Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cbi/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208649
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123208649.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Správcovská a konzultačná,
k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570, právne
zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, proti žalovanému: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, trvale
bytomC.D.XXXX,XXXXXE.F.,právnezastúpený:JUDr.GáborSzáraz,advokát,sosídlomGarbiarska

20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov domáhal, aby súd určil, že právny úkon

dohoda o urovnaní č.z. 112020 zo dňa 03.12.2019 medzi žalobcom NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO,
so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 (ďalej ako „NFD“
alebo „úpadca“) a žalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX, XXX XX E. F. (ďalej len
„žalovaný“) je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi NFD
v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 900 000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a súčasne navrhol, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu

odôvodnil tým, že na majetok NFD bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 pod
spisovouznačkou2R/1/2021vyhlásenýkonkurz.Úpadcasožalovanýmuzavrelidňa03.12.2019dohodu
o urovnaní č.z.: 112020, predmetom ktorej bolo usporiadanie všetkých a akýchkoľvek vzájomných práv
a povinností zmluvných strán, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s právami a povinnosťami zmluvných
strán podľa licenčnej zmluvy a ďalšími nehmotnými majetkovými právami. Hlavným predmetom tejto
dohody bol záväzok úpadcu uhradiť žalovanému peňažnú odmenu v celkovej výške 900 000,- Eur, ktorá
sa vyplatí v pravidelných opakujúcich sa mesačných plneniach v celkovom počte 180 vo výške 5 000,-

Eur, záväzok úpadcu uhrádzať jednotlivé mesačné splátky dlžnej sumy bezhotovostným spôsobom
a záväzok úpadcu poskytnúť peňažnú odmenu za tzv. licenčnú zmluvu a ďalšie nehmotné majetkové
práva. Podstatou teda bolo bez relevantného hospodárskeho úžitku pre úpadcu vyplatenie sumy
900 000,- Eur, za čo mal úpadca obdŕžať údajné práva z vymysleného refundačného vzorca a know
how označené ako licenčná zmluva. Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby je žalobca názoru, že je
dodržaná lehota 3 roky na vykonanie úkonu bez primeraného protiplnenia ako aj lehota 5 rokov na

vykonanie ukracujúceho úkonu. Z výpisu z Obchodného registra SR úpadcu je ďalej zrejmé, že v čase
uzatvorenia dohody bol žalovaný členom štatutárneho orgánu úpadcu a okrem toho mal žalovaný
v úpadcovi kvalifikovanú účasť, teda bol osobou ovládajúcou a osobou, ktorá je majetkovo a personálneprepojená. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukázal na zoznam veriteľov, ktorý preukazuje ich prihlásenie
a zároveň ich ukrátenie. Žalobca teda nemá preukázané, že licenčná zmluva, ktorá bola predmetom
dohody má akúkoľvek hodnotu, a či vôbec má hodnotu 900 000,- Eur. Rovnako nie je zrejmé, či úpadca

vôbectútolicenčnúzmluvunadobudolačiznejmalmajetkovýprospech.Okremtohoúpadcaažalovaný
sú spriaznenými osobami, preto by sa mali uplatniť aj trasferové oceňovanie. Taktiež je otázne, či nárok
žalovaného nebol premlčaný, keďže licenčná zmluva bola uzavretá dňa 01.11.2011 a dohoda o urovnaní
bola datovaná na december 2019. Dohoda je preto úkonom bez primeraného protiplnenia a zároveň
ukracujúcim úkonom.

2. K podanému vyjadreniu sa vyjadrením zo dňa 13.10.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný
tvrdí, že pokiaľ ide o včasnosť podanej žaloby, táto lehota nezačína plynúť od začatia konkurzného
konania ale začína plynúť od začatia reštrukturalizačného konania. Účinky začatia reštrukturalizačného
konania nastali ku dňu 08.09.2021, t.j. deň nasledujúci po dni publikácie uznesenia súdu o začatí
reštrukturalizácie dlžníka NFD. Vzhľadom k uvedenému je žalovaný názoru, že žalobca podal žalobu

po uplynutí ročnej hmotnoprávnej lehoty. Žalobca je v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu
dlžníka povinný preukázať, že takýmto konaním dlžníka boli ukrátené pohľadávky veriteľov prihlásených
do konkurzu. Musí sa teda jednať o taký právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávok
veriteľov, ktorých pohľadávky existovali v čase urobenia napadnutého právneho úkonu dlžníka. Zároveň
je však potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že napadnutým právnym úkonom dlžníka boli ukrátené

vymáhateľnépohľadávkyveriteľovprihlásenýchdokonkurznéhokonania,t.j.včasevykonaniaúdajného
ukracujúceho úkonu existovali veritelia so splatnými pohľadávkami, ktoré si následne uplatňujú v danom
konkurze. V rukách žalobcu je teda dôkazné bremeno na preukázanie, že pohľadávky veriteľov
prihlásené do konkurzu boli napádaným právnym úkonom dlžníka ukrátené v ich uspokojení. Ak
v čase urobenia napádaného právneho úkonu dlžníka neexistovala pohľadávka, resp. pohľadávky,

ktoré boli neskôr prihlásené do konkurzného konania voči dlžníkovi, za žiadnych okolností nemohlo
dôjsť k ukráteniu pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Tieto pohľadávky v čase urobenia
napádaného právneho úkonu ešte nevznikli ani neboli splatné, a preto ani nemohli byť ukrátené.
Žalovaný je preto názoru, že žalobca by mal do konania predložiť splatné pohľadávky prihlásených
veriteľov do predmetného konkurzného konania, a to prihlášky vrátane príloh, z ktorých bude vyplývať,

že veritelia mali v čase právneho úkonu splatné pohľadávky voči úpadcovi. Žalobca ďalej v konaní tvrdí,
že žalovaný mal mať záujem na ukrátení dlžníkov, avšak úpadcom je práve NFD nie žalovaný, teda
žalovaný takýto záujem nemohol mať, pričom práve NFD je dlžníkom žalovaného. Žalobca na podporu
je tvrdení o hodnote know how nepredložil žiadne dôkazy, obmedzil sa iba na údaje o znížení vlastného
imaniavroku2020oprotiroku2019,pričommalodôjsťkzvýšeniuneuhradenejstratyataktiežkzvýšeniu

záväzkov v roku 2020 oproti roku 2019. Žalovaný bol však odvolaný z funkcie predsedu družstva úpadcu
k 21.12.2019 a následne v roku 2020 bol vylúčený z členstva v družstve. Preto nemožno tvrdiť, že
aktivity žalovaného mali za následok zhoršenie finančnej situácie družstva. Okrem toho napadnutá
dohodaodzrkadľujevysporiadanieodmienžalovanéhozaknow-howodroku2011domomentusplatenia
dohodnutejcenyvroku2034,pričomžalobcaanilennedisponujeúčtovníctvomúpadcu.Vtejtosúvislosti

žalovaný predložil znalecký posudok, ktorý v čase uzavretia dohody ocenil hodnotu know how vo výške
1,15 mil. Eur. V ocenení pritom znalec nezohľadnil celý proces vytvorenia tohto know how žalovaným.
Hodnota bola teda oveľa vyššia ako 900 000,- Eur, pričom táto suma mala byť žalovanému vyplácaná
v splátkach, čo by pri ziskoch vďaka tomuto know how úpadca ani nepocítil. Okrem toho zo strany
žalobcu je klamlivé tvrdenie, že žalovaný zinkasoval sumu 900 000,- Eur, čoho dôsledkom ju žiada vrátiť.

Vzhľadom k tomu žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

3. Vo vyjadrení zo dňa 13.11.2023 žalobca uviedol, že čo sa týka tvrdení žalovaného o zmeškaní lehoty
na podanie žaloby, uvedená argumentácia žalovaného je zmätočná, keďže tento si zrejme zamieňa

lehotu na uplatnenie odporovacieho práva u povinnej osoby na súde a lehotu, v ktorej mal byť vykonaný
odporovateľný právny úkon. Prebiehajúca reštrukturalizácia úpadcu má zmysel len pre určenie okamihu
odporovateľného právneho úkonu a nie pre určenie doby, kedy má žalobca najneskôr uplatniť právo
na súde. Správcovi vzniká oprávnenie odporovacie právo uplatniť až od vyhlásenia konkurzu, keďže
počas reštrukturalizácie toto právo nemá. Súčasne k podaniu žaloby došlo v lehote 1 roka od vyhlásenia

konkurzu. Taktiež bola splnená hmotnoprávna podmienka odporovateľnoti, keď žalobca predložil celý
zoznam pohľadávok, z ktorého vyplývajú pohľadávky stoviek veriteľov. Je teda zrejmé, že uzavretím
predmetnej dohody sa ukrátili veritelia úpadcu, keďže v čase jeho uzavretia bol žalovaný so žalobcom
spriaznenou osobou, a teda minimálne v zmysle § 60 odsek 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze areštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) sa úmysel ukrátiť
veriteľov úpadcu ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle predpokladá. Pokiaľ ide o znalecký
posudok, na ktorý žalovaný odkazuje, tento do konania nepredložil a žalobca ním nedisponuje. Táto

suma teda nie je žalovaným preukázaná.

4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 09.01.2024 uviedol, že naďalej je názoru, že žaloba
bola podaná oneskorene. Čo sa týka obdobia 5 rokov spätne na možnosť odporovať právnemu úkonu,
nejde o lehotu na podanie žaloby, ale lehotu, ktorá v prípade že žaloba je už podaná a je podaná včas,

tak v danom prípad sa prihliada na právne úkony v spomínanej lehote. Faktom teda je, že žalobca
zmeškal prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, keďže lehota
začala plynúť dňom 08.09.2021 a žalobca ju podal až dňa 14.09.2023. Žalobca ďalej znova nepreukázal
a nepredložil zoznam pohľadávok veriteľov, ktoré by boli splatné v čase urobenia napadnutého právneho
úkonu dlžníka. Žalobca ďalej ani nesplnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tvrdeniu o ukrátení podľa
§ 57 odsek 4 ZKR v smere preukázania konkrétnych majetkových pomerov úpadcu v čase, kedy

nastali účinky odporovateľného právneho úkonu, a to v súvislosti s preukázaním ekonomického dopadu
odporovateľného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu. Okrem toho žalovaný poukázal na to, že
ZKR neuvažuje s prospechom, ktorý by mohol žalovaný v budúcnosti ako konkurzný veriteľ získať vo
svoj prospech, ale len s tým, koľko už z podstaty úpadcu reálne získal, aj preto je žaloba nedôvodná.
Čo sa týka tvrdení žalobcu, že know how bolo vymyslené, nie je to pravda, bolo riadne zaúčtované

v hlavnej knihe ako know how na účte 014300. Až následne došlo k jeho preúčtovaniu, avšak neplatným
predstavenstvom. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Dňa 27.03.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán
konania a žalovaný. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že na podanej žalobe trvá, pokiaľ ide

o právny úkon a tým aj dohoda o urovnaní, na základe ktorej malo dôjsť k plneniu 900 000,- Eur je buď
odporovateľný právny úkon v podobe ukracujúceho úkonu, resp. ide o úkon, ktorý bol poskytnutý na
základe bez primeraného protiplnenia. Žalobca preukázal, že zo strany žalovaného neboli prevedené
žiadne práva duševného vlastníctva, resp. správcovi nebolo preukázané, že toto plnenie bolo primerané,
čím došlo k ukráteniu ostatných veriteľov. Tieto práva mali byť okrem iného poskytnuté už v roku

2011, a teda v roku 2019 boli už dávno premlčané. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
minimálne v rozsahu 410 209,41 Eur došlo k plneniu titulom postúpenia pohľadávky a ekonomického
zápočtu zo dňa 15.05.2020. Pokiaľ ide o údajné nesplnenia preukázania ukrátenia veriteľov žalobca
odkazuje na zoznam veriteľov, konkrétne pohľadávky pod poradovými číslami 670, 792, 543, 53. Voči
úpadcovi je zapísaných viacero veriteľov titulom či už vyrovnacieho podielu, investičných produktov

– zlata atď. Žalovaný chcel zrejme vykonať exit z družstva úpadcu, čoho dôsledkom nemohli byť
uspokojené pohľadávky uvedených veriteľov, ktoré vznikali v roku 2020. Právny zástupca žalovaného
na pojednávaní o.i. vzniesol námietku premlčania a zmeškania lehoty na podanie žaloby. Žaloba je
nedôvodná, keď žalobca nešpecifikoval konkrétnych veriteľov, ktorých splatná pohľadávka bola v čase
vykonania sporného právneho úkonu, keďže pohľadávky veriteľov, na ktorých poukazuje žalobca

vznikali v roku 2020, resp. v rokoch 2021 – 2022. Žalobca tiež nepreukázal ukrátenie týchto veriteľov,
resp. že plnenie vyplývajúce z dohody nebolo primerané. Nárok žalovaného bol úpadcom riadne
evidovaný v účtovníctve, navyše družstvo nebolo schopné fungovať bez tohto know – how žalovaného,
teda nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že týmto právnym úkonom došlo k mrhaniu s majetkom
úpadcu. V konaní bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že plnenie, ktoré bolo vykonané zápočtom bolo

preskúmané správcom konkurzu v rámci konkurzného konania dcérskej spoločnosti NFD group, kde
konštatoval, že bol urobený v súlade so zákonom. Jeho nárok vznikol dohodou medzi ním a úpadcom,
pričom zo zápisníc z rokovania medzi ním a NFD vplýva, že jeho nárok nikdy nebol premlčaný, na
ďalšej schôdzi zo dňa 15.10.2019 bola uzavretá predmetná dohoda medzi ním a úpadcom. Žalobca
tiež nepreukázal zníženie majetku úpadcu uzavretím spornej dohody, nemá účtovníctvo a nevie to ani

preukázať. Pojednávanie bolo následne odročené na deň 03.06.2024 z dôvodu návrhu strán konania
na doplnenie dokazovania, resp. skutkových tvrdení v konaní.

6. Dňa 23.04.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že poukazuje na zoznam
pohľadávok, konkrétne číslo 578, kde je evidovaný veriteľ NFD a.s., so sídlom Popradská 17/670, 064 01

Stará Ľubovňa, IČO: 46 847 162 v sume 55 245,42 Eur. V prihláške predmetnej pohľadávky je uvedené,
že koncom kalendárneho roka 2020 bolo pri audite veriteľa zistené, že táto požiadavka NBS nebola
zo strany úpadcu splnená, nakoľko veriteľ eviduje na jednom zo svojich podúčtov celkovú neuhradenú
stratu z predchádzajúcich období (2016 – 2019) v celkovej výške 143 796,66 Eur. Pohľadávka tohtoveriteľa tak vznikla pred uzatvorením sporného právneho úkonu. Rovnako pohľadávka s poradovým
číslom 867, ktorú si prihlásil veriteľ MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446 vo výške 1 403,19 Eur,
táto vyplýva zo súdnych rozhodnutí v konaní pod spisovou značkou 3Cb/14/2018, pričom uvedená

pohľadávka vznikla ešte v roku 2018. Okrem toho má žalobca za to, že v danom prípade ide o právny
úkon medzi spriaznenými osobami, ktorých úmysel ukrátenia sa predpokladá.

7. Dňa 07.05.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide
o pohľadávky evidované pod poradovými číslami 670, 792, 543, 53, 95, 101, na ktoré žalobca

poukazoval na pojednávaní, ide o pohľadávky, ktoré vznikli titulom nároku na vyrovnací podiel zo
zmluvy o dovolenkovom programe NFD, pričom títo členovia družstva boli na schôdzi družstva dňa
18.11.2023 odvolaní, teda ich pohľadávka vznikla až v roku 2020. Pokiaľ ide o pohľadávky s poradovými
číslami 103, 106 a 108, tieto taktiež vznikli titulom vyrovnacieho podielu členov predstavenstva, ktorí
boli vylúčení rozhodnutím úpadcu zo dňa 13.06.2020, čiže aj tieto pohľadávky vznikli v roku 2020.
Pohľadávka spoločnosti NFD a.s. vznikla rovnako neskôr, keď koncom roka 2020 pri audite boli zistené

pochybenia, o čom bol úpadca informovaný a na základe uznesenia predstavenstva číslo 40 zo dňa
15.04.2021 rozhodol o mesačnom splácaní tohto záväzku, nemožno preto hovoriť o pohľadávke, ktorá
by vznikla v čase vykonania sporného úkonu. Pokiaľ ide o pohľadávku spoločnosti MAFRA Slovakia,
s.r.o., túto si veriteľ prihlásil titulom náhrady trov konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod
spisovou značkou 11C/49/2018. Tieto trovy však doposiaľ neboli priznané ani samotným súdom, pričom

tento nárok vznikol až na základe vyhláseného rozsudku zo dňa 12.07.2022, t.j. po uzavretí sporného
právneho úkonu v roku 2019. Žalobca preto ani po predmetnom vyjadrení nepreukázal ukrátenie
veriteľov úpadcu sporným právnym úkonom žalovaného. Žalovaný navyše do konania predložil znalecký
posudok číslo 3/2020 znalca G. H. I., ktorý v závere posudku uvádza všeobecnú hodnotu oceniteľných
práv ku dňu 29.02.2020 vo výške 960 400,- Eur bez DPH, t.j. 1 152 480,- Eur s DPH, preto neobstojí

argumentácia žalobcu o neprimeranosti plnenia.

8. Dňa 03.06.2024 bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia
strán konania a žalovaný. Právny zástupca žalobcu uviedol, že predloženými dôkazmi zo strany
žalovaného nebolo nič preukázané. Znalecký posudok po formálnej stránke síce má všetky náležitosti,

alenamietajehoobsah,ktorýjenepreskúmateľný,keďženiejezrejmýpostup,nazákladektoréhoznalec
vypočítal uvedenú sumu, keďže vychádzal iba z podkladov, ktoré predložil znalcovi žalovaný. Rovnako
argumentácia žalovaného k pohľadávkam veriteľov, na ktoré poukázal žalobca je bezpredmetná. Právny
zástupcažalovanéhouviedol,žeanijednazpohľadávok,naktorépoukázalžalobcanebolavykonateľná.
Čosatýkaznaleckéhoposudku,znalecvňomuviedol,žesijevedomýnásledkovuvedenianepravdivých

údajov, a teda námietka žalobcu neobstojí.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou zo dňa 12.09.2023 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi exportovaným prehľadom účtovných
závierok firmy Naše finančné družstvo za roky 2010 – 2021, dohodou o urovnaní zo dňa 03.12.2019,

postúpením pohľadávky a ekonomickým zápočtom zo dňa 15.05.2020, sprievodným listom žalobcu zo
dňa 27.09.2023 a k nemu pripojeným dokumentom s označením Export_vsetky_roky_- výpis závierok
úpadcu a dokument s označením NFD_aktualizovane final prihlasene_777_zadana manualne_popretie
veritelom a spravcom_final k 12.09.2023, ktoré tvoria súbory: prihlásené pohľadávky, popretie
zabezpečení, popretie a zabezpečenie prihlásené, ďalej vyjadrením žalovaného zo dňa 13.10.2023,

výpisom z obchodného vestníka úpadcu zo dňa 15.10.2021, 13.09.2022 a 07.09.2021, vyjadrením
žalobcu zo dňa 13.11.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 09.01.2024 a k nemu pripojenými
listinnými dôkazmi výpisom z komentáru k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, hlavnou knihou –
predvaha, zápisnicou z mimoriadneho rokovania predstavenstva NFD zo dňa 15.10.2019, zápisnicou
z rokovania predstavenstva NFD zo dňa 13.06.2019, zápisnicou z rokovania predstavenstva NFD zo

dňa 07.01.2019, dohodou o vzdaní sa práva vykonať účtovanie nad autorským podielom, vyjadrením
žalobcu zo dňa 23.04.2024 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi – prihláška pohľadávky veriteľa
NFD, a. s., prihláškou pohľadávky veriteľa MAFRA Slovakia s. r. o., vyjadrením žalovaného zo dňa
07.05.2024 a k nemu pripojeným znaleckým posudok číslo 3/2020 zo dňa 29.02.2020, ako aj obsahom
zápisníc o pojednávaní zo dňa 27.03.2024 a 03.06.2024 a výpoveďou žalovaného.

10. Podľa § 9 odsek 3 ZKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo
nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích
právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorýje porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

11. Podľa § 32 odsek 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,

ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

12. Podľa § 32 odsek 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

13. Podľa § 57 odsek 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

14. Podľa § 57 odsek 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa
považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

15. Podľa § 58 odsek 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je

bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

16. Podľa § 58 odsek 2 ZKR, dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz

podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi
uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

17. Podľa § 58 odsek 3 ZKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym

úkonombezprimeranéhoprotiplnenia,ktoréboliurobenépočasjednéhorokapredzačatímkonkurzného
konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred
začatím konkurzného konania.

18. Podľa § 60 odsek 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

19. Podľa § 60 odsek 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom

alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

20. Podľa § 62 odsek 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho
na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak

a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti

odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
21. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že právny úkon žalovaného, konkrétne dohoda o urovnaní
číslo 112020 zo dňa 03.12.2019 medzi úpadcom NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO a žalovaným je
voči veriteľom v konkurze právne neúčinný. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa snažil urobiť exitz družstva – úpadcu, pričom predmetným právnym úkonom mal ukrátiť ostatných veriteľov úpadcu,
pričom aj samotná výška jeho pohľadávky je nepreukázaná. Žalovaný uvedené odmieta s tým, že
žalobca nepreukázal, že v čase urobenia sporného právneho úkonu mal úpadca veriteľov, ktorých by

žalovaný ukrátil, pričom aj samotné know how, ktoré bolo predmetom dohody malo hodnotu uvedenú
v dohode, resp. aj vyššiu hodnotu.

K včasnosti podania žaloby žalobcom

22. V prvom rade sa súd zaoberal včasnosťou podania žaloby na súd. Žalovaný spochybnil včasnosť
jej podania na súd vzhľadom na skutočnosť, že lehota na jej podanie začala plynúť začatím
reštrukturalizačného konania, a teda začala plynúť dňom 08.09.2021, avšak žalobca ju podal až dňa
14.09.2023. Žalobca s uvedeným tvrdením nesúhlasí, je názoru, že žaloba bola podaná včas, keď bola
dodržaná lehota 3 rokov na vykonanie úkonu bez primeraného protiplnenia a zároveň lehota 5 rokov
na vykonanie ukracujúceho úkonu. Súd konštatuje, že je nevyhnutné rozlišovať dva druhy lehôt, a to

lehotu na podanie žaloby na súd do jedného roka od začatia konkurzného konania a lehoty, v rámci
ktorej bol urobený právny úkon, ktorého účinnosť sa napáda. V konaní žalovaný tvrdí, že správcovi
(žalobcovi) začala plynúť lehota na podanie žaloby už začatím reštrukturalizačného konania, nie začatím
konkurzného konania, a tak jej plynutie začalo už dňom 08.09.2021. Súd sa však s uvedeným názorom
nestotožňuje. Ustanovenie § 57 odsek 5 ZKR upravuje situáciu, kedy pre určenie doby, v

ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce
začatie reštrukturalizačného konania. Ide však o lehotu, v ktorej mal byť urobený právny úkon, nie
lehotu na podanie žaloby na súd, ktorú upravuje § 57 odsek 2 ZKR. Súd v tejto súvislosti odkazuje
na komentár Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2021, s. 509-526. k § 57 , kde sa uvádza: „Zákon upravuje dva druhy lehôt pri uplatňovaní

odporovateľnosti. Jeden druh lehoty je na uplatnenie práva. Lehota na uplatnenie práva na súde alebo
upovinnejosobyješesťmesiacov(vzneníúčinnomdo1.1.2012).Jetoprekluzívnalehota(od1.1.2012
je jednoročná), v ktorej ak sa právo neuplatní, zaniká. Lehota na uplatnenie práva plynie od vyhlásenia
konkurzu; začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku. Právne
účinky zverejnenia nastanú po faktickom zverejnení uznesenia (ak uznesenie o vyhlásení konkurzu

bolo zverejnené v piatok – deň vydania Obchodného vestníka –, k zverejneniu de iure dochádza
v sobotu a lehota na uplatnenie práva začína plynúť v nedeľu). Ak povinná osoba písomne neuzná
odporovateľnosť, musí byť v tejto lehote podaná žaloba na súde. Pretože KR (v znení účinnom do
1. 1. 2012) nemá samostatnú úpravu lehôt, použijú sa primerane ustanovenia OZ, a nie OSP, lebo
ide o lehotu hmotnoprávnu, nie procesnú. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

pripadá na deň, ktorý sa svojím pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Aplikácia ustanovení OZ prichádza do úvahy aj z toho dôvodu,
že odporovateľnosť právnych úkonov je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v OZ. Druhým druhom

sú tie lehoty, v ktorých ak dlžník urobil právny úkon, je možné domáhať sa jeho odporovateľnosti
za predpokladu, že sú splnené ostatné zákonom ustanovené predpoklady. Zákon upravuje jednotlivé
skutkové podstaty odporovateľnosti a zároveň stanovuje rôzne lehoty, v ktorých dlžník musel právne
úkony urobiť, aby ich bolo možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Všetky tieto lehoty plynú
od začatia konkurzného konania. Odporovateľnosťou možno napadnúť právne úkony, ktoré dlžník

urobil v ustanovenej lehote pred začatím konkurzného konania. Ak dlžník urobil právny úkon skôr,
ako je ustanovená lehota (napr. ustanovená lehota je tri roky a dlžník urobil sporný právny úkon štyri
roky pred začatím konkurzného konania), návrhu nemožno vyhovieť. Konkurzné konanie sa začína
zverejnením uznesenia o jeho začatí. Uznesenie je zverejnené podľa § 199 ods. 9 KR nasledujúci deň
po jeho zverejnení (ak uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v piatok – deň vydania

Obchodného vestníka –, k zverejneniu de iure dochádza v sobotu a lehota sa začína počítať spätne od
tohto momentu). Postihujú sa právne úkony urobené pred začatím konkurzného konania.“
23. Ďalej sa v komentári uvádza: „Konania začaté od 1. 1. 2012: Novela predĺžila prekluzívnu lehotu
upravenú v odseku 2 na uplatnenie odporovacej žaloby zo šiestich mesiacov na jeden rok. V praxi sa
ukázala šesťmesačná lehota pomerne krátka, pretože v mnohých prípadoch správca nemohol napríklad

pre rozsah majetku, pre nesúčinnosť dlžníka alebo pre chýbajúcu účtovnú evidenciu dlžníka preskúmať
všetky jeho právne úkony. Zmeškanie tejto lehoty spôsobilo zánik práva na podanie odporovacej žaloby.
Ustanovenie § 57 bolo doplnené o odsek 5, ktorý upravuje právnu skutočnosť, od ktorej sa spätne počíta
lehota upravená v § 58, 59 až 60. V týchto ustanoveniach sú určené lehoty, v ktorých ak bol vykonanýprávny úkon a sú splnené ostatné predpoklady, možno tieto právne úkony napadnúť odporovacou
žalobou a domáhať sa ich právnej neúčinnosti. Touto rozhodujúcou právnou skutočnosťou podľa doteraz
platnej právnej úpravy bolo začatie konkurzného konania. Novozavedený odsek 5 sa vzťahuje na

prípady, keď bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, bolo začaté konkurzné konanie a bol vyhlásený
konkurz. V tomto prípade lehota nezačína plynúť od začatia konkurzného konania, ale od začatia
reštrukturalizačnéhokonania.Totoustanoveniečiastočnesúvisíajsdoplnenímustanovenia§110ods.1
o písmeno f), podľa ktorého reštrukturalizačný posudok obsahuje aj podrobné zhodnotenie právnych
úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť.

Takto bude mať správca v konkurze relevantnú informáciu od reštrukturalizačného správcu o možnej
odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka.“ Vzhľadom k uvedenému sa súdu javí, že žaloba bola
podaná včas, keď bola jednak zachovaná lehota na podanie žaloby podľa §57 odsek 2 ZKR, t.j.
v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 13.09.2022 (žaloba doručená
súdu dňa 12.09.2023) a súčasne lehota troch, resp. piatich rokov na odporovanie právnemu úkonu
(dohoda o urovnaní zo dňa 03.12.2019 a vyhlásenie reštrukturalizácie zo dňa 07.09.2021 vzhľadom na

spriaznenosť osôb žalovaného a úpadcu).
K veriteľom v čase urobenia sporného právneho úkonu
24. V konaní je ďalej sporná existencia veriteľov v čase uzatvorenia dohody, ktorej platnosť sa v konaní
napáda. Žalobca v konaní poukázal na zoznam veriteľov, z ktorého vyplýva ich vysoký počet, a teda
že hodnota týchto záväzkov nemôže byť uspokojená v celom rozsahu. Pokiaľ ide o zmenšenie majetku

úpadcu žalobca poukázal na zníženie vlastného imania za rok 2020 oproti 2019 a následné zníženie
imania za rok 2021, keďže plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Súdu je známe z jeho úradnej
činnosti vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov sa vedie veľký počet incidenčných
konaní v súvislosti s konkurzom vyhláseným na úpadcu – NFD, že pohľadávky veriteľov začali vznikať
v priebehu roku 2020, keď úpadca začal vylučovať jednotlivých členov družstva (NFD), ktorým mal

vzniknúť nárok na vyrovnací podiel titulom ich členstva v družstve, ktoré zaniklo. Žalobca síce v podaní
zo dňa 23.04.2024 označil pohľadávky veriteľov, ktoré mali vzniknúť pred uzavretím sporného právneho
úkonu, konkrétne pohľadávky číslo 578, kde veriteľom je NFD a.s., so sídlom Popradská 17/670, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 847 162 vo výške 55 245,42 Eur, číslo 867, kde veriteľom je MAFRA
Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446 vo výške 1 403,19 Eur. Pokiaľ ide o prvú z menovaných pohľadávok, z jej

prihlášky do konkurzného konania však vyplýva, že táto pohľadávka bola zistená až pri audite v roku
2020 a uznesením zo dňa 15.04.2021 bolo rozhodnuté o jej splácaní. Čo sa týka druhej menovanej
pohľadávky, táto vznikla až na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.07.2022
pod spisovou značkou 11C/49/2018. Obe uvedené pohľadávky vznikli po urobení sporného právneho
úkonu, a teda súd je názoru, že týmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok, ktoré v tom čase

ešte neexistovali. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že k uzavretiu predmetnej dohody došlo
v roku 2019, konkrétne 03.12.2019, t.j. predtým, ako sa úpadca stal dlžníkom voči vysokému počtu
veriteľov – bývalých členov družstva úpadcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 26.04.2023 pod spisovou značkou 8CoKR/6/2022, kde sa uvádza: „Súd prvej
inštancie správne vychádzal z toho, že žalobca v konaní označil ako pohľadávky, ktoré mali

byť ukrátené žalovaným právnym úkonom úpadcu (kúpna zmluva uzatvorená 22.03.2017) pohľadávky
veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. v súhrnnej výške 3.629.846,34 eur, ktorých právnym dôvodom
vzniku je nezaplatená daň z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia od januára 2012
do januára 2015. Na základe vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu správne
konštatoval, že v spore nebolo preukázané, že tieto pohľadávky existovali v čase uzatvorenia

predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.03.2017 (príp. v čase povolenia vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností). Predmetné pohľadávky totiž predstavujú úpadcom nezaplatenú
daň (§ 2 písm. b) Daňového poriadku), ktorá bola v zmysle § 68 ods. 4 Daňového poriadku
vyrubená rozhodnutiami správcu dane vydanými v rokoch 2017-2019 (počínajúc dňom 08.03.2017).
Tieto pohľadávky vznikli až dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí Daňového úradu v Trenčíne, t.j.

až v období po účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy.“
25. Súd v tejto veci odkazuje aj na vyššie uvedený komentár k § 57 ZKR, kde sa uvádza: „Navrhovateľ
musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si
v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je
právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku

proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne
účinnosť. Súd môže pri rozhodovaní o právnej neúčinnosti právneho úkonu vychádzať len z pohľadávok
tých veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania (napr. v dôsledku popretia pohľadávky
veriteľa). Navrhovateľ môže v záujme úspešnosti svojho návrhu preukazovať ukrátenie celej sumypohľadávok všetkých veriteľov, ktoré im vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, ktorému
odporuje.“
26. Súd v zmysle vykonaného dokazovania nezistil, že by v čase vykonania sporného právneho úkonu,

uzavretia dohody, úpadca evidoval voči sebe veriteľov, ktorých by sporný právny úkon uzavretý medzi
úpadcom a žalovaným ukrátil. V konaní síce je preukázané, že voči úpadcovi eviduje pohľadávku veľký
početveriteľov(oktorýchdoposiaľnebolorozuhodnuté),súčasnejevšakpreukázané,žeichpohľadávky
vznikli až po vykonaní sporného právneho úkonu, ktorého platnosť žalobca napáda.
K ukráteniu uvedených veriteľov úpadcu

27. Okrem uvedeného žalobca bol v konaní povinný preukázať, že došlo k ukráteniu veriteľov,
a teda v tomto rozsahu uniesť dôkazné bremeno tvrdenia. Žalobca síce odkázal na vysoký počet
veriteľov a skutočnosť, že došlo k dramatickému zníženiu základného imania úpadcu, v konaní však
žiadnymspôsobomnepreukázal,ževyššieuvedenýmprávnymúkonomúpadca,resp.žalovanýspôsobil
zmenšenie majetku úpadcu, a tým pádom ukrátenie veriteľov. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov malo dôjsť uzavretím v žalobe určenej dohody, a preto mal správca ako žalobca v žalobe

uviesť hodnotu majetku dlžníka pred uzavretím, resp. účinnosťou tejto dohody a konkrétnu sumu
pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a
elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na to,
že predmetná pohľadávka vo výške 900 000,- Eur mala byť žalovanému vyplácaná v splátkach, pričom
v konaní nebolo preukázané, v akej výške došlo k jej uhradeniu (žalobca uviedol, že minimálne vo výške

410 209,41 Eur titulom postúpenia pohľadávky a ekonomického zápočtu, ktorý predložili súdu). Žalobca
musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti toho ktorého odporovaného právneho
úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného
právneho úkonu), resp. že saznížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka (k tomu bližšie
v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 25CoKR/2/2014 z 21.7.2014 publikovanému

pod č. 33 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 3/2016). Súd zároveň konštatuje,
že predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním
ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. Žalobca je v rámci svojho
dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým
preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo

(viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. marca 2017, sp. zn. 13CoKR/34/2016). Súd
v tomto poukazuje aj na súdnu prax a judikatúru napr.: rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 16. apríla 2019, číslo konania 15CoKR/12/2018 - 192, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 26. apríla 2018, spisová značka 14CoKR/23/2017, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a súdov SR číslo 3/2016 (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa z 21. júla

2014, spisová značka 25CoKR/2/2014), Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 5.novembra
2014, číslo konania 25CoKR/5/2014. Zároveň v prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že
by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia
veriteľovvpodobezmenšeniamajetkuúpadcu,nemohlosajednaťanioúkon,ktorýbybolodporovateľný
ako ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZKR. Práve naopak, žalovaný do konania predložil znalecký

posudok znalca G. H. I. zo dňa 3/2020 zo dňa 29.02.2020, z ktorého záveru vyplýva, že všeobecná
hodnota oceniteľných práv ku dňu 29.02.2020 tvorená obchodným a komerčným know how, ktoré bolo
predmetomodporovateľnéhoprávnehoúkonuvtomtokonaníje960400,-EurbezDPHa1152480,-Eur
s DPH. Vzhľadom k uvedenému je súd názoru, že hodnota tohto majetku nebola umelo nadhodnotená
za účelom ukrátenia iných veriteľov.

28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
ukrátenie pohľadávok veriteľov, ktorý si prihlásili pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu ako
jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žalobe. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na
základe plnenia úpadcu spriaznenej osobe úpadcu z právnych úkonov, na ktoré žalobca
poukazuje, došlo k ukráteniu veriteľov najmenej o sumu, ktorú žalobca zároveň uplatnil v tomto

konaní. Inak povedané, žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k zmenšeniu majetku
úpadcu, nepreukázal ani to, aký bol majetok úpadcu pred plnením z úkonu, ktorého neúčinnosti sa
domáha. Zároveň žalobca nepreukázal a nie je teda zrejmé, v akej sume by sa mohli ostatní veritelia
z tohto majetku úpadcu uspokojiť. Listiny predložené žalobcom nepostačujú na unesenie dôkazného
bremena. Rovnako pokiaľ ide o premlčanie nároku titulom uzavretej dohody, keď podľa názoru žalobcu

premlčacia lehota začala plynúť od roku 2011, kedy medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu
licenčnej zmluvy, sa súd s týmto názorom nestotožňuje. Z uzavretej dohody síce vyplýva, že medzi
zmluvnými stranami došlo k uzavretiu licenčnej zmluvy (ktorá súdu nebola napokon ani predložená), súd
je však názoru, že nárok na plnenie, resp. plynutie premlčacej lehoty začalo až uzavretím predmetnejdohody, kedy sa špecifikovalo plnenie. V konaní nebolo preukázané, že uzavretím licenčnej zmluvy sa
zmluvné strany zaviazali na určité plnenie v prospech žalovaného, tento nárok vznikol až uzavretím
spornej dohody, kedy podľa názoru súdu začala plynúť aj premlčacia lehota. Nakoľko žalobca v tomto

smere neuniesol dôkazné bremeno o existencii jedného z predpokladov odporovateľnosti právneho
úkonu, resp. právnych úkonov, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania neskúmal naplnenie
ostatných predpokladov odporovateľnosti, keďže všetky predpoklady musia byť splnené kumulatívne -
súčasne. Preto absencia čo i len jedného predpokladu má bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby,
ktorou sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov.

29. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

30. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie
svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.)

Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom
rozsahu považuje za zistenú. (§ 32 odsek 18 ZKR)