Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204560
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724204560.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14C/74/2024

– 2 –

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX C. D. E., právne zastúpeného Advokátska kancelária
Líška & Partners s.r.o., IČO: 47 235 926, so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, proti
žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 7.200,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

14C/74/2024
– 2 –

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 7.200,- Eur od 02.09.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

14C/74/2024
– 7 –

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.11.2024, ktorá bola doručená súdu dňa 21.11.2024, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 7.200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.200,-

Eur od 02.09.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.07.2024 bolo
spísané Uznanie dlhu (ďalej len „uznanie dlhu“) medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,
na základe ktorého žalovaný potvrdil, že si požičal sumu vo výške 7.200,- Eur v období mesiaca január
2024, pričom žalovaný sa zaviazal túto sumu uhradiť jednorazovo najneskôr do 01.09.2024. Nakoľko do
dnešného dňa žalovaný neuhradil ani časť dlžnej sumy, vyzval žalovaného aj prostredníctvom svojho
právneho zástupcu predžalobnou výzvou zo dňa 21.10.2024 na zaplatenie tejto dlžnej sumy. Žalovaný
na výzvu nereagoval. Okrem dlžnej sumy 7.200,- Eur žalobou požadoval od žalovaného uhradiť aj

zákonné úroky z omeškania v zmysle žalobného návrhu.2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom Sp.zn.: 14C/74/2024-16 zo dňa 12.12.2024,
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor
s vecným odôvodnením zo dňa 09.07.2025, ktorý bol doručený súdu dňa 10.07.2025.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že s platobným rozkazom nesúhlasí v celom rozsahu. Žiadnu finančnú
čiastku od žalobcu neprijal. Na tlačive „Uznanie dlhu“, na ktoré sa žalobca odvoláva, sa nenachádza
jeho podpis. Celé tvrdenie o dlhu tak považoval za vymyslené a nepravdivé. Z týchto dôvodov navrhol
platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie.

4. Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo
veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá
pochybnosti, najmä, ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez
vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému
uloží, aby do 15-tich dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil

trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania
o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

5. Podľa § 267 ods. 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76.

6. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa

odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom
rozkaze poučený.

7. Nakoľko proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný
rozkaz sa v celom rozsahu zo zákona zrušil v zmysle § 267 ods. 4 CSP a súd vo veci nariadil

pojednávanie.

8. Pred nariadením pojednávania žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.07.2025, ktoré bolo doručené súdu
dňa 15.07.2025 k odporu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe s tým, že
žalovaný si od neho požičal v mesiaci január 2024 sumu 7.200,- Eur, čo jednoznačne potvrdil svojim

podpisom na listine – „Uznanie dlhu“ zo dňa 24.07.2024. Preto nie je pravdou, že žalovaný by si od
neho žiadnu finančnú čiastku nepožičal a už vôbec nie je pravdou, že na „Uznaní dlhu“ sa nenachádza
jeho podpis. Do pozornosti dal, že na „Uznaní dlhu“, sa nachádza v spodnom pravom rohu vlastnoručný
podpisžalovaného,ktorýjeúradneosvedčenýMestomŽiarnadHronomdňa24.07.2024,pričomosobná
totožnosť žalovaného pri tom bola osvedčená jeho občianskym preukazom, rodným číslom a adresou

trvalého pobytu.

9. Uznesením Sp.zn.: 14C/74/2024-54 zo dňa 12.08.2025 súd podľa § 167 ods. 4 CSP vyzval
žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu,
ktoré bolo súdu doručené dňa 15.07.2025, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
Uznesenie bolo doručené žalovanému fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP dňa 10.09.2025 (č.l. 56
spisu) na adresu jeho trvalého pobytu: B. XXXX/X, XXX XX H. s tým, že žalovaný podľa relácie pošty si
zásielku neprevzal v odbernej lehote. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu
podľa§106,písomnosťsapovažujedňomvrátenianedoručenejzásielkysúduzadoručenú,atoajvtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do el. schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú
adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti podľa písm. a/ fyzickej osobe na adresu evidovanú
v Registri obyvateľov SR alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa
druhu pobytu cudzinca. Žalovaný podľa Registra obyvateľov Slovenskej republiky má od 29.03.1989

evidovanú adresu trvalého pobytu B. XXXX/X, H.. Na uznesenie a na vyjadrenie žalobcu k odporu
žalovaný nereagoval.10. Na to súd nariadil pojednávanie na deň 30.10.2025. Tohto pojednávania sa zúčastnili strany sporu,
právny zástupca žalobcu, strany sporu i právny zástupca žalobcu boli na pojednávanie predvolaní riadne
a včas, žalobca dňa 06.10.2025, právny zástupca žalobcu dňa 02.10.2025 a žalovaný dňa 09.10.2025.

11. Žalobca a právny zástupca žalobcu na pojednávaní trvali na podanej žalobe v celom rozsahu.

12. Žalovaný na pojednávaní zmenil obranu v tom, že síce „Uznanie dlhu“ podpísal, ale zotrval na tom,
že peniaze od žalobcu žiadne nedostal. Po skutkovej stránke doplnil, že došlo k škodovej udalosti, zavinil

škodu, poisťovňa hradila túto škodu mimo spoluúčasti 5.000,- Eur. Aby nemusel odísť z práce, súhlasil
so zaplatením škody v splátkach. Z tohto dôvodu podpísal „Uznanie dlhu“. V čase vzniku škody bol
v pracovnom pomere u žalobcu. Škodu doposiaľ neuhradil. Keď však odchádzal z práce od žalobcu
a podpísal výpoveď, tak sa žalobca pred ním vyjadril, že nebude od neho žiadať uhradiť túto škodu
v sume 5.000,- Eur. Ďalej doplnil, že by aj žalovanú sumu uhradil, ale nie v plnej výške, avšak v splátkach
a nie pod stratou výhody splátok. Na otázku súdu, z akého dôvodu podpísal „Uznanie dlhu“ uviedol, že

išlo o „tú škodu 5.000,- Eur“, ktorú spôsobil. Žalobca za ním chodil celý rok, preto podpísal „Uznanie
dlhu“. Na otázku súdu, nakoľko v „Uznaní dlhu“ je uvedená suma 7.200,- Eur, a žalovaný uviedol, že mal
záväzok voči žalobcovi v sume 5.000,- Eur uviedol, že je ochotný aj tú sumu nad 5.000,- Eur zaplatiť,
preto aj podpísal „Uznanie dlhu“. Je to vymyslená vec, ale nakoľko to podpísal, tak to bude musieť
asi nejako splácať. Na otázku súdu, z akého dôvodu v odpore v obrane uviedol, že „Uznanie dlhu“

nepodpísal uviedol, že si myslel, že keď sa žalobca vyjadril, že tú sumu 5.000,- Eur nebude od neho
chcieť, tak to podpísal.

13. Právny zástupca žalobcu k tejto obrane žalovaného uviedol, že nové tvrdenia žalovaného sú
nepravdivé.Dňa24.07.2024došlokspísaniu„Uznaniadlhu“medzižalobcomakoveriteľomažalovaným

ako dlžníkom, z ktorého vyplýva, že žalovaný v období mesiaca január 2024 si na viackrát požičal od
žalobcu celkovo spolu sumu 7.200,- Eur. Túto sumu sa zaviazal uhradiť jednorazovo do 01.09.2024.
Dodatočne došlo k písomnému „Uznaniu dlhu“ zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenú škodovú
udalosť, v tejto sume 7.200,- Eur nie je zahrnutá škoda, išlo o pôžičku. Žalovaný doposiaľ nevrátil žiadne
peniaze z pôžičky, nereagoval ani na predžalobnú výzvu, ktorá mu bola riadne doručená. Žalovaný

pracoval u žalobcu, avšak nie ako u fyzickej osoby, ale v rámci firmy „Manuel s.r.o.“ Žiar nad Hronom asi
4 roky v období rokov 2020 až 2024. Žalovaný na pojednávaní uvádzal nové skutkové tvrdenia, ktoré
žiadnym dôkazom nepreukázal. Navyše tieto tvrdenia žalovaný neuvádzal vo svojej predchádzajúcej
obrane.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Súd vykonal dokazovanie listinami „Uznanie dlhu“ zo dňa 24.07.2024 (ďalej tiež „uznanie dlhu“),
Predžalobnou výzvou zo dňa 21.10.2024, keď zistil tento skutkový a právny stav:

20. Dňa 24.07.2024 bolo spísané medzi stranami sporu „Uznanie dlhu“ (zmluvné strany uzatvárajú túto
dohodu podľa § 558 Občianskeho zákonníka), ktoré žalobca podpísal ako veriteľ, žalovaný ako dlžník
(ďalej len „uznanie dlhu“). Z obsahu tohto písomného uznania dlhu vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť
veriteľovi sumu 7.200,- Eur, keď dôvodom vzniku dlhu sú poskytnuté finančné prostriedky v obdobímesiaca január 2024 s tým, že dlžník (žalovaný) je povinný ich vrátiť do 01.09.2024. Dlžník (žalovaný) sa
zaviazal dlh uhradiť jednorazovo najneskôr do 01.09.2024. Žalobca uznanie dlhu podpísal ako veriteľ,
žalovaný ako dlžník s tým, že na listine podpis žalovaného je úradne osvedčený Mestom Žiar nad

Hronom dňa 24.07.2024 a s tým, že osvedčenie podpisu žalovaného je zapísané v osvedčovacej knihe
pod poradovým číslom 793/2024. Osobná totožnosť žalovaného pri osvedčení podpisu bola zistená jeho
rodným číslom: 770901/8273, ďalej bola zistená jeho osobná totožnosť trvalým pobytom B. XXXX/X, H.,
ako i občianskym preukazom č. E. XXXXXX.

21. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.10.2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 7.200,- Eur z titulu uznania dlhu, keď žalobca žiadal od žalovaného
uhradiť túto sumu v lehote do 7 dní od doručenia výzvy, keď mu vo výzve navrhol možnosť uhradiť dlh
v splátkach v rámci mimosúdnej dohody.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré boli označené na vykonanie, dôkazy

v konaní predložil a označil na vykonanie len žalobca, žalovaný v konaní neoznačil žiadne dôkazy na
vykonanie, žiadne dôkazy nepredložil.

23. Na základe vykonaného dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca mal súd
za to, že žalobca preukázal svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy 7.200,- Eur

s príslušenstvom.

24. Po skutkovej stránke súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že dňa 24.07.2024 bolo spísané
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom „Uznanie dlhu“, na základe ktorého žalovaný
potvrdil, že mu žalobca poskytol finančné prostriedky v období mesiaca január 2024. Žalovaný sa

zaviazal tieto vrátiť v sume 7.200,- Eur do 01.09.2024 jednorazovo. Na uznaní dlhu je podpis žalovaného
úradne osvedčený Mestom Žiar nad Hronom, keď pri úradnom osvedčení podpisu, žalovaný preukázal
svoju totožnosť rodným číslom, občianskym preukazom a trvalým pobytom s tým, že tieto identifikačné
údaje žalovaného sú zhodné s tými, ktoré má žalovaný evidované v Registri obyvateľov SR, a ktoré
súd zistil ohľadne žalovaného na pojednávaní. Podpis žalovaného, resp. jeho osvedčenie je zapísané

v Osvedčovacej knihe pod poradovým číslom 793/2024 Mesta Žiar nad Hronom, tak ako to vyplýva
z osvedčovacej doložky umiestnenej na uznaní dlhu. Na výzvu súdu žalobca na pojednávaní predložil
i originál tejto listiny, keď porovnaním originálu tejto listiny s jej fotokópiou, ktorú žalobca doložil k žalobe
súd zistil, že ide o totožné listiny. Napokon žalovaný v konaní na pojednávaní po podaní odporu proti
platobnému rozkazu zmenil svoju obranu v tom, že uznanie dlhu podpísal.

25. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu má významné
procesné dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka,
ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že

v čase uznania dlhu dlh netrval.

26. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka možno charakterizovať ako jednostranný písomný
a adresný (vo vzťahu k veriteľovi) právny úkon dlžníka, zakladajúci vyvratiteľnú právnu domnienku
o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase

prejavu skutočne existoval. Na druhej strane z definovania tohto úkonu je zrejmé, že nedodržanie
jeho písomnosti má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Posudzovanie naplnenia predpokladov pre
platnosť uznávacieho prejavu je významné označenie oprávnenej osoby (veriteľa), označenie povinnej
osoby (dlžníka), určenie dôvodu dlhu, uvedenie výšky dlhu a skutočností, z ktorých vyplýva vedomosť
(pripravenosť plniť) dlžníka o svojej povinnosti.

27. Z obsahu listiny „Uznanie dlhu“ zo dňa 24.07.2024 súd mal jednoznačne preukázané, kto je dlžníkom
(žalovaný), kto je veriteľom (žalobca), žalovaný ako dlžník listinu jednoznačne podpísal, nakoľko na
listinesanachádzaosvedčeniejehopodpisuMestomŽiarnadHronomdňa24.07.2024,ktorúskutočnosť
napokon žalovaný v konaní potvrdil, ďalej z obsahu uznania dlhu vyplýva, že skutkovým dôvodom dlhu

bolo poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi v období január 2024, keď je tu
uvedená i výška týchto finančných prostriedkov v sume 7.200,- Eur. Išlo o pôžičku v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka s tým, že požičané finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi
jednorazovo do dňa 01.09.2024. Po posúdení všetkých týchto náležitostí uznania dlhu mal súd za to,že je platné a že je právnym dôvodom na priznanie nároku žalobcu voči žalovanému titulom uznania
dlhu dlžníkom v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoje tvrdenia o tom, že skutkovým
dôvodom uznania dlhu bola ním spôsobená škoda, žiadnym dôkazom nepreukázal. Súd podotýka, že

žalovaný tieto skutkové tvrdenia začal uvádzať až na pojednávaní, ale bez ohľadu na oneskorenosť
tohto tvrdenia na preukázanie pravdivosti týchto skutkových tvrdení neprodukoval žiadne dôkazy. Pred
súdom jednoznačne nevysvetlil, ak ním tvrdená škoda mala predstavovať sumu 5.000,- Eur, z akého
dôvodu podpísal uznanie dlhu na sumu požičaných finančných prostriedkov v sume 7.200,- Eur. Obrana
žalovaného bola zmätočná, nehodnoverná, žalovaný napokon sám v konaní poprel svoje tvrdenia,

že uznanie dlhu nepodpísal, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu spochybňuje aj jeho nové skutkové
tvrdenia o dôvode vzniku dlhu čo do základu, ako i do výšky. Ako súd už zdôrazňuje, uznanie dlhu má
procesné dôsledky v tom, že dochádza ním k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka,
teda žalovaný bol povinný v konaní preukazovať svoje tvrdenia, ktoré žiadnym dôkazom nepreukázal
a tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca v konaní uvádzal, že žalovanému na viackrát
požičal finančné prostriedky v mesiaci január 2024, uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom

dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol, dlh vznikol v januári 2024,
k uznávaciemu prejavu došlo v mesiaci júl 2024. Z obsahu uznávacieho prejavu je zrejmé, že dlžník, t.j.
žalovaný si musel byť vedomý plnenia, na ktoré sa v uznávacom prejave zaviazal, keď uvedenie dôvodu
dlhu v uznávacom prejave znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh (skutkovo)
spočíva, keď v danom prípade to bolo „poskytnuté finančné prostriedky“ v období mesiaca január 2024

zo strany žalobcu žalovanému. Výška dlhu je tiež jednoznačne uvedená a určiteľná vyjadrením peňažnej
čiastky. Uznanie dlhu je písomné, obsahuje tak všetky podstatné náležitosti a preto je platné. Žalovaný
sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky žalobcovi jednorazovo do 01.09.2024. Uznanie dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorého podstatou je založenie právnej
domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa,

pretože v nej nemusí tento dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Je
naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, prípadne že bol iný dôvod dlhu, aby svoje tvrdenia
preukázal. Na platné uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebné, aby tento jednostranný právny úkon
dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku,

teda uzná dlh čo do dôvodu a výšky, keď všetky tieto náležitosti platného uznania dlhu v konaní boli
naplnené. K splatnosti dlhu v uznávacom prejave sa vyžaduje prísľub dlžníka zaplatiť svoj dlh, keď
z obsahu uznávacieho prejavu vyplýva, že dlžník sa tento dlh zaviazal uhradiť, a to do konkrétneho
dátumu do 01.09.2024, i keď podmienkou platnosti nie je uvedenie konkrétneho dátumu, dokedy sa má
dlh zaplatiť. Pre vznik vyvrátiteľnej domnienky existencie dlhu je tento údaj nadbytočný.

28. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd mal za to, že žalobca svoj nárok
na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanému preukázal a preto súd uložil povinnosť žalovanému, ktorý
neuniesol dôkazné bremeno vyvrátenia právnej domnienky uvedenej v § 558 Občianskeho zákonníka,
žalovanú sumu 7.200,- Eur žalobcovi zaplatiť.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 3 tohto
nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu, jeho omeškanie trvá, keď

splatnosť dlhu vyplýva z uznania dlhu a nastala dňa 01.09.2024, do ktorého dňa sa žalovaný zaviazal dlh
jednorazovo uhradiť. Nakoľko neplnil do tohto dňa, je odo dňa 02.09.2024 v omeškaní sa preto žalobca
má voči žalovanému nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy od 02.09.2024 až do
zaplatenia a to v zákonnej výške danej § 3 vyššie uvedeného nariadenia, keď žalobca uplatnil nárok naúroky z omeškania voči žalovanému v zákonnej výške, t.j. vo výške 9,25 % ročne z prisúdenej sumy, keď
i v časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) žalobca podal voči žalovanému žalobu dôvodne
a preto súd uložil žalovanému okrem zaplatenia istiny žalobcovi zaplatiť aj úroky z omeškania. Základná

úroková sadzba ECB ku dňu 02.09.2024 (prvý deň omeškania) bola 4,25 %, zvýšená o 5 % bola 9,25 %.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

35. Žalovaný v závere uviedol, že je ochotný dlh splácať v sume po 300,- Eur mesačne. Žiadosť o splátky

zdôvodnil tým, že nie je schopný zaplatiť dlh jednorazovo, vzhľadom na výšku svojho príjmu 1.000,- Eur
mesačne. Vzhľadom na žiadosť žalovaného súd posudzoval túto z hľadiska, či sú splnené a preukázané
podmienky na vyhovenie tejto žiadosti. Žalovaný uviedol, že žije sám, jeho deti sú už schopné samé
sa živiť, keď ďalej uviedol, že má niekoľko dlhov, tiež exekúciu pre viaceré peňažné dlhy, ktoré má voči
Allianz, voči Tatra banke. Žalobca nesúhlasil so splátkami, nakoľko voči žalovanému sú vedené viaceré

exekúcie a zrejme ani tento dlh žalovaný nesplní v súdom určenej lehote, keď ho bude tiež nútený
vymáhať exekučne.

36. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoju žiadosť o splátky, resp. jej dôvody žiadnym spôsobom
nepreukázal, tiež vzhľadom k tomu, že voči žalovanému sú vedené viaceré exekúcie, súd mal za to, že

nie sú splnené podmienky pre povolenie splátok žalovanému a už vôbec nie bez sankcie straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich, tak ako to žiadal žalovaný.

37. Na základe vyššie uvedeného potom súd uložil povinnosť žalovanému plniť v zákonnej lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP, ktorá začne plynúť od právoplatnosti rozsudku.

38. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech vo veci mal žalobca,
žalovaný neúspech, žalobca mal vo veci plný úspech, preto má nárok voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

39. O povinnosti, resp. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

41. Na záver súd ešte dodáva, že žalovaný žiadal súdne zásielky doručovať na adresu svojho trvalého
pobytu evidovanú aktuálne v Registri obyvateľov SR Kremnická 3208/4, Zvolen.

Poučenie:

14C/74/2024
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).