Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010535
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6423010535.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Štefanom Juhásom, na hlavnom pojednávaní

konanom v Žiari nad Hronom dňa 29. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX. XX. XXXX v Trenčíne, trvale bytom A. C. XXX,

sa uznáva za vinného, že

odzimnýchmesiacovroku2021dodňa06.05.2023vbytenaadreseA.C.XXX,D.E.F.G.,podvplyvom
alkoholu trikrát do týždňa vyvolával hádky, kričal aj niekoľko hodín, búchal s vecami, udieral päsťou do
steny, vulgárne nadával svojej manželke H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. C. XXX, hovoril jej, že
ju dobije, zabije, že ju vyhodí z balkóna, ktorej keď sa zastala ich dcéra mal. I. B., nar. XX. XX. XXXX, tak
aj jej vulgárne nadával, hovoril jej, aby sa išla obesiť, zabiť, na čo sa mal. I. B. rozplakala a keď si dcéru

zastala H. B., tak im obžalovaný povedal, aby sa išli všetci zabiť, pričom ich vulgárne urážal, mal. A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, na konanie svojho otca reagoval plačom a mal z neho strach a jedenkrát sa stalo,
že ho obžalovaný vulgárne urážal, keď chcel, aby H. B. zavolala policajtov keď vyvádzal, obžalovaný
niekoľkokrát do mesiaca H. B. fyzicky napádal a to tak, že ju silou chytil za ruku alebo nohu a triasol
ňou ako s takou handrou, oboma rukami ju sotil na zem, následkom čoho spadla na podlahu, pričom
mala modriny, avšak na lekárskom ošetrení nebola, obžalovaný po H. B. kričal nielen v noci, ale niekedy
kričal až do rána do 03.00 hod., búchal do steny a rozbíjal zariadenie bytu kým nezaspal od únavy, kde
keď ho H. B. prosila, aby nekričal, že ich mal. deti vstávajú ráno do školy, nezaujímalo ho to, pritom jej

aj vulgárne nadával, kde na tento jeho krik sa mal. I. B. a mal. A. B. nedalo zaspať ani spať, ako ani H.
B., po vyčerpaní vlastných finančných prostriedkov vyžadoval finančné prostriedky od H. B. pre vlastné
potreby, ktoré keď mu ich odmietla dať, tak si tieto vzal bez povolenia, kedy často išlo o posledné financie
H. B., hovoril jej, že keďže ho neposlúcha, nebude jej peniaze dávať, kde príčinou takéhoto správania
býval spravidla akýkoľvek podnet, ktorý obžalovaný sám vyvolal, dňa 06 .05. 2023 po tom, ako prišiel o
05:30 hod domov, pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával H. B. za to, že mu údajne vzala peniaze, že
má desať minút na to, aby mu ich dala, inak jej odšraubuje hlavu, vulgárne jej pritom nadával, hovoril

jej, že si ju raz odsedí, zo steny strhol drevený 30 cm kríž, s ktorým jej ťukal po temene hlavy s tým, že
čo je ona za kresťanku, keď ho klame, následne ju chytil za kolená a začal ňou mykať, na čo mu ruku
odsotila maloletá I. B. a privolala políciu, po čom obžalovaný z bytu ušiel, pričom H. B. ešte povedal, že
ak ho za ňu zavrú, keď príde z basy, tak jej to zráta, na čo mal. A. B. plakal a týmto konaním obžalovaný
u H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. C. XXX a u maloletých detí - mal. I. B., nar. XX. XX. XXXX a
mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX znižoval ich dôstojnosť, vyvolával u nich strach, nervozitu a neistotu, kde
H. B. bývala stále unavená, bolela ju hlava a mávala migrény, prestalo jej chutiť jesť, mal. A. B. zostal

uzavretý, smutný a mal. D. S. hľadala únik pri kamarátkach, kde sa dané situácie snažila spracovať,t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresu,citovýmvydieranímainýmsprávaním,ktoré
ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a spáchal
taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona,

za to mu ukladá:

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného
zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa§51odsek2Trestnéhozákona,§51odsek3písmenob)Trestnéhozákonaobžalovanémuukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 20. 10. 2023
doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom pod č. 2 Pv 159/23/6613-51, na
obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku, že je nevinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vzhľadom na čo súd vykonal potrebné dokazovanie, a to
výsluch obžalovaného, svedkov - poškodených, svedkov, oboznámenie sa s listinnými dôkazmi a na
základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V súlade s

§ 278 odsek 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa §
2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,žespoškodenoujeodroku2007azosobášenísúpribližne
12 rokov. Začiatkom roka 2021, keď dostal podmienku, mal priateľku. Trvalo to zhruba päť mesiacov. V
tom čase býval v prenajatom byte v Žiari. Do A. C. sa vrátil niekedy koncom leta 2021. Čo sa týka skutku,
keď obžalovaný poškodenej povedal, že si ju odsedí, mali vtedy v práci oslavu a prišiel domov ráno. Mal

vypité,nevedelnájsťkľúče,takmuotvorilapoškodená.Išlanáslednevonsopsom.Obžalovanýjejvyložil
peniazeurčenépreňuanechalsicca100€.Zdriemolsinagaučiakeďsaprebral,išielnatoaletu,zapáliť
si a keď si obliekal nohavice, peňaženka tam už nebola. Poškodená tvrdila, že mu peniaze nezobrala
aj napriek tomu, že vedel, že mu ich zobrala. Potom si našiel peniaze aj kľúče. Poškodená mu začala
hovoriť, že je sprostý ožran a nevie, kde si čo dá. Tvrdila mu aj to, že mu našla marihuanu, keď išla

prať veci a aj vtedy, keď mal v kuchyni prevesené nohavice cez stoličku spolu so 40 €. Neriešil to, lebotie peniaze nepotreboval, boli určené pre ňu a marihuana mu nechýbala. Povedal jej, že „s takou pičou
nebude“, lebo tie peniaze mal určené na výlet s maloletým A. B.. Poškodenú vtedy chytil za nohy, ale
nie silou, len jej povedal, že má 10 minút, aby mu vrátila peniaze, lebo jej odšraubuje hlavu. Dcéra mu

vtedy odstrčila ruku, začala volať políciu a na to sa syn rozplakal. Obžalovaný nemal v pláne ujsť, len
odišiel kvôli tomu, že sa syn rozplakal.

Obžalovaný priznal denné pitie piva, pričom podľa poškodenej bol opitý, keď si dal 2-3 pivá. Počas voľna
išiel s kamarátmi do krčmy a vtedy ich bolo aj 4-5. Riadne sa opil možno raz za mesiac. Dvakrát sa

mu stalo, že mal „okno“, najmä, keď mali ukončenie futbalovej sezóny. Okrem alkoholu si zvykol dať na
odreagovanie aj raz za mesiac marihuanu. Je si vedomý toho, že uložené obmedzenia bral na ľahkú
váhu. Obžalovaný robil krátky a dlhý týždeň, ale zväčša mu vyšiel dlhý a dlhší týždeň, lebo tam stále
chýbali zamestnanci. Pracovnú dobu mal od rána do večera, domov chodil okolo pol 11, niekedy aj
neskôr. V tom období si dal dohromady vodičák, splácal ho, a preto bol v robote nonstop 2 mesiace.
Poškodená chodila do práce na štyri hodiny a zarobila 400 €. Poprel že by jej bral posledné financie, čo

mala. Nezvládla by, keby mala platiť ako obžalovaný určené alimenty na každé dieťa 170 € a polovicu
na byt. Obžalovaný odrobil priemerne v mesiaci 15-20 dní od rána do večera, za každý odpracovaný
deň mal 70 €. Odovzdával jej 50 € a nechával si 20 € pre vlastné potreby. Boli dohodnutí, že keď bude
na niečo potrebovať, tak mu dá, ale keď si pýtal, nechcela mu dať. Raz si z jej kabelky zobral 60 €, o
ktorých nevedela, ale mali spoločnú kasu.

Dôvodom hádok medzi obžalovaným a poškodenou bol alkohol, ale hádali sa aj bežne o normálnych
veciach. Nevyvolával ich obžalovaný. Obžalovaný namietal, že dochádzalo ku konfliktom s poškodenou
2-3 krát do týždňa, pretože podľa neho k tomu došlo 3-4 krát za celé žalované obdobie, kedy padli
aj vulgarizmy. Poprel, že by búchal päsťou do steny alebo že by poškodenú niekoľkokrát do mesiaca

napádal, dal jej zaucho či chytal ju za nohy a ruky. Fyzicky nenapádal ani maloleté deti. Chytil ju za ruky
vtedy, keď mu išla dať facku prípadne mu išla trhať kľúče a raz s ňou potriasol po tom, ako mu strelila
zaucho. Dokopy mu dala poškodená facku dvakrát a raz ho ohrozovala nožom, keď mu ho držala pod
krkom. Bolo to začiatkom leta 2022, keď ho poškodená prvýkrát vyhadzovala z bytu a povedala mu, kedy
sa konečne zbalí a odíde a či sa pôjde liečiť, na čo jej obžalovaný povedal, že kedy sa ona zamestná.

Poškodená mu odpovedala, aby s tým ani nerátal, že pôjde do roboty, pretože na ožrana robiť nebude.
Po tom, ako jej na to obžalovaný povedal, že je „lenivá piča“, zvesila jeho kuchársky nôž, dala si ho za
chrbát a prišla k nemu so slovami „ty kurva vyjebaná, ja si ťa raz odsedím“.

Taktiež pri hádkach zariadenie bytu nerozbíjal, iba raz rozbil dvere, za čo bol aj odsúdený a dostal

podmienku.Vyprovokovalohovtedyto,žepoškodenámunechceladaťrodnélistydetí,ktoréobžalovaný
potreboval na uplatnenie daňového bonusu na deti a zároveň mal vtedy zdravotné problémy, z ktorých
si poškodená robila srandu. Od zlosti raz udrel do dverí, nevedel, že je v izbe zamknutá. Na to sa syn
rozplakal a volala políciu, ktorým tvrdila, že ju mal fyzicky napadnúť a dobíjať sa tam, na čo sa nahneval
a povedal jej, že „ma nasereš, vyhodím ťa von balkónom“. Druhé dvere vykopol neskôr keď už vedel,

že ide do väzby, nemal kľúče a chcel si ešte zobrať psa na prechádzku.

Obžalovaný tiež poprel, že by vyvádzal po nociach. Keď prišiel domov okolo 6-7 hod. podvečer, dcéra
bola zvyčajne na telefóne, syn na notebooku a poškodená pozerala televízor, pričom spávať chodila už
o ôsmej, pretože bola stále unavená. Je to tak aj keď tam už obžalovaný nie je, čiže to nebolo spôsobené

ním. Poškodená máva migrénu celý život.

Občas sa stalo, že poškodenej vulgárne nadával slovami „piča vyjebaná, kurva nakazená“, ale ona voči
nemutiežpoužívalavulgárnenadávkyakonapríklad„tupeloožraté,kurvaožratá“apod.Čosatýkatoho,
že vulgárne nadával dcére, keď si zastala matku, jednalo sa o hádku, kedy poškodená vyhadzovala z

domu obžalovaného ako zvykla, keď si vypil. Dcéra mu vtedy povedala, že „poslúchni mamu, si obyčajný
ožran a feťák, zbaľ sa a vypadni“. Obžalovaný si zašomral, že „si rovnaká piča ako je mater“ a „aj keď
sa obesíš, nikam nejdem“. Nikdy však nepovedal choď sa obesiť alebo zabiť. V prípade urážky syna
k tomu došlo tak, že sa hádali a syn povedal „mama, zavolaj policajtov“. Obžalovanému vtedy vyletelo,
že „A., čo si jebnutý?“. Stalo sa to iba raz. Už ho nebavilo, ako spával na schodoch a kadejako, hlavne

keď išiel na druhý deň do práce. Raz sa stalo, že poškodená doniesla obžalovanému do krčmy zbalenú
tašku, mal v sebe asi 2-3 pivá. Pýtala si od obžalovaného kľúče, ktoré jej odmietol dať, ale ani domov
sa potom nevedel dostať, lebo nechala zastrčený kľúč v zámke. Ráno mal ísť do práce a poškodená ho
nepustila domov. Poškodená vymkla obžalovaného z bytu za žalované obdobie asi 2-3 krát.Z výsluchov maloletých detí bolo zrejmé, že poškodená deťom účelovo pred výsluchom hovorila, čo
majú povedať, ako napríklad, že maloletý A. B. nebol raz v škole, lebo obžalovaný vyvádzal do tretej

rána a potom sa preriekol, že mal vtedy horúčku. Recitoval to ako básničku. Maloletá I. B. sa pomýlila,
keď sa jej opýtali, či boli aj susedia niekedy klopať. Uviedla, že neboli, lebo po nociach sa nevyvádzalo
a iba raz sa stalo, že bol obžalovaný v noci hlučný. Na obžalovaného zároveň povedala, že je niekedy v
pohode a dá sa s ním aj porozprávať a že niekedy aj mesiac nepil. Priznala, že po obžalovanom kričala,
keď jej povedal, že je „rovnaká piča ako jej mater“, pričom mu párkrát povedala aj nadávku. Veľa vecí

mu v tom prepise z výsluchov chýbalo. K tomu, že syn zostal smutný a uzavretý, obžalovaný uviedol,
že dôvodom bolo, že na Lehote nemá kamarátov. Obžalovaný nemá čas sa mu venovať a poškodená
ho málokedy niekam zoberie. Dcéra zase hľadá únik pri kamarátkach. Poškodenej sa nevyhrážal, že ju
zabije kvôli tomu, že nevedel nájsť zapaľovač, prípadne že maloletý A. B. musel chodiť von so psom
aj keď bol chorý, pretože sa ho bál a musel ho poslúchať na slovo. Maloletý A. B. je naviazaný na
poškodenú a maloletá I. B. je špekulantka, pretože vidí viac výhod, keď podrží stranu poškodenej.

Obžalovaný uviedol, že keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu, deti sa s ním nebavili. Pokiaľ nekričal,
boli v pohode. Nevyčítali mu to, ani mu nedohovárali. Skôr mu to vyčítala poškodená kvôli vodičáku.
Deti sa obžalovaného neboja, keď má vypité, skôr vtedy, keď sa hádajú s poškodenou, aby jej neublížil.
Nechápe to, pretože poškodenú nikdy nebil. K maloletej I. B. si nevedel nájsť cestu, pretože odkedy sa

narodilsyn,žiarlilanaňho.Tvrdila,ženikamsniminechodil,alebrávaljunakúpaliskočiopekať.Maloletý
A. B. s obžalovaným chodil rád. Výchova bola skôr na poškodenej, lebo obžalovaný bol stále v práci. Keď
prišiel domov pod vplyvom alkoholu v čase, že boli poškodená s deťmi v posteliach, najedol sa, prípadne
sa išiel osprchovať. Do spálne nešiel, zostal radšej na gauči v obývačke. Čo sa týka toho, čo povedal
dcére, že „vlastné hovno mi bude rozkazovať“, to nebola hádka, ale dcéra trucovala. Odpovedala mu

na to „sám si hovno“ a vtedy obžalovanému došlo, že prestrelil, pretože to pochopila inak, ako to on
myslel. Na druhý deň sa jej ospravedlnil. Obžalovaný rozmýšľal nad tým, že sa bude liečiť od závislosti
na alkohole, ale bol to začarovaný kruh, najmä kvôli financiám. Raz sa stalo, že rok nepil.

Čo sa týka toho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, maloletej I. B. v škole ukradlo rómske

dieťa z problémovej rodiny telefón. Obžalovaný sa s jeho otcom sa dohodol, že to nebude riešiť políciou
a uhradí mu škodu, ale za polroka mu dal iba 20 €. Keď toho chlapca obžalovaný stretol, začal mu
dohovárať, aby sa jeho dcére vyhýbal, nech si ju nevšíma, na čo mu ten chlapec povedal „choď do piče
ty kokot vyjebaný, ešte ti ju aj pojebem“. Obžalovaný mal vtedy vypité a chlapca prefackal. Na otázku
prokurátorky, v akom období hrával automaty, obžalovaný uviedol, že to bolo ešte keď boli umiestnené

v krčmách. Priznal, že poškodená si musela vtedy párkrát aj požičať, aby mali z čoho fungovať, lebo
bol schopný prehrať aj celú výplatu. Kvôli tomu sa informoval aj ohľadom liečenia v Kremnici, že by
chodil na nejaké sedenia, ale oznámili mu, že to aktuálne nerobia. Pomohol mu aj šéf, ktorý začal dávať
peniaze z výplaty aj poškodenej. V súčasnosti ho už automaty nelákajú. Na jar 2021 bol za vyhrážanie
poškodenej podmienečne odsúdený, kedy s ňou polroka nebýval a vyhýbal sa alkoholu. Povedal jej

vtedy, že ju vyhodí z balkóna a udrel do dverí, ale netriasol s ňou ako s handrou, iba ju chytil za plecia a
potriasol ňou. Ani na zem ju nesotil. Poškodená vedela, kedy obžalovanému končí podmienka, pretože
jej povedal, ktorý mesiac išiel poslednýkrát na probáciu.

V rámci susedov mala s obžalovaným problém svedkyňa B.. Na Silvestra v roku 2022 bol u nich synovec

a chcel spraviť radosť poškodenej, tak sa u nich nepilo, dali si detský šampus. V dedine bola zábava a
obžalovaný išiel so synom po polnoci púšťať von pirátov. So synovcom potom išiel pozrieť na zábavu.
Všetci už boli opití, oni si dali po pive. Bol tam muž svedkyne B., s ktorým išli spolu domov. Mal vypité a
na ceste domov ho zmotalo a padol do potoka. Jeho syn pred kultúrnym domom fajčil, rozbehol sa tam,
skočil za ním do potoka a začali sa biť. Obžalovaný čakal 5-10 min a išiel ich „rozhasiť“. Vyšli z vody,

podali si ruky a ako prešli pár metrov, zase jeho syn naňho skočil. Pán B. padol dole tvárou, kaluž krvi.
Vodič okoloidúceho auta pri nich zastal a hneď zavolal sanitku. Obžalovaný im domov zobral aj psa. Ale
ich syn na druhý deň rozprával na dedine o tom, že jeho otca zbil obžalovaný. Na otázku prokurátorky
obžalovaný uviedol, že nevie prečo by sa ho susedia mali báť. Ešte kým bývali u svokry, stalo sa, že
obžalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti na Myjavu. Skôr to bolo kvôli svokre. Jej sestre, ktorá tam

tiež s nimi bývala, zmizlo 50 € a svokra to hodila na obžalovaného, pričom prednedávnom vysvitlo, že
to zobral synovec. Následne, keď si s poškodenou našli podnájom, vrátil sa naspäť.Obžalovaný na záver uviedol, že si priznáva chybu a nebyť alkoholu, zrejme by sa to celé nestalo. Keď
mal svoju ženu rád, mal sa mu vyvarovať. Je si vedomý toho, že si rád vypil, ale nemyslí si o sebe, že
je závislý. Poškodenej sa aj z väzby asi desaťkrát ospravedlnil s tým, že ho to mrzí, ale povedal jej, aby

aj ona povedala pravdu, že trikrát do týždňa to nerobil. Pol bytu nerozbíjal, poškodená ho vyhadzovala
kedy chcela. Bol si vedomý, že chyba bola aj z jeho strany, nemusel poškodenej niekedy nadávať, ale
tiež sa nechcel stále nechať vyhadzovať a nadávať.

Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným je príbuzenskom pomere,

je to jej manžel. Zoznámili sa v roku 2007, keď robili v Bratislave v sklade. Nejaký čas spolu žili a
zosobášení boli od roku 2011. Od začiatku vzťahu obžalovaný popíjal, ale nebolo to v takom rozsahu
ako neskôr. Poškodená uviedla, že alkohol nepije vôbec. Zamestnaná bola ako chyžná v penzióne
v Žiari nad Hronom väčšinou so štvorhodinovou pracovnou dobou. Obžalovaný pracoval v reštaurácií
Doma. Poškodenej nikdy dopredu nehovoril, ako robí, ale zväčša chodil ráno a okolo desiatej končil.
Oficiálne robil 14 dní, ale niekedy sa stalo, že za niekoho potiahol. Nepoznala ani jeho príjem. Príjem

poškodenej bol 400 €, z čoho musela platiť nájomné vo výške 200 €, elektriku a vyžiť museli z toho, čo jej
zostalo z výplaty. Príjem obžalovaného nepoznala. Zamestnávateľ mu dával peniaze vždy, keď odrobil,
nedostával výplatu mesačne. Obžalovaný preto poškodenej platil výživné a prispieval na domácnosť
sporadicky. V roku 2016 nedával obžalovaný poškodenej žiadne peniaze, aj napriek tomu, že s nimi
býval. Preto bola poškodená nútená žiadať súd o výživné, aby platil aspoň na deti. Výživné bolo určené

na obe deti vo výške 170 €. Dôvodom, že neplatil bolo aj to, že prišiel o vodičák, čo musel splácať
a niekedy si aj požičal peniaze. Poškodenej pomáhali s nákupmi, prípadne inými výdavkami väčšinou
sestra alebo mama.

V období od zimných mesiacov 2021 do 06. 05. 2023, ktoré je predmetom obžaloby, bývali v A. C.,

kde mal trvalý pobyt aj obžalovaný. Na určitý čas boli s obžalovaným od seba a od leta 2021, kedy ho
poškodená zobrala naspäť, býval obžalovaný stále s nimi. Obžalovaný ju vtedy prišiel odprosiť a sľúbil
jej, že prestane piť a zmení sa. Uverila mu, ale neskôr začal zase ten kolobeh ako predtým - nadávky,
vyhrážky, stále bol opitý a pravidelne bez peňazí. Nedalo sa to už zniesť. Obžalovaný je alkoholik a nič
sa nezmenilo.

Posledný deň skutku, t. j. 06. 05. 2023, prišiel obžalovaný domov ráno a zvonil okolo pol 6. hod., pretože
sanevedeltrafiťkľúčomdodverí.Poškodenámuišlaotvoriťavidela,žemávypité,takmuničnehovorila.
Obžalovaný bol celkom kľudný. Potom si poškodená spravila kávu, išla von so psom a keď sa vrátila,
obžalovaný začal hľadať nejaké peniaze vo vreckách a poškodenú obvinil, že mu ich ukradla a aby mu

ich okamžite vrátila. Poškodená sa mu snažila vysvetliť, že mu nič nezobrala a nemala ani kedy, keďže
bol celý čas v obývačke pri nej a medzitým bola ona aj vonku. Obžalovaný si nedal povedať a zase sa
jej začal vyhrážať, že ak mu ich nevráti, nedostane celý mesiac ani korunu a nech si platí z toho z čoho
chce a zároveň jej nadával, aká je „jebnutá a prijebaná“ a čo je za kresťanku. Na to sa mu poškodená
snažila vysvetliť, že nech nekričí, lebo deti ešte ležia v posteli. Uviedla, že keby ich zobrala, tak by mu to

predsa povedala. Následne na to si sadla na sedačku, obžalovaný zobral zo steny drevený kríž a začal
ním poškodenú búchať po hlave s tým, aby sa zobudila, že čo je za kresťanku, keď ho stále klame
a nadával jej aká je „jebnutá“ a dookola stále to isté, pričom jej ešte povedal, že jej ho znova doláme ako
predtým. Potom ju schmatol za nohy, poškodená skríkla so slovami „prestaň, pusti ma“ a vtedy prišla
maloletá I. B. a zavolala políciu. Obžalovaný poškodenej krížom zranenie nespôsobil, ale bolo to pre

ňu nepríjemné a ponižujúce.

Čo sa týka požívania návykových látok u obžalovaného, buď mal v sebe alkohol alebo marihuanu alebo
oboje naraz. Niekoľkokrát mu našla vo vrecku aj xanax. Každý deň však obžalovaný musel mať v sebe
minimálne pivo, či bol v práci alebo bol doma. Pivo si brával aj domov a všade mali samé plechovky, aj

na balkóne. Keď dostali od rodiny fľašu, tak ju vypil. Poškodená s ním nechodila nikam, nevedela uviesť
aký alkohol pil, ani v akom množstve, ale vedela, že občas si k pivu niečo dával. Aj keď obžalovaný
ledva stál na nohách tvrdil, že on opitý nie je. Z obžalovaného to však bolo cítiť a aj to bolo vidieť.
Najmä keď sa potácal, narážal do stien alebo si nevedel vytiahnuť nohavice, tak nemohol tvrdiť, že nie
je opitý. Obžalovaný potom strácal zábrany a bolo mu to jedno, či sú tam deti, či boli vonku alebo doma.

Poškodená chcela, aby sa obžalovaný od závislosti išiel liečiť, ale nesúhlasil s tým a vždy reagoval tak,
že on sa liečiť nepotrebuje a liečiť sa má ísť ona. Keď mu napríklad poškodená povedala potom ako
vytriezvel, čo robil, obžalovaný jej stále tvrdil, že si vymýšľa, on nič také nerobil, pričom jej nadával, že
je „jebnutá“ a má ísť na psychiatriu. Správanie obžalovaného vplývalo na deti veľmi zle, trápilo ich to apoškodenej vyčítali, že ho vtedy zobrala naspäť. Často sa v noci nevyspali, počúvali to a aj videli, ako
sa tam obžalovaný obnažuje.

Obžalovaný má povahu, že je prchký a agresívny, ale keď si vypil, tak sa to znásobovalo. Vždy si našiel
nejaký podnet na to, aby im nadával alebo bol agresívny. Buď nemal opraté tričko alebo poškodená
kúpila zlé špekáčiky. To sa opakovalo pravidelne. Permanentne počúvala, aká je nenormálna, akí sú
všetci „prijebaní“ a ako sa majú ísť zavesiť. Niekedy už pochybovala aj o sebe, či to, čo obžalovaný tvrdí
a robí, je vlastne normálne. Obžalovaný neustále búchal päsťami, za každú hlúposť rozbil vypínače,

dvere, rozkopal sušiak, v obývačke sú otlačky jeho pästí. Naposledy rozkopal vchodové dvere, kvôli
čomu mali tri dni otvorené dvere na byte.

Triezvy bol málokedy. Vtedy bol normálny. Ale akonáhle mal vypité, nemal mieru. Dal si jedno-dve pivá
a potom to išlo. Poškodená aj s deťmi mali obavu z jeho správania, najmä keď počuli, že strká kľúče do
dverí a nevie sa trafiť, vedeli, že je zle. Málokedy sa stalo, že si ľahol a spal. Vtedy potreboval do niekoho

rýpať, najmä do poškodenej, sťahoval jej paplón z postele alebo otváral a zatváral dvere. Veľakrát sa
preto pred ním zamkla v izbe alebo v kúpeľni. Obžalovaný prišiel a začal trieskať päsťami do dverí.
Taktiež zvykol kričať po psovi alebo ho zobral von, pustil ho, pričom vedel, že neposlúcha. Potom prišiel
domov a nadával, že pes ušiel. Tak poškodená musela aj o druhej v noci vstať a ísť hľadať po dedine
psa. Poškodená chodila spávať okolo desiatej, a obžalovaný chodil domov, keď už spala. Mala však

nepokojný spánok, lebo vedela, že obžalovaný príde domov a čakala, čo sa bude diať, v akom stave
príde. Oni ležali v posteli a obžalovaný keď prišiel, chodil, trieskal, nadával. Nedalo sa spať. Buď ho
niekto v robote nahneval, alebo si našiel iné. Keď poškodená išla za ním, aby bol ticho, poslal ju do „pi...“
a povedal, že „keď sa jej nepáči, má sa ísť obesiť“. Nedalo sa s ním normálne komunikovať. Raz, keď na
nich kričal asi okolo tretej v noci, deti plakali, dcéra z toho mala hysterický záchvat, chcela ujsť, že už to

nevydrží,poškodenejruplinervy,chytilanôžapovedalamunechokamžiteprestane.Priznáva,žetobolo
jej psychické zlyhanie, ale nemala pri tom úmysel mu niečo spraviť alebo mu ublížiť. Niekedy poškodená
aj vymkla obžalovaného, keď videla, že bol opitý a potom odišiel, aby si doplnil hladinu alkoholu. Vtedy
obžalovaný búchal do dverí, kopal, vykrikoval. Niekedy mu otvorila a niekedy nie. Deti ju viackrát prosili,
aby zavolala políciu keď vyvádzal, ale poškodená nechcela. Políciu volali iba pri poslednom incidente,

keď ju krížom búchal po hlave.

Poškodená má od mladosti problémy s migrénou a keď bola s obžalovaným, tak sa to zhoršovalo. Bola
často nevyspatá, musela vstávať aj do práce, starať sa o deti. Maloletá I. B. sa to snažila ignorovať,
nevšímať si to, spracovávať to, a maloletý A. B. je taký, že sa bojí prejaviť alebo povedať svoj názor.

Radšej ustúpi, aby bolo ticho a aby neprišiel do nejakej konfliktnej situácie, lebo vedel, že keď proti
obžalovanému niečo povie, tak vyletí. Neznesie to. Keď mu maloletá I. B. vyčítala, aby nepil, že je
ožran a aby so sebou niečo robil, tak jej obžalovaný povedal, že je „taká istá piča ako mater“. Na to
mu poškodená povedala, aby ju nechal na pokoji a vtedy mu dala aj facku. Obžalovanému bolo jedno,
ako to deti vnímali a prežívali.

Čosatýkavzťahuobžalovanéhokdeťom,bolidni,keďichajpohladkal,prihovorilsaim,akosamajú,ako
bolo v škole. Ale väčšinou sa rodine nevenoval a na výlety alebo návštevy chodili málokedy. Nezaujímal
sa o nič. Mal svoj svet v ktorom žil - robota, kamaráti, stávkovanie. Všetko riešila poškodená. Keď boli
deti choré, mali horúčky, nebol s nimi ani raz doma. Deti obžalovaného majú svojím spôsobom radi

a dúfali, že sa zmení a vráti sa k nim. Stále ich to mrzí, ale doma sa o tom nerozprávajú.

Dôvodom hádok bolo zväčša to, že poškodená obžalovanému vyčítala, že pije, domov chodí opitý
a potom vystrája a je agresívny. Taktiež to, že bol schopný všetky peniaze, ktoré mu vyplatil
zamestnávateľ, nahádzať do automatu, pričom poškodenej tvrdil, že mu žiadne peniaze nedal.

Poškodená má vedomosť aj o tom, že obžalovaný stávkoval, kde išlo tiež kopec peňazí. Potom bol
z toho nervózny a nadával, lebo nemal na cigarety a pivo.

Obžalovaný deti nikdy fyzicky nenapadol a ani poškodenú nebil. Niekoľkokrát sa však stalo, že dal
poškodenej facku, aj jej pri tom napľul do tváre, zdrapil ju alebo sotil, z čoho mala niekedy modriny,

ale na lekárske ošetrenie nešla. Zvykol sa vyhrážať tým spôsobom, že poškodenej povedal: „raz si
ťa odsedím, alebo rozkopem ti hlavu, alebo vás vyjebem všetkých z balkóna“ a podobne. Poškodená
sa nezdôverovala ohľadom správania obžalovaného, ani v rodine. Jedine mame obžalovaného zvykla
hovoriť že pije a nedá sa s ním doma vydržať, na základe čoho mu mama zvykla dohovoriť. Bolo to alebez efektu. Keď bol obžalovaný opitý, mal vulgárny slovník a bolo mu jedno, kto počúva. Keď nadával
poškodenej, zvykla mu aj ona povedať, že je „ kokot ožratý“. Keď bol triezvy, snažila sa mu dohovárať,
či mu záleží na tom, aby bol s deťmi a aby normálne spolu žili. Nikdy sa ale nevyjadril k tomu prečo

pije. Obžalovaný sa vždy po incidente zvykol poškodenej ospravedlniť, ale o dva dni spravil to isté alebo
ešte horšie.

Podľa názoru poškodenej obžalovaný nie je autoritatívny, ale cíti sa skôr menejcenne, pričom alkohol
mu dvíha sebavedomie a vtedy sa cíti, že má navrch a môže si k ostatným dovoľovať. Keď je triezvy,

je normálny a dá sa s ním aj normálne rozprávať aj vyjsť. Keď však začne piť, vybíja si svoju vnútornú
frustráciu na kom môže. Opitý bol skoro stále a keď nebol úplne na mol, čo bolo tak 5-6 krát do mesiaca,
mal v sebe minimálne aspoň niečo. Hlavne keď bol doma. Niekedy robil napríklad 4 dni za sebou, ale
nebránilo mu to, aby si dal po robote pivo alebo prišiel o druhej ráno domov napitý a potom ráno vstával
do roboty, ale bolo to podľa toho ako pracoval a keď mal voľno, bol opitý stále.

So susedmi mal obžalovaný dobré vzťahy, bez konfliktov. V dedine sa stalo, že poškodená počula, že
bol obžalovaný veľmi prchký. Obžalovaný sa chválil aj u rodiny na návšteve tým, že keď raz išiel okolo
jedeného Róma z ich dediny, ktorý kosil trávu a mal vedľa seba benzín, obžalovaný mu povedal, že
ho poleje a zapáli. K nim domov zväčša návštevy nechodia, občas prídu z rodiny, jedine obžalovaný si
domov zvykol vodil opitých kamarátov.

Poškodená prišla na to, že si obžalovaný našiel priateľku. Nevedela presne odkedy boli spolu, asi od
jari 2021, ale keď na to prišla, priznal sa jej a ešte sa jej opýtal, či sa nechce s deťmi odsťahovať, aby
tam aby mohol bývať s ňou. S tým poškodená nesúhlasila. To, že má priateľku ju zaskočilo, ale potom
to už brala tak, ako je.

V súčasnosti je poškodená s deťmi už v pohode, majú kľud, vyspia sa, nemusia sa báť, že v noci
bude zase krik. Poškodená uviedla zhodne s výpoveďou z prípravného konania, že si nemyslí, že je
obžalovaný zlý človek, len nesmie piť, lebo to zvyšuje jeho agresivitu a stráca všetky zábrany, aj morálne
a tiež neznesie, keď sa má niekomu prispôsobovať alebo dodržiavať nejaké pravidlá, ktoré v rodine

predsa musia byť. Poškodená vedela o tom, že bol obžalovaný v podmienke, ale nevedela dokedy.
Obžalovaný ju informoval o tom, že mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov.

Obžalovaný poukázal na to, že poškodená mu dala nôž pod krk so slovami „ty kurva, vyjebaná, ožratá,

ja si ťa raz odsedím“, na čo poškodená uviedla, že si to nepamätá. Poškodená na otázku obžalovaného,
či ho videla jesť xanax, uviedla, že nie, ale obžalovaný ho mal vo vrecku. Obžalovaný ozrejmil, že je to
tabletka na spanie a dal mu ju synovec poškodenej, keď ho boleli zuby, aby zaspal, ale nikdy ju nezjedol.
Poškodená na otázku obžalovaného uviedla, že ešte keď sa nepoznali, užívala neurol asi 3 mesiace
kvôlisociálnejúzkosti,ktorúmástále.Veľakrátnemalažiadnepeniaze,pretožejejichzobralobžalovaný.

Na otázku obžalovaného, či niekedy kričal po nich, že ich pozabíja, len kvôli tomu, že nevedel nájsť
zapaľovač, poškodená uviedla, že nevie, ale obžalovaný vystrájal kvôli hlúpostiam. Ďalej poškodená na
otázku obžalovaného, odkiaľ vie, že mu malo zmiznúť 100 €, keď mu ich nezobrala, uviedla, že nevie
o tom nič, jedine keď telefonovali z väzby, povedala mu, že našla za chladničkou padnutých 50 €, keď
upratovala a zrejme to boli tie, ktoré obžalovaný hľadal. Obžalovaný však trval na tom, že mu povedala,

že tam nemal 100 € ale 50 €. Zároveň poškodená uviedla, že keď obžalovanému našla vo vrecku
marihuanu, vyhodila ju. Poškodená však nemala vedomosť o 40 €, ktoré tam mal obžalovaný, podľa
jeho vyjadrenia, spolu s marihuanou. Na otázku obžalovaného, či niekedy maloletému A. B. povedal, že
je „jebnutý“, poškodená uviedla, že to nepočula, ale veľakrát mu povedal, že je „debilný“. Maloletý A. B.
tiež raz poškodenú prosil a plakal, že „maminka zavolaj policajtov, ja už takto nechcem žiť“ a obžalovaný

to počul, prišiel a povedal im „čo vy ste všetci jebnutí a debilní a ty si tiež debilný lebo stojíš pri mame“.
Spočiatku bola poškodená pri hádkach ticho, ale keď obžalovaný vkuse chodil opitý, tak potom ho už aj
upozornila aj kričala, pretože chcela chrániť seba aj svoje deti. Obžalovaný poprel, že by dal poškodenej
niekedy facku. Poškodená taktiež uviedla, že sa necíti byť vinná za to, že dala obžalovanému nôž pod
krk, pretože vtedy chránila seba aj svoje deti.

Poškodená nevyhľadala pre seba ani pre deti žiadnu odbornú pomoc počas spolužitia s obžalovaným,
najmä čo sa týka žalovaného obdobia. Keď si poškodená všimla, že maloletá I. B. začala sosebapoškodzovaním, rozprávala sa s ňou o tom, ale dcéra jej nechcela povedať, prečo to robí.
Poškodená chcela vyhľadať aj psychológa, ale maloletá I. B. jej sľúbila, že to už neurobí.

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že je klamstvo, že trikrát do týždňa niečo rozbíjal
a búchal. Nič konkrétne okrem dverí, ktoré vykopol, poškodená nepovedala. Vtedy chcel zobrať psa na
prechádzku. Taktiež poškodenej dával každý odpracovaný deň 50 € a nesúhlasil s jej vyjadrením, že jej
dal polovicu na byt a alimenty. Obžalovaný uviedol, že poškodenú nikdy fyzicky nenapadol ani nefackal,
pričom poukázal na to, že poškodená pôvodne tvrdila, že ju mal ťahať. Keby v byte rozbíjal veci, susedia

bysauždávnoišlisťažovať,všetkovtejbytovkepočuť.Obžalovanýsavyjadril,žekvôlideťommutobolo
ľúto, pretože hádky určite dobre na nich nepôsobili, ale nebolo to tak často, ako uvádza poškodená. Na
záver sa obžalovaný ospravedlnil poškodenej, že niekedy sa správal nevhodne, ale bolo to obojstranné.
Obžalovaný si priznal chybu, bohužiaľ ten alkohol je jeho chyba. Mal aj zákaz a nerešpektoval to, ale
zase nerobil to, čo mu je kladené za vinu.

Poškodená na záver dodala, že trvá na svojej výpovedi a deti takisto vypovedali, čo zažívali. Nemá si
prečo vymýšľať. Obžalovaný by sa mal deťom ospravedlniť.

Svedkyňa J. K. L. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným a poškodenou sa pozná ako
starostka obce A. C., obaja tam majú trvalé bydlisko. Poškodenú videla vyrastať od mala a obžalovaného

spoznala, keď sa zobrali a prišiel bývať do A. C.. V roku 2015 im bol pridelený byt na základe nájomnej
zmluvy,ktorábolauzavretásobomamanželmi.Sobžalovanýmnezaregistrovalažiadneproblémy,anisa
naňho nesťažovali obyvatelia obce. Poškodenej ponúkli prácu upratovačky v materskej škôlke a škole,
ale odmietla to. Ešte pred žalovaným obdobím mali s poškodenou aj pohovor, pretože v čase, keď boli
s obžalovaným istý čas od seba a deti boli menšie, susedia z bytovky poukazovali na to, že deti chodili

hladné a poškodená ich nechala aj do jedenástej behať po vonku. Chýbala tam vtedy starostlivosť o deti.
Obžalovaného nepokladá za konfliktného človeka, len keď mal vypité, bol hlučný, ale nezaregistrovala,
žebymalagresívnupovahu.Akostarostkasnímtelefonickyriešilajedenincident,keďbucholdovýťahu.
Povedal jej, že sa ospravedlňuje a výťah dá do poriadku. Bol skôr priateľský a pomáhal aj pri obecných
akciách. Poškodená sa nebola na obecnom úrade sťažovať na jeho správanie. Má skôr tichú povahu,

ale bližšie ju nepozná, ničoho sa nezúčastňovala. Poškodená ju raz prišla žiadať, aby sa byt prepísal
na ňu, ale nezdôvodnila to bližšie, iba že s ním má problémy. Vysvetlili jej, že keď sú manželia, tak
nemajú dôvod to meniť. Prvýkrát sa dozvedela, že sa tam niečo deje, keď bola predvolaná na políciu,
dovtedy o tom nevedela. Poškodenú opitú nevidela a obžalovaného iba tak normálne ako chlapi na
dedine. Obžalovaný chcel robiť, niekedy ho brala na aute do práce, keď išiel pešo do Žiaru. Na otázku

prokurátorky uviedla, že nevedela o predchádzajúcom odsúdení obžalovaného. Ako rodina ich vídavala
na detských akciách na dedine, neskôr keď boli väčšie, nie. Skôr obžalovaného videla na dedine s
deťmi, poškodenú nie. Na otázku obhajcu, aby svedkyňa bližšie vysvetlila svoje vyjadrenie z výsluchu z
prípravného konania, že za hádkami je podľa nej ťažšia povaha poškodenej, uviedla, že poškodená má
nejaké psychické problémy a keď obžalovaný s nimi nebýval a poškodená nezvládala platiť nájomné,

navrhli jej, či by nechcela ísť bývať k svojej mame, ktorá je v A. C.. Poškodená s tým však nesúhlasila
a povedala im, že v každom prípade chce byt. Svedkyňa z nej mala nepríjemný pocit, že poškodená
urobí všetko pre to, aby obžalovaného z bytu dostala, pretože už zaregistrovali, že k poškodenej chodia
chlapi s prievidzskými značkami. Ani zo strany školy neboli signalizované žiadne problémy. Svedkyňa
si nevie vnútorne predstaviť, že by obžalovaný týral poškodenú čo i len psychicky.

Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne J. K. L. M. vyjadril v tom zmysle, že za poškodenou chodí jeho
kamarát, ktorý bol naňho zisťovať adresu a skončili spolu na nejakej chate na Orave, čo zistil, keď volal
so synom, ktorý sa preriekol, kde sú. Na to mal syn zakázané dva mesiace telefonovať s obžalovaným,
čo mu potvrdila jeho mama. Taktiež poukázal na to, že poškodená nemala z čoho všetko ťahať finančne

sama, keďže chodila na štyri hodiny do roboty alebo nerobila vôbec.

Svedok K. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa pozná zhruba 7-8 rokov a je jeho
bývalým zamestnávateľom. Boli aj prestávky, kedy nerobil. Ako zamestnávateľ s ním bol spokojný. Po
čase mali už kamarátsky vzťah a do roboty prišiel aj vtedy, keď nemusel. Jeden rok spolu hrávali aj

futbal. Keď mal obžalovaný vypité, mal dobrú náladu. V robote nepil, ale po práci si zvykli dať pivo.
Svedok uviedol, že pozná aj poškodenú. Vplývala naňho normálne, ale kvôli peniazom mali aj problémy
doma, tak bola prísnejšia. Počas obdobia približne pred koronou, ešte pred žalovaným obdobím, chodila
poškodená so súhlasom obžalovaného brať od svedka K. M. zálohu za obžalovaného. Trvalo to asipolroka a potom to svedok ukončil s tým, že síce chcel pomôcť, ale aby si problémy riešili samy medzi
sebou, pretože obžalovaný sa začal sťažovať, že mu poškodená z toho nedá ani na cigarety. Zálohu
dával do polky jeho mesačnej mzdy zhruba vo výške 500 €, ale niekedy aj 200 € alebo stovku, ako

poškodená potrebovala. Zvyšok dal potom obžalovanému. Poškodená sa sťažovala na obžalovaného,
že si vypije a rovnako aj obžalovaný sa sťažoval, že poškodená stále šomre a on sa snaží rodinu
zabezpečiť finančne. Pracovná doba obžalovaného bola niekedy väčšia ako mala byť. Keď bolo treba,
prišiel do roboty aj v dni, kedy nemal robiť alebo potiahol niekedy aj do večera. Do týždňa odrobil aj
5 dní a niekedy aj viac, keď vypadol nejaký zamestnanec. Zväčša robil od rána 7:00 hod. do večera

22:10 hod. a potom išiel na autobus. Oficiálne mal však v pracovnej zmluve kratší pracovný čas. Občas
prišiel obžalovaný k nim do pizzerie aj s deťmi na pizzu. Pôsobili naňho normálne, neboli s ním nasilu.
Poškodenú po vplyvom alkoholu nevidel. O predchádzajúcom odsúdení obžalovaného mal vedomosť
a rovnako aj o zákaze požívania alkoholu. Bol aj u nich v domácnosti asi 3-4 krát, keď potreboval
obžalovaný pomôcť, vtedy aj posedeli u nich. Ako partneri pôsobili na svedka normálne, niekedy mali
tichú domácnosť, keď sa pohádali. Raz sa stalo, že poškodená prišla nahnevaná hľadať manžela, lebo

neprišiel domov z roboty, ale vtedy bol normálne v robote. Svedok mu poskytol aj bývanie v prenajatých
priestoroch na adrese B. XX, E. F. G. po dohode s majiteľom budovy pánom K.. Bolo obdobie zhruba
v roku 2022, keď obžalovaný bol vkuse dva mesiace zavretý v robote, kedy chodieval naraz do Paluby
aj k nim.

Obžalovaný po výpovedi svedka K. M. upresnil, že čo sa týka tých záloh, bolo to v období, keď ho pohltili
automaty, a aby neprehral celú výplatu, súhlasil, nech polovicu peňazí dáva poškodenej a polovicu
obžalovanému. Potom, ako z krčiem vymizli automaty, problém pominul.

Svedok N. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným býva 5 rokov v tej istej bytovke

a hrávali spolu futbal, kým nebol vzatý do väzby. Na futbale sa správal normálne, ani s ním žiadny konflikt
nemal či už na futbale alebo v rámci bytovky. Ani nevedel o nikom inom. Keď sa streli, prehodili nejaké
slová, s poškodenou sa vždy len pozdravil, nerozprávali sa spolu a deti sa mu vždy pozdravili, maloletý
A. B. vždy slušne a maloletá I. B. menej. Obžalovaný sa zvykol sťažovať na poškodenú, najmä keď
mali mať nejaký zraz alebo zápas, obžalovaný bol väčšinu času v robote. Vedeli o tom, že vybavoval

poškodenej nejakú robotu, ale poškodená vravela, že to nezvládala a obžalovaný musel byť vkuse v
práci. Vtedy mu viacerí spoluhráči vraveli, že by bolo preňho najlepšie, keby bol odtiaľ preč. O incidente
s výťahom nevedel nič. Obžalovaný si zvykol vypiť, ale opitého ho nevidel a nevidel ho ani vyvádzať.

Prokurátorka následne poukázala na rozpor vo výpovedi svedka N. M. v prípravnom konaní, kedy

uviedol, že „ja osobne som s ním nikdy nemal konflikt, ani som ho nevidel robiť niečo zlé, len si myslím,
že by mal úplne prestať s alkoholom, lebo potom asi býva taký horší. Ja som to teda nikdy nevidel, ale
viem, že mal nejaký problém s výťahom v bytovke, kedy doň udrel, nechcel urobiť nič zlé doma, tak
radšej odišiel“. Svedok sa k uvedenému vyjadril tým spôsobom, že si už nepamätá, čo povedal.

Svedok poškodenú pod vplyvom alkoholu nevidel. V ich domácnosti nikdy nebol. Svedok mal vedomosť
o predchádzajúcom odsúdení obžalovaného v tej súvislosti, že by nemal piť. Ale aj napriek tomu pil.
Svedok uviedol, že vedel aj o tom, že kvôli alkoholu prišiel o vodičské oprávnenie. Ako rodinu ich nevidel
spolu, iba keď chodili na nákupy. Zväčša ale videl s deťmi iba obžalovaného, keď bolo v rámci dediny
niečo, napr. opekačky. Obžalovaný s poškodenou sa na verejnosti správali normálne. Svedok nepočul,

že by u nich bola hádka, o problémoch medzi nimi vedel iba z počutia, keď to obžalovaný spomenul na
futbale. Nevedel, či poškodená nechcela chodiť do práce, ale aj s tým súviseli problémy a obžalovaný bol
potom vkuse v práci. Svedok mal vedomosť aj o tom, že aj ich spoluhráč z futbalu vybavoval poškodenej
prácu, ale nešla, čo obžalovaný počas výpovede doplnil tým, že ako dôvod uviedla poškodená strach
zo psov. Na poškodenej nevidel, že by bola uplakaná, resp. že by mala modriny. Poškodená má už asi

nejakého priateľa a aj maloletá I. B., ale nie je s nimi vôbec v kontakte.

Obžalovaný sa vyjadril, že je asi aj verejným tajomstvom, že si poškodená začala s jeho kamarátom
a podľa názoru obžalovaného to celé urobila účelovo s cieľom zbaviť sa ho, aby zostala sama v byte.
Odsťahoval by sa aj sám.

Svedkyňa A. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná ako suseda, bývajú
v jednej bytovke na tom istom poschodí oproti sebe. Bývajú tam rovnako dlho. Čo sa týka správania
obžalovaného,osobnesnímsvedkyňaanijejmanželnemalinijakýkonflikt.Obžalovanývšakdomastálerobil cirkusy možno pod vplyvom alkoholu, kričalo sa u nich, deti vrieskali, potom už aj poškodená. Jeden
po druhom vykrikovali, hádali sa a svedkyni bolo ľúto len tých detí, že mali potom hysáky a vrieskali. Keď
chodil domov pod vplyvom alkoholu, väčšinou kopával do dverí, búchal, potom sa hádali a vykrikovali,

čo bolo počuť cez tú chodbu. Svedkyňa nevidela pod vplyvom alkoholu poškodenú. V rámci dediny
nepočula svedkyňa o tom, že by mal obžalovaný s niekým problém, akurát len s poškodenou. Chodili
tam aj policajti, ktorých volala podľa názoru svedkyne len poškodená. Keď sa tam nasťahovali, deti boli
malé a keď obžalovaný robil cirkusy, boli z toho vyplašené, plakali, hlavne maloletý A. B. vrieskal. Raz
ich aj upozornila nech prestanú, lebo tie deti môžu na psychiatriu doviesť. Keď sa hádali, svedkyňa

počula obžalovaného kričať, že keď mu poškodená voľačo nedá, tak ju zabije, ale to bolo možno vplyvom
alkoholu. Obžalovaný kopal do dverí, aby ho pustila.

Keď obžalovaný nemal vypité, bol bezproblémový. Aj keď mal vypité, voči ostatným sa správal normálne.
Od poškodenej vedela, že jej starostka odporúčala manželskú poradňu. Podľa názoru svedkyne je
obžalovaný výbušný, ale výbušná je aj poškodená, pretože krik bolo počuť aj z jej strany. Keď sa

svedkyňa rozprávala s poškodenou, tá jej povedala, že obžalovaný na ňu ruku v živote nesiahol
a ani svedkyňa na nej nič nevidela. Tie hádky boli len medzi nimi dvomi a deti plakali zo strachu.
Zo začiatku to bolo dosť často, možno aj dvakrát do mesiaca, potom menej a keď na určitý čas
odišiel, bol tam kľud. Väčšinou to bolo pod vplyvom alkoholu. Od poškodenej svedkyňa vedela že bol
obžalovaný v podmienke, ale bližšie informácie nemala. Inak sa poškodená na obžalovaného pred

ňou nesťažovala a ani opačne obžalovaný na poškodenú. Svedkyňa pozná poškodenú od detstva, ale
nevedela sa vyjadriť k jej povahovým vlastnostiam. Bližšie ju nepozná. Na začiatku, keď obžalovaný
vyčíňal, poškodená jej prišla zvoniť, aby zavolala políciu, na čo jej povedala, že nikoho volať nebude
a nech sa uvedomia a nerobia cirkus, pretože deti plačú.

Ako rodinu ich svedkyňa nevidela spolu chodiť, ale obžalovaný chodieval s deťmi von a keď mali psa, tak
aj s ním. Keď obžalovaný nepil, bol pokojný. Aktuálne je u poškodenej ticho. Chodí tam za ňou nejaký
pán a zároveň aj jej dcéra má niekoho. Svedkyňa s manželom stretli obžalovaného v ten deň, keď došlo
k poslednému incidentu, počas ktorého vylomil poškodenej dvere. Išli vtedy na nákupy a obžalovaný si
od jej manžela pýtal pajser a skrutkovač. Manžel mu povedal, že nič z toho nemá a že idú preč. Neriešili,

na čo to potrebuje. Potom večer prišla kriminálka a obžalovaný bol zadržaný.

Svedkyňa na otázku obhajcu, či má vedomosť o tom, že by poškodená vymkýnala z bytu obžalovaného,
uviedla, že o tom nevie, ale je pravda, že veľakrát, keď prišiel opitý, búchal a kopal do dverí a neotvorila
mu. Nevedel sa dostať do bytu. Čím boli deti väčšie, ustalo to. Potom už počula, ako maloletá I. B.

obžalovanému vykrikovala, že jej nikdy nič nedal.

Svedkyňa na otázku obžalovaného uviedla, že nikdy ho o tretej v noci nepočula. Väčšinou to bolo
pred desiatou večer. Niekedy to bolo z chodby a niekedy počula aj to, keď sa vo vnútri hádali. Deti sa
na obžalovaného pred svedkyňou nesťažovali, nie sú v takom kontakte ani sa nenavštevujú. Ani po

incidentoch v nočných hodinách neoslovovala deti s otázkou, prečo plakali.

Poškodená málokedy chodila so psom, zväčša chodili venčiť deti. Poškodená málokedy vychádzala z
bytu. Keď sa obžalovaný vrátil späť domov po tom, ako boli s poškodenou od seba, boli asi normálne
spolu, až kým si nevypil. Stalo sa to možno dvakrát za celé obdobie, odkedy sa vrátil späť. Nevedela

presne uviesť koľkokrát, ale podľa názoru svedkyne to nerobil sústavne.

Obžalovaný vyjadril súhlas s výpoveďou svedkyne A. B., čo sa týka detí. Žiadnym deťom neprospieva
na vývoji, keď sa rodičia hádajú a keď poškodená ziapala ako nepríčetná, obžalovaný radšej kvôli deťom
odišiel z domu, aby neplakali. Párkrát boli na turistike ako rodina aj so psom, ale poškodená je typ, že

radšej sedí doma.

Svedkyňa I. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným pracovala v reštaurácií Doma
a chodili spolu do júna 2021. Poškodená jej vypisovala cez messenger, ale osobne sa nestretli. V januári
2021 nastúpila do tej reštaurácii a následne vo februári sa dali s obžalovaným dokopy. Keď sa o tom

dozvedela poškodená, kontaktovala ju cez sociálnu sieť. Spočiatku jej poškodená písala, že je šťastná,
že sú spolu a že sa z nich môžu stať kamarátky. Po mesiaci nastala zmena a poškodená sa jej
začala vyhrážať, nech sa jej svedkyňa vyvaruje. Už to boli iba samé nadávky a urážky. Potom vie
svedkyňa už iba o tom, že naňho poškodená zavolala políciu kvôli tomu, že bol agresívny a zobrali hodo CPZ. Potom trestné oznámenie stiahla, ale ďalej už nevie, lebo okolo júna v roku 2021 sa rozišli
a odvtedy s ním nebola v kontakte. S obžalovaným nikdy problém nemala, vždy sa k nej správal milo.
Podľa názoru svedkyne to skôr poškodená nemá v hlave v poriadku. Čo sa týka vzťahu obžalovaného

k alkoholu, obžalovaný si dal sem tam nejaké pivo, ale veľmi opitého ho nevidela. Pod vplyvom alkoholu
sa správal normálne, k nej bol vždy slušný. Prokurátor poukázal na rozpor vo výpovedi svedkyne
z prípravného konania, kedy uviedla, že keď si obžalovaný vypil, mal výbušnejšiu povahu. Svedkyňa
na to uviedla, že dvakrát sa stalo, že keď s ním nechcela pohlavný styk, tak chvíľu začal vystrájať,
vykrikovať nejaké veci, ale to nebolo pod vplyvom alkoholu. Vtedy svedkyňa odišla a neriešila to. Keď

sa rozišli, chvíľami sa tiež vyhrážal, ale potom s ním svedkyňa ukončila kontakt. V tomto období bol
obžalovaný v podnájme. U nich doma nebola, iba keď išli pre deti, čakala obžalovaného pred vchodom.
Obžalovaný jej o vzťahu s poškodenou povedal, že už dlho to bolo zlé, už nefungovali spolu ani predtým.
Potom sa stala poškodená veľmi pobožnou a vtedy „jej začalo tak trošku“. Ten vzťah s poškodenou bral
obžalovaný veľakrát humorne, smial sa na tom, že aká je, že mu veľakrát niečo vykričí. Ale keď zavolala
policajtov naňho, bol nahnevaný. Keď sa vrátil z CPZ, išiel do podnájmu. Nebola svedkom toho, že by sa

obžalovaný poškodenej vyhrážal. V čase, keď spolu chodili, bývala svedkyňa u brata a obžalovaný asi
prvýmesiacžileštespoškodenou.Keďsiobžalovanýpotom,akohoprepustili,našielpodnájom,chodila
tam niekedy za ním alebo tam prespala. Do A. C. vtedy nechodieval, chcel byť hlavne v kontakte s deťmi,
tak v tejto súvislosti bol s poškodenou v kontakte. Svedkyňa bola 2-3 krát aj s deťmi obžalovaného.
Syn obžalovaného bol veselý chlapec a nemal problém s komunikáciou. Dcéra bola menej výrečná, ale

keď si získala jej dôveru, tak išla bez problémov s nimi. Obžalovaný sa k deťom správal milo, chcel byť
s nimi, deti sa ho nebáli. Syn bol viac naviazaný na obžalovaného. Svedkyňa ako dôvod rozchodu s
obžalovaným uviedla, že nevidela v tom vzťahu budúcnosť a ukončila to. Už sa potom s obžalovaným
nestretávala ani pracovne, pretože zmenila prácu. Ani poškodená ju už nekontaktovala.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne I. L. uviedol, že keď sa poškodená o ich vzťahu dozvedela, najskôr ho
prehovárala, že sa zmení, ale obžalovaný nechcel pokračovať vo vzťahu s poškodenou aj kvôli deťom,
ktorým nerobilo dobre, keď sa hádali. Poškodená to vyostrila tak, že vyvolala s obžalovaným hádku
a zobrali ho do CPZ, odkiaľ sa potom k poškodenej nevrátil.

Vzhľadom na opakovanú neprítomnosť svedkyne osoby mladšej ako 18 rokov K. D. na hlavnom
pojednávaní, sa na návrh prokurátorky a so súhlasom obžalovaného v súlade s § 263 ods. 1 Trestného
poriadku čítala zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania zo dňa 20. 06. 2023 (č. l. 134-135).

Svedkyňa osoba mladšia ako 18 rokov K. D. pri výsluchu v prípravnom konaní v podstate uviedla, že

s maloletou I. B. sa spoznali v roku 2019 v A. C. na ich ulici, niekedy koncom leta. Spočiatku nebolo ich
kamarátstvo také blízke, potom sa istú dobu nebavili vôbec a znovu sa začali kamarátiť na jeseň v roku
2022. Od doby, ako sa zblížili, svedkyňa chodila občas aj domov k maloletej I. B., a tak poznala aj jej
mamu, otca a brata. Chodila k nim tak 2-3 krát do týždňa poobede cca od 16:00 do 19:00 hod., niekedy
tam bola kratšie. S mamou mala maloletá I. B. dobrý vzťah. Vedela, že maloletá I. B. nemala veľmi

blízky vzťah s otcom, asi to bolo kvôli tomu, že bol alkoholik. Nechcela sa s ním ani veľmi rozprávať a
keď nemusela, čas s ním netrávila. Raz sa stalo, že ich vyhodil z bytu a vtedy aj svedkyňa pomáhala
so sťahovaním ku starkej. Nevedela uviesť presne obdobie, ale bolo to v čase, keď sa prestávali baviť.
Bol vtedy covid a maloletá I. B. sa chodila k svedkyni na wifinu učiť. Maloletá I. B. jej nepovedala
prečo ich otec vyhodil, myslí si, že sa pohádali. Svedkyňa nevidela nikdy osobne konflikt medzi rodičmi

maloletej I. B.. Svedkyňa uviedla, že si nevšimla, že by sa maloletá I. B. zmenila v správaní, skôr
bola taká, že rada na seba pútala pozornosť. Vnímala ju vždy ako šťastnú, nespomína si, že by bola
smutná alebo utiahnutá. Sťažovala sa len na otca, ale nikdy nehovorila nič konkrétne, čo by sa týkalo
nejakého konfliktu. Párkrát sa stalo, že keď bola svedkyňa u maloletej I. B. doma, bol tam aj jej otec
a väčšinou odišiel preč. Maloletá I. B. jej povedala o poslednom incidente u nich doma iba to, že otec

prišiel nahnevaný a mamu začal biť. Maloletá I. B. preto zavolala políciu. Keď to vravela, bola smutná aj
plakala. Žiadne konkrétnosti k tomu nepopisovala. Odkedy bol jej otec vzatý do väzby, už sa s ňou
svedkyňa veľmi nerozprávala a voľný čas už spolu netrávia. Len keď sú na tréningoch alebo zápasoch.

Svedkyňa A. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná, osobne sa nikdy nestretli.

Poškodenú pozná v tej súvislosti, že maloletú I. B. učila v školskom roku 2021/2022 a v školskom roku
2022/2023 ju taktiež učila a zároveň bola jej triedna učiteľka. Nevšimla si na maloletej I. B. žiadne znaky
fyzického násilia ani psychickej traumy, ani s ňou maloletá I. B. ako s triednou učiteľkou nič takého
neriešila. Maloletá I. B. bola vždy aktívna a živá na hodinách, ale ten posledný rok, keď ju učila, všimla si,žebolamĺkvejšia.Keďsajejsvedkyňanáslednepýtala,čisaniečovdomácnostinedeje,taktomaloletáI.
B. zdôvodnila tým, že začala hrávať futbal a je z toho unavená na hodinách. Nič viac k tomu nepovedala.
Ako dieťa bola otvorená, ale ani spolužiačky, s ktorými mala dobrý vzťah, svedkyni nehovorili, že by sa

dozvedeli nejaké informácie z rodinného prostredia. V tom čase nebola na škole školská psychologička
a pokiaľ deti mali problém, zdôverili sa triednemu učiteľovi. Prípadne ak sa niečo od žiakov dozvedeli,
riešilo sa to následne v rámci porád a cez rodičov. Na otázku obhajcu, či sa svedkyni zvykli deti v triede
zdôverovať, svedkyňa uviedla, že všeobecne áno, ale maloletá I. B. nie.

Svedkyňa K. P. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným a poškodenou pozná z dediny
a maloletú I. B. a maloletého A. B. učila. Maloletá I. B. bola zhovorčivá. Poškodená jej nikdy nepovedala
o tom, čo sa u nich doma deje ani na nej nebolo vidieť, že by bola precitlivená. Pokiaľ bola v kontakte s
deťmi, nevšimla si na nich známky týrania, ani obžalovaného nezažila agresívneho. Dávnejšie sa stalo,
že svedkyňa išla v lete s deťmi do krčmy na kofolu a bol tam obžalovaný. Normálne komunikovali, smial
sa a do toho prišla poškodená a chcela od neho kľúče. Obžalovaný jej povedal, že jej ich nedá, pretože

je to ich spoločný byt. Poškodená mu doniesla nejakú tašku s vecami. Obžalovaný jej kľúče nedal, ale
ani agresívny nebol. Rozprával sa ďalej.

Obžalovaný k výpovedi K. P. E. upresnil, že ten incident v krčme sa stal v roku 2022.

Svedkyňa K. A. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa nepozná a poškodenú pozná v
tej súvislosti, že je triednou učiteľkou maloletého A. B., pričom predtým učila aj maloletú I. B., keď bola na
základnej škole. Maloletého A. B. učí štvrtý rok od piatej triedy a pozná ho ako chlapca, ktorý je pomerne
tichý, v škole nerieši veci z domácnosti, nikdy nemal ani potrebu sa s niečím zverovať. Taktiež na ňom
neboli vidieť znaky fyzického ani psychického týrania a funguje úplne normálne. Školské povinnosti si

plní. Je inteligentný, šikovný, pohodlnejší. Svedkyňa si na ňom nevšimla, že by bol unavenejší. Druhý
rok majú na škole už aj školského psychológa. Pokiaľ sú nejaké problémy, prídu s tým skôr rodičia a
takým spôsobom sa s tým svedkyňa ako triedna učiteľka dozvedá. Žiaci sa nezvyknú zverovať. Muselo
by byť na nich niečo viditeľné, aby sa ich pýtala, či sa niečo nedeje. Na maloletom A. B. nemala dôvod
niečo také riešiť. Maloletý zvykol občas vymeškávať hodiny, pričom poškodená ho ospravedlnila zo

zdravotných dôvodov. Minulý školský rok zvykol viac vymeškávať a väčšinou to bolo ospravedlnené len
matkou. Svedkyňa mala pocit, že treba viac navštevovať lekára, lebo sa mu zdravotné problémy vracali,
keď nebol doliečený. Boli to bežné veci, maloletý A. B. je náchylnejší na respiračné ochorenia. Ale jeho
počet vymeškaných hodín bol v norme.

Na otázku prokurátorky, či nepočula o tom, že by mal obžalovaný s niekým konflikt, svedkyňa uviedla,
že nebýva v A. C., ale počula v súvislosti s inou problémovou rodinou, kedy starý otec jedného žiaka
bol na ňu nakričať a dozvedela sa potom, že ten starý otec má konflikty s kadekým v obci a napríklad
aj s obžalovaným, ale toto konkrétne bolo mimo školy.

Obžalovaný sa vyjadril k tomu konfliktu tak, že rómsky spoluobčan maloletej I. B. ukradol telefón a vrátil
jej ho po dvoch dňoch s rozbitým displejom, v rámci čoho s ním obžalovaný riešil peniaze za ten telefón.

Svedkyňa Q. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej sused, pričom svedkyňa býva
o poschodie nižšie na opačnej strane ako obžalovaný. S poškodenou sa nepozná, ani sa s ňou nikdy

nerozprávala. Vie iba to, že pokiaľ je obžalovaný triezvy, je veľmi fajn chlap a nikto sa naňho nesťažoval.
Keď si vypil, tak bol trošku agresívnejší a robil trochu krik asi s poškodenou, keď išiel dole po schodoch.
Nevie nikto v ich bytovke, že by niekomu ubližoval. Na otázku prokurátorky, či si svedkyňa spomína
na konflikt s obžalovaným, keď mala na návšteve syna, svedkyňa uviedla, že nešlo o konflikt, ale
obžalovaný mal vypité a mal psa, rovnako aj jej syn mal psa. Obžalovaný svojho psa púšťal stále na

dlhšiu a dlhšiu reťaz a oni tiež, tak mali obavy, že psy sa do seba chytia a zase aby sa do seba nepustili
jej syn s obžalovaným, lebo jej syn povedal na obžalovaného, ktorý mal vypité, že „ nech dá už pokoj“.
Obžalovaný potom aj so psom odišiel domov. Svedkyňa nevie o tom, že by obžalovaný robil v bytovom
dome niečo pod vplyvom alkoholu. Na bytové schôdze chodil a správal sa tam normálne, na schôdzi
vypité nemal. Raz bola aj poškodená. Z dôvodu rozporu vo výpovedi svedkyne z prípravného konania

prokurátorka prečítala časť zápisnice, kde svedkyňa uviedla, že „ku konfliktom či nejakým výmenám
názorov nedochádzalo zo strany A. B. alebo pani B. ani na bytových schôdzach, buď tam bol jeden
alebo druhý, ale vždy to bolo v poriadku. Občas sa stalo, že keď mal vypité, tak na schôdzi doskakoval,
podrýval voči tomu, kto hovoril, vždy chcel mať pravdu a posledné slovo. Keď bol ale triezvy, bol veľmislušný, úctivý, nebol žiadny problém, slušne sa pozdravil, s tým psíkom boli vonku“. Svedkyňa uviedla,
ženaschôdziurčitevypiténemal.Následnedodala,žekeďbolnaschôdziamožnotedabolpodvplyvom
alkoholu, nerobil žiadne scény. Na otázku prokurátorky, či nie je pravda to, že by bol na schôdzi vyrýval

alebo doskakoval, svedkyňa uviedla, že nie. Na otázku obžalovaného, či svedkyňa počula niekedy
aj poškodenú kričať, uviedla, že aj ju počula, ale obžalovaného počula vtedy, keď išiel preč, keď ho
poškodená vymkla. Ale nebolo to veľkej intenzity. Vtedy každý otvorí dvere a ide sa pozrieť, čo sa deje.
Aj svedkyňa raz takto vyšla na chodbu, keď obžalovaný išiel dole po schodoch, ale nevedela, čo sa dialo
hore. Nepamätá si, čo vtedy kričal, radšej sa hneď vrátila dovnútra.

Obžalovaný výpovedi svedkyne Q. R. dodal, že čítal zápisnicu o jej výsluchu z prípravného konania, kde
vypovedala, že na domovej schôdzi bol obžalovaný podrývačný. Sťažovali sa vtedy, že sú všade od ich
psa exkrementy, pričom obžalovaný na tej schôdzi poukázal na to, že nemali tam umiestnené žiadne
koše, kde by to mohli hádzať. Povedal iba slušnú pripomienku.

Následne sa z dôvodu opakovanej neprítomnosti matky obžalovaného - svedkyne P. L. na hlavnom
pojednávaní, čítala na návrh prokurátorky a so súhlasom obžalovaného v súlade s § 270 ods. 2
Trestného poriadku zápisnica z jej výsluchu z prípravného konania zo dňa 28. 06. 2023 (č. l. 136-137),
kde svedkyňa výslovne vyhlásila, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je jej syn, využíva svoje
právo nevypovedať.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní pristúpil k oboznámeniu sa s výsluchmi maloletých detí v prípravnom
konaní zo dňa 06. 05. 2023, keďže obhajoba upustila od toho, aby boli maloleté deti vypočúvané
na hlavnom pojednávaní. V súlade s § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa prehrali obrazovo-zvukové
záznamy z výsluchu svedkyne poškodenej maloletej I. B. a svedka poškodeného A. B. z dôvodu,

že podľa obžalovaného boli na zázname určité veci, ktoré deti povedali v prospech obžalovaného a
v prepise chýbali.

Svedkyňa poškodená osoba mladšia ako 18 rokov I. B. pri výsluchu v prípravnom konaní v podstate
uviedla, že väčšinou sú s mamou, oco je preč a aj keď má voľno, zväčša je s kamarátmi, v krčme alebo

sa ide prejsť a domov sa vracia večer okolo 10-11 hod. Maloletá I. B. s ním nemala taký blízky vzťah,
ani príležitosti s ním niekam chodiť. Pokiaľ nemusí, nevšíma si ho. Takže skôr s ním nemá žiadny vzťah.
Vo vzťahu medzi rodičmi je problém alkohol. Oco vie byť vlastne aj fajn, aj sa s ním dá porozprávať,
keď prestane piť na nejakú dobu, možno na mesiac, je normálny. Ale akonáhle to začne, chodí opitý
domov, po večeroch kričí, nadáva aj do jedenástej, do polnoci. Niekedy sú to aj veci, čo sa nestali.

Väčšinou vykrikuje, že mu niekto zobral peniaze, naposledy kričal, že si dal niekde zapaľovač a mame
sa začal vyhrážať, že ju zabije iba kvôli tomu, že on stratil zapaľovač. Keď už veľmi kričí, väčšinou
brat začne plakať, lebo sa ocina bojí. Maloletá I. B. uviedla, že si už na to celkom zvykla, je z toho už
kľudnejšia a väčšinou je ona pri bratovi, aby sa ukľudnil. Keď to už začne byť také, že ocino rozhadzuje
veci, aj maloletá I. B. začne po ňom kričať a už sa hádajú obaja. On väčšinou odíde alebo si mrmle

po byte, mama sa zamkne v spálni, maloletá I. B. ide do detskej a jeho si už potom nikto nevšíma.
Keď je ocino triezvy, je kľudný, väčšinou sa ide prejsť alebo leží doma na gauči. Keď je ale opitý, je
agresívny a väčšinou to vyvolá hádku, pretože začne kričať a nadávať kvôli hlúpostiam. Bojí sa vtedy
hlavne o mamu. Nadával mame väčšinou, že je „piča, kurva pojebaná“. Pár podobných vecí povedal
aj maloletej I. B., ale nepripúšťala si to potom. Povedal jej aj, že sa má ísť zabiť alebo obesiť a mama

si ju vtedy zastala. Otcova reakcia bola taká, že sa majú ísť všetci zabiť. K maloletému J. S. sa takto
nespráva, s ním má dobrý vzťah. Niekedy ho chce niekde zobrať, ale on s ním väčšinou nechce ísť.
Pri ňom neviete, čo sa stane. Zväčša sa chodia prejsť do hory, na opekačku, ale to iba občas. V Žiari
s ním bol možno raz. Bola napríklad situácia, že nepil aj rok, nosil domov peniaze, aj vodičák mal. Potom
mu zomrel brat a zase začal piť. Potom mama chcela, aby aj odišiel. Niekoľkokrát si pamätá, že išli

bývať ku starkej, boli tam aj dva týždne a potom sa vrátili späť, pretože sa rodičia udobrili. Bol to taký
kolobeh. Susedia nikdy neprišli klopať na dvere, keď ocino vyvádzal. Správanie otca voči mame nie je
dobré odjakživa, uvedomuje si to už asi 8 rokov. Stále je taký, spočiatku sa okrikovali, otec začal plieskať
s dverami, začal byť agresívny a mama keď sa zamkla v spálni, začal do dverí búchať päsťami. Teraz,
keď bol ten konflikt, už začal aj za ruky chytať, buchol ju párkrát, do dverí búchal päsťami a vtedy jej to

prišlo, že to prekročilo hranice. Prvýkrát vtedy videla, ako ocino maminu ťahá za ruky, predtým nevidela,
že by ju udieral. Keď došlo k incidentu, otec prišiel ráno o pol 6 opitý. Asi okolo deviatej počula z izby, ako
mama po ňom začala kričať, nech prestane. Počula iba také trieskanie a otec vkuse do mami rozprával.
Maloletá I. B. preto prišla za nimi do obývačky, brat plakal, tak ho zobrala na bok. Otec začal hovoriť, žemu mama ukradla peniaze a nech mu ich vráti, lebo ju zabije, obesí a pod. Otec išiel do maminej kabelky
mama mu povedala, že nech jej ju vráti, že žiadne jeho peniaze nemá, pretože bol vtedy celý víkend
preč. Mama sa mu pokúsila zobrať tašku. Maloletá I. B. prišla vtedy, keď jej začal trhať veci a začal do

nej strkať. Mama si potom zobrala tú tašku a išla si sadnúť na gauč, pričom maloletá I. B. s bratom boli
pri tom. Otec jej chcel tú tašku vytrhnúť a nevie, či ju kľúčmi alebo čím akoby do ruky a vtedy maloletá
zobrala telefón a zavolala políciu. Vždy iba nadával, vyhrážal sa, ale v živote si nedovolil ublížiť niekomu.
Ocino bol opitý tak 3-4 krát do týždňa, pokiaľ nebol preč alebo v robote. Maloletá I. B. uviedla, že keď
kričal v noci aj do tretej rána, nedalo sa jej spať. Dialo sa to iba keď bol pod vplyvom alkoholu. V škole,

keď sa jej opýtali, že či je nevyspatá, povedala napríklad, že sa jej nedalo zaspať. O situáciu v rodine
sa v škole nezaujímali, ani sa jej v tej súvislosti nič nepýtali. O tom, čo sa doma deje, sa rozprávala
s kamarátkami, najviac s K. D.. Ona pozná jej otca a vie, ako to má doma. Mama o situácii v rodine
komunikuje väčšinou s otcovou mamou, ale vie o tom aj celá rodina z maminej strany. Otec si myslí,
že mama ju s bratom hucká proti nemu, akoby nevidel, ako sa správa. Už mu veľakrát povedala, že ho
nemá rada. Jeho reakcia bola, že mu to je jedno. Ani sa jej nikdy za svoje správanie neospravedlnil.

V závere na otázku vyšetrovateľky PZ, keby mohla popísať, čo cíti maloletá I. B. k ocinovi, uviedla, že:
„Tak jasné, že ho mám rada, stále je to môj oco, ale ja proste nemám s ním žiaden vzťah. Nič proste.
Nebavím sa s ním.“. Možno by si želala trochu pozornosť od ocina, aj jej ju občas dáva, ale nechce ju,
lebo vie, ako to nakoniec dopadne, opije sa a stále to isté dookola.

Obžalovaný k výsluchu maloletej I. B. uviedol, že dcéra je v puberte a aj tá výpoveď tak vyzerala. Drží
stranu poškodenej, lebo obžalovaný bol stále v práci a málo doma. Poukázal na želanie poškodenej,
keď uviedla, že by chcela viac pozornosti od obžalovaného, pričom týrané dieťa by si takto pozornosť
nevyžadovalo. A to, čo rozprávala, že ich obesí, povedal pri jednej hádke, keď dcéra naňho začala kričať,
že je „obyčajný ožran, feťák a má sa zbaliť a vypadnúť“, na čo povedal, že „nepôjdem, aj keď sa obesíš“.

A už z toho spravili to, že ich chcel obžalovaný vešať.

Svedok poškodený osoba mladšia ako 18 rokov A. B. pri výsluchu v prípravnom konaní v podstate
uviedol, že keď oco nie je doma, tak je dobre. Keď má voľno, väčšinou sa doobeda vyspí a potom ide
preč. Príde okolo deviatej, desiatej a mame začne v noci hodiny rozprávať. Keď mu mama povie, že

aj deti to počujú a nedá sa im spať, ráno vstávajú do školy, začne sa hnevať a začne búchať. Keď sa
naštve, mamu napríklad chytá za nohy, za ruky, robí jej zle. Ako napríklad dnes ráno. Sotí ju na zem
a volajú políciu. Predtým mamu nebil fyzicky. Mama chcela, aby išiel preč. Veľakrát odišiel, ale potom
prosil, aby mohol prísť naspäť. Mame vravel aj so sestrou, nech ho neberie späť. Mal aj frajerku. Mama
verí všetkému, je dobrosrdečná, tak ho zobrala naspäť. Bol už aj na liečení ale nedoliečil sa. Stalo sa,

že si pýtal peniaze, lebo utratil za alkohol a keď mama nechce dať, aby mohla kúpiť potraviny, tak začne
byť agresívny. Maloletý A. B. uviedol, že má s otcom celkom dobrý vzťah, pretože ho počúva na slovo
a je iba ticho. Chodí s ním aj von, ale nemá otca až tak rád. Otec ho rád má. Mal ho rád, keď nepil
alkohol. Teraz rozbíja veci a ubližuje mame. Vyhráža sa jej, že ju zabije, obesí a vyhodí von balkónom.
Maloletý A. B. je z toho smutný, keď otec mamu začne chytať, väčšinou sa rozplače a potom ho sestra

utešuje. Nie je taký odvážny ako ona. Želal by si, aby mali pokoj, aby im nikto nerobil zle. Otec nadával
mame, sestre a niekedy aj maloletému A. B.. Raz alebo dvakrát mu povedal, že je „debil“, že sú „jebnutí,
prijebaní“. Na otázku vyšetrovateľky, že čo znamená, že musí otca počúvať na slovo, maloletý A. B.
uviedol, že napríklad keď bol chorý a mal sople, musel ísť von so psom. Mama mu vravela, aby nešiel,
ale rodičia by sa začali zase hádať. Alebo ho núti hrať futbal, keď je opitý. Sestra si zvykne zastať mamu

a otec jej potom začne nadávať, že je debilná ako mama a raz jej napísal aj to, že nie je jej otec. Sestra
povedala, že jej to je jedno, lebo ho v podstate nenávidí, ale keď jej nadáva, tak plače. Väčšinou po nich
otec kričí a nedá im spať, ale nebije ich. Raz nespali celú noc, lebo oco vystrájal a boli takí unavení, že
nešli do školy a museli aj so sestrou ostať doma. Maloletý A. B. si nepamätal, kedy to bolo, ale vravela
mu to mama aj v deň výsluchu. Keď je ocino triezvy, tak je normálny, ale keď je opitý, provokuje, vyvoláva

hádky, rozbíja veci. Maloletý A. B. je vtedy v izbe, lebo sa ho bojí, že ho udrie alebo im bude nadávať
alebo že pes začne útočiť. Je to otcov pes z útulku, je to jeho maznáčik a bráni si ho. K incidentu, čo
sa stal ráno maloletý A. B. uviedol, že sa zobudil o pol 6, lebo oco rozprával, plakal tam či čo. Bol opitý
a mame povedal, nech mu dá pokoj, že sa nezmení a začal búchať, trieskať a potom ťahal mamu za
nohy, tak setra zavolala políciu. Maloletý A. B. vtedy plakal. Otec robil cirkusy tak 2-3 krát za týždeň.

Vlastne vždy keď mal voľno, bol opitý. Keď je v robote, nie je až taký napitý. V škole nikto nevie, čo
sa deje u nich doma, ale niektorí susedia z bytovky vedia, lebo je počuť, ako vyhukuje. Pamätá si aj
to, že keď bol menší, utekali k domovníčke, lebo asi veľmi vystrájal. Maloletý A. B. sa o situácií doma
s nikým nerozprával, držal to v sebe. Má vedomosť aj to tom, že otec už raz bol vo väzení, ale nevieprečo. Taktiež asi päťkrát stratil vodičský preukaz kvôli alkoholu. S alkoholom má veľké problémy. Ak by
obžalovaný nepil stále by ho nechcel, lebo už mu neverí. Už ho má uloženého v hlave ako zlého človeka.

ObžalovanýkvýsluchumaloletéhoA.B.uviedol,žepredvýsluchomsynarobilivýsluchpoškodenejH.B.,
ktorý maloletý A. B. počul a vlastne zopakoval to, čo povedala poškodená. Syn stále hovoril o rozbíjaní,
ale jediné čo rozbil boli dvere, do ktorých buchol a dostal za to podmienku.

Po prehratí obrazovo-zvukových záznamov bolo zistené, že oba prepisy výsluchu s príslušným

záznamom doslovne súhlasia.

Obžalovaný na poslednom hlavnom pojednávaní požiadal o slovo, v rámci ktorého uviedol, že sa cíti
byť vinný zo všetkého, čo sa mu kladie za vinu a všetko ľutuje. Rozhodol sa tak urobiť z dôvodu, že
s odstupom času zmenil svoj postoj k veci a prehodnotil svoj podiel na celom prípade. Uvedomil si
svoj podiel viny na nezhodách v ich domácnosti. V budúcnosti by sa chcel riadne starať o výchovu

a výživu svojich detí. Od prepustenia z väzby riadne pracuje a v pracovnom pomere by chcel pokračovať
a prispievať tak finančne svojim deťom, keďže s pribúdajúcim vekom stúpajú aj náklady na ich potreby.

Súd akceptoval vyhlásenie obžalovaného o vine, avšak vzhľadom na časový odstup a rozsah už
vykonaného dokazovania nepovažoval toto vyhlásenie za vyhlásenie o vine podľa § 257 Trestného

poriadku. V čase, keď obžalovaný vyhlásenie urobil, bolo dokazovanie už v záverečnom štádiu, ktoré už
presahovalo rámec prípustný pre prijatie vyhlásenia o vine podľa uvedeného ustanovenia, keďže súd
už vykonal podstatnú časť dôkazov vrátane výsluchov svedkov. Za týchto okolností nebolo možné z
procesného hľadiska pokračovať v konaní spôsobom predpokladaným pre prijatie vyhlásenia o vine, a
preto súd nepostupoval podľa § 257 Trestného poriadku.

Obžalovaného okrem jeho priznania sa ku skutku usvedčujú zo spáchania skutku aj vykonané priame
dôkazy, a to predovšetkým výsluchy poškodených, svedkyne A. B. a čiastočne aj svedkyne Q. R., ktoré
boli susedmi spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodených. Obžalovaný okrem svojho priznania
v konaní pred súdom priznal, že sa voči poškodeným správal tak, ako je uvedené v skutkovej vete,

popieral iba jeho kvantitu, resp. niektoré konkrétne situácie interpretoval inak. Opakovane zdôrazňoval,
že svoj podiel na tom nesie aj poškodená H. B.. Ostatné výpovede svedkov síce obžalovaného zo
skutku neusvedčovali, ale ani neboli v prospech obžalovaného a nevylučovali priebeh skutku tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti rozsdudku. Okresný súd tak mal preukázané, že obžalovaný svojím konaním
naplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1

písmeno a), b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného
zákona. Obžalovaný naplnil skutkovú podstatu uvedeného zločinu tým, že poškodeným spôsobil
fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a
psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a to po dlhší čas, pričom konal

v priamom úmysle.

Okresný súd zároveň vykonal v ďalšom priebehu konania dokazovanie len ohľadom výroku o treste
oboznámením listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného, keďže poškodení si neuplatňovali
nárok na náhradu škody.

Zo správy obce A. C. o povesti obžalovaného z 29. 05. 2023 (č. l. 441) vyplynulo, že obžalovaný
v čase vypracovania tejto správy býval na adrese A. C. XXX s poškodenou a dvomi deťmi v spoločnej
domácnosti v prenajatom trojizbovom obecnom byte. Nebol riešený poriadkovou komisiou a poplatky
boli uhradené načas. Iné informácie neboli známe. Aj v rámci správy obce A. C. o povesti obžalovaného

z 26. 07. 2023 (č. l. 451) bol obžalovaný hodnotený pozitívne zhodne s predchádzajúcou správou obce
A. C., až na jednu výnimku týkajúcu sa skutočnosti, že na obci mali vedomosť o riešení priestupku proti
majetku Okresným úradom Žiar nad Hronom, odborom všeobecnej vnútornej správy podľa § 50 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný tým, že poškodil vchodové dvere do bytu
na 4. poschodí bytového domu č. XXX v obci A. C.. Po tom, ako boli vchodové dvere bytu č. 307/20

preskúmané prevádzkarom Obecného úradu A. C., nebolo zistené poškodenie. Ak k poškodeniu došlo,
urobili nápravu. Iné informácie neboli známe.V rámci správy bývalého zamestnávateľa K. M., reštaurácia DOMA z 29. 05. 2023 (č. l. 449) bol
obžalovaný ohodnotený bývalým zamestnávateľom ako v kolektíve obľúbený, vychádzal s každým,
v jeho správaní nič nenasvedčovalo tomu, že by niekomu ubližoval slovne alebo fyzicky, ani že by bol

v jeho domácnosti nejaký problém medzi ním a poškodenou. K zákazníkom bol obžalovaný milý.

Zo správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica z 25. 08.
2023 (č. l. 462) vyplynulo, že obžalovaného hodnotili neutrálne. Obžalovaný sa prispôsobil podmienkam
výkonu väzby, jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni a plnil príkazy a nariadenia

príslušníkov ZVJS, nevyvolával konfliktné situácie, dodržiaval čistotu a poriadok, zásady osobnej
a kolektívnej hygieny mal osvojené. Obžalovaný bol pracovne zaradený na pracovisku Elektrorecykling.
Disciplinárne potrestaný ani odmenený nebol.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov z 28. 09. 2023 (č. l. 464-466) vyplynulo, že obžalovaný
sa dopustil za obdobie od 25. 06. 2019 do 28. 09. 2023 siedmych priestupkov, ktoré pozostávali

zpriestupkovprotiobčianskemuspolunažívaniu,kedyvobciA.C.vmiestnompohostinstvepodvplyvom
alkoholu fyzicky napadol dňa 30. 05. 2022 ml. K. M., ďalej v obci A. C. dňa 15. 11. 2020 pod vplyvom
alkoholu vulgárne nadával svojej manželke H. B. a napokon v priestoroch dvora pri reštaurácií Doma dňa
12. 01. 2020 fyzicky napadol S. N., pričom mu spôsobil zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie s dobou
liečenia 3 dni. Uvedené priestupky boli vyriešené v rozkaznom konaní uložením pokuty vo výške 20 €.

Zvyšné štyri priestupky boli spáchané na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z odpisu z registra trestov generovaného dňa 28. 09. 2023 a dňa
29. 10. 2025 (č. l. 467-468 a 722-723) zistil, že obžalovaný má šesť záznamov o právoplatnom odsúdení,
z toho pri dvoch odsúdeniach sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným

rozkazomOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.4T/31/2021z27.04.2021,právoplatnýmdňa12.05.
2021, ktorým bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania voči poškodenej H. B. podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol
mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom a probačným dohľadom
na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súčasne mu bolo podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona

uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
vskúšobnejdobe. Predchádzajúceodsúdeniabolivobdobírokov2002až2008aišloprevažneotrestný
čin krádeže.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 2T/91/2023 zo dňa 07. 02. 2024, bola nahradená väzba

obžalovaného prijatím písomného sľubu a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súčasne mu
bolo uložené obmedzenie – zákaz styku poškodenými a zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok.

Z uvedeného dôvodu boli súdu predkladané priebežné správy od probačného a mediačného úradníka.

Z priebežnej správy z 06. 06. 2025 (č. l. 687-688) vyplynulo, že obžalovaný dodržiaval všetky
obmedzenia a povinnosti uložené súdom, nepribližuje sa k poškodenej ani k maloletým deťom, nepožíva
alkoholické nápoje ani návykové látky a neopúšťa územie Slovenskej republiky.

Z priebežnej správy probačného a mediačného úradníka z 29. 07. 2025 (č. l. 705-710) vyplynulo, že

pri náhodnej kontrole za účelom vykonania dychovej skúšky na alkohol dňa 06. 07. 2025 zistila hliadka
OO PZ prítomnosti alkoholu v množstve 0,77 mg/l. Pri ďalšej kontrole dňa 19. 07. 2025 bol výsledok
dychovej skúšky na alkohol negatívny.

Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol na všetky zákonné kritériá podľa § 34 a

nasl. Trestného zákona, najmä na spôsob a okolnosti spáchania trestného činu, jeho následok, formu
zavinenia, pohnútku, existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného,
jeho doterajší spôsob života, osobné pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu.

Z ustanovení Trestného zákona vyplýva, že trest má plniť represívnu, výchovnú a preventívnu funkciu,
a to v rovine individuálnej aj generálnej prevencie. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti predpáchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, má pôsobiť výchovne a zároveň má
odradiť iné osoby od páchania trestných činov. Súčasne trest predstavuje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri ukladaní trestu je nevyhnutné rešpektovať zásadu proporcionality – teda zásadu,

podľa ktorej má byť trest primeraný závažnosti spáchaného skutku. Primeranosť trestu je kľúčovým
predpokladom jeho výchovného účinku. Úmernosť výmery trestu súvisí aj s pohnútkou páchateľa a
predpokladom jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy si súd vytvára najmä na základe povahy a
závažnosti trestného činu (či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin), a tiež na základe
hodnotenia osobnosti páchateľa.

Posúdenie možnosti nápravy páchateľa zahŕňa zohľadnenie jeho osobnostných vlastností, správania
pred spáchaním skutku, životného štýlu, ako aj postoja k samotnému trestnému činu. Dôležitú úlohu
pritom zohráva aj vplyv jeho sociálneho prostredia. V zmysle judikatúry (napr. Rt 23/1967) je nevyhnutné
hodnotiť aj postoj páchateľa k spáchanému činu. Záver o možnosti nápravy musí byť vždy v rovnováhe
s požiadavkou ochrany spoločnosti, jej členov a štátu, a to prostredníctvom uloženého trestu, ktorý

zároveň musí spĺňať aj preventívny a výchovný účel vo vzťahu k spoločnosti ako celku. Súd preto pri
ukladaní trestu vychádzal zo zásady zákonnosti a zásady individualizácie trestu, ktoré musia byť vo
vzájomnej rovnováhe, aby mohol byť uložený spravodlivý a účinný trest.

Pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona je stanovená

trestná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 15 rokov.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písmena m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Na túto
okolnosť okresný súd prihliadol v súlade s § 38 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu.

U obžalovaného súd zohľadnil, že svojím konaním poškodeným nespôsobil žiadne zranenia, či
závažnejšie následky trvalého charakteru. Poškodená H. B. vo svojej výpovedi hodnotila obžalovaného
napriek všetkému ako dobrého človeka, pokiaľ si nevypije. Určitou, hoci nie rozhodujúcou mierou,
prispela k napätiu vo vzájomných vzťahoch aj poškodená H. B., ktorá na niektoré výstupy obžalovaného

reagovala spôsobom, ktorý vzájomnú konfrontáciu s obžalovaným ešte viac eskaloval. Súd taktiež
prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný po prepustení z väzby a jej nahradení probačným dohľadom
v protiprávnom konaní nepokračoval a okrem jedného porušenia zákazu požívania alkoholu rešpektoval
uložené obmedzenia. Tieto okolnosti umožnili aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona a zníženie trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože za týchto okolností by bol trest odňatia slobody, uložený na

dolnej hranici trestnej sadzby, neprimerane prísny.

Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý považoval za postačujúci
na zabezpečenie nápravy páchateľa. Takto uložený trest dostatočne napĺňa funkciu trestu, ktorou je
individuálna a generálna prevencia. Súd pri jeho ukladaní prihliadol na samotný postoj obžalovaného,

ktorý sa priznal k spáchaniu skutku a svoje konanie úprimne oľutoval. Napokon prihliadol na dĺžku
a intenzitu konania a jeho následky, ako aj na jeho správanie po spáchaní trestného činu, keď
v protiprávnom konaní nepokračoval, poškodenej sa mal opakovane ospravedlniť a zároveň vyjadril
záujem riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti k maloletým deťom. Súhrn všetkých okolností
odôvodňoval mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

V prípade obžalovaného sú splnené zákonné podmienky na jeho podmienečné odsúdenie. Na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného tak výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný, a to aj s ohľadom na všeobecné zásady ukladania trestov podľa § 33a ods. 3 Trestného
zákona. Uložený trest odňatia slobody okresný súd preto podmienečne odložil a uložil probačný dohľad

nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby v trvaní 5 rokov a zároveň mu uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, keďže skutok páchal
pod vplyvom alkoholu, ktorý má na jeho správanie negatívny vplyv v podobe agresívnejšieho správania.

Uložený trest rešpektuje zásadu primeranosti, ako aj aj zásadu individualizácie trestných sankcií.

Je dostatočný na naplnenie účelu trestu a zároveň minimalizuje negatívny dopad na rodinný život
obžalovaného. Súčasne predstavuje dostatočnú záruku, že obžalovaný sa v budúcnosti zdrží páchania
ďalšej trestnej činnosti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom k sp. zn. 2T/91/2023. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu

treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech
i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať
odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Trestného poriadku) a to len
vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného
poriadku)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným
právnickáosoba,odvolaniemôžepodaťlenosobaoprávnenákonaťzaprávnickúosobu (§68Trestného
poriadku)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1
Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.