Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100411
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0723100411.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Kúpele Bojnice, a.s., so sídlom Bojnice 972 01, IČO: 31 638 694, právne
zastúpený: JUDr. Ctibor Stacha, advokát, so sídlom Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza, IČO: 42 019
575, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
Ľudovíta Štúra č. 35/1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov konania:
1/ Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01
Prievidza, IČO: 36 005 622, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Povodie

dolného Váhu, odštepný závod, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 80 Piešťany, IČO: 36 022
047, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č.1667/14, 851 02 Bratislava, IČO:
31 820 174, 4/ Horský komposesorát pozemkové spoločenstvo Prievidza, so sídlom Hviezdoslavova 3,
971 01 Prievidza, IČO: 17 060 206, 5/ ENVIGEO, a.s., so sídlom Kynceľovská cesta 2/8, 974 11 Banská
Bystrica, IČO: 31 600 891, 6/ KUBING s.r.o., so sídlom Jedľová ulica 171/2, 945 01 Komárno, IČO: 36
733 482, 7/ A. B. C. - „pm“ PROJEKT, so sídlom Vtáčej záhrady 11, Nová Stráž, 945 01 Komárno, IČO:
37 195 336, 8/ MINERAL-AQUASERVIS spol. s r.o., so sídlom Školská 619/1A, 922 02 Krakovany, IČO:

36 247 227, 9/ HD s. r. o., so sídlom Brusno 551, 972 32 Chrenovec-Brusno, IČO: 45 998 698, 10/ EL-
PROJEKT s. r. o., so sídlom Pod Hrádkom 866/27A, 971 01 Prievidza, IČO: 44 658 567, 11/ POLLAK,
s. r. o., so sídlom sv. Cyrila a Metoda 29/773, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 44 855 702, 12/ A. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
7353/2023-4.1 zo dňa 27.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 12/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01
Prievidza, IČO: 36 005 622 (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 1/“ alebo „stavebník“) doručil dňa
16.09.2019 Okresnému úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy
vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) žiadosť o vydanie
stavebného povolenia na vodnú stavbu „Hydrogeologický vrt Š1-NB IV s geotermálnou vodou“ (ďalej aj

ako „vodná stavba“ alebo „vodný zdroj“) na pozemku KN-C č. 7576/1, katastrálne územie B., spolu so
žiadosťouovydaniepovolenianaosobitnéužívanievôd–odberpodzemnýchgeotermálnychvôdztohto
vodného zdroja. Stavebník pripojil k svojej žiadosti: 1/ Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody sp. zn.3215/2017-5.1 zo dňa 30.01.2017 (ďalej aj ako „Rozhodnutie MŽP SR o schválení záverečnej správy“),
ktorým bola schválená minimálna dynamická hladina 267,0 m. n. m. a využiteľné množstvo geotermálnej
vody z vrtu Š1-NB IV v Púšti čerpaním v množstve 18,0 l/s-1 v kategórii B, s tepelno-energetickým

potenciálom 2,7 megawattu; 2/ Rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-PD-OSZP- 2019/0002767-019 zo dňa 23.01.2019 (ďalej aj ako „rozhodnutie zo
zisťovacieho konania“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2019, podľa ktorého sa navrhovaná
činnosť „Využitie geotermálnych vôd v lokalite Púšť“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej aj

ako „zákon EIA“); 3/ Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-
TN-OOP3-2019/011105-002 Kom zo dňa 25.03.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Združenia
domových samospráv, o. z. (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 3/“) a bolo potvrdené rozhodnutie zo
zisťovacieho konania; 4/ Stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva (ďalej aj ako „VÚVH“)
k navrhovanej činnosti vypracované na základe odborného posúdenia v súlade s ustanovením § 16a
ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej aj ako „Vodný zákon“) a 5/ Rozhodnutie Okresného úradu
Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-OSZP2-2019/014109-008 zo dňa 08.08.2019
(ďalej aj ako „Rozhodnutie OÚ Trenčín zo dňa 08.08.2019“), podľa ktorého navrhovaná činnosť
„Hydrogeologický vrt Š1-NB IV s geotermálnou vodou - lokalita Púšť pri Prievidzi“ v katastrálnom území
B. nie je činnosťou podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona. Listom doručeným prvostupňovému

orgánu dňa 07.10.2019 doplnil ďalší účastník konania 1/ žiadosť o projektovú dokumentáciu vrtu Š1-
NB IV.

2. Prvostupňový orgán vydal dňa 11.10.2019 Oznámenie o začatí konania a o nariadení ústneho
pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, ktorým oznámil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny
poriadok“) v spojení s § 73 ods. 5 Vodného zákona účastníkom konania začatie vodoprávneho konania
vo veci povolenia vodnej stavby podľa § 26 ods. 1 a 4 Vodného zákona a podľa § 21 ods. 1 písm. b)
Vodnéhozákonavovecipovolenianaosobitnéužívanievôd–odberpodzemnýchvôdasúčasnenariadil
podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré sa

uskutočnilo dňa 25.10.2019 o 9.30 hod. na mieste uskutočnenia vodnej stavby. O priebehu ústneho
pojednávania bola spísaná Zápisnica č. OU-TN-OSZP2-2019/030572-006 zo dňa 25.10.2019.

3. Dňa 28.10.2019 e-mailovým podaním žalobca požiadal o účasť vo vodoprávnom konaní, ktorú
odôvodnil úbytkom množstva podzemných vôd v Kúpeľoch Bojnice a možným narušením už v

súčasnosti zníženého množstva podzemných vôd, ktoré produkujú vrty žalobcu. Prvostupňový orgán
listom zo dňa 05.11.2019 oboznámil žalobcu ako účastníka konania s doterajším priebehom konania a
oboznámil ho s podkladmi rozhodnutia.

4.Dňa15.11.2019ďalšíúčastníkkonania1/doplnilžiadosťpodľazáverovzmiestnehozisťovaniazodňa

25.10.2019, pričom súčasne doplnil stanovisko Mesta Prievidze podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„Stavebný zákon“), ktorým vyjadril súhlas s vydaním stavebného povolenia, ako aj záväzné stanovisko
podľa § 120 ods. 2 a § 140b Stavebného zákona zo dňa 12.01.2022, v zmysle ktorého Mesto Prievidza
súhlasilo s vydaním stavebného povolenia pre predmetný zámer.

5. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-TN-OSZP2-2019/030572-013 zo dňa 20.11.2019 prerušil
konanie vo veci povolenia vodnej stavby podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a vyzval podľa §
19 ods. 3 Správneho poriadku stavebníka, aby v termíne do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
odstránil nedostatky podania a doplnil podanie v zmysle § 146 ods. 2 Stavebného zákona o písomné

vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania podľa §
29zákona EIA.Následneďalšíúčastníkkonania1/svojímpodanímdoručenýmprvostupňovémuorgánu
dňa 28.11.2019 zaslal Vyhodnotenie zapracovania podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania.Prvostupňovýorgánlistomzodňa27.11.2019požiadalpríslušnýorgánOkresnýúradPrievidza,
odbor starostlivosti o životné prostredie o zaslanie záväzného stanoviska podľa § 38 zákona EIA.

6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-TN-OSZP2-2019/030572-017 zo dňa 06.12.2019 opätovne
prerušil podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku vodoprávne konanie vo veci povolenia vodnej stavby
do doby vyriešenia predbežnej otázky, predmetom ktorej je návrh na obnovu správneho konaniavo veci posudzovania navrhovanej činnosti príslušným orgánom podľa zákona EIA. Okresný úrad
Trenčín, odbor opravných prostriedkov listom zo dňa 24.11.2020 oznámil prvostupňovému orgánu, že
dňa 09.10.2020 vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“

alebo „MŽP SR“) rozhodnutie č. 8937/2020-1.7, 49268/2020 právoplatné dňa 27.10.2020, ktorým
zamietlo odvolanie žalobcu zo dňa 11.12.2017 a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor
opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP3-2020/003305-024 zo dňa 03.04.2020, ktorým Okresný úrad
Trenčín, odbor opravných prostriedkov nepovolil obnovu zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť.

7. Ďalší účastník konania 1/ podaním zo dňa 08.06.2021 doručeným prvostupňovému orgánu dňa
11.06.2021 doplnil svoju žiadosť doručenú prvostupňovému orgánu dňa 16.09.2019 o povolenie na
vypúšťanie využitých geotermálnych vôd do povrchových vôd podľa § 21 ods. písm. c) Vodného
zákona. Dňa 21.12.2021 ďalší účastník konania 1/ doručil prvostupňovému orgánu doplnenú projektovú
dokumentáciu „Hydrogeologický vrt Š1-NB IV s geotermálnou vodou, doplnenie - rozšírenie projektu
pre areál Púšť pri Prievidzi“, ktorú vypracoval A. H. G. zo spoločnosti Kubing s.r.o. (ďalej aj ako

„ďalší účastník konania 6/) v zmysle zaslanej výzvy a stanoviska Okresného úradu Trenčín, odboru
opravných prostriedkov. Predmetom povolenia orgánu štátnej vodnej správy boli na základe predloženej
projektovejdokumentácieokremvrtuŠ1-NBIVajstavebnéobjekty„SOE.1strojovňanadvrtomarozvod
geotermálnej vody“ a „SO E.2 bazén“ spolu so súvisiacimi prevádzkovými súbormi.

8. Po doplnení projektovej dokumentácie prvostupňový orgán listom č. OU-TN-
OSZP2-2021/002205-020 zo dňa 23.06.2021 požiadal Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o
životné prostredie ako príslušný orgán podľa zákona EIA o stanovisko podľa § 38 zákona EIA.

9. Prvostupňový orgán následne listom zo dňa 24.06.2021 oznámil pokračovanie vo vodoprávnom

konaní a nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 15.07.2021
o 10.00 hod v rekreačnom zariadení Púšť na mieste stavby pozemok parcelné číslo KN-C 7576/1
katastrálne územie B.. Listom zo dňa 28.06.2021 oznámil pôvodný právny zástupca žalobcu ukončenie
zastupovania v predmetnom správnom konaní a to na základe Dohody o ukončení právneho
zastupovania zastúpenia zo dňa 31.03.2021. Vzhľadom na to prvostupňový orgán zaslal oznámenie o

pokračovaní vodoprávnom konaní a nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním
listom zo dňa 01.07.2021 priamo žalobcovi. Žalobca doručil dňa 12.07.2021 prvostupňovému orgánu
námietky a pripomienky proti zákonnosti predmetného vodoprávneho konania. Dňa 15.07.2021 sa
uskutočnilo na mieste stavby v rekreačnom zariadení Púšť ústne pojednávanie vo veci vydania
stavebného povolenia na vodnú stavbu, vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd a vydanie povolenia

na vypúšťanie využitých geotermálnych vôd do povrchových vôd, o čom bola spísaná zápisnica.

10. Prvostupňový orgán vzhľadom na zmenu právneho zástupcu žalobcu oboznámil listom č. OU-TN-
OSZP-2021/001359595-028 zo dňa 22.07.2021 opätovne účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia,
ktoré im aj v prílohe zaslal. Jedným z podkladov bolo aj záväzné stanovisko Okresného úradu Prievidza

vydané podľa § 38 ods. 4 zákona EIA, v ktorom sa vyjadril, že predmetný návrh na začatie konania
je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA a sú primerane splnené podmienky určené v
rozhodnutí zo zisťovacieho konania.

11. Dňa 26.07.2021 bolo prvostupňovému orgánu doručené Vyjadrenie k podkladom a námietka voči

záväznému stanovisku zo strany Združenia domových samospráv, o. z. (ďalší účastník konania 3/).
Táto námietka smerovala proti Záväznému stanovisku vydanému Okresným úradom Prievidza zo dňa
20.07.2021. Prvostupňový orgán v súlade s ustanovením § 140b ods. 5 Stavebného zákona vodoprávne
konanie opätovne prerušil rozhodnutím zo dňa 05.08.2021 a vyžiadal si od Okresného úradu Prievidza
stanovisko k námietkam. Dňa 12.08.2021 bolo na prvostupňový orgán doručené z Okresného úradu

Prievidza potvrdenie záväzného stanoviska zo dňa 20.07.2021, pričom prvostupňový orgán požiadal
listom zo dňa 17.08.2021 Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o
životné prostredie o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska.

12. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov listom č. OU-TN-OOP3-2020/029376-002 zo

dňa 14.10.2021 v súlade s § 140b ods. 5 Stavebného zákona zmenil záväzné stanovisko Okresného
úradu Prievidza zo dňa 20.07.2021 tak, že nie je možné posúdiť súlad predloženej projektovej
dokumentácie s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho podmienkami, nakoľko predložená
projektová dokumentácia k žiadosti o povolenie na vypúšťanie využitých geotermálnych vôd dopovrchových vôd podľa § 21 ods. 1 písm. c) Vodného zákona nie je úplná. Prvostupňový orgán preto na
základe uvedeného v lehote do 31.12.2021 vyzval ďalšieho účastníka konania 1/ ako stavebníka listom
zo dňa 21.10.2021 na doplnenie projektovej dokumentácie v zmysle zmeny záväzného stanoviska.

Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-TN-OSZP-2021/001359-048 zo dňa 25.10.2021 za účelom
doplnenia projektovej dokumentácie konanie prerušil.

13. Dňa 05.08.2021 doručil prvostupňovému orgánu právny zástupca žalobcu vyjadrenie k obsahu
zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 15.07.2021 a vzniesol námietku zaujatosti, o ktorej rozhodol

podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku v nadväznosti na § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku prednosta
Okresného úradu Trenčín rozhodnutím č. OU-TN-OO-2021/2029513-008 zo dňa 06.10.2021, ktorým
nevylúčil vedúcu odboru starostlivosti o životné prostredie, ako pracovníčku konajúcu za Okresný úrad
Trenčín v danej veci zo správneho konania a vznesenú námietku zaujatosti zamietol.

14. Ďalší účastník konania 1/ dňa 21.12.2021 doručil prvostupňovému orgánu doplnenú projektovú

dokumentáciu v zmysle zaslanej výzvy zo dňa 21.10.2021 a stanoviska Okresného úradu Trenčín,
odboru opravných prostriedkov zo dňa 14.10.2021. Po doplnení projektovej dokumentácie prvostupňový
orgán pokračoval vo vodoprávnom konaní a listom zo dňa 22.12.2021 požiadal Okresný úrad Prievidza
ako príslušný orgán podľa zákona EIA opätovne o vydanie záväzného stanoviska podľa § 38 ods. 4
zákona EIA na základe doplnenej projektovej dokumentácie.

15. Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 22.02.2022 doručil
prvostupňovému orgánu nové záväzné stanovisko č. OU-PD-OSZP-2022/002558-015 zo dňa
22.02.2022 vydané podľa § 38 ods. 4 zákona EIA. Prvostupňový orgán po doplnení žiadosti následne
v súlade s § 58 a ods. 3 Stavebného zákona doplnil zverejnené informácie o povoľovacom konaní na

úradnej tabuli a webovom sídle Okresného úradu Trenčín. Prvostupňový orgán následne listom č. OU-
TN-OSZP-2022/000576-054 zo dňa 03.03.2022 oboznámil účastníkov konania s obsahom záväzného
stanoviska aj ďalšími podkladmi pre vydanie rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a
zároveň doplnil oznámenie o začatí konania o doplnení projektovej dokumentácie stavby o rozšírenie
projektu za účelom využitia geotermálnej energie z vrtu Š1-NB IV ako zdroja tepla na vykurovanie areálu

Púšť a zdroja vody pre bazén. Zároveň dal účastníkom konania možnosť oboznámiť sa s doplnenou
projektovou dokumentáciou stavby a v súlade s § 73 ods. 5 Vodného zákona im dal možnosť podať v
stanovenej lehote námietky alebo pripomienky k podkladom pre vydanie rozhodnutia.

16. Dňa 09.03.2022 bolo prvostupňovému orgánu doručené zo strany Združenie domových samospráv

o. z. (ďalšieho účastníka konania 3/) vyjadrenie podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona. Dňa 16.03.2022
boli doručené námietky k vodoprávnemu konaniu od právneho zástupcu žalobcu. K vodoprávnemu
konaniu pred vydaním rozhodnutia sa vyjadrilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
Inšpektorát kúpeľov a žriediel listom zo dňa 10.03.2022; Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o
životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve vyjadrením zo dňa

10.03.2022 a Krajský pamiatkový úrad Trenčín záväzným stanoviskom zo dňa 09.03.2022. Stavebník
predložil ďalej stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Prievidzi zo dňa
04.03.2022 a odborné stanovisko ohľadom overenia plnenia požiadaviek a BOZP pri posudzovaní
dokumentácie stavby a vydanie odborného stanoviska pre stavebné povolenie podľa § 14 ods. 1 písm.
d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 31.03.2022.

17. Prvostupňový orgán opätovne listom zo dňa 27.04.2022 oboznámil účastníkov konania s
podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním s uvedenými stanoviskami a vyjadreniami dotknutých
orgánov a vyjadreniami a námietkami účastníkov konania. Následne bola prvostupňovému orgánu

doručenáZmluvaouzavretíbudúcejnájomnejzmluvymedziúčastníkomkonaniaHorskýkomposesorát,
pozemkové spoločenstvo Prievidza a stavebníkom zo dňa 21.04.2022. Právny zástupca účastníka
konania žalobcu sa vyjadril k oboznámeniu podaním zo dňa 17.05.2022.

18. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. OU-TN-OSZP-2022/000576-072 zo dňa

24.05.2022(ďalejajako„pôvodnéprvostupňovérozhodnutie“),ktorýmpovolilpodľa§26ods.1Vodného
zákona a § 66 ods. 1 Stavebného zákona uskutočnenie vodnej stavby podľa projektovej dokumentácie
a jej dopracovania, pričom určil rozsah povoľovanej stavby a ďalšie podmienky uskutočnenia stavby,
vydal povolenie podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 Vodného zákona osobitné užívanie vôd – odbergeotermálnych podzemných vôd z vrtu Š1-NB IV – za určených podmienok a vydal povolenie podľa § 21
ods. 1 písm. c) Vodného zákona na osobitné užívanie vôd, na vypúšťanie odpadových geotermálnych
vôd do povrchových vôd, do recipientu vodného toku Moštenica za stanovených podmienok. Proti

predmetnému rozhodnutiu sa odvolal žalobca, pričom k jeho odvolaniu sa vyjadrilo aj Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorát kúpeľov a žriediel listom zo dňa 13.07.2022, ako aj ďalší
účastník konania 1/ stanoviskom zo dňa 21.07.2022.

19. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 10761/2022-4.1 zo dňa 21.10.2022 (ďalej

aj ako „zrušujúce rozhodnutie“), ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa
24.05.2022 v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí okrem iného uviedol, že predložená zmluva o uzavretí budúcej
nájomnej zmluvy a podmienka rozhodnutia v písmene c) povinnosti stavebníka v bode 20., kde je
uvedené, že „stavebník a Horský komposesorát, pozemkové spoločenstvo Prievidza uzavrú pred
kolaudáciou stavby nájomnú zmluvu na prenájom časti pozemku číslo KN-E č. 4895 v katastrálnom

území B.“, sú v rozpore s § 58 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1 Stavebného
zákona. V rozhodnutí o povolení stavby nie je možné uvádzať podmienku o uzatvorení nájomnej zmluvy
na prenájom časti pozemku pred kolaudáciou, keďže táto mala byť predložená v stavebnom konaní.
V novom konaní teda žalovaný zaviazal prvostupňový orgán postupovať podľa § 58 ods. 2 a § 139
ods. 1 Stavebného zákona a vyzvať stavebníka na doloženie dokladu, ktorým preukáže iné právo k

pozemku, na ktorom má byť zrealizované odpadové potrubie geotermálnych vôd s vyústným objektom
do žobráckeho jarku. Žalovaný zvyšné odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

20. Ďalší účastník konania 1/ dňa 31.10.2022 doložil nájomnú zmluvu medzi Horským komposesorátom,
pozemkové spoločenstvo Prievidza ako prenajímateľom a ďalším účastníkom konania 1/ ako nájomcom

zo dňa 25.10.2022. Prvostupňový orgán následne listom zo dňa 03.11.2022 účastníkov konania
opätovne oboznámil s podkladmi rozhodnutia a umožnil im vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred
vydaním rozhodnutia. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 23.11.2022
uplatnil námietky a pripomienky pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktoré prvostupňový orgán
listom zo dňa 24.11.2022 zaslal ostatným účastníkom konania na oboznámenie a vyjadrenie k týmto

námietkam. K námietkam žalobcu sa vyjadril podaním doručeným dňa 01.12.2022 ďalší účastník
konania 3/ (Združenie domových samospráv o. z.).

Prvostupňové rozhodnutie

21. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-TN-OSZP-2022/000576-088 zo dňa 06.12.2022 (ďalej
aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vydal ďalšiemu účastníkovi konania 1/ ako stavebníkovi podľa §
26 ods. 1 Vodného zákona v spojení § 66 ods. 1 Stavebného zákona povolenie na uskutočnenie
vodnej stavby „Hydrogeologický vrt Š1-NB IV s geotermálnou vodou“, pričom určil rozsah povoľovanej
stavby a určil záväzné podmienky a povinnosti v súvislosti s uskutočnením vodnej stavby a zamietol

námietky žalobcu uplatnené v konaní. Prvostupňový orgán zároveň vydal podľa § 21 ods. 1 písm. b)
bod 1 Vodného zákona povolenie na osobitné užívanie vôd, odber geotermálnych podzemných vôd
z vrtu Š1-NB IV za stanovených podmienok, pričom stanovil platnosť povolenia do 30.04.2032 a určil
podmienky povolenia a povinnosti odberateľa geotermálnej vody. Prvostupňový orgán súčasne podľa
§ 21 ods. 1 písm. c) Vodného zákona vydal povolenie na vypúšťanie odpadových geotermálnych vôd

do povrchových vôd, do recipientu vodného toku Moštenica kód vodného útvaru SKN021 za podmienok
určených týmto rozhodnutím, pričom ohraničil časovú platnosť povolenia do 30.04.2032. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový orgán opísal priebeh administratívneho konania a vyjadril sa k námietkam
žalobcu doručeným v priebehu administratívneho konania. Prvostupňový orgán zároveň uviedol zoznam
podkladov, ktoré boli zhromaždené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Zároveň prvostupňový

orgán opísal spôsob doplnenia nájomnej zmluvy na pozemok, na ktorom bude realizovaná časť vodnej
stavby - potrubie na odvádzanie využitých geotermálnych vôd. K opakovaným námietkam žalobcu
a ďalšieho účastníka konania 3/ prvostupňový orgán zopakoval svoje predošlé odôvodnenie, nakoľko sa
jednalo o opakované námietky účastníkov konania. K požiadavke na vykonanie nariadenia kompletného
zisťovacieho konania podľa zákona EIA prvostupňový orgán uviedol, že vzhľadom na predchádzajúcu

argumentáciu nie je možné začať retrospektívne konanie na navrhovanú činnosť, ktorá je už povolená
podľaosobitnéhopredpisu,tedarealizáciuvrtu.Predmetnáčinnosť,ktorájepovolenátýmtorozhodnutím
bola posúdená a zisťovacie konanie bolo vykonané. Nariadenie posudzovania vplyvov navrhovanej
činnosti podľa zákona EIA opakovane nie je v kompetencií prvostupňového orgánu, nakoľko zisťovaciekonanie bolo vykonané a táto požiadavka je nedôvodná. Navrhovaná stavba predstavuje ekologicky
udržateľné a ekonomické a energeticky efektívne využitie lokálneho zdroja geotermálnej energie.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného

22. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 7353/2023-4.1 zo dňa 27.04.2023 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ako

odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom v celom rozsahu, preskúmal
výrokovú časť a dôvodovú časť tohto rozhodnutia vrátane podaného odvolania a k nemu doručeného
vyjadrenia Združenie domových samospráv o. z. a vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky, preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového orgánu a zákonnosť a vecnú správnosť
prvostupňového rozhodnutia zo stránky právnej i skutkovej. Žalovaný poukázal na to, že odvolanie

podané žalobcom je v princípe totožné s odvolaním podaným voči predchádzajúcemu rozhodnutiu
prvostupňového orgánu zo dňa 24.05.2022, pričom žalovaný sa vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
zo dňa 21.10.2022 podrobne zaoberal námietkami podanými odvolateľom uvedenými pod bodom 1 až
9 a náležite ich odôvodnil. Žalovaný preskúmaním celého spisového materiálu zistil, že prvostupňový
orgán si ako špeciálny stavebný úrad pre vodné stavby v konaní zabezpečil všetky potrebné stanoviská

dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Taktiež
si zabezpečil všetky potrebné prílohy obsahujúce údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých
ustanovení Vodného zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné
pomery. Žalovaný poukázal na záväzné stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
Inšpektorátu kúpeľov a žriediel zo dňa 23.07.2021 a zo dňa10.03.2022 s tým, že určilo vo svojom

stanovisku podmienky, nakoľko povoľovaná činnosť sa čiastočne dotýka ochrany záujmov podľa zákona
č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach
a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Kúpeľný
zákon“). Geotermálny vrt Š1-NB IV je situovaný približne 500 m západne od hranice ochranného
pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach, teda mimo týchto ochranných pásiem.

Stanovisko je vydané z dôvodu zabezpečenia ochrany hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých
zdrojov v súlade s ustanoveniami Kúpeľného zákona. Žalovaný poukázal na to, že pre prvostupňový
orgán je obsah záväzných stanovísk podaných vo vodoprávnom konaní záväzný a orgán štátnej vodnej
správy nie je príslušný ich posudzovať a spochybňovať. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
zároveň poukázal na vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Štátnej kúpeľnej

komisie, ktoré sa vyjadrilo k odvolaniu žalobcu. Žalovaný s poukazom na toto stanovisko uviedol,
že sa týka výlučne odbornej stránky v súvislosti s odvolateľom uvádzaným poklesom tlaku na zhlaví
termálnych vrtov – prírodných liečivých zdrojov a zúženie ochranných pásiem prírodných liečivých
zdrojov. Žalovaný taktiež poukázal na Rozhodnutie MŽP SR o schválení záverečnej správy, ktorá
obsahuje aj výsledky z vyhľadávacieho a podrobného hydrogeologického prieskumu geotermálnych

vôd na lokalite Púšť, v rámci ktorého bol tiež posúdený vplyv nového geotermálneho vrtu Š1-NB IV na
výverovú oblasť prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach. Analýza potencionálneho vplyvu sa vykonala
z dát monitorovania prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach za obdobie 2014 až 2016. Negatívne
ovplyvnenie prírodných liečivých zdrojov bolo vylúčené. Žalovaný tiež poukázal na Rozhodnutie OÚ
Trenčín zo dňa 08.08.2019, podľa ktorého navrhovaná činnosť nie je činnosťou podľa § 16 ods. 6 písm.

b) Vodného zákona. Z predmetného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že vplyv realizácie navrhovanej
činnosti na zmenu hladiny dotknutých útvarov podzemnej vody sa nepredpokladá. Taktiež vplyv
navrhovanej činnosti na zmenu fyzikálnych charakteristík útvarov povrchovej vody sa nepredpokladá.

23. Žalovaný tiež zdôraznil, že predmetný vrt bol realizovaný v prieskumnom území, ktoré bolo určené

Rozhodnutím MŽP SR zo dňa 09.03.2012 na vykonávanie hydrogeologického prieskumu termálnych
podzemných vôd v etape vyhľadávacieho a podrobného hydrogeologického prieskumu. Geologické
práce – podrobný hydrogeologický prieskum vrátane vrtov – je možné realizovať len na základe
rozhodnutím určeného prieskumného územia a schválenej geologickej úlohy. Vrty realizované pri
vykonávaní geologických prác nie sú vodnými stavbami podľa § 52 Vodného zákona a nepovoľuje

ich orgán štátnej vodnej správy. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky žalobcu prvostupňový orgán
zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlil v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a zaoberal sa
každou pripomienkou odvolateľa. Podľa žalovaného prvostupňový orgán odôvodnil aj stále sa opakujúcu
pripomienku, prečo nevykonal dokazovanie nariadením postupu podľa zákona EIA. S odôvodnenímnámietok a pripomienok v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný plne stotožnil. K
požiadavke žalobcu, ktorý navrhol doplniť a vykonať dokazovanie v zmysle zákona EIA, žalovaný
uviedol, že rozhodnutia, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia prvostupňového

orgánu boli vydané vecne príslušnými orgánmi štátnej správy a odvolací orgán ako aj prvostupňový
orgán štátnej vodnej správy ako vecne príslušný vo veciach štátnej vodnej správy podľa Vodného
zákona nie je oprávnený, ani vecne príslušný zasahovať do právoplatne ukončeného procesu na
inom správnom orgáne a vyjadrovať sa k nemu. To sa týka vykonania dokazovania podľa zákona
EIA. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie bol ukončený právoplatným rozhodnutím, čo

potvrdilo aj MŽP SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie ako príslušný odvolací orgán vo
veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na základe preskúmania spisovej dokumentácie
a právneho stavu žalovaný skonštatoval, že uvedeným postupom zo strany prvostupňového orgánu
nedošlo k porušeniu Vodného zákona, Stavebného zákona ani Správneho poriadku.

Správna žaloba – žalobné body

24. Žalobca sa správnou žalobou podanou pôvodne na Správny súd v Bratislave dňa 14.07.2023,
ktorý vec postúpil na konanie a rozhodnutie miestne príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici,
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa §
191 ods. 1 písm. d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „SSP“) a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu s vyslovením
právnehonázoruodoplnenídokazovaniapostupompodľazákonaEIA,ktorýmbudeprvostupňovýorgán
viazaný. Spolu so správnou žalobou žalobca navrhol aj priznanie odkladného účinku podanej správnej
žalobe.

25. Žalobca v úvode správnej žaloby uviedol, že žalovaný svoj právny názor oprel o nedostatočne
zistený skutkový stav bez snahy a vôle o odstránenie chýb, vád a nejasností, ktoré v predchádzajúcom
konaní vznikli a netrval na postupe podľa zásad Správneho poriadku, čím porušil zákonnú podmienku
na spravodlivý proces a presadzovanie princípov platných v Európskej únii o dodržiavaní spravodlivosti
pri činnosti a rozhodovaní orgánov verejnej správy s aplikáciou princípov európskeho správneho práva.

Týmto postupom žalovaný porušil zásadu spravodlivého rozhodovania podľa § 3 ods. 1 prvej vety a nasl.
Správneho poriadku. Žalovaný svojím nezákonným rozhodnutím poškodil práva žalobcu o ochrane
svojich vlastníckych a užívacích práv, môže poškodiť dobré meno žalobcu a jeho postavenie na trhu
v prostredí konkurencie slovenských a európskych kúpeľov a môže spôsobiť nenávratnú škodu, na
základe čoho spoločnosť žalobcu môže zaniknúť s predmetom jej činnosti, poslania a podnikania

natrvalo. Správny orgán sa vedome odklonil od princípu materiálnej pravdy, na základe čoho napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo nevychádzali zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

26. Následne žalobca zreprodukoval čiastočne obsah celého administratívneho konania. V tejto

súvislosti poukázal na predmet jeho podnikania s tým, že je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti
poskytovania kúpeľnej starostlivosti, pričom ide o sekundárnu liečebnú starostlivosť upravenú zákonom
a poskytovateľ tejto liečebnej a rehabilitačnej starostlivosti musí plniť zákonné podmienky pri čerpaní
a ochrane prírodných termálnych a liečivých zdrojov. Poukázal na to, že všetky zariadenia prevádzky
ubytovacieho, stravovacieho, technického obslužného a ďalšieho charakteru by stratili akékoľvek

opodstatnenie, ak by všetky zariadenia, v ktorých sa jednotlivé liečebné procedúry poskytujú, nemali
dostatok prírodnej termálnej liečivej vody. Žalobca zároveň poukázal na históriu vzniku banskej ťažobnej
spoločnosti v okrese Prievidza a okolnosti vyhotovenia množstva monitorovacích vrtov súvisiacich s
ťažbou uhlia v lokalite Prievidze, Novák a Handlovej.

27. Žalobca poukázal na to, že nebezpečenstvo približovania ťažby, nerentabilná prekládka železničnej
trate, či časti koryta rieky, finančne dotovaná štátom, napriek nezmyselnej ťažbe nekvalitných slojov,
bolo znásobené i rozsiahlym čerpaním termálneho vrtu v lokalite Laskár označeným Š1-NB II. Tomuto
postupu však žalobca nedokázal pri vynaložení všetkého úsilia zabrániť, pretože predmetný vrt, resp.
čerpanie vody z neho, povoľovali Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, resp. Krajský

úrad v Trenčíne za asistencie Inšpektorátu kúpeľov a žriediel, pričom konajúci pracovníci nebrali žiaden
ohľad na odborné a reálne výhrady bojnických kúpeľov. Vytvoril sa tým podľa žalobcu scenár a postup
na likvidáciu III. ochranného pásma bojnických kúpeľov. Negatívne dôsledky takejto činnosti sa vážnymspôsobom začali prejavovať už pred trinástimi, resp. štrnástimi rokmi a nárast tejto negatívnej bilancie
súvisiacej s poklesom hladiny kúpeľných teriem sa neustále zväčšuje.

28. Žalobca mal za to, že uvedené postupy sa opakujú aj v ďalšom konaní týkajúcom sa termálneho
vrtu v lokalite Púšť, v prípade ktorého sa nejednalo o prieskumný vrt, ale išlo o vrt do hĺbky 2 250 m,
ktorý bol vyhotovovaný s úmyslom, že pôjde o vrt ťažobný. Ak by sa však vykonávalo zisťovanie podľa
zákona EIA, teda vplyv diela na životné prostredie, tak by mohlo byť zistené, že toto dielo – stavba –
bude prinášať mimoriadne negatívny dopad pre prítomnosť a množstvá termálnych liečivých zdrojov

využívaných žalobcom, ktoré sú v hĺbke maximálne do 400 m. Toto zisťovanie v jeho rozsiahlej podobe a
aplikácii by mohlo prebiehať dva až tri roky a obsahovalo by i najpravdepodobnejšie zistenia vedeckých
inštitúcií, ktoré by nebezpečenstvo tohto vplyvu odborne s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdilo
alebo vyvrátilo. Stavebník však presadzuje úmysel danú termálnu vodu z vrtov podstatne výdatnejších
akosúkúpeľnévrtyvyužívaťvrozsahučerpania18l/szkaždéhovrtunanovú aspredmetompodnikania
baní nesúvisiacu činnosť. Ťažba z vrtu Š1-NB II už niekoľko rokov prebieha a výdatnosť bojnických

teriem ovplyvňuje mimoriadne negatívne úbytkom vody. Ťažba z vrtu Š1-NB IV môže tzv. dielo skazy
dokončiťaspôsobiťzánikturizmu.Tejtosnaheozabezpečeniesvojichzáujmov,ktoráignorujeakékoľvek
morálnezásadyakritériá,úctukdedičstvunároda,jehohistórii,životnémuprostrediu,ustupujúikonajúci
úradníci,ktorívcelomadministratívnompostupe,naktoromnechcúvidieťžiadnunezákonnosť,ináležite
sekundujú.

29. Žalobca namietal, že žalovaný sa v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí odvolal na právoplatné
rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré bolo vydané skôr, ako stavebník vôbec podal žiadosť
na vydanie stavebného povolenia a povolenia na čerpanie, teda pred dňom 16.09.2019. Ak konanie
o tejto veci, s ktorým súvisí aj správna žaloba, začalo dňa 16.09.2019, nemôže byť žiadne konanie

uskutočnené predtým použité ako dôkaz v tomto konaní, pretože je to v rozpore so všeobecnými
právnymizásadamiaprocesnýmipostupmiavrozporesprávomnaspravodlivýproces,čispovinnosťou
štátneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Tento skutkový stav veci
mal byť zisťovaný v tomto konaní v súlade s § 32 a nasl. Správneho poriadku a nie v akomsi
prieskumnom konaní, na ktorom sa žalovaný aktívne podieľal v prospech stavebníka a pričinil sa

o to, aby žalobca nebol v období roka 2018 pribratý za účastníka konania. Už táto skutočnosť je
znakom absolútnej manipulácie celého predmetného konania od jeho prípravy až doposiaľ, pričom
úplne absurdne vyznieva následná argumentácia konajúcich orgánov, že stavebník má právo vodnú
stavbu zrealizovať hocijako i v rozpore so všetkými právnymi predpismi a správny orgán ich v
mene Slovenskej republiky len štatisticky zlegalizuje. Takýto výklad považuje žalobca za úmyselné

ohýbanie práva a nezákonný lobizmus alebo za porušenie princípov, ktoré žalobca bude napádať
všetkými prostriedkami na inštitúciách v Slovenskej republike alebo pôsobiacich v Európskej únii.
Keďže zrušujúce rozhodnutie žalovaného bolo v podstate iluzórnym aktom, žalobca sa snažil dosiahnuť
zmenu postupu prvostupňového orgánu v tom, aby po zrušení rozhodnutia v celom rozsahu v rámci
dôkaznej voľnosti a oprávnenia nariadil vo veci postup podľa zákona EIA, ktorý by bol platný pre toto

prebiehajúce konanie. Logika a podstata procesných postupov spočíva v tom, že orgán konajúci vo
veci má v prebiehajúcom konaní zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Ak by túto povinnosť nemusel konajúci orgán splniť, tak by bol
v pozícii formálneho štatistu, ktorý môže svojvoľne používať rôzne stanoviská z minulých období. Toto
by bolo v absolútnom rozpore s plnením povinností, ktoré tento orgán v konaní má, pretože by ich mohol

obísť len odcitovaním listín z minulosti. Prvostupňový orgán však v tejto oblasti postupoval účelovo,
pretože bol, akoby zaviazaný, že postup podľa zákona EIA pripustiť nesmie. Zásadu zistenia presného
aúplnéhostavuveciapodkladovaatribútovrozhodnutiaabsolútneodignorovalaspreneverilsaprincípu
viazanosti správneho orgánu právom. V podstate si opätovne vyžiadal od Okresného úradu Prievidza
potvrdenie jeho názoru z minulých rokov, čo použil ako dôkaz, v zmysle ktorého nie je kompetentný

zasahovať do ukončeného procesu na inom správnom orgáne a vyjadrovať sa k nemu, hoci išlo
o konanie s iným zmyslom, s inými podmienkami, za platnosti právneho predpisu zákona EIA pred
jeho novelou. Žalobca využil kvalifikovane všetky možné právne prostriedky k tomu, aby sa domohol
uplatnenia zákonnej požiadavky na konanie o posudzovaní vplyvov stavby na životné prostredie, pričom
túto požiadavku neuplatňoval akýsi bezvýznamný subjekt, či formálny účastník konania, ale spoločnosť,

ktorá má okrem samotnej histórie nielen právne, ale i spoločenské poslanie a oprávnenie vykonávať
činnosť založenú na rehabilitácii s použitím prírodných termálnych a liečivých zdrojov.30. Prvostupňový orgán ako i žalovaný postupovali v danej veci úplne nekvalifikovane, ak si
zabezpečili štúdie a správy, v zmysle ktorých nebol zistený škodlivý vplyv predmetného vrtu na
bojnické termy. Vrty žalobcu totiž v súvislosti s touto stavbou nikto nemonitoroval, preto monitoring

banských vrtov je nepodstatný. Okrem toho i výrok o nezistení prítomnosti termálnej liečivej vody
z tohto vrtu je absolútnym laickým vyjadrením, pretože vyhlásiť vrt za termálny prírodný liečivý zdroj
znamená niekoľko ročnú procedúru. Je zarážajúce, že na takomto postupe a rozhodovaní napríklad
o nepovolení obnovy konania sa podieľal žalovaný, ktorý má byť v tomto konaní nezávislým, nestranným
a objektívnym odvolacím orgánom. Dôsledkom tohto je nepreskúmateľná nezákonnosť, ktorá sa

opätovne odzrkadlila v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré kopíruje po obsahovej a argumentačnej stránke
pôvodné prvostupňové rozhodnutie. Žalobca považuje za neprijateľnú argumentáciu Ministerstva
zdravotníctva SR, ktoré sa prostredníctvom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel pričinilo o likvidáciu
ochranného pásma bojnických kúpeľov a ktoré v podstate namiesto ochrany kúpeľného zariadenia
evidentne ochraňuje iné záujmy končiacej banskej ťažobnej spoločnosti.

31. Žalobca poukázal na to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom zopakoval
požiadavku vykonať postup podľa zákona EIA, pretože znížený tlak termálnej vody na zhlaví kúpeľných
vrtov je evidentný a pozorovateľný už 15 rokov, teda od masívneho spustenia čerpania termálnej vody
z vrtu Š1–NB II v lokalite Laskár na výrobu rajčín, preto obava zo spustenie čerpania termálnej vody
z vrtu Š1-NB IV v lokalite Púšť na technické, priemyselné a čiastočne rekreačné účely môže žalobcovi

spôsobiť už značný problém a možno i kolaps u niektorých vrtov. Povolené množstvá z banských vrtov
(18 l/s) sú veľmi veľké a žalobca zaznamenal pokles na výdatnosti svojich vrtov už pred pätnástimi
rokmi, preto v súčasnosti ďalší pokles môže znamenať úplnú likvidáciu. Pre žalobcu je nepochopiteľné,
prečo nemajú konajúce štátne orgány vôľu vo svojom záujme odstrániť túto pochybnosť a podozrenie
a zabezpečiť si tak vedomosť blížiacu sa k istote, či tieto banské vrty ovplyvňujú alebo neovplyvňujú

úroveňteriemžalobcu.Žalobcapoukázalnato,žehistóriabojnickýchkúpeľovjeoveľadlhšiaakohistória
Hornonitrianskychbanízobdobiasocialistickejindustrializácie.Spoločenskáakultúrnahodnotakúpeľov
s ich charakterom ozdravného a rehabilitačného zariadenia je neporovnateľná s banskou činnosťou
s následným spaľovaním nekvalitných produktov ako pôvodcu karcinogénnych ochorení s jedným
z najväčších na slovenskom území a prijímateľa vysokých štátnych dotácií na činnosť, ktorá nemá

perspektívu nielen u nás, ale ani v rámci Európskej únie. Tieto finančné dotácie však neboli určené
na to, aby banská spoločnosť v rámci pudu sebazáchovy do budúcna poškodzovala iné subjekty,
ktoré zostávajú nepochopiteľne bez právnej ochrany z pohľadu konajúcich orgánov, ktoré vyúsťujú
do zmätočných a neodôvodnených rozhodnutí, ktoré sú porušením procesných a hmotnoprávnych
zásad správneho konania a ktoré sa úplne odkláňajú v princípoch dokazovania a získavaní podkladov

na rozhodnutia v právach na spravodlivý proces.

32. Žalobca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného namietal, že obsahuje zoznam
podmienok a kritérií, za ktorých sa má stavba uskutočniť, pričom stavba, ktorú svojím rozhodnutím
správny orgán v súčasnosti povoľuje, existuje už 8 rokov. Žalobcovi teda nie je známe, prečo sa

správny orgán neriadi právnym predpisom platným v čase rozhodovania, teda prieskumný vrt nemôže
byť vyhlásený za prieskumný, ak je hlbší ako 500 m, a teda ako ťažobný bol vyhotovený protizákonne.
Existencia takéhoto vrtu nie je v súlade s verejným záujmom a mal by byť zlikvidovaný. Jeho negatívny
dôsledok bol odborne popísaný v pripomienkach k vodoprávnemu konaniu konzultačnou skupinou
Podzemná voda spol. s r. o., Kolísková 1, Bratislava IV, pričom negatívny vplyv uvedených vrtov je

viac ako pravdepodobný. Konajúci orgán je podľa žalobcu dostatočne znalý toho, že pri realizovaní
predmetného vrtu nešlo o žiaden geologický prieskum, čím sa chce iluzórne zbaviť zodpovednosti
za legalizáciu čiernej nepovolenej vodnej stavby.

33. V predmetnom vodoprávnom konaní existujú podľa žalobcu nespochybniteľné skutočnosti a fakty,

ktoré nie je možné vyvrátiť, pretože vyplývajú zo všetkých listín a súvisiacich dokladov vzťahujúcich
sa k danej veci. Pre začiatok samotného konania vo veci na základe žiadosti stavebníka bolo podľa
žalobcu potrebné vytvoriť v predchádzajúcom období podmienky, aby toto zinscenované a pripravené
konanie mohlo formálno-právnym spôsobom prebehnúť. V danej veci sa postupuje podľa osvedčeného
scenára, ktorý sa osvedčil niekoľko rokov predtým pri povolení ťažby termálnej vody z vrtu Š1-NB II

v Laskári. Tento scenár pri dodatočnom povoľovaní stavby zároveň s užívacím povolením vrtu Š1-NB IV
v lokalite Púšť má ten istý priebeh založený na dohovorenej a organizovanej príprave, aby sa v rozpore
so zákonom vykonalo určité dielo, ktoré sa následne svojím spôsobom teatrálne za účasti štátnych
orgánov zlegalizuje.34. Za celé obdobie až do zmanipulovaného ústneho pojednávania vykonaného dňa 15.07.2021
bol žalobca blokovaný vo všetkých predchádzajúcich konaniach. Boli popierané jeho práva stať

sa účastníkom konania v tomto procese, aby mohlo trvať na postupe podľa zákona EIA, boli
blokované a zamietané všetky jeho kvalifikované podania. Snahou žalobcu je ochraňovať svoje práva
a záujmy, ochraňovať majetok štátu, jeho nerastné bohatstvo a ochraňovať morálku, spravodlivosť
a objektívnosť, pred nezákonnosťou postupu štátnych orgánov, pred účelovosťou postupu súkromnej
banskej spoločnosti poškodzujúcej práva iných. Žalobca namietal, že pred ústnym pojednávaním dňa

15.07.2021 podal kvalifikované námietky, ktorými sa konajúci orgán na ústnom pojednávaní nezaoberal,
pretože mal vopred pripravený scenár ako pojednávanie prebehne formálne a mal prakticky vopred
pripravené rozhodnutie. Toto pojednávanie ako procesný úkon neriadil zástupca konajúceho orgánu A.
I. J., ale právnik ďalšieho účastníka konania 1/, ktorý v pozícii účastníka konania rozhodoval i o tom,
kto sa môže pojednávania zúčastniť a aký bude mať toto pojednávanie na verifikáciu podvodu s vrtom
priebeh. Do miestnosti, v ktorej konanie prebiehalo, nebol vpustený jeden zo zástupcov žalobcu, ktorý sa

náhodným rozhovorom s technickým pracovníkom nachádzajúcim sa pri spornom vrte vzdialenom
približne 50 m od miestnosti konania ústneho pojednávania dozvedel, že tento vrt od samého počiatku
vedome vyhotovovali ako vrt ťažobný do hĺbky 2257 m a informácie o prieskumnom vrte do hĺbky 500
m sú nepravdivé. Išlo o technického pracovníka zo spoločnosti, ktorá pre ďalšieho účastníka konania
1/ vrt vykonávala. Tieto skutočnosti sa potvrdili i z ostatných listín, čím sa úmyselne obišla legislatíva

a došlo k zjavne podvodnému konaniu zo strany banskej spoločnosti, ale i pracovníkov Okresného
úradu Prievidza, odboru životného prostredia a Okresného úradu Trenčín, odbor životného prostredia.
Napriek tomu, že mali vedomosti o obchádzaní a porušení zákona, konali tak, aby toto protiprávne
konanie verifikovali rozhodnutím o povolení stavby a užívacím povolením. Žalobca od úmyslu podať
na Národnú kriminálnu agentúrnu agentúru a Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie v druhej

polovici minulého roku ustúpil z dôvodu, že konajúci orgán predmetné konanie rozhodnutím zo dňa
05.08.2021 a 25.10.2021 prerušil, pričom sa žalobca domnieval, že je to i dôsledok jeho právnej
a vecnej argumentácie s tým, že konajúci orgán bude mať snahu svoje evidentné procesné a
skutkové pochybenia napraviť a vo veci nariadiť vykonanie objektívnych dôkazov. V súčasnosti je
však žalobca presvedčený, že išlo len o taktické predlžovanie kamufláže, aby opätovne konajúci

orgán získal vyjadrenia o tom, že postup podľa zákona EIA v rozsahu ako žalobca požaduje,
na potvrdenie alebo odstránenie vážnych dôvodných pochybností o negatívnom vplyve ťažby tejto
termálnej vody nie je potrebný a ich postup je súladný so zákonom. To vyplýva z Oznámenia Okresného
úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 03.03.2022, proti ktorému žalobca podal
námietky, o ktorých však nebolo rozhodnuté. Celá sprievodná dokumentácia by mala byť obsiahnutá

v spise, avšak v prípade potreby či možnej manipulácie zo strany konajúceho orgánu, voči ktorému
žalobca nepožíva žiadnu dôveru, je schopný žalobca poskytnúť celú dokumentáciu v akomkoľvek
rozsahu.

35. Žalobca nutnosť postup podľa zákona EIA z hľadiska objektivity dokazovania odôvodnil tým,

že pokles tlaku na zhlaví termálnych vrtov, z ktorých žalobca čerpá termálnou termálnu liečivú vodu
pre kúpeľné účely a výdatnosť týchto vrtov sa radikálne znížila a neustále sa znižuje od času, kedy bolo
žalovaným konkrétne rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor životného prostredia povolené
čerpanie z ďalšieho vrtu využívaného banskou spoločnosťou označenom ako Š1–NB II v Laskári.
Od tohto obdobia začiatku masívneho využívania tohto vrtu nie sú schopné kúpele žalobcu odoberať

ani povolené množstvá termálnej vody, pretože sa táto výdatnosť stráca a znižuje. Tvrdenie žalobcu
nie je účelové, pretože v prípade výdatnosti jeho termálnych vrtov by bol žalobca schopný rozšíriť
kapacity kúpeľných zariadení s potrebnými rehabilitačnými prevádzkami v krátkom období o 100%.
Strata termálnej vody to však žalobcovi neumožňuje. Takýto postup žalobca považuje za neetický,
nemorálny, pretože je neúctou k minulosti, nerastnému bohatstvu štátu a taktiež k budúcnosti. Akékoľvek

iné stanoviská, či názory Inšpektorátu kúpeľov a žriediel na danú problematiku žalobca hodnotí
ako nekvalifikované a účelové, pretože práve tento orgán sa podieľal na činnosti súvisiace so zrušením
III. ochranného pásma termálnych vôd bojnických kúpeľov, čím podľa žalobcu evidentne ohrozil
výdatnosť kúpeľných teriem z dôvodu umožnenia ich využívania na priemyselné účely.

36. Žalobca poukázal na to, že v prípade, ak bude povolené využívať geotermálne vrty Š1-NB II a Š1-
NB IV v povolených množstvách, ťažba z týchto vrtov bude niekoľko násobne vyššia, čo bude ťažba
zničujúca pre kúpele, pretože kúpeľné vrty majú hĺbku do 400 m a sú osadené vo vyvýšenom teréne
oproti vrtom využívaných baníkmi, pričom základné poznatky učiva z fyziky spojených nádobách nie jepotrebné pripomínať. Žalobca zároveň zdôraznil, že prebehlo stavebné konanie o vydanie povolenia
na stavbu súvisiacu s vykurovaním mesta Nováky s tým, že bude vyhotovená prípojka na napojenie
termálneho vrtu Š1-NB II, pričom bude umožnené využívanie termálnej vody aj na vykurovanie Novák.

Výdatnosť tohto termálneho vrtu je 26 l/s, pričom banská spoločnosť sa bráni tým, že z tohto vrtu
využíva vodu len v rozsahu 14 l/s. Ak by táto informácia bola pravdivá, tak už pri tomto čerpaní majú
kúpele žalobcu obrovský prepad výdatnosti svojich vrtov, stratu a neustále znižovanie tlaku na zhlaví
vrtov. Ak sa k tomuto vrtu pridruží aj povolené množstvo čerpania termálnej vody 18 l/s z vrtu Š1-NB
IV, tak kúpele žalobcu zaniknú. V takom prípade len ako bezhodnotnú hotelovú spoločnosť ich môže

odkúpiť štát. Žalobca negatívne dôsledky ťažby termálnej vody z vrtu Š1-NB II deklaroval meraniami
pripojenými k správnej žalobe, pričom zdôraznil, že má dôvodnú obavu, že vybudovanie komerčného
zariadenia na využívanie vrtu Š1-NB IV ešte zásadnejším spôsobom ovplyvní výdatnosť kúpeľných
teriem. Žalobca poukázal na namerané hodnoty výdatnosti jednotlivých vrtov žalobcu, ktorých grafy
priložil k správnej žalobe, pričom konštatoval, že hladina vody v jednotlivých vrtoch neustále klesá
napriek tomu, že na záchranu situácie sa vybudovala nová tlaková stanica a viacero vyrovnávacích

nádob, aby sa stabilizoval stav pre rôzne obdobia v roku, kedy hladiny kolíšu. Tieto technické opatrenia
však pomohli len čiastočne, ale nevyriešili problém, ktorý súvisí s tým, že banské vrty v rámci fyzikálnych
zákonitostí o spojených nádobách sťahujú vodu do hlbších vrtov, ktoré sú o 1500 až 1900 m hlbšie.
Z praktického hľadiska nie je možné žiadnym čistením zvýšiť výdatnosť týchto vrtov, preto pripomienky
zo strany Štátnej kúpeľnej komisie a iných orgánov Ministerstva zdravotníctva SR žalobca považoval

za absolútne irelevantné. Pokiaľ by to bolo možné, žalobca to urobí vo vlastnom záujme, pretože na tom
bytostne stojí predmet jeho podnikania. V súčasnosti žalobca uskutočnil mimoriadne opatrenia súvisiace
s čerpaním vody napríklad z vrtu Z2 z nižších hĺbok alebo čerpaním vody z tzv. vrtu vo vrte a dostáva sa
do situácie, ktorá by mala byť normálna a prirodzená pri vývere už niekoľko rokov. Týmito opatreniami
je žalobca nútený odvrátiť kolaps jeho spoločnosti. Argumenty štátnych orgánov sú úplne irelevantné

a nápomocné činnosti ďalšieho účastníka konania 1/, pretože ak by zásadným spôsobom obhajovali
záujmy žalobcu, tak by nikdy nedovolili vytvoriť stav, ktorý umožnil ďalšiemu účastníkovi konania 1/
takúto ťažbu termálnej vody ako nerastného bohatstva. Žalobcovi môže vzniknúť nezvratná a trvalá
hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľným následkom zániku bojnických kúpeľov s vyše 900
ročnou históriou ich termálnych prameňov a sprievodnou ujmou na životnom prostredí v danej lokalite.

Žalobca poukázal tiež na to, že v danej veci podal dňa 14.12.2022 trestné oznámenie podľa § 299,
§ 300 a § 301 Trestného zákona, resp. iných trestných činov ustálených orgánmi činnými v trestnom
konaní pri preverovaní veci. Výsledok tohto konania však žalobcovi nie je ku dňu podania správnej
žaloby známy.

37. Žalobca ďalej namietal aj také vady konania, ktoré podľa neho nevyznievajú zásadne,
ale spôsobovali predstavu nerovnosti účastníkov konania, nakoľko žalobca bol často konajúcimi
orgánmi posudzovaný tak, ako keby nepodával vyjadrenia v mene kúpeľnej spoločnosti, ale v mene
zastupujúceho advokáta, ktorý konal za spoločnosť a v jej mene ako právny zástupca. Žalobca
mal pocit, akoby sa navodzoval stav, že jeho vyjadrenia v správnom konaní sú právnymi názormi

zastupujúceho advokáta a nie samotnej spoločnosti, čo považoval za postup neznalosti alebo úmyslu
zo strany správneho orgánu. Celé správne konanie sa malo riadiť základnými pravidlami, ku ktorým
sa zaviazala Slovenská republika ako členský štát Európskej únie a Rady Európy s povinnosťou
presadzovať pri činnosti verejnej správy princípy európskeho správneho práva. Medzi ne patrí napríklad
princíp rovnosti, princíp viazanosti verejnej správy právom, princíp proporcionality i princíp legitímneho

očakávania. Žalobca poukázal na to, že podľa zákona EIA sa poväčšine postupuje pri podstatne menej
závažných stavbách, ako je tá, ktorá je predmetom tohto konania a ktorá môže mať obrovský vplyv
a dopad nielen pre spoločnosť žalobcu, ale pre celý región Hornej Nitry. Správne orgány sa však touto
podmienkou uvedenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku evidentne neriadia. Princíp materiálnej pravdy
vyžaduje, aby výroky rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Preto je nevyhnutné, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Správny orgán je tak povinný urobiť z úradnej povinnosti v každom konaní, v ktorom môže byť dotknutý
verejný záujem. Kúpeľná organizácia s jej poslaním a sekundárnou zdravotnou starostlivosťou je
verejnoprospešným zariadením. Žalobca poukázal aj na podstatu princípu legitímneho očakávania vo
sfére verejnej správy.

38. Žalobca je presvedčený, že chybou tohto konania bolo, že konajúci orgán nevykonal dôkaz
spočívajúci v zistení dopadu vyhotoveného vrtu a ťažby termálnej vody z neho na životné prostredie,
resp. na dotknutého účastníka konania a odvolal sa na stanovisko orgánu, ktorý v rámci konaniao vydanie stavebného povolenia nevykonal žiaden postup podľa zákona EIA. Ak vôbec podriadený
orgán niečo vykonal, tak išlo o iné konanie, ako vyplýva zo spisu o konanie s prieskumnou geologickou
činnosťou, ktoré prebiehalo pred konaním po podaní žiadosti navrhovateľa na vydanie stavebného

a čerpacieho povolenia. Z takéhoto postupu vzniká nepreskúmateľnosť a nezákonnosť činnosti
správneho orgánu, ktorý ak by konal objektívne, nestranne, na základe princípov rovnosti, tak by
nemal z výsledku takéhoto dokazovania obavu. Žalobca na záver správnej žaloby uviedol, že sa
domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu
porušenia princípov Správneho poriadku, ako aj ďalších hmotnoprávnych zákonných ustanovení,

pretože vykonané dokazovanie a zistenie skutočného stavu veci a následné právne posúdenie danej
veci nebolo vykonané v súlade so zákonom.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

39. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.05.2024 uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že

stavba bola už dávno postavená v rokoch 2014 a 2015 pod uvádzaním účelového a falošného zámeru,
že ide o prieskumný vrt a ďalej že stavba existuje už 8 rokov vychádza z nesprávnej interpretácie právnej
úpravy na úseku vykonávania geologických prác a následne uskutočňovania pôsobnosti orgánov štátnej
vodnej správy vyplývajúcich z Vodného a Stavebného zákona. Podmienky projektovania, vykonávania,
vyhodnocovania a kontroly geologických prác upravuje zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach

(geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 569/2007 Z. z.“ alebo
„Geologický zákon“). Vrt Š1-NB IV je výsledkom vyhľadávacieho a podrobného hydrogeologického
prieskumu geotermálnych vôd na lokalite Púšť (Dzúrik, J., Tomana, J., Tupý, P. a kol., 2016) a bol fyzicky
realizovaný v roku 2015 na základe Rozhodnutia ministerstva č. 14823/2012 zo dňa 09.03.2012 o určení
prieskumného územia na vykonávanie hydrogeologického prieskumu termálnych podzemných vôd v

etape vyhľadávania a podrobného hydrogeologického prieskumu a na základe schválenej geologickej
úlohy pre spoločnosť ENVIGEO, a.s., so sídlom Kynceľovská cesta 2/8, 974 11 Banská Bystrica,
IČO: 31 600 891. Na rozhodovanie o určení prieskumného územia je vecne príslušné ministerstvo,
sekcia geológie a prírodných zdrojov, odbor štátnej geologickej správy. Prieskumný vrt sa môže stať
vodnou stavbou - vodným zdrojom aj po uplynutí viacerých rokov od jeho realizácie, až vydaním

rozhodnutia – stavebného vodoprávneho povolenia orgánom štátnej vodnej správy a vydaním povolenia
na osobitné užívanie vôd na odber podzemných geotermálnych vôd a na vypúšťanie odpadových vôd
spojených s realizovanou vodnou stavbou. Vodoprávnemu konaniu predchádzajú geologické práce
(podrobný hydrogeologický prieskum) podľa § 2 ods. 3 písm. b) bod 2. zákona č. 569/2007 Z. z., ktoré
je oprávnený vykonávať zhotoviteľ geologických prác podľa § 4 zákona č. 569/2007 Z. z. Záverečná

správa, v ktorej sa vyhodnotí geologická úloha, je podkladom pre ďalšie konania, t. j. územné konanie
a vodoprávne konanie, pričom vrty realizované pri vykonávaní geologických prác nie sú vodnými
stavbami podľa § 52 Vodného zákona a nepovoľuje ich orgán štátnej vodnej správy. Ak sú realizovaným
hydrogeologickým prieskumom zistené a overené množstvá geotermálnych vôd, povolenie na osobitné
užívanie geotermálnych vôd vydá okresný úrad v sídle kraja, ako príslušný orgán štátnej vodnej správy

podľa § 60 ods. 1 písm. a) 3. bod Vodného zákona len na základe právoplatného rozhodnutia Komisie
pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s výpočtom množstiev vôd a geotermálnej energie
v kategórii „B“. Pre vrt Š1-NB IV bolo vydané Rozhodnutie MŽP SR o schválení záverečnej správy, v
odôvodnení ktorého MŽP SR uviedlo, že využiteľné množstvo geotermálnej vody z vrtu Š1- NB IV bolo
stanovené na základe dlhodobej a poloprevádzkovej čerpacej hydrodynamickej skúšky v trvaní 97 dní

a dvojročného režimového pozorovania na 6 pozorovacích objektoch: NB-5, NB-6, NB-8, Š1-NB-II, Š1-
NB-III, a RH-1. Počas dvojročného režimového pozorovania nedošlo k ovplyvneniu tlakových pomerov
natýchtoobjektoch.Taktiežbolodokumentované,ženedošlokovplyvneniuprírodnýchliečivýchzdrojov,
ktoré využíva žalobca, pričom bola v plnom rozsahu dodržaná vyhláška Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 255/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov

v Bojniciach.

40. Z hľadiska požiadaviek súčasne platnej právnej úpravy v oblasti vodného hospodárstva, nadväzujúc
na európsku legislatívu, musela byť navrhovaná činnosť posúdená aj vo vzťahu k dotknutým útvarom
povrchovej vody a útvarom podzemnej vody v zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona

z hľadiska možnej výnimky z tzv. nesplnenia environmentálnych cieľov postupom podľa § 16a Vodného
zákona. Uvedené ustanovenia predstavujú transpozičné ustanovenia čl. 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES
Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia
Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Žalovaný poukázal tiež na Rozhodnutie OÚ Trenčínzo dňa 08.08.2019, vydané podľa § 16a Vodného zákona na základe odborného stanoviska VÚVH,
podľa ktorého navrhovaná činnosť „Hydrogeologický vrt Š1-NB IV s geotermálnou vodou – lokalita Púšť
pri Prievidzi“ nie je činnosťou podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona, teda pri realizácii činnosti

nedôjde k nesplneniu environmentálnych cieľov dotknutých vodných útvarov. V odôvodnení uvedeného
rozhodnutia sa uvádza, že na základe odborného posúdenia VÚVH vplyv navrhovanej činnosti na
zmenu hladiny dotknutých útvarov podzemnej vody SK200200FP Puklinové a medzizrnové podzemné
vody neovulkanitov pohoria Vtáčnik a Kremnických vrchov a SK3000100FK Hornonitrianska kotlina sa
nepredpokladá. V odborom stanovisku sa VÚVH odvolal aj na výsledky vyhľadávacieho a podrobného

hydrogeologického prieskumu geotermálnych vôd v lokalite Púšť (Dzúrik, J., Tomana, J., Tupý, P. a kol.,
2016), v ktorom sa konštatuje, že vzhľadom na geologické, geotermické a hydrogeologické výsledky z
vrtu Š1-NB IV sa ovplyvnenie bojnických zdrojov minerálnej vody pokladá za vylúčené.

41. Geologické práce na vrte Š1-NB IV boli realizované v súlade s platnou právnou úpravou na úseku
geológie a boli ukončené pred 01.01.2017, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 312/2016 Z. z., ktorým

sa mení a dopĺňa zákon EIA a ktorým sa upravila príloha č. 8 kapitola č. 1 položka č. 16 a ustanovila
povinnosť postupovať podľa tohto zákona aj v prípade vrtov v rámci vykonávania geologického
prieskumu. Ak v určenom prieskumnom území bol vykonávaný hydrogeologický prieskum termálnych
podzemných vôd, pri ktorom bol realizovaný hydrogeologický vrt alebo viacero hydrogeologických vrtov,
tieto vrty boli posudzované ako prieskumné vrty a nepodliehali posudzovaniu vplyvov navrhovanej

činnosti na životné prostredie podľa zákona EIA. Uvedené vyplýva aj z Metodického usmernenia
ministerstva, sekcie geológie a prírodných zdrojov zo dňa 27.08.2008, ktoré žalovaný priložil k svojmu
vyjadreniu.

42. Prvostupňovým rozhodnutím povoľovaný odber geotermálnej vody bol posúdený podľa zákona

EIA v rámci zisťovacieho konania. Podľa prílohy č. 8 kapitoly č. 10 (vodné hospodárstvo) položky
č. 9 (odber geotermálnych vôd) zákona EIA odber geotermálnych vôd podlieha zisťovaciemu
konaniu podľa § 29 zákona EIA bez limitu. Proces zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov
navrhovanej činnosti bol uskutočnený vecne a miestne príslušným orgánom štátnej správy na úseku
posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to Okresným úradom Prievidza, odborom starostlivosti

o životné prostredie, ktorý na základe vykonaného zisťovacieho konania a predloženého zámeru k
navrhovanej činnosti (spracovateľ ENVIGEO, a.s., so sídlom Kynceľovská cesta 2/8, 974 11 Banská
Bystrica, IČO: 31 600 891) rozhodnutím zo zisťovacieho konania rozhodol o tom, že navrhovaná
činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté riadnymi
aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to odvolaním ďalšieho účastníka konania 3/ (Združenie

domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174),
ako aj návrhom žalobcu na obnovu konania, avšak bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu
Trenčín č. U-TN-OOP3-2019/011105-002 Kom zo dňa 25.03.2019, rozhodnutím Okresného úradu
Trenčín OU-TN-OOP3-2020/003305-024 zo dňa 03.04.2020 a následne aj Rozhodnutím MŽP SR,
odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 8937/2020-1.7, 49268/2020 zo dňa 09.10.2020

o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania. Tvrdenie žalobcu uvedené v správnej žalobe, že sa
úmyselne nepostupovalo podľa zákona EIA a žalobca nebol úmyselne pribratý za účastníka konania,
sa preto nezakladá na pravde. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu (rozhodnutie
v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie) bolo vydané ešte pred
podaním žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia a povolenia na čerpanie, a nemôže byť

preto použité ako dôkaz a podklad v konaní, vyplýva z nesprávnej interpretácie právnych predpisov na
úsekuposudzovaniavplyvovnaživotnéprostredie.Vzmysle§1písm.a)bod2.a§22ods.1zákonaEIA
navrhovaná činnosť sa posudzuje pred jej umiestnením alebo povolením podľa osobitných predpisov.
Posúdenie zámeru odoberať geotermálnu vodu podľa zákona EIA bolo jedným z hlavných podkladov pre
vodoprávnekonanieuskutočnenéokresnýmúradom.Opakovanápožiadavkažalobcu,abyokresnýúrad

nariadil nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie prieskumného vrtu realizovaného v rokoch
2014 až 2015 nie je dôvodná.

43. Žalobca sa v podanej správnej žalobe dotkol aj realizovaného geotermálneho vrtu Š1-NB II, ktorý
je umiestnený v areáli Bane Nováky - Laskár. Vrt Š1-NB II bol vodoprávne povolený v roku 1999 a

nebol predmetom prvostupňového rozhodnutia okresného úradu. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že
od obdobia využívania tohto vrtu nie sú kúpele schopné odoberať povolené množstvá termálnej vody
a zaznamenali výrazný prepad výdatnosti a znižovanie tlaku na zhlaví vrtov. Na zdroj Š1-NB II bolo
vydané stavebné povolanie č. OŽP 99/2190-7/Ši zo dňa 07.05.1999, ktorým Krajský úrad v Trenčínepovolil vrt Š1-NB II ako vodnú stavbu a vydal zároveň aj povolenie na odber vody. Toto povolenie na
odber bolo v súlade s novou legislatívou prehodnotené a okresný úrad vydal nové povolenie na odber
geotermálnej vody rozhodnutím č. OU-TN-OSZP-2020/009855-004 zo dňa 31.03.2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 03.04.2020. Vrt Š1-NB II bol realizovaný ako náhrada za pozorovací vrt Š1-NB v
Koši (1978 – 1980). Okresný úrad Trenčín od roku 1999, kedy vydal povolenie na odber geotermálnej
vody z vrtu Š1–NB II, nezaznamenal žiaden podnet žalobcu, v ktorom by žalobca upozorňoval na
zníženie výdatnosti zdrojov vody pre bojnické kúpele, prípadne informáciu o znižovaní tlaku na zhlaví
ich vrtov, ktorú by mal spôsobiť odber vody z vrtu Š1-NB II. Žalobca tiež nepodal orgánom štátnej

vodnej správy za 20 rokov existencie vrtu a odoberania vody na ohrev a následne na vykurovanie
skleníkov žiadny podnet v tejto veci, ktorým by sa orgán štátnej vodnej správy mal povinnosť zaoberať.
Prírodné množstvá geotermálnych vôd v kategórii C v Hornonitrianskej kotline boli určené rozhodnutím
ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody a geotermálnej
energie č. 7808/2010-9.1 zo dňa 18.6.2010 v hodnote 124 l/s, z čoho povolené odoberané množstvo z
vrtu Š1–NB II je 18,5 l/s, čo prezentuje len cca 15 % celkovej bilancie.

44. K tvrdeniam žalobcu o ovplyvnení liečivých zdrojov v bojnických kúpeľoch žalovaný uviedol, že
ochrana prírodných liečivých zdrojov je garantovaná Kúpeľným zákonom. V zmysle § 40 ods. 1
Kúpeľného zákona je ústredným orgánom štátnej správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé
zdroje a prírodné minerálne vody Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré je aj dotknutým

orgánom vo veciach posudzovania zámerov na vykonávanie činností a zisťovacieho konania na území
kúpeľného miesta, na území s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie, na území ochranných
pásiem prírodného liečivého zdroja, prírodného minerálneho zdroja a klimatických podmienok vhodných
na liečenie. Vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorátu kúpeľov a žriediel
má charakter záväzného stanoviska podľa § 140b Stavebného zákona, v ktorom tento dotknutý

orgán uplatňuje záujmy chránené osobitnými predpismi. Obsah záväzného stanoviska dotknutého
orgánu je pre povoľujúci orgán záväzný. Navrhovaná stavba je situovaná mimo ochranných pásiem
liečivých zdrojov v Bojniciach, avšak trasa vypúšťania využitých geotermálnych odpadových vôd
do recipientu Moštenica prechádza cez ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v
Bojniciach. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorát

kúpeľov a žriediel vydal v konaní záväzné stanovisko č. S19009-2021-IKŽ-3 zo dňa 23.07.2021, a
po doplnení projektu o areál rekreačného zariadenia Púšť aj záväzné stanovisko č. S14729-2022-
IKŽ-2 zo dňa 10.03.2022, v ktorých si uplatnil podmienky z hľadiska záujmov chránených v zmysle
Kúpeľného zákona, pričom tieto podmienky sú uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia. Podmienky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorátu kúpeľov a žriediel

boliuplatnenéajvprocesepodľazákonaEIAaboliuvedenévpodmienkachrozhodnutiazozisťovacieho
konania. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorát kúpeľov a žriediel svoje súhlasné
stanovisko s realizáciou navrhovanej činnosti podmienilo v súvislosti s ochranou prírodných liečivých
zdrojov v Bojniciach a z hľadiska komplexnosti údajov o hydrogeologickej štruktúre, okrem iného aj
mesačným zasielaním údajov z prevádzkového monitoringu geotermálneho vrtu Š1-NB IV.

45. Námietkami uvedenými žalobcom o ovplyvňovaní výdatnosti a znižovaní tlakov na zhlaví vrtov
v Kúpeľoch Bojnice sa zaoberala na svojom zasadnutí dňa 18.01.2023 Štátna kúpeľná komisia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Vo svojom vyjadrení č. S12573-2023-IKŽ-2 zo dňa
18.01.2023 k odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že v súvislosti s poklesmi

tlakov na zhlaví vrtov prírodných liečivých zdrojov, ktoré podľa názoru žalobcu zapríčiňuje banská
činnosť a využívanie termálnej vody z vrtu Š1-NB II, dlhodobo upozorňuje spoločnosť žalobcu na to,
že príčiny poklesu tlakov na zhlaví vrtov je potrebné hľadať jednak v technickom stave vrtov, ktoré
boli zrealizované v rokoch 1975 až 1987, ako aj v odbere prírodnej liečivej vody, nakoľko z údajov z
monitorovacieho systému je zrejmé, že pri dodržiavaní povolených odberných množstiev z prírodných

liečivých zdrojov nedochádza k poklesu tlakov na zhlaví týchto vrtov. V tomto zmysle bolo žalobcovi
už v roku 2011 odporúčané vybudovanie centrálnej akumulácie, ale žalobca doteraz k jej vybudovaniu
nepristúpil.

46. Príslušné rozhodnutia aj so všetkými konaniami, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového

rozhodnutia boli vydané vecne príslušnými orgánmi štátnej správy a odvolací orgán ako aj prvostupňový
orgán štátnej vodnej správy ako vecne príslušný vo veciach štátnej vodnej správy (podľa Vodného
zákona), nie je oprávnený ani vecne príslušný zasahovať do právoplatne ukončeného procesu na
inom správnom orgáne a vyjadrovať sa k nemu. To sa týka aj vykonania dokazovania podľa zákonaEIA, na ktoré opätovne poukazoval a poukazuje žalobca. Proces posudzovania vplyvov na životné
prostredie bol ukončený právoplatným rozhodnutím, čo potvrdilo aj MŽP SR, odbor posudzovania
vplyvov na životné prostredie rozhodnutím č. 8937/2020-1.7, 49268/2020 zo dňa 09.10.2020 ako

príslušný odvolací orgán vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo ako
odvolací orgán preskúmalo v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie okresného úradu spolu
s predloženým spisovým materiálom v celom rozsahu, preskúmalo zákonnosť a vecnú správnosť
rozhodnutia zo stránky právnej i skutkovej a nenašlo dôvody na zrušenie rozhodnutia. MŽP SR malo
za to, že okresný úrad si v konaní zabezpečil všetky potrebné doklady, stanoviská a rozhodnutia na

vydanie povolenia predmetnej stavby a v rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal s námietkami uvedenými
v odvolaní. V konaní bolo dostatočne preukázané, že využívanie vrtu Š1-NB IV nemá negatívny vplyv
nielen na bojnické termálne kúpele, ale ani na hydrogeológiu celej hornonitrianskej kotliny, či iné zložky
životného prostredia. Žalovaný preto napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré im predchádzalo, považuje za vecne správne, boli vydané na základe dostatočne a spoľahlivo
zisteného stavu veci, pričom v konaní žalovaný a okresný úrad postupoval tak, že žiadneho účastníka

konania neukrátil na jeho právach.

47. Podľa žalovaného žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani nepredložil nové dôkazy, ktoré by
v konaní neboli známe. Žalobca svoje tvrdenia o ohrození bojnických kúpeľov čerpaním geotermálnej
vody z vrtu Š1-NB II a ešte nezačatým čerpaním vody z vrtu Š1-NB IV nedoložil odborne relevantnými

dôkazmi, štúdiami ani žiadnymi posudkami, ale založil ich iba na svojich subjektívnych tvrdeniach.

48. Žalovaný sa zároveň vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a v závere vyjadrenia uviedol, že správna žaloba žalobcu je neopodstatnená v celom rozsahu a navrhol,
aby ju súd zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe

49. Ďalší účastník konania 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2024 uviedol, že napadnutému
rozhodnutiu žalovaného predchádzalo vydanie viacerých dôležitých rozhodnutí, povolení, vyjadrení

a záväzných stanovísk, ktoré sú súčasťou spisu a ktoré vo svojom vyjadrení konkrétnym spôsobom
uviedol. Poukázal na to, že realizáciou geologickej úlohy, teda vyvŕtaním prieskumného vrtu nedošlo
k uskutočneniu vodnej stavby v zmysle Vodného zákona. Stotožnil sa s Rozhodnutím MŽP SR
o schválení záverečnej správy s tým, že ak by MŽP SR málo akékoľvek pochybnosti vo vzťahu
k možnému ovplyvneniu bojnických teriem, nemohlo by vydať predmetné rozhodnutie. Vo vzťahu

ku konaniu EIA poukázal na to, že navrhovanú činnosť príslušný orgán na základe vykonaného
zisťovacieho konania posúdil a rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa
zákona EIA. Toto rozhodnutie bolo napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami,
avšak bolo potvrdené Okresným úradom Trenčín, odbor opravných prostriedkov a následne aj MŽP
SR, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda zákonný postup podľa zákona

EIA bol dodržaný. Ďalší účastník konania 1/ poukázal tiež na rozhodnutia predchádzajúce vydaniu
vodoprávneho povolenia na vodnú stavbu s tým, že napadnuté rozhodnutie ako aj odber a vypúšťanie
geotermálnych vôd z vrtu Š1-NB IV plne rešpektuje relevantné právne predpisy, čo svojimi viacerými
záväznými stanoviskami potvrdilo aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorát
kúpeľov a žriediel. Skutočnosť, že projekt posudzovanej vodnej stavby plní všetky podmienky EIA

stanovené v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo potvrdilo aj záväzné stanovisko Okresného úradu
Prievidza, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 03.08.2021. K námietkam žalobcu vo
veci údajnej nezákonnej realizácie vrtu Š1-NB IV uviedol, že podmienky projektovania, vykonávania,
vyhodnocovania a kontroly geologických prác sú legislatívne upravené geologickým zákonom. Štátna
vodná správa má pôsobnosť rozhodovať podľa ustanovení Geologického zákona, preto takéto námietky

žalobcu nemožno považovať za relevantné. Základným a zásadným podkladom pre povoľujúci orgán
štátnej vodnej správy vo vodoprávnom konaní je Rozhodnutie MŽP SR o schválení záverečnej správy,
na základe ktorého príslušný orgán štátnej vodnej správy - okresný úrad v sídle kraja - rozhodne
o vydaní povolenia na vodnú stavbu podľa § 66 Stavebného zákona v spojení s § 26 Vodného
zákona a o vydaní povolenia na osobitné užívanie vôd v súlade s § 21 Vodného zákona. Okresný

úrad nemá právomoc rozhodnutie Komisie pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd MŽP SR
zo dňa 14.12.2016 napadnúť, resp. spochybniť, naopak musí ho zohľadniť ako rozhodujúci podklad
pre vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd. Geologické práce na vrte Š1-NB IV boli realizované
v rokoch 2014 až 2015 v súlade so zákonom EIA účinným do 31.12.2016 (teda pred účinnosťouzákona č. 312/2016 Z. z.). V zmysle legislatívy do 31.12.2016 v určenom prieskumnom území
nepodliehali geologické práce, ktorých výsledkom boli realizované hydrogeologické vrty, posudzovaniu
vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona EIA. Posúdeniu podľa tohto zákona

v rámci zisťovacieho konania však podliehalo až následné konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozhodnutiu a prvostupňovému rozhodnutiu. Ďalší účastník konania 1/ mal za to, že napadnutú
vodnú stavbu povoľovali v rámci vodoprávneho konania v spojení so Správnym poriadkom vecne
a miestne príslušné správne orgány. Žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani dôkazy, ktoré
by neboli známe a ktoré by neposudzovali správne orgány pri povoľovaní predmetnej vodnej stavby.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe platnej a účinnej legislatívy, vydal ho orgán zo zákona
oprávnený, je zrozumiteľné, vychádzalo z dostatočného zistenia skutkového stavu a zo správneho
právneho posúdenia veci. Ďalší účastník konania 1/ sa stotožnil s vyjadrením žalovaného zo dňa
20.05.2024. Podľa ďalšieho účastníka konania 1/ bol celý schvaľovací proces maximálne transparentný
a relevantný, či už vo fáze schvaľovania záverečnej správy s výpočtom množstiev vôd, posudzovania
vplyvov na životné prostredie, ako aj samotného vodoprávneho konania. Podľa jeho názoru možno

považovať postup správnych orgánov v oboch stupňoch vodoprávneho konania za príkladný a to
nielen po procesnej stránke, ale aj odbornej. Správne orgány neopomenuli žiadneho účastníka konania,
dali každému účastníkovi a dotknutým orgánom, organizáciám a inštitúciám dostatočný priestor
na uplatnenie si svojich práv v napadnutom konaní v oboch stupňoch, zo strany ďalšieho účastníka
konania 1/ ako stavebníka boli doložené všetky legislatívou predpísané doklady, dokumentácia,

záväzné stanoviská a vyjadrenia posudzujúcich orgánov a organizácií, ktoré sú v súlade s napadnutým
rozhodnutím na posudzovanú vodnú stavbu a účelom jej využitia, so všetkými predloženými dokladmi
sa mali možnosť účastníci oboznámiť a vyjadriť sa k nim, preto ďalší účastník konania 1/ považoval
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a zákonné.
Vzhľadomnauvedenénavrholsprávnužalobužalobcuzamietnuťvcelomrozsahuanepriznaťžalobcovi

náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

50. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.07.2024 vyjadril svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného

a vo vzťahu k neposkytnutiu dôkazov zo strany žalobcu o ovplyvňovaní a poškodzovaní vrtov žalobcu
uviedol, že pripravuje potrebné dôkazy o poklese tlakov na zhlaví vrtov a o spojitosti kúpeľných
vrtov a banských vrtov, ktoré sú hydrogeologický prepojené. Výsledky vyplývajúce z týchto dôkazov
dokumentujú jasnú spojitosť banských vrtov s kúpeľnými vrtmi a negatívne ovplyvňovanie kúpeľných
vrtov ťažbou na banských vrtoch. Zároveň uviedol, že navrhne vypočutie svedkov, ktorí relevanciu týchto

dôkazov potvrdia výkonom niektorých meraní, či posúdením časového obdobia, kedy vykonávanie
hydrodynamickej skúšky na vrte Š1-NB IV zapríčinilo rapídny pokles z vrtov používaných žalobcom.
Žalobca zdôraznil, že toto je najpodstatnejší argument, pre ktorý mali správne orgány nariadiť postup
podľa zákona EIA.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ k správnej žalobe

51. Ďalší účastník konania 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 08.08.2024 uviedol, že zainteresovaná
verejnosť je samostatnou procesnou stranou, ktorá nevystupuje ani na strane žalobcu a ani na
strane žalovaného a preto nejde o intervenciu. Zainteresovaná verejnosť je zákonom predpokladanou

samostatnou procesnou stranou, ktorá má v konaní uplatňovať verejné záujmy životného prostredia a
takjejvyjadreniapredstavujúzákonnýmateriálnykorektívkzásadepanstvažalobcunadvecouazásade
prejednávania správneho sporu výlučne na základe žalobného návrhu a to tak, že pri rozhodovaní
správny súd nerozhoduje len v zmysle žalobného návrhu, ale prihliada aj na verejné záujmy životného
prostredia, ako legitímneho verejného záujmu, ktorý v konaní súdu nesmie byť opomenutý. Ďalší

účastník konania 3/ vo svojom vyjadrení ďalej nesúhlasil s argumentáciou správneho súdu uvedenou
v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.06.2024
a žiadal, aby správny súd o odkladnom účinku žaloby rozhodol opakovane, a to aj s prihliadnutím na ním
prezentované argumenty. K samotnej správnej žalobe uviedol, že zainteresovaná verejnosť má právny
záujem na tom, aby správny súd uplatňoval relevantné ustanovenia Vodného zákona a Kúpeľného

zákona tak, aby verejné záujmy ochrany vôd a liečivých vôd boli správnym súdom dostatočne chránené.
Vo svojej podstate je predmet sporu kolízia rôznych práv a právnych záujmov žalobcu a ďalšieho
účastníka konania 1/. Dôležitou právnou okolnosťou je však to, že tieto rozličné práva a záujmy nie sú
spravované rovnakými osobitnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné, abysprávny súd predbežne prejednal daný spor podľa § 25 SSP s primeraným použitím §168 až §172
CSP, aby sa ustálilo, čo je vlastne predmetom sporu a ktoré právne okolnosti podľa akých právnych
predpisov budú vlastne predmetom dokazovania na správnom súde a najmä aby sa predvídateľným

spôsobom ustálilo, ako správny súd bude pri rozhodovaní brať do úvahy verejný záujem ochrany
vôd a ochrany liečivých vôd. Len na základe takéhoto usmernenia sa môže ďalší účastník konania
3/ ako subjekt zainteresovanej verejnosti adekvátne a kvalifikovane vyjadriť tak, aby si splnil hlavnú
úlohu zainteresovanej verejnosti v tomto správnom súdnom konaní – chrániť verejný záujem v oblasti
životného prostredia a to konkrétne ochranu liečivých vôd a to efektívnym a hospodárnym spôsobom

zbytočne nezaťažujúcim súd a ostatných účastníkov.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 3/

52. Žalobca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2024 vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania
3/,vktoromuviedol,žezvolenieprocesnéhopostupupriprejednávanídanejvecijevecousúdu,čomusia

sporové strany rešpektovať, preto sa k návrhu ďalšieho účastníka konania 3/ na vyslovenie predbežného
právneho posúdenia zo strany správneho súdu žalobca ďalej nevyjadril. Zároveň sa však žalobca
stotožnil s argumentáciou ďalšieho účastníka konania 3/ vo vzťahu k priznaniu odkladného účinku
správnej žalobe, nakoľko predstavuje jediný možný právny nástroj, ako zabrániť existujúcim negatívnym
zásahomdoprávžalobcu,pretožetentostavniejelenvštádiumožnejateoretickejhrozby,alenegatívny

následok sa už dlhšie obdobie prejavuje, k čomu žalobca pripravuje dôkazy, ktoré túto situáciu potvrdia.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/

53. Žalobca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 20.09.2024 vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania

1/, ktoré podľa jeho názoru obsahuje súhrn a opis jednotlivých postupov, ktoré vyústili do vydania
napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že o uskutočnení stavby spoločnosť žalobcu niekoľko rokov
ani nevedela, pretože od samého počiatku nebola zahrnutá medzi účastníkov konania a po zistení,
že takáto stavba v plnom profile a hĺbke už existuje, získal žalobca postupne informácie a vedomosti,
že išlo o ten istý pripravený scenár, ako tomu bolo niekoľko rokov predtým v lokalite Laskár pri termálnom

vrte Š1-NB II. Žalobca zdôraznil, že realizáciou geologickej úlohy možno k uskutočneniu vodnej stavby
nedošlo z právneho hľadiska, ale fakticky k vybudovaniu stavby došlo. Poukázal na to, že monitorovanie
pozorovacích banských vrtov je pre toto konanie nepodstatné, nakoľko toto pozorovanie neprebiehalo
na vrtoch, ktoré využíva žalobca. Ak by pozorovanie bolo vykonávané na vrtoch žalobcu, tak by
mohol byť získaný vážny poznatok o tom, či nastalo alebo nenastalo ovplyvňovanie tlaku a výdatnosti

kúpeľných zdrojov. Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení zopakoval argumentáciu obsiahnutú v jeho
správnej žalobe.

Doplňujúce vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe

54. Ďalší účastník konania 1/ – v kontexte vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.07.2024 ako aj tvrdení zástupcu
žalobcu prezentovaných na stretnutí organizovanom MŽP SR, Sekciou geológie a prírodných zdrojov
dňa 23.10.2024, na ktorom žalobca prezentoval dôkazy, ktoré mali potvrdiť negatívne dôsledky ťažby
termálnej vody z banských vrtov na pokles výdatnosti termálnych zdrojov – vo svojom doplňujúcom
vyjadrení zo dňa 26.11.2024 uviedol, že správna žaloba predstavuje všeobecnú sťažnosť na priebeh

konania s uvedením veľkého množstva s vecou nesúvisiacich tvrdení. K námietke nepreskúmateľnosti
uviedol, že ide o všeobecnú námietku, pričom v samotnom texte správnej žaloby sa žiadne konkrétne
zdôvodnenie tejto námietky nenachádza. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu orgánom verejnej
správy, ktoré malo byť podľa žalobcu nedostačujúce na riadne posúdenie veci, uviedol, že svoju
argumentáciu uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2024. Za podstatné považoval rozhodnutie

zo zisťovacieho konania, ktoré je právoplatné a v následnom vodoprávnom povoľovacom konaní bol
správny orgán povinný prihliadnuť na toto rozhodnutie. Zároveň uviedol, že v správnej žalobe sa
nenachádza žiadne konkrétne tvrdenie, aký skutkový záver je v rozpore s administratívnym spisom
a v správnej žalobe žalobcu nie je žiadne konkrétne zdôvodnenie, akým spôsobom došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia, pričom túto námietku považoval ďalší účastník konania 1/ za všeobecnú.
Ďalší účastník konania 1/ zároveň uviedol, že správny súd by sa nemal zaoberať novými dôkazmi,
nakoľko zistený skutkový stav je pre neho záväzný a rozhodujúci je stav v čase rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Žalobca sa opakovane snaží preukázať vplyv čerpania geotermálnej vody z vrtu Š1-NBIInaprevádzkubojnickýchvrtov,pričomprevádzkavyužívanietohtovrtunebolopredmetompovoľovania
správneho orgánu. Žalobca zároveň hypoteticky poukazuje na vznik potenciálnej ujmy z prevádzkovania
vrtu Š1-NB IV, ktorý je umiestnený mimo ochranného pásma bojnických prírodných liečivých zdrojov

a ktorého čerpacia skúška zloženia čerpanej vody preukázalo, že ide o iný typ geotermálnej vody
ako v Bojniciach a zároveň preukázal neexistenciu ich prepojenia. Všetky tieto skutočnosti posudzovalo
MŽP SR ako aj MZ SR, Inšpektorát kúpeľov a žriediel vo viacerých konaniach alebo všetkých jej
stupňoch v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov nedošlo k preukázaniu ovplyvnenia
kúpeľných žriediel a ani k pochybnostiam o takomto ohrození. Zároveň poukázal na skutočnosti, ktoré

uviedli zástupcovia ďalšieho účastníka konania 1/ na stretnutí dňa 23.10.2024 a priložil stanovisko
K. B. D., zástupcu spoločnosti ENVIGEO, a.s., ktorý na stretnutí upozornil zástupcov žalobcu, že sa
nevhodným spôsobom snažia dokazovať ovplyvnenie zdrojov v Bojniciach spoločnosťou ďalšieho
účastníka konania 1/, nakoľko prezentujú výsledky geologických prác, ktoré sú účelovo vytrhnuté
z kontextu a spochybňujú práce mnohých hydrogeológov.

55. Žalobca dňa 30.10.2024 doručil správnemu súdu opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ku ktorému priložil dôkazy, pričom žalovaný sa k tomuto návrhu vyjadril podaním
doručeným správnemu súdu dňa 09.12.2024. Správny súd o opakovanom návrhu žalobcu rozhodol
uznesením zo dňa 19.12.2024 tak, že opakovaný návrh žalobcu zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.01.2025.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/

56. Žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 13.02.2025 vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania
1/ s tým, že zrušenie ochranných pásiem bolo účelové, aby umožnili výstavbu a čerpanie termálnych

vôd pre ďalšieho účastníka konania 1/, ktoré si v danej lokalite vyhotovili. Ďalší účastník konania
1/ opomenul alebo účelovo zamlčal podstatu celej žaloby, ktorá má absolútne racionálny základ
a dôveryhodnú argumentáciu. Z nej vyplýva, že ide o rozhodnutie správnych orgánov s mimoriadnymi
dôsledkami pre spoločnosť žalobcu, pričom obavy a argumenty žalobcu nie sú bezobsažné výhrady,
ale vyplývajú z mnohoročných pozorovaní a meraní s preukázateľnými výsledkami, ako aj z odborných

informácií a posudkov o prepojení termálnych vôd využívaných žalobcom a ďalším účastníkom
konania 1/. Poznatky a podozrenia sú mimoriadne závažné s maximálnym stupňom pravdepodobnosti,
a preto by sa pri zisťovaní presného a úplného skutočného stavu veci malo postupovať inak. Zároveň
poukázal na význam bojnických kúpeľov. Ide o neochotu nariadiť postup podľa zákona EIA, čím by sa
vylúčili alebo potvrdili dôvodné obavy žalobcu a daná problematika by bola prakticky navždy vyriešená.

Podstata správnej žaloby žalobcu smeruje k nariadeniu postupu podľa zákona EIA ako základného
predpokladu zistenia objektívnej pravdy, či úplného a presného skutočného stavu veci.

57. Ďalší účastník konania 1/ doručil správnemu súdu dňa 15.10.2025 Záznam z kontroly Slovenskej
inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie

ochrany vôd č. 8708/42 - 4/2025 - 20846/2025 zo dňa 17.06.2025, ktorá bola vykonaná na mieste
povoľovanej vodnej stavby so záverom, že vykonanou kontrolou neboli zistené žiadne nedostatky
a pre kontrolovaný subjekt neboli uložené rozhodnutím orgánom štátnej vodnej správy žiadne opatrenia
na nápravu. Predmetný záznam z kontroly bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému
na vedomie.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

58. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 29.10.2025, ktoré nariadil podľa

§ 107 ods. 1 písm. a) SSP na návrh žalobcu, v prítomnosti žalobcu (predsedu predstavenstva) a jeho
právneho zástupcu, povereného zástupcu žalovaného, právneho zástupcu ďalšieho účastníka konania
1/ a v neprítomnosti ďalších účastníkov konania 2/ až 12/, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, ani svoju
neúčasť neospravedlnili (s výnimkou ďalšieho účastníka konania 2/, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil elektronickým podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.10.2025 o 9.37 hod.).

59. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa žalobca pridržiava všeobecnej správnej
žaloby a takisto aj všetkých vyjadrení. Svoj prednes zameral na nové skutočnosti, ktoré považoval
za dôležité pre rozhodnutie v tejto veci a ktoré sú podľa žalobcu dôsledkom toho, že od rozhodnutiasprávneho orgánu sa zmenili niektoré okolnosti. Zdôraznil, že žalobca sa domáha nariadenia
komplexného zhodnotenia, že či je nejaká súvislosť pri čerpaní termálnej vody z vrtu Š1-NB IV k lokalite
Púšť a poklesom výdatnosti a hladiny vrtov, ktoré sú v Kúpeľoch Bojnice a ktoré Kúpele Bojnice ku

svojej činnosti nevyhnutne potrebujú. Keďže EIA nebola nariadená tohto sa žalobca domáha v tomto
konaní. Poukázal na stretnutie u žalovaného, ktoré sa uskutočnilo 23.10.2024, výsledkom ktorého
bolo, že po výmene vzájomných informácií medzi Hornonitrianskymi baňami a. s. ohľadne vrtu, ktorý
je na Púšti a monitorovaním žalobcu sa má urobiť komplexný monitoring, aby sa aspoň s nejakou
pravdepodobnosťou dalo odhadnúť, či je tu súvis. Žalobca dodržal úplne všetko, prečistil vrty, prečistil

pramene, dal tam samostatné merania, takže prakticky od začiatku tohto roka má úplne presné merania
o tom, aký pokles kde je, a preto navrhol na pojednávaní vypočuť pána RNDr. Rodáka, ktorý meranie
zabezpečoval a vyhodnocoval. Druhá strana však nedala žiadne informácie na porovnanie, takže nie
je možné sa v tejto záležitosti pohnúť ďalej, teda urobiť také kroky, ktoré by aj bez nariadenia EIA
viedli k tomu, že by sa overili, že či je to v podstate tá istá voda, ktorá je na Púšti vo vrte Š1-NB IV
a v Kúpeľoch Bojnice. Ďalšou novou skutočnosťou sú interné merania za posledné obdobie (október

roka 2025), ktoré robí pán G., ktorého rovnako navrhol žalobca vypočuť na pojednávaní. Tieto sú úplne
alarmujúce, pretože dochádza k poklesu vody v jazere až o 40 cm. Takisto predložil o tom dôkaz,
výpisy a aj fotodokumentáciu. Keďže v októbri došlo doslova k obrovskému prepadu hladiny hlavne v
termálnom jazere, tak právny zástupca išiel osobne na miesto výpustu na Púšti, kde vypúšťajú termálnu
vodu Hornonitrianske bane a.s., odmeral teplotu vody 40,9 °C. Ak to takto pôjde ďalej, tak kúpele

sa prakticky zlikvidujú, pretože kúpele bez vody nemôžu existovať. Právny zástupca svoj návrh na
vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov a predloženými dôkazmi odôvodnil ustanovením § 120 písm.
a)SSP,ktorýupravujevýnimkuzpravidla,žesprávnysúdprirozhodovaníosprávnejžalobevychádzazo
skutkového stavu, ktorý je zistený orgánom verejnej správy a tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/47/2022, ktoré túto situáciu podľa žalobcu upravuje.

60. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava obsahu svojich vyjadrení.
Uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Obe rozhodnutia sú v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, vydali ich na to príslušné orgány, vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu a obsahujú predpísané náležitosti, pričom boli splnené všetky podmienky a predpoklady na
ich vydanie. Žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú a nedôvodnú a navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o
nové skutočnosti, ktoré nastali podľa žalobcu po vydaní napadnutého rozhodnutia, tieto by nemali byť
predmetom tohto konania, nakoľko správny súd vychádza zo skutkového stavu platného v čase vydania

napadnutých rozhodnutí. Tieto nové skutočnosti taktiež nemali vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť
napadnutéhorozhodnutiaakoajprvostupňovéhorozhodnutia.Existujúajinéprávneprostriedkynápravy
vprípade,žeskutkovýstavsazmenípovydanírozhodnutiaaponadobudnutíjehoprávoplatnosti.Takéto
možnosti obsahujú Vodný zákon, napríklad § 24 ods. 2 alebo Správny poriadok a podobne. Žalobca
môže rozšíriť správnu žalobu v zmysle § 183 SSP len v lehote na podanie správnej žaloby. Poukázal aj

na to, že žalovaný nemal možnosť sa s týmito novými podkladmi oboznámiť a ani kvalifikovane sa tým
pádom k nim vyjadriť, takže namietal predloženie týchto nových dôkazov a aj preukazovanie nového
skutkového stavu, ktorý nemá vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

61. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých

svojich písomných vyjadrení. Stotožnil sa aj s rozhodnutiami súdu vo vzťahu k zamietnutiu neodkladných
opatrení a súhlasil s prednesom a s písomnými vyjadreniami žalovaného. Zdôraznil postup podľa
Geologického zákona v tejto veci ohľadom vyhotovenia vrtu Š1-NB IV. Poukázal čerpacie skúšky a ich
predĺženie v roku 2016, ktoré vyústili do vydania záverečnej správy, pričom odcitoval pasáž, podľa
ktorej sa ovplyvnenie bojnických zdrojov minerálnej vody považuje za vylúčené. Celý proces bol

transparentný, boli do konania doložené všetky nevyhnutné právnym poriadkom Slovenskej republiky
predpísané doklady, záväzné stanoviská, účastníci konania mali možnosť vyjadriť sa v týchto konaniach
s dostatočným časovým predstihom mali možnosť sa oboznámiť so všetkými dôkazmi a listinami,
ktoré boli predložené v týchto konaniach, čo aj učinili a následne použili všetky procesné prostriedky
obrany, keď podávali odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré je predmetom tohto konania.

K dôvodom podania správnej žaloby je ťažké sa vyjadriť z dôvodu, že žalobu vníma ako všeobecnú
sťažnosť, kde ani nie sú konkrétne definované právne tituly na podanie takejto správnej žaloby a dôvody
bolilenvovšeobecnosticitované,aleniesúanirozvinuté,prečožalobcamázato,žebymalbyťúspešný.
V rámci tohto konania, ale aj v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní používal žalobca viaceréinformácie a stanoviská, ktoré nesúvisia s týmto konaním a s napadnutým rozhodnutím, týkajú sa jeho
samotnej činnosti alebo napádajú iné čerpanie z geotermálneho vrtu, ktoré nesúvisí vôbec s podaním
a povoľovaním využívania geotermálneho vrtu Š1-NB IV v katastrálnom území B.. Prvostupňový aj

druhostupňový orgán postupovali správne a zákonne a preukázal to záznamom o výsledku kontroly,
ktorú vykonala v jarných mesiacoch Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá robila kontrolu v
rámci využívania tohto geotermálneho vrtu a splnenie všetkých podmienok so záverom, že vykonanou
kontrolou neboli zistené žiadne nedostatky a pre kontrolovaný subjekt Hornonitrianske bane a. s. neboli
uložené rozhodnutím orgánu štátnej vodnej správy žiadne opatrenia na nápravu.

62. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes ostatných účastníkov konania k veci uviedol, že
správa spoločnosti ENVIGEO a. s. nemôže nahradiť vlastné skúmanie vplyvov na životné prostredie v
rozsahu zákona EIA, to môže iba komplexný monitoring, buď EIA alebo taký, o aký sa žalobca pokúšal
na stretnutí na ministerstve, no žalobca nedostal žiadne spätné informácie. Napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, teda rozpor s § 3 Správneho

poriadku, lebo tento skutkový stav môže byť spoľahlivo zistený len vtedy, keby bola nariadená EIA v
súlade s tými príslušnými ustanoveniami zákona EIA.

63. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ v reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu
uviedol, že legislatíva, ktorá platila v čase posudzovania využívania geotermálneho vrtu neprikazovala

povinné hodnotenie. Hovorila o tom, že sa vykoná maximálne zisťovacie konanie a zisťovacie konanie
prebehlo.Upozornilnato,ženovelazákonač.350/2024Z.z.dokoncavypustilazozákonaposudzovanie
vplyvov na životné prostredie pri vŕtaní a čerpaní geotermálnych vôd, úplne to vypadlo z prílohy č.8
zákona EIA, čiže keby teraz bolo nové konanie v rámci čerpania vôd, tak to posudzovanie nie je, lebo
zákon to vypustil. To, čo vypustil bolo účinné len od 01.01.2017, kedy zákon hovoril, len na využívanie

a na vŕtanie vrtov. Prieskumný vrt bol vyvŕtaný ďaleko predtým, a pokiaľ by sa bol vŕtal od 01.01.2017,
resp. v neskoršom období, tak by platila iná legislatíva. Za platnosti legislatívy takej aká bola, niekoľko
krát bol správnymi orgánmi aj MŽP SR potvrdený správny postup správnych orgánov aj stavebníka v
rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie v tejto veci.

64. Právny zástupca žalobcu v súvislosti so zisťovacím konaním uviedol, že je potrebné si uvedomiť,
z akých informácií zisťovacie konanie vychádza. To je najpodstatnejšia okolnosť, takže to, že prebehlo
ešte nie je dôkazom toho, že EIA nebola potrebná.

65.Nazákladenávrhuprávnehozástupcužalobcusakvecivyjadrilajpredsedapredstavenstvažalobcu,

ktorý uviedol, že hodnotí stav, ktorý je v Kúpeľoch Bojnice a ktorý je na Hornej Nitre s tým, že poklesol
prietok na prírodnom jazere na vývere a poklesol minulý mesiac prvýkrát a postupne v poslednom
mesiaci, kedy poklesol výver, netečie tam žiadna voda. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, prietok bol 14
litrov za sekundu. V posledných rokoch sa pohyboval tento prietok z prírodného výveru okolo 3 – 4
litrov za sekundu. Stav k 17.10. je nula, nevyviera z tohto výveru nič. V minulosti vyvieralo z tohto

výveru 40 litrov za sekundu. Dnes nevyviera nič. Pri obhliadke vrtu Š1-NB IV na Púšti zistili, že tam je
mohutný potok. Viackrát požiadal ministra životného prostredia, aby tento stav prejednal, pričom zvolal
rokovanie, ktoré bolo len formálne, žiadne závery sa neprijali. Ani opätovné stretnutie k ničomu neviedlo,
žiadne závery z toho neboli. Ministerstvo životného prostredia by malo zistiť, kto to spôsobil. Prečo baníci
vypúšťajú vodu do potoka a u žalobcu nie je žiadna voda.

66. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že tvrdenia predsedu predstavenstva žalobcu sú
subjektívne,nepreukázalichrelevantnýmipodkladmivzmysleGeologickéhozákonaaVodnéhozákona.
Argumenty majú skôr apelačný charakter a nemôžu slúžiť ako vykonaný dôkaz v tomto konaní, nakoľko
tieto tvrdenia nemožno skutkovo spojiť s navrhovanou činnosťou o neexistencii vody a prebehla kontrola

ohľadne činnosti ďalšieho účastníka konania 1/.

67. Poverený zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ opakovane zdôraznil skutočnosti vyplývajúce
z obsahu napadnutých rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že zo strany stavebníka nebola neporušená
legislatíva, nie sú ovplyvnené geotermálne vody, resp. liečebné vody Bojnických kúpeľov, je to mimo

tohto ochranného pásma. Poukázal na stanoviská orgánov, z ktorých vyplýva, že je potrebné posúdiť
technický stav vrtov žalobcu a žalobca v tejto lokalite vykonáva rozsiahlu stavebnú činnosť. Na záver
zdôraznil záver stanoviska Inšpektorátu kúpeľov a žriediel, podľa ktorého voda z vrtu Š1-NB IV má
iné chemické, geotechnické a chemické zloženie, nie je to liečivá voda. Je to voda, ktorá je minimálnemineralizovaná, má znaky pitnej vody, jediné pozitívum a prečo sa vlastne čerpá je, že má energetický
potenciál, že je teplá voda, ale má úplne iné chemické zloženie ako voda v Kúpeľoch Bojnice.

68. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej
v správnej žalobe, písomných vyjadreniach a v rámci prednesov na pojednávaní s tým, že v prípade
napadnutého rozhodnutia nebola dodržaná zásada náležitého a spoľahlivého zistenia skutkového stavu.
Na zodpovedanie otázky, či čerpanie termálnej vody z vrtu Š1-NB IV spoločnosťou Hornonitrianske bane
a. s. priamo súvisí s neustálym poklesom hladiny termálnych vôd, ktoré sú potrebné k prevádzke Kúpele

Bojnice, nie je možné postupovať bez toho, aby bola nariadená EIA. Bolo potrebné nariadiť odborné
skúmanie, či pokles hladiny termálnych prameňov nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním vrtu
Š1-NB IV. Všetky vrty, ktoré sú v priestore Kúpeľov Bojnice majú cca 500 – 600 m a vrt Š1-NB IV na
Púšti má 2 250 m, druhý vrt v Laskári Š1–NB II má 1 960 m, teda z logického hľadiska, ako spojené
nádoby, musí dôjsť k poklesu. Keby neboli prepojené tak asi ťažko by to žalobca dával do príčinnej
súvislosti s činnosťou Hornonitrianskych baní a.s. a s čerpaním vody na Púšti z vrtu Š1-NB IV. Vzhľadom

na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

69. V rámci záverečnej reči poverený zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa pridržiava svojich
vyjadrení, všetky predkladané dôkazy predložené na pojednávaní považuje za subjektívne a podklady

rozhodnutia najmä prvostupňového ako aj druhostupňového považoval za dostatočné. Osobitne
považoval za nerelevantné vyjadrenia ohľadom zákona EIA. Podmienky podľa tohto zákona boli splnené
a taktiež boli splnené podmienky podľa Vodného zákona. Osobitosti konania, ktoré predchádzalo tomuto
konaniu z hľadiska Vodného zákona podľa § 16a a ku ktorým sa vyjadruje ako záväzný podklad VÚVH,
sú omnoho detailnejšie ako zisťovacie konanie alebo všeobecné konanie podľa zákona o EIA. Tento

argument nepovažoval žalovaný za relevantný. Tvrdenia žalobcu a predkladané dôkazy považoval
žalovaný za vytrhnuté z kontextu, nepreukazujúce príčinnú súvislosť medzi povoľovanou činnosťou a
tým efektom, ktorý tvrdil žalobca. Žalobca tiež poukazoval na už existujúci dávno povolený funkčný vrt
Š1–NB II, pričom veľa argumentov sa nevzťahuje na povoľovaný vrt Š1-NB IV, ktorý je úplne mimo
ochranných pásiem kúpeľov. Z týchto dôvodov považoval žalovaný žalobné dôvody za nerelevantné a

navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

70. V rámci záverečnej reči poverený zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ uviedol, že postup
všetkých správnych orgánov od Geologického zákona až po vodoprávne konania považuje za vysoko
odborný a profesionálny. Aj rozhodnutia, ktoré sú v tomto konaní napádané zo strany žalobcu, považuje

za vecne správne a zákonné. Správne orgány neopomenuli žiadneho z účastníkov konania, dali
každému účastníkovi, ako aj dotknutým orgánom, organizáciám a inštitúciám dostatočný priestor
na uplatnenie si svojich procesných práv a oprávnení. Stavebník doložil v týchto konaniach všetky
legislatívou predpisované doklady, záväzné stanoviská, vyjadrenia orgánov a organizácií, ktoré sú v
súlade s napadnutým rozhodnutím na posudzovanú vodnú stavbu a účelom jej využitia so všetkými

predloženými dokladmi v týchto konaniach mali všetci účastníci právo aj možnosť sa vyjadriť, oboznámiť
sa pred vydaním rozhodnutia, mali právo uplatniť procesné práva aj v rámci odvolacieho konania čo sa
aj stalo. Z týchto dôvodov považoval po hmotnoprávnej aj procesnej stránke prvostupňové rozhodnutie
aj druhostupňové rozhodnutie, za vecne správne a zákonné a navrhol správnu žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, ako ďalší účastník konania 1/ si trovy konania

neuplatnil.

71. Následne správny súd postupom podľa § 116 SSP odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozhodnutia na deň 26.11.2025.

72. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

73. Na úvod správny súd uvádza, že preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov
verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to, či rozhodnutia
(príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a
procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívnehokonania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci
vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy a ich postupu nad
rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých Správny súdny poriadok výslovne na takýto

postup správny súd zmocňuje. Správna žaloba žalobcu je ale všeobecnou správnou žalobou, pri ktorej
nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach
orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky.

74. V súlade s ustanovením § 134 ods. 1 SSP je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v

predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v odseku 2 citovaného paragrafu. Podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť,
včomjerozhodnutie,ktorénapáda,alebopostup,ktorýjehovydaniupredchádzal,vrozporesozákonom
a ako to malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

75. Správny súd po oboznámení sa s obsahom podanej správnej žaloby dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcu obsahovala všeobecné námietky bez argumentácie vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu a skutočnosti nesúvisiace s predmetom napadnutých rozhodnutí. Žalobca popisoval
v správnej žalobe históriu vrtov ťažobnej spoločnosti (ďalšieho účastníka konania 1/), okolnosti týkajúce

sa vrtu Š1–NB II a okolnosti, ktoré predchádzali administratívnemu konaniu v prejednávanej veci,
ktorou bolo vodoprávne konanie o povolenie vodnej stavby, povolenie využívanie geotermálnej vody
a vypúšťanie odpadovej geotermálnej vody na vrte Š1-NB IV. Zo žalobcom uvedených skutočností
však nemožno vyvodiť žalobné body odôvodňujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia. Správna žaloba žalobcu obsahuje v značnej miere všeobecné

nesúhlasné stanoviská žalobcu k priebehu administratívneho konania bez bližšej právnej či skutkovej
argumentácie, ktorá by umožňovala správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Zároveň bolo vo
formuláciách žalobcu pri popise priebehu konania pred správnymi orgánmi náročné oddeliť, či
jeho argumentácia smerovala voči napadnutým rozhodnutiam alebo voči rozhodnutiam, ktoré im
predchádzali a ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. jemu

predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia v tejto veci.

76. Napriek uvedenému správny súd identifikoval v obsahu správnej žaloby námietku žalobcu o
nedostatočne zistenom skutkovom stave spočívajúcu v tom, že správne orgány podľa žalobcu
neakceptovalijehonávrhnavykonaniedokazovaniavpotrebnomrozsahuoposudzovanívplyvovstavby

naživotnéprostredieaodvolalisanarozhodnutiezozisťovaciehokonania,podľaktoréhosanavrhovaná
činnosť „Využitie geotermálnych vôd v lokalite Púšť“ nebude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré
bolo vydané dňa 23.01.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2019, teda pred podaním žiadosti
stavebníka dňa 16.09.2019, pričom mal žalobca za to, že žiadne konanie uskutočnené pred podaním
žiadosti nemôže byť použité ako dôkaz v tomto konaní, nakoľko je to v rozpore s ustanovením § 32

Správneho poriadku týkajúcim sa spoľahlivého zistenia skutkového stavu.

77. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že správne orgány v predmetnej veci nedostatočne zistili
skutkový stav, odklonili sa od princípu materiálnej pravdy a nevychádzali zo spoľahlivo zisteného
stavu veci, správny súd sa s touto žalobnou námietkou rovnako nestotožnil, nakoľko nezodpovedá

obsahu preskúmavaných rozhodnutí a administratívneho spisu. Správne orgány v odôvodnení svojich
rozhodnutí uviedli množstvo rozhodnutí, vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov, na podklade ktorých
vydali preskúmavané rozhodnutia (napr. Rozhodnutie MŽP SR o schválení záverečnej správy s
výpočtom množstiev podzemných vôd zo dňa 30.01.2017; Rozhodnutie Okresného úradu Prievidza,
odboru starostlivosti o životné prostredie vydané v zisťovacom konaní zo dňa 23.01.2019, právoplatné

dňa 12.04.2019; Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov zo dňa
25.03.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ďalšieho účastníka konania 3/ a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie; Stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva zo dňa 03.07.2019, Rozhodnutie
Okresného úradu Trenčín zo dňa 08.08.2019, podľa ktorého navrhovaná činnosť nie je činnosťou
podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona; Stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a

záchranného zboru v Prievidzi zo dňa 04.03.2021; Stanovisko Slovenského rybárskeho zväzu zo
dňa 02.07.2021; Stanovisko SVP, š.p. zo dňa 06.07.2021, Stanovisko Horského komposesorátu,
p.s., Stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR, Inšpektorát kúpeľov a žriediel zo dňa 23.07.2021 a
10.03.2022; Záväzné stanovisko Okresného úradu Prievidza zo dňa 03.08.2021; Stanovisko SVP, š.p.k odberu podzemných vôd zo dňa 04.08.2021; Záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu
zo dňa 09.03.2022; Odborné stanovisko TÜV SÜD Slovakia s.r.o. – overenie plnenia požiadaviek
BOZP – zo dňa 13.04.2022; Stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR, Štátnej kúpeľnej komisie zo

dňa 13.07.2022 a 18.01.2023 a ďalšie). Podľa názoru správneho súdu postup správnych orgánov bol
v súlade s požiadavkami § 3 ods. 5 Správneho poriadku na spoľahlivé zistenie skutkového stavu,
nakoľko vplyvy predmetnej činnosti na životné prostredie boli vyhodnotené v právoplatne skončenom
zisťovacom konaní (právoplatne skončené v čase podania žiadosti o povolenie vodnej stavby, teda v
počiatočnom štádiu povoľovania) a záväzné stanovisko Okresného úradu Prievidza podľa § 38 zákona

EIA zo dňa 22.02.2022 bolo v čase rozhodovania správnych orgánov platné a obsahovalo vyhodnotenie
vplyvov na životné prostredie tak vo vzťahu k pôvodnej žiadosti o vydanie povolenia na uskutočnenie
vodnej stavby podľa § 26 ods. 1 Vodného zákona a povolenia na osobitné užívanie vôd – odber
podzemnej geotermálnej vody, ako aj vo vzťahu k doplneniu žiadosti o vydanie povolenia na vypúšťanie
využitých geotermálnych vôd do povrchových vôd podľa § 21 ods. 1 písm. c) Vodného zákona. Za
týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru správneho súdu

vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca v správnej žalobe svoje
námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave formuloval len všeobecne bez toho, aby uviedol,
v čom spočívalo nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. vykonanie akých dôkazov pre spoľahlivé
zistenie skutkového stavu bolo zo strany správnych orgánov opomenuté. Obsah administratívneho
spisu podľa správneho súdu preukazuje, že správne orgány postupovali správne, keď na základe takto

zisteného skutkového stavu, podloženého relevantnými dokladmi, povolenie vydali. Pokiaľ námietka
žalobcu smerovala k tomu, že nedostatočne zistený skutkový stav mal spočívať v nevykonaní
posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona EIA, správny súd sa
s touto námietkou osobitne vysporiadal v nasledujúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

78. Správny súd uvádza, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo
jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Príslušný orgán na záver vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne,
či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA alebo nie.
Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, ale preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola povolená vodná stavba, osobitné užívanie – odber geotermálnej
podzemnej vody a vypúšťanie odpadových geotermálnych vôd. Výsledkom vodoprávneho konania
sú teda správnou žalobou napadnuté rozhodnutia, ktoré predstavujú svojou povahou povoľovacie
rozhodnutie, ktoré nadväzuje na výsledok zisťovacieho konania. Z ustanovenia § 38 ods. 3 zákona EIA

vyplýva,žepovoľujúciorgánnesmievydaťrozhodnutiebezvydanéhozáverečnéhostanoviskaalebobez
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu
podľa tohto zákona.

79. V prejednávanej veci nebolo sporné, že navrhovaná činnosť je podľa prílohy č. 8 zákona EIA

zaradená do kapitoly č. 10 Vodné hospodárstvo, položky 9 odber geotermálnych vôd do časti B
zisťovacie konanie bez limitu a v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA podliehala zisťovaciemu
konaniu podľa § 29 zákona EIA. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca
nesprávne interpretoval zákon EIA, nakoľko v zmysle § 1 písm. a) bod 2. a § 22 ods. 1 zákona EIA
navrhovaná činnosť sa posudzuje pred jej umiestnením alebo povolením podľa osobitných predpisov.

Posúdenie zámeru odoberať geotermálnu vodu podľa zákona EIA bolo jedným z hlavných podkladov
pre vodoprávne konanie uskutočnené prvostupňovým orgánom.

80. V tomto súdnom konaní bola podrobená súdnemu prieskumu zákonnosť rozhodnutia žalovaného,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu o povolení uskutočnenia

vodnej stavby, užívanie geotermálnych vôd a vypúšťania odpadových geotermálnych vôd, vydané
prvostupňovým správnym orgánom podľa § 26 ods. 1 a § 21 ods. 1 Vodného zákona, pričom žalobca
svoje žalobné námietky nesmeroval proti obsahu samotného povolenia (napr. voči miestu, spôsobu
vypúšťania a jeho monitorovaniu), ale namietal nerealizovanie posúdenia navrhovanej činnosti podľa
zákona EIA v ním požadovanom rozsahu.

81. Navrhovaná činnosť však bola predmetom zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo, že
predmetná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Podľa § 29 ods. 10 zákona EIA vyplýva,
že výsledkom zisťovacieho konania je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania. Podľa § 29ods. 15 zákona EIA, ak v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania príslušný orgán určil, že
sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona, záväzné stanovisko
zo zisťovacieho konania po nadobudnutí účinnosti oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie

povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko zo
zisťovacieho konania obsahuje hlavné dôvody, pre ktorý príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe
č. 10 tohto zákona, ako aj vlastnosti projektu alebo plánovaného opatrenia, ktorými sa má zabrániť
alebo predísť tomu, čo by inak mohli byť významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ak ich

navrhovateľ navrhol.

82. Z uvedených ustanovení zákona EIA teda explicitne vyplýva, že právoplatnosťou záverečného
stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti podať návrh na začatie povoľovacieho
konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v
záverečnom stanovisku. Žalovaný a prvostupňový orgán postupovali správne a v súlade so zákonom

EIA, keď pri rozhodovaní o žiadosti ďalšieho účastníka konania 1/ vychádzali zo záverov právoplatného
rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ako aj zo záväzných stanovísk podľa § 38 zákona EIA, ktoré boli
vo vodoprávnom konaní vydané Okresným úradom Prievidza ako príslušným orgánom.

83. Vzhľadom na uvedené sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žiadne konanie

(a z neho vyplývajúce rozhodnutie) predchádzajúce vodoprávnemu konaniu nemôže byť použité
ako dôkaz v tomto konaní, nakoľko by to bolo podľa žalobcu v rozpore so všeobecnými zásadami
a procesnými postupmi a v rozpore s právom na spravodlivý proces, či s povinnosťou orgánov verejnej
správy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobcom predostretá argumentácia
nemá oporu v právnej úprave zákona EIA a povahe zisťovacieho konania a jeho účelu, najmä vo

vzťahu k povoľovacím konaniam, ktoré na zisťovacie konanie nadväzujú. Ak by správny súd pripustil
argumentáciu žalobcu, potom by zisťovacie konanie stratilo svoj význam a orgány verejnej správy by
museli v každom jednotlivom prípade posudzovať vplyv povoľovanej činnosti na životné prostredie bez
ohľadu na výsledok zisťovacieho konania. Zároveň nebolo sporné, že dotknuté orgány sa opakovane
vyjadrovali tak v rámci zisťovacieho konania, ako aj v priebehu vodoprávneho konania, pričom uviedli

podmienky, ktoré boli následne zapracované príslušnými orgánmi do rozhodnutia zo zisťovacieho
konania, ako aj do prvostupňového rozhodnutia.

84. Správny súd pripomína, že základným cieľom posudzovania vplyvov na životné prostredie je
uplatňovanie zásad ochrany životného prostredia už v štádiu prípravy strategických dokumentov a

projektov prostredníctvom komplexného posúdenia ich vplyvov na životné prostredie, ktoré umožní
zapojenie širokého okruhu subjektov vrátane verejnosti počas celého procesu posudzovania vplyvov, až
do schválenia strategického dokumentu alebo vydania konečného rozhodnutia o povolení navrhovanej
činnosti. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je zisťovacie konanie upravené v § 29 zákona EIA,
v ktorom sa určí, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude predmetom posudzovania vplyvov na

životné prostredie podľa zákona EIA. Pri tomto určovaní sa v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA v znení
účinnom v rozhodnej dobe jednak (i) primerane použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe
č. 10, (ii) pričom sa prihliada aj na písomné stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA.
S poukazom na uvedené správny súd uvádza, že nebol oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia
zo zisťovacieho konania, pretože toto rozhodnutie bolo pre správne orgány záväzné, je preskúmateľné

správnym súdom a je predmetom samostatného súdneho konania (§ 27 ods. 1 SSP). Pokiaľ žalobca
nebol stotožnený s rozsahom zisťovacieho konania podľa zákona EIA, mal a mohol využiť iné právne
prostriedky ochrany svojich záujmov. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že rozhodnutiu
zo zisťovacieho konania predchádzalo zverejnenie oznámenia zámeru a informácií pre verejnosť podľa
§ 23 ods. 1 zákona EIA na webovej stránke enviroportal.sk dňa 12.12.2018 a tiež prostredníctvom

úradnej tabule Mesta Prievidza podľa § 23 ods. 3 zákona EIA odo dňa 14.12.2018 do 04.01.2019
a na webovom sídle úradu na internetovej stránke minv.sk odo dňa 14.12.2018. O uvedenom napokon
svedčí aj skutočnosť, že účastníkom zisťovacieho konania bolo Združenie domových samospráv o.z.
(ďalší účastník konania 3/), ktoré uplatnilo v rámci zisťovacieho konania svoje pripomienky, ako aj
riadny opravný prostriedok. Žalobca sa však kvalifikovaným spôsobom neprihlásil o účasť v predmetnom

zisťovanom konaní a nevyvinul dostatočnú aktivitu o prebiehajúce zisťovacie konanie. Žalobca ani
neinicioval konanie podaním správnej žaloby proti Rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR
zo dňa 09.10.2020 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdeniu rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
odbor opravných prostriedkov zo dňa 03.04.2020 o nepovolení obnovy konania, v ktorom Okresnýúrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov svojim rozhodnutím zo dňa 25.03.2019 potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Prievidza, odboru starostlivosti o životné prostredie o tom, že navrhovaná činnosť sa
nebude posudzovať podľa zákona EIA. Vzhľadom na to možno dospieť k záveru, že žalobca sa mýlil,

ak tvrdil, že využil všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich záujmov.

85. Správny súd uvádza, že pre toto konanie je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, existovalo
právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Prvostupňový orgán, ako i žalovaný v odvolacom

konaní z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzali a bolo pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou
napadnutých rozhodnutí vydaných v povoľovacom konaní), a to s poukazom na § 40 Správneho
poriadku. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy
existovalo a stále existuje vyššie označené právoplatné rozhodnutie vydané v konaní, ktoré tomuto
konaniu predchádzalo) bol rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP a z
tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že

nemožno považovať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného
úradu ako správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné. Správnemu súdu neprináležalo, aby v
predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v
predmetom povoľovacom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané
v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto predstavovali predmet samostatného

súdneho konania. Námietka absencie „komplexného zistenia“ predpokladaných vplyvov na životné
prostredie v procese EIA vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná nebola. V závere prvostupňového
rozhodnutia sa správny orgán presvedčivo a dostatočne vysporiadal s opakovanou požiadavkou na
vykonanie a nariadenie kompletného zisťovacieho konania podľa zákona EIA, keď uviedol, že „vrt Š1-
NB IV bol realizovaný v závere roku 2015 na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia

SR o určení prieskumného územia, a teda geologické práce súvisiace s vrtom Š1-NB IV boli
ukončené pred 1.1.2017, t.j. pred účinnosťou novely zákona EIA – zákon č. 312/2016 Z.z., ktorou sa
ustanovila povinnosť postupovať podľa zákona EIA aj v prípade realizácie vrtov v rámci vykonávania
geologického prieskumu. Ministerstvo životného prostredia v rozhodnutí č. 8937/2020-1.7, 49268/2020
zo dňa 09.10.2020 uviedlo, že nie je možné začať retrospektívne konanie na navrhovanú činnosť, ktorá

je už povolená podľa osobitného predpisu, t.j. realizáciu vrtu“. Napokon žalobca v správnej žalobe
ani neuviedol žiadnu právnu argumentáciu s uvedením relevantných zákonných ustanovení, ktorou by
zdôvodnil povinnosť vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA, resp.
ktorou by zdôvodnil, prečo odôvodnenie prvostupňového orgánu neobstojí.

86. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že vrt Š1-NB IV nebol vyhotovený ako prieskumný vrt do 500 m,
abysanatakútočinnosťneuplatňovalzákonEIA,pretožebolvyhotovenýdohĺbky2250msúmyslom,že
pôjde o vrt ťažobný a ak by sa vykonávalo zisťovanie EIA, tak by mohlo byť zistené, že toto dielo – stavba
– bude prinášať mimoriadne negatívny dopad na prítomnosť množstvá termálnych liečivých zdrojov
využívanýchžalobcom,ktorésúvhĺbkemaxdo400m.Uvedenétvrdeniežalobcupodľasprávnehosúdu

nezodpovedá skutkovému stavu zistenému správnymi orgánmi a nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť
napadnutých rozhodnutí.

87. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetný vrt Š1-NB IV bol na základe
Rozhodnutia Ministerstva životného prostredia č. 14823/2012 zo dňa 09.03.2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 05.04.2012, o určení prieskumného územia „Púšť – termálne podzemné vody“
realizovaný ako prieskumný vrt, pričom je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že prieskumný
vrt vykonaný pri geologických prácach nie je súčasne aj vodnou stavbou, ale na základe vodoprávneho
povolenia vydaného orgánom štátnej vodnej správy sa ňou môže stať až dodatočne, pričom samotnému
vodoprávnemu konaniu predchádzajú geologické práce (podrobný hydrogeologický prieskum) podľa § 2

ods. 3 písm. b) bod 2. Geologického zákona. Záverečná správa, v ktorej sa vyhodnotí geologická úloha
je podkladom pre ďalšie konania, t. j. územné konanie a vodoprávne konanie, pričom vrty realizované
pri vykonávaní geologických prác nie sú vodnými stavbami podľa § 52 Vodného zákona a nepovoľuje
ich orgán štátnej vodnej správy. Ak sú realizovaným hydrogeologickým prieskumom zistené a overené
množstvá geotermálnych vôd, povolenie na osobitné užívanie geotermálnych vôd vydá okresný úrad v

sídle kraja, ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 60 ods. 1 písm. a) 3. bod Vodného zákona
len na základe právoplatného rozhodnutia Komisie pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ
s výpočtom množstiev vôd a geotermálnej energie.88. Správny súd zároveň dodáva, že v preskúmavanom povoľovacom konaní povoľujúci orgán nesmie
vydať rozhodnutie bez vydaného záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania, ak ide o navrhovanú
činnosť, ktorá podlieha konaniu podľa tohto zákona (§ 38 ods. 3 zákona EIA). Okresný úrad Prievidza,

odborstarostlivostioživotnéprostredieakopríslušnýorgánpodľazákonaEIAsavzáväznomstanovisku
zo dňa 22.02.2022 po doplnení projektovej dokumentácie zo strany stavebníka (ďalší účastník konania
1/) jednoznačne vyjadril, že „berúc do úvahy rozdielnu úroveň podrobnosti dokumentácie pre účely
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA a dokumentácie pre účely konania
podľa osobitných predpisov v jednotlivých etapách investičnej prípravy je možné konštatovať, že

návrh na vydanie vodoprávneho povolenia stavby „Hydrogeologický vrt Š1-NB IV s geotermálnou
vodou“ je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s rozhodnutím zo
zisťovacieho konania a jeho podmienkami.“ Vzhľadom na uvedené preto správnym orgánom nemožno
vyčítať nezákonný postup, pokiaľ pri rozhodovaní vychádzali aj z tohto záväzného stanoviska, ktoré do
vodoprávneho konania zabezpečili.

89. Pokiaľ žalobca odôvodňoval nutnosť postupu podľa zákona EIA poklesom tlaku na zhlaví termálnych
vrtov od času povolenia čerpania vody z vrtu Š1-NB II v Laskári, potom je potrebné uviesť, že žalobca
vychádza z predpokladu, že existuje príčinná súvislosť medzi vrtmi ďalšieho účastníka konania 1/
(vrty Š1-NB II a Š1-NB IV) a vrtmi žalobcu. V priebehu celého vodoprávneho konania toto svoje
tvrdenie však nepreukázal žiadnymi relevantnými podkladmi a bez ďalšieho iba argumentoval celkovým

poklesom výdatnosti termálnych vrtov, čo pripisoval princípu spojených nádob, ktorý sa mal prejaviť
z dôvodu, že vrty žalobcu sú plytšie ako vrty stavebníka. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva,
že s námietkou negatívneho ovplyvnenia prírodných liečivých zdrojov žalobcu sa správne orgány
opakovane zaoberali, pričom na základe podkladov (odborných stanovísk a rozhodnutí orgánov, ktorým
je zákonom zverená kompetencia vyjadrovať sa k predmetným otázkam) zhromaždených v priebehu

konania dospeli k odbornému a presvedčivému záveru, že negatívne ovplyvnenie prírodných liečivých
zdrojov vrtom stavebníka (Š1–NB IV) bolo vylúčené, resp. sa nepredpokladalo. Medzi účastníkmi
konania pritom nebolo sporné, že situovanie vrtov Š1-NB II a Š1-NB IV vo vzťahu k ochranným pásmam
prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach zostalo i po prijatí novej platnej právnej úpravy - Vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR č. 255/2008 Z. z. bezo zmeny a vrt Š1-NB II je naďalej v ochrannom

pásme II. stupňa (podľa právnej úpravy z roku 1972) a vrt Š1-NB IV je naďalej mimo ochranných
pásiem. Zároveň nebolo sporné ani to, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vznieslo
v zisťovacom konaní ako aj vodoprávnom konaní požiadavku na zasielanie výsledkov prevádzkového
monitorovania vrtu Š1- NB IV navrhovateľom (ďalším účastníkom konania 1/), a to jeden krát mesačne
a jeden krát ročne, ktorá bola zapracovaná v časti II. v podmienkach povolenia. Sporným nebolo ani

to, že Ministerstvo zdravotníctva SR v súvislosti s poklesmi tlakov na zhlaví vrtov prírodných liečivých
zdrojov, ktoré podľa žalobcu zapríčiňuje banská činnosť a využívanie termálnej vody z vrtu Š1-NB II,
dlhodobo upozorňovalo žalobcu, že príčiny týchto poklesov je potrebné hľadať v technickom stave
vrtov realizovaných v rokoch 1975 až 1987, ako aj v odbere prírodnej liečivej vody, nakoľko z údajov
monitorovacieho systému je zrejmé, že pri dodržiavaní povolených množstiev z prírodných liečivých

zdrojov, nedochádza k poklesu tlakov na zhlaví vrtov. Napokon sporným nebolo, že rozhodnutím Ministra
životného prostredia SR sp. č. 7747/2022-5.1, ev. č. 22426/2022, por. č. 676/2022 zo dňa 06.06.2022
(po vydaní prvostupňového rozhodnutia dňa 06.12.2022) bola schválená Záverečná správa geologickej
úlohysvýpočtommnožstievpodzemnejvody„Bojnice–zhodnotenierežimuprírodnýchliečivýchzdrojov
a výpočet využiteľného množstva minerálnej vody pre zdroje Z-2 a BR-2 v kategórii B“, ktorým boli pre

prírodné liečivé zdroje vrt Z-2 a BR-2 určené nové využiteľné množstvá ako aj exploatačné podmienky,
ktoré sú vyššie (v prípade vrtu Z-2 o približne o 26% a vrtu BR-2 o približne o 170%) než odberné
množstvástanovenévplatnompovolenívyužívaťprírodnéliečivézdrojevBojniciachzroku2012a2017.
Správny súd zdôrazňuje, že povolenie na osobitné užívanie vôd bolo stavebníkovi vydané do 30. apríla
2032, teda je časovo obmedzené a odoberanie vôd je neustále monitorované a vo vodoprávnom konaní

bola zapracovaná požiadavka na zasielanie výsledkov prevádzkového monitorovania vrtu Š1- NB IV
stavebníkom v stanovených intervaloch. Treba poukázať aj na to, že podľa § 24 Vodného zákona orgán
štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť
alebo zrušiť, ak je naplnený niektorých z dôvodov uvedených pod písmenami a) až e).

90. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány postupovali nekvalifikovane, ak si zabezpečili štúdie
a správy, v zmysle ktorých nebol zistený škodlivý vplyv predmetného vrtu na bojnické termy, nakoľko
vrty žalobcu v súvislosti s touto stavbou nikto nemonitoroval a preto monitoring banských vrtov je
nepodstatný. Správny súd uvádza, že z obsahu Stanoviska Výskumného ústavu vodného hospodárstvak navrhovanej činnosti zo dňa 03.07.2019 okrem iného vyplýva, že „vrt Š1-NB IV bol realizovaný
ako v prieskumnom území „Púšť – termálne podzemné vody“ ako prieskumný, pričom prieskumné
územie bolo určené rozhodnutím MŽ SR zo dňa 09.03.2012 a nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2012

a rozhodnutím MŽ SR zo dňa 24.03.2016 bola predĺžená doba jeho platnosti do 05.04.2020. Vrtné
a budovacie práce na prieskumnom vrte sa vykonali v období máj 2014 – november 2016 a využiteľné
množstvo geotermálnej vody (18,0 l.s-1 pri maximálnej depresii 387000 Pa a zistená teplota 51°C
na ústí) bolo posúdené Komisiou pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd a pre vrt bolo
vydané Rozhodnutie o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemných vôd zo dňa

30.01.2017, ktorým bola schválená minimálna dynamická hladina 267,0 m.n.m. a využiteľné množstvo
geotermálnej vody z vrtu Š1-NB IV v Púšti čerpaním v množstve 18,0 l.s-1 v kategórii B, s tepelno-
energetickým potenciálom 2,7 MW. Následne bolo prieskumné územie zrušené. Využiteľné množstvá
podzemnej geotermálnej vody z vrtu Š1-NB IV boli navrhnuté na základe poloprevádzkovej a dlhodobej
hydrodynamickej skúšky v trvaní 97 dní a dvojročného režimového pozorovania. Konkrétne v čase
realizácie prieskumného vrtu a v čase hydrodynamických skúšok bolo na šiestich hydrogeologických

vrtoch (NB-5, NB-6 a NB-8 situovaných v bojnickej vysokej kryhe, Š1-NB II v Laskári, Š1-NB III
v Prievidzi a RH-1 v Handlovej) vykonané účelové režimové pozorovanie (sledované parametre:
hladina, tlak na ústí, teplota) a fyzikálno-chemické analýzy, za účelom zachytenia prípadných vplyvov
na okolité hlboké zdroje podzemných vôd/prírodné liečivé zdroje v Bojniciach. Z výsledkov vyplynulo,
že hydrodynamickými skúškami na vrte Š1-NB IV monitorované objekty/hydrogeologické vrty neboli

ovplyvnené...Vplyv navrhovanej činnosti na zmenu fyzikálnych (hydromorfologických) charakteristík
útvarov povrchovej vody sa nepredpokladá, nakoľko objekt geotermálneho vrtu Š1- NB IV je mimo
dosahu týchto vodných zdrojov.“ Ďalej zo Stanovísk Ministerstva zdravotníctva SR, Štátnej kúpeľnej
komisie zo dňa 13.07.2022 a 18.01.2023 vyplýva, že „v rámci výkonu dozoru Ministerstva zdravotníctva
SR – Inšpektorátu kúpeľov a žriediel vykonaného na vrtoch žalobcu v roku 2019 bolo zdokumentované,

že na vrte BR-1 je evidovaný rozkyv tlaku, ktorý sa pohybuje aj pod úroveň povolenej hodnoty tlaku na
ústí vrtu min. 0,16 MPa, na vrte BR-2 je evidované prekračovanie hodnôt výdatnosti prelivu 2,2 l.s-1 ako
rozkyv hodnôt tlaku, ktorý sa pohybuje aj pod úroveň povoleného tlaku na ústí vrtu min. 0,12 MPa, na
vrte BR-3 je evidovaný rozkyv hodnôt tlaku, ktorý sa pohybuje aj pod úroveň povoleného tlaku na ústí
vrtu min. 0,06 MPa a na vrte Z-2 je evidované prekračovanie konštantného čerpaného množstva 6,5

l.s-1, pri ustálenej dynamickej hladine prírodnej liečivej vody na úrovni 4,5 m od odberného bodu 299,376
m.n.m. Z uvedeného vyplynulo pre žalobcu predložiť návrh riešenia pre stabilizáciu tlakových pomerovej
výverovej oblasti hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach.“ Z uvedených
podkladov teda vyplýva, že na vrtoch žalobcu bolo vykonané pozorovanie, pričom boli konštatované
rozkyvy tlaku a prekračovanie hodnôt výdatnosti prelivu a čerpaného množstva už v čase pred

povolením predmetnej vodnej stavby.

91. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť ani ďalšej námietky žalobcu, podľa ktorej mali byť popierané
práva žalobcu stať sa účastníkom konania. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa
stal účastníkom konania po tom, ako sa po začatí vodoprávneho konania e-mailom zo dňa 28.10.2019

prihlásil o účasť v konaní, pričom prvostupňový orgán ho listom č. OU-TN-OSZP2-2019/030572-009
zo dňa 05.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 06.11.2019, oboznámil s doterajším priebehom konania
a podkladmi rozhodnutia. Následne správne orgány v priebehu celého administratívneho konania konali
so žalobcom ako s účastníkom konania, umožnili mu zúčastniť sa všetkých procesných úkonov –
vrátane ústneho pojednávania dňa 15.07.2021, vyjadriť sa k jednotlivým úkonom a podkladom pred

vydaním napadnutých rozhodnutí, o čom svedčí aj podanie námietok a pripomienok zo strany žalobcu
dňa 12.07.2021, 04.08.2021, 15.03.2022, ktoré prvostupňový orgán vyhodnotil na stranách 17 až 21
prvostupňového rozhodnutia, teda neobstojí ani žalobná námietka žalobcu, že o námietkach proti
oznámeniu prvostupňového orgánu zo dňa 03.03.2022, teda o námietkach zo dňa 15.03.2022, nebolo
rozhodnuté. Zároveň prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí vyhodnotil aj námietky žalobcu zo dňa

23.11.2022 a to konkrétne na strane 25 prvostupňového rozhodnutia.

92.Vďalšombolasprávnažalobcaformulovanátak,žepredstavujelenvšeobecnýnesúhlasspostupom
a rozhodnutím prvostupňového orgánu a žalovaného, bez odôvodnenia jej opodstatnenosti a teda
bez identifikácie a zdôvodnenia právnych alebo skutkových záverov žalovaného resp. prvostupňového

orgánu, v ktorých sa mali mýliť a tiež bez vlastných právnych argumentov a skutkových tvrdení
žalobcu podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, na základe ktorých by mohol správny súd
dospieť k odlišným záverom ako žalovaný resp. prvostupňový orgán v správnou žalobou napadnutých
rozhodnutiach. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že všeobecná námietka nestačí, pretože správnysúd je viazaný len žalobnými dôvodmi, resp. žalobnými bodmi obsiahnutými v správnej žalobe.
Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z

najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Správny súd pripomína, že
správnesúdnekonaniejeovládanédispozičnýmprincípomazačínavýlučnenazákladesprávnejžaloby.
Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,

žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné
body nemožno považovať ani jednoduchý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil,
ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).

93. Vo vzťahu k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vznesených na pojednávaní – výsluchom

svedkov K. E. K., B. a I. G. vykonávajúcimi merania na vrtoch žalobcu a listinnými dôkazmi, ktoré
mali preukazovať, že po vydaní napadnutých rozhodnutí došlo v dôsledku čerpania geotermálnej vody
z vrtu Š1-NB IV k výraznému zníženiu výdatnosti termálnych vrtov žalobcu – správny súd uvádza,
že nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemohol vykonať dokazovanie sám
a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k

záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania
však smerovali k preukázaniu skutočností, ktoré mali nastať až po vydaní napadnutých rozhodnutí,
teda išlo o skutočnosti, ktoré nemohli orgány verejnej správy objektívne zistiť pred vydaním rozhodnutí
v rámci zásady spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Vo veciach všeobecných správnych žalôb,
a teda v konaní podľa § 6 písm. a) SSP nie je správny súd súdom skutkovým, ale vychádza zo

skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. Pokiaľ žalobca argumentoval možnosťou
vykonania dokazovania správnym súdom s poukazom na ustanovenie § 120 písm. a) SSP a Rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/47/2022 zo dňa 27.03.2024, tak správny súd uvádza,

že odkaz na uvedené rozhodnutie je zo strany žalobcu nepriliehavý, nakoľko v ňom kasačný súd
uviedol, že „nevyužitie procesných práv sťažovateľky v administratívnom konaní nemožno in genere
suplovať nariaďovaním dokazovania správnym súdom odkazujúc na jeho potrebu v zmysle § 120
SSP, a to zvlášť za situácie, keď je dokazovanie vykonané v správnom konaní dostatočné pre
rozhodnutie vo veci a keď spochybnenie dôkazu (znaleckého posudku) získaného v stavebnom konaní

stojí len na subjektívnej nespokojnosti sťažovateľky s jeho závermi. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí subjektívne očakávanie účastníka konania, že sa správne súdy stotožnia s jeho právnymi
názormi, resp. navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
2Sžfk/65/2019 zo dňa 31.01.2022). Vzhľadom na už uvedené námietku nevykonania dokazovania vo
väzbe na porušenie práva na spravodlivý proces kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.“ Správny

súd poukazujúc na svoje skoršie odôvodnenie tohto rozhodnutia vyhodnotil zistenie skutkového stavu
orgánmi verejnej správy v posudzovanej veci za dostatočné na riadne posúdenie veci nevzhliadol
nevyhnutnosť vykonania dokazovania v rozsahu navrhovanom žalobcom na nariadenom pojednávaní,
preto návrh žalobcu na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi o meraniach výdatnosti vrtov žalobcu
vykonaných po vydaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj návrh žalobcu na vykonanie

dokazovania výsluchmi svedkov, ktorí mali potvrdiť správnosť týchto meraní, zamietol.

94. Správny súd zároveň poukazuje na to, že v žalobcom označenom rozhodnutí kasačný súd vo vzťahu
kvykonaniudokazovaniazostranysprávnehosúduzašielešteďalej,keďuviedol,že„žalobcapredniesol
návrhy na vykonanie dokazovania až na pojednávaní, t.j. po zákonnej lehote na doplnenie žaloby a

podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. V zmysle koncentračnej
zásady, ktorá je obsahom tohto ustanovenia, uplynutie lehoty procesne uzatvára dispozičné oprávnenia
žalobcu so žalobou aj s jej obsahom. Ak mal správny súd za to, že nad všetky pochybnosti je zrejmé, že
uvedený žalobný návrh bol podaný po lehote ustanovenej v § 181 ods. 1 v spojení s § 183 SSP, nemusel

sanímzdôvoduzánikuprávaanimeritórnezaoberať.“Správnysúdsavšakvposudzovanejvecinapriek
tomu, že žalobca aj v prejednávanej veci navrhol vykonanie dokazovania až na pojednávaní, starostlivo
zaoberal opodstatnenosťou žalobcom navrhnutých dôkazov, pričom dospel k záveru, že ich vykonanie
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nebolo nevyhnutné.95. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj
prvostupňového rozhodnutia, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov nezákonnosti

uplatnených v správnej žalobe zistil, že správna žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP
zamietol.

96. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, nakoľko podľa tohto
ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

čiastočné úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal.

97. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/až 12/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, podľa ktorého má ďalší účastník konania voči účastníkovi,
ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením

povinnosti, ktorú mu uložil správny súd. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/ až 12/ žiadnu
povinnosť neuložil, pričom vyjadrenie k správnej žalobe žalobcu je právom, nie povinnosťou. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa môže správny súd na návrh priznať ďalším účastníkom náhradu ďalších trov
konania. Správny súd v tejto veci žiadne dôvody osobitného zreteľa nezistil, preto správny súd ďalším
účastníkom konania 1/ až 12/ náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.

98. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.