Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010179
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3620010179.6

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Partizánskom, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, trestne stíhaného pre čin, obžalobou právne posúdený
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. a iné na
neverejnom zasadnutí dňa 30. októbra 2024 prejednal odvolanie prokurátora a obžalovaného proti

rozsudku bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. septembra 2022, sp. zn. 1T/65/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. septembra 2022, sp. zn. 1T/65/2020,
bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa §
183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť tak, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa 29.06.2020 v Partizánskom, v byte na

prvom poschodí bytového domu na ulici D. XXX/XX, bránil svojej bývalej manželke F. B., s ktorou
žil v spoločnej domácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019, opustiť byt tak, že jej zobral kľúče od
bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil zámok na dverách bytu a po odchode obžalovaného z bytu
poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové obdobia, v dôsledku čoho sa poškodená dňa 11.05.2020
pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obžalovaného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého
poschodia si po páde spôsobila zlomeniny oboch nôh,

Obžalovaný bol uvedeným rozsudkom odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36
mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na 36 mesiacov za
súčasného uloženia obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3 písm. b), f) Tr. zák.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor a obžalovaný proti nemu včas
podali odvolania. Podané odvolania primárne smerovali voči výrokom napadnutého rozsudku o vine
obžalovaného.

Prokurátor v dodatočnom písomnom odôvodnení odvolania poukázal na obsah výrokovej časti
napadnutého rozsudku a podstatu jeho odôvodnenia. Ďalej uviedol nasledovné:„Výrok o vine a treste predmetného rozhodnutia považujem za nesprávny, nestotožňujem sa s názorom
súdu, že skutok pod bodom 1/ obžaloby napĺňa znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa §
183,ods.1,ods.2písm.d/Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1písm.c/Trestnéhozákonaana

§ 127 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa dopustil
konania kladeného mu za vinu v obžalobe a toto je potrebné právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaný je zo
skutku v bode 1/ obžaloby usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá popísala konanie obžalovaného
tak, ako to bolo ustálené v podanej obžalobe, pričom vierohodnosť výpovede poškodenej potvrdil i

znalec PhDr. Andrej Benkovič, ktorý u poškodenej nezistil, že by ňou popísané udalosti fabulovala,
alebo ich nejakým spôsobom vyprodukovala ako nejaký výmysel, tieto sa podľa vyjadrenia znalca s
vysokou mierou pravdepodobnosti stali, pričom znalec tiež konštatoval, že všeobecná psychologická
vierohodnosť poškodenej je zachovaná. K vierohodnosti výpovede poškodenej sa rovnako vyjadril i
znalec MUDr. Viktor Segeda, ktorý vyšetril duševný stav poškodenej a konštatoval, že poškodená je
schopná správne vnímať a vypovedať. Ako v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval aj súd,

s výpoveďou poškodenej korešponduje aj výpoveď svedka F. G., ktorý bol susedom obžalovaného a
poškodenej, pričom ich byty delila spoločná priečka a ktorý vo svojej výpovedi popísal, že počul, ako v
byte obžalovaného a poškodenej dochádzalo k hádkam, vulgárnym nadávkam a popísal tiež, že počul
aj zvuky fyzických úderov a poškodenú, ktorá volala o pomoc a tiež ako žiadala poškodeného, aby
jej vrátil kľúče, odomkol jej. Zo záznamu o vykonaní hliadky zo dňa 27.05.2020 vyplýva, že svedok

F. G. o 09:56 h telefonicky nahlásil na Mestskej polícii, že z bytu obžalovaného a poškodenej počuť
krik a že tam kričí žena o pomoc, pričom ju má priateľ (obžalovaný) furt biť. Obžalovaný vo svojej
výpovedi bagatelizoval svoje konanie, toto však nepoprel, priznal, že poškodenú v byte zamykal avšak
so zdôvodnením, že boli poškodené dvere, ktorú výpoveď súd správne vyhodnotil ako nevierohodnú
a účelovú. Rovnako ako nevierohodné v záujme pomôcť obžalovanému súd vyhodnotil aj výpovede

svedkov H. B. (matky obžalovaného), I. B. (starej matky obžalovaného), J. C. (kamaráta obžalovaného)
a K. G. (kamarátky starej matky obžalovaného), nakoľko títo svedkovia neboli priamymi svedkami
spolužitia obžalovaného s poškodenou. Ku sklonom obžalovaného k páchaniu násilnej trestnej činnosti
nasvedčuje aj jeho trestná minulosť, nakoľko obžalovaný bol v minulosti opakovane trestaný a to aj
za nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, či výtržníctvo. Podstatou zásady voľného hodnotenia

dôkazov uvedenej v ustanovení § 12 ods. 2 Trestného poriadku je, že orgány činné v trestnom konaní
a súd hodnotia každý dôkaz osobitne, ale následne všetky vo svojej vzájomnej súvislosti. Súd však
vyhodnotil závery znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý konštatoval, že konanie
obžalovaného u poškodenej nevyvolalo psychické utrpenie bez spojitosti s výpoveďou poškodenej F. B.
a súčasne bez zohľadnenia záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Viktora Segedu. Vzhľadom k

uvedenému mám za to, že súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a vzniknutými pochybnosťami o správnosti skutkových zistení výroku o vine. S prihliadnutím
navykonanédokazovaniesapretonemožnostotožniťsnázoromsúdu,žekonanieobžalovanéhonapĺňa
znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183, ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a na § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd prihliadne

najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Výrok o treste predmetného rozsudku taktiež považujem za nesprávny, nakoľko uložený podmienečný
trest odňatia slobody s probačným dohľadom považujem za neprimeraný a nedostatočný najmä
vzhľadom k osobe obžalovaného, ktorý sa aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam za násilnú trestnú

činnosť opätovne dopustil úmyselného protiprávneho násilného konania. Obžalovaný bol doposiaľ
päťkrát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 2T/23/15 zo dňa 28.05.2015, právoplatným dňa 15.07.2015 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Trestného zákona, za ktorý mu bol súdom uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

ktorý trest vykonal dňa 05.09.2016. Obžalovaný bol taktiež doposiaľ dvakrát postihnutý za spáchanie
priestupkov a to priestupkov proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu. Možnosť
nápravy obžalovaného je teda diskutabilná, a preto u neho uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody nespĺňa kritériá individuálnej prevencie. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu tiež dostatočnenezohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že
obžalovaný týral svoju manželku F. B. od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa
29.06.2020 a to nielen psychicky takým spôsobom, že ju slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával

u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, neustálym podozrievaním z
nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti a podobne, ale taktiež
ju týral fyzicky a to hrubým správaním, či vyžadovaním pohlavného styku (a to aj počas tehotenstva)
napriek jej nesúhlasu, v dôsledku ktorého konania sa poškodená dňa 11.05.2020 pokúsila dostať von
z bytu počas neprítomnosti obvineného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého poschodia si po

páde spôsobila zlomeniny oboch nôh. Tento následok konania obžalovaného súd pri ukladaní trestu
nezohľadnil, rovnako nezohľadnil postoj samotného obžalovaného k trestnej činnosti, ktorý sa k jej
spáchaniu nedoznal, ani sa poškodenej za svoje konanie neospravedlnil.
Z uvedených dôvodov podľa môjho názoru uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným
pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho

nápravy jeho výmera príliš mierna. Takto uložený trest nemôže v žiadnom prípade pozitívne pôsobiť na
obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok
generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od
páchania trestných činov. Takýto trest nemôže dostatočne vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. bude len výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody spĺňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr.

poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/65/2020-784 zo dňa 19.09.2022 a aby
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Partizánske, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.“
Obžalovaný podané odvolanie písomne odôvodnil sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného uviedol nasledovné:

„Hneď v úvode tohto odvolania uvádzam , že toto je už moje opakované odvolanie a vec je dostatočne
známa odvolaciemu súdu v Trenčíne.
V tejto veci boli podnikané procesné úkony jednak v súvislosti s mojím pôvodným väzobným stíhaním
a jednak aj v súvislosti s podanými opravnými prostriedkami , vrátane posledného odvolania, o ktorom
KS Trenčín rozhodoval 30.03.2022.

Uvádzam to preto, že v týchto mojich podaniach som sa viackrát vyjadroval k predmetu tohto trestného
stíhania ako aj k výške trestu .
V podrobnostiach preto odkazujem na tieto dôvody, ktoré odvolací súd doslovne cituje na str.4,5 a 6
odôvodnenia uznesenia KS Trenčín z 30.03.2022.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa však neakceptuje právny názor odvolacieho súdu , pokiaľ ide o

hodnotenie vykonaného dokazovania , ktoré by malo mať aj konkrétny dosah na rozhodnutie súdu
prvého stupňa .
Pokiaľ ide o mňa a moju obhajobu urobili sme spolu s obhajcom z názorov krajského súdu uvedených
v odvolaní taký záver, že by malo celé toto trestné konanie ukončené oslobodením spod obžaloby .
Preto aj záver tohto odvolania je totožný s mojim pôvodným návrhom , n a v r h u j e m aby odvolací

súd v zmysle § 321, §322 Tr.por zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods.3 Tr.por.rozhodol vo
veci sám, tak že ma spod obžaloby oslobodí.“
Obžalovaný vo svojich písomných dôvodoch odvolania zopakoval, že sa necíti byť vinným zo skutku,
zo spáchania ktorého bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom. Svoju bývalú manželku nezamykal
proti jej vôli, ako to uviedol vo svojich výpovediach. Preto považuje za nespravodlivé trestať ho za to.

Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutia o odvolaniach prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 Tr. por., na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.Nazákladevykonaniasvojejprieskumnejpovinnostivuvedenýchzákonnýchmedziachodvolacísúddospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine obžalovaného
sú dôvodné.

V prvom rade odvolací súd považuje za nutné uviesť, že v predmetnej veci už bolo rozhodnuté
rozsudkom okresného súdu zo dňa 17.3.2021 o vine obžalovaného zo spáchania zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa 29.06.2020 v Partizánskom, v byte na

prvom poschodí bytového domu na ulici D. XXX/XX, týral svoju manželku F. B., s ktorou žil v spoločnej
domácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019 tým, že ju slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával
u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, neustálym podozrievaním z
nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti, hrubým správaním,
bránením v osobnej a telefonickej komunikácie s okolím, obžalovaný tiež svojej manželke F. B.
takmer každý deň spôsoboval psychické utrpenie vulgárnymi nadávkami, povyšovaním a pohŕdavým

zaobchádzaním tak, že jej hovoril, že on je niekto a ona je špina, zo žiarlivosti v uvedenej dobe vzal
poškodenej najmenej trikrát SIM kartu z jej mobilného telefónu a poškodil ju, taktiež jej poškodil mobilný
telefón, chodil za poškodenou do práce do kaderníctva v L. M. v C. za tým účelom, aby ju sledoval
a kontroloval, zakazoval jej stretávať sa s kamarátmi, bránil jej opustiť byt tak, že jej zobral kľúče od
bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil zámok na dverách bytu a po odchode obžalovaného z bytu

poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové obdobia, v dôsledku čoho sa poškodená dňa 11.05.2020
pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obžalovaného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého
poschodia si po páde spôsobila zlomeniny oboch nôh, obžalovaný tiež odstránil kľučku na balkónových
dverách v byte, taktiež od poškodenej aj počas tehotenstva vyžadoval pohlavný styk, a to aj viackrát
za deň aj napriek tomu, že poškodená ho nechcela, avšak pohlavnému styku sa aktívne nebránila,

ale zo strachu sa mu podvolila a po pohlavnom styku jej obžalovaný vulgárne nadával, obžalovaný
tiež v uvedenom období poškodenú F. B. opakovane prebúdzal uprostred spánku sypaním popola z
popolníka na jej hlavu a zažínaním svetla, pričom uvedenými konaniami u svojej manželky poškodenej
F. B. nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život a spôsoboval jej psychické utrpenie, v dôsledku čoho
bol negatívne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života.

Uvedené skutkové zistenia boli totožné s obsahom skutkovej vety obžaloby.

Uznesením Krajského súdu zo dňa 30.3.2022, sp. zn. 3To/48/2021, bol uvedený predchádzajúci
rozsudok okresného súdu zrušený v časti uznania viny obžalovaného zo spáchania zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. a vo všetkých výrokoch
o uloženom treste. Dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku bol nesúlad vymedzenia skutku
s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por. a porušenie ustanovenia § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Tr. por. Okrem
konkrétneho vymedzenia ostatných pochybení bolo okresnému súd vytknuté aj nevysporiadanie sa
s obranou obžalovaného, ako aj nevysporiadanie sa s dôkazmi svedčiacimi v prospech obžalovaného.

Ako vyplýva z obsahov skutkovej vety predchádzajúceho rozsudku a predmetného napadnutého
rozsudku, ich obsah je podstatne odlišný. V skutkovej vete napadnutého rozsudku okresný súd aj oproti
obžalobe ponechal v skutkovej vete len tú časť, ktorá opisuje, ako mal obžalovaný v dobe od mesiaca
október 2019 do 29.6.2020 brániť bývalej manželke opustiť byt tak, že jej zobral kľúče, po ich vrátení mal

vymeniť zámok a uzamykať ju na rôzne časové obdobia. V skutkovej vete je uvedený len jeden dátum
a to deň 11.5.2020, kedy sa poškodená pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obžalovaného
a utrpela pritom zlomeniny oboch nôh. Takto vymedzené konanie obžalovaného v skutkovej vete
napadnutého rozsudku okresný súd posúdil ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.
1, 2 písm. d) Tr. zák.

Napriek tomu, že z popisu skutkových okolností v skutkovej vete napadnutého rozsudku vyplýva
viacnásobné bránenie poškodenej opustiť predmetný byť, z právnej vety a z označenia trestného
činu vo výrokovej časti a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, či okresný súd
popísané viacnásobné konanie posúdil ako opakovanie trestnej činnosti podľa § 122 ods. 9 Tr. zák.

alebo pokračovanie podľa § 122 ods. 10 Tr. zák.

Vzhľadom na to, že skutková veta napadnutého rozsudku uvádza viacnásobné bránenie poškodenej
opustiť byt v dobe od októbra 2019 do 29.6.2020, ktoré bránenie okresný súd považoval za bránenieinému užívať osobnú slobodu, podľa právneho názoru odvolacieho súdu popis viacerých obmedzení,
z procesného hľadiska skutkov, v skutkovej vete napadnutého rozsudku celkom zjavne nezodpovedá
zákonným náležitostiam popisu skutku vo výroku o vine obžalovaného podľa § 163 ods. 3 Tr. por.

Trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr. zák. je trvácim trestným činom podľa §
122 ods. 12 Tr. zák., teda z procesnoprávneho hľadiska skutok, napĺňajúci pojmové znaky uvedeného
trestného činu, trvá od vyvolania protiprávneho stavu počas jeho udržiavania až do skončenia
protiprávneho stavu. Ak teda podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku malo viackrát vo vymedzenej

dobe od októbra 2019 do 29.6.2020 dochádzať k opakovanému vyvolávaniu protiprávneho stavu, jeho
udržiavaniu a následnému ukončeniu, je na takéto opakované konanie nutné aplikovať ustanovenia §
122 ods. 9 alebo 10 Tr. zák. Keďže z procesného hľadiska takéto opakované konanie je skutkom aj
v zmysle § 10 ods. 15 Tr. por., každé takéto opakované konanie musí byť skutkovo vymedzené v súlade
s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por.

S poukazom na to, že zo skutkovej vety nevyplýva ani počet skutkov, nieto vymedzenie jednotlivých
skutkov spôsobom, aby nemohli byť zamenené s inými skutkami, ako to prikazuje ustanovenie § 163
ods. 3 Tr. por., napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd na základe zistenia, že sa okresný súd v rozpore

s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vôbec nevysporiadal s obranou obžalovaného, uložil okresnému
súdu povinnosť dôsledným postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. sa zaoberať aj dôkazmi, svedčiacimi v
prospech obžalovaného a pri novom rozhodovaní sa riadne vyrovnať s obhajobou obžalovaného tak,
ako mu to ukladá ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd zistil, že svedkovia H. B., I. B., J. C. a K.
G. svedčili v prospech obžalovaného. Okresný súd považoval výpovede uvedených svedkov za
nevierohodné v záujme pomôcť obžalovanému iba preto, že išlo o blízke osoby obžalovaného, kamaráta
obžalovaného, či kamarátku starej matky obžalovaného. Krajský súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej
súdnej praxe samotný blízky vzťah svedka k obžalovanému nemôže byť bez ďalšieho dôvodom

na vyvodenie záveru súdu o nevieryhodnosti výpovedí takýchto svedkov. Odmietnutie pravdivosti
uvedených svedeckých výpovedí okresným súdom v prejednávanom prípade iba na základe ich pomeru
k obžalovanému tak vykazuje znaky svojvôle pri hodnotení dôkazov v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. Takéto bezdôvodné odmietnutie pravdivosti výpovedí naviac bezdôvodne verejne (rozsudok sa
vyhlasuje verejne a jeho písomné vyhotovenie je verejná listina) vystavuje takýchto svedkov podozreniu

zo spáchania trestného činu krivej výpovede podľa § 346 Tr. zák.

Okresný súd nesplnil ani pokyn odvolacieho súdu riadne sa vysporiadať s obranou obžalovaného, keď
jeho obranu v celom rozsahu odmietol ako nepravdivú. Ako príklad možno uviesť, že okresný súd
absolútne nekriticky odmietol aj tvrdenia obžalovaného o motivácii jeho konania z dôvodu drogovej

závislosti poškodenej napriek zisteniam znalcov o takýchto problémoch poškodenej a najmä napriek
tvrdeniu samotnej poškodenej, podľa ktorého tvrdenia sa o spoločného syna mala starať matka
obžalovaného. Poškodená ako dôvod tejto starostlivosti uviedla, že nielen u nej, ale aj u ich maloletého
syna boli zistené omamné látky!

Odvolací súd považoval za dôvodné aj odvolacie námietky prokurátora, keď vytýkal okresnému súdu,
že nerozhodol o všetkých konaniach, ktoré obžaloba kládla obžalovanému za vinu. Odvolací súd v tejto
súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že obžaloba v jej skutkovej vete okrem hodnotiacich
úsudkov, zhodných so znením pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 Tr.
zák., kládla obžalovanému za vinu aj viaceré konkrétne konania, ako napríklad podozrievanie z nevery,

žiarlenie, zákaz voľného pohybu, hovorenie poškodenej, že je špina, chodenie za poškodenou do
kaderníctva, poškodenie štyroch mobilných telefónov, opakované prebúdzanie poškodenej zo spánku
sypaním popola z popolníka na jej hlavu, zažínaním svetla. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že
trestný čin podľa § 208 je hromadným trestným činom podľa § 122 ods. 1 Tr. zák. Preto pre potrebu
posúdenia trestnosti takéhoto činu je nevyhnutné objasniť, ktoré z obžalobou vymedzených činov,

ktoré samostatne nie sú trestnými činmi, sa stali alebo nestali. Až následne možno posúdiť, či skutok
s možnými úpravami v rámci zachovania totožnosti skutku, v obžalobe posúdený ako trestný čin podľa
208 Tr. zák., sa stal a či je skutok takýmto trestným činom, prípadne iným deliktom. Tým, že okresný súd
v napadnutom rozsudku zmenil skutok oproti obžalobe tak zásadným spôsobom, ako v prejednávanomprípade, podľa právneho názoru odvolacieho súdu znamená, že odvolací súd nerozhodol o všetkých
skutkových okolnostiach, uvedených v skutkovej vete obžaloby.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je chybný v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. pre nejasnosť skutkových zistení, z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže nové prejednanie veci by mohlo viesť k iným
skutkovým záverom.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu nanovo sa zaoberať obsahom vykonaných dôkazov.
Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že okrem iného bude povinnosťou okresného súdu postupovať
aj podľa ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v
podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov
odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.