Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Cpr/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201744
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8722201744.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.X.XXXX,

XXX XX B., C. XX, zastúpený: Mgr. Radovan Muzika, advokát so sídlom 066 01 Humenné, Partizánska
32, IČO: 42 026 920, proti žalovanému: AGRO-LENT s.r.o., so sídlom 080 01 Malý Šariš, Malý Šariš
189, IČO: 31 403 123, zastúpený: LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 040 01 Košice,
Protifašistických bojovníkov 11, IČO: 44 698 054, o neplatnosť výpovedí z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.1.2022 je
neplatné.

II. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 14.2.2022
zamieta.

III. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Poprad domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.1.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce je neplatné. Uviedol, že pracovný pomer medzi stranami sporu bol uzavretý pracovnou
zmluvouzodňa29.10.2002napozíciuvýkonnýriaditeľ.Dňa3.2.2022mubolapoštoudoručenávýpoveď

pre nadbytočnosť datovaná dňom 18.1.2022. Výpoveď považuje za neplatnú s poukazom na ust. §
64ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nakoľko v období od 31.1.2022 do 11.2.2022 bol uznaný za
práceneschopného.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa domáha
vyslovenia určenia právnej skutočnosti, ktorá nikdy nebola medzi stranami sporná. V čase spísania
výpovede zo dňa 18.1.2022 žalovaný nemal vedomosť o práceneschopnosti žalobcu. Predmetnú

výpoveď podal na poštovú prepravu dňa 20.1.2022, žalobca ju prevzal dňa 3.2.2022. O PN žalobcu
sa žalovaný dozvedel dňa 2.2.2022 na základe jeho e-mailu, v ktorom mu žalobca oznámil, že je
PN od 31.1.2022. Zamestnávateľ si bol plne vedomý, že výpoveď doručená zamestnancovi počas
ochrannej doby nevyvoláva právne účinky a nikdy netvrdil opak. Z výpovede zo dňa 18.1.2022 žalovaný
nevyvodzuje žiadne pracovnoprávne dôsledky a hľadí sa na ňu ako na dokument bez právnych
účinkov. Ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo titulom výpovede zamestnávateľa pre
nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 14.2.2022, ktorú

zamestnávateľ doručil zamestnancovi na pracovisku dňa 15.2.2022 o 8:25 hod.. Žalobca odmietol
výpoveďprevziať,čopísomnepotvrdilitrajasvedkoviaprítomnínaosobnomstretnutísozamestnancom,
a to p. B. D., D. E. a F. B.. V súvislosti s odmietnutím prevziať výpoveď poukázal žalovaný na ust. §38 ods. 4 druhá veta Zákonníka práce, a teda na skutočnosť, že účinky doručenia výpovede nastali dňa
15.2.2022. K uplynutiu výpovednej doby došlo dňom 31.5.2022.

3. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca zmenou žalobného petitu s tým, že výpoveď zo
14.2.2022 je takisto neplatná z dôvodu, že mu nebola platne doručená, pričom toto rozšírenie žaloby
doručil súdu 18.8.2022. Na stretnutí dňa 15.2.2022 si od p. D. prevzal dokument Nariadenie čerpania
dovolenky a schválenie prác počas homeoffice zo dňa 15.2.2022. Na tomto stretnutí nebol oboznámený
s plným znením dokumentu Výpoveď zo 14.2.2022, tento dokument mu nebol v plnom znení prečítaný,

nebol mu daný ani k nahliadnutiu, nebol mu odovzdaný a neodmietol jeho prevzatie. O tomto dokumente
saprvýkrátdozvedelažzvyjadreniažalovanéhozodňa2.8.2022.Poskúsenostiachsožalovaným,ktoré
popísal, by neodmietol prevzatie výpovede. Poukázal na to, že táto listina je zjavne upravovaná. Prvé
číslo v zázname je zjavne prepísané, nie je zrejmé, či sa jedná o číslo 15 alebo 16. Porovnaním čísiel
je zrejmé, že číslo 5 v prvom čísle zmenila iná osoba ako tá, ktorá písala tento záznam. Zjavná úprava
je aj v druhom čísle – 2, ktoré menila tiež iná osoba ako tá, čo záznam spísala. Je zrejmé, že niekto iný

ako ten, kto písal záznam, upravoval pôvodne napísaný dátum tak, aby tam bol dátum 15.2.2022. Nie je
tam uvedené, kto vykonal opravu a kedy. Pokiaľ ide o uvádzaných svedkov, ani jeden z nich nemôže byť
považovaný za nestranného, nakoľko A. B. bol 15.2.2022 konateľom žalovaného, p. D. bol 15.2.2022
štatutárnym orgánom oboch spoločníkov žalovaného, p. E. bol 15.2.2022 priamym podriadeným p. D., s
ktorýmvšadechodil.Žalobcatrvalajnasúdnomurčeníneplatnostivýpovedez18.1.2022,nakoľkopodľa

§ 61 ods. 4 Zákonníka práce nedošlo k písomnému, ani k ústnemu odvolaniu tejto výpovede zo strany
zamestnávateľa s písomným alebo ústnym súhlasom zamestnanca. Keďže nebolo ani právoplatne
skončené súdne konanie, výpoveď sa považuje za platnú a za platnú sa považovala aj dňa 15.2.2022.
Zamestnávateľ nemôže svojvoľne pozerať na výpoveď z 18.1.2022 ako na dokument bez právnych
účinkov, resp. z nej nevyvodzovať žiadne pracovnoprávne dôsledky bez toho, aby postupoval podľa §

61 ods. 4 Zákonníka práce.

4. Žalovaný sa opätovne písomne vyjadril k podaniu žalobcu, trval na skoršom stanovisku s tým,
že poukázal aj na tú skutočnosť, že neplatnosti výpovede zo dňa 18.1.2022 sa žalobca dovolal voči
žalovanému dokumentom označeným ako Oznámenie, že trvám na ďalšom zamestnávaní zo dňa

13.6.2022, v ktorom uviedol: „Dňa 3.2.2022 mi bola poštou-doporučeným listom doručená Výpoveď pre
nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 18.1.2022. Vyššie uvedenú výpoveď považujem
za neplatnú a vyslovenia neplatnosti sa budem domáhať súdnou cestou.“. Žalovaný plne rešpektoval
neplatnosť tejto výpovede, čo žalobcovi potvrdil aj na pracovisku dňa 15.2.2022 a pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností uvedenú skutočnosť zopakoval aj vo výpovedi zo 14.2.2022. Obe strany

tak svojimi prejavmi skonštatovali neplatnosť výpovede zo dňa 18.1.2022 ešte pred začatím súdneho
konania, tvrdiac ohľadom neplatnosti tejto výpovede to isté. Absentuje tu teda spor v zmysle čl. 1
Civilného sporového poriadku. Žalovaný poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že nesúhlasí s rozviazaním pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní,
pričom došlo k uplatneniu neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v súlade so zákonom, je súhlas

zamestnanca s odvolaním výpovede daný vopred (73/1996 ZSP), (citované z Uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.5.2020, sp. zn. 6Cdo/44/2020). Zároveň žalovaný poukázal aj na ust. § 17 ods.3
Zákonníka práce, podľa ktorého je právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou zákonníkom
práce neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. To znamená, že v
príslušnom ustanovení musí byť doložka neplatnosti formulovaná ako „inak je právny úkon neplatný“. Na

podporusvojichtvrdenížalovanýpoukázalajnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínezodňa2.5.2013
sp. zn. 4Co/367/2012. Výpoveď zo dňa 14.2.2022 považoval žalovaný za platne doručenú odmietnutím
žalobcu ju prevziať. Odmietnutie prevzatia potvrdili traja svedkovia, ktorí boli oprávnení byť pri úkone
skončenia pracovného pomeru. Keďže písomnosť doručuje zamestnávateľ, bol pri úkone odovzdávania
výpovede prítomný jeho konateľ, p. A. F. B.. Pri doručovaní môže byť prítomná aj osoba, ktorej to

vyplýva z obsahu práce, resp. funkcie. To bol p. B. D. ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva
Slovenské farmárske, a.s., ktorý z titulu svojej funkcie člena najvyššieho manažmentu komunikuje so
stredným manažmentom a vedúcimi pracovníkmi v dcérskych spoločnostiach a spoločnostiach, ktoré
sú členmi skupiny Slovenské farmárske, a.s., kam patrí aj žalovaný. Ako svedok bol k úkonu prizvaný
p. E., ktorého kontakt so žalobcom bol minimálny, nemá žiaden záujem na veci a jeho vzťah so

žalobcom je indiferentný. Nakoľko k uplynutiu výpovednej doby v zmysle výpovede zo dňa 14.2.2022
došlo dňom 31.5.2022, lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby na určenie jej neplatnosti uplynula
dňa 31.7.2022. Žalobca až podaním doručeným súdu dňa 18.8.2022 žiadal vysloviť neplatnosť tejto
výpovede, teda zmeškal hmotnoprávnu lehotu. Žalovaný na základe výpovede zo dňa 14.2.2022 vyplatilžalobcovi spolu so mzdou za posledný mesiac pracovného pomeru (máj 2022) aj odstupné v sume
trojnásobku priemerného mesačného zárobku prevodom na účet dňa 14.6.2022 v sume 4.215,04
€, ktoré žalobca prijal. Ak by bol skutočne presvedčený, že jeho pracovný pomer trvá, bol by tieto

prostriedky vrátil ako bezdôvodné obohatenie. V skutočnosti žalobca akceptuje skončenie pracovného
pomeru, pretože požiadal žalovaného o prevedenie mobilného čísla, ktoré používal počas výkonu práce
z registrácie na meno zamestnávateľa na fyzickú osobu žalobcu, čomu žalovaný vyhovel. Požiadal tiež
o odpredaj notebooku zamestnávateľa, ktorý žalobca používal, čomu žalovaný tiež vyhovel a rovnako
vyhovel požiadavke žalobcu o odpredaj motorového vozidla, ktoré žalovaný používal a ktoré bolo

vlastníctvom žalovaného. Žalovaný súdu predložil „sken_20220215 (2).pdf“ výpovede zo dňa 14.2.2022
v jej prvej kópii vzniknutej naskenovaním dňa 15.2.2022 s tým, že náhľad na vlastnosti tohto súboru
preukazujú, že dokument bol naskenovaný, teda vznikol dňa 15.2.2022 o 9:55 hod., teda nemohol
vzniknúť dodatočne, ako tvrdí žalobca. Žalovaný súdu predložil aj e-mail p. vedúcej personálneho a
mzdového oddelenia o informovaní manažmentu o odopretí podpisu žalobcu na doručovanej výpovedi,
tiež e-mail p. C. (finančný kontrolór nachádzajúci sa vo vedľajšej kancelárii so skenom, ktorý výpoveď

skenoval) adresovaný konateľovi A. B. (zaslanie skenu výpovede) a e-mail od A. B. so skenom súboru
„Partl ukončenie 2022 02 15.pdf“ zo dňa 15.2.2023 o 10:03 hod..

5. Žalobca v ďalšom písomnom podaní tvrdil, že v prípade mailovej komunikácie sa jedná o internú
komunikáciu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, ktorá sa dá bez problémov upravovať a

meniť, ešte viac to platí pre sken dokumentu. K údajnému súhlasu žalobcu s daním súhlasu s
odvolaním výpovede žalobca uviedol, že rozhodnutie 73/1996 nie je možné v tomto prípade aplikovať,
pretože sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru a nie výpovede. Rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/44/2020 žalovaný citoval nekorektne. NS SR v tomto rozhodnutí v bode 27 práve
prezentoval závery, ktoré plne podporujú názor žalobcu, že oznámenie žalobcu o tom, že trvá na

ďalšom zamestnávaní nie je možné v žiadnom prípade chápať ako súhlas s odvolaním výpovede zo dňa
18.1.2022. A ak nedošlo k platnému odvolaniu výpovede, tak jej neplatnosť možno určiť iba rozhodnutím
súdu tak, ako to uvádza ust. § 77 Zákonníka práce. Žalobca aj naďalej zotrval na všetkých svojich
tvrdeniach, ktoré oprel aj o judikatúru v obdobných veciach.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu a svedkov B. D., A. F. B.,
D. E., výpoveďami z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 18.1.2022 a 14.2.2022, doručenkou o prevzatí
výpovede z 18.1.2022, potvrdením o PN žalobcu, výplatnou páskou žalobcu za máj 2022, listom
o nariadení čerpania dovolenky z 15.2.2022, odpoveďou žalovaného na žiadosť žalobcu z 22.2.2021,
emailovou komunikáciou z 15.2.2022, listom žalobcu z 13.6.2022 o trvaní na ďalšom zamestnávaní, ako

aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 29.10.2022
vo funkcii výkonného riaditeľa. Listom zo dňa 18.1.2022 mu dal žalovaný výpoveď z pracovného
pomeru pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V nej uviedol, že na základe

písomného rozhodnutia zamestnávateľa z 12.1.2022 o zmene organizačného poriadku a zníženie
počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce bola funkcia žalobcu zrušená s účinnosťou
k 30.4.2022. Túto výpoveď žalobca prevzal poštou až 3.2.2022.

8.Žalobcabolpráceneschopnýod14.1.2021do15.1.2022aneskôrod31.1.2022do12.2.2023.Žalobca

o tejto druhej práceneschopnosti informoval žalovaného emailom z 2.2.2022. Žalovaný následne
spracoval novú výpoveď z pracovného pomeru žalobcu s dátumom 14.2.2022 s totožným textom ako
v predchádzajúcej výpovedi, ktorú však doplnil o to, že výpoveď z 18.1.2022 bola žalobcovi doručená
počas jeho práceneschopnosti a preto sa na ňu neprihliada a nemá žiadne právne účinky.

9. Túto druhú výpoveď doručoval žalobcovi na pracovisku dňa 15.2.2022. Pred práceneschopnosťou
totiž žalobca čerpal dovolenku na pokyn zamestnávateľa od 17.1.2022, tá bola prerušená jeho
práceneschopnosťou od 31.1.2022 do 11.2.2022. Emailom z 11.2.2022 Silvia Hirlanderová – vedúca
personálneho a mzdového oddelenia žalovaného mu oznámila, aby na 14.2.2022 si dal dovolenku a dňa
15.2.2022 o 8:00 aby prišiel do práce, čo žalobca aj urobil. Na tomto stretnutí boli prítomní A. F. B. –

konateľ žalovaného, B. D. – generálny riaditeľ spoločníka žalovaného a D. E. – riaditeľ výroby a stratégie
spoločníka žalovaného. Priebeh tohto stretnutia bol popísaný týmito osobami, ktoré boli vypočuté ako
svedkovia a tiež žalobcom rôzne. Žalobca totiž tvrdil, že bol oboznámený len s dokumentom o nariadení
čerpaniadovolenkyaHomeofficu,ktorýajpodpísal.Topotvrdiliajspomínanísvedkovia.Išloodokumentz15.2.2022(č..41),ktorýmmužalovanýschválilHomeofficeod16.2.2022anariadilčerpaniedovolenky
od 29.3.2022 do 30.4.2022 a zároveň mu oznámil, že po 1.5.2022 nemá pre neho vhodnú prácu a preto
bude dostávať mzdu podľa predpisov o prekážkach na strane zamestnávateľa.

10. Všetci svedkovia B., D. a E. však zhodne uviedli, že na tomto stretnutí chceli žalobcovi doručiť
aj výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14.2.2022, ktorú svedok D. odovzdal žalobcovi a ten ju po
prečítaní odmietol podpísať. Pán D. mu následne prečítal celý text výpovede a keďže žalobca ju odmietol
podpísať, všetci svedkovia to zaznamenali na listine o výpovedi.

11. Podľa výplatnej pásky za máj 2022 bolo žalobcovi vyplatené odstupné vo výške 4.680 Eur brutto.

12. Listom zo dňa 13.6.2022 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 3.2.2022 mu bola doručená výpoveď
z pracovného pomeru, ktorú považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.

13. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom č.k. 19Cpr/10/2022-113 z 5.4.2023 tak, že žalobu v celosti
zamietol. Dospel k záveru, že výpoveď z 18.1.2022 je neplatná, keďže žalobcovi bola doručená počas
jeho práceneschopnosti, avšak vyslovil názor, že konkludentným spôsobom obe strany sporu vyjadrili
súhlas s tým, aby sa považovala za neplatnú, odvolanú a bez právnych účinkov a teda pri nej absentuje
spor v zmysle článku 1 CSP a niet dôvodu, keď obe strany označujú jej neplatnosť, aby túto neplatnosť

vyslovil ešte aj súd. Vo vzťahu k výpovedi zo 14.2.2022 mal súd za preukázané, že došlo k jej doručeniu
dňa 15.2.2022 v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce a teda výpovedná lehota uplynula 31.5.2022,
ale žalobca uplatnil na súde jej neplatnosť až podaním doručeným súdu 18.8.2022, teda po uplynutí
prekluzívnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce.

14. Následne z dôvody zmeny kauzálnej príslušnosti súdu bol spis dňa 27.10.2023 postúpený
Okresnému súdu Prešov, kde sa spor vedie pod sp. zn. 11Cpr/13/2023.

15. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 22CoPr/1/2024-235 z 27.6.2024 napadnutý rozsudok súdu I.
inštanciezrušilavrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,ajkeďnaznačenýzáversúdomII.inštancie,

ktorý spochybnil neskončenie pracovného pomeru prvou výpoveďou z 18.1.2022 je pre súd I. inštancie
nie celkom pochopiteľný a navyše nie je logickým dôsledkom nespornej skutočnosti, že pri tejto výpovedi
došlo k porušeniu zákonného zákazu výpovede, ktorá bola žalobcovi doručená v ochrannej dobe počas
jeho práceneschopnosti a na tom sa zhodli aj obe strany sporu a teda neplatnosť tejto výpovede uznával
aj sám žalovaný.

16. Súd II. inštancie zdôraznil to, že samotná vada právneho úkonu smerujúca k skončeniu pracovného
pomeru sama o sebe nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Účastník, ktorý je
dotknutý na svojich právach takouto vadnosťou právneho úkonu, musí uplatniť svoje právo na
príslušnom súde žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru (bod 28). Odvolací súd ďalej

uviedol, že až následkom vyrieknutia neplatnosti výpovede súdom alebo odvolaním výpovede sa táto
považuje za dokument bez právnych účinkov a neprihliada sa na ňu. Zároveň konštatoval, že k odvolaniu
výpovede, ale aj súhlasu druhého účastníka s odvolaním výpovede musí dôjsť do skončenia výpovednej
lehoty, pričom pri týchto úkonoch postačí aj ústna alebo konkludentná forma.

17. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

18. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.19.Podľa§38ods.4Zákonníkaprácepovinnosťzamestnávateľaalebozamestnancadoručiťpísomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo

zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

20. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

21.Podľa§61ods.1písm.b)Zákonníkaprácevýpoveďoumôžeskončiťpracovnýpomerzamestnávateľ
aj zamestnanec .Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

22. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.

23. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno
odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

25.Podľa§62ods.3písm.b)Zákonníkaprácevýpovednádobazamestnanca,ktorémujedanávýpoveď
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil

vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia
výpovede trval najmenej päť rokov.

26. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

28. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu
omamných látok alebo psychotropných látok a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo

od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
29. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak

tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia
ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

30. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce sa teda zakazuje dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe počas jeho práceneschopnosti, pokiaľ nejde o výnimku v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia, ktorá v danom prípade nebola naplnená. Ochrannou dobou podľa citovanéhoustanovenia sa rozumie obdobie, počas ktorého zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
z pracovného pomeru, aj keby k nej boli splnené všetky zákonné podmienky. Zákonník práce totiž týmto
spôsobom chráni zamestnanca, ktorý sa prechodne ocitol v ťaživej životnej situácii, v ktorej by si len

s ťažkosťami mohol hľadať iné zamestnanie a v ktorej by rozviazanie pracovného pomeru pre neho bolo
neprimerane tvrdé. Rozviazanie pracovného pomeru v ochrannej dobe je preto dôvodom neplatnosti
výpovede. Nie je pritom významné, či zamestnávateľ vedel o tom, že dáva výpoveď chránenému
zamestnancovi. Zákaz výpovede v ochrannej dobe pôsobí objektívne a právne následky tohto zákazu
nastávajú bez ohľadu na to, že ho zamestnávateľ porušil nezavinene. Pre posúdenie platnosti výpovede

z pracovného pomeru z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia (zákazu výpovede) je rozhodujúci
stav, ktorý je tu (pokiaľ ide o existenciu ochrannej doby) v dobe, kedy bola daná výpoveď t.j. kedy bola
doručená zamestnancovi.

31. V tomto prípade je teda nepochybné, že výpoveď z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 18.1.2022
je neplatná, čo napokon uznávali obe strany sporu. Sporné bolo len to, či za takejto situácie je dôvodné

domáhať sa žalobou na súde vyslovenia jej neplatnosti. Ako už bolo uvedené, aj súd II. inštancie vyslovil,
že napadnutá výpoveď sa považuje za neúčinnú len v prípade vyrieknutia jej neplatnosti zo strany
súdu alebo odvolaním tejto výpovede. Odmietol teda názor žalovaného o uzavretí dohody o sporných
nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce.

32. V danom spore však nemožno prijať záver o platnom odvolaní spomínanej výpovede, ku ktorému
dôjde, ako už bolo uvedené len vtedy, ak odvolanie výpovede, ale aj súhlas druhej strany s odvolaním
výpovede sú realizované do uplynutia výpovednej lehoty. V tomto prípade zo strany žalovaného došlo
písomnou formou a to v druhej výpovedi zo dňa 14.2.2022 k odvolaniu predchádzajúcej výpovede
z 18.1.2022, keďže každý prejav vôle je potrebné hodnotiť podľa jeho obsahu. K tomuto odvolaniu

došlo ešte počas výpovednej lehoty, avšak absentuje súhlas žalobcu s odvolaním výpovede, ku ktorému
taktiež musí dôjsť do konca výpovednej lehoty. Preto ním nemožno považovať oznámenie žalobcu zo
dňa 13.6.2022 o tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, keďže toto podanie bolo realizované až po
uplynutí výpovednej lehoty, ktorá skončila 31.5.2022. Záver o tom, že odvolanie výpovede, ale aj súhlas
s odvolaním musia byť realizované do uplynutia výpovednej lehoty vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho

súdu ČR 21Cdo/244/2005 zo dňa 24.8.2006.

33. Za tejto situácie teda žalobca podal dôvodne žalobu o neplatnosť prvej výpovede, keďže nedošlo
k jej platnému odvolaniu. Ak by túto žalobu nepodal, pracovný pomer by skončil v dôsledku tejto prvej
výpovede, hoci je naplnený dôvod jej neplatnosti. Keďže vo vzťahu k tejto výpovedi žalobca podal žalobu

včas, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce, ktorá uplynula až 31.7.2022
a žaloba bola podaná 15.6.2022, bolo dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť.

34. Vo vzťahu k druhej výpovedi zo 14.2.2022 súd II. inštancie konštatoval, že bola splnená podmienka
jej doručenia žalobcovi dňa 15.2.2022 a námietky žalobcu ohľadom nedôveryhodnosti svedkov a možnej

úpravy internej emailovej komunikácie žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné. Súd I. inštancie sa
v celom rozsahu stotožňuje s vysvetlením záveru odvolacieho súdu o doručení druhej výpovede
žalobcovi dňa 15.2.2022, ktorý je obsiahnutý v bodoch 35-40. Súd dodáva, že všetci svedkovia boli
poučení o trestných následkoch krivej výpovede, navyše ich výpovede boli zhodné a preto súd nemal
dôvod ich spochybňovať, nakoľko nepriamo ich potvrdzuje aj interná emailová komunikácia žalovaného.

Konkrétne ide o email vedúcej personálneho oddelenia A. C. z 15.2.2022 o 8:55 hod. adresovaný G.
G. o tom, že žalobca odmietol podpísať výpoveď, tiež email finančného kontrolóra žalovaného F. C.,
ktorý preposlal scan výpovede zo 14.2.2022 s doložkou o odopretí jej prevzatia žalobcom konateľovi
žalovaného A. B. a to 15.2.2022 o 9:56 hod. a napokon email konateľa žalovaného A. B. v ten istý deň
o 10:03 hod. pod označením Partl ukončenie adresovaný A. C. a G. G.. Napokon aj skutočnosť, že v júni

2022 žalobcovi bolo vyplatené aj odstupné, ktoré nepochybne prevzala nevysvetľuje jeho nevrátenie,
pokiaľ by žalobca vedel len o prvej výpovedi, ktorá bez akýchkoľvek pochybnosti bola neplatná. Teda
ak by bol žalobca presvedčený, že jeho pracovný pomer stále trvá, keďže jeho prvá výpoveď bola
neodškriepiteľneneplatná,potomjemožnéočakávať,žeodstupnéžalovanémuvráti,čosavšaknestalo.

35. Súd teda vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bola výpoveď z pracovného pomeru zo dňa
14.2.2022 doručená 15.2.2022 s poukazom na § 38 ods. 4 poslednú vetu Zákonníka práce. Znamená
to, že výpovedná lehota uplynula 31.5.2022 a prekluzívna lehota na podanie žaloby uplynula 31.7.2022.Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto výpovede až podaním doručeným súdu 18.8.2022, teda
oneskorene.

36. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru zaniklo a to aj v prípade, ak by zamestnanec bol počas nej práceneschopný. Uvedená lehota je
hmotnoprávna, čo znamená, že v posledný deň lehoty musí byť žaloba o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru doručená súdu. Navyše ide o prekluzívnu lehotu, ktorej účelom je pôsobiť na
subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatňovali svoje práva a zároveň aj zabrániť

tomu, aby ani jedna strana týchto vzťahov nebola vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú
dobu.

37. Žalobca teda podal žalobu o neplatnosť druhej výpovede oneskorene (to napokon konštatoval aj
súd II. inštancie) a preto súdu nezostávalo nič iné než túto žalobu zamietnuť. Keďže žalobcovi zaniklo
právo na podanie tejto žaloby a to aj v prípade, ak by existoval dôvod neplatnosti tejto výpovede, súd I.

inštancie nevidí dôvod pre skúmanie existencie výpovedného dôvodu a navyše v oboch výpovediach.
Pre úplnosť dodáva, že podľa § 391 ods. 2 CSP je súd I. inštancie viazaný len právnym názorom
odvolacieho súdu a nie pokynom na vykonanie dôkazov, ktorý navyše nemá opodstatnenie s poukazom
na vyššie uvedené právne závery. Pri prvej výpovedi totiž súd vyslovil jej neplatnosť z iného dôvodu
a teda nie je potrebné navyše zaoberať sa existenciou uplatneného výpovedného dôvodu a pri druhej

výpovedi, ak súd zamietol žalobu ako oneskorene podanú po uplynutí prekluzívnej lehoty, taktiež niet
dôvodu pre posudzovanie a preukazovanie existencie výpovedného dôvodu.

38. Súd pritom poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/660/2009
z 27.7.2010, ktorý uviedol, že neplatnosť právneho úkonu o rozviazaní pracovného pomeru je potrebné

uplatniť podaním žaloby na súde, ak chce zamestnanec (alebo zamestnávateľ) dosiahnuť, aby nenastali
právne účinky vyplývajúce z právneho úkonu o rozviazaní pracovného pomeru učineného druhým
účastníkom. Musí preto podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu o rozviazaní pracovného
pomeru najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť týmto
rozviazaním na súde. Ak tak neurobí, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi podľa tohto právneho

úkonu, aj kedy bol inak naplnený niektorý z dôvodov neplatného rozviazania pracovného pomeru.
Totožný záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/3016/2005 zo dňa 11.5.2006, ktorý
uviedol, že ak žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nie je podaná v zákonnej lehote,
skončil pracovný pomer podľa tohto právneho úkonu aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného
pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho

úkonu.

39. Žalobca reagoval na rozhodnutie odvolacieho súdu písomným vyjadrením, ktoré sa v podstate
zhodovalo s tým, čo uviedol v replike na vyjadrenie žalovaného. Vyslovil názor, že ak je pracovný pomer
skončený viacerými výpoveďami z toho istého dôvodu, nie je spravodlivé žiadať od zamestnanca, aby

napadol včas platnosť každej výpovede a v poradí druhá výpoveď je absolútne neplatným právnym
úkonom pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu
ak zamestnávateľ počas plynutia výpovednej doby prvej výpovede si uvedomí, že je neplatná, avšak
nedôjde k jej platnému odvolaniu so súhlasom zamestnanca, nemôže dať zamestnancovi z toho istého
dôvodu počas platnosti prvej výpovede novú výpoveď a ak zamestnanec napadol na súde platnosť prvej

výpovede, môže zamestnávateľ až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vyslovení neplatnosti prvej
výpovede dať zamestnancovi ďalšiu výpoveď z toho istého dôvodu.

40. S týmto názorom sa však súd nestotožňuje. Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď
a následne si uvedomí, že táto výpoveď je z nejakého dôvodu neplatná, nič mu nebráni podať

z toho istého dôvodu novú výpoveď po odstránení dôvodu jej neplatnosti (napr. v dôsledku nejakého
formálneho nedostatku pri prvej výpovedi spôsobujúceho jej neplatnosť vrátane doručenia výpovede
v ochrannej dobe ako v tomto prípade). Je absurdný názor žalobcu, že by zamestnávateľ mohol podať
novú výpoveď z toho istého dôvodu až po právoplatnom ukončení súdneho sporu, ak by súd určil
neplatnosť pôvodnej výpovede. Navyše v prípade výpovede pre porušenie pracovných povinností môže

zamestnávateľ podal výpoveď len v lehote 2 mesiacov odkedy sa dozvedel o porušení pracovnej
disciplíny a v objektívnej jednoročnej lehote odo dňa vzniku dôvodu výpovede. Pri názore žalobcu by
zamestnávateľ už nemal možnosť dať zamestnancovi pre to isté porušenie pracovných povinnosti novú
výpoveď. Názor žalobcu nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutieNajvyššieho súdu SR 2Cdo/278/2007, súdy v ňom riešili celkom iný prípad, keď zamestnávateľ dal
zamestnancovi v ten istý deň dve výpovede s tým istým dátumom pre to isté porušenie pracovných
povinností a to podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a rozdiel bol len v tom, že v jednej výpovedi

uviedol, že išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v druhej bolo uvedené závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Odhliadnuc od toho, že v tomto spore ide o odlišnú situáciu, keďže
žalovaný doručil výpoveď žalobcovi počas jeho PN, o ktorej v tom čase nevedel a z toho dôvodu
spracovaldruhúvýpoveďsinýmdátumom,hociztohoistéhodôvodu,alezároveňvtejtodruhejvýpovedi
uviedol aj to, že na prvú výpoveď sa neprihliada, pretože nemá žiadne právne účinky vzhľadom na jej

doručenie v ochrannej dobe, nič to nemení na závere, že aj druhá výpoveď sa považuje za platný právny
úkon, pokiaľ sa jej neplatnosti žalobca nedovolá v zákonom stanovenej lehote podľa § 77 Zákonníka
práce, pretože sa nejedná o žiadny paakt ako uviedol žalobca a rozhodne nie je daný ani dôvod pre
jej posúdenie ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Napokon
ani v spomínanom rozhodnutí NSSR neuviedol, že nie je potrebné podať žalobu o neplatnosť výpovede
pri oboch posudzovaných výpovediach.

41. Na záver súd dodáva, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu zabezpečil aj rozhodnutie
o organizačných zmenách, ktoré bolo prijaté na zasadnutí štatutárneho orgánu žalovaného dňa
12.1.2022, ktorým rozhodol o zrušení pracovného miesta výkonného riaditeľa s účinnosťou ku dňu
30.4.2022 v dôsledku zníženia počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce

a šetrenia nákladov a schválil nový organizačný poriadok bez funkcie výkonného riaditeľa. Pre úplnosť
súd dodáva, že na dotaz súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že nezistil iný dôvod pre neplatnosť
výpovede zo dňa 14.2.2022 než ten ktorý uviedol vo svojich písomných podaniach.

42. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP.

Predmetom sporu boli neplatnosti dvoch výpovedi z pracovného pomeru, ktoré uplatnil žalobca, pričom
žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a keďže súd vyhovel len žalobe o neplatnosť jednej
výpovede znamená to, že obe strany sporu mali v tomto spore rovnaký úspech a preto nárok na náhradu
trov konania im nevznikol.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.