Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14SaZ/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101431
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101431.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. A., narodeného

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia a B., adresa posledného trvalého pobytu v krajine
pôvodu: B. C. X/XX, D., C. E., adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: B. F. XXX, mesto
Luck, Volynská oblasť, Ukrajina, toho času: G. XX, A., D. C., zastúpeného mimovládnou organizáciou
poskytujúcou právnu pomoc cudzincom: Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska 1, 831
03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný
úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. ČAS: MU-
PO-96-77/2024-Ž zo dňa 08.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Migračného úradu, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
č. ČAS: MU-PO-96-77/2024-Ž zo dňa 08.08.2025, vo veci zrušenia doplnkovej ochrany A. A., číslo
občianskeho preukazu Ruskej federácie: XX-XX-XXXXXX vydaného dňa 29.03.2012 pod č. XXX-XXX,
zrušuje a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto
rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-96-77/2024-Ž zo dňa 08.08.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný rozhodol, že žalobcovi zrušuje doplnkovú ochranu podľa § 15b ods. 2 písm. a) zákona č.
480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „zákon o azyle“).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konanie o zrušenie doplnkovej ochrany

sa začalo dňa 07.06.2024 z podnetu žalovaného, pričom jeho rozhodnutiu predchádzalo doposiaľ
neukončené azylové konanie, ktoré žalovaný súčasne svojim rozhodnutím zo dňa 03.07.2024, č. ČAS:
MU-PO-228-84/2022-Ž prerušil, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušení poskytovania
doplnkovej ochrany.

3. Dôvodom na začatie konania o zrušenie doplnkovej ochrany a samotné zrušenie doplnkovej ochrany
žalobcovi má byť podľa žalovaného to, že len po právoplatnom zrušení doplnkovej ochrany môže

žalovaný posúdiť dôvody žalobcu, ako štátneho príslušníka Ruskej federácie, vo vzťahu k azylu aj k
doplnkovej ochrane. Takýto postup žalovaný odôvodňuje ustanovením § 20 ods. 4 zákona o azyle.4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako samotný dôvod zrušenia doplnkovej ochrany, uvádza
ustálenie skutočností vo veci štátnej príslušnosti žalobcu, ktorá podľa žalovaného predstavuje tak
podstatnú zmenu okolností, ktorá odôvodňuje zrušenie doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 15b

ods. 2 písm. a) zákona o azyle. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí ustálil, že žalobcu možno
považovať za občana Ruskej federácie aj Ukrajiny, teda za osobu s dvojitým občianstvom, a teda
doplnkovú ochranu mu už nie je potrebné ďalej poskytovať, pretože má možnosť využiť ochranu v krajine
jeho druhej štátnej príslušnosti, v Ruskej federácii, kde mu nehrozí žiadna z foriem vážneho bezprávia.

II.
Správna žaloba
5. Žalobca podal dňa 25.09.2025 správnu žalobu podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), v ktorej sa domáha prieskumu
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhuje zrušiť a žalobcovi udeliť azyl, resp.
vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

6. Ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobca uvádza ustanovenie § 191 ods. 1 písm.
c) SSP, t.j. rozhodnutie žalovaného má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, § 191
ods. 1 písm. d) SSP, t.j. rozhodnutie žalovaného má byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, § 191 ods. 1 písm. e) SSP, t.j. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

malo byť nedostačujúce na riadne posúdenie veci, § 191 ods. 1 písm. f) SSP, t.j. skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, má byť v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. malo dôjsť
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

7. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že ak žalovaný v konaní o udelenie azylu
ČAS: MU-PO- 228/2022-Ž nesprávne určil jeho štátnu príslušnosť ako občana výlučne Ruskej federácie
a neskôr túto príslušnosť ustálil ako občana Ruskej federácie a zároveň Ukrajiny, nejde o zánik ani o
zmenu okolností, na základe ktorých by nebolo možné ďalej poskytovať doplnkovú ochranu. Aplikácia

ustanovenia § 15b ods. 2 písm. a) zákona o azyle má byť preto zo strany žalovaného nezákonná a
právne nesprávna. Citované ustanovenie sa na daný prípad podľa žalobcu nevzťahuje, pretože k žiadnej
zmene okolností nedošlo.

8. Žalobca ďalej namieta, že určité skutkové závery, ku ktorým dospel žalovaný, nemajú byť

podložené obsahom administratívneho spisu. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu formulované
v rozpore s obsahom administratívneho spisu tak, aby navodzovalo dojem žalobcovej insolventnosti,
nezodpovednosti a nedôveryhodnosti.

9. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a pre vnútorné rozpory. Žalovaný od začiatku konania o zrušenie doplnkovej
ochrany mal argumentovať, že až po právoplatnom zrušení tejto ochrany bude možné posúdiť dôvody
žalobcu ako štátneho príslušníka Ruskej federácie vo vzťahu k azylu aj k doplnkovej ochrane. Napriek
tejto argumentácii mal žalovaný v napadnutom rozhodnutí už posúdiť dôvody k hrozbe vážneho
bezprávia vo všetkých jeho formách vo vzťahu k Ruskej federácii. Žalobca je toho názoru, že konanie

o zrušenie doplnkovej ochrany je nadbytočné, spôsobuje zbytočné prieťahy a pre žalobcu predstavuje
značnú psychickú záťaž. Pochybenia žalovaného, spočívajúce v neochote riadne a úplne zistiť skutkový
stav, najmä určiť štátnu príslušnosť žalobcu, na čo žalobca poukazoval od začiatku azylového konania
v roku 2022, bolo možné odstrániť priamo v rámci azylového konania, bez potreby začínať osobitné
konanie o zrušenie doplnkovej ochrany. Samotné rozhodnutie žalovaného má zároveň dokazovať, že

dôvod, pre ktorý toto konanie začal, sám poprel.

10. K nedostačujúcemu zisteniu skutkového stavu a podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy žalobca namieta, že žalovaný nezistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom
pre zákonné rozhodnutie, čím mal porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu z § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

11. Žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania, ale pre prípad ak správny súd bude považovať
nariadenie pojednávania za vhodné a potrebné, žalobca navrhuje, aby bol na hlavné pojednávaniepredvolanýanahlavnompojednávanívypočutý.Žalobcavpodanejžalobezotrvalnatom,žejeobčanom
Ukrajiny aj Ruskej federácie. Zotrval tiež na tom, že v oboch týchto krajinách mu hrozí prenasledovanie,
pričom preukázateľne nemôže využiť ochranu ani jednej z krajín, ktorých je štátnym príslušníkom.

12. Žalobca preto na základe uvedených skutočností požiadal správny súd, aby si v rámci svojej
preskúmavacej činnosti pripojil aj spis žalovaného vo veci žiadosti žalobcu o azyl vedený pod č. ČAS:
MU-PO- 228/2022-Ž, a následne navrhol správnemu súdu, aby na základe preskúmania vecí a na
základe práva správnych súdov vyplývajúcich podľa žalobcu z práva žiadateľa o medzinárodnú ochranu

na účinný opravný prostriedok k súdu v zmysle čl. 46 ods. 3 procedurálnej smernice v spojení s čl. 47
Listiny základných práv Európskej únie, ako boli interpretované veľkým senátom Súdneho dvora v jeho
rozsudku zo dňa 29.7.2019, Torubarov, C- 556/17, H.:H.:I.:XXXX:XXX, napadnuté rozhodnutie zrušil
a žalobcovi udelil azyl, alebo eventuálne aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Konanie pred správnym súdom

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2025, ktoré predložil v súlade s § 214 SSP na základe
výzvy správneho súdu, zhrnul priebeh administratívneho konania, a vyjadril sa k jednotlivým tvrdeniam

žalobcu v podanej správnej žalobe, ktoré rozporuje.

14. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu v správnej žalobe, že v priebehu azylového konania sa
neustále vyjadroval o existencií dvojitého občianstva, pričom poukázal na vyjadrenie žalobcu počas
pohovoru z 20.01.2023, kedy mal žalobca tvrdiť, že mu občianstvo Ruskej federácie zaniklo. Na

základe uvedeného preto podľa žalovaného neplatí ani ďalšie tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že
dvojité občianstvo nemožno považovať za osobitnú okolnosť, ktorá vznikla až počas konania, keďže
žalobca o ňom informoval od začiatku. Žalovaný má za to, že prípad žalobcu sa do dnešného dňa
dynamicky vyvíjal, došlo k doplneniu dôkazov, ako zo strany žalobcu, tak zo strany žalovaného, ako aj k
zmene ukrajinskej legislatívy a k skutočnostiam, ktoré ovplyvňovali status žalobcu. Ak teda bola štátna

príslušnosť žalobcu určená nesprávne, znamená to podľa žalovaného, že aj doplnková ochrana mu bola
poskytnutá neoprávnene, nakoľko nebola posúdená vo vzťahu k Ruskej federácii.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie o zrušenie doplnkovej ochrany síce začal dňa 07.06.2024 na
základe skutočností, ktoré viedli žalovaného k ustáleniu štátnej príslušnosti žalobcu ako ruskej, no

dôvody na zrušenie doplnkovej ochrany trvajú aj po určení „dvojitej“ štátnej príslušnosti.

16. Čo sa týka námietky žalobcu, že síce je občanom Ruskej federácie aj Ukrajiny, ale nie je ruskej
aj ukrajinskej národnosti, tak ako je to uvedené v záhlaví napadnutého rozhodnutia, nakoľko má aj
podľa spisu žalovaného národnosť iba ukrajinskú, žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu počas

doplňujúceho pohovoru zo dňa 16.05.2024 podľa ktorého sa žalobca vyslovene prihlásil k ukrajinskej
aj ruskej národnosti.

17. K nesúhlasu žalobcu s tvrdením žalovaného, že môže využiť ochranu druhej krajiny svojej štátnej
príslušnosti, teda Ruskej federácie, kde mu podľa žalovaného nehrozí žiadna forma vážneho bezprávia

žalovaný poukázal na informácie o krajine pôvodu a uviedol, že v súčasnosti sa mobilizácia organizuje
len v súvislosti s povinnou vojenskou službou, čo nie je prípad žalobcu, a tiež vo forme podpisovania
kontraktov. Žalovaný teda zotrval na vyjadrení uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že v Ruskej
federácii žalobcovi žiadna forma vážneho bezprávia podľa § 2 písmeno f) zákona o azyle nehrozí.

18. Žalovaný tiež požiadal správny súd, aby na vyjadrenia žalobcu ohľadom jeho postavenia ako majora,
jeho odmietnutia bojovať proti vlastnému bratovi, či jeho dôvodu opustenia Ruskej federácie neprihliadal,
nakoľko tieto vyjadrenia nie sú relevantné v rámci konania o zrušenie doplnkovej ochrany. Žalovaný
na tieto vyjadrenia prihliadne v rámci pokračovania konania o azyle žalobcu, prerušené rozhodnutím
žalovaného ČAS: MU-PO-228-84/2022-Ž zo dňa 03.07.2024, a opätovne posúdi dôvody pre udelenie

azylu, ako aj dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany.

19. Žalovaný sa tiež vyjadril aj k tvrdeniu žalobcu o novom zákone „O dodatkoch k niektorým zákonom
Ukrajiny“ č. 4502-IX z 18. júna 2025, ktorý mal prezident Zelenskyi podpísať dňa 15.7.2025, a zákone„O vojenskej povinnosti a vojenskej službe“, ktoré majú zhoršovať postavenie žalobcu, pričom žalovaný
s uvedeným tvrdením nesúhlasí a nepovažuje ho za relevantné.

20. Námietku žalobcu, že žalovaný nemal ochotu zisťovať, ktorú z krajín svojho občianstva žalobca
považuje za krajinu svojho obvyklého pobytu považuje žalovaný za neopodstatnenú. Žalobca mal
síce svoje tvrdenie podložiť odkazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Michnea vs. Rumunsko, uvedené
rozhodnutie však podľa žalovaného nie je aplikovateľné na prípad žalobcu, nakoľko rozhodnutie sa
netýka azylovej veci, ale rieši určenie obvyklého pobytu v prípade starostlivosti o dieťa.

21. K návrhu žalobcu, aby si správny súd pripojil k tejto veci aj spis žalovaného ČAS: MU-PO-228/2022-
Ž (spis vedený v rámci azylového konania žalobcu), a následne aby obidve právne veci preskúmal v
zmyslerozsudkuEurópskehosúdnehodvoravoveciC-556/17(ďalejako„rozsudokC-556/17“)žalovaný
uvádza, že podmienky pre aplikáciu rozsudku C-556/17 nie sú v prípade žalobcu splnené. K tomu, aby
správny súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie a nahradiť ho svojím vlastným rozhodnutím v zmysle

rozsudku C-556/17, musel by správny súd predtým konštatovať, že na základe kritérií stanovených
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie
štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej
ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu
poskytovanej ochrany musí byť žalobcovi priznaná medzinárodná ochrana z dôvodu, ktorý uvádza na

podporusvojejžiadostiažalovanýbynáslednemuselprijaťrozhodnutie,ktorébybolovopačnomzmysle
bez toho, aby na tento účel preukázal vznik nových skutočností odôvodňujúcich nové posúdenie potrieb
medzinárodnej ochrany žalobcu. Žalovaný tiež uviedol, že v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany nie
je možné udeliť azyl a neprichádza do úvahy ani možnosť spojiť veci, ako to navrhuje žalobca. Konanie
o udelenie azylu má byť v súčasnosti prerušené a k prerušeniu tohto konania malo dôjsť ešte pred

vydaním napadnutého rozhodnutia.

22. Na základe uvedených skutočností, žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a
zákonné, a preto navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol.

23. Žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného a vo svojom vyjadrení zo dňa
01.12.2025 uviedol, že občianstvo Ukrajiny by nebol nadobudol, ak by sa nevzdal občianstva Ruskej
federácie. Jeho vyjadrenie na ktoré poukázal žalovaný v súvislosti so zánikom občianstva Ruskej
federácie žalobca vysvetľuje, že malo ísť iba o predpokladal, že ukrajinské orgány si preverili, či mu bolo
občianstvo odobraté. Z takejto výpovede však podľa názoru žalobcu nemožno nadobudnúť vedomosť,

a ani pocit, že žalobca si bol istý odobratím občianstva Ruskej federácie a jeho vyjadrenie nepreukazuje
zánik občianstva, ale len predpoklad, že ukrajinské orgány si mali preveriť zánik občianstva Ruskej
federácie.

24. Žalobca tiež poukázal na to, že zmeny v ustálení štátnej príslušnosti žalobcu boli výsledkom nútenej

zmeny názoru žalovaného (po intervencii súdov) počas konania, pričom zákon o azyle umožňuje zrušiť
doplnkovú ochranu len pri zániku alebo zmene okolností, nie pri ich „novom hodnotení“ bez existencie
novej objektívnej skutočnosti.

25. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal „meniť“ svoju národnosť, žalobca uvádza, že národnosť je

dnes subjektívna identita, ale v jeho prípade to tak celkom nie je, keďže má vydaný certifikát o národnosti
a jeho národnosť má byť de lege ukrajinská.

26. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovi v Ruskej federácii nehrozí žiadna
forma vážneho bezprávia, za (i) skutkovo nesprávne, keďže v Rusku podľa žalobcu prebieha dlhodobý

hybridnýrežimmobilizácie,ktorýumožňujepovolaťajosobymimoaktívnejslužby,(ii)vrozporesverejne
dostupnými správami OSN, EASO a ďalších orgánov, podľa ktorých má Rusko využívať mobilizáciu
aj mimo zákonných rámcov, (iii) v rozpore s osobným profilom žalobcu, keďže je majorom, osobou so
špecializovanou vojenskou kvalifikáciou, a preto logickým terčom prípadného povolania.

27. Žalobca tiež tvrdí, že žalovaný neprihliadaním na argumentáciu týkajúcu sa jeho osobného profilu,
má obchádzať svoju povinnosť zisťovať skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v tejto veci.28. K aplikovateľnosti rozsudku ESĽP Michnea proti Rumunsku žalobca uviedol, že podstatou odkazu
bola snaha vyjadriť, že obvyklý pobyt je faktická otázka, ktorú musí správny orgán zisťovať, pričom
správny orgán v tejto veci tak neurobil, hoci väzba žalobcu k Ukrajine a k Ruskej federácii nie je totožná.

Vo vzťahu k aplikácii rozsudku C-556/17 žalobca uviedol, že súd môže nahradiť rozhodnutie správneho
orgánu, pokiaľ sú splnené podmienky hmotného práva a skutkový stav je dostatočne zrejmý. Tieto
podmienky považuje žalobca za splnené.

29. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd podanej správnej žalobe vyhovel.

30. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému zaslané na vedomie, pričom žalovaný svoje právo na ďalšie
vyjadrenie nevyužil.

IV.
Relevantné právne predpisy

31. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a
nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
32. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia
alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
33. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie

o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
35. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,

ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto do tohto štátu,
alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
36. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.
37. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak

nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
39. Podľa § 15a ods. 1 písm. a) zákona o azyle, doplnková ochrana zaniká
udelením azylu podľa § 8; doplnková ochrana, ktorá sa poskytla podľa § 13b, zaniká aj udelením azylu
podľa § 10.
40. Podľa § 15b ods. 2 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo zruší doplnkovú ochranu ak okolnosti, na

základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej
poskytovať; to neplatí, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedie závažné dôvody
založené na predchádzajúcom vážnom bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý je jeho krajinou
pôvodu.
41. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1

písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to
neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.

V.
Skutkové a právne závery správneho súdu

42. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17
písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci azylu podľa § 207 ods. 1 SSP, posudzujúc správnu
žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) na základe skutkového stavu
v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SSP), preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného
o zrušení doplnkovej ochrany žalobcovi, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho

spisu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP.
43. Správny súd ako predmet sporu v tejto veci identifikoval existenciu dôvodu pre začatie konania o
zrušenie doplnkovej ochrany žalobcovi.44. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konanie o zrušenie doplnkovej ochrany
sa začalo dňa 07.06.2024 z podnetu žalovaného, pričom jeho rozhodnutiu predchádzalo doposiaľ
neukončené azylové konanie.

45. Žalovaný v tomto azylovom konaní rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-228-39/2022-Ž zo dňa 03.02.2023
(ďalej ako „Rozhodnutie o azyle“) vo výroku 1) rozhodol o neudelení azylu podľa § 13 ods.1 písm. a/
zákona o azyle a vo výroku 2) rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 20 ods.4 zákona
o azyle, a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca
podal proti Rozhodnutiu o azyle v časti výroku 1) o neudelení azylu na Krajský súd v Bratislave správnu

žalobu, ktorej Krajský súd v Bratislave vyhovel a Rozhodnutie o azyle v časti výroku 1) o neudelení azylu
žalobcovi, podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona SSP, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
46. S poukazom na Dokument UNHCR, ktorý v ustanovení § 2 článok 1 A, uvádza: „V prípade, že
osoba, ktorá má viac než jedno štátne občianstvo, znamená termín „krajina štátnej príslušnosti“ každú
jednu krajinu, ktorej občianstvo má,“ ako aj s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/10/2015 zo
dňa 25.03.2015, podľa ktorého „Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada,

že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o
medzinárodnú ochranu“ (,,benefit of doubt“)...“ Krajský súd v Bratislave považoval Rozhodnutie o azyle
za predčasné, bez riadnych a preukázaných záverov o občianstve žalobcu, nakoľko v prípade dedukcie,
ktorú si osvojil, mal za krajinu pôvodu žalobcu považovať B. a súčasne aj Ruskú federáciu a jeho žiadosť
o azyl posudzovať vo vzťahu k obom krajinám.

47. Z tohto dôvodu Krajský súd v Bratislave Rozhodnutie o azyle zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie,vktorommalžalovaný,nazákladezáväznostiprávnehonázorusúdu,opätovneposúdiťžiadosť
žalobcu o udelenie azylu vo vzťahu k Ukrajine a aj k Ruskej federácii a následne ju opätovne vyhodnotiť
s tým, že nové rozhodnutie vo veci náležite odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky preskúmateľnosti
a zrozumiteľnosti, a to predovšetkým s uvedením, aké zákonné kritérium pre udelenie azylu alebo

doplnkovej ochrany žalobcovi skúmal a s akým výsledkom.
48. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo následne na základe kasačnej sťažnosti podanej
žalovaným potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/11/2023 zo dňa
30.11.2023, v ktorom Najvyšší správny súd SR v podstatnom zopakoval právny názor Krajského
súdu v Bratislave a žalovaného rovnako zaviazal bez pochybností ustáliť štátnu príslušnosť žalobcu

anásledneopätovnevyhodnotiťdôvodyjehožiadostioazylakdoplnkovejochranevovzťahukzisteným
záverom o občianstve žalobcu.
49. Žalovaný namiesto toho aby pokračoval v konaní o azyle, na základe zrušeného Rozhodnutia
o azyle vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, potvrdeným Najvyšším správnym
súdom SR, dňa 07.06.2024 začal nové konanie o zrušenie doplnkovej ochrany žalobcu. Pôvodne

začaté konanie o azyle žalobcu žalovaný navyše svojim rozhodnutím zo dňa 03.07.2024, č. ČAS: MU-
PO-228-84/2022-Ž prerušil, a to až do právoplatného skončenia nového konania o zrušení poskytovania
doplnkovej ochrany.
50. Uvedený procesný postup žalovaného, spočívajúci v nepokračovaní v pôvodne začatom azylovom
konaní a začatie nového konania o zrušenie doplnkovej ochrany, namietal žalobca v podanej správnej

žalobe a poukázal na to, že takýto postup žalovaného je nesprávny, nakoľko všetky pochybenia, ktoré
žalovanému vytkol Krajský súd v Bratislave, resp. Najvyšší správny súd SR bolo možné odstrániť
v rámci už začatého konania o azyle žalobcu a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany je nadbytočné
a spôsobuje zbytočné prieťahy.
51. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uvedenou námietkou žalobcu, nakoľko procesný

postup žalovaného v tejto veci je skutočne nelogický a právne nesprávny.
52. Posudzovanie splnenia podmienok na udelenie azylu je totiž v konaní o žiadosti o azyl
primárne. Poskytnutie doplnkovej ochrany prichádza do úvahy až vtedy, ak je správnemu orgánu
zrejmé, že žiadateľ o azyl nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa žiadneho z relevantných
ustanovení zákona o azyle. Rozhodnutie o doplnkovej ochrane pre žiadateľa o azyl musí obsahovať

výrok o neudelení azylu a jasné zdôvodnenie, prečo azyl udelený nebol. Až v následnom kroku je
možné pristúpiť k posúdeniu podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany. Takýto záver vyplýva
z ustanovenia § 15a ods. 1 písm. a) zákona o azyle, ktoré podmieňuje zánik doplnkovej ochrany práve
priznaním azylu, čiže jasne prioritizuje azyl, ako primárnu formu medzinárodnej ochrany, ktorá má byť
žiadateľovi poskytnutá. K rovnakému záveru je možné dospieť aj na základe ustanovení § 20 ods. 4 a 5

zákona o azyle, ktoré podmieňujú rozhodovanie o doplnkovej ochrane predchádzajúcim rozhodnutím
o neudelení azylu, resp. jasne stanovujú rozhodovanie o azyle za prednostné, ako je to v ods. 5
citovaného ustanovenia zákona.53. Už udelená doplnková ochrana navyše nebráni tomu, aby správny orgán rozhodol o udelení azylu,
pretože v takom prípade s poukazom na § 15a zákona o azyle, udelením azylu podľa § 8, doplnková
ochranazaniká.Týmtopostupomjetakvylúčené,abypoudelenídoplnkovejochranysúčasneexistovalo

rozhodnutie o udelení azylu a rozhodnutie o udelení doplnkovej ochrany (viď rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/23/2022 zo dňa 20.12.2022).
54. Na základe uvedených skutočností je podľa správneho súdu zrejmé, že žalovaný mal po zrušení
Rozhodnutia o azyle v časti výroku 1) o neudelení azylu žalobcovi Krajským súdom v Bratislave
pokračovať v tomto konaní a opätovne rozhodnúť o udelení, resp. neudelení azylu, ako prioritnej forme

medzinárodnej ochrany o ktorú žalobca žiadal. Až na základe rozhodnutia o udelení, resp. neudelení
azylu je totiž možné pristúpiť k rozhodovaniu o sekundárnej forme medzinárodnej ochrany v podobe
doplnkovej ochrany, resp. či je vôbec potrebné o takejto forme ochrany rozhodovať pre prípad jej zániku
v dôsledku udelenia azylu (§ 15a ods. 1 písm. a) zákona o azyle).
55.Natomtozávereničnemeníaniustanovenie§20ods.4zákonaoazyle,ktorýmžalovanýodôvodňuje
svoj procesný postup. Žalovaný sa zrejme domnieva, že ak už raz žalobcovi priznal doplnkovú ochranu

podľa § 13a zákona o azyle, v zmysle vety za bodkočiarkou v ustanovení § 20 ods. 4 toho istého zákona,
nemôže opätovne v tejto veci rozhodnúť bez osobitného zrušenia už predtým priznanej doplnkovej
ochrany. Žalovaný ale toto ustanovenie zákona o azyle neiterpretuje správne. Veta za bodkočiarkou v
ustanovení § 20 ods. 4 zákona o azyle síce vylučuje rozhodovanie o doplnkovej ochrane v prípade už
predtým priznanej doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13a, ale stále zostáva v platnosti prvá časť

vety, ktorá podmieňuje aplikáciu tohto ustanovenia zákona rozhodnutím o neudelení azylu. Rozhodnutie
o udelení, resp. neudelení azylu teda práve na základe ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle zostáva
prioritou a iba v prípade neudelenia azylu je žalovaný povinný pristúpiť k rozhodovaniu o doplnkovej
ochrane.
56. Ak teda žalovaný doposiaľ nerozhodol o udelení, resp. neudelení azylu žalobcovi (nakoľko

Rozhodnutie o azyle bolo práve v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi zrušené) nemal pristúpiť
k samostatnému rozhodovaniu o zrušení doplnkovej ochrany žalobcu, nakoľko bez rozhodnutia o azyle,
niejemožnéurčiť,čisúnarozhodovanieodoplnkovejochranevôbecsplnenépodmienky,t.j.čižalobcovi
nemal byť namiesto doplnkovej ochrany udelený azyl, tak ako sa ho domáhal v správnej žalobe podanej
proti Rozhodnutiu o azyle, a teda rozhodnutie o doplnkovej ochrane je úplne irelevantné.

57. Postup žalovaného nie je možné odôvodniť ani ustálením skutočnosti o dvojitom štátnom občianstve
žalobcu, čo žalovaný podľa napadnutého rozhodnutia považuje za takú zmenu okolností, ktorá
odôvodňuje zrušenie doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 15b ods. 2 písm. a) zákona o azyle.
Nedostatočné ustálenie štátnej príslušnosti bola totiž rozhodujúca okolnosť aj pre zrušenie Rozhodnutia
o azyle, a teda žalovaný mal v prípade jeho dodatočného ustálenia pristúpiť primárne k opätovnému

rozhodnutiu o azyle, pre ktoré bola táto skutočnosť rozhodujúca. Tak ako to už bolo uvedené
vyššie, rozhodovanie o azyle, ako primárnej forme medzinárodnej ochrany, predchádza rozhodovaniu
odoplnkovejochrane,akosekundárnejformemedzinárodnejochrany,ktoréjepodmienenérozhodnutím
o neudelení azylu.
58. Ak teda žalovaný napadnutým rozhodnutím pristúpil k zrušeniu doplnkovej ochrany žalobcu bez

toho, aby predtým rozhodol o azyle, postupoval procesne nesprávne, pričom tento procesný postup mal
za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako už bolo viackrát uvedené, bez rozhodnutia
o azyle totiž nie je možné ustáliť, do akej miery je priznanie doplnkovej ochrany, resp. jej zrušenie vôbec
relevantné.
59. Na základe uvedených skutočností správny súd ustálil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v

rámci nesprávneho procesného postupu žalovaného, a teda trpí vadou podľa ustanovenia § 191 ods.
1 písm. g) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
60. V ďalšom konaní bude žalovaný pokračovať v konaní o azyle (prerušenom rozhodnutím zo
dňa 03.07.2024, č. ČAS: MU-PO-228-84/2022-Ž), a opätovne posúdi nárok žalobcu na udelenie,

resp. neudelenie azylu, pričom bude postupovať podľa záväzného právneho názoru Krajského súdu
v Bratislave, resp. Najvyššieho správneho súdu SR, vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 2Sak/11/2023 zo
dňa 30.11.2023, ktorým bolo Rozhodnutie o azyle zrušené. Iba v prípade, ak žalovaný opätovne dôjde
krovnakémunázoruohľadomneudeleniaazylužalobcovi,žalovanýpristúpikopätovnémurozhodovaniu
o nároku žalobcu na doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle.

61. Správny súd v tejto veci nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k samotným dôvodom zrušenia
doplnkovej ochrany žalobcovi podľa ustanovenia § 15b ods. 2 písm. a) zákona o azyle, nakoľko
rozhodovanie o doplnkovej ochrane nie je bez rozhodnutia o azyle v tomto štádiu konania relevantné, viď
argumentáciu vyššie. Skutkové a právne tvrdenia žalobcu a žalovaného je potrebné primárne vyhodnotiťv súvislosti s právom žalobcu na udelenie azylu a až následne je možné pristúpiť k vyhodnocovaniu
situácie žalobcu vo vzťahu k možnosti poskytnutia doplnkovej ochrany.
62. Čo sa týka návrhu žalobcu aby správny súd v tomto konaní rovno rozhodol o udelení azylu žalobcovi,

správny súd konštatuje, že v tomto konaní bola preskúmavaná zákonnosť rozhodnutia o zrušenie
doplnkovej ochrany, v ktorom nie je možné rozhodnúť o udelení azylu. Konanie o azyle bolo vedené
samostatne, pričom Rozhodnutie o azyle bolo už v samostatnom súdnom konaní zrušené a vec vrátená
žalovanému na ďalšie konanie. Práve v tomto konaní o azyle bude v zmysle právnych záverov Krajského
súdu v Bratislave, Najvyššieho správneho súdu SR, ako aj správneho súdu v tejto veci žalovaný

opätovne rozhodovať o práve žalobcu na udelenie azylu.
63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).