Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125207092
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6125207092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

62Cb/27/2025

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Kofola a.s., so sídlom 013 15

Rajecká Lesná 1, IČO: 36 319 198, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s.r.o., so sídlom
Antona Bernoláka 2129/51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Karpatské pohostinstvo
s. r. o., so sídlom Cesta mládeže 9, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 364 330,
zastúpenému CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707
856, o zaplatenie 5.915,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

62Cb/27/2025

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

62Cb/27/2025

1. Žalobca sa žalobou zo 7. januára 2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 5.915,48 eur s príslušenstvom.

2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že eviduje voči žalovanému pohľadávky po lehote splatnosti
v úhrnnej výške 5.915,48 eur titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorú si
žalobca voči žalovanému uplatnil faktúrami vystavenými v súlade s uzatvorenou rámcovou zmluvou

o podmienkach dodania tovaru.
2.1. K žalobe žalobca pripojil rámcovú zmluvu o podmienkach dodávok tovaru v znení
dodatkov č. 1 a 2, výzvu žalobcu zo 5. augusta 2024, A. B. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX C. D. E.
B. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX,

XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX C. XXXXXXXXX.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 22. januára 2025,
sp. zn. 5Up/35/2025 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
3.1. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal vznik nároku na zaplatenie žalovanej sumy

s príslušenstvom, keď nepreukázal, že by tovar riadne dodal a odovzdal žalovanému. Podľa žalovaného
žalobca nepreukázal ani uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá by teoreticky mohla byť právnym základom
pre uplatnenie nároku na zaplatenie žalovanej sumy. V zmysle rámcovej zmluvy dodanie tovaru malo
byť realizované na základe osobitných objednávok žalovaného. Žalobcom predložené dodacie listy
neobsahujú potvrdenie o prevzatí tovaru, neobsahujú meno a priezvisko osoby, ktorá údajne tovar

v mene žalovaného prevzala a viaceré z nich neobsahujú žiadny podpis, prípadne sa na nich nachádza
len nečitateľná parafa, ktorú nemožno priradiť konkrétnej osobe. Záverom žalovaný poukázal na článok
VIII. rámcovej zmluvy, podľa ktorého mala byť kúpna cena hradená v hotovosti pre prevzatí tovaru.

4. Žalobca v replike zo 14. marca 2025 uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje za účelovú,
keď poukázal na to, že žalovaný uviedol, že mu faktúry boli doručené a že uplatňovaný nárok

eviduje v účtovníctve. Argumentácia žalovaného, podľa ktorej nemalo dôjsť k uzatvoreniu čiastkových
kúpnych zmlúv na tovar a k dodaniu tovaru, zaplatenia ceny ktorého sa žalobca voči žalovanému
domáha, je podľa názoru žalobcu vyvrátená samotným konaním žalovaného, ktorý si faktúry za dodaný
tovar zaúčtoval, avšak ich neuhradil. Účelovej argumentácii žalovaného nezodpovedá ani predsúdny
postoj žalovaného, ktorý po predsúdnej výzve žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy reagoval cestou

oprávnenej osoby postojom uznania existujúceho záväzku s prejavom vôle uhradiť existujúci záväzok
bez zbytočného odkladu, čo však nenastalo.

5. Žalovaný v duplike z 28. apríla 2025 uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v odpore, keď ani
po odpore nebolo preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 11. novembra 2025 o 9:30 hod., na
ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný dňa 7. novembra 2025 ospravedlnil svoju neúčasť
a neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, preto
súd spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

7. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
7.1. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej

dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto
prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 (ods. 2).
7.2. Podľa ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar,
odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k
tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

7.3. Podľa ustanovenia § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína
lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci
splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru,
zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť až odo dňa
splnenia tejto povinnosti.

7.4. Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu
a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

8. Úvodom v rámci rozhodnutia o podanej žalobe súd považuje za potrebné uviesť, že právny
zástupca žalobu na nariadenom pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného, keď sa žalovaný a ani jeho právny zástupca na pojednávanie nedostavili.
Tomuto procesnému návrhu žalobcu nemohol súd vyhovieť, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia § 274 C.s.p., podľa názoru
súdu je právne irelevantné, že žalobca (jeho právny zástupca) nepovažoval ospravedlnenie neúčasti
žalovaného za riadne a včasné. O tom, či sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,

rozhoduje súd a nie strana sporu, pričom v danej veci predmetné podmienky neboli splnené, keďže
žalovaný pred pojednávaním ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. V tomto smere je nutné
zvýrazniť, že účasť na pojednávaní je právom strany a nie jej povinnosťou, a preto ak strana sporu
výslovne súhlasí s prejednaním a rozhodnutím sporu v jej neprítomnosti, nie sú splnené podmienkypre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Dokonca aj v situácii, kedy strana sporu okrem ospravedlnenia
neúčasti na pojednávaní požiada o odročenie pojednávania, a súd tejto žiadosti nevyhovie, a strana sa
pojednávania následne nezúčastní, nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale

je povinnosťou súdu vo veci meritórne rozhodnúť (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 19. augusta 2025, sp. zn. III. ÚS 448/2025).

9. V súvislosti s rozhodnutím vo veci súd poukazuje na procesnú obranu žalovaného obsiahnutú už
v odpore proti platobnému rozkazu, ktorá bola postavená na tom, že žalobca nepreukázal žalobou

uplatnený nárok, a že vo veci neuniesol dôkazné bremeno. S touto procesnou obranou žalovaného sa
súd stotožňuje, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné:

10. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru. Preto v konaní bolo
na žalobcovi dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným (preukázanie dohody strán na podstatných náležitostiach zmluvy) a o preukázanie dodania

tovaru žalovanému. Preukázanie týchto skutočností bolo v konaní výlučne v prospech žalobcu a preto
prípadný úspech žalobcu v spore závisel od toho, či si žalobca splní dôkaznú povinnosť a či ohľadom
uplatneného nároku uniesol dôkazné bremeno. Súd pritom zvýrazňuje, že aj z jednotlivých ustanovení
Obchodného zákonníka upravujúcich kúpnu zmluvu vyplýva, že nárok predávajúceho (žalobcu) na
zaplatenie kúpnej ceny vzniká dodaním tovaru kupujúcemu (žalovanému) [k tomu viď napr. § 409 ods.

1, resp. § 447 Obchodného zákonníka].
10.1. Žalobca v konaní predložil len rámcovú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,
tá však dostatočný dôkaz na preukázanie zmluvného vzťahu medzi stranami, z ktorého mal vzniknúť
žalobou uplatnený nárok, nepredstavuje. Súd dáva do pozornosti, že rámcová zmluva nezakladá
záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej teda nevznikajú. Význam rámcovej

zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, stanoví jej
prostredníctvom základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. realizačné) zmluvy
na jej základe v budúcnosti uzavreté, ak nebude v jednotlivej realizačnej zmluve dohodnuté inak.
Rámcová zmluva tak nemá iný význam (inú funkciu), než že stanoví zmluvné podmienky následne
uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, t. j. v danom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku

realizačnejzmluvyuzatvorenejnazákladerámcovejzmluvysatedavrozsahu,vktoromstranynedohodli
v realizačnej zmluve inak, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dojednané v rámcovej zmluve súčasťou
obsahu realizačnej zmluvy (viď rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 19. decembra 2013
sp. zn. 29Cdo/4463/2011, z 29. septembra 2014 sp. zn. 29ICdo/26/2012 a z 31. mája 2016 sp. zn.
29Cdo/5105/2014).Vrámcovejzmluvesistanoviazmluvnéstranylenzákladnépravidlá,ktorýmisabudú

spravovať jednotlivé realizačné zmluvy pri naplnení spolupráce predpokladanej rámcovou zmluvou.
Zo samotnej rámcovej zmluvy zmluvným stranám nevznikajú práva a povinnosti. Práva a povinnosti
vyplývajú až z konkrétnej realizačnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na podklade rámcovej zmluvy (k tomu
viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016).
Aj s poukazom na citované judikatórne závery súd konštatuje, že žalobcom predloženou rámcovou

zmluvou z 19. júna 2019 nebol medzi stranami sporu založený zmluvný vzťah, z ktorého mal vzniknúť
uplatnený nárok, ale boli ňou nastavené len rámcové pravidlá spolupráce medzi stranami, pričom
konkrétny zmluvný záväzok (a konkrétne práva a povinnosti z neho vzniknuté v podobe dodania tovaru
a zaplatenia kúpnej ceny) mal vzniknúť až na základe konkrétnej realizačnej zmluvy. Rámcová zmluva
pritom uzatvorenie konkrétnych realizačných zmlúv výslovne predpokladala v článku II., pričom v bode

1 článku II. špecifikovala aj obsahové náležitosti jednotlivých realizačných zmlúv (objednávok tovaru).
10.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu výslovne namietal, že žalobca nepreukázal
uzatvorenie jednotlivých kúpnych zmlúv na podklade rámcovej zmluvy, pričom výslovne poukázal na
znenie článku II. bod 1 rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého malo byť dodanie tovaru realizované na
základe osobitných objednávok, ktoré sú návrhom na uzavretie zmluvy. Podľa žalovaného bolo tak

povinnosťou žalobcu preukázať objednávky žalovaného na dodanie tovaru, za ktorý si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca však v replike a ani do pojednávania vo veci súdu žiadne
objednávky žalovaného na dodanie tovaru predpokladané článkom II. bod 1 rámcovej zmluvy z 19. júna
2019 nepredložil a dokonca ani ich existenciu netvrdil (žalobca netvrdil dátum jednotlivých objednávok
žalovaného a ani to, či boli tieto objednávky realizované písomne, telefonicky, alebo prostredníctvom

obchodného zástupcu), keďže tieto objednávky neboli predložené žalobcom súdu už ako príloha žaloby
a ani tieto objednávky v žalobe netvrdil. Už predmetná skutočnosť podľa názoru súdu znamená, že
žalobca riadne a včas uplatnenými prostriedkami procesného útoku nepreukázal existenciu kúpnych
zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, z ktorých si uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny,v dôsledku čoho je procesná obrana žalovaného v rozhodovanom spore plne opodstatnená (hoci ju
žalobca považoval za účelovú – pozn.), čo vedie k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom
a k nevyhnutnosti súdu zamietnuť podanú žalobu.

10.3. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému dodával tovar
v súlade s rámcovou zmluvou, pričom v kontexte nepreukázania objednávok žalovaného žalobcom
pozornosti súdu neušlo, že podľa článku IV. bod 2 rámcovej zmluvy mal žalobca dodávať tovar do
prevádzky žalovaného Mlyn Klepáč, avšak z faktúr a dodacích listov žalobcu vyplýva, že tovar mal
byť dodávaný aj na prevádzky Chata Klinec a Bufet u Slivu, čo nekorešponduje opisu rozhodujúcich

skutočností poskytnutých žalobcom v žalobnom návrhu, a procesnej obrane žalovaného, že žalobca
nepreukázal objednávky žalovaného a uzatvorenie kúpnych zmlúv na dodanie tovaru, pričom pokiaľ
ide o prevádzky Chata Klinec a Bufet u Slivu, je zrejmé, že tieto nemohli mať vôbec pôvod v rámcovej
zmluve z 19. júna 2019 a existenciu kúpnej zmluvy k týmto prevádzkam žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal.

11. Zároveň súd uvádza, že žalobca v kontexte procesnej obrany žalovaného nepreukázal ani dodanie
tovaru žalovanému, za ktorý si žalobca voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie kúpnej ceny, hoci
žalobca v konaní predložil viaceré dodacie listy.
11.1. Pokiaľ ide o dodacie listy č. 305374583, 305383774, 305383771, 305392615, 305392614,
305392613, 305409075 a 305409077, súd dáva do pozornosti, že sa na nich nachádza len nečítateľná

parafa, z ktorej nie je zrejmé, aká konkrétna osoba dodacie listy podpísala tak, ako to žalovaný
v odpore proti platobnému rozkazu relevantným spôsobom namietal. Žalobca napriek výslovnej
námietke žalovaného žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ktorá konkrétna osoba mala údajne tovar
prevziať (a dodacie listy podpísať), preto nie je možné dospieť k záveru, že by fakturovaný tovar na
základe uvedených dodacích listov žalovaný prevzal. Žalobca tak v konaní riadne a včas uplatnenými

prostriedkami procesného útoku nepreukázal dodanie tovaru žalovanému a vznik nároku žalobcu na
zaplatenie kúpnej ceny, čo tiež vedie k záveru súdu o nedôvodnosti uplatneného nároku pre neunesenie
dôkaznéhobremenažalobcom.Preúplnosťsúduvádza,žeodlišnýzáverbybolomožnéprijaťvprípade,
ak by z dodacích listov vyplývalo, že ich podpísala osoba konajúca za žalovaného, t. j. ak by bolo
zrejmé, kto tieto dodacie listy podpísal, alebo ak by okrem nečitateľnej parafy bola na nich napr. pečiatka

žalovaného, čo však nie je prípad rozhodovaného sporu.
11.2. Vo vzťahu k dodacím listom B. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX C. XXXXXXXXX súd
uvádza, že tieto nie sú vôbec podpísané za odberateľa žiadnou osobu (t. j. sa na nich pri odberateľovi
nenachádza ani len nečitateľná parafa), preto tieto dodacie listy nemajú pre rozhodnutie vo veci žiadnu
výpovednú hodnotu a žiadnu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie v spore nepreukazujú.

12. Ak žalobca odkazoval na mapy s trasami vozidiel dopravcu, resp. na údaje o jednotlivých prepravách
(čopredložilžalobcasúdudňa27.marca2025),taksúdjetohonázoru,žetietolistinyžiadnymspôsobom
nepreukazujú dodanie tovaru žalovanému a vznik nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, keďže
z týchto listín možno vyvodiť nanajvýš to, že nejaké vozidlo (s určitou posádkou) absolvovalo v určité dni

nejakú trasu, hoci v rámci bratislavského lesoparku, v ktorom sa nachádzajú prevádzky občerstvenia
Mlyn Klepáč, Bufet u Slivu a Chata Klinec, avšak žiadnym spôsobom nepreukazujú, či vôbec bol nejaký
tovar žalovanému zo strany žalobcu (alebo dopravcu) odovzdaný, prípadne v akom rozsahu mal byť
tento tovar žalovanému odovzdaný. Je tak zrejmé, že ani predmetné listiny nepreukazujú existenciu
nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny.

12.1. Súd musí odmietnuť ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu týkajúcu sa toho, že žalovaný mal
faktúry žalobcu zaevidovať v účtovníctve, keďže ani táto skutočnosť nepreukazuje dodanie tovaru
žalovanému a existenciu nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Evidovanie faktúr v účtovníctve
a ani ich uvedenie v kontrolnom výkaze pre DPH nie je dokladom o poskytnutí tovaru žalobcom
žalovanému. Na podporu toho právneho názoru v podrobnostiach súd odkazuje na uznesenie Krajského

súdu v Bratislave z 11. septembra 2025, sp. zn. 4Cob/135/2024, v zmysle záverov ktorého platí,
že tvrdenie žalobcu, že tým, že žalovaný zaúčtoval faktúru v kontrolnom výkaze pre DPH, uznáva,
že bola poskytnutá služba a tým uznáva súvisiaci záväzok. Nenamietanie vystavených faktúr zo
strany žalovaného bez ďalšieho nepreukazuje dodanie služby a oprávnenosť nároku žalobcu. Tvrdenie
žalobcu, že žalovaný zaúčtoval žalované faktúry v kontrolnom výkaze, je tak silný dôkaz, ktorý

nepotrebuje ďalšie potvrdzovanie zo strany svedkov (zamestnancov) žalobcu, je nesprávne. Odvolací
súd poukazuje na to, že samotné uvedenie faktúry v kontrolnom výkaze k DPH sa nepovažuje za
dôkaz o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby. Kontrolný výkaz je len formálnym nástrojom na krížovú
kontrolu medzi dodávateľom a odberateľom. Uvádzajú sa tam údaje z vystavených a prijatých faktúr,aby si správca dane vedel overiť, či sa zhodujú obraty a odpočty DPH medzi dvoma stranami. Dôkazom
o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby môže byť napr. dodací list podpísaný odberateľom, prepravný
doklad, potvrdenie o prevzatí, iné objektívne dôkazy o tom, že k dodaniu skutočne došlo. Faktúra je len

účtovný doklad, ktorý nepreukazuje dodanie tovaru, resp. poskytnutie služby. Či si žalovaný z týchto
faktúr aj uplatnil nárok na vrátenie dane, nebolo pre rozhodnutie súdu dôležité, pretože táto skutočnosť
sama osebe vykonanie upratovacích prác žalobcom nepreukazuje. Len na doplnenie v tejto časti pritom
súd zvýrazňuje, že súd v civilnom sporovom konaní nerozhoduje o faktúrach (a o kontrolnom výkaze
pre DPH), ale o nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny.

12.2. Súd nemohol priznať úspech ani tvrdeniu žalobcu, že žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi
e-mailom zamestnanca žalovaného F. F. G. XX. XXXXXXX XXXX. Podľa názoru súdu nie je možné
predmetný e-mail považovať za uznanie záväzku tak, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 323 ods.
1 Obchodného zákonníka. V predmetnej e-mailovej správe absentuje vymedzenie určitého záväzku,
ktorý by mal byť uznaný, keďže nie sú v nej špecifikované konkrétne zmluvy (objednávky žalovaného)
alebo aspoň faktúry žalobcu, z ktorých by malo dôjsť k uznaniu záväzku. Zároveň pre účely súdneho

konania nie je možné vychádzať ani z toho, že by bol záväzok uznaný vo forme odkazu na inú listinu,
v ktorej by bol jednoznačne uvedený (identifikovaný) „uznávaný záväzok“, ktorý by bol nezameniteľný
s iným záväzkom (k tomu viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. marca 2004, sp.
zn. 29Odo/1126/2003), keďže žalobcom predložený e-mail žalovaného z 15. augusta 2024 neodkazuje
na žiadnu listinu predloženú v konaní žalobcom, v ktorej by bol vymedzený záväzok žalovaného

voči žalobcovi. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalobcom predložený e-mail žalovaného
z 15. augusta 2024 bol v zmysle predmetu správy odpoveďou na list z dňa 13.6.2024 (POKUS
O MIMOSÚDNE UROVNANIE VECI), avšak žiadny takýto list, v ktorej by boli špecifikované pohľadávky
žalobcu (resp. záväzky žalovaného), v konaní nebol predložený ako dôkaz. Žalobca predložil pokus
o mimosúdne urovnanie veci zo 6. augusta 2024, na ktorý však žalobcom predložený e-mail žalovaného

z 15. augusta 2024 podľa jeho obsahu nereaguje. Z tohto dôvodu nie je možné e-mail žalovaného z 15.
augusta 2024 považovať za uznanie záväzku.

13. V súvislosti s rozhodnutím vo veci je potrebné uviesť, že úspech procesnej strany je aj v tomto
prípade definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I.
ÚS 24/2019). V danom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom uplatneného nároku, hoci na neunesení dôkazného bremena bola postavená procesná obrana

žalovaného obsiahnutá v jeho odpore voči platobnému rozkazu.

14. Ak právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní navrhol pojednávanie odročiť s odkazom
na znenie ustanovenia § 181 ods. 4 C.s.p., tak na takýto postup podľa názoru súdu neboli splnené
podmienky. V prvom rade súd zvýrazňuje, že postup súdu podľa označeného zákonného ustanovenia

je upravený ako možnosť súdu, nie ako jeho povinnosť a je tak na úvahe súdu, či s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti veci zvolí takýto postup alebo nie. Naopak zo znenia ustanovenia § 181 ods.
4 C.s.p. nie je možné vyvodiť právny nárok strany sporu na odročenie pojednávania, hoci takýto
postup strana na pojednávaní navrhne. Súd poukazuje na to, že v takomto prípade nie sú dotknuté
ustanovenia o koncentrácii konania, vrátane sudcovskej koncentrácie konania. V danom prípade bolo

naopak nevyhnutné aplikovať sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ustanovenia § 153 C.s.p., a to
bez ohľadu na to, že žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.
14.1. Potrebu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania (vylučujúcej postup podľa ustanovenia §
181 ods. 4 C.s.p.) podľa názoru súdu odôvodňuje jednak to, že vo veci má postupovať tak, aby
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (článok 17 Základných princípov Civilného sporového

poriadku), pričom vec má súd rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní (§ 157 ods. 1 C.s.p.),
zároveň aj to, že žalobca – ktorý bol v spore kvalifikovane zastúpený advokátskou kanceláriou –
bol výzvou upomínacieho súdu z 13. februára 2025 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa
2. marca 2025 o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými riadne poučený,
a teda mal žalobca vytvorený dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov slúžiacich na

preukázanie uplatneného nároku do termínu pojednávania. Ďalšia okolnosť podporujúca aplikáciu
sudcovskej koncentrácie konania (vylučujúcej postup podľa ustanovenia § 181 ods. 4 C.s.p.) je tá, že
žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobca nepreukázal existenciu kúpnej
zmluvy, resp. kúpnych zmlúv medzi stranami a ani dodanie tovaru žalovanému, čo znamená, že žalobcamusel mať už po doručení odporu žalovaného vedomosť o tom, že pre svoj úspech v spore (a pre
preukázanie uplatneného nároku) musí predložiť objednávky žalovaného alebo navrhnúť iné dôkazy
na preukázanie objednávok žalovaného, ako aj dodacie listy, z ktorých je zrejmé, že žalovaný tovar od

žalobcu prevzal, prípadne iné dôkazy slúžiace na preukázanie dodania tovaru. Žalobca však napriek
tejto skutočnosti ostal v spore pasívny a v replike zo 14. marca 2025, resp. dňa 27. marca 2025 predložil
súdu listiny, ktoré nevyvracajú procesnú obranu žalovaného a ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú
existenciu nároku žalobcu, keďže tieto – žalobcom následne predložené - listiny neslúžili na preukázanie
objednávok tovaru zo strany žalovaného, a ani na preukázanie dodania tovaru žalovanému. V kontexte

obsahu odporu žalovaného (na ktorý žalovaný v duplike odkázal) nemôže obstáť argumentácia žalobcu,
že nemohol očakávať, že predložené listiny nebudú postačovať na preukázanie jeho nároku, a túto
argumentáciu považuje súd za účelovú, keďže žalovaný jednoznačne v odpore vymedzil, aké skutkové
okolnosti bol žalobca povinný preukázať. Taktiež je nutné odmietnuť tvrdenia žalobcu týkajúce sa toho,
že ak žalovaný nereagoval na dôkazy predložené žalobcom po odpore žalovaného, majú byť tieto
dôkazy nesporné. Súd uvádza, že nesporné môžu byť skutkové tvrdenia strany sporu, nie však listinné

dôkazy predložené stranou, dôkazy (vrátane listín) podliehajú vždy (aj keď sa ku každému z nich
osobitne protistrana nevyjadrí) hodnoteniu zo strany súdu (k tomu viď článok 15 ods. 1 Základných
princípov Civilného sporového poriadku, resp. § 191 ods. 1 C.s.p.), pričom skutkové tvrdenia o uzavretí
kúpnej zmluvy a o dodaní tovaru boli sporné (žalovaný ich v odpore účinne rozporoval s odkazom na
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu) a bolo na žalobcovi, aby v konaní riadne a včas

preukázal uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami a zároveň dodanie tovaru žalovanému. Pozornosti
súdu pritom neušlo, akým spôsobom právny zástupca žalobcu odôvodňoval žiadosť o odročenie
pojednávania podľa ustanovenia § 181 ods. 4 C.s.p., keď ju odôvodnil tým, že potrebuje dodatočnú
lehotu na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru s ohľadom na tú skutočnosť,
že ide o žalobcu, ktorý má určitú organizačnú štruktúru. Súd musí odkázať na argumentáciu žalobcu

v replike zo 14. marca 2025, v ktorej uviedol, že s ohľadom na námietku k skutkovým okolnostiam
dodania tovaru, vzhľadom na organizačnú štruktúru žalobcu, pre zabezpečenie skutkovej argumentácie
vyvracajúcej účelové tvrdenia žalovaného k nedodaniu tovaru, si žalobca dovoľuje požiadať o predĺženie
lehoty na doplnenie skutočností a dôkazov k jednotlivému objednaniu a dodaniu tovaru, ktorého
cena bola vyúčtovaná faktúrami tvoriacimi predmet sporu. Z uvedeného je nepochybné, že právny

zástupca žalobcu použil na odôvodnenie žiadosti o odročenie pojednávania podľa ustanovenia § 181
ods. 4 C.s.p. totožnú argumentáciu, ktorú použil v konaní už v marci 2025. Od doručenia odporu
žalovaného do termínu pojednávania pritom uplynulo viac ako 8 mesiacov, čo je nepochybne viac
než dostatočný priestor na preukázanie uplatneného nároku v skutkovo a právne jednoduchom spore,
a to aj vtedy, ak by bola vnútorná organizačná štruktúra žalobcu nesmierne zložitá. Podľa názoru

súdu neexistovala žiadna objektívna prekážka, ktorá by žalobcovi (bez ohľadu na jeho organizačnú
štruktúru)bránilanavrhnúťapredložiťdôkazynapreukázanieexistenciekúpnychzmlúvmedzižalobcom
a žalovaným a na preukázanie dodania tovaru žalovanému po dobu viac než 8 mesiacov do dňa termínu
pojednávania. V kontexte uvedeného súd zvýrazňuje, že prostriedky procesného útoku nie sú žalobcom
uplatnené včas, ak mohli byť uplatnené skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na hospodárnosť

a rýchlosť konania, čo je zákonným predpokladom pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania
podľa ustanovenia § 153 C.s.p., pričom ako súd už opakovane uviedol, ak by žalobca konal starostlivo
a uvážene, mohol a mal navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie objednávok žalovaného a na
preukázanie dodania tovaru skôr, ešte predo dňom pojednávania, a nie ich vôbec špecifikovať až
následne po nariadenom pojednávaní v ďalšej – súdom dodatočne poskytnutej - lehote. Aj preto

považuje súd žiadosť žalobcu na odročenie pojednávania ako účelovú, keď sa ňou snažil neprípustne
spôsobiť prieťahy v konaní, hoci sám bol v spore (v skoršom štádiu) pasívny a nepostupoval dostatočne
obozretne pri uplatňovaní svojich procesných práv.
14.2. Vo vzťahu k návrhom na výsluch obchodného zástupcu, ktorý má mať na starosti žalovaného (bez
bližšieho označenia, čo je neprípustné) a zamestnanca žalovaného, F. F., v záverečnej reči žalobcu

podľa ustanovenia § 182 C.s.p. súd uvádza, že na tieto dôkazné návrhy nemohol súd pri svojom
rozhodovaní prihliadať (a tieto dôkazy nemohol v konaní vykonať), keďže boli bez ďalšieho uplatnené
oneskorene a aj na tieto dôkazné návrhy dopadá sudcovská koncentrácia konania. K nemožnosti strany
sporu navrhovať nové dôkazy v záverečnej reči súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 30. apríla 2024, sp. zn. 2Cob/60/2020, v zmysle záverov ktorého platí, že obsahom záverečnej reči

je zhrnutie návrhov a vyjadrení k dokazovaniu, ako aj k právnej stránke veci, nie uplatnenie nových
prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, takýto postup by bol v rozpore so zásadou
koncentrácie konania. Ustanovenie § 153 ods. 1 CSP upravuje povinnosť strán uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedkyprocesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). S týmto záverom Krajského
súdu v Bratislave sa konajúci súd v celom rozsahu stotožňuje a považuje za plne aplikovateľný aj
na rozhodovaný spor. Navyše ani v takto oneskorene navrhnutých výsluchoch žalobca neuviedol, čo
malo byť konkrétne navrhovanými výsluchmi preukázané, a čo by tiež zakladalo zákonný dôvod pre
nevykonanie navrhnutých výsluchov (k tomu viď podporne aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 24. septembra 2024, sp. zn. 3ObdoK/5/2023 a z 29. októbra 2024, sp. zn. 7Cdo/81/2023).

15. S poukazom na to, že žalobca v riadne a včas uplatnených prostriedkoch procesného útoku žalobou
uplatnený procesný nárok nepreukázal, vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.915,48 eur
ako nedôvodný.

16. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (výrok I.).

17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

17.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

62Cb/27/2025

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).