Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200122
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: THERMASTAV, s.r.o., so sídlom Aleja Slobody 1893/56, 026 01 Dolný Kubín, IČO:
44 518 561, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21,
034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100695078/2018 zo dňa 9. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1.DaňovýúradŽilina,pobočkaDolnýKubín(ďalejako„správcadane“)vykonaluplatiteľadane(žalobcu)
podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) daňovú
kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 a súčasne daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2013). O výsledku daňovej
kontroly vyhotovil Protokol č. 100002201/2017 zo dňa 2. januára 2017 (ďalej ako „protokol“) doručený

spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňovému subjektu 5. januára
2017. Rozhodnutím č. 102264864/2017 zo dňa 27. októbra 2017 správca dane podľa § 68 ods. 5
Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 73 805,64
eura za zdaňovacie obdobie roku 2013 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane zvýšil
základ dane o sumu 320 894,10 eura predstavujúcu uplatnené daňové výdavky za stavebné práce
fakturované žalobcovi spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o., IČO: 46 266 178 (spoločnosť pôvodne zo
sídlom v Košiciach, vymazaná z obchodného registra ku dňu 6. septembra 2016, ďalej ako „BOLF

STOCK“). Správca dane preveroval, či predmetné služby (stavebné práce na bytových domoch v
Istebnom, Tvrdošíne, Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne) dodávateľ žalobcovi skutočne dodal.
Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal, že uvedené náklady zaúčtované v účtovníctve majú
charakter výdavkov podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov(ďalej ako „Zákon o dani z príjmov“), keď podľa § 21 ods. 1 cit. zákona daňovými výdavkami nie sú
výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

2. Správca dane nepoprel, že stavebné práce boli vykonané, nepoprel ani obchodný vzťah medzi
žalobcom a objednávateľmi stavebných prác (jednotlivými bytovými spoločenstvami), ale poprel
skutočnosť, že fakturované stavebné práce vykonala spoločnosť BOLF STOCK. Konštatoval, že daňový
subjekt okrem formálnych náležitostí potvrdzujúcich dodanie služieb nepreukázal materiálnu stránku
veci, t.j. kto a akým spôsobom skutočne vykonal predmetné práce.

3. Zo zistení daňovej kontroly vyplynulo, že spoločnosť BOLF STOCK priznala v daňovom priznaní za
rok 2013 súčet výnosov v sume 27 848,86 eura, v sumáre dodaných tovarov a služieb za rok 2013
vykázala sumu 24 992,84 eura, pričom faktúry nachádzajúce sa v účtovníctve žalobcu predstavujú
sumu 385 072,92 eura, z toho základ dane 320 894,10 eura. Správca dane žalobcu vyzval Výzvou
č. 103578142/2016 zo dňa 22. júla 2016 na predloženie stavebných denníkov k jednotlivým stavbám,

protokolov o odovzdaní a preberaní prác a dokumentácie potvrdzujúcej vykonanie prác spoločnosťou
BOLF STOCK. Ďalej ho vyzval na predloženie vyjadrenia, kto konkrétne odovzdal stavebné práce za
daňový subjekt BOLF STOCK a kto konkrétne preberal práce za žalobcu a taktiež o vyjadrenie, kto
bol vedúci stavby, kto bol majster a kto viedol stavebný denník a záznamy o odpracovaných hodinách
robotníkov (podľa jednotlivých stavieb). Dňa 1. augusta 2016 sa dostavil k správcovi dane A. B.,

konateľ žalobcu, a predložil nasledovné doklady: zápis o odovzdaní a prevzatí č. zápisu 019/2013
LM, zmluvu o dielo zo dňa 30. mája 2013, 2. septembra 2013 a 3. septembra 2013, stavebný denník
Medvedzie č. 34, Tvrdošín, stavebný denník 0234826-0234832, stavebný denník Nábrežie A. Stodolu
1580, Liptovský Mikuláš, stavebný denník - Lucenkova D. Kubín č.212627-212633, stavebný denník -
Rázusova, Liptovský Mikuláš č. 048527-048534. Správca dane po vyhodnotení predložených dôkazov

konštatoval, že z predložených stavebných denníkov sa nedá identifikovať, ktorá spoločnosť vykonávala
práce na jednotlivých stavbách, ani konkrétne mená osôb, ktoré na stavbe pracovali. Pri ústnom
pojednávaní neboli predložené doklady o odovzdaní a prevzatí prác. Podľa vyjadrenia A. B. podkladom
pre odovzdanie prác bola faktúra, na ktorej boli presne určené práce, ktoré sa vykonávali a kde, pričom
vo faktúre bol vždy odkaz na príslušnú zmluvu o dielo. Žalobca neuviedol, kto konkrétne bol vedúci

stavby a kto viedol stavebný denník. Správca dane preveroval, ako boli faktúry vystavené spoločnosťou
BOLF STOCK uhradené, pričom zistil, že všetky platby boli realizované len v hotovosti. Správca dane
nepopieral, že príjmové doklady neboli zdokladované, ale poukázal na skutočnosť, že 84 faktúr bolo
účelovovystavenýchvhodnotedo5000eurvzhľadomnaprávnuúpravuoobmedzeníplatiebvhotovosti
(ide o právnu úpravu podľa ktorej sa zakazuje platba v hotovosti vyššia ako 5 000 eur). Ďalej správca

dane uviedol, že rozsah vykonaných prác je na faktúrach formulovaný všeobecne, na faktúrach neboli
špecifikovanékonkrétnepráce,faktúryneobsahovalisúpisprác,nebolinanichpodpisyosôb,ktorépráce
odovzdali a ktoré práce prevzali, nebol uvedený dátum odovzdania a prevzatia prác, prípadne zistené
závady. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť BOLF STOCK bola od 1. októbra 2014 zverejnená v
zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, pričom v priebehu daňovej

kontroly spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a po vypočutí svedkov, ktorí konali za spoločnosť BOLF
STOCK, bola spoločnosť vymazaná. Správca dane tiež poukázal na rozpor vo výpovediach konateľky
spoločnostiBOLFSTOCKC.D.ajejsynaC.D.,ktorýkonalvmenespoločnostinazákladeplnejmoci.Po
vykonanom dokazovaní správca dane dospel k záveru, že zo strany spoločnosti BOLF STOCK nedošlo
k vecnému plneniu, preto konštatoval, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo tak, ako je uvedené na

faktúrach.

4. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Rozhodnutím č.
100695078/2018 zo dňa 9. apríla 2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na správcom dane

zistený skutkový stav s tým, že dôvodom neuznania daňových výdavkov za stavebné práce bolo
zistenie, že daňovým subjektom a jeho dodávateľom nebola predložená dokumentácia potvrdzujúca,
že fakturované práce podľa jednotlivých faktúr boli vykonané osobou na nich uvedenou. Daňovým
subjektom nebol predložený súpis vykonaných prác, osoba oprávnená konať za dodávateľa nevedela
uviesť mená živnostníkov, ktorí stavebné práce vykonali. Neboli predložené subdodávateľské faktúry

(keďže bolo zrejmé, že práce nemohla realizovať spoločnosť BOLF STOCK sama), protokoly o
odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác, ktoré mali byť vyhotovené podľa predložených zmlúv o dielo
a nebola predložená ani žiadna iná dokumentácia potvrdzujúca rozsah vykonaných a vyfakturovaných
prác. Daňovým subjektom predložené dôkazy - čestné vyhlásenia, zmluvy o dielo s jeho odberateľmi,svedecké výpovede predajcov tovaru pre daňový subjekt, nepotvrdili reálnosť vykonania stavebných
prác spoločnosť BOLF STOCK.

5. Vypočutí svedkovia – jednotliví živnostníci, ktoré mali práce realizovať, aj keď potvrdili uskutočnenie
prác spoločnosťou BOLF STOCK, svoje tvrdenia nepreukázali žiadnymi písomnými dôkazmi. Žalovaný
uviedol, že správcom dane nebolo spochybnené vykonanie stavebných prác, avšak nebolo preukázané,
že tieto boli vykonané spoločnosťou BOLF STOCK. Preto zo strany správcu dane nebolo potrebné
vykonať ohliadku nehnuteľností, na ktorých mali byť stavebné práce realizované. Navrhnutý svedok

– zástupca spoločnosti BYP, s.r.o. (objednávateľ prác od žalobcu) by nemohol predložiť dôkazy
preukazujúce dodanie stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK pre žalobcu, preto nebolo potrebné
jeho vypočutie.

6.Vsúvislostisnámietkou,žedaňovákontrolatrvalaviacakojedenkalendárnyrok,pričomjejprerušenie
bolo účelové, žalovaný uviedol, že daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

a kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013 bola začatá 21.
decembra 2015, na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bola prerušená od 12. októbra
2016 do dňa doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, t.j. do 14. novembra
2016. Dňa 15. novembra 2016 správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie, že 14. novembra
2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane pokračuje vo výkone

kontroly. Kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu (5. januára 2017). V období prerušenia (od
12. októbra 2016 do 14. novembra 2016) lehota výkonu daňovej kontroly neplynula, preto správca dane
neporušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku a vykonal daňovú kontrolu v zákonnej lehote. K námietke
daňovéhosubjektu,žedaňovákontrolatrvalaajpovyhotoveníprotokolu,pretožedaňovýúradvykonával
dôkazy aj po doručení protokolu, žalovaný poukázal na ust. § 68 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku

s tým, že postup správcu dane, keď po doručení protokolu vykonával ďalšie dokazovanie (nie daňovú
kontrolu) na základe vznesených námietok k protokolu, je zákonný a v súlade s citovaným ustanovením.
Správca dane žalobcovi umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť, no žalobca nevyvrátil dôvodné
a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služby dodávateľom uvedeným na sporných
faktúrach, preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane potvrdil.

7. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal správnu žalobu, v ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia
správcu dane aj žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že obe rozhodnutia sú
nepreskúmateľné, pričom správca dane nepochopiteľne hodnotil len obsah čestných vyhlásení a
k obsahu výpovedí svedkov, ktorí všetci jednoznačne vypovedali o uskutočnení zdaniteľných plnení zo

strany spoločnosti BOLF STOCK pre spoločnosť THERMASTAV (žalobcu) sa správca dane nevyjadril.
Žalobca konštatoval, že v danej veci neexistujú žiadne rozpory vo výpovediach svedkov a jediný, kto
bez opory v dôkazoch rozporuje skutkové tvrdenia svedkov, je žalovaný. Žalovaný nevzal do úvahy
jednoznačné výpovede svedkov, pričom to nijako neodôvodnil a nevysvetlil. Hoci menovaní uzatvorili
ústne zmluvy o dielo so spoločnosťou BOLF STOCK a z obavy, že im nebude zaplatené, nevystavili

príslušné daňové doklady pre BOLF STOCK, jednotlivo potvrdili vykonanie časti tých stavebných prác,
ktoré potom fakturoval BOLF STOCK žalobcovi. Všetky úkony realizované v danej veci C. D. ako
splnomocneným zástupcom BOLF STOCK, je potrebné hodnotiť ako úkony danej právnickej osoby,
čo žalovaný ignoroval, hoci disponoval plnou mocou. Ak nie je sporné, že stavebné práce vykonal
C. D., potom žalovaný vedomý si obsahu plnej moci priznal, že záver o vykonaní prác právnickou

osobou, v mene ktorej konal, je nesporný. Ďalej žalobca namietal, že protokoly o odovzdaní stavieb ich
generálnym dodávateľom boli riadne odovzdané a vyplývalo z nich, že dielo ako celok bolo zhotovené,
vrátane jeho časti, ktorou bol ako subdodávateľ poverený BOLF STOCK, pričom samotné vykonanie
prác bolo zdokladované aj zápismi v stavebných denníkoch. To, že neboli spísané ďalšie duplicitné
preberacie protokoly, neznamená z pohľadu posudzovanej veci úplne nič. Namietal tiež, že v danej veci

nebol vypočutý zástupca spoločnosti BYP, s.r.o. a od tejto spoločnosti neboli vyžiadané navrhované
daňové doklady preukazujúce, že spoločnosť BOLF STOCK vykonávala v sledovanom období stavebné
práce aj pre iných odberateľov, a taktiež neboli vykonané navrhované dôkazy k spoločnosti BOLF
STOCK, ktoré by preukazovali, či sa voči nej vedie trestné alebo daňové konanie a ak áno, s akým
výsledkom. Tieto skutočnosti sú dôležité pre posúdenie danej veci a daňový úrad ich odmietol vykonať

bez bližšieho zdôvodnenia, rovnako ako odmietol vypočuť druhého konateľa žalobcu E. E.. Podľa
žalobcu nebola dôsledne uplatnená zásada zákonnosti daňového konania a hodnotenie doteraz
získaných dôkazov nebolo realizované v intenciách § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku.
Namietal, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo, pričom poskytnutie tohto plnenia malo na obochstranáchobchodnývýznamaekonomickúpodstatu.Požiadavkanauneseniedôkaznéhobremenapodľa
žalobcu nemôže byť interpretovaná tak, ako to prezentuje žalovaný, pretože aj predkladanie dôkazov
musí mať svoje limity a trvanie na bezbrehom predkladaní ďalších dôkazov o skutočnosti, ktorá je

preukázaná už vykonaným dokazovaním, by bola odporujúca zásade zákonnosti daňového konania.
Namietaltiež,ževdanejvecižalobcanepredložillenfaktúruakodôkazorealizovanízdaniteľnýchplnení,
ale aj súbor na seba jednotlivo nadväzujúcich dôkazov, ktoré preukazujú dodanie stavebných prác
spoločnosťou BOLF STOCK, čím si splnil svoje povinnosti preukázať reálne uskutočnenie obchodov
a uniesť dôkazné bremeno týchto svojich tvrdení. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je preukázané

vystavenými daňovými dokladmi, ktorým nie je možné vytknúť žiadne pochybenie, ako aj dodanými
stavebnými denníkmi. O zaplatení jednotlivých faktúr svedčia vystavené príjmové pokladničné doklady,
ktoré sú legitímnym daňovým dokladom. Na každej z vystavených faktúr je uvedené, na základe
ktorej zmluvy o dielo bola vystavená, a rovnako je v nej uvedený rozsah stavebnej činnosti, ktorý sa
fakturoval. Žalobca tiež namietal, že daňová kontrola začala 21. decembra 2015, pričom posledný
z úkonov bol realizovaný až dňa 26. októbra 2017, teda daňová kontrola trvala viac ako jeden

kalendárny rok. Prerušenie daňovej kontroly bolo účelové, dôvody prerušenia konania sa netýkali
predmetu napadnutého rozhodnutia a aj v čase prerušenia konania bolo možné vykonávať dôkazy, ktoré
žalobca navrhoval už predtým, a ktoré boli vykonávané až po doručení protokolu. Podľa žalobcu dôvody
na zrušenie oboch vydaných rozhodnutí spočívajú v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie a mal k dispozícii všetky podklady potrebné na vydanie
zákonnéhorozhodnutia.Žalobcaneuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,žeuplatnenénákladymajú
charakter daňových výdavkov (nákladov) podľa § 19 Zákona o dani z príjmov. Podľa § 21 ods. 1 cit.

zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané. Žalobca nepreukázal, že dodané služby boli dodané osobou uvedenou na faktúrach.
Správca dane nespochybnil, že práce neboli vykonané, ale nebolo preukázané, že tieto služby vykonala
osoba uvedená na predložených faktúrach. Správnu žalobu navrhol zamietnuť a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať.

Replika
9. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku.

10. V priebehu konania žalobca správnemu súdu predložil kópiu Uznesenia vyšetrovateľa KR PZ v Žilina
ČVS: KRP-120/2-VYS-ZA-2018 zo dňa 27. februára 2019 o zastavení trestného stíhania začatého voči

zástupcovi spoločnosti THERMASTAV pre zločin skrátenie dane a poistného a rozsudok Okresného
súdu Košice II č.k. 5T/52/2021- 1356 zo dňa 10. novembra 2021, ktorým súd schválil dohodu o vine a
treste medzi prokurátorkou a obvinenými C. D. a F. C. týkajúcu sa spáchania zločinu skrátenia dane
a poistného.

Konanie pred správnym súdom a kasačným súdom

11. Krajský súd v Žiline o správnej žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 30S/69/2018-181 zo dňa 19.
novembra 2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 30S/69/2018-222 zo dňa 3. marca 2020, ktorým
zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP s odôvodnením, že zistenie skutkového

stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu
v dostatočnom rozsahu na to, aby ich bolo možné bez ďalšieho označiť za neopodstatnené. Žalovaný
v podstate len zopakoval skutkové zistenia a právne závery správcu dane bez toho, aby zákonne
konformným spôsobom vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa s nimi tak, ako mu to ukladá Daňový

poriadok.

12. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj
ako „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/34/2020 zo dňa 2. februára 2022 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/69/2018-181 v spojení s opravným uznesením sp. zn.

30S/69/2018-222 zo dňa 3. marca 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie argumentujúc, že v priebehu
daňovej kontroly nebolo preukázané, kto skutočne vykonal stavebné práce, ktoré boli žalobcovi dodané,
a preto správca dane nemohol vysloviť záver, že stavebné práce vykonala spoločnosť BOLF STOCK.
Kasačný súd uviedol, že správny súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s otázkou,či daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že všetky náklady zaúčtované v účtovníctve
majú charakter výdavkov podľa § 19 Zákona o dani z príjmov. Podľa názoru kasačného súdu žalobca
nepreukázal, že dodané služby - stavebné práce, boli dodané osobou uvedenou na faktúre.

13. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 30S/47/2022-116 zo dňa 24. apríla 2023 podľa § 190 SSP
správnu žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo strany žalobcu nebola
splnená podmienka vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku a nebola preukázaná súvislosť
medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, t j. výdavkom za vykonané stavebné práce

deklarovaným dodávateľom BOLF STOCK. Žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad od konkrétneho
dodávateľa, skutočne vznikol, t.j. nepreukázal, že práce deklarované spornými faktúrami pre neho
vykonala spoločnosť BOLF STOCK. Pokiaľ by aj v konaní bolo preukázané, že určité stavebné a
prípravné práce boli žalobcovi dodané, nebolo preukázané, že boli dodané konkrétnym dodávateľom
(BOLF STOCK). Potom sporné faktúry nemohli slúžiť ako podklad pre uznanie výdavkov, resp.
nákladov žalobcu z nich vychádzajúcich. Správca dane podľa správneho súdu vykonal rozsiahle

dokazovanie (aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov), v rámci ktorého vypočul všetkých
žalobcom navrhovaných svedkov. Na námietku o nevyhodnotení obsahu svedeckých výpovedí svedkov,
ktorí potvrdili vykonanie stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK, správny súd uviedol, že z
výpovedí svedkov, ktorí mali stavebné práce vykonať ako živnostníci, nemožno zistiť, že boli realizované
v uvedenom konkrétnom čase a na konkrétnom bytovom dome. Správca dane a žalovaný spochybnili

reálne dodanie deklarovaných plnení osobou uvedenou na faktúrach, keďže v účtovníctve živnostníkov
sa nenachádzali žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť BOLF STOCK a títo nepredložili akékoľvek
zmluvy alebo iné písomnosti preukazujúce vykonanie stavebných prác. Zo svedeckých výpovedí
vyplynulo, že svedok G. H. poznal iba pána D., pričom spoločnosť BOLF STOCK nepoznal. Ďalej
z dokazovania vyplynulo, že svedkovia (okrem I. H.) nedostali za vykonané práce zaplatené, resp.

niektorým boli uhradené len zálohové platby. C. D. nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali stavebné
práce pre spoločnosť BOLF STOCK vykonať. Príjmy z deklarovaného dodania stavebných prác boli
spoločnosťou BOLF STOCK priznané až po začatí daňovej kontroly u žalobcu. Z ďalších svedeckých
výpovedí vyplynulo, že obsahom týchto výpovedí boli iba sprostredkované informácie. K čestným
vyhláseniam D. J. a A. K. správny súd uviedol, že z ich obsahu nevyplýva, kto bol dodávateľom

stavebných prác. Jediné, čo potvrdili, bolo vyzdvihnutie stavebného materiálu, pričom čestné vyhlásenia
vykazovali veľkú mieru totožnosti po obsahovej, ale aj formálnej stránke. Zo stavebných denníkov
nebolo možné zistiť, kto stavebné práce vykonal. Správny súd konštatoval, že žalobca nepreukázal,
kto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal a kto ich prevzal, neuniesol teda svoje dôkazné bremeno.
Námietku týkajúcu sa nevykonania výsluchu konateľa žalobcu E. E. v daňovom konaní vyhodnotil

správny súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžf56/2016 zo dňa 1. februára 2018, v ktorom bol prijatý právny názor, že svedok
môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Správca
dane nemôže vypočúvať ako svedka osobu, ktorá je štatutárnym orgánom kontrolovaného daňového
subjektu. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil dostatočné dôkazy,

ako napríklad subdodávateľské faktúry alebo protokoly o odovzdaní prác, ktoré by preukázali, že
práce fakturované spoločnosťou BOLF STOCK boli skutočne vykonané touto spoločnosťou. Správny
súd sa vyjadril aj k poukazu na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/52/2021- 1356 zo
dňa 10. novembra 2021. Správny súd uviedol, že uvedený rozsudok vychádzal len z rozdielu medzi
fakturovaným plnením a priznaným plnením v daňových priznaniach, pričom samotná reálnosť dodania

plnení nebola predmetom posúdenia. Správca dane ani žalovaný nepopierali vystavenie faktúr, avšak
spochybňovali skutočné dodanie stavebných prác spoločnosťou BOLF STOCK. Predložený rozsudok
Okresného súdu Košice II preto správny súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že zdaniteľné
plnenia medzi spoločnosťou BOLF STOCK a žalobcom boli reálne uskutočnené. Pokiaľ žalobca
namietal, že daňová kontrola trvala viac ako jeden rok od jej začatia, správny súd konštatoval, že daňová

kontrola bola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 22. septembra 2016 z dôvodu žiadosti o
medzinárodnú výmenu daňových informácií. Počas prerušenia lehota na vykonanie daňovej kontroly
neplynula, čím bola podľa správneho súdu dodržaná zákonná lehota na ukončenie kontroly do 12
mesiacov (predĺžená zákonom stanoveným spôsobom).

14. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Sfk/1/2024 zo dňa 22.
januára 2025 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/47/2022-116 zo dňa 24. apríla 2023 a vec
vrátil na konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici na opätovné posúdenie, pretože ako dôvodnú
vyhodnotil kasačnú sťažnosť v tom, že správny súd sa jasne a zrozumiteľne nevyjadril, na základe akýchdokladov dospel k záveru o zákonnosti prerušenia daňovej kontroly. Zároveň uviedol, že táto otázka
má prednosť pred posúdením otázok týkajúcich sa dôkazného bremena, preto sa ďalšími sťažnostnými
námietkami žalobcu (v procesnom postavení sťažovateľa v kasačnom konaní) nezaoberal.

15. Po vrátení veci na správny súd si tunajší súd v prvom rade v intenciách rozsudku NSS SR sp. zn.
4Sfk/1/2024 zabezpečil do spisu listiny z daňovej kontroly - žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
a odpoveď na ňu, ktorými Krajský súd v Žiline nedisponoval (neboli súčasťou administratívneho spisu).
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné listiny už boli od orgánu verejnej správy vyžiadané tunajším

súdom v iných správnych súdnych konaniach, správny súd (s poukazom na zásadu efektívnosti
a hospodárnosti konania) si vyhotovil fotokópie týchto listín, a to zo spisu vedeného tunajším súdom pod
sp. zn. 2Sf/72/2024 a založil si ich do súdneho spisu sp. zn. 1Sf/4/2025. Išlo o nasledovné listiny: Žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 – 27 Nariadenia 904/2010 EU (odoslanú
emailom dňa 22. septembra 2016), odpoveď na predmetnú žiadosť doručenú dňa 14. novembra 2016
zaevidovanú pod č. 1701093/2016, Protokol o ústním jednání č.j. 3215871/16/3205-60561-806926 zo

dňa 24. októbra 2016, Rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly č. 103961940/2016
zo dňa 22. septembra 2016 s doručenkou o prevzatí rozhodnutia žalobcom dňa 26. septembra
2016, faktúry od spoločnosti STOMIX Slovensko, s.r.o. pre odberateľa žalobcu č. 2130060, 2130072,
213,0082, 2130104, 2130108, 2130116, 2130137, 2130136, 2130127, 2130126, 2130145, 2130152,
2130143, 2130171, 2130153, 2130222, 2130230, 2130249, KEVTF130365, 2130294, 2130320,

2130319, 2130325, 2130334, 2130345, 2130346, 2130344, 2130340, 2130393, 2130420, 2130439,
2130503,2130517,2130534,2130557,2130580adobropisyč.VDZV13014,VDZV13019,VDZV13028,
VDZV13030, VDZV13033, ODBZV13011, VDZV13039, VDZV13059, VDZV13109.

16. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca
po rozhodnutí kasačného súdu súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (vec bola
prejednaná na pojednávaní Krajským súdom v Žiline), žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania

a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 23. októbra
2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku
bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 17. septembra 2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

17. Podľa § 2 písm. a), b), i) a j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom a účinnom
v zdaňovacom období roku 2013 (ďalej ako „Zákon o dani z príjmov“) na účely tohto zákona sa rozumie
a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,

i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom

období, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v

nesprávnej výške.

19. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správedaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť

najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

22. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 73 805,64 eura na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013.

23.Správcadanenazákladevýsledkovdaňovejkontrolyneuznalžalobcoviakodaňovévýdavkynáklady
vo výške 385 072,92 eura fakturované žalobcovi spoločnosťou BOLF STOCK za stavebné práce.

Správca dane konštatoval, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu,
že uplatnené daňové výdavky majú charakter výdavkov podľa § 19 Zákona o dani z príjmov, keď
podľa § 21 cit. zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie
je dostatočne preukázané. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že stavebné práce, ktoré boli
žalobcovi fakturované spoločnosťou BOLF STOCK, boli reálne žalobcovi aj touto spoločnosťou dodané.

24. Z vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly (a vyrubovacieho konania) vyplynuli
nasledovné skutočnosti.

25.JedinákonateľkaspoločnostiBOLFSTOCK(v roku2013)C.D.vovýpovediuviedla,žesplnomocnila

syna C. D. na zastupovanie spoločnosti v obchodných veciach. K činnosti spoločnosti (v roku 2013) sa
vyjadrila, že spoločnosť v uvedenom roku mala sklad krmív pre zvieratá, pričom nevedela uviesť, či sa
vykonávalaajstavebnáčinnosť.Naotázkusprávcudane,čimalaspoločnosťvroku2013zamestnancov,
odpovedala, že dvoch, a to jej syna C. D. a E. L., adresu nevedela uviesť, ani v akom pracovnom
pomere boli. Na otázku správcu dane, či spoločnosť BOLF STOCK v roku 2013 obchodovala so

spoločnosťou THERMASTAV odpovedala, že nevie. C. D. vo výpovedi uviedol, že má splnomocnenie
od roku 2013 týkajúce sa všetkých obchodných záležitostí firmy (BOLF STOCK). Súčasne uviedol, že
bol zamestnancom približne od roku 2012. Stavebné práce fakturované žalobcovi vykonávali živnostníci
(tak štyria – piati), podľa rozsahu prác a potreby, ak sa zatepľovalo boli aj desiati. Ich mená nevedel
uviesť, nepredložil žiadne subdodávateľské faktúry. Ďalej uviedol, že za spoločnosť THERMASTAV

komunikoval s pánom Uričom. Stavebné práce, ktoré boli fakturované spoločnosti THERMASTAV, boli
vykonané v Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne a Liptovskom Hrádku, išlo o stavebné práce na
bytových domoch. Tvrdil, že svojich živnostníkov si kontroloval on, lebo s nimi vždy robil, odovzdávacie
a preberacie protokoly s nimi nespisoval, práce na jednotlivých bytových domoch im zadával p. E. alebo
p. B. osobne a on ich následne zadal svojím živnostníkom. Spoločnosť BOLF STOCK nemala žiadne

materiálno-technické vybavenie na zabezpečenie stavebných prác, všetko, vrátane dodania materiálu
a lešenia, poskytla spoločnosť THERMASTAV. Konateľ žalobcu A. B. sa vyjadril, že keď bola zákazka
na nejakú stavbu, podpísala sa zmluva so spoločnosťou BOLF STOCK. Keď boli práce zrealizované,
vystavili faktúru, na základe faktúry sa práce skontrolovali a bolo za ne zaplatené. Písomne sa práce
neodovzdávali, dokladom pre spoločnosť THERMASTAV bola faktúra, kde boli presne určené práce,

ktoré sa vykonávali a kde. Vo faktúre bol vždy odkaz na príslušnú zmluvu o dielo. Ďalej sa vyjadril, že
konal vždy s pánom D.. Žalobca predložil čestné vyhlásenia vedúcich prevádzok predajní stavebnín, od
ktorých nakupoval stavebný tovar. V čestných vyhláseniach vedúci prevádzok D. J. (stavebniny C. M.) a
A.K.(stavebninySTAVMATIN,spol.sr.o.),vyhlásili,žeC.D.(splnomocnenáosobazaspoločnosťBOLF
STOCK)preberalastavebnýtovarvroku2013prefirmuTHERMASTAV.Žalobcaakodôkaz,žestavebné

práce vykonala spoločnosť BOLF STOCK, predložil aj: faktúru vystavenú dodávateľskou spoločnosťou
Technické služby s.r.o. pre odberateľa THERMASTAV za skládkovanie komunálneho odpadu; faktúry
vystavené dodávateľskou spoločnosťou ORAVINGstavebniny, s.r.o. pre odberateľa THERMASTAV za
stavebný materiál; faktúru vystavenú dodávateľskou spoločnosťou KOS – KYSUCKÁ OBCHODNÁSpoločnosť, s.r.o. pre odberateľa THERMASTAV za stavebný materiál; faktúry vystavené dodávateľskou
spoločnosťou GRENSTAVE, s.r.o. pre odberateľa THERMASTAV za stavebný materiál. Žalobca ďalej
predložil čestné vyhlásenia od osôb A. N., C. H. a E. E., ktorí na jednotlivých stavbách pracovali tiež

ako dodávatelia žalobcu a vyhlásili, že tam pracoval aj C. D. za firmu BOLF STOCK. Taktiež žalobca
predložil čestné vyhlásenie podpísané G. H., I. H., A. N. a E. O., ktorí potvrdili, že pre firmu BOLF STOCK
vykonávali v roku 2013 stavebné práce. Žalobca zároveň predložil čestné vyhlásenia od zástupcov
bytových domov (bytových spoločenstiev), ktorí potvrdili účasť spoločnosti BOLF STOCK na obnove
bytových domov, ako aj to, že túto spoločnosť zastupoval C. D. a jeho partia.

26. Vo všeobecnosti možno uviesť, že v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov (obdobne ako
pri dani z pridanej hodnoty) dôkazné bremeno prioritne zaťažuje daňový subjekt, ktorý má povinnosť
tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. Zákonnými podmienkami uznania výdavku ako daňovo uplatniteľného
nákladu je jeho (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie.

27. Žalobca ako daňový subjekt na preukázanie uplatnených daňových výdavkov predložil faktúry
(vrátane príjmových pokladničných dokladov na fakturované čiastky), zmluvy o dielo uzatvárané
v priebehu roka 2013 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou BOLF STOCK ako
zhotoviteľom (zmluva o dielo zo dňa 3., 4. a 30. mája 2013, 17. júna 2013, 2. júla 2013, 20. a 29. augusta
2013, 2. a 3. septembra 2013, 22. októbra 2013), objednávky stavebných prác, stavebné denníky

a čestné vyhlásenia tretích osôb vrátane fotografie osoby, o ktorej žalobca uviedol, že ide o C. D.. Podľa
predložených zmlúv o dielo (čl. VII. bod 2. tej-ktorej zmluvy) o priebehu a výsledku odovzdávajúceho
preberacieho konania spíšu zmluvné strany zápis, v ktorého závere objednávateľ výslovne uvedie,
či dielo ako celok, resp. jeho časť preberá alebo nie, a pokiaľ nie, z akých dôvodov. Podľa bodu 4.
písm. b) pri odovzdávaní diela zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi odovzdávací protokol a podklady.

Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu sa práce písomne neodovzdávali, dokladom bola faktúra, kde boli
presne určené práce. C. D. taktiež uviedol, že odovzdávací protokol nebol v písomnej forme, iba pri
začatí prác bola spísaná objednávka. V priebehu daňovej kontroly žalobca prostredníctvom konateľa
predložil správcovi dane aj stavebný denník, a to: stavebný denník Medvedzie č. 34, Tvrdošín, 0234826
- 0234832, stavebný denník nábrežie A. Stodolu 1580, Liptovský Mikuláš, stavebný denník Lucenkova

Dolný Kubín č. 212627 - 212633, stavebný denník Rázusova, Liptovský Mikuláš č. 048527 - 048534.
Správca dane v protokole uviedol, že z predložených denníkov sa nedalo identifikovať, ktorá spoločnosť
vykonávala práce na jednotlivých stavbách, resp. konkrétne mená robotníkov. Predmetné doklady boli
v roku 2017 vrátené žalobcovi, pričom ich kópie nie sú súčasťou administratívneho spisu.

28. Spoločnosť BOLF STOCK vystavila v priebehu roka 2013 pre žalobcu 84 faktúr v celkovej sume 385
072,92 eura (všetky faktúry boli na sumu nižšiu ako 5 000 eur). Zo zistení správcu dane vyplynulo, že
spoločnosť BOLF STOCK priznala v daňovom priznaní za rok 2013 súčet výnosov v hodnote 27 848,86
eura, v sumáre dodaných tovarov a služieb za rok 2013 vykázala sumu 24 992,84 eura. Účtovníčka
spoločnosti BOLF STOCK uviedla, že po predvolaní konateľky C. D. na daňový úrad (v rámci daňovej

kontroly) prekontrolovala účtovníctvo spoločnosti za rok 2013 a zistila nesúlad v účtovníctve a údajoch
v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2013. Následne (t.j. v roku 2016, po začatí daňovej kontroly)
doúčtovala faktúry vystavené pre žalobcu a podala dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok
2013.

29. Konateľka spoločnosti BOLF STOCK C. D. sa nevedela vyjadriť k obchodom so žalobcom. Jej syn
C. D. na ústnom pojednávaní tvrdil, že spoločnosť sa v roku 2013 zaoberala aj stavebnou činnosťou,
bol jej jediným zamestnancom, práce vykonávali živnostníci podľa potreby, ich mená uviesť nevedel.
Správcovi dane písomne predložil iba zmluvu o nájme nebytových priestorov na sídlo spoločnosti BOLF
STOCK v Košiciach, iné doklady nepredložil s tým, že ich nevie nájsť.

30. Z výpovedí svedkov (E. O., A. N., G. H., I. H., J. P.), ktorí mali ako živnostníci vykonávať stavebné
práce pre BOLF STOCK, vyplynulo, že pracovali na stavbách na základe ústnej dohody s C. D.,
kontroloval ich on, vyplácal ich v hotovosti (ak vôbec), z dôvodu nevyplatenia odmeny za prácu odišli.
Svedkovia podpísali čestné vyhlásenie s obsahovo podobným až identickým textom, v ktorom bolo

uvedené, že pracovali pre spoločnosť BOLF STOCK a jej zástupcu C. D. a vedeli, že táto spoločnosť
vykonávala subdodávateľské práce pre žalobcu.31.Podľasprávnehosúdusprávcadaneažalovanývyhodnotilisvedeckévýpovedevspojenísobsahom
čestných vyhlásení v súlade s ich obsahom, keď konštatovali, že nepreukazujú vykonanie fakturovaných
prác pre žalobcu spoločnosťou BOLF STOCK. Vypočutí živnostníci nemali v účtovníctve žiadne

faktúry vystavené pre spoločnosť BOLF STOCK (pričom nijako neobstojí žalobná námietka, že faktúry
nevystavili z obavy, že nebudú uhradené), ani žiadne iné doklady súvisiace s výkonom prác. Opomenúť
nemožno ani to, že C. D. vypovedal, že stavebné práce pre žalobcu vykonával on a živnostníci, ale
nevedel uviesťmená osôb, ktoré mali pracovať pre spoločnosť, ktorú zastupoval.

32. Správca dane vypočul ako svedkov aj iných dodávateľov žalobcu (E. E., A. N., C. H.). E. E.
vypovedal, že práce pre žalobcu vykonávala ako jeden zo subdodávateľov aj spoločnosť BOLF STOCK,
čo vyvodil z toho, že poznal C. D. a vedel, že robil pre túto spoločnosť. Obdobne sa vyjadril aj C. H.,
konateľ spoločnosti BAREO s.r.o. a A. N. - E.. Výpovede týchto osôb taktiež nepreukazujú dodanie
stavebných prác v zmysle faktúr, pretože ide o výpovede založené na sprostredkovaných informáciách
bez overiteľného základu.

33. D. J. a A. K. ako zamestnanci stavebnín potvrdili, že C. D. odoberal z predajní stavebný materiál pre
žalobcu, pričom žalobcom im bol predstavený ako zástupca firmy BOLF STOCK. Samotné odobratie
stavebného materiálu C. D. však nie je dôkazom toho, že spoločnosť BOLF STOCK vykonala stavebné
práce pre žalobcu tak ako boli deklarované na predložených faktúrach.

34. V konaní boli predložené aj čestné vyhlásenia podpísané E. N., F. N. a C. K., že spoločnosť
THERMASTAV na základe zmluvy o dielo uskutočnila obnovu bytového domu, kde vykonávali činnosť
predsedu spoločenstva (C. K. pre spoločenstvo vlastníkov v bytovom dome Nábrežie Dr. A. Stodolu
1580 v L. Mikuláši vykonávala poradenskú a administratívnu činnosť), pričom na obnove bytového domu

pracovala ako jeden zo subdodávateľov aj spoločnosť BOLF STOCK a jej zástupca C. D.. Z obsahu
ich svedeckých výpovedí však vyplynulo, že poznali len osobu C. D. (neidentifikoval sa im žiadnym
dokladom), aj to len na základe toho, že sa ho opýtali na meno (resp. im bolo povedané, že je to C. D.)
s tým, že povedal, že pracuje so živnostníkmi.

35. Žalobcom navrhované ďalšie dôkazy (výsluch E. E. ako druhého konateľa žalobcu, výsluch konateľa
spoločnosti BYP, s.r.o., uskutočnenie ohliadky nehnuteľností, na ktorých mali byť práce realizované)
správca dane náležite vyhodnotil ako dôkazy, ktoré by nepreukázali dodanie fakturovaných prác
spoločnosťou BOLF STOCK. E. E. bol v roku 2013 konateľom žalobcu, teda nemohol byť vypočúvaný v
pozícii svedka, ale mohol ako účastník konania kedykoľvek za žalobcu predkladať vyjadrenia a dôkazy.

Správca dane nespochybnil realizáciu stavebných prác, ani skutočnosť, že žalobca ako zhotoviteľ
realizoval na základe predložených zmlúv o dielo práce na bytových domoch pre jeho objednávateľov
(čo malo byť preukázané vypočutím konateľa BYP, s.r.o. a ohliadkou bytových domov). Dodanie prác
žalobcom jeho odberateľom však neosvedčuje, že stavebné práce boli pre neho vykonané subjektom,
ktorý mu vystavil faktúry - spoločnosťou BOLF STOCK. Fotografiu osoby, na ktorej mal byť C. D. pri

vykonávaní stavebných prác, správca dane dôvodne posúdil ako dôkaz, ktorý neosvedčuje dodanie prác
prežalobcuspoločnosťouBOLFSTOCKtakakobolifakturované,pretoženebolosporné,žefakturované
práce nemohol vykonať len C. D. (on sám vypovedal, že práce vykonal spolu s ďalšími osobami).

36. Vychádzajúc z uvedeného správny súd považoval za dôvodný záver správcu dane a žalovaného,

že žalobca svoje tvrdenia o reálnosti daňových výdavkov nepodložil okrem formálnych dokladov takými
dôkazmi, ktoré by potvrdzovali, že predložené faktúry odrážajú reálne dodanie stavebných prác vo
fakturovanom objeme (rozsahu) deklarovaným dodávateľom. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu zostal
žalobca v dôkaznej núdzi pokiaľ ide o priame dôkazy o vykonaní prác v účtovanom objeme osobou,
ktorá faktúry vystavila (spoločnosťou BOLF STOCK), a to napr. formou predloženia protokolov o

odovzdaní a prevzatí prác. Napriek tomu, že podľa predložených zmlúv o dielo malo odovzdanie
prác prebehnúť písomne (zmluvy predpokladali vyhotovenie odovzdávacích protokolov), žalobca ako
objednávateľ prác si zmluvou predpokladané doklady nezabezpečil, čím zapríčinil svoju dôkaznú núdzu.
Záver správcu dane, že vo faktúrach neboli stavebné práce špecifikované (že obsahovali len všeobecný
odkaz „fakturujeme vám za stavebné práce“) síce nezodpovedá obsahu predložených faktúr (vo väčšine

faktúr sa nachádzal aj zoznam konkrétnych prác), avšak nemení to nič na dôvodnosti záveru, že neboli
predložené dôkazy o prevzatí a odovzdaní prác (preberacie protokoly) s uvedením rozsahu prác a osôb,
ktoré práce odovzdali a prevzali.37. Pokiaľ ide o predložené stavebné denníky, správny súd uvádza nasledovné. Pokiaľ správca dane v
rámci daňovej kontroly obdrží doklady predložené žalobcom na preukázanie jeho tvrdení, tieto dôkazy
má vyhodnotiť, pričom logicky by mali zostať súčasťou spisového materiálu. V tomto prípade správca

dane predložené denníky vyhodnotil tak, že z ich obsahu nie je možné zistiť, kto stavebné práce v
nich uvedené realizoval, preto ich vrátil žalobcovi ako dôkazy, ktoré neosvedčujú jeho tvrdenia. Žalobca
v správnej žalobe uviedol, že samotné vykonanie práce bolo zdokladované aj zápismi v stavebných
denníkoch, ktoré sú úplne presné a je z nich možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
zistiť, že všetky fakturované práce, ktoré boli účtované boli vykonané a ich vykonanie zdokumentované

priamo v stavebných denníkoch. Toto jeho tvrdenie má však povahu konštatačného tvrdenia, ktoré
nevyvraciazáversprávcudane,žezpredloženýchstavebnýchdenníkovniejemožnézistiť,ktostavebné
práce vykonal. Žalobca nijako konkrétne nenamietal, prečo predložený dôkaz (stavebné denníky) nebol
vyhodnotený v súlade s jeho obsahom, nerozporoval jeho vyhodnotenie (že zo stavebných denníkov
nie je možné zistiť, kto práce vykonal), iba opakoval tvrdenie, že stavebné denníky osvedčujú vykonanie
prác. Z uplatnenej žalobnej námietky teda nevyplýva, prečo tento dôkaz nebol vyhodnotený zákonne,

a preto ani skutočnosť, že stavebné denníky boli správcom dane vrátené žalobcovi, nespôsobuje
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (táto skutočnosť nemá vplyv na konštatovanie o zákonnosti
rozhodnutia). Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy, resp. vlastné hodnotenie dôkazov žalobcom transformovať na konkrétnu námietku
nezákonnosti rozhodnutia.

38. Podstatným z pohľadu skúmania otázky, či stavebné práce pre žalobcu vykonala spoločnosť BOLF
STOCK, bola aj skutočnosť, že fakturované práce mal podľa výpovedí vykonať C. D. spolu s tretími
osobami (živnostníkmi), táto skutočnosť však nebola nijako písomne zdokladovaná. Nebolo sporným,
že práce nemohla vykonať samotná spoločnosť BOLF STOCK, ktorá mala mať v rozhodnom období len

jednéhozamestnanca(C.D.).Niejesamozrejmevylúčené,žeprácemohlavykonaťformousubdodávky,
avšak v účtovníctve živnostníkov, ktorí mali stavebné práce realizovať, sa nenachádzali žiadne faktúry
vystavené pre spoločnosť BOLF STOCK.

39. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal podstatu daňového výdavku podľa §

2 písm. i) Zákona o dani z príjmov. Podľa správneho súdu správca dane a žalovaný pri rozhodnutí
vychádzali komplexne z výsledkov dokazovania, so zohľadnením všetkých predložených a vykonaných
dôkazov. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného i správcu dane, že žalobca nepreukázal,
že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr vystavených dodávateľom BOLF
STOCK predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky v zmysle § 2 písm. i) Zákona

o dani z príjmov.

40. Predloženie formálnych dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie daňového
výdavku, ktorá ani spolu s ich riadnym zaúčtovaním neznamená, že výdavky boli do základu dane
zahrnuté oprávnene. Faktúry sú relevantnými dokladmi z hľadiska uplatnenia výdavkov len vtedy, ak je

nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú reálne plnenie.

41. Správny súd v súvislosti s otázkou posúdenia oprávnenosti daňových výdavkov vo väzbe na
deklarovaného dodávateľa poukazuje na uznesenie NSS SR sp. zn. 3 Sfk/13/2024 zo dňa 11. novembra
2024, ktorým Senát č. 8 postúpil Veľkému senátu NSS SR na rozhodnutie vec týkajúcu sa posudzovania

daňových výdavkov. V tomto uznesení kasačný súd zhrnul doterajšiu rozhodovaciu prax a konštatoval,
že identifikoval rôzne prístupy k riešeniu nastolenej otázky na škále od (i) striktnej nevyhnutnosti
preukázania súladu identity deklarovaného a skutočného dodávateľa plnenia pri uplatňovaní daňového
výdavku na účely dani z príjmov, (ii) cez pripustenie uznania daňového výdavku aj v prípade nesúladu
identity deklarovaného dodávateľa so skutočným dodávateľom za podmienky preukázania identity

skutočného dodávateľa plnenia, (iii) až po absolútnu irelevanciu súladu identity deklarovaného a
skutočného dodávateľa pri uplatňovaní daňového výdavku na účely dani z príjmov.

42. Kasačný súd v rámci zhrnutia rozhodovacej praxe poukázal aj na rozsudok NSS SR sp. zn.
6Sžfk/34/2020z2.februára2022(zrušujúcirozsudokvprávnejvecižalobcu),vktoromsenátsformuloval

nasledujúci právny názor: „42. Kasačný súd uvádza, že správny súd sa v napadnutom rozsudku
nedostatočne vysporiadal s otázkou, či daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že
všetky náklady zaúčtované v účtovníctve majú charakter výdavkov podľa § 19 Zákona o dani z
príjmov, pričom podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky,ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa názoru kasačného súdu
nepreukázal, že dodané služby - stavebné práce boli dodané osobou uvedenou na faktúre. Správny
súd uviedol v odseku 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré skutočnosti je nevyhnutné zo

strany správcu dane doplniť, avšak tieto vychádzajú len z prevzatia argumentácie žalobcu, pričom
nedošlo k vlastnej aplikácii skutkového stavu správnym súdom na nastolené právne otázky. Správca
dane netvrdil, že stavebné práce neboli vykonané vôbec, ale nebolo preukázané, že tieto služby
vykonala osoba uvedená na predložených faktúrach - spoločnosť BOLF STOCK s.r.o. Sťažovateľ sa
stotožnil s postupom správcu dane a s jeho záverom, keď tieto náklady nepovažoval za výdavky v

zmysle Zákona o dani z príjmov. 44. (...) Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na to, že
pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov,
musí byť podľa citovaných ustanovení takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných
podmienok nie je samozrejme viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne
deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na uznanie výdavku
podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku nie je možné viazať

len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná
zhoda medzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre. Dôvodom neuznania
výdavkov uplatnených sťažovateľom v prejednávanej veci bola práve skutočnosť, že správca dane
spochybnil dodanie dodávateľom uvedeným na faktúrach a sťažovateľ svoje tvrdenie nepreukázal.
46. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo,

že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo obchodnou spoločnosťou BOLF STOCK, s.r.o. reálne
dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok na
nezapočítaniedaňovýchvýdavkovdozákladudane.Faktúrysícevyhotovenéboli,aleniejepreukázané,
že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Podľa Daňového poriadku môže a má viesť
správcu dane táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom.“ Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky vo vyššie cit. rozhodnutí na podporu svojich záverov zároveň odkázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 60/2015 z 28. februára 2017, z ktorého
vyabstrahoval nasledovné: „Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca
musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím,
zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne

uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“ Obdobný záver vo vzťahu k otázke posudzovanej
v tomto uznesení prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn.
6 Sžfk 45/2021 z 24. mája 2022, v ktorom uviedol nasledovné: „46. Najvyšší správny súd v prvom rade
poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle zákona o
dani z príjmov, musí byť podľa citovaných ustanovení takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie

zákonných podmienok nie je samozrejme viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je,
aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na
uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku nie
je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež
preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre. Dôvodom

neuznania výdavkov uplatnených žalobcom v prejednávanej veci bola skutočnosť, že správca dane
spochybnil dodanie subdodávateľom dodávateľa žalobcu.“ Z novších rozhodnutí predkladajúci senát
poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4 Sfk
12/2022 z 24. mája 2023, v ktorom uviedol, že: „41. (...) Napriek sťažovateľom namietanému, podľa
judikatúry vzťahujúcej sa k dani z príjmov právnických osôb, žalobca musí uniesť dôkazné bremeno,

že služby boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Daňové doklady musia jednoznačne
preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k dodaniu
služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci dojednaných dodávok služby
jednotlivými dodávateľmi (tzn. dodaný práve osobou uvedenou na faktúre).“ Na podporu svojich tvrdení
senát tunajšieho súdu odkázal na rovnakú pasáž z už vyššie spomenutého rozhodnutia Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžf60/2015z28.februára2017ataktiežnarozhodnutieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 46/2019 z 10. septembra 2020 a jeho nasledovnú časť: „Ak
je nárok na uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti
výdavku nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale
musíbyťtiežpreukázanázhodamedziskutočnýmdodávateľomdeklarovanýmvofaktúre“.Predkladajúci

senát však naproti tomu identifikoval rozhodnutie iného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sžfk 22/2020 z 2. februára 2022, ktorý vo vzťahu k právnej otázke riešenej v tomto
uznesení sformuloval nasledovný právny názor: „44. Kasačný súd je však toho názoru, že na rozdiel
od právneho režimu dane z pridanej hodnoty, v ktorom daňový subjekt musí uniesť dôkazné bremenoaj vo vzťahu ku konkrétnemu deklarovanému dodávateľovi; režim preukazovania práva na uznanie
vynaloženého daňového výdavku pri dani z príjmov determinuje skúmanie a preverovanie potreby
ich vynaloženia za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov daňovníka (samozrejme pri

splnení ostatných kvalifikačných podmienok; bod 39. tohto rozsudku). 45. Iba spochybnenie subjektu
dodávateľa nie je pre účely právneho režimu dani z príjmov smerodajné a samo o sebe nie je dôvodom
pre neuznanie deklarovaného výdavku (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžf/34/2015). 46. Túto skutočnosť však nie je podľa mienky kasačného súdu možné vykladať
izolovane. Ako kasačný súd konštatoval, pre účely uznania daňového výdavku nie je rozhodujúcim

subjekt deklarovaný na predloženej faktúre. Ak sú však údaje na faktúre spochybnené do tej miery,
že nie je zrejmé, kto skutočne deklarované plnenie dodal, daňový subjekt musí dostať príležitosť, aby
odstránil rozpor v jeho tvrdeniach a preukázal jednoznačným spôsobom, ktorý subjekt bol dodávateľom
deklarovaného plnenia, za ktorý daňový subjekt poskytol úhradu, ktorú si následne uplatňuje ako daňový
výdavok; pričom môže ísť o subjekt odlišný od subjektu uvedeného na predloženej faktúre. 51. Totiž,
z rozhodnutí finančných orgánov vyplýva, že dôvodom neuznania daňového výdavku bolo neunesenie

dôkazného bremena vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi; správca dane (a konzekventne ani
žalovaný) v rámci daňovej kontroly nespochybňovali samotnú realizáciu deklarovaných obchodov, alebo
skutočnosť, či sporné štúdie mohli slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
sťažovateľa a ani nevykonali v tomto smere žiadne dokazovanie. 42. Ak teda správca dane videl
pochybnosti v subjekte deklarovaného dodávateľa služieb, tak podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ

v uvedenom smere uniesol dôkazné bremeno, keď finančným orgánom predložil relevantné doklady;
zmluvu o sprostredkovaní, odovzdávacie protokoly aj materiálne plnenie vyplývajúce z deklarovaného
obchodu. Údaje vyplývajúce z predložených dokladov následne legitimizoval aj konateľ spoločnosti
KAP MEDIA. 43. Správca dane v načrtnutom smere sťažovateľom predložené doklady žiadnym
spôsobom nespochybnil, a v rámci rozhodnutia ani nevyhodnotil; a to napriek skutočnosti, že išlo

o relevantné podklady, ktoré boli určite na prospech sťažovateľa. Navyše, existenciu deklarovaného
plnenia v daňovom konaní ani nespochybňoval.“ 26. Na vyššie zmienené rozhodnutie sp. zn. 6 Sžfk
22/2020 z 2. februára 2022 odkázal iný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
v neskoršom rozhodnutí sp. zn. 1 Sžfk 16/2021 z 27. septembra 2023, ktorý však posunul svoju
argumentáciu a sformuloval nasledovný právny názor: „27. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné

dať to pozornosti, že jednou z odlišností medzi podmienkami uznania daňového výdavku (nákladu)
a podmienkami priznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty je skutočnosť, že materiálnou
zákonnou podmienkou pre uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v oblasti dane z príjmu, na rozdiel od
práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je postavenie dodávateľa tovaru/služby ako platiteľa dane
z pridanej hodnoty. V prípade uplatnenia daňových výdavkov (nákladov) v oblasti dane z príjmu nie je

zákonnou povinnosťou daňového subjektu preukázanie identity či postavenia dodávateľa služby alebo
tovaru, preto prípadné pochybnosti správcu dane vznesené len proti identite či postaveniu dodávateľa
(v porovnaní s označením dodávateľa uvedeným na faktúre) nie sú samé o sebe spôsobilé odôvodniť
nepriznanie daňových výdavkov (nákladov) v oblasti dane z príjmu (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/22/2020 zo dňa 2. februára 2022, body 44 - 46, či

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/34/2015 zo dňa 22. februára 2017).“
Totožným spôsobom rovnaký senát odkázal na rozhodnutie 6 Sžfk 22/2020 z 2. februára 2022 aj v
ďalšom svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Sfk 90/2022 z 27. septembra 2023, v ktorom navyše ešte v bode 20
dodal, že „daňové orgány a správny súd spochybnili osobu dodávateľa, čo je však v prípade neuznania
daňového výdavku právne irelevantné. Zároveň následne dospeli k záveru, že služba bola sťažovateľovi

dodaná (...) Správca dane, žalovaný a aj správny súd viedli dokazovanie viacerými smermi, avšak v
konečnom dôsledku si neustálili dôvod, pre ktorý sťažovateľovi nemal byť uznaný daňový výdavok.“
27. Komparáciou vyššie uvedených odlišných záverov senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, prípadne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na otázku riešenú v tomto uznesení,
predkladajúci senát dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od právnych názorov vyjadrených v

rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 34/2020 z 2. februára 2022
a v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 16/2021 z 27. septembra
2023 a na ne nadväzujúcich rozhodnutí (body 21 až 24 a bod 26 tohto uznesenia). 28. V zmysle
ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,

zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 cit. zák.,
pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov
(nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) cit. zák., v akej
sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak cit. zákon neustanovujeinak. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,
výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalšie bližšie

špecifikované pod písm. a) až l) ods. 1 a a) až m) ods. 2 cit. zák. 29. Vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21
ods. 1 zákona o dani z príjmov možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie
daňového výdavku sú (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke
vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov, resp. od 1. januára 2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom materiálna

existencia výdavku. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt
preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik
daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby).
Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné,
aby bolo preukázané že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne došlo. Pri podmienke
zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v

daňovej evidencii daňovníka (v tomto smere napr. novšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 29/2022 z 30. júla 2024). 30. Predkladajúci senát zdôrazňuje svoj
právny názor vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn. 3 Sfk 49/2022 a sp. zn. 3 Sfk 21/2021 obe z 25. júla
2023, že v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami pre uznanie daňových výdavkov (nákladov)
„dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako

aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných
podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na
dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť. Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď
objektívne sú alebo nie sú dané.“ Predkladajúci senát má za to, že z hľadiska podmienok vecnosti a
preukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku sa tieto vzťahujú na obchodný vzťah medzi daňovým

subjektom - dodávateľom a odberateľom, avšak na preukazovanie uplatňovania daňového výdavku nie
je z materiálneho hľadiska (na rozdiel od procesného) možné siahnuť po podmienkach preukazovania
práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože dokazovanie splnenia podmienok pri týchto rôznych
typoch daní sleduje odlišné ciele. Zásadný rozdiel medzi podmienkami uznania daňového výdavku
a podmienkami priznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty je skutočnosť, že materiálnou

zákonnou podmienkou pre uplatnenie daňového výdavku v oblasti dane z príjmu nie je postavenie
dodávateľa tovaru/služby ako platiteľa dane z pridanej hodnoty [postavenie zdaniteľnej osoby - § 49 ods.
2 písm. a) zákona o DPH, v tomto smere napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8 Sžfk 43/2021 zo 14. decembra 2022, body 52 a 53; rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie z 9. decembra 2021, C-154/20, bod 25, a tiež aj Ferimet

z 11. novembra 2021, C-281/20, body 26 a 27]. 31. Preto je podľa predkladajúceho senátu potrebné
poukázať aj na systémové rozdiely medzi odpočítaním dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH a
uznaním daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ktoré sa pretavujú do rozdielov pri akcente
a význame, ktorý je kladený na preukázanie identity deklarovaného dodávateľa a jej súladu s identitou
faktického dodávateľa plnenia. 32. Predkladajúci senát dáva do pozornosti, že daň z pridanej hodnoty je

nepriamoudaňouzospotreby.Jejsystémjepostavenýnapriznávaní,odvádzaníaodpočítavanídaňovej
povinnosti - teda na prenose daňovej povinnosti z pôvodného výrobcu/spracovateľa tovaru, resp.
služby tak, aby daň bola na konci dňa zaplatená konečným užívateľom (spravidla nepodnikateľským
subjektom), ktorému nie je priznané právo odpočítať si túto daňovú povinnosť (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 25/2023 z 28. marca 2024). Z takejto povahy dane z

pridanejhodnotyazjejsprávaniavrámciobchodnéhoreťazca(odvýrobcuažpokonečnéhoodberateľa)
je zrejmý význam či už identity skutočného dodávateľa ako formálnej podmienky odpočítania dane,
resp. statusu platiteľa dane ako materiálnej podmienky odpočítania dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie z 9. decembra 2021, C-154/20, bod 25, a tiež aj Ferimet
z 11. novembra 2021, C-281/20, body 26 a 27). Identita a status skutočného dodávateľa nám totiž

umožňuje preskúmať, či daňová povinnosť, ktorá je odpočítavaná na neskorších článkoch obchodného
reťazca bola na jeho predchádzajúcich článkoch skutočne odvedená, či je obchodný reťazec skutočne
daňovo neutrálny a daň z pridanej hodnoty v ňom na konci reťazca zaťažila až konečného odberateľa.
33. Koncept dane z príjmu je však od dane z pridanej hodnoty odlišný. Daň z príjmu nie je postavená
na daňovom zaťažení spotreby, ide o priamu daň s tým, že nie je postavená na prenose daňovej

povinnosti v obchodnom reťazci. Podstata daňového výdavku, ako daňovo uznateľného nákladu, je
taktiež odlišná od dane z pridanej hodnoty. Daňou z príjmu zaťažuje zákonodarca príjem podnikateľa.
Na základe svojho autonómneho rozhodnutia však zákonodarca umožňuje daňovému subjektu znížiť
si svoju daňovú povinnosť o investície (náklady), ktoré vynaloží na svoje podnikanie s cieľom udržaťalebo zvýšiť si svoje príjmy. Daňový náklad - daňovo uznateľný výdavok, tak predstavuje benefit pre
podnikateľa (možnosť znížiť si daňovú povinnosť o to, čo reálne pre potreby svojho podnikania vynaložil)
ako aj pre štát (udržiavanie podnikania a zvyšovanie príjmov podnikateľa predstavuje pre štát potenciál

vyššej daňovej povinnosti podnikateľa v budúcnosti). Z tohto odlišného konceptu, správania a významu
dane z príjmu a uznateľného daňového výdavku vychádzajú aj podmienky podľa § 2 písm. i) a §
21 ods. 1 zákona o dani z príjmu pre jeho uznanie, ktoré predkladajúci senát zadefinoval v bode
29. 34. Predkladajúci senát zastáva názor, že tak z podstaty a významu daňového výdavku ako bol
vymedzený vyššie, ako aj z vyjadrenia zákonných podmienok pre jeho uznanie vyplýva, že pokiaľ

spĺňa podmienku vecnosti, je preukázané jeho konkrétne vynaloženie a zaúčtovanie, súlad medzi
deklarovaným a skutočným dodávateľom tovaru, nie je výslovnou zákonnou podmienkou pre uznanie
daňového výdavku. 35. Na druhej strane však predkladajúci senát jedným dychom dodáva, že daňový
výdavok možno uplatniť len vtedy, ak bol preukázateľne vynaložený. Pokiaľ plnenie nebolo reálne a
preukázateľne zakúpené, dodané (vykonal ich daňový subjekt sám, nevynaložil na nich žiadne finančné
prostriedky a pod.), nemožno si takéto fiktívne náklady uplatniť ako daňovo uznateľné výdavky, keďže

nespĺňajúpodmienkupreukázateľnostivynaloženia.To,ženejdeofiktívnyvýdavok,budedaňovýsubjekt
pritom spravidla preukazovať práve prostredníctvom svojho dodávateľa, pričom pochybnosti o tom, že
deklarovaný (na faktúre uvedený) dodávateľ nie je skutočným dodávateľom môžu vo svojej podstate,
s ohľadom na všetky okolností prípadu, viesť k pochybnostiam o tom, či vôbec bolo niečo dodané za
odplatu, za akú výšku odplaty a v akom rozsahu. Takto pomenované pochybnosti, pri neschopnosti

daňového subjektu ich vysvetliť (osobitne bez súčinnosti svojho priameho skutočného dodávateľa),
môžu viesť aj podľa predkladajúceho senátu k záveru o nedodržaní podmienky daňového výdavku
- preukázateľnosti vynaloženia. 36. Na základe vyššie uvedenej argumentácie predkladajúci senát
zastáva názor, že daňový subjekt pre účely uznania daňového výdavku je povinný v rámci podmienky
preukázateľnosti vynaloženia preukázať faktické vynaloženie daňového výdavku (napr. zakúpenie

tovaru/služby za protihodnotu, teda či k dodaniu/vynaloženiu nákladu došlo). Nejde pritom o abstraktné
vydanie peňazí, ale výdavok je vždy realizovaný k nejakej osobe (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs 171/2017 z 31. augusta 2017, bod 26). Hoci toto vynaloženie
výdavku bude daňový subjekt spravidla preukazovať prostredníctvom dodávateľa uvedeného na faktúre,
neznamená to, že odhalenie nesúladu medzi na faktúre deklarovaným a skutočným dodávateľom môže

byť sankcionované neuznaním daňového výdavku za splnenia podmienky, že daňový subjekt preukáže
skutočné vynaloženie daňového výdavku iným spôsobom, resp. k inej osobe. Tento iný spôsob môže
spočívať jednak v označení identity iného ako na faktúre deklarovaného dodávateľa (ak sa pri ňom
preukáže reálne dodanie plnenia za protihodnotu), ale výnimočne aj predložením iných dôkazov, ktoré
umožnia prijať preukázaný a nesporný záver, že k dodaniu plnenia došlo vo vzťahu k inej osobe a za

toto plnenie bolo skutočne inému subjektu zaplatená protihodnota.

43. Z citovaného rozhodnutia NSS SR vyplýva, že rozhodovacia prax sa rôzni, pokiaľ ide o otázku, či na
účelyuplatneniaoprávnenostidaňovéhovýdavkupridanizpríjmovjedaňovýsubjektpovinnýpreukázať,
že plnenie mu dodal subjekt uvedený na daňovom doklade (deklarovaný dodávateľ). Rozhodovacia prax

je však jednotná v tom, že daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia
a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k dodaniu služby deklarovanej v daňovom doklade
reálne došlo. V tomto prípade daňový subjekt počas celého konania zotrval na tvrdení, že stavebné
práce mu dodal dodávateľ uvedený na faktúre (faktúrach), t.j. spoločnosť BOLF STOCK. V konaní bolo
spochybnené dodanie služieb touto spoločnosťou, pričom podľa správneho súdu žalobca nevyvrátil

pochybnosti orgánov finančnej správy. Hoci, ako to zdôraznil kasačný súd v citovanom uznesení sp.
zn. 3Sfk/13/2021, súlad medzi deklarovaným a skutočným dodávateľom nie je výslovnou zákonnou
podmienkou pre uznanie daňového výdavku v oblasti dane z príjmu, daňový výdavok možno uplatniť
len vtedy, ak bol preukázateľne vynaložený. Pokiaľ plnenie nebolo reálne a preukázateľne zakúpené,
dodané (vykonal ich daňový subjekt sám, nevynaložil na nich žiadne finančné prostriedky a pod.),

nemožno si takéto fiktívne náklady uplatniť ako daňovo uznateľné výdavky, keďže nespĺňajú podmienku
preukázateľnosti vynaloženia. To, že nejde o fiktívny výdavok, bude daňový subjekt pritom spravidla
preukazovať práve prostredníctvom svojho dodávateľa, pričom pochybnosti o tom, že deklarovaný (na
faktúre uvedený) dodávateľ nie je skutočným dodávateľom môžu vo svojej podstate, s ohľadom na
všetky okolností prípadu, viesť k pochybnostiam o tom, či vôbec bolo niečo dodané za odplatu, za

akú výšku odplaty a v akom rozsahu. Takto pomenované pochybnosti, pri neschopnosti daňového
subjektu ich vysvetliť (osobitne bez súčinnosti svojho priameho skutočného dodávateľa), môžu viesť aj
podľa predkladajúceho senátu k záveru o nedodržaní podmienky daňového výdavku - preukázateľnosti
vynaloženia.44. Okolnosti deklarovaných daňových výdavkov v tomto prípade indikovali viacero pochybností.
Stavebné práce na bytových domoch vo fakturovanom objeme 320 894,10 eura mala vykonať

spoločnosť BOLF STOCK, ktorá v rozhodnom období mala mať jedného zamestnanca - C. D., ktorý
bol súčasne splnomocnený na vykonávanie všetkých obchodných činností za spoločnosť. Konateľka sa
k obchodom spoločnosti vyjadriť nevedela. C. D. na otázku správcu dane na ústnom pojednávaní dňa
6. júna 2016, či v roku 2013 spoločnosť BOLF STOCK obchodovala so spoločnosťou THERMASTAV
(žalobcom), uviedol: „Asi áno, keď tu prišli“ (ústneho pojednávania sa zúčastnil aj konateľ žalobcu,

poznámka správneho súdu). C. D. uviedol, že stavebné práce vykonával on a ďalší 4 až 5 chlapi
(živnostníci), ich mená uviesť nevedel. Tieto osoby označil ako svedkov až žalobca, predložil aj
nimi podpísané čestné vyhlásenia, pričom však v účtovníctve týchto osôb sa nenachádzali žiadne
faktúry vystavené spoločnosti BOLF STOCK. Správca dane nespochybnil, že stavebné práce, ktoré
boli predmetom fakturácie boli (v bližšie nešpecifikovanom rozsahu) vykonané, avšak v konaní
nebolo preukázané, že tieto práce skutočne dodala osoba deklarovaná na faktúre v tam uvedenom

rozsahu a boli v rovnakom rozsahu zaplatené (boli na ne vynaložené výdavky vo fakturovanej výške).
S prihliadnutím na pomenované skutočnosti možno konštatovať, že v konaní zistené skutočnosti
oprávnene viedli správcu dane a žalovaného k pochybnostiam, či vôbec bolo niečo dodané za odplatu,
za akú výšku odplaty a v akom rozsahu. Stavebné práce pre žalobcu mohli byť vykonané tretími
osobami, ktoré však nevystavili žalobcovi faktúry, pričom za práce mohla byť reálne poskytnutá nižšia

odplata (výdavok), ako bol účtovne uplatnený. Úhrada faktúr za stavebné práce mala prebehnúť formou
hotovostnej úhrady (ktorú nemožno overiť ako bezhotovostnú úhradu). Prijatie platieb však nebolo
zaúčtované v účtovníctve spoločnosti BOLF STOCK v príslušnom daňovom období, ale až dodatočne po
začatí daňovej kontroly u žalobcu (čo je okolnosť do veľkej miery podporujúca pochybnosti o vykonaní
prác deklarovaným dodávateľom). Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia výdavkov je potrebné

skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými
dôkazmi)vynaloženie/vznikdaňovýchvýdavkov,resp.čitakýtovýdavokskutočnevznikol(nestačípritom
len realizácia platby) (bod 24. Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2021 zo
dňa 27. septembra 2023). Z týchto dôvodov správny súd žalobné námietky týkajúce sa nedostatočne
zisteného skutkového stavu (nevyhodnotenia všetkých dôkazov v zmysle ich obsahu) a nesprávneho

právneho posúdenia predložených dôkazov vyhodnotil ako nedôvodné.

45. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie
sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07,

I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že: „... jedným z princípov predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj
orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo

a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Napadnuté
rozhodnutie žalovaného a ani prvostupňové rozhodnutie však takýmito nedostatkami netrpia. Tvrdenia

žalobcu v správnej žalobe o nepreskúmateľnosti rozhodnutí sú vyjadrením nesúhlasu a subjektívneho
postoja žalobcu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, čo neobstojí ako
relevantná žalobná námietka. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou nepreskúmateľnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť
orgán verejnej správy neozrejmil, prečo je práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť

dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci samej a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy
žalobcu. Správny súd podotýka, že orgány verejnej správy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia tak,
aby z nich boli zrejmé skutočnosti, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci (výrok rozhodnutia) a nie tak, aby
ich odôvodnenie zodpovedalo predstavám žalobcu. Napadnuté rozhodnutie (a rovnako aj prvostupňové
rozhodnutie) považuje správny súd z dôvodov, na ktorých sú založené, za dostatočne odôvodnené. Nie

je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa
povahy veci reagovať na zásadné a relevantné námietky. Orgány finančnej správy vysvetlili podstatu
úpravy základu dane a reagovali na žalobcom vznesené námietky.46. V rámci správnej žaloby bola vznesená aj námietka zákonnosti daňovej kontroly, keď žalobca
namietal jej nezákonnosť v dôsledku prekročenia zákonom stanovej lehoty na jej vykonanie. Správny
súd bol pri rozhodovaní viazaný zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/1/2024, podľa

ktorého pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola bola prerušená účelovo a dôvody prerušenia
konania sa netýkali predmetu rozhodnutia žalovaného, správny súd by mal preskúmať samotnú žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií s ohľadom na povahu a udržateľnosť požadovaných informácií, teda
s otázkou účelnosti dôvodu prerušenia daňovej kontroly.

47. Správny súd zabezpečil do spisu doklady týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly (opísané v bode
15. tohto rozsudku) a zaoberal sa námietkou žalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly. Žalobca
v správnej žalobe namietal, že daňová kontrola trvala viac ako jeden kalendárny rok, keď začala 21.
decembra 2015 a protokol mu bol doručený až 4. januára 2017 (tento dátum je uvedený aj na doručenke,
avšak je zrejmé, že prvotne uvedené číslo „5“ je preškrtnuté a prepísané na číslo „4“, hoci podľa
dátumovej odtlačky pečiatky pošty bola zásielka skutočne prevzatá 5. januára; bez ohľadu na uvedené

však daňová kontrola skončila v zákonom stanovenej lehote, poznámka správneho súdu). Dôvody
prerušenia sa podľa žalobcu netýkali predmetu napadnutého rozhodnutia, pričom aj v čase prerušenia
konania bolo možné vykonávať dôkazy, ktoré žalobca navrhoval už skôr a ktoré boli vykonané po
doručení protokolu.

48. Podľa § 46 ods. 10 prvá veta Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac
jeden rok odo dňa jej začatia. V tomto prípade daňová kontrola (na dani z príjmov a dani z pridanej
hodnoty) začala 21. decembra 2015. Rozhodnutím správcu dane č. 103961940/2016 zo dňa 22.
septembra 2016 bola daňová kontrola prerušená od 12. októbra 2016 do dňa doručenia odpovede
na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, teda do 14. novembra 2016. Oznámením zo dňa 15.

novembra 2016 správca dane upovedomil žalobcu o tom, že dňa 14. novembra 2016 pominuli dôvody
prerušenia daňovej kontroly a že pokračuje vo výkone kontroly. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi
doručené 18. novembra 2016.

49. Z obsahu Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej podľa predloženého dokumentu

- Výmena informácií č. 1545000/2016 dňa 22. septembra 2016 (ďalej ako „žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií“) kontaktnému orgánu v Českej republike vypláva, že správca dane požiadal
daňový orgán v Českej republike o vypočutie konateľa spoločnosti STOMIX Slovensko, s.r.o. Q. J. R.,
a to v súvislosti s uplatneným odpočtom DPH žalobcom. Spoločnosť STOMIX Slovensko, s.r.o. bola
dodávateľom žalobcu, vystavila pre žalobcu viaceré faktúry špecifikované v žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií v období apríla až novembra 2013. Výsluch konateľa Q. J. R. bol zameraný na
zodpovedanie otázok týkajúcich sa podnikania a obchodovania spoločnosti STOMIX Slovensko, s.r.o.
v roku 2013, so zameraním sa na vzájomné obchodné vzťahy so žalobcom v tomto roku. Pretože
predmetom uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty boli obchody so spoločnosťou STOMIX
Slovensko, s.r.o., vo vzťahu ku ktorým správca dane skúmal zákonné podmienky uplatnenia odpočtu,

nemožno vysloviť, že žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a následné prerušenie konania by
bolo neúčelné (predmetom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli informácie, ktoré mohli byť
užitočné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu). Účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je
vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží
prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť

otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu veci,
ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti,
potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne (závery
rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca
2024). Hoci informácie týkajúce sa dodávok spoločnosti STOMIX Slovensko, s.r.o. pre žalobcu sa týkali

uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty (nie uplatnených daňových výdavkov), vzhľadom na to,
že vo veci dane z pridanej hodnoty aj dane z príjmov prebiehala spoločná daňová kontrola, táto bola
(a mohla byť) prerušená výlučne ako celok. Nebolo možné pokračovať v daňovej kontrole týkajúcej sa
dane z príjmov, pretože išlo o jednu daňovú kontrolu. Pokiaľ je vedená jedna daňová kontrola týkajúca sa
dane z príjmov aj dane z pridanej hodnoty, nie je možné prerušiť ju len v časti - vo vzťahu k vybranému

typu dane. Daňová kontrola teda bola prerušená ako celok s účinkami nielen na všetky kontrolované
mesiace, za ktoré si žalobca uplatnil odpočet DPH, ale aj na celé kontrolované obdobie dane z príjmov.50. Pokiaľ je daňové konanie (daňová kontrola) prerušené, lehoty podľa Daňového poriadku neplynú
(§ 61 ods. 5 Daňového poriadku). S poukazom na uvedené nemohol správca dane vykonávať žiadne
úkony v daňovej kontrole, a to ani vo vzťahu ku kontrole dani z príjmov.

51. Vzhľadom na uvedené neobstojí žalobná námietka, že daňová kontrola bola prerušená účelovo
a nedôvodne. Keďže daňová kontrola začala 21. decembra 2015 a bola prerušená od 12. októbra do 14.
novembra 2016 (t.j. prerušenie trvalo 34 dní), správca dane neprekročil maximálnu jednoročnú lehotu na
vykonanie daňovej kontroly. Preto správny súd námietku nezákonnosti daňovej kontroly pre presiahnutie

zákonnej lehoty vyhodnotil ako nedôvodnú.

52. Nedôvodná je rovnako námietka žalobcu, že daňová kontrola trvala aj po doručení protokolu
(že správca dane vykonával dokazovanie). Zo zákona sa dňom nasledujúcim po doručení protokolu
začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku), pričom ak daňový subjekt podá
písomné pripomienky k výsledkom zisteným daňovou kontrolou a predloží dôkazy, správca dane

vykoná dokazovanie vo vyrubovacom konaní (limitované vyrubovacím konaním) (k tejto otázke pozri aj
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v tejto veci sp. zn. 6 Sžfk/34/2020 zo dňa 2. februára 2022).
Pretože daňový subjekt podal pripomienky k protokolu, vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal
námietkam prináležiace dokazovanie, avšak nešlo už o úkony daňovej kontroly, ako to namietal žalobca
v správnej žalobe.

53. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP
zamietol ako nedôvodnú.

54. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania,

vrátane trov kasačného konania, nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania správny súd s poukazom na §
467 ods. 3 SSP nepriznal žalobcovi ani náhradu trov kasačného konania, aj keď tento bol v kasačnom
konaní úspešný, pretože celkovo v konaní úspech nedosiahol. Správny súd nerozhodoval o náhrade

trov konania žalovaného, pretože tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani správny súd
nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.
55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku

alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení
účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho

súdu (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa predchádzajúce vety neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025