Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-21S/114/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200647

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-21S/114/2021

NR-21S/114/2021 -
IČS: XXXXXXXXXX

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej
veci žalobcu: ZEDO, s.r.o., so sídlom Hlavná 39, Šaľa, IČO: 44 527 896, zastúpeného: Lurus legal, s.
r. o., so sídlom Plánky 2878/124, Bratislava, IČO: 52 164 705, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 412868/2021 zo dňa 03. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 412868/2021 zo dňa 03. septembra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.

100613032/2021 zo dňa 15. apríla 2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016,

november 2016 a december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100504416/2018 zo dňa 07.
marca 2018 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie
sa k nemu boli dňa 13. marca 2018 doručené žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným v protokole
vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 28. marca 2018.2. Správca dane rozhodnutím č. 101032148/2018 zo dňa 24. mája 2018 („predchádzajúce rozhodnutie
správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 5 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2016.

3. Proti predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný
rozhodnutím č. 101824715/2018 zo dňa 17. septembra 2018 („predchádzajúce rozhodnutie

žalovaného“) rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku dané rozhodnutie potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre na základe žalobcom podanej žaloby rozsudkom sp. zn. 11S/239/2018 zo dňa 04.
decembra 2019 zrušil predchádzajúce rozhodnutia žalovaného aj správcu dane z dôvodu procesného
pochybenia spočívajúceho vo vykonaní výsluchu svedka - A. B. C. dožiadaným Daňovým úradom
Bratislava bez toho, aby bol o tomto úkone upovedomený žalobca, čím bola znemožnená realizácia jeho

práv v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.

5.Správcadanenáslednedoplnildokazovanieokreminéhoajopätovnýmvypočutímp.C.arozhodnutím
č. 100613032/2021 zo dňa 15. apríla 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5
daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 000 eur na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie september 2016.

6. Konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období okrem iného uplatnil právo na
odpočítanie dane na základe prijatej faktúry č. 201603 87 (i.č. 4160686) od dodávateľa L&K - media s.r.o.
vo výške 5 000 eur (fakturovaná cena celkom 30 000 eur, z toho základ dane 25 000 eur + DPH 5 000

eur) za reklamné spoty podľa Dodatku č. 1 zo dňa 30. mája 2016 k Zmluve o zverejnení reklamy zo dňa
30. decembra 2015. Uviedol, že daňovou kontrolou vykonal rozsiahle šetrenie za účelom objektívneho
posúdenia správnosti uplatneného odpočítania dane, pričom bolo zistené, že spoločnosť L&K - media
s.r.o. bola len sprostredkovateľom dodaných reklamných služieb, hoci ich sama nevytvorila, ale oslovila
svojho dodávateľa J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. (ďalej len „J&A

ENGINEERING“), ktorý bol tiež len sprostredkovateľom reklamných služieb a sám tieto neposkytol.
Dospel k záveru, že kontrolou nebolo preukázané, kto reklamné spoty vyrobil, čím nebolo preukázané
reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu a došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“), a to tým, že daňový subjekt si môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným

platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.
412868/2021 zo dňa 03. septembra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa
§ 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Dospel k záveru,

že žalobca nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou L&K - media s.r.o., daň
uvedená na faktúre sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade podľa § 69 ods. 5
zákona o DPH, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť, na vyššom stupni sa jednalo iba o fakturáciu
fiktívnej hodnoty služby, o formálny a nereálny obchod s reklamnými službami, pri ktorom pridaná
hodnota nevznikla a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych

transakcií založených len na fakturácii služby bez reálneho plnenia bolo uplatnenie odpočítania DPH a
čerpanie nadmerných odpočtov v obchodnom reťazci s reklamným priestorom.

8. Uviedol, že ani potvrdenie existencie zmluvného vzťahu a vzájomnej spolupráce s konateľkou
dodávateľa L&K - media s.r.o. - A. B. C. neodstránilo pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočnenia

zdaniteľného plnenia touto spoločnosťou. Mal za to, že ani žalobcom predložená dokumentácia k zmluve
o zverejnení reklamy pod hlavičkou L&K- media s.r.o. za obdobie plnenia od 1. januára do 31. decembra
2016 a 2 ks CD s reklamnými spotmi nie sú dôkazom, že boli skutočne poskytnuté danou spoločnosťou,
pričom predložený mediálny plán je potvrdený odlišnou spoločnosťou - BP Media, s.r.o., potvrdenia o
umiestnení reklamy sú potvrdené klubom PIRANA Šport Club a na jednotlivých inzerátoch týždenníka

Pardon je len logo žalobcu umiestnené na reklame prezentujúcej PIRANA Šport Club. Podotkol, že
správca dane nespochybňuje odvysielanie reklamných spotov ani vyvesenie banneru na plavárni a na
internetovej stránke športového klubu PIRANA Šport Club, ale ich dodanie práve spoločnosťou L&K
- media s.r.o., ako aj jej subdodávateľom, keď nebolo preukázané, kto ich skutočne vyrobil, kto bolna začiatku reťazca dodávky. V danom prípade podľa jeho mienky nebolo preukázané, že služby boli
dodané práve osobou uvedenou na faktúre, ktorá musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala
služby odberateľovi, pričom dodanie predmetných služieb nebolo potvrdené ani vo vzťahu dodávateľa

L&K - media s.r.o. a jeho subdodávateľa J&A ENGINEERING, ktorý vystavoval faktúry bez označenia
dodávky.

9. Konštatoval, že p. C. sa pri vypočutí vyjadrila, že sídlo spoločnosti L&K - media s.r.o. je len virtuálnym
sídlom, hlavným predmetom jej činnosti je sprostredkovanie reklamy pre konečných spotrebiteľov a pre

iné sprostredkovateľské spoločnosti, vykonáva ju priamo z domu, daná spoločnosť nemá zamestnancov
a služby boli zabezpečené subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti J&A ENGINEERING, pričom
bol objednaný mediálny balík určitého počtu spotov za jednotlivé rádiá. Poukázal tiež na skutočnosť,
že konateľ žalobcu D. E. sa viackrát vyjadril, že ohľadne fakturovaných služieb jednal len s konateľkou
spoločnosti L&K - media s.r.o., avšak jej meno nevedel uviesť, a preto nebol dôvod vypočúvať svedkov
A. F. G. a bývalú konateľku p. E., keďže za spoločnosť L&K media, s.r.o. podala dostatočné vyjadrenie

k obchodnej spolupráci p. C. a správca dane získal dôkazy aj zo spisov iných daňových subjektov.

10. Uviedol, že správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď p. G., obchodného zástupcu spoločnosti
L&K - media s.r.o. ako zmätočnú a nekorešpondujúcu s výpoveďou p. C., keď p. G. tvrdil, že navrhol text
reklamného spotu a p. C. uviedla, že reklamné spoty vytvorila ona osobne. Ďalej mal p. G. uviesť, že

dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy nevyrobil, podklady dostal od p. C., prišli v konečnej verzii
aj s potvrdením od rádia a športového klubu Piraňa, on ich len roztriedil podľa klientov, reklamné spoty
prišli tiež e-mailom a z týchto vytvoril CD, kým podľa p. C. dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy
zhotovoval p. G., vychádzal z mediálnych plánov, ktoré mu posielala, zhotovoval fotodokumentáciu
reklamných bannerov umiestnených na plavárni a dával dokopy výtlačky z tlačovín, kde bolo zverejnené

logo žalobcu. Z výpovede p. C. zároveň zistil, že spoločnosť L&K - media s.r.o. zastupoval v obchodných
konaniachvsúvislostisdodanímslužiebžalobcovip.G.,ktorúskutočnosťpotvrdilajp.G.stým,žeužnie
je konateľom spoločnosti GAMA SK, s.r.o., ktorá fakturovala spoločnosti L&K - media s.r.o. odmenu za
jehoslužby,adokladyodovzdalnovémukonateľovi.Uvedenévyhodnotiltak,žespoločnosťL&K-media,
s.r.o., ani jej bývalá konateľka p. C. a ani p. G. nevedeli predložiť relevantné doklady, ktorými by bolo

preukázané reálne dodanie predmetných služieb medzi spoločnosťou GAMA SK, s.r.o. a spoločnosťou
L&K - media, s.r.o.

11. Správca dane podľa jeho mienky v danom prípade vyvinul maximálne úsilie a vykonal rozsiahle
šetrenie s cieľom získať čo najviac dôkazov, za týmto účelom preveroval priameho dodávateľa služieb

- spoločnosť L&K - média s.r.o. aj jeho subdodávateľa J&A ENGINEERING, pričom spoločnosť J&A
ENGINEERING a jej bývalý konateľ so správcom dane nespolupracovali a nepredložili žiadne doklady,
na základe ktorých by bolo možné preveriť a preukázať reálnosť tvrdenia konateľky spoločnosti L&K -
média s.r.o. p. C., že reklamné spoty a mediálny balík boli dodané spoločnosťou J&A ENGINEERING
(subdodávateľom), čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH

a zákonné podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v súlade s § 51
zákona o DPH. Dospel tiež k záveru, že v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku spoločnosť L&K -
media s.r.o. bola len sprostredkovateľom, nemala žiadnych zamestnancov a jej vtedajšia konateľka p.
C. len sprostredkovala mediálne balíky, resp. reklamné spoty u spoločnosti J&A ENGINEERING, ktorá
bola tiež len sprostredkovateľom, nemala žiadnych zamestnancov, nekomunikovala priamo s rádiami,

pričom v dôsledku zlúčenia zanikla a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná.

II.
Žaloba

12.Včaspodanoužalobousažalobcadomáhalzrušeniarozhodnutiažalovanéhoč.412868/2021zodňa
03. septembra 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100613032/2021 zo dňa 15.
apríla2021avráteniavecinaďalšiekonanieapriznanianáhradytrovkonania.Správnužalobuodôvodnil
tým, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nemohli vychádzať z
dostatočne zisteného stavu veci, z podkladov nebolo možné dospieť k skutkovým a právnym záverom,

ktoré urobil žalovaný a boli vydané v konaní trpiacom takými vadami, že žalobcovi v ňom bola odňatá
možnosť riadne uplatniť svoje procesné práva, vychádzajú z takej interpretácie a aplikácie ustanovení
daňového poriadku a § 9 ods. 4 zákona o DPH, ktorá nie je v súlade s právom európskej únie ani s
Ústavou Slovenskej republiky, keď okrem iného došlo k porušeniu legitímnych očakávaní žalobcu.13. Namietal, že správca dane nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi žalobcu a správcu dane,
a to už v štádiu vypracovania protokolu, ktorý nemohol byť použitý ako zákonný podklad pre daňové

konanie. Mal za to, že svoju povinnosť tvrdiť si splnil podaním daňového priznania k DPH a dôkaznú
povinnosť tým, že predložil všetky záznamy, ktoré je povinný viesť podľa zákona č. 431/2006 Z.z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) spolu s účtovnými dokladmi
v zmysle § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve, čím sa dôkazné bremeno presunulo na správcu dane, ktorý
svoju pochybnosť v priebehu daňového konania nešpecifikoval a zaťažoval ho neprimeraným dôkazným

bremenom.

14. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že mu dodávateľ L&K
– media s.r.o. reálne poskytol deklarovanú službu. Uviedol, že v zmysle uzavretej zmluvy o reklame
sa spoločnosť L&K – media s.r.o. zaviazala pre neho zrealizovať reklamnú kampaň a jej faktúra
nebola vystavená na sprostredkovateľskú províziu, ale za službu reklamy, pričom spoločnosť L&K –

media s.r.o. si objednala službu reklamy pre žalobcu pod svojím menom u svojho subdodávateľa J&A
ENGINEERING, ktorý vyfakturoval svoje služby priamo spoločnosti L&K – media s.r.o. Upozornil, že si
nemá ako overiť správnosť informácií o vzťahu spoločností L&K – media s.r.o. a J&A ENGINEERING ani
to nie je jeho povinnosťou pre účely preukázania práva na odpočet DPH. Poukázal tiež na ustanovenie
§ 9 ods. 4 zákona o DPH, v zmysle ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará

dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

15. Bol toho názoru, že splnil podmienky pre odpočítanie dane ustanovené v § 49 a § 51 zákona
o DPH a dodanie služby zo strany spoločnosti L&K – media s.r.o. bolo dostatočne preukázané
dôkazmi zrealizovanými v daňovom konaní, vrátane faktúry k poskytnutej službe, zmluvy o poskytnutí

reklamy, dokumentácie k zmluve o poskytnutí reklamy (táto je vedená pod hlavičkou spoločnosti
L&K – media s.r.o. a obsahuje vysielané časy v rádiách – potvrdené rádiami, fotodokumentáciu s
vystavenými reklamami v priestoroch športoviska a so zverejnenými reklamami v printovom magazíne či
CDsospotomodvysielanýmvrádiách),výpovedíkonateľažalobcup.E.,výpovedíkonateľkyspoločnosti
L&K – media s.r.o. p. C. a výpovede obchodného zástupcu danej spoločnosti p. G..

16. V súvislosti so žalovaným uvádzanou nezrovnalosťou vo výpovediach p. E. a p. C. týkajúcou sa
označenia, s kým rokoval p. E., ktorý uviedol, že sa stretol s p. C., zatiaľ, čo ona tvrdila, že obchod
dojednával p. G., mal za to, že táto nezrovnalosť nemôže zakladať dôvod na odmietnutie práva na
odpočet DPH. Konštatoval, že p. E. sa vyjadroval pri výpovedi v roku 2018 k udalosti, ktorá sa stala

pred viac ako 2 rokmi. Tvrdil, že v skutočnosti sa niekoľkokrát stretli p. E. a p. E. ako vtedajší konatelia
žalobcu a za spoločnosť L&K – media s.r.o. obchodný zástupca p. G., pričom na prvom stretnutí prebrali,
ako by mala reklama vyzerať a aj tému s banerom a neskôr im p. G. odovzdal vysielací plán reklamy,
aby si žalobca mohol skontrolovať, v ktorých časoch sa bude reklama vysielať v rádiu, ktoré skutočnosti
boli potvrdené aj p. G..

17. Pokiaľ ide o údajnú zmätočnosť výpovedí p G. a p. C., keď každý z nich tvrdil, že navrhol text
reklamného spotu, táto podľa jeho názoru nemôže zakladať relevantný dôvod na odmietnutie práva na
odpočet, keďže obaja svedkovia sa vyjadrovali k skutočnostiam spred viac ako 4 rokov a spolupracovali
na viacerých projektoch, a teda určité nezrovnalosti sú prirodzené. Za rozhodujúce považoval, že p.

G. aj p. C. zhodne potvrdili, že navzájom spolupracovali na základe zmluvy o obchodnom zastúpení
medzi spoločnosťami L&K – media s.r.o. a GAMA SK, s.r.o. a vykonávali činnosti týkajúce sa služieb
pre žalobcu podľa zmluvy o reklame. Nesúhlasil tiež so žalovaným tvrdeným rozporom vo výpovediach
ohľadom dokumentácie k zmluve o reklame, keď p. C. aj p. G. potvrdili, že podklady k dokumentácii
ohľadom reklamy mu zasielala p. C. za viacerých klientov a on ich roztriedil podľa klientov a odovzdal

im ich.

18. Súčasne namietal, že žalovaný požadoval od p. G. a p. C. predloženie ďalších dokladov
preukazujúcich poskytnuté služby medzi spoločnosťami GAMA SK, s.r.o. s L&K – media s.r.o. a ich
neposkytnutie vyhodnotil ako ďalší dôkaz spochybňujúci dodanie služieb, hoci p. C. od 31. decembra

2017 nie je konateľkou a od 26. marca 2019 ani spoločníčkou spoločnosti L&K – media s.r.o., a preto
nemá oprávnenie mať u seba doklady danej spoločnosti, a p. G. už nebol spoločníkom ani konateľom ani
nebol inak aktívny pre spoločnosť že GAMA SK, s.r.o., ktorá sa v marci 2017 zlúčila s inou spoločnosťou,
a účtovníctvo odovzdal nástupníckej spoločnosti, o čom predložil protokol a notársku zápisnicu o zlúčenízo dňa 31. marca 2017. Podotkol, že ak si chcel správca dane overiť fakturáciu medzi spoločnosťami
L&K – media s.r.o. a GAMA SK, s.r.o. mohol tak urobiť dožiadaním spoločnosti L&K – media s.r.o., čo
však neurobil.

19. Správcovi dane a žalovanému zároveň vytkol, že nevzali do úvahy skutočnosť, že sprostredkovanie
reklamných služieb je najmä o kontaktoch a nehmotnej činnosti, a na uplatnenie práva na odpočet DPH
požadujú preukázanie skutočností, ktoré nie sú stanovené aplikovateľnou legislatívou. Spochybnil tiež
ich argument, že spoločnosť L&K – media s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov a má len virtuálne sídlo

(aj to až od 23. marca 2017, t .j. po kontrolovanom období), keďže nič z týchto skutočností nepreukazuje,
že spoločnosť L&K – media s.r.o. neposkytla služby. Z výpovedí p. C. je podľa jeho mienky zrejmé, že
táto konala za spoločnosť L&K – media s.r.o. a pomáhal jej p. G. na základe obchodnoprávneho vzťahu
ako obchodný zástupca, pričom činnosť daného dodávateľa spočívala v know-how, vo vymyslení textov
spotov, reklamných banerov a organizácii, zadaní ich výroby a následnom zabezpečení odvysielania
v rádiu YES s tým, že na samotnú výrobu spotov si spoločnosť L&K – media s.r.o. najala spoločnosť

J&A ENGINEERING.

20. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že sa mal zúčastniť fiktívnych transakcií s reklamnými
službami, ktorých cieľom malo byť len čerpanie nadmerných odpočtov DPH, keďže nie je založený
na dôkazoch a DPH z transakcie medzi žalobcom a L&K – media s.r.o. bola riadne zaevidovaná aj

odvedená, čo potvrdil aj správca dane. Podotkol, že odvedenie DPH pri transakcii medzi spoločnosťami
L&K – media s.r.o. a J&A ENGINEERING si mohol správca dane overiť sám s tým, že podmieňovanie
práva odpočtu žalobcu odvedením DPH v predchádzajúcich transakciách je v rozpore s aplikovateľnou
legislatívou aj judikatúrou (uznesenie Súdneho dvora EÚ Transport Service, C-395/02).

21. Ako nezákonnú odmietol požiadavku žalovaného, že ním tvrdené skutočnosti musia byť
bez akýchkoľvek pochybností preukázané v celom obchodnom reťazci, pričom pochybnosti o činnosti
J&A ENGINEERING, s ktorou nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, aplikuje žalovaný ako priťažujúcu
okolnosť pri jeho nároku na odpočet DPH, ktorý postup nemá žiadnu oporu v zákone o DPH ani v
relevantnej judikatúre (uznesenie Súdneho dvora EÚ Transport Service, C-395/02, rozsudok PPUH

Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek, C-277/14) a je zrejmé, že
žalovaný od neho požadoval unesenie dôkazného bremena nad rámec toho, čo požaduje legislatíva pri
uplatnení práva na odpočet DPH.

22. Poukázal tiež na skutočnosť, že jedným z dôvodov zamietnutia nároku na odpočet DPH bolo aj

nepreukázanie, že službu naozaj niekto vyhotovil, avšak na druhej strane správca dane akceptuje,
že služba bola poskytnutá (reklama odvysielaná, bannery umiestnené). V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. augusta 2010, v
zmysle ktorého nie je možné spravodlivo žiadať od žalobcu, aby sledoval a kontroloval obstarávanie ním
objednaných služieb u iných subjektov pred dodaním služby. Navyše upozornil, že správca dane mal

možnosť overiť si, kto vyrobil reklamné spoty, keďže konateľka spoločnosti L&K – media s.r.o. vo svojej
výpovedi označila rádio YES alebo Beta za možných výrobcov spotov, t. j. mohol kontaktovať YES rádio,
ktoré bolo uvedené na faktúrach ako rádio, kde boli odvysielané reklamné spoty.

III.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 10. júna 2022, v ktorom zotrval
na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako bezdôvodne podanú
zamietnuť. Po preštudovaní predmetnej žaloby dospel k záveru, že žalobca v nej neuvádza nové

skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia, pričom by neboli predmetom
odvolania. Konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb dodávateľom
uvedeným na daňovom doklade, a to spoločnosťou L&K - media s.r.o., daň uvedená na samotnom
daňovom doklade sa tak stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade podľa § 69 ods. 5
zákona o DPH a takto splatná daň z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie dane použiteľná.

24. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je podľa jeho
mienky v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Uviedol, že žalobca nepredložil v
priebehudaňovejkontroly,vyrubovaciehoaaniodvolaciehokonaniavdanejvecitakérelevantnédôkazy,ktoré by dostatočne a vierohodne preukazovali oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane
zo všetkých predložených daňových dokladov a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré
by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane, resp. jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie

konanie a rozhodnutie tak, ako to žalobca žiadal.

IV.
Ďalšie vyjadrenia

25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 26. júla 2022, v ktorej zotrval
na svojej žalobnej argumentácii, ktorú čiastočne zopakoval.

26. Žalovaný v duplike zo dňa 31. augusta 2022 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

V.

Konanie na správnom súde

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z

Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-21S/114/2021. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 07. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne bola
dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v
Bratislave.

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové

rozhodnutie správcu dane vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu, v medziach podanej žaloby a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

29. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 16. októbra 2025, nakoľko boli

splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 04. septembra
2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky.

VII.
Relevantná právna úprava

30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.33. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

34. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

39. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané.

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VIII.

Právne posúdenie

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných
námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 412868/2021 zo dňa 03.
septembra 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100613032/2021 zo dňa 15. apríla 2021,

ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2016.

44. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, nemohli vychádzať z dostatočne zisteného stavu veci, z podkladov nebolo možné

dospieť k skutkovým a právnym záverom, ktoré urobil žalovaný a boli vydané v konaní trpiacom takými
vadami, že žalobcovi v ňom bola odňatá možnosť riadne uplatniť svoje procesné práva.45. Konkrétne namietal, že ho správca dane zaťažoval neprimeraným dôkazným bremenom. Nesúhlasil
s tvrdením žalovaného, že z vykonaného dokazovania nevyplýva reálne poskytnutie deklarovanej služby
dodávateľomL&K–medias.r.o.Žalovanýmuvádzanénezrovnalostivovýpovediachp.E.ap.C.,resp.p.

G. a p. C. podľa jeho názoru nie sú dôvodom na odmietnutie práva na odpočet DPH. Súčasne namietal,
že žalovaný požadoval od p. G. a p. C. predloženie ďalších dokladov preukazujúcich poskytnuté služby
medzi spoločnosťami GAMA SK, s.r.o. s L&K – media s.r.o., hoci už nie sú konateľmi ani spoločníkmi
daných spoločností. Spochybnil tiež relevantnosť argumentu žalovaného, že spoločnosť L&K – media
s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov a má len virtuálne sídlo. Žalovanému ďalej vytkol, že pochybnosti

o činnosti J&A ENGINEERING, s ktorou nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, aplikuje ako priťažujúcu
okolnosť. Poukázal tiež na záver správcu dane o nepreukázaní, že danú službu naozaj niekto vyhotovil,
kým na druhej strane akceptoval, že služba bola poskytnutá.

46. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo

na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka,
(iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci H. E.
C., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo

dňa 09. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä
náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci H. E. C., C-610/19 zo dňa 03.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod
24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej

osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.
decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

47. Vo všeobecnosti platí, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre

priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva,
v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych
podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20

zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod
38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 29).

48. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie

nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok
na odpočet stanovil. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke
(vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v

prípade pochybností preukazuje daňový subjekt.

49. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril
aj Ústavný súd SR, napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, v zmysle
ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť

svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt
splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo

úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa
03. augusta 2022).

50. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení

podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019).

51. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
akoajobsahuadministratívnehospisuvmedziachpodanejsprávnejžalobydospelsprávnysúdkzáveru,
že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho

posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

52. Správny súd z obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane a následne aj žalovaný
svoj záver o nesplnení podmienok odpočítania dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 2 písm.
a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH založili na tom, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie

reklamných služieb dodávateľom - spoločnosťou L&K – media s.r.o., resp. jeho subdodávateľom L&K
- media s.r.o., keďže nebolo preukázané, kto predmetné reklamné služby poskytol, resp. kto vyrobil
reklamné spoty. Správca dane ani žalovaný však nespochybnili, že dané reklamné služby boli žalobcovi
skutočne poskytnuté, t. j. že predmetné reklamné spoty boli odvysielané a došlo k vyveseniu banneru
na plavárni a na internetovej stránke športového klubu PIRANA Šport Club.

53. Správny súd konštatuje, že žalovaný, resp. správca dane v predmetnej veci formulovali záver o
nesplnení materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane najmä na základe určitých nezrovnalostí
vo výpovediach vypočutých svedkov, keď konateľ žalobcu p. E. nevedel uviesť meno konateľky
dodávateľskej spoločnosti L&K - media s.r.o., s ktorou jednal, a bývalá konateľka spoločnosti L&K -

media s.r.o. p. C. a obchodný zástupca tejto spoločnosti p. G. (v pozícii konateľa spoločnosti GAMA SK,
s.r.o.) sa v rámci svojich výpovedí úplne nezhodovali v tom, ktorý z nich vytvoril/navrhol text reklamného
spotu a zhotovoval dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy. Správca dane súčasne konštatoval,
že p. C. a p. G. nepredložili relevantné doklady k fakturovaným službám, neberúc do úvahy, že v danom
čase už tieto osoby neboli konateľmi ani spoločníkmi spoločností L&K - media s.r.o., resp. GAMA SK,

s.r.o., a teda už danými dokladmi objektívne nedisponovali. Okrem toho správca dane poukazoval na
nekontaktnosť nástupníckej spoločnosti subdodávateľa J&A ENGINEERING, ktorý medzičasom zanikol
v dôsledku zlúčenia, a jeho bývalého konateľa.

54. Vychádzajúc z uvedeného je správny súd toho názoru, že dané skutočnosti, na základe ktorých

správca dane a žalovaný dospeli k záveru o nepreukázaní dodania fakturovaných služieb žalobcovi
zo strany deklarovaného dodávateľa, nie sú natoľko závažné, aby boli samy o sebe spôsobilé
spochybniť reálne dodanie fakturovaných služieb, a to predovšetkým za situácie, keď bývalá konateľka
dodávateľskej spoločnosti L&K - media s.r.o. p. C. a jej bývalý obchodný zástupca (a bývalý
konateľ spoločnosti GAMA SK, s.r.o.) p. G. v rámci svojich výpovedí potvrdili reálne dodanie

fakturovaných služieb žalobcovi, a žalobca predložil dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy
uzavretej s dodávateľom L&K - media s.r.o. obsahujúcu okrem iného potvrdenia klubu PIRANA Šport
Club o umiestnení reklamy, inzeráty týždenníka Pardon s logom žalobcu umiestnené na reklame
prezentujúcej PIRANA Šport Club, CD so spotom odvysielaným v rádiách a potvrdené vysielacie časy
v rádiách.

55.Správnysúdvprejednávanejvecipoukazujenaskutočnosť,žezvyššiecitovanejjudikatúrySúdneho
dvora EÚ, ako aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. 8Sfk/19/2025,
1Sfk/6/2024, 3Sfk/75/2023) vyplýva, že identita dodávateľa a jej súlad s údajom uvedeným na faktúre
nepredstavujemateriálnu,aleformálnupodmienkuprávanaodpočítaniedane.Naprotitomumateriálnou

podmienkou práva na odpočítanie dane nie je samotná identita dodávateľa, ale postavenie dodávateľa
ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou žalovaného,
že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH musí byť osoba uvedená na
faktúre identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi.56. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že dôkazná situácia v prejednávanej veci
nevedie k jednoznačnému a presvedčivému záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok práva

na odpočítanie dane, keďže správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že skutočné
poskytnutie predmetných reklamných služieb žalobcovi nespochybnili a za spornú označili výlučne
osobu dodávateľa, resp. subdodávateľa. Podľa názoru správneho súdu sa pochybnosti správcu
dane v danom prípade v zásade ani netýkali identity samotného dodávateľa žalobcu, ale skôr jeho
subdodávateľa – spoločnosti J&A ENGINEERING, prípadne ešte jemu predchádzajúcich stupňov

dodávateľského reťazca, pričom za aktuálnej dôkaznej situácie neboli dané pochybnosti formulované
správcom dane a žalovaným natoľko závažné, aby boli spôsobilé relevantných spôsobom spochybniť
aj samotné dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou L&K - media s.r.o. žalobcovi, posudzované
v predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutia sú tak predčasné a vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia vo vzťahu k materiálnym podmienkam práva na odpočítanie dane, ako aj z nesprávneho
právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený,

a rovnako závery daňových orgánov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

57. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm.

a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec
s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

58. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť žalobcom predložené, ako aj
správcom dane zabezpečené dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti,prípadnedokazovaniedoplniť,rešpektujúcpritomzásadyprenosudôkaznéhobremenamedzi
daňovým subjektom a správcom dane vyplývajúce z relevantnej judikatúry, následne opätovne posúdiť
naplnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej dodávateľskej faktúry
v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) na strane žalobcu a vo veci znovu
rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých
istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade

s citovaným zákonným ustanovením.

60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške
ktorejrozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyšší

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.