Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát,
so sídlom Na vŕšku 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Podunajské
Biskupice, so sídlom Trojičné nám. č. 11, 821 06 Bratislava, za účasti: ANV, s.r.o., so sídlom Ilkovičova
2961/3, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 46 016 902, právne zastúpený: Moško a
Gúčik advokáti, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 36 856 355, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU-199/348/2021/Ha zo dňa 15.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. SU-199/348/2021/Ha zo dňa 15.01.2021 z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podaním zo dňa 15.01.2020 (ďalej len „žiadosť žalobcu“) požiadal žalovaného o overenie
skutkového stavu a overenie pasportu stavby, a to stavby s adresou E. X, XXX XX F. C., postavenej
na pozemkoch evidovaných ako parcely č. XXXX/XX G. H. XXXX/XX, katastrálne územie F. C. (ďalej
len „predmetná stavba“). Prílohou žiadosti boli doklad o zaplatení správneho poplatku, projektová
dokumentácia, geometrický plán a čestné prehlásenie, v ktorom žalobca prehlásil, že predmetná

stavba postavená pred rokom 1976 nemá kolaudačné rozhodnutie a ani sa nezachovala stavebná
dokumentácia.

2. Žalovaný kvalifikoval žiadosť žalobcu ako podanie, ktoré podliehalo overeniu podľa §
104 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), keďže sa projektová dokumentácia predmetnej
stavby nezachovala. Na predmetnú stavbu nebolo vydané povolenie na užívanie, pretože bola

postavená pred rokom 1976, o čom žiadateľ predložil čestné vyhlásenie. Po preskúmaní žiadosti a po
uskutočnení miestnej obhliadky dňa 09.11.2020 žalovaný v súlade s § 104 stavebného zákona po
overení skutkového stavu predmetnej stavby ako existujúcej stavby opatrením č. SU-647/15017/2020/Ha zo dňa 09.11.2020 (ďalej len „opatrenie zo dňa 09.11.2020“) potvrdil, že táto stavba bola určená na
skladovacie účely.

3. Ďalší účastník konania podaním zo dňa 17.12.2020 oznámil žalovanému skutočnosti nasvedčujúce
nezákonnosti opatrenia zo dňa 09.11.2020. Ďalší účastník konania namietal, že žalovaný postupoval
pri vydaní opatrenia zo dňa 09.11.2020 v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
Opatrenie zo dňa 09.11.2020 bolo nezákonné pre rozpor s hmotnoprávnymi predpismi ako aj pre

nedostatočne zistený skutkový stav veci. Vydaním opatrenia zo dňa 09.11.2020 došlo k zásahu do práv
a právom chránených záujmov ďalšieho účastníka konania, ktorý bol vlastníkom pozemku pod jednou
z dotknutých stavieb ako aj vlastníkom ďalších nehnuteľností v rámci dotknutého areálu bývalého n. p.
Termostav v Podunajských Biskupiciach. Ďalšiemu účastníkovi konania nebolo umožnené uplatňovať
v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu opatrenia zo dňa 09.11.2020, svoje práva. Žalovaný s ďalším
účastníkom konania vôbec nekonal. Ak by sa aj prima facie mohlo javiť, že formálne boli splnené

podmienky na vydanie opatrenia zo dňa 09.11.2020, tieto v skutočnosti naplnené neboli. A práve v tomto
smere mal mať ďalší účastník konania právo predniesť svoju argumentáciu, predložiť relevantné dôkazy
ako aj právo na to, aby sa s ňou žalovaný vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Ďalší
účastník konania mal eminentný záujem na scelení areálu a na jeho celkovej konsolidácii. Tiež mal
záujem, aby subjekty, ktoré aktuálne vlastnili pozemky a stavby v predmetnom areáli, tieto zákonným

spôsobom užívali.

4. V nadväznosti na podanie ďalšieho účastníka konania zo dňa 17.12.2020 žalovaný individuálnym
správnym aktom označeným ako rozhodnutie č. SU-199/348/2021/Ha zo dňa 15.01.2021 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) postupom (okrem iného) podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku zamietol

návrh na overenie pasportu a zrušil potvrdenie účelu predmetnej stavby č. SU-647/15017/2020/Ha,
t.j. zrušil opatrenie zo dňa 09.11.2020. Žalovaný konštatoval, že dňa 30.12.2020 mu bolo doručené
oznámenie ďalšieho účastníka konania o nezákonnosti opatrenia zo dňa 09.11.2020. Po preskúmaní
námietok ďalšieho účastníka konania žalovaný dospel k záveru, že boli opodstatnené. Žalobca uviedol
nepravdivé údaje v čestnom prehlásení, ktoré bolo prílohou jeho žiadosti. Žalobca týmto svojím čestným

prehlásením uviedol žalovaného do omylu. Na základe nepravdivého čestného prehlásenia žalovaný
zamietol návrh na vydanie pasportu a zrušil opatrenie zo dňa 09.11.2020.

II.
Žaloba

5. Správnou žalobou zo dňa 17.02.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.02.2021, sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia ako aj priznania
práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca namietal, že výsledkom konania stavebného úradu v zmysle § 104 stavebného zákona
bolo vydanie potvrdenia o osvedčení stavby, ktoré bolo opatrením a nie rozhodnutím. Žalovanému
neumožňoval žiadny právny predpis zrušiť vydané opatrenie ďalším rozhodnutím.

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zrušil opatrenie zo dňa 09.11.2020, ktorým potvrdil účel

predmetnej stavby ako „Nebytový – sklad“. Žalobca však požadoval osvedčiť predmetnú stavbu ako
„Sklady – výrobné dielne“. Žalovaný v opatrení zo dňa 09.11.2020 neosvedčil predmetnú stavbu ako
„Sklady–výrobnédielne“aleboako„Nebytovýpriestor–sklad“.Akovyplývalozlistuvlastníctvač.XXXX,
katastrálne územie F. C., zo dňa 03.04.2002, už v tom čase boli predmetné stavby evidované v katastri
nehnuteľností pod kódom 103 ako druh stavby „Priemyselný objekt (závod, továreň, sklady) – ostatné

objekty (budovy bez označenia súpisným číslom)“. Žalovaný teda napadnutým rozhodnutím zrušil druh
stavby, ktorý bol už v minulosti zapísaný v katastri nehnuteľností a bol skolaudovaný na takéto účely.

8. Žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie I. J. D., ktorý mal byť poverenou osobou ďalšieho
účastníka konania, ktorému žiadny právny predpis nezakladal účastníctvo v konaní podľa § 104

stavebného zákona. Žalovaný svoje „chaotické“ rozhodnutie zaslal aj Okresnému úradu Bratislava,
katastrálnemu odboru, kde ním spôsobil zmätok.9. Žalobca mal záujem nahliadnuť do spisu žalovaného. Do času spísania žaloby nebolo žalobcovi
umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca preto nevedel súdu poskytnúť ďalšie
dôvody potvrdzujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia vyplývalo,

že žalovaný zrušil opatrenie zo dňa 09.11.2020 na základe námietky oznamovateľa, a to I. J. D.,
ktorý mal byť poverenou osobou ďalšieho účastníka konania, a ktorý mal predložiť žalovanému nejakú
projektovú dokumentáciu k predmetnej stavbe z roku 1970 ako aj znalecký posudok č. 23 z roku
2002. Keďže žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu, žalobca sa nevedel
vyjadriť k výroku napadnutého rozhodnutia ako ani k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, čím mu

boli znemožnené jeho práva. Navyše, žalovaný, ako vyplývalo z poučenia o opravnom prostriedku, ani
neumožnil žalobcovi podať proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok. Takéto poučenie bolo
nesprávne.

10. Tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ani neobsahovalo bližšie vysvetlenie, čo bolo obsahom
predložených listín a teda žalovaný bližšie neobjasnil, čo ho viedlo k vydaniu svojho napadnutého

rozhodnutia, stávalo sa napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a zmätočným a teda spôsobilým na
jeho zrušenie.

11. Z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že bolo vydané na základe § 57 ods. 1 správneho poriadku.
Uvedené ustanovenie však nebolo možné na daný prípad aplikovať. Nielenže výsledkom konania podľa

§ 104 stavebného zákona nebolo vydanie rozhodnutia podľa § 46 a nasl. správneho poriadku, ale
nebola naplnená ani podmienka, že s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Navyše, I. J. D. a ani ďalší
účastník konania neboli účastníkmi administratívneho konania, v ktorom bolo vydané opatrenie zo dňa
09.11.2020, a preto neboli ani osobami spôsobilými podať vo veci „odvolanie“.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2021 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

13. Žalovaný pri overení pasportu vychádzal z miestnej obhliadky, podľa ktorej bolo zistené, že
predložená dokumentácia skutkového stavu bola totožná s reálnym stavom, a že predmetná stavba
slúžila na účel skladovania tak, ako to bolo napísané aj v príslušnom liste vlastníctva. Z čestného
vyhlásenia žalobcu žalovaný zistil, že predmetná stavba bola postavená pred rokom 1976. Z čestného
vyhláseniažalobcutiežvyplývalo,žekpredmetnejstavbesanezachovaladokumentáciaanikolaudačné

rozhodnutie. Žalovaný vychádzal z presvedčenia, že pasport stavby nie je povolením stavby ako takej,
ale len deklarovaním, že určitá stavba bola v minulosti povolená a slúžila určitému účelu, na ktorý bola
stavebno-technicky uspôsobená.

14. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané potom, ako ďalší účastník konania písomne podal námietky voči

opatreniu zo dňa 09.11.2020, ktoré bolo podľa ďalšieho účastníka konania vydané nezákonne, keďže pri
výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 14.12.2020 predložil projektovú dokumentáciu k predmetným
stavbám, ktorú vypracovala spoločnosť Stavoindustria a znalecký posudok č. 23 z roku 2002. Na
základe oznámenia ďalšieho účastníka konania žalovaný po úvahe, že predávajúci bol povinný podľa
§ 103 stavebného zákona pri predaji nehnuteľnosti odovzdať projektovú dokumentáciu kupujúcemu,

dospel k záveru, že žalobca musel byť pri kúpe objektu v roku 2009 s projektovou dokumentáciou
spoločnosti Stavoindustria oboznámený. Žalovaný preto dospel k záveru, že čestné prehlásenie žalobcu
bolo nepravdivé. Z tohto dôvodu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na
overenie pasportu predmetnej stavby.

15. Pokiaľ išlo o námietky žalobcu, že nemohol dňa 12.02.2021 nahliadnuť do spisu, žalovaný uviedol,
že v termíne od 07.01.2021 do odvolania boli stránkové hodiny stavebného úradu, aj všetkých ostatných
pracovísk,svýnimkoupodateľne,preverejnosťzrušenézdôvodušíreniapandémieCovid-19,avšetkým
pracovníkom bola nariadená práca z domu, a to podľa vtedy platného „Covid automatu“. Stránkové
hodiny boli opätovne zavedené dňa 22.03.2021, pričom žalobcovi bolo umožnené do príslušného spisu

nahliadnuť dňa 15.03.2021, resp. 17.03.2021. Žalovaný sa teda snažil byť žalobcovi nápomocný hneď,
ako pominuli prekážky z dôvodu hygienických opatrení.

IV.Replika žalobcu

16. Žalobca v replike zo dňa 20.07.2021 uviedol, že argumentácia žalovaného poukazom na § 103

stavebného zákona nebola relevantná, ale výslovne účelová a navyše aj nelogická. Stavebný zákon totiž
v § 104 počítal s tým, ako postupovať, keď sa dokumentácia k stavbe nezachovala. Práve z dôvodu,
že žalobcovi nebola odovzdaná dokumentácia, požiadal žalobca o osvedčenie stavby podľa § 104
stavebného zákona. Žalobca nekupoval nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka a žiadne dokumenty
k stavbám mu neboli predávajúcim odovzdané. Predávajúcim bol žalobca ubezpečený o tom, že

predmetné stavby sa už roky predtým neustále užívali ako sklady – výrobné dielne. Žalobca teda
nemohol uviesť žalovaného do omylu.

17. Stavebný zákon v § 104 upravoval prípad, keď sa doklady, najmä projektová dokumentácia stavby,
nezachovali. Vždy sa však vychádzalo z predpokladu, že stavba bola riadne povolená, t.j. že nešlo o tzv.
„čiernu stavbu“. Žalobca pre overenie pasportu stavby riadne predložil všetky dokumenty, potrebné pre

ich osvedčenie, čoho výsledkom bolo opatrenie zo dňa 09.11.2020.

18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani vo výrokovej časti a ani v odôvodnení neuviedol, na základe
akého ustanovenia stavebného zákona vydal takéto rozhodnutie.

19. Spoločnosť ANV, s.r.o. nemala legitimitu byť „ďalším účastníkom konania“ v predmetnom správnom
súdnom konaní, keďže ani konanie vedené v zmysle § 104 stavebného zákona im postavenie účastníka
konania nepriznávalo. To, že žalovaný uvedenej spoločnosti zaslal napadnuté rozhodnutie a konal s ním,
bolo iba jeho ďalším procesným pochybením.

20. Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením ďalšieho účastníka konania, že boli dané dôvody na odmietnutie
žaloby ako neprípustnej. V preskúmavanej právnej veci totiž nešlo o procesné pochybenie žalovaného
vo veci vydania napadnutého rozhodnutia, keď uvedie nesprávne poučenie, ale o celkovú nezákonnosť
jeho vydania, ktoré svojím vydaním spôsobilo právne následky v nadväznosti na ďalšie individuálne
správne akty bližšie uvedené v žalobe.

V.
Duplika žalovaného

21. Žalovaný v duplike zo dňa 30.06.2021 predovšetkým odmietol akúkoľvek účelovosť ohľadom

zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

22. Bolo síce pravdou, že stavebný zákon v § 104 počítal aj s tým, ako postupovať, keď sa dokumentácia
skutočného realizovania stavby zachovala, tak vo všeobecnosti ako aj v danom prípade však bolo
potrebné zdôrazniť, že litera tohto ustanovenia nič nemenila na všeobecne záväznej povinnosti vlastníka

stavby ustanovenej v § 103 stavebného zákona odovzdať novému nadobúdateľovi dokumentáciu
skutočného realizovania stavby pri zmene vlastníka stavby. V tejto súvislosti bolo pritom podstatné, že
ďalší účastník konania ako oznamovateľ predložil koncom roka 2020 žalovanému relevantnú projektovú
dokumentáciu dotknutých stavieb. Preto ak sa žalobca stále opieral o § 104 stavebného zákona,
ktorý podľa jeho slov počítal s tým, ako postupovať, keď sa dokumentácia k stavbe nezachovala, tým

v podstate tvrdil, že dokumentácia k dotknutým stavbám neexistovala. Ďalší účastník konania ako
oznamovateľ však priamymi dôkazmi podložil pravý opak tohto tvrdenia žalobcu, a síce skutočnosť,
že potrebná dokumentácia sa zachovala. To, že dokumentácia k stavbám nebola žalobcovi pri kúpe
odovzdaná, ešte neznamená, že tá ani nebola zachovaná tak, ako to neustále tvrdil žalobca, ktorú
skutočnosť by pri dôkladnejšom preverovaní skutkového stavu mal zistiť aj samotný žalobca. Okolnosť,

že žalobca nekupoval nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka, nemala žiadnu relevanciu. Ak totiž
dokumentácia stavieb existovala, avšak predávajúci v čase kúpy nehnuteľnosti žalobcom „ubezpečil“
žalobcu, že dokumentácia sa nezachovala, došlo v podstate v čase predaja k porušeniu § 103
stavebného zákona predávajúcim. Ani toto porušenie a ani iná argumentácia žalobcu však nijakým
spôsobom neospravedlňovala nepravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v jeho čestnom prehlásení, podľa

ktorého„sanezachovalastavebnádokumentácia“.Podstatauvedeniažalovanéhodoomylunespočívala
v tvrdení žalobcu o tom, na aké účely sa predmetné stavby podľa akýchsi ubezpečení užívajú, ale v tom,
že žalobca vo svojom čestnom vyhlásení odovzdanom žalovanému tvrdil, že dokumentácia k stavbámsa nezachovala, hoci bolo zrejmé, že predmetná dokumentácia sa v skutočnosti zachovala. K uvedeniu
žalovaného do omylu tak bez akýchkoľvek pochybností došlo.

23. S tvrdením žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný neuviedol, na základe akého ustanovenia
stavebného zákona vydal napadnuté rozhodnutie, nebolo možné súhlasiť. Všetky relevantné zákonné
ustanovenia, ktoré tvorili právny základ napadnutého rozhodnutia, boli žalovaným uvedené vo výroku,
odôvodnení ako aj v poučení napadnutého rozhodnutia, a to tak ohľadom stavebného zákona ako lex
specialis ako aj správneho poriadku ako lex generalis.

24. Súhlasiť nebolo možné ani s názorom žalobcu o chýbajúcej procesnej legitimite ďalšieho účastníka
konania, či už išlo o predmetné správne súdne konanie alebo o konanie, ktorého výsledkom
bolo napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na to, že ďalší účastník konania bol vlastníkom niektorých
nehnuteľností susediacich so stavbami dotknutými napadnutým rozhodnutím ako aj nehnuteľnosti, ktorá
bola čiastočne pod stavbou dotknutou napadnutým rozhodnutím, mal žalovaný za to, že s ďalším

účastníkom konania konal oprávnene ako s účastníkom konania v zmysle § 14 správneho poriadku.
V tejto súvislosti bolo možné poukázať aj na skutočnosť, že to bol práve ďalší účastník konania, kto
mal k dispozícii a aj poskytol žalovanému tú relevantnú dokumentáciu k stavbám, ktorá bola pri vydaní
napadnutého rozhodnutia kľúčová.

VI.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

25. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 24.06.2021 uviedol, že ak platilo, že opatrenie zo dňa
09.11.2020 bolo opatrením a nie rozhodnutím, tak potom toto opatrenie nemohlo byť preskúmavané

v odvolacom konaní a nemohlo byť o ňom vydané rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku.
Napadnuté rozhodnutie nemohlo byť teda rozhodnutím o odvolaní, a to aj napriek tomu, že vo výroku
odkazovalo na § 57 ods. 1 správneho poriadku. Podľa § 53 správneho poriadku bolo preto možné podať
proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie, a to v lehote podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca
však túto možnosť nevyužil. Pokiaľ by bolo toto stanovisko ďalšieho účastníka konania správne, boli

by dané dôvody na to, aby vo veci konajúci súd odmietol žalobu ako neprípustnú a súčasne rozhodol
o postúpení veci žalovanému. Následne by ďalší účastník konania mohol v odvolacom konaní namietať
absenciu zákonných podmienok na postup podľa § 104 stavebného zákona a neudržateľnosť opatrenia
zo dňa 09.11.2020. Prípadné formálne vady napadnutého rozhodnutia by potom mohli byť odstránené
v odvolacom konaní. Tento postup by bol aj v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva.

26. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené jeho manželke. V administratívnom spise
sa však nachádzala doručenka, ktorá ako verejná listina dokazovala, že napadnuté rozhodnutie bolo
doručené žalobcovi, a to dňa 27.01.2021. Opak žalobca nepreukázal. Nebolo ani zrejmé, čo uvedeným
tvrdením žalobca sledoval.

27. Napadnuté rozhodnutie nemalo také vady, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Žalovaný
napadnutým rozhodnutím odstránil nezákonne vydané opatrenie a tým nastolil stav, ktorý bol pred jeho
vydaním. Na tomto závere nič nemenili ani prípadné formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia.

28. Žalobca v žalobe neuviedol, v čom konkrétne mal byť napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich
právach. Navyše, napadnutým rozhodnutím žalobca nemohol byť objektívne ukrátený na žiadnych
právach, keďže ním došlo k zrušeniu opatrenia, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné podmienky
podľa § 104 stavebného zákona. Overením pasportu stavieb v rozpore so zákonom fakticky došlo k
„legalizácii“ zmien dotknutých stavieb, ktoré boli zrealizované bez príslušných povolení. Stavby žalobcu

boli tiež preukázateľne užívané na iný účel, než aký žalobca uviedol vo svojej žiadosti. K faktickej
zmene v účele užívania stavieb pritom došlo bez príslušného povolenia, v rozpore s územným plánom
anaviacvchránenejvodohospodárskejoblasti.Zapopísanejsituáciesibolomožnélenťažkopredstaviť,
že by opatrenie zo dňa 09.11.2020 nebolo možné zrušiť. Nebolo ani zrejmé, aké iné prostriedky by
žalovaný mohol využiť na zabezpečenie nápravy. Ani absencia explicitnej právnej úpravy nemohla brániť

žalovanému napraviť zistený nezákonný stav, ktorý by predstavovalo ďalšie trvanie opatrenia zo dňa
09.11.2020.29. Žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že pri kúpe dotknutých stavieb nedostal žiadne listiny
preukazujúce pôvodne povolený účel ich využívania. To isté platí aj o tvrdení žalobcu, že pri kúpe stavieb
bol ubezpečený o účele ich užívania.

30. K tvrdeniam žalobcu, ktorými ten indikoval, že sa nemal možnosť oboznámiť s podkladmi
predloženými ďalším účastníkom konania, ďalší účastník konania uviedol, že žalobca sa mohol aktívne
zúčastniť štátneho stavebného dohľadu dňa 14.12.2020, počas ktorého bola ďalším účastníkom konania
predložená relevantná dokumentácia preukazujúca účel užívania stavieb. Žalobca sa teda objektívne

mohol oboznámiť s relevantnými podkladmi aj pred podaním žaloby. Možnosť nahliadnuť do spisu mal
žalobca, v zmysle vyjadrenia žalovaného k žalobe, aj po podaní žaloby, a to v lehote, v rámci ktorej
mohol rozšíriť/doplniť svoju správnu žalobu. Túto možnosť žalobca, podľa záznamu v administratívnom
spise, využil dňa 17.03.2021.

VII.

Konanie na správnom súde

31. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 6S/33/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety
náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn.
BA-6S/33/2021.

32. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

VIII.
Relevantné právne predpisy

33. Podľa § 104 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral
dokumentáciu skutočného realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala
sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného
realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby).

34. Podľa položky 59 písm. h) Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 145/1995
Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Sadzobník správnych poplatkov“),
správny poplatok za overenie dokumentácie skutočného zhotovenia stavby alebo pasportu stavby je
100,00 euro.

35. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci

a musí obsahovať predpísané náležitosti.37. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v plnom rozsahu.

38. Podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže
o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného
účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

IX.
Právne posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým
žalovaný zamietol návrh žalobcu na overenie pasportu predmetnej stavby a zrušil potvrdenie jej
účelu. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri

vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade
s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie
miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho
súdu na tieto námietky.

40. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky a námietky ďalšieho účastníka konania
ako aj v nadväznosti na povinnosť skúmať procesné podmienky, medzi ktoré patrí vyčerpanie
všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňovala relevantná právna úprava,
pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré má byť
predmetomsprávnehosúdnehoprieskumu,vprvomradeposudzovalpovahunapadnutéhorozhodnutia,

keďže povaha napadnutého rozhodnutia determinovala možnosť uplatniť voči nemu riadny opravný
prostriedok v zmysle správneho poriadku alebo v zmysle iného právneho predpisu. Správny súd pritom
pochopiteľne nemohol opomenúť ani posúdenie povahy opatrenia zo dňa 09.11.2020 a povahy podania
ďalšieho účastníka konania zo dňa 17.12.2020. Tieto písomnosti sa totiž, tak ako aj samotné napadnuté
rozhodnutie, v konečnom dôsledku týkali žiadosti žalobcu, ktorou ten žiadal žalovaného o overenie

skutkového stavu a overenie pasportu predmetnej stavby, v dôsledku čoho zmienené písomnosti spolu
súviseli v tom zmysle, že novšia písomnosť nadväzovala na staršiu písomnosť. Pri posudzovaní povahy
zmienených písomností potom správny súd postupoval chronologicky od najstaršej písomnosti. To
znamená, že správny súd najprv posúdil povahu opatrenia zo dňa 09.11.2020, následne povahu podania
ďalšieho účastníka konania zo dňa 17.12.2020 a napokon povahu napadnutého rozhodnutia.

41. Skôr, ako by správny súd pristúpil k posúdeniu povahy opatrenia zo dňa 09.11.2020 a povahy
napadnutého rozhodnutia ako nepochybne individuálnych správnych aktov žalovaného, pripomína, že
povaha individuálneho správneho aktu orgánu verejnej správy nie je daná jeho formálnym označením.
Povaha individuálneho správneho aktu orgánu verejnej správy je daná povahou administratívneho

konania, v rámci ktorého je vydaný, s tým, že povaha príslušného administratívneho konania sa
premieta do vecného obsahu individuálneho správneho aktu. Na ilustráciu uvedeného možno spomenúť
v podstate už notoricky známu skutočnosť, že za určitých okolností sa aj písomnosť orgánu verejnej
správy majúca podobu „obyčajného“ listu považuje za rozhodnutie orgánu verejnej správy. Logicky
potom písomnosť orgánu verejnej správy formálne označená ako rozhodnutie orgánu verejnej správy

môže v skutočnosti predstavovať opatrenie orgánu verejnej správy.

42. Správny súd z opatrenia zo dňa 09.11.2020 zistil, že v ňom žalovaný výslovne konštatoval, že
žiadosť žalobcu kvalifikoval ako podanie, ktoré podlieha overeniu podľa § 104 stavebného zákona,
a že v súlade s § 104 stavebného zákona po overení skutkového stavu existujúcej predmetnej stavby

potvrdil, že táto stavba bola určená na skladovacie účely. Samotné opatrenie zo dňa 09.11.2020 bolo
označené ako „Overenie pasportu stavby“. Z uvedeného je zrejmé, že opatrenie zo dňa 09.11.2020
bolo vydané vo veci návrhu na overenie pasportu stavby. Otázkou zásadného právneho významu pri
posúdení povahy opatrenia zo dňa 09.11.2020 tak bol charakter „rozhodovania“ príslušného orgánu
verejnej správy v konaní vo veci návrhu na overenie pasportu stavby.

43. Pri posúdení charakteru „rozhodovania“ príslušného orgánu verejnej správy v konaní vo veci
návrhu na overenie pasportu stavby má zásadný význam právna úprava ustanovená v § 104 ods.
2 stavebného zákona, v zmysle ktorej stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaraldokumentáciu skutočného realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala
sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného
realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby).

Na túto právnu úprava nadväzuje Sadzobník správnych poplatkov, ktorý ustanovuje správny poplatok za
overenie pasportu stavby. Je tak zrejmé, že „rozhodovanie“ príslušného orgánu verejnej správy v konaní
vo veci návrhu na overenie pasportu stavby nemá charakter „rozhodovania“, v rámci ktorého tento orgán
verejnej správy vydáva rozhodnutie v zmysle správneho poriadku. „Rozhodovanie“ príslušného orgánu
verejnej správy v konaní vo veci návrhu na overenie pasportu stavby má charakter „rozhodovania“,

v rámci ktorého tento orgán verejnej správy vydáva opatrenie. Relevantná právna úprava (napr.
Sadzobník správnych poplatkov) totiž používa pojem „overenie pasportu stavby“. Pasport stavby sa
teda „overuje“, pričom tento správny akt, t.j. overenie pasportu stavby, je potom potrebné považovať za
opatrenie príslušného orgánu verejnej správy. To isté platí aj v prípade zamietnutia návrhu na overenie
pasportu stavby. Na podporu tohto záveru možno poukázať na účel overenia pasportu stavby, ktorým je
predovšetkým nahradenie dokumentácie skutočného realizovania stavby, pokiaľ sa táto nezachovala,

a právne ukotvenie stavby. K záveru, v zmysle ktorého relevantná právna úprava neustanovuje, že by
pasport stavby mal byť „overený“ formou správneho rozhodnutia, t.j. rozhodnutia v zmysle správneho
poriadku, ostatne dospela aj (síce česká, avšak v zásade rovnaké právne normy interpretujúca) súdna
prax (napr. rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3As/87/2018 zo dňa 16.03.2020,
ods. 28).

44. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že opatrenie zo dňa 09.11.2020 má povahu
opatrenia orgánu verejnej správy, pričom proti tomuto opatreniu nebolo možné uplatniť riadny opravný
prostriedok. Správny poriadok upravujúci inštitút odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu sa totiž
na konanie vo veci návrhu na overenie pasportu stavby nevzťahoval, keďže „overovanie“ pasportu

stavby nepredstavuje rozhodovanie v správnom konaní v poňatí správneho konania v intenciách
správneho poriadku, a stavebný zákon možnosť uplatniť odvolanie proti opatreniu vydanému v konaní
vo veci návrhu na overenie pasportu stavby neustanovoval.

45. Správny súd z podania ďalšieho účastníka konania zo dňa 17.12.2020 zistil, že ním ďalší účastník

konania namietal nezákonnosť opatrenia zo dňa 09.11.2020. Keďže proti opatreniu zo dňa 09.11.2020
nebolo možné podať odvolanie, správny súd podanie ďalšieho účastníka zo dňa 17.12.2020 nemohol
považovať za odvolanie proti opatreniu zo dňa 09.11.2020, a to ani posudzujúc toto podanie ďalšieho
účastníka konania podľa jeho obsahu.

46. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný v ňom výslovne uviedol, že z vlastného
podnetu, po preskúmaní oznámenia ďalšieho účastníka konania ako aj predloženej dokumentácie,
vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na overenie pasportu predmetnej stavby a zrušil opatrenie zo
dňa 09.11.2020, pričom zároveň uviedol aj to, že predmetný správny akt, t.j. napadnuté rozhodnutie,
vydal (okrem iného) podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný ďalej konštatoval, že po

preskúmaní námietok ďalšieho účastníka konania dospel k záveru, že tieto boli opodstatnené. Na
základe nepravdivého čestného prehlásenia žalobcu žalovaný zamietol návrh na vydanie pasportu
predmetnej stavby a zrušil opatrenie zo dňa 09.11.2020. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v konaní vo veci návrhu na overenie pasportu stavby. To potom znamená,
že napadnuté rozhodnutie má povahu opatrenia orgánu verejnej správy, pričom proti tomuto opatreniu

nebolo možné uplatniť riadny opravný prostriedok, a to z tých istých dôvodov, z akých nebolo možné
uplatniť riadny opravný prostriedok ani proti opatreniu zo dňa 09.11.2020. Žalobca bol teda oprávnený na
podanie správnej žaloby priamo proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré je ako opatrenie orgánu verejnej
správy,protiktorémurelevantnáprávnaúpravanepripúšťalauplatnenieriadnehoopravnéhoprostriedku,
spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.

47. Po ustálení záveru, že napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom správneho súdneho
prieskumu, správny súd pristúpil k posúdeniu jeho zákonnosti z hľadiska žalobných námietok.

48. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, v zmysle ktorej výsledkom konania vo veci návrhu na overenie

pasportu stavby je vydanie potvrdenia o osvedčení stavby, ktoré je opatrením, táto bola dôvodná
v tom zmysle, že relevantná právna úprava skutočne neustanovuje, že by pasport stavby mal byť
overenýformourozhodnutiaorgánuverejnejsprávysnáležitosťamivyžadovanýmisprávnymporiadkom.
Naopak,výsledkom„rozhodovania“orgánuverejnejsprávyvkonanívovecinávrhunaovereniepasportustavby je individuálny správny akt, ktorý má povahu opatrenia orgánu verejnej správy. Samotné formálne
nesprávne označenie individuálneho správneho aktu však bez ďalšieho nevyhnutne nezakladá dôvod
na jeho zrušenie.

49. Formálne nesprávne označenie individuálneho správneho aktu samozrejme nemožno vnímať
izolovane bez prihliadnutia k eventuálnym ďalším vadám predmetného správneho aktu a vadám
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Naopak, formálne nesprávne označenie individuálneho
správneho aktu je potrebné vnímať v celkovom kontexte s eventuálnymi ďalšími vadami predmetného

správneho aktu a vadami konania, ktorého predchádzalo jeho vydaniu. Formálne nesprávne označenie
individuálneho správneho aktu spolu s jeho ďalšími vadami a vadami konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, môžu v celkovom skutkovom a právnom kontexte určitej konkrétnej preskúmavanej právnej
veci dosahovať takú intenzitu, ktorá potom zakladá nezákonnosť predmetného správneho aktu, a teda
dôvod na jeho zrušenie.

50. Vzhľadom na uvedené správny súd formálne nesprávne označenie napadnutého rozhodnutia
posudzoval v kontexte s jeho ďalšími vadami a vadami konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
ktoré zistil v nadväznosti na žalobné námietky. Správnemu súdu pritom bolo zrejmé, že žalobná
námietka, ktorej podstata spočívala v tom, že výsledkom konania vo veci návrhu na overenie pasportu
stavby je opatrenie orgánu verejnej správy, úzko súvisela so žalobnou námietkou absencie oprávnenia

žalovaného zrušiť vydané opatrenie ďalším rozhodnutím.

51. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, v zmysle ktorej žalovanému neumožňoval žiadny právny predpis
zrušiťvydanéopatrenieďalšímrozhodnutím,správnysúduvádza,žežalovanýbymoholzrušiťopatrenie
vydané v konaní vo veci návrhu na overenie pasportu stavby následným rozhodnutím, ktorým by

vyhovel protestu prokurátora smerujúcemu proti tomuto opatreniu. Z obsahu administratívneho spisu
však nijako nevyplýva, že by v preskúmavanej právnej veci išlo o takýto prípad. Inými slovami, z obsahu
administratívneho spisu nijako nevyplýva, že by napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím o proteste
prokurátora(vokolnostiachpreskúmavanejprávnejveci)smerujúcomprotiopatreniuzodňa09.11.2020.
Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žežalovanýnapadnutýmrozhodnutímpristúpilkopätovnému

„rozhodovaniu“ vo veci žiadosti žalobcu, a to na základe opätovného posúdenia veci vo svetle nových
skutočností zistených v nadväznosti na podanie ďalšieho účastníka konania zo dňa 17.12.2020.
Výsledkom opätovného „rozhodovania“ vo veci žiadosti žalobcu bolo potom vydanie napadnutého
rozhodnutia. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť zákonnosť výsledku predmetného opätovného
„rozhodovania“ žalovaného vo veci žiadosti žalobu, a to nielen s prihliadnutím k žalobnej námietke, že

žalovanému neumožňoval žiadny právny predpis zrušiť vydané opatrenie ďalším rozhodnutím, ale aj
vo svetle poukazu žalobcu na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané (podľa jeho textácie) okrem
iného v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku, pričom podmienky na postup podľa tejto právnej normy
neboli splnené.

52. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že tento správny akt mal byť vydaný (podľa jeho
textácie)okreminéhoskutočneajvzmysle§57ods.1správnehoporiadku.Podmienkyprepostuppodľa
tohto ustanovenia ale splnené neboli, ako na to dôvodne poukázal žalobca. Z obsahu administratívneho
spisu nijako nevyplýva, že by žalobca súhlasil s vyhovením „odvolaniu“, ktoré ostatne ani nebolo
prípustné podľa relevantnej právnej úpravy, a ktoré ani nie je súčasťou administratívneho spisu. Keďže

v konaní vo veci návrhu na overenie pasportu stavby sa nevydáva rozhodnutie v zmysle správneho
poriadku a keďže relevantná práva úprava odvolanie voči opatreniu vydanému v konaní vo veci návrhu
na overenie pasportu stavby ani nepripúšťa, odvolanie voči opatreniu zo dňa 09.11.2020 neprichádzalo
doúvahy.Aknapriektomužalovanývydalnapadnutérozhodnutiepostupompodľa§57ods.1správneho
poriadku, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

53. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku v napadnutom
rozhodnutí, správny súd uvádza, že samotné nesprávne poučenie o opravnom prostriedku nezakladá
dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Navyše, uvedenie poučenia
o opravnom prostriedku v preskúmavanom správnom akte, t.j. v napadnutom rozhodnutí, je priamym

dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany žalovaného, a to čo do formy predmetného
správneho aktu, keď žalovaný zvolil nesprávnu formu rozhodnutia orgánu verejnej správy namiesto
správnej formy opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré poučenie o opravnom prostriedku obsahovať
nemuselo. Odhliadnuc od uvedeného, správny súd považuje za príhodné poznamenať, že poučenieo opravnom prostriedku v napadnutom rozhodnutí je zmätočné, a tým aj nesprávne, pretože
neprípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu v ňom žalovaný odvodzuje od 30 ods. 1 písm. h)
správneho poriadku, ktorý ale znie tak, že správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania

začatého na podnet správneho orgánu. Nie je pritom zrejmé, prečo žalovaný poukazoval v poučení
o opravnom prostriedku na ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zastavenia správneho konania,
ak podľa „výroku“ napadnutého rozhodnutia zamietal návrh na overenie pasportu stavby a rušil opatrenie
zo dňa 09.11.2020, a teda žiadne správne konanie nezastavoval.

54. Správny súd sa ďalej zaoberal žalobnými námietkami, z ktorých implicitne vyplývalo, že žalovaný
pred vydaním napadnutého rozhodnutia neupovedomil žalobcu o podkladoch, z ktorých vychádzal pri
„opätovnom“ rozhodovaní vo veci žiadosti žalobcu, t.j. o podkladoch, z ktorých vychádzal pri vydaní
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd osobitne poukazuje na žalobnú námietku,
v rámci ktorej žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zrušil svoje
rozhodnutie,t.j.opatreniezodňa09.11.2020,nazákladenámietkyďalšiehoúčastníkakonania,ktorýmal

predložiť nejakú projektovú dokumentáciu k stavbám z roku 1970 ako aj znalecký posudok č. 23 z roku
2002, avšak vzhľadom na to, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, žalobca sa nevedel
bližšie vyjadriť k výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj k jeho dôvodu, čím mu boli znemožnené jeho
práva. Materiálna podstata predmetných žalobných námietok smeruje k tomu, že postupom žalovaného
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následokvydanienezákonnéhorozhodnutiaaleboopatreniavovecisamej.Vnadväznostinapredmetné
žalobné námietky správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný žalobcu neoboznámil
s podkladmi opätovného „rozhodovania“ vo veci jeho žiadosti, ktoré boli predložené ďalším účastníkom
konania, pričom tie mali podstatný význam pri opätovnom „rozhodovaní“ žalovaného vo veci žiadosti
žalobcu, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Predmetné žalobné námietky preto boli dôvodné,

keďže pri opätovnom „rozhodovaní“ žalovaného vo veci žiadosti žalobcu došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
opareniavovecižiadostižalobcu.Vtejtosúvislostisprávnysúdpreúplnosťdodáva,žezákladnépravidlá
konania, medzi ktoré patrí aj pravidlo súčinnosti normatívne vyjadrené v § 3 ods. 2 správneho poriadku,
podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,

zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy, je potrebné aplikovať aj v tých správnych konaniach, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.03.2012, ods.
74), akým je aj konanie vo veci návrhu na overenie pasportu stavby.

55. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania, že žalobca sa objektívne mohol oboznámiť s relevantnými
podkladmi aj pred podaním žaloby, keďže sa mohol aktívne zúčastniť štátneho stavebného dohľadu
dňa 14.12.2020, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu, ktorý žalovaný viedol vo
veci žiadosti žalobcu (zaevidovanej žalovaným pod č. 1239/2020), nijako nevyplýva, že by žalovaný

vyzýval žalobcu, aby sa vyjadril k listinám predloženým ďalším účastníkom konania v kontexte
svojho potenciálneho opätovného „rozhodovania“ vo veci žiadosti žalobcu. Pokiaľ mienil žalovaný
opätovne „rozhodovať“ vo veci žiadosti žalobcu, v intenciách § 3 ods. 2 správneho poriadku mal
žalobcu oboznámiť s listinami, resp. písomnosťami, ktoré mali byť podkladom jeho opätovného
„rozhodovania“,pričomžalovanýmalžalobcovizároveňumožniťvyjadriťsakpredmetnýmlistinám,resp.

písomnostiam v stanovenej lehote. Takto ale žalovaný podľa obsahu predmetného administratívneho
spisu nepostupoval. Správny súd navyše v tejto súvislosti poukazuje na obsah napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nijako nezmieňuje o štátnom stavebnom dohľade zo dňa 14.12.2020.
V napadnutom rozhodnutí naopak žalovaný výslovne uvádza, že dňa 30.12.2020 mu bolo doručené
oznámenie o nezákonnosti overenia pasportu predmetnej stavby, a že následne bol (žalovaný)

oboznámený s projektovou dokumentáciou predmetných stavieb ako aj so znaleckým posudkom
č. 23/2002, ktoré predložil ďalší účastník konania ako oznamovateľ. Z napadnutého rozhodnutia
taktiež vyplýva, že jedným z podkladov jeho vydania boli námietky ďalšieho účastníka konania, a to
zjavne námietky ďalšieho účastníka konania obsiahnuté v jeho podaní zo dňa 17.12.2020, doručenom
žalovanému dňa 30.12.2020. Z obsahu administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalovaný s týmito

námietkami, resp. s predmetným podaním ďalšieho účastníka konania oboznámil žalobcu pred vydaním
napadnutého rozhodnutia.56. So stanoviskom ďalšieho účastníka konania, že napadnutým rozhodnutím nemohol byť žalobca
objektívne ukrátený na žiadnych právach, keďže ním došlo k zrušeniu takého opatrenia žalovaného,
na vydanie ktorého neboli splnené zákonné podmienky, sa správny súd nestotožnil. Pri opätovnom

„rozhodovaní“ žalovaného vo veci žiadosti žalobcu totiž došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného oparenia vo
veci žiadosti žalobcu, ako to už bolo uvedené. Inými slovami, pri opätovnom „rozhodovaní“ žalovaného
vo veci žiadosti žalobcu došlo v rámci postupu žalovaného k porušeniu práv žalobcu ako účastníka
administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. K ukráteniu účastníka

administratívneho konania na jeho právach pritom nepochybne dochádza, ak v príslušnom konaní nie
sú rešpektované jeho práva, a to bez ohľadu na to, aký výsledok by malo mať príslušné konanie pri
postupe orgánu verejnej správy súladnom s relevantnou právnou úpravou.

57. Pokiaľ ide o stanovisko ďalšieho účastníka konania, že proti napadnutému rozhodnutiu mal žalobca
možnosť podať odvolanie, správny súd opätovne uvádza, že napadnuté rozhodnutie predstavuje

správny akt vydaný v konaní vo veci návrhu na overenie pasportu stavby. „Rozhodnutie“ orgánu verejnej
správy vydané v tomto konaní má povahu opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému nie je možné
uplatniť riadny opravný prostriedok, t.j. odvolanie, ako to už bolo uvedené. Návrh ďalšieho účastníka
konania, aby správny súd vec (žalobu) postúpil žalovanému na konanie o odvolaní, preto nebol dôvodný.

58. V nadväznosti na ďalším účastníkom konania namietanú nezákonnosť opatrenia zo dňa 09.11.2020,
správny súd uvádza, že predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté
rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie nebolo „rozhodovaním“ o odvolaní proti opatreniu zo dňa
09.11.2020, ale opätovným „rozhodovaním“ žalovaného vo veci žiadosti žalobcu. Vzhľadom k tejto
skutočnosti správny súd nemohol preskúmavať napadnuté rozhodnutie v spojení s opatrením zo

dňa 09.11.2020. Tak napadnuté rozhodnutie ako aj opatrenie zo dňa 09.11.2020 boli samostatnými
spôsobilými predmetmi správneho súdneho prieskumu.

59. V nadväznosti na zmienku ďalšieho účastníka konania o tom, že nebolo zrejmé, aké iné prostriedky
by žalovaný mohol využiť na zabezpečenie nápravy vo vzťahu k opatreniu zo dňa 09.11.2020, správny

súd uvádza, že žalovaný mohol podať podnet na podanie protestu prokurátora proti predmetnému
opatreniu tak, ako takýto podnet mohol podať aj ďalší účastník konania. Správny súd zdôrazňuje,
že orgánu verejnej správy nič nebráni, aby podal podnet na podanie protestu prokurátora proti svoju
opatreniu, ak zistí, že ním porušil zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Následne by
mohol prokurátor svojím protestom iniciovať konanie o proteste prokurátora, v rámci ktorého by sa

postupom lege artis posúdila zákonnosť opatrenia zo dňa 09.11.2020.

60. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného nadväzujúcu na § 103 stavebného zákona uvádzanú vo
vyjadrení žalovaného k žalobe a v jeho duplike, správny súd v prvom rade vo všeobecnej rovine
poznamenáva, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nie

je možné zhojiť doplnením dôvodov, či zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnom konaní. Pre správny súd
posudzujúci zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je
právne relevantná len argumentácia uvedená v preskúmavanom rozhodnutí alebo opatrení orgánu
verejnej správy. Keďže napadnuté rozhodnutie argumentáciu nadväzujúcu na § 103 stavebného zákona

ako ani odkaz na túto právnu normu neobsahuje, a takúto argumentáciu žalovaný uviedol až vo svojich
podaniach v priebehu správneho súdneho konania, správny súd na ňu už nemohol prihliadať a preto
sa ňou ani bližšie nezaoberal.

61. K zmienke žalobcu v žalobe, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené jeho manželke dňa

27.01.2025, správny súd uvádza, že podľa doručenky založenej v administratívnom spise bolo
napadnuté rozhodnutie uvedeného dňa doručené žalobcovi.

62. K námietke žalobcu, že ďalší účastník konania nebol účastníkom administratívneho konania,
v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v dôsledku čoho nemal byť ani účastníkom predmetného

správneho súdneho konania, správny súd (akokoľvek uvedomujúc si objektívny charakter účastníctva
v administratívnom konaní ako aj v správnom súdnom konaní) uvádza, že žalovaný s ďalším účastníkom
administratívneho konania v samotnom administratívnom konaní konal, pričom mu aj doručovalnapadnuté rozhodnutie. Správny súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na túto okolnosť je potrebné
v preskúmavanej právnej veci považovať spoločnosť ANV, s.r.o. za ďalšieho účastníka konania.

63. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci
samej, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

64. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vec opätovne posúdiť. Žalovaný pritom bude viazaný
právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku. Opomenúť samozrejme nemožno, že
úlohoužalovanéhovďalšomkonaníbudesvojeprípadnéindividuálnesprávneaktyvydanévpredmetnej
právnej veci zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu odôvodniť.

65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

66. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že mu

právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením
ktorej by mu vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by mu
mal priznať právo na náhradu trov konania.

67. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.