Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124417756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124417756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, v zast.: KOVAL &
spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 2.333,05 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.233,05 EUR a zmluvnú pokutu vo výške 100,00 EUR
spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 315,39 EUR od 20.09.2022 do zaplatenia,

- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 313,61 EUR od 19.10.2022 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 313,02 EUR od 19.11.2022 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 313,02 EUR od 20.12.2022 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 313,02 EUR od 19.01.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 314,15 EUR od 21.02.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 247,32 EUR od 21.03.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 103,52 EUR od 19.04.2023 do zaplatenia,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 14.04.2025 domáhal zaplatenia
sumy 2.233,05 EUR, zmluvnej pokuty výške 100,00 EUR spolu s úrokom z omeškania spolu s úrokom
z omeškania a náhradou trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., IČO:

35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava ako právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj
telekomunikačného zariadenia pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie
špecifikovanýchvsamotnýchzmluvách.Právnypredchodcažalobcunazákladetýchtozmlúvposkytoval
žalovanému predmetné služby, resp. zariadenia, za ktoré mu boli vystavené faktúry, ktoré neboli
zo strany žalovaného v celkovej výške 2.233,05 EUR ku dňu podania žaloby riadne uhradené.
Súčasne právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100,00 EUR

titulom nedodržania zmluvnej viazanosti. Žalovaný bol v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách zo stany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný na úhradu
predmetnej faktúry výzvou na úhradu. Právny predchodca žalobcu následne predmetnú pohľadávku
vo výške 2.233,05 EUR postúpil na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zodňa 14.05.2024. Žalobca predžalobnou výzvou vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom. K úhrade zo strany žalovaného však
do dnešného dňa neprišlo. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal konajúci súd, aby súd žalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného v rozsahu uvedenom v jeho žalobnom návrhu
na zaplatenie dlžnej sumy.

3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil Rozpis zásielok a tzv.
e-Potvrdenku, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.05.2022, Odstúpenie od zmluvy

o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.11.2023, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
20.05.2024, Výzva na zaplatenie – predžalobná výzva zo dňa 21.08.2024, Upomienky k predloženým
faktúram a faktúry.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 21Up/1792/2024 zo dňa 27. novembra 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“),

ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný
rozkaz doručiť do vlastných rúk a žalobca v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. zákon
o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov navrhol pokračovanie v konaní na okresnom súde
príslušnom na prejednanie veci podľa osobitného zákona, uvedený platobný rozkaz sa ex lege zrušil.

5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil

žiadne dôkazy.

6. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa

vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

7. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,

resp. právo na spravodlivý proces.“

8. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

9. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

10. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

11. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej

časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“12. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

13. Súd vo veci nariadil pojednávania v súlade s článkom 12 v spojení s § 177 ods. 1 a nasl. Civilného
sporového poriadku. Na prvom a jedinom pojednávaní konanom dňa 30.10.2025 boli medzi stranami
sporu ustálené nasledovné nesporné a nesporné skutočnosti. Nespornými skutočnosťami boli všetky

skutočnosti uvedené v žalobe žalobcu v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa
k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a ani nenavrhol žiadne listinné dôkazy,
ktoré by čo i len čiastočne oslabovali alebo vylučovali uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní.

14. V nadväznosti na ustálenie sporných a nesporných skutkových tvrdení súd vykonal dokazovanie
prostredníctvom listín spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku pričom si ustálil nasledovný

skutkový stav. Obchodná spoločnosť Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28,
817 62 Bratislava ako právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvy, ktorých predmetom
bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre žalovaného
a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie špecifikovaných v samotných zmluvách.
Právny predchodca žalobcu na základe týchto zmlúv poskytoval žalovanému predmetné služby, resp.

zariadenia, za ktoré mu boli vystavené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného v celkovej výške
2.233,05 EUR ku dňu podania žaloby riadne uhradené. Súčasne právnemu predchodcovi žalobcu
vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100,00 EUR titulom nedodržania zmluvnej viazanosti.
Žalovaný bol v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zo
stany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný na úhradu predmetnej faktúry výzvou na úhradu. Právny

predchodca žalobcu následne predmetnú pohľadávku vo výške 2.233,05 EUR postúpil na žalobcu,
a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.05.2024. Žalobca predžalobnou výzvou
vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s
príslušenstvom. K úhrade zo strany žalovaného však do dnešného dňa neprišlo. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobca žiadal konajúci súd, aby súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal

žalovaného v rozsahu uvedenom v jeho žalobnom návrhu na zaplatenie dlžnej sumy.

15. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

16. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka platí, že: „účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“

17. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z.z. zákon o elektronických komunikáciách v znení predpisov

ku dňu platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len: „zákon o elektronických
komunikáciách“) platí, že: „zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik
zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby.“

18. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len: „Obchodný zákonník“) platí, že: „kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.“

19.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom

a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka platí, že: „z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.“

23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

26. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

27. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní
verejnýchslužiebpodľa§84ods.1anasl.zákonaoelektronickýchkomunikáciáchakúpnazmluvapodľa
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom, súd v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva. Žalobca
v pozícii predávajúceho si riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti v súlade s uzatvorenou
kúpnou zmluvou a zmluvou o poskytovaní verejných služieb, za čo žalovanému vystavil vyššie uvedené
faktúry so stanovenou lehotou splatnosti. Nakoľko žalovaný tieto faktúry riadne a včas nezaplatil,

žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na ich uplatnenie voči žalovanému.

28. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

29. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

30. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným

sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Nadruhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

31. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami

procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,

ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

32. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu,
skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol
žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Na základe
týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít

v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom sporovom konaní si nesplnil
bremeno tvrdenia ohľadom skutočností, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok žalobcu
v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd skutočnosti tvrdené žalobcom považoval v zmysle § 151 ods. 1
Civilnéhosporovéhokonaniazanesporné.Súdsúčasnekonštatuje,žežalobcaexistenciusvojhonároku
uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal, čím uniesol dôkazné bremeno v civilnom sporovom

konaní.

33. Nakoľko si žalobca ako obchodník v tomto konaní uplatnil proti žalovanému ako spotrebiteľovi
a slabšej strane sporu nárok zo zmluvnej pokuty zo spotrebiteľskej zmluvy, súd pristúpil ex offo ku
skúmaniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom ju podrobil testu

neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci generálnej klauzuly.

34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

35. Zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami.
Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je povinný zaplatiť zodpovedný

subjekt, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, pričom zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad
nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda
o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty (alebo
určenie spôsobu jej určenia), pričom výška pokuty nie je zákonom limitovaná. Povinný subjekt je povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak oprávnenému subjektu nevznikla škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty

saoprávnenýsubjektmôžedomáhaťužnazákladetoho,žedošlokuskutočnosti,prektorúbolazmluvná
pokuta dohodnutá. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku. Funkcia
zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou má povinný subjekt viesť k včasnému
a riadnemu plneniu. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku nedôjde vôbec,
alebo iba čiastočne, resp. že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.

36. Po podrobnom preskúmaní predmetných ustanovení o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že
zmluvná pokuta je dostatočne určitá, keď výpočet, ktorý zmluvné dojednania obsahujú, umožňuje bez
pochybností určiť jej výšku. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výškuzľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia.
Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu,
resp. telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt

uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu
prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty.

37. Z obsahu zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným nepochybne vyplýva, že dôvodom
dojednania zmluvnej pokuty bola skutočnosť, že žalobca sa rozhodol odpredať žalovanému ako

spotrebiteľovi mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie za zľavnenú cenu oproti záväzku
žalovaného ako spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu v zmysle uzatvorenej zmluvy
riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta nie je stanovená progresívne alebo paušálne.
Žalobca zmluvnú pokutu stanovil degresívne s tým, že má klesajúci charakter podľa toho, kedy k
porušeniu zmluvy zo strany spotrebiteľa dôjde a je závislá od počtu mesiacov, v ktorom spotrebiteľ za
riadneho plnenia svojich povinností zotrvá v zmluvnom vzťahu s obchodníkom.

38.Vzhľadomnato,žekonajúcisúdvpredmetnomprípadenezistilrozporuvedenejzmluvnejpodmienky
týkajúcej sa zmluvnej pokuty s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd považoval nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty za oprávnený.

39. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %,

ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00%
= 5,00 % úrok z omeškania).

40. Súd v tomto prípade na základe § 232 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom do 3 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

42. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

43. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

46.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,

z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno podľa odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.