Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124209371
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124209371.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, 953 01 Zlaté Moravce,
deti rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXX, XXX XX E. F. G., zastúpená

splnomocneným zástupcom Centrum poradensko intervenčných služieb CPIS BUDÚCNOSŤ, n.o. Nitra,
Wilsonovo nábrežie 82 949 01 Nitra, a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX
XX I., zastúpený JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, v konaní o
návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 17.03.2025, č.k. 54P/149/2024-99, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III. o výživnom a vo výroku IV. o zročnom

výživnom a v nadväzujúcom výroku VI. o trovách konania z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.03.2025, č.k. 54P/149/2024-99 vo výroku I. zveril maloleté
deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Oboch rodičov
oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otca zaviazal prispievať na výživu

maloletej A. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne, ktorú je povinný
u oboch detí platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.09.2024. IV.
Zročné výživné za čas od 01.09.2024 do 31.03.2025 v sume 1.750 eur na maloletú A. a v sume 1.050
eur na maloletú A. povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným
výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok. V. Styk otca s maloletými deťmi neupravil.
VI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods.
1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 01.09.2024,
starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým. Vo vzťah k rozhodovaniu o výživnom mal preukázané,

že obaja rodičia sú nezamestnaní, matka z dôvodu, že si nevie nájsť adekvátnu prácu, v ktorej by
zohľadnili jej starostlivosť o dve maloleté deti, z ktorých staršie má zdravotné problémy a špeciálne
potreby, aj čo sa týka vzdelávania v škole. Matka s maloletou A. absolvuje potrebné vyšetrenia, je
sledovaná v odborných ambulanciách v Bratislave, z dôvodu Aspergerovho syndrómu navštevuje aj
poradňu v Nitre, a jej stav si vyžaduje ďalšie vyšetrenia u klinického psychológa. Otec je od 16.09.2024,
kedy ukončil pracovný pomer dohodou, nezamestnaný a nevie si nájsť prácu zodpovedajúcu jeho

kvalifikáciiautomechanika.Malpreukázané,žeotecprišieloprácuzdôvodustratyschopnostivykonávať
ju vlastným pričinením, nakoľko jazdil motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho mubolo zadržané vodičské oprávnenie. Pri určení výživného na maloleté deti aplikoval ust. § 75 Zákona
o rodine a vzal do úvahy príjem otca u posledného zamestnávateľa, ktorý dosahoval vo výške 1.600 eur
mesačne netto a skutočnosť, že otec prišiel o prácu svojím nezodpovedným správaním. Konštatoval,

že, ak by otec nebol pod vplyvom alkoholu, nedošlo by k zadržaniu jeho vodičského oprávnenia a mohol
by ďalej pracovať, keďže jeho pracovné miesto zostalo zachované. Prihliadol na osobné, majetkové a
príjmové pomery oboch rodičov, na ich odôvodnené výdavky, najmä na bývanie a základné potreby, ako
je strava, hygiena, ošatenie, a zohľadnil vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Dospel k záveru,
že určené výživné je primerané uvedeným kritériám a je v možnostiach a schopnostiach otca ho platiť.

Súčasne výška výživného zodpovedá Metodike Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného
rodičov k deťom, ktorá má odporúčací charakter a podľa ktorej povinný rodič, ktorý má dve vyživovacie
povinnosti, by mal platiť na maloleté dieťa na prvom stupni základnej školy výživné vo výške 14% z
príjmu a na maloleté dieťa na druhom stupni základnej školy výživné vo výške 16% z príjmu. Vzal do
úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky k maloletým deťom, u ktorej však prihliadal na výkon jej osobnej
starostlivosti o maloleté deti, čím si čiastočne plní vyživovaciu povinnosť. Výživné určil od 01.09.2024,

odkedy rodičia spolu nežijú a od mesiaca, v ktorom matka podala návrh. Prihliadal na to, že otec napriek
vykonateľnému rozhodnutiu súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým mu súd uložil povinnosť
prispievať výživným maloletej A. v sume 150 eur a maloletej A. v sume 100 eur mesačne, toto výživné
neplatí,matkapretopodalanávrhnavykonanieexekúcieaexekučnékonaniesavedienaExekútorskom
úrade JUDr. Evy Pálffyovej v Šali.

3. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2024 do 31.03.2025 (sedem mesiacov) na maloletú A. vo
výške 1.750 eur a na maloletú A. vo výške 1.050 eur vypočítal ako rozdiel medzi určeným výživným
a výživným plateným otcom na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré je
exekučne vymáhané. Otcovi povolil zaplatiť zročné výživné v splátkach po 50 eur mesačne spolu

s bežným výživným na každé z deti pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so
zaplatením ktorejkoľvek splátky.

4. Styk maloletých detí s otcom neupravil, nakoľko to rodičia nežiadali. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov
konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

5. Proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu navrhujúc rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky a nemá vodičské oprávnenie potrebné k výkonu jeho povolania.
Z uvedených dôvodov je pre neho neudržateľné platiť súdom určené výživné. Vyslovil názor, že

v rozhodnutí absentuje akékoľvek zamyslenie sa na dopad vydaného rozsudku. Určené výživné na obe
maloleté deti predstavuje sumu 600 eur mesačne, ktorá je pre neho ako nezamestnaného likvidačná
z pohľadu majetkového (ohrozenie platobnej schopnosti uhrádzať čo aj len základné potreby), aj
trestnoprávneho, kedy pri neplnení výživného v prípade naplnenia skutkovej podstaty trestného činu
zanedbania povinnej výživy mu hrozí trestné stíhanie. Namietal, že súd nesplnil podmienku riadneho

odôvodneniarozhodnutia,nakoľkovbode17uviedolibavšeobecnéodôvodnenieorozhodovaníovýške
výživného. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými argumentami súd odôvodňuje výrok o
výživnom, akými dôkazmi má podložené, že je v jeho možnostiach uhrádzať určené výživné. Namietal
nedostatočné odôvodnenie rozsudku aj vo vzťahu k výroku o zročnom výživnom.

6.Matkavovyjadreníkodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokpotvrdiť.Malazato,žesúdprvejinštancie
postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, v ničom nepochybil, dôkladne preskúmal
skutkový aj právny stav. Poukázala na to, že otec je síce nezamestnaný a vedený ako uchádzač o prácu,
ale do tejto situácie sa dostal svojou nezodpovednosťou tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu a bolo mu odobraté vodičské oprávnenie. Otec neuviedol, že prišiel o príjem z ÚPSVaR-u

z dôvodu absencie spolupráce, nakoľko sa nedostavil na termín predvolania a nerešpektoval ani termíny
súdnych pojednávaní nariadené súdom prvej inštancie. Podľa jej mienky, otec mal a aj naďalej má príjem
z nelegálneho podnikania, keďže má povesť šikovného mechanika, má exkluzívne a nadštandardne
vybavenú dielňu v I., pravidelne pred ňou parkujú autá, čo na pojednávaní nepoprel. Maloleté deti opustilotec v čase, keď rodičia spoločne žili v nadštandardných podmienkach, maloletí mali vlastné koníky,
bazén. Do spoločnej domácnosti si otec priviedol 22 ročnú partnerku s dvomi maloletými deťmi, o ktorú
sazačalstaraťakoosvojurodinu.Nakoľkonemalasdeťmikdeísť, žilivšetcispoločneurčitýčasvjednej

domácnosti. Tento stav bol neúnosný, nevhodný a vulgárny, preto sa dňa 01.09.2024 odsťahovala
spoločne s maloletými deťmi do starého rodinného domu k svojej matke, kde nie je k dispozícii pitná
voda. Zostali bez hmotných prostriedkov, v stave hmotnej núdze, maloletým musela z úspor jej matky
nakúpiť najnutnejšie potreby. V rodinnom dome, ktorý spoločne s otcom rekonštruovali a zariaďovali,
ostalo všetko potrebné, otec im nedovolil si vziať veci, ktoré teraz užíva jeho nová partnerka s deťmi. Na

Vianoce partnerke otec kúpil zlatý náramok a zaplatil jej botox, absolvujú zahraničné výlety a dovolenky.
Mala za to, že súd prvej inštancie zohľadňoval skutkový stav, overil si aktuálne pracovné ponuky
na pozíciu automechanika s vysokými mzdovými ponukami, ktoré otec nehľadal, ale dostal pracovnú
ponuku s podmienkou abstinencie od alkoholu, ktorú odmietol. Súd dôkladne preskúmal majetkové
a príjmové pomery oboch rodičov, ich odôvodnené výdavky, najmä bývanie a základné potreby ako je
strava, hygiena, ošatenie, prihliadol na vek a zdravotný stav oboch maloletých detí s ohľadom na ich

potreby a dospel k záveru, že určené výživné je primerané kritériám a je v možnostiach otca ho platiť.
Poukázala na nezáujem otca o maloleté deti, ktoré preto s ním nechcú byť. Nakoľko otec dobrovoľne
nesplnil súdom uloženú povinnosť nariadenú uznesením č. k. 54P/149/2024-10 zo dňa 10.09.2024,
právoplatné 02.10.2024, maloleté deti dávno stratili pohodlie a vyšší štandard bývania, na ktorý boli
zvyknuté, ale aj istotu, že otcovi na nich záležalo.

7. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch potrebné zrušiť.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem "procesný postup" súdu
treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie

je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieouplatnenejžalobe(návrhu).Zodôvodneniarozhodnutiasúduvšak
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,

že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných právúčastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný
súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitounámietkounezaoberal.Aktaksúdnepostupuje,porušujeprávo

účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

14. Podľa ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Odvolací súd zdôrazňuje,
že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou

zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho
povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36
CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého môže ustáliť pomery na strane maloletého dieťaťa
a jeho rodičov a rozhodnúť o určení výšky výživného v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62, § 75 ods.

1 Zákona o rodine.

15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných

potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné
je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,
spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62
ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené

potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri
zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nevykonal vo veci dostatočné a náležité dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci tak

ako mu to ukladá ust. § 35 a § 36 CMP vo vzťahu k zisťovaniu nákladov na odôvodnené potreby
oboch maloletých detí, nákladov a pomerov oboch rodičov. Súd prvej inštancie opomenul zisťovať
niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, ktoré
neskúmal a s ktorými sa nezaoberal. Nedostatočnosť zisteného skutočného stavu viedla k nesprávnymprávnym záverom, pričom súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho
skutkový základ. V danom prípade je predmetom konania vec starostlivosti o maloleté deti, pričom
jedným zo základných princípov mimosporového konania je vyšetrovací princíp založený na povinnosti

súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci. Treba pripomenúť, že v takomto konaní súd musí na základe vykonaného dokazovania
dospieť k spoľahlivým záverom a tieto premietnuť pri svojom rozhodovaní. Odvolací súd konštatuje, že
z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie matku nevypočul k nákladom na odôvodnené potreby
každého z maloletých detí, ktoré náklady matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, to znamená

nedoložila doklady o úhrade poplatkov za stravu v škole, za pobyt v školskom klube, za mimoškolské
aktivity (návšteva základnej umeleckej školy a hipoterapie). Rovnako neboli v konaní matkou doložené
lekárske správy o zdravotnom stave maloletých, hoci z bodu 6 napadnutého rozsudku vyplýva,
že matka má zvýšené výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti maloletých (stomatológ,
psychológ, ortopéd). Z písomného vyjadrenia matky je zrejmé, že bola nútená zabezpečiť maloletým
nábytok, vzhľadom na odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti, ku ktorej skutočnosti nebola vypočutá

adokladminákupvecínepreukázala.Súdprvejinštancievýsluchommatkynezisťovalanibežné náklady
na deti za stravu v domácom prostredí, ošatenie a obuv, hygienu. Rovnako zo spisu nevyplýva, že by
matka doložila doklady o úhrade platieb za bývanie (prípadne prehlásenie o príspevkoch na bývanie
jej matke, u ktorej sa údajne toho času s maloletými deťmi zdržiava). V spise sa nenachádzajú ani
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k úhradám prídavkov na maloleté deti, ktoré

matka nepochybne poberá. Súd prvej inštancie v rámci výsluchu matky opomenul zisťovať pracovné
podmienky matky, t.j. dôvody prečo je nezamestnaná, keď obe maloleté deti navštevujú základné školy
s absolvovaním popoludňajšieho pobytu v školskom klube. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, súd
sa v rámci dokazovania zameral na ukončenie pracovného pomeru zo strany otca a jeho predpoklad
dosahovať určitý príjem, avšak nezaoberal sa jeho nákladmi, nemal preukázané platby za bývanie,

ďalšie výdavky otca (vrátane Zmluvy o úvere a pôžičkách) a jeho majetkové pomery (list vlastníctva
k nehnuteľnosti).

20. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v posudzovanom prípade nie je možné ustáliť aj vzhľadom
na nedostatočne vykonané dokazovanie, akým spôsobom súd vyhodnotil náklady na odôvodnené

potreby maloletých detí, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia
výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými
vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté deti a najmä vo vzťahu k rozsahu ich odôvodnených
potrieb. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže rezignovať
na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie

všetkých jeho pravidelných a nepravidelných výdavkov, aby odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (podiel nákladov na bývanie,
náklady na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, náklady súvisiace so školskou dochádzkou,
cestovné náklady a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady
na voľnočasové aktivity, prípadne iné nevyhnutné náklady. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu

k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa
na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať povinný rodič (pri zohľadnení jeho zárobkových
schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky a
pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie nezaoberal

podstatnou skutočnosťou a to ustálením nákladov na maloleté deti (a to adresne vo vzťahu ku každému
z detí individuálne), tieto nevyhodnocoval (resp. ich vyhodnotil len všeobecne, pričom ich ani nemal
preukázané) a rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k maloletým len stručnou konštatáciou (citovanou
v odseku 17 napadnutého rozsudku) a pri určovaní výživného sumou 350 eur na maloletú A. a 250
eur na maloletú A. vychádzal tiež z Metodiky MS SR o určení výživného na dieťa, podľa ktorej výživné

určil vo výške 14 a 16% (s ohľadom na stupeň základnej školy, ktorú maloleté navštevujú) zo sumy
predpokladaného príjmu otca berúc do úvahy jeho posledný príjem a len všeobecne konštatujúc, že
prihliadalnaosobnéamajetkovépomeryrodičovaichnákladynabývanieazákladnépotreby,nímprijaté
rozhodnutie je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti,
že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie o určenie výživného na

maloleté deti (§ 35, § 36 CMP).

21. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, ako súd ustálil pravidelné mesačné náklady
každého z maloletých detí, ktoré náklady mal za preukázané, ktoré uznal a v akej výške, ktorézohľadnil a dôvody, pre ktoré niektoré z nákladov neuznal. Výdavky na zdravotnú starostlivosť nie sú
bežnýmivýdavkamiatietosúsúčasťounákladovnazabezpečenieodôvodnenýchpotriebdieťaťa,musia
byť do nich zahrnuté a súd je povinný sa s nimi vysporiadať. Nakoľko nejde o iný výdavok, napr.

porovnateľný s nákladom na mimoškolskú krúžkovú aktivitu, ale ide o náklad nevyhnutný, potrebný,
ktorý súd zohľadňuje. Súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal matkou poberanými prídavkami na
deti, ktorá suma činí 60 eur mesačne na jedno dieťa a je určená na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa
v aktuálnom čase. V súvislosti s aplikáciou výpočtu výživného na dieťa podľa Metodiky MS SR odvolací
súdudáva,žeust.§62upravujekritériározhodnépriurčenívýživnéhonamaloletédieťa,pričomvkaždej

prejednávanej veci je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti danej konkrétnej veci s ustálením
nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ich špecifikami. V napadnutom
rozsudku súd prvej inštancie síce kategorizoval vek detí vo vzťahu k ich školskej dochádzke, avšak
z jeho záverov nevyplýva ustálenie nákladov na odôvodnené potreby maloletých. Nie je teda zrejmé,
z akej sumy predstavujúcej úhrady výdavkov na maloleté súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení
výživného vychádzal a ako ich následne vyhodnotil vo vzťahu k príjmom, pomerom a schopnostiam

a možnostiam rodičov. Konajúci súd týmto postupom odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo
a právne argumentovať proti záverom prijatým v napadnutom rozhodnutí, čoho následkom je úvaha
odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto jeho
časti, ktorý vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie (nespĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP)
je nepreskúmateľný.

22. Pokiaľ ide o zročné výživné, ktoré súd určil za obdobie od 01.09.2024, odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom bol podaný dňa 05.09.2024,
pričom matka aj na pojednávaní konanom dňa 17.03.2024 v rámci záverečného prednesu navrhla určiť
výživné od podania návrhu. Pokiaľ súd prvej inštancie výživné určil od 01.09.2024, z napadnutého

rozhodnutia nevyplýva ako sa vysporiadal s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pri určení výživného
spätne. Ani z obsahu spisu nevyplýva, že by bola matka k dôvodom hodným osobitného zreteľa (§ 77
ods. 1 Zákona o rodine) vypočutá. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti, že ak súd prvej inštancie
umožnil otcovi zročné výživné splácať mesačnými splátkami, v rozhodnutí absentuje právne posúdenie,
(t.j.ktorézákonnéustanoveniaaplikoval)anazákladeakýchdôvodovzaviazalotcaksplátkamzročného

výživného. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať určité kritériá aj v tejto časti rozhodnutia, vzhľadom
na spotrebný charakter výživného na maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane

a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho
závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne
a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov bez ustálenia nákladov na odôvodnené
potreby maloletých a bez vykonania náležitého dokazovania a z neho vyplývajúcich záverov nespĺňa
v napadnutej časti vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

26. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal

náležité dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a
rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220
ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
o určení výšky výživného na maloletého založil (bez ustálenia nákladov na zabezpečenie odôvodnenýchpotrieb maloletého dieťaťa za jednotlivé obdobia, počas ktorých určil výživné v rozdielnej výške).
Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil
(vrátane nadväzujúceho výroku o trovách konania), pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového
odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia veci a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v
rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu matky na určenie výživného,
doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletých na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb,
a zaktualizuje všetky náklady maloletých nielen v rámci výsluchu, ale aj doložením a preukázaním
realizácie ich úhrady, tieto vyhodnotí, ustáli ich výšku, uvedie, ktoré náklady vyčíslené a preukázané
považoval za dôvodné, vrátane ich konkretizácie, na ktoré prihliadal a ktoré neuznal (uvedie dôvody).

Komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich príjmy, majetkové
pomery a životnú úroveň so zohľadnením vyplácaných prídavkov na deti, vrátane podielu výkonu
osobnej starostlivosti o maloletých, zisťovaním aj príspevkov zo strany otca nad rámec výživného a
s ohľadom aj na realizáciu styku otca s maloletými. Doplní dokazovanie výsluchmi účastníkov konania
a tiež vo vyššie naznačenom smere, zabezpečí a aktualizuje doklady o príjmoch rodičov matky (t.j.

v prípade, ak sa zamestnali zabezpečí prehľad príjmu vystavený zamestnávateľom vrátane bonusov,
nadčasov, príspevkov na stravu a odmien), aktualizuje aj náklady maloletých detí a rodičov do
nového rozhodnutia (rodičov vyzve na preukázanie ich výšky a doloženie dokladov preukazujúcich,
že platba bola zrealizovaná), vysporiada sa so životnou úrovňou rodičov, v prípade, ak vznikne dôvod
vysporiada sa s rozsahom výkonu ich práce aj vo vzťahu k ich schopnostiam a možnostiam, t.j.

náležite zistí skutočný stav veci (§ 35 CMP). Opätovne rozhodne o návrhu matky na určenie výživného,
v ktorom rozhodnutí tiež ustáli výšku zročného výživného aj vo vzťahu k plneniam zo strany otca.
Vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované obdobie v súlade s § 188 a
§ 195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP), účastníkom konania sa umožní vyjadriť k dôkazom (§
182 CSP) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn.

uvedie v ňom stručný a jasný výklad s uvedením, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných
skutočností pri určení výšky výživného vychádzal, ktoré skutočnosti (aj vo vzťahu k maloletým deťom)
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo prípadne nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie rozhodnutia vrátane jeho
právneho posúdenia sa vzťahuje aj na časť týkajúcu sa zročného výživného (v prípade, ak bude

priznané) a v prípade umožnenia otcovi toto splácať, svoj postup odôvodní. Neodôvodnenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť, ktorým postupom súd prvej inštancie znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

28. Vzhľadom na uvedené dôvody (nedostatočne vykonané dokazovanie a nepreskúmateľnosť
rozsudku vo výrokoch o výživnom a zročnom výživnom) odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť aj
výroky III., IV. a nadväzujúci výrok VI. (o trovách konania) rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nakoľko doplnenie dokazovania

prekračuje rámec odvolacieho konania, nie je možné tento nedostatok napraviť pred odvolacím súdom.

29. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v
zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne o výživnom na maloleté deti s tým, že
je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho

rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP.

30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s §
396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).