Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207096
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123207096.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: REMOZA SERVICES, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29,
040 01 Košice, IČO: 53 256 573, právne zastúpeného: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: ŠIFERO spol. s r.o., so sídlom
Strojnícka 19, 080 01 Prešov, IČO: 36 483 877, právne zastúpenému: Mgr. Michal Zeman, advokát,
s o sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 730 a Mgr. Tomáš Dentico, advokát, so sídlom

Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 36 075 418, o žalobe na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.07.2023 na obnovu konania domáhal, aby
súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23Cb/112/2021, a
aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých má byť rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. Žalobca uviedol, že podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica proti žalovanému ŠIFERO spol.

s.r.o. o zaplatenie sumy 84.746,60 Eur s príslušenstvom. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 23Cb/112/2021, okresný, ako aj Krajský súd v Prešove, ako odvolací orgán,
potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu dňa 07.02.2023.

3. V konaniach sa posudzovala otázka platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o prevode časti podniku.
Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, čo malo zásadný vplyv na vecnú

legitimáciu účastníkov konania. Žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorý
obdobnú zmluvu posúdil rozdielne, čo považoval za relevantné pre obnovu konania. Odvolací súd zistil,
že predmetom zmluvy bol predaj časti podniku REMOZA s.r.o. označenej ako „Zahraničný obchod“. Súd
konštatoval, že podnik sa môže deliť na organizačné zložky, ktoré môžu byť predmetom zmluvy o predaji
časti podniku, pričom zápis organizačnej zložky do obchodného registra nie je podmienkou platnosti
zmluvy. Povinnosťou súdu bolo posúdiť, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti podľa zákona, ako

určenie strán, písomnú formu, dohodu o predaji vlastníckeho práva, prevzatie záväzkov a dohodu o
kúpnej cene. Ak niektorá z týchto náležitostí chýba, zmluva nie je platná.

4. Súd prvej inštancie sa však sústredil len na otázku, či žalovanému bola predaná samostatná
organizačná zložka podniku, pričom tento záver dostatočne neodôvodnil a nevysporiadal sa s
predloženými dôkazmi. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne

odôvodnené a nepreskúmateľné. Odvolací súd ďalej uviedol, že výklad žalovaného bol prísne
formalistický a nerešpektoval skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanda“ apreferenciu platnosti právnych úkonov. Vôľa strán bola v zmluve vyjadrená zrozumiteľne a slobodne.
Súd mal povinnosť posúdiť, či zmluvu nemožno považovať za zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalovaný
nepreukázal, že by využil § 478 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa

neúčinnosti prevodu záväzku, ak sa zhorší vymožiteľnosť pohľadávky. Obranu žalovaného o neplatnosti
zmluvy odvolací súd považoval za nedôvodnú.

5. Žalobca argumentoval pokiaľ ide o obnovu konania, že v predmetnej veci došlo k posúdeniu rovnakej
zmluvy ako platnej, čím boli splnené podmienky pre obnovu konania. Poukázal na judikáty, podľa ktorých

stačí pravdepodobnosť, že nové skutočnosti môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Žalobca žiadal,
aby súd povolil obnovu konania v celom rozsahu, pričom boli dodržané lehoty na podanie žaloby.

6. Na záver žalobca žiadal, aby súd rozhodol o obnove konania.

7. Súd vyzval žalovaného, aby sa k žalobe obnovu konania.

8. Žalovaný uvádzal, že žaloba na obnovu konania bola nedôvodná a neprípustná. Súd v rozsudku zo
dňa 22.04.2022, sp. zn. 23Cb/112/2021, ako aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 07.02.2023, sp.
zn. 7Cob/74/2022, sa vysporiadali nielen s otázkou neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku, ale aj so
samotným nárokom, ktorý žalobca vôbec nepreukázal. Odvolací súd výslovne konštatoval, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nároku a zároveň potvrdil neplatnosť zmluvy.

9. Žalovaný poukazoval na to, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.06.2023, sp.
zn. 4Cob/177/2022, nebolo meritórnym rozhodnutím, ale iba zrušilo prvostupňové rozhodnutie pre
nepreskúmateľnosť. V iných konaniach (24Cb/32/2020, 24Cb/25/2019, 22Cb/30/2019) súdy opakovane

konštatovali absolútnu neplatnosť zmluvy, najmä pre rozpor s dobrými mravmi, účelové krátenie
pohľadávok a neexistenciu organizačnej zložky. Odvolací súd v Prešove zdôraznil, že zmluva bola
uzavretá v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže predmetom prevodu bol len notebook, jedna
zamestnankyňa a zoznam záväzkov, pričom cieľom bolo zbaviť sa dlhov.

10. Žalovaný ďalej uvádzal, že žaloba na obnovu konania bola účelová a predstavovala simulovaný
dôvod obnovy. Žalobca v skutočnosti spochybňoval len právne posúdenie veci, čo mohlo byť predmetom
dovolania alebo ústavnej sťažnosti, ktoré však nevyužil. Nepredložil žiadny nový dôkaz, iba procesné
rozhodnutiebezmeritórnehoposúdenia.Žalovanýnamietalneplatnosťzmluvyodzačiatku–užlistomzo
dňa 02.07.2021 oznámil žalobcovi aj spoločnosti Remoza, že prevod rozporuje. Argumentácia žalobcu o

tom, že sa žalovaný nedomáhal odporu zmluvy, bola právne irelevantná, keďže odpor je možný len voči
platnému úkonu a prislúcha výlučne veriteľovi. Žalovaný poukazoval aj na absurdnosť situácie, že by
jedno odlišné rozhodnutie mohlo zvrátiť desiatky právoplatných rozsudkov, ktoré konštatovali neplatnosť
tej istej zmluvy. Súd už navyše posudzoval obdobnú žalobu na obnovu konania spoločnosti Remoza
proti Claims Collection, kde ju odmietol. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 09.10.2023 žalobu na

obnovu konania odmietol a odvolanie bolo odmietnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
27. 2. 2025, sp. zn. 2Cob/1/2024.

11. Žalovaný navrhoval, aby súd žalobu na obnovu konania odmietol a priznal mu voči žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

12. Súd doručoval vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi, ktorý na uvedené nereagoval.

13. Podľa § 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti
právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak:

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

14. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

15. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

16. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

17. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie

označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

18. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak:

a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129, alebo
e) je zjavne nedôvodná.

19. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorý predstavuje zásah do princípu právnej istoty strán sporu, ktorých právna vec bola
ukončená právoplatným rozhodnutím. Na jej povolenie sú v zákone stanovené presné podmienky,
ktorých splnenie je nevyhnutné na to, aby mohla byť obnova konania povolená.

20. Súd preskúmal žalobu na obnovu konania podanú žalobcom a dospel k záveru, že táto bola podaná
oprávnenouosobou,keďžeOkresnýsúdPrešovrozsudkomzodňa22.04.2022podč.k.23Cb/112/2021-
70,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa07.02.2023podč.k.7Cob/74/2022-
134, právoplatným dňom 12.03.2023, okrem iného žalobu žalobcu REMOZA SERVICES, s.r.o., so

sídlom Košice-Staré Mesto, Hrnčiarska 29, IČO: 53 256 573, proti žalovanému ŠIFERO spol. s r.o., so
sídlom Prešov, Strojnícka 19, IČO: 36 283 877, o zaplatenie 84 746,60 Eur s príslušenstvom v celom
rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania.

21. Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby na obnovu konania, má súd za to, že žalobca preukázal
dodržanie objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby, ktorá začala plynúť od právoplatnosti vyššie
uvedených rozsudkov, ako aj subjektívnej trojmesačnej lehoty, ktorá začala plynúť nasledujúci deň po
doručení uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.06.2023 pod č. k. 4Cob/177/2022-154,
t. j. dňa 14.07.2023, a to aj za situácie, keď žalobca nepreukázal presný deň doručenia uvedeného

rozhodnutia, súd vychádzal zo skutočnosti, že lehota bola dodržaná aj v prípade, ak by vychádzal z
dátumu vydania tohto rozhodnutia, keďže žaloba na obnovu konania bola podaná na Okresnom súde
Prešov dňa 26.07.2023.

22. Pokiaľ ide o dôvody podania žaloby na obnovu konania, ktoré uviedol žalobca, súd dospel k záveru,

že tieto boli nedostatočné.

23. Z obsahu žaloby vyplývalo, že žalobca navrhol povoliť obnovu konania z dôvodu uvedeného v §
397 písm. a) CSP, teda z dôvodu, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán apredmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca
za takúto „novú“ skutočnosť a rozhodnutie považoval uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

08.06.2023, sp. zn. 4Cob/177/2022, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie v inom konaní a
vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd si na účely posúdenia dôvodnosti žaloby na obnovu konania
pripojil spis Okresného súdu Prešov vedený pod sp. zn. 23Cb/112/2021.

24. Z pripojeného spisu mal súd za preukázané, že v pôvodnom konaní žalovaný (ŠIFERO spol. s

r. o.) v rámci procesnej obrany poukazoval jednak na neplatnosť zmluvy o predaji časti podniku zo
dňa 04.06.2021, a zároveň namietal nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu REMOZA SERVICES,
s.r.o., ako takého. Súd už v pôvodnom konaní konštatoval, že pokiaľ išlo o uplatnený nárok, tento
nebol zo strany žalobcu bližšie identifikovaný. Žalobca v žalobe uvádzal, že ide o „pokutu“ v súvislosti s
porušením bezpečnosti pri práci, avšak konkrétny záväzkový vzťah, z ktorého mal nárok vzniknúť, ani
konkrétne porušené povinnosti nešpecifikoval a v konaní ich nepreukázal. Súd preto už v pôvodnom

konaní vychádzal z toho, že žalobca si v skutočnosti uplatňoval nárok, ktorý mal povahu náhrady škody,
pričom neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v tomto smere viedlo k zamietnutiu žaloby.

25. Súd pripomenul, že v sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, podľa ktorej je
vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. Povinnosť

tvrdenia a dôkazná povinnosť predstavovali základnú procesnú povinnosť žalobcu; nesplnenie tejto
povinnosti v pôvodnom konaní viedlo k procesnoprávnej sankcii v podobe prehry sporu. Žalobca
nepredniesol dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva,
nepreukázal existenciu škody, príčinnú súvislosť ani právny základ uplatneného nároku, pričom súd
už v pôvodnom rozsudku podrobne vysvetlil, že samotná faktúra ani správa o úraze tretieho subjektu

nepostačovali na preukázanie tvrdeného nároku a jeho výšky. Z týchto dôvodov súd žalobu v pôvodnom
konaní zamietol, pričom závery o neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku predstavovali ďalší, avšak
nie jediný dôvod zamietnutia žaloby.

26. Pokiaľ žalobca v žalobe na obnovu konania argumentoval tým, že uznesenie Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 4Cob/177/2022 malo viesť k inému posúdeniu platnosti zmluvy o predaji časti podniku,
súd zdôraznil, že ani prípadné odlišné právne posúdenie otázky platnosti predmetnej zmluvy nemohlo
odstrániť základný dôvod zamietnutia žaloby v pôvodnom konaní, ktorým bolo neunesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu vo vzťahu k samotnému nároku. Aj keby bola zmluva
o predaji časti podniku posúdená ako platná, nič by to nezmenilo na tom, že žalobca nepreukázal

existenciu škody, porušenie konkrétnej povinnosti žalovaným ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
konanímžalovanéhoavznikomškody.Užztohtodôvodunebolomožnéuzavrieť,žežalobcomoznačené
„nové“ rozhodnutie by mohlo privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

27. Súd zároveň poukázal na to, že platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o predaji časti podniku zo dňa

04.06.2021 bola Okresným súdom Prešov a Krajským súdom v Prešove na jednej strane a Okresným
súdom Spišská Nová Ves a Krajským súdom v Košiciach na druhej strane posudzovaná z odlišných
hľadísk. V pôvodnom konaní pod sp. zn. 23Cb/112/2021 posúdil Okresný súd Prešov predmetnú zmluvu
akoneplatnúpredovšetkýmprerozporsdobrýmimravmiapoctivýmobchodnýmstykom,keďvyhodnotil,
že žalobca prostredníctvom tejto zmluvy prevzal len fiktívnu pohľadávku a pohľadávky a záväzky bez

reálneho ekonomického zázemia, čo predstavovalo špekulatívny a nepoctivý postup. Naproti tomu
Krajský súd v Košiciach v konaní, v ktorom žalobca vystupoval v inom procesnom postavení, posudzoval
zmluvu primárne z hľadiska otázky, či bola predmetom prevodu samostatná organizačná zložka podniku
a či zmluva obsahovala podstatné náležitosti zmluvy o predaji časti podniku; k otázke rozporu zmluvy
s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi sa nezaoberal, resp. túto otázku neriešil v rovnakom

skutkovom a právnom kontexte ako súdy v pôvodnom konaní.

28. Za tohto stavu dospel súd k záveru, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, na ktoré žalobca v
žalobe na obnovu konania odkazoval, nepredstavovalo také nové rozhodnutie o prejudiciálnej otázke,
ktoré by pri rešpektovaní § 397 písm. a) CSP mohlo privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo

veci. Išlo len o odlišné právne posúdenie určitej právnej otázky iným súdom v inom konaní, čo samo
osebe dôvodom obnovy konania nie je.29. Žalobca tak prostredníctvom žaloby na obnovu konania v skutočnosti len polemizoval s právnymi
závermi Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove v pôvodnom konaní, pričom takúto
polemiku bolo možné uplatniť prostredníctvom riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov

(najmä dovolania), nie však návrhom na obnovu konania.
30. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/3/2024 zo
dňa 14. 10. 2025, v ktorom sa uvádza, že nezmeniteľnosť a záväznosť právoplatného rozhodnutia je
jednou zo záruk princípu právnej istoty. Vo vzťahu k dôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397
písm. a) CSP je nevyhnutné, aby išlo o nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli predmetom pôvodného

konania a ktoré môžu privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie, pričom musí byť dodržaná podmienka
ustanovená v § 399 CSP.

31. Z citovanej judikatúry vyplývalo, že odlišné právne posúdenie veci v inom konaní dôvod na obnovu
konania nezakladalo. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu
nesprávnych skutkových zistení, nie na naprávanie odlišných právnych názorov. Tento záver podporne

reflektovala aj judikatúra Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 108/2012, II. ÚS 161/2012,
IV. ÚS 490/2024, I. ÚS 94/2005) a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Obo/1/2018,
2Cdo/44/2016, 9Cdo/62/2022, 5Cdo/116/2022, 3Cdo/98/2011).

32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania podaná žalobcom

je zjavne nedôvodná, a preto ju v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému
ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči
žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods.

2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí), samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.