Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202051
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125202051.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., právne
zastúpený D. E. F., advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX C., proti žalovanému: G. H. I., J., so sídlom K.
XXXX/XXX, XXX XX C., L.: XX XXX XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2025 domáhal určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ktoré sú obsahom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa

06.04.2017. Žaloba bola pôvodne podaná voči žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločnostípodč.542097902,konajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava –
Mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 258 713, ako zmluvnej strane predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

2. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III. súd zistil, že dňa 05.04.2025 došlo
k dobrovoľnému výmazu žalovaného – BNP PARIBAS PERSONAL SA, pobočka zahraničnej banky,
IČO: 47 258 713, s tým, že na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 02.04.2024 došlo k predaju
podniku predávajúceho na kupujúceho – Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, na ktorého prešli všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj podniku

vzťahuje.

3. Dňa 19.06.2025 bol súdu doručený návrh žalobcu na pokračovanie v konaní s právnym nástupcom
pôvodne žalovaného.

4. Uznesením č.k. 10Csp 64/2025-37 zo dňa 20.06.2025 rozhodol súd v súlade s § 64 CSP

o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného, a to s nástupníckou spoločnosťou HOME
CREDIT SLOVAKIA, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.08.2025 uviedol, že medzi ním a spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA došlo dňa 02.04.2024 k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku.
Zmluvou o predaji podniku prešli na žalovaného ako kupujúceho všetky práva a pohľadávky, ktoré

v čase predaja podniku spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA voči svojim klientom
evidovala. Prešli teda všetky úverové zmluvy, na ktorých boli stále existujúce pohľadávky voči klientoma naopak neprešli zmluvy, ktoré boli doplatené, odpísané alebo postúpené na iný subjekt pred predajom
podniku. V súvislosti s uplatňovaným určovacím výrokom v tomto súdnom konaní uviedol, že žalovaný
pohľadávku zo žalovanej úverovej zmluvy neeviduje vo svojej správe, t.j. nedošlo k jej prechodu na

žalovanéhovsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi.Zozistenýchskutočnostívyplýva,žepohľadávka
nebola súčasťou prevodu podniku, čo môže byť dôsledkom jej skoršieho uhradenia, odpísania zo strany
pôvodného veriteľa, prípadne jej postúpenia na iný subjekt ešte pred samotným prevodom podniku.
S poukazom na uvedené namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

6. Dňa 03.09.2025 doručil žalovaný súdu listinný dôkaz – vyhlásenie BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA zo dňa 01.09.2025, že ich pohľadávka voči žalobcovi zo zmluvy č. 264121503661701
zo dňa 06.04.2017 bola postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., a to na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 01.03.2024, t.j. ešte pred predajom podniku na
základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 02.04.2024.

7. Písomným podaním zo dňa 20.10.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2025, vzal žalobca
vzhľadom na vyjadrenie žalovaného a listinné dôkazy, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu týkajúce
sa nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, žalobu v celom rozsahu späť a navrhol
náhradu trov konania účastníkom nepriznať. Poukázal na to, že žalobu o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok podal voči žalovanému – veriteľovi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so

sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločnostípodč.542097902,konajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, ktorý v čase podania žaloby dňa 14.3.2025
bol zapísaný v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III., oddiel: Po, Vložka číslo: 2990/B,
pričom k výmazu spoločnosti došlo dňa 05.04.2025, teda po podaní žaloby. Z výpisu z obchodného

registra vyplýva, že veriteľ predal podnik spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Z listín, ktoré predložil
žalovaný vyplýva, že pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko,
s.r.o. dňa 1.3.2024, avšak žalobcovi doposiaľ pôvodný veriteľ, ani spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
oznámenie o postúpení pohľadávky z predmetnej zmluvy nedoručili a doklad o postúpení pohľadávky z
1.3.2024 nedoložil spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ani samotný pôvodný veriteľ BNP PARIBAS

PERSONALFINANCE.Vdôsledkutýchtozmienohľadompostúpeniajehozáväzkovéhovzťahu,predaju
podniku pôvodného veriteľa stratil prehľad, kto je nositeľom jeho záväzku a pri podaní žaloby vychádzal
z toho, že žaluje subjekt, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere a že subjekt, ktorý žaluje je správny. Ďalej
argumentoval ustanovením § 53 ods. 4, písm. b) OZ a uviedol úvahy o údajne logickom rozpore medzi
ustanovením § 53 ods. 4 písm. b) OZ a § 524 OZ.

8. Žalovaný so späťvzatím žalobcu vyslovil súhlas vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2025 a navrhol,
aby súd konanie zastavil a priznal žalovanému náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Uviedol,
že žalobca svoju požiadavku o aplikáciu ustanovenia § 257 CSP opiera o skutočnosť, že nebol zo
strany pôvodného veriteľa spoločnosti BNP PARIBAS SA a taktiež ani zo strany postupníka EOS KSI

Slovensko, s.r.o. o postúpení pohľadávky informovaný. Žalovaný má však za to, že táto informácia je
výlučne subjektívnym tvrdením žalobcu, ktoré bola zo strany spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
pri dopytovaní žalovaného vyvrátené. Podľa informácií žalovaného postupník postúpenie pohľadávky
žalobcovi oznámil. Pokiaľ by to aj nespravil, táto skutočnosť nemá žiadny právny vplyv na pasívnu
legitimáciu žalovaného ani na zodpovednosť žalobcu za správne určenie subjektu konania. Poukázal na

to, že oznamovacia povinnosť podľa § 526 OZ neslúži na účely určenia žalovaného v súdnom konaní,
ale výlučne na ochranu dlžníka pri plnení záväzku, aby vedel, komu má po postúpení plniť, a aby plnenie
pôvodnémuveriteľovimaloúčinkysplneniaaždooznámenia.Pokiaľžalobcaargumentovalustanovením
§ 53 ods. 4, písm. b) OZ, dodal, že postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.
nemalo vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadny vplyv, preto nemôže byť vyhodnotené za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je toho názoru, že záver žalobcu o údajne logickom rozpore medzi
ustanovením § 53 ods. 4 písm. b) OZ a § 524 OZ neobstojí v právnej ani skutkovej rovine.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a to ešte predtým, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a súhlas žalovaného nie je potrebný (žalovaný však
súhlas udelil), súd konanie s poukazom na § 145 CSP zastavil.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, aplikoval súd v prejednávanej veci ustanovenie § 256 CSP
upravujúceho zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie v spojení s § 257 CSP.

17. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde
prvej inštancie žalobca v sporovom konaní. V prejednávanej veci možno konštatovať, že z procesného
hľadiska síce zavinil zastavenie konania žalobca tým, že vzal žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok v celom rozsahu späť bez toho, aby toto späťvzatie bolo zapríčinené výlučným správaním
žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť, avšak súd je toho názoru, že tu existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú žalovanému náhradu trov konania nepriznať.

18. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady

zodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo
14/99 z 1.9.2000).

19. Použitie ustanovenie § 257 ods. 1 CSP je teda odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá
na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že

pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na
mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP. Toto ustanovenie slúži na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok. (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1042 - 1052:
D. M.)

20. Vychádzajúc z uvedeného rozhodol súd o trovách konania v zmysle § 257 CSP. Za dôvody hodné
osobitnéhozreteľavdanomprípadepovažovalsúdokolnosti,ktorénastalivpriebehusporovéhokonania
a viedli napokon aj k späťvzatiu žaloby.

21. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca podal dňa 19.03.2025 žalobu o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok upravených v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere voči pôvodnému
veriteľovi, a to spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúcej na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky.22. Následne po podaní žaloby došlo dňa 05.04.2025 k dobrovoľnému výmazu pôvodného žalovaného
z dôvodu, že dňa 02.04.2025 došlo k predaju podniku pôvodného žalovaného na spoločnosť HOME

CREDITSLOVAKIAa.s.,naktorúprešlivšetkyprávaazáväzky,naktorésapredajvzťahuje.Sozreteľom
na túto skutočnosť rozhodol súd o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného,
a to súčasným žalovaným.

23. Žalovaný následne namietal, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, pretože pohľadávka

voči žalobcovi z predmetnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere na neho neprešla, ale bola
postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 01.03.2024 na
spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.

24. Žalobca vzhľadom na túto skutočnosť (a z nej plynúci nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) vzal
následne žalobu v celom rozsahu späť. Poukázal však na to, že o postúpení pohľadávky z predmetnej

zmluvy na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 01.03.2024 nemal vedomosť, pretože mu doposiaľ
pôvodný veriteľ, ani spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., oznámenie o postúpení pohľadávky z
predmetnej zmluvy nedoručili a doklad o postúpení pohľadávky z 01.03.2024 nedoložil žalovanému
ani samotný pôvodný veriteľ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE. V dôsledku týchto zmien ohľadom
postúpenia jeho záväzkového vzťahu, predaja podniku pôvodného veriteľa stratil prehľad, kto je

nositeľom jeho záväzku a pri podaní žaloby vychádzal z toho, že žaluje správny subjekt, a to subjekt,
s ktorým uzavrel zmluvu o úvere.

25. Nie je sporným, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“). Rovnako je nepochybné, že postúpenie pohľadávky
je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie
je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa
dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 1 a 2 OZ)

26. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o neoznámení postúpenia pohľadávky zo strany postupníka, a teda
spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o.

27. V súvislosti s tým súd uvádza, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti,

ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný
je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od
procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného.
Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca

zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto
skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného
bremena na protistranu.

28. Keďže nie je možné zo strany žalobcu preukázať neexistenciu určitej skutočnosti (nedoručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, resp. nepreukázanie postúpenia pohľadávky zo
strany postupníka), dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje druhú stranu, ktorá tvrdí opak. Žalovaný
však svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že žalobca
v čase podania žaloby nemal vedomosť o tom, že pôvodne žalovaný nie je už viac nositeľom práv

o povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Rovnako
možno prijať záver, že touto informáciou nedisponoval ani v čase rozhodnutia súdu o pokračovaní
v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, a teda terajším žalovaným.

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že aj keby postupník oznámenie o postúpení pohľadávky na EOS

KSI Slovensko s.r.o. žalobcovi ako dlžníkovi nezaslal (bolo potrebné preukázanie, poznámka súdu),
nemá táto skutočnosť vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, súd toto tvrdenie nespochybňuje,
avšak uvádza, že táto okolnosť má v prejednávanej veci bezpochyby vplyv na rozhodnutie súdu
o náhrade trov konania, konkrétne je určujúca pre aplikáciu § 257 CSP.31.Sozreteľomnauvedenéokolnostimožnopodľanázorusúduprijaťzáver,ževdanomprípadebybolo
nespravodlivé a neprimerane tvrdé, aby trovy konania znášal len žalobca. Naopak ako opodstatnené a

spravodlivé sa javí riešenie, že každá zo strán sporu znáša svoje náklady sama, a preto súd žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127
CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).