Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123336112
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6123336112.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724
803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť
Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C.,
D. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 4.974,23 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V tejto veci sa žalobca domáhal návrhom na vydanie platobného rozkazu od žalovaného zaplatenia

žalovanej sumy 4. 974,23 eur s úrokom 1.441,57 eur, s úrokom z omeškania 43,92 eur a s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.927,73 eur od 13.09.2022 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil
nárok na náhradu trov konania. Návrh žalobca zdôvodnil tým, že pohľadávka vznikla titulom zmluvy č.
20/3019/187704SES zo dňa 13.03.2020, ktorú so žalovaným ako dlžníkom uzavrela C. E. F., G., IČO:
XX XXX XXX, ako veriteľ. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky-
spotrebiteľský úver 5.000,- eur, za podmienok upravených v zmluve / ročná úroková sadzba 12%,
RPMN 14,26 %, celkové náklady spotrebiteľa 7.733,05 eur, počet splátok 84, mesačná splátka splatná

k 13 dňu v mesiaci, počnúc 13.04.2020, končiac 13.03.2027/. Nakoľko si napriek opakovaným výzvam
žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, veriteľ podaním zo dňa 13.09.2021
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2022 veriteľ postúpil pohľadávku z vyššie uvedeného zmluvného
vzťahu žalobcovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto pozostávala z istiny 4.927,73 eur, úroku z úveru
1.441,57 eur, úroku z omeškania 90,42. Žalovaný po postúpení pohľadávky z nej neuhradil nič. Okresný
súd Banská Bystrica návrhu žalobcu vyhovel a vo veci vydal dňa 15.01.2025 platobný rozkaz v konaní

sp.zn. 29Up/1038/2023, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Preto Okresný
súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne a vecne príslušnému na ďalšie
konanie. Tunajší súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavili strany
sporu, ktoré mali predvolanie riadne doručené, o odročenie pojednávania a včas a vážnymi okolnosťami
nepožiadali. Preto súd nemal dôvod pojednávanie odročiť a vec riadne prejednal a vo veci rozhodol.

2. Ako bolo uvedené, a z preložených listinných dôkazov to aj vyplýva, žalobca sa v tomto konaní

domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere –poistení
C. EXPRES úver č. XX/XXXX/XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2020, ktorú zmluvu ako veriteľ so žalovaným
uzavrela banka: C. E. F., G., IČO: XX XXX XXX. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému
úver 5.000,- eur. Žalovaný mal úver splácať dohodnutými 84- mi mesačnými splátkami po 92,07 eurs poistným / z tohto splátka úveru 88,27 eur/, splatnými k 13-temu dňu v mesiaci, počnúc 13.04.2020
a končiac 13.03.2027, s úrokovou sadzbou 12% ročne a RPMN 14,26 %. Celkovo mal takto žalovaný
zaplatiť veriteľovi 7.733,05 eur. Nakoľko žalovaný úver dohodnutým spôsobom nesplácal, veriteľ ho

výzvou s označením: Posledná výzva pred zosplatnením, zo dňa 26.07.2021 vyzval na úhradu
v tom čase dlžnej sumy 501,99 eur a súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Následne
listom zo dňa 13.09.2021 veriteľ žalovanému oznámil, že úver mimoriadne zosplatnil ku dňu 12.09.2021
a vyčíslil zosplatnenú pohľadávku na sumu 5.803,56 eur.

3. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

4. Predmetom konania je nárok žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa zo spotrebiteľského úverového
vzťahu, titulom ktorého si voči žalovanému uplatňuje 4.974,23 s príslušenstvom podrobne rozpísaným
v 1. odseku tohto rozsudku. Žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil. Veriteľ z úverového vzťahu
– C. E. F., G., úver žalovanému poskytol ako banka. Žalovaný úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ.

Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného, mienil veriteľ úver zosplatniť. Z obsahu spisu
vyplýva, že veriteľ / C. E. F., G.,/ uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
12.09.2022, predmetom ktorej mala byť aj vyššie uvedená zosplatnená pohľadávka. Z ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky,ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92
ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Preto je banka v prípade

porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v Zákone o bankách alebo
zmluve o úvere. Rozborom ust. § 92 ods. 8 Bankového zákona treba preto dospieť k tomu, že celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke,
buď inej banke alebo subjektu, ktorý nie je bankou. Posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky je

nevyhnutné pre posúdenie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú musí súd skúmať ex offo, t.j. aj
v prípade ak ju žalovaný nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy
jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej

legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o
sebetvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnehooprávnenia(žalobca)niejenositeľomtohohmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o

komžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti (žalovaný),niejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). Sporové
konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich
preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.

5. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky na nebankový subjekt môžu byť len tie pohľadávky, ktoré sú v čase
postúpenia splatné a s ktorými je dlžník v čase postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách, dlhšie ako 90 dní v omeškaní a to napriek písomnej výzve banky. Vychádzajúc teda aj
z rozhodovacej činnosti súdov v súčasnosti už nie je pochybnosť o tom, že predmetom postúpenia

pohľadávky banky na iný, nebankový subjekt, môže byť len pohľadávka splatná. Podľa § 132 ods. 1
C.s.p., bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj označiť a predložiť dôkazy, preukazujúce jeho
tvrdenia, pričom pri zhromažďovaní dôkazov bolo jeho povinnosťou byť iniciatívny.

6. Podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V zmysle uvedenej právnej úpravy môže veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť za splnenia
viacerých podmienok. Veriteľ pred zosplatnením úveru musí dlžníka vyzvať na úhradu konkrétnych
dlžných splátok úveru a musí dlžníka upozorniť na možnosť zosplatnenia úveru. Žalobca súdu predložil
tzv.Poslednú výzvupredzosplatnenímzodňa26.07.2021,ktorápredchádzalaoznámeniuozosplatnení
úveru a ktorou žalovaného vyzval na úhradu v tom čase dlžnej sumy spolu 501,99 eur. Keďže žalovaný

napriek tejto výzve dlžnú sumu neuhradil, žalobca mu listom zo dňa 13.09.2021 oznámil, že úver
zosplatnil a na úhradu celého čerpaného úveru žalovaného súčasne vyzval.

7. Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor súd aj z úradnej povinnosti skúmal, či sú splnené podmienky
pre uplatnenie si nároku voči spotrebiteľovi, t.j. skúma, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, či mu

prináleží pohľadávka, ktorú si žalobou v konaní uplatňuje. V tomto prípade si žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky z vyššie uvedeného úverového vzťahu. Preto súd skúmal, či
došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, a to aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z právnej úpravy má súd za to, že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkaajoznámenieovyhlásenípredčasnejsplatnostiúverupresvojuurčitosťmusiajasnedefinovať

s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ nie je vo výzve, ktorá predchádza zosplatneniu
uvedené, s ktorými konkrétnymi, kedy splatnými splátkami je dlžník v omeškaní, jedná sa o neurčitý
právnyúkon.Aprávnyúkon,ktorýniejeurčitýsavzmysle§37ods.1Občianskehozákonníkaposudzuje
ako absolútne neplatný právny úkon. Preto vychádzajúc z výzvy na predčasné splatenie celého úveru,
ale aj z výzvy, ktorá predchádzala výzve na predčasné splatenie celého úveru, je potrebné konštatovať,

že ani v jednej z týchto dvoch výziev, sa údaje o konkrétnych splátkach / t.j. ktorá splátka, kedy a v
akej výške splatná/ , s ktorými mal byť žalovaný v omeškaní a pre ktoré malo dôjsť k zosplatneniu úveru,
neuvádzajú. Neboli teda splnené podmienky potrebné k platnému zosplatneniu úveru. Súd na základe
takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že zosplatnenie úveru bolo neplatné. A keďžepredmetom tohto konania bola zosplatnená pohľadávka, t.j. žalobca podal žalobu, ktorou si uplatňoval
nárok vyplývajúci z predčasného zosplatnenia úveru, súd tento nárok takto aj právne kvalifikoval. Dospel
však k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru v tejto veci nedošlo, preto neexistovala splantá

pohľadávky, ktorá by mohla byť spôsobilým predmetom postúpenia z banky na žalobcu. Žalobca teda
platne nenadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky od banky zosplatnenú pohľadávku, ktorá je
predmetom konania a teda mu nevznikol nárok voči žalovanému na úhradu zosplatneného úveru. Súd
vo veci preto rozhodol tak, žalobu žalobcu zamietol, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

8. Len na doplnenie súd uvádza, že žalobca si uplatnil zosplatnenú pohľadávku, pričom mu nie je možné
priznať plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených skutkových okolností. Podobný záver prijal aj
Najvyšší súd SR, ktorý uznesení sp.zn.4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 konštatoval, že: „ Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu“.

9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
§ 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní o žalobe žalobcu úspešný v celom rozsahu, preto by mal

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže mu však žiadne preukázateľné trovy nevznikli,
súd mu nárok na tieto nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd Nitra
a to cestou tunajšieho súdu

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.