Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013258
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124013258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Malackách, trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV
Leopoldov, pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
20.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Malackách,

trvale bytom C.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

od mesiaca marec 2019 až najmenej do 20.03.2025, s výnimkou obdobia od 21.03.2019 do 18.07.2021,
kedy vykonával trest odňatia slobody, a obdobia od 09.02.2025 doposiaľ, kedy sa nachádzal vo výkone

väzby v ÚVV Leopoldov, v Skalici ani na iných miestach na území Slovenskej republiky, úmyselne
riadne a včas neplatil výživné na svoje maloleté deti D. B., nar. XXXX, E. B., nar. XXXX, a F. B., nar.
XXXX, aktuálne bytom v G., v Centre pre deti a rodiny Trnava, so sídlom Trnava, Botanická č. 46, i keď
mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 8P/262/2016-201 zo dňa 15.01.2019, právoplatným dňa 20.03.2019, a to tak, že je
povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima mesačne na účet Centra pre deti a rodiny so sídlom Trnava, Botanická 46, a hoci si bol obvinený

vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom, nevynaložil dostatočné úsilie, aby
si našiel a udržal stále zamestnanie a zabezpečil si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého mohol výživné
uhrádzať a o sprostredkovanie zamestnania nepožiadal ani úrad práce, čim mu za obdobie od mesiaca
marec 2019 až do 09.02.2025, s výnimkou obdobia od 21.03.2019 do 18.07.2021, kedy bol vo výkone
trestu odňatia slobody, vznikol dlh na výživnom vo výške 4.133,62 €,
pričom skutku sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného Malacky, č. k. 1T/82/2016 zo dňa
18.09.2017, právoplatným dňa 22.11.2018, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1 ods. 3 písm. b) písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
dva roky a štyri mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom
stráženia, ktorý vykonal dňa 18.07.2021,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného

a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách, a hoci bolvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacovzatakýčinodsúdenýazvýkonutrestuodňatiaslobody
uloženého za taký čin prepustený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností zaplatil zameškané výživné na svoje maloleté deti D. B., nar. XXXX, E. B., nar. XXXX,
a F. B., nar. XXXX, vo výške 4.133,62 €, k rukám Centrum pre deti a rodiny Trnava, Ulica Botanická

6269/46, 917 08 Trnava, IČO: 00 351 628.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v Malackách, trvale bytom C., pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného

zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podali obhajkyňa obvineného a prokurátor
odpor. Odpor bol podaný oprávnenými osobami a včas, preto súd vo veci nariadil a vykonal hlavné
pojednávanie.

Obžalovaný po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm.
b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257
ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal „áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, poškodený sa nevyjadril.

Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal,

pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov
žalovanej trestnej činnosti, a to prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona, vrátane naplnenia
znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy: výsluch obžalovaného A. B., prehľad výživného od CDR
Trnava, lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia ZVJS, lustrácia centrálnej databázy súdov (CDB),
lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), a odpis registra trestov (RT).

K výroku o treste.Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a Trestného zákona.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Obžalovaný má v odpise registra trestov 9 záznamov, a to:

1. Okresná prokuratúra Malacky; rozhodnutie 28.03.2008; spis. značka E. XXXX/XX; právoplatnosť
06.06.2008; trestný čin podľa § 348/1d Tr. zák.; podmienečné zastavenie trestného stíhania so
skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 06.06.2010,
2. Okresný súd Malacky; rozsudok 05.05.2008; spis. značka 1T/142/2008; právoplatnosť 24.06.2008;
trestný čin podľa § 9/2, § 247/1,2a, trestný čin podľa § 9/2, § 257/1, trestný čin podľa § 9/2, § 247/2a,3b,

trestný čin podľa § 9/2, § 247/2a,3b Tr. zák. 140/1961; odňatie slobody podmienečne na 10 mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 2 mesiace do 24.08.2009; osvedčenie sa 24.8.2011 podľa § 50/6 Tr.
zák.; na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
3. Okresný súd Bratislava 2; trestný rozkaz 06.06.2008; spis. značka 3T/74/2008; právoplatnosť
19.8.2008; trestný čin podľa § 348/1d Tr. zák. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 8 mesiacov

so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 19.08.2010; osvedčenie sa 19.08.2011; zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na 1 rok 6 mesiacov; vykonanie trestu 19.02.2010; odsúdenie zahladené podľa § 93/1
Tr. zák., na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
4. Okresný súd Malacky; trestný rozkaz 09.11.2010; spis. značka 0T/46/2010; právoplatnosť 09.11.2010;
trestný čin podľa § 348/1d Tr. zák. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 5 mesiacov v ústave

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; podmienečné prepustenie 17.02.2011 Okresný súd
Martin, spisová značka 3PP/221/2010 so skúšobnou dobou na 1 rok; osvedčenie sa 09.06.2012; zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok 3 mesiace; vykonanie trestu 17.05.2012,
5. Okresný súd Malacky; rozsudok 31.10.2011; spis. značka 1T/176/2009; právoplatnosť 31.10.2011;
trestný čin podľa § 348/1d Tr. zák. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 4 mesiace v ústave

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; vykonanie trestu 23.08.2012; zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na 1 rok; vykonanie trestu 28.02.2013,
6.OkresnýsúdMalacky;trestnýrozkaz11.06.2012;spis.značka2T/17/2012;právoplatnosť27.08.2012;
§ 348/1d Tr. zák. 300/2005; upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný
súd Malacky, 09.11.2010, spisová značka 0T/46/2010, v spojitosti s rozsudkom Okresný súd Malacky,

31.10.2011, spisová značka 1T/176/2009,
7.OkresnýsúdMalacky;trestnýrozkaz18.04.2013;spis.značka3T/49/2013;právoplatnosť01.08.2013;
trestný čin podľa § 207/1,3b Tr. zák. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 1 rok v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; vykonanie trestu 05.11.2014,
8. Okresný súd Malacky; rozsudok 18.09.2017; spis. značka 1T/82/2016; Krajský súd Bratislava;

uznesenie 22.11.2018; spis. značka 2To/35/2018; právoplatnosť 22.11.2018; trestný čin podľa §
207/1,3b,c Tr. zák. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 2 roky 4 mesiace v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia; vykonanie trestu 18.07.2021,
9.OkresnýsúdMalacky;trestnýrozkaz19.07.2024;spis.značka0T/67/2024;právoplatnosť19.07.2024;
§ 289/2 Tr. zák. 300/2005, prečin; peňažný trest 1000 EUR, náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac;

zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 1 rok 6 mesiacov.

Zcentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkovvyplýva,žeobžalovanývnejmá21záznamovza
obdobie od 12.11.2016 do 21.09.2024, prevažne na úseku dopravy, ale aj priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu.

Pri prečine zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je trestná sadzba
trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov.Súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k
záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je daná tým, že obžalovaný sa k trestnému činu
priznal a úprimne ho oľutoval s poukazom na jeho prednesy na hlavnom pojednávaní. Priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, je daná
s poukazom na jeho záznamy v odpise registra trestov.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon podmienečne
odložil za súčasného určenia skúšobnej doby 5 (päť) rokov, ktorý považuje za spravodlivý a naplňujúci
účel trestu.

Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil jeho vysoký počet záznamov v odpise registra trestov
aregistripriestupkov.Ztýchtoskutočnostívyplýva,žeopakovanésankciezapriestupky,predchádzajúce

podmienečné odsúdenia, a ani neskoršie výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody,
u obžalovaného neviedli k dlhodobej a stabilnej náprave, pretože napriek týmto predchádzajúcim
skúsenostiam sa obžalovaný neskôr trestnej činnosti a priestupkového konania opäť dopustil. Súd tiež
dáva do pozornosti, že súd obžalovaného uznal za vinného za trestný čin zanedbanie povinnej výživy,
pričom obžalovaný sa totožnej trestnej činnosti v minulosti dopustil už dva krát, za čo bol odsúdený

v roku 2013 a v roku 2017, pričom v oboch prípadoch mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia
slobody, v skoršom prípade vo výmere 1 rok, ktorý vykonal v roku 2014, a v neskoršom prípade vo
výmere 2 roky a 4 mesiace, ktorý vykonal v roku 2021. Súd konštatuje, že obžalovaný má sklony
k páchaniu trestnej činnosti. Predchádzajúce odsúdenia a ani samotné výkony trestov odňatia slobody,
nepôsobili na obžalovaného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby obžalovaného prevychovali a

odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Páchanie protiprávnej činnosti preto nie je u obžalovaného
len jednorazovým vybočením z inak riadneho spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane
páchala protiprávnu činnosť. Súd napokon poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v roku
2011 podmienečne prepustený, kedy jednou z podmienok podmienečného prepustenia je dôvodný
predpokladvedeniariadnehoživota,anapriektomusaobžalovanýneskôrtrestnejčinnostiopäťdopustil.

Súd v prospech obžalovaného zohľadnil jeho postoj k trestnej činnosti, kedy sa obžalovaný k trestnej
činnosti priznal a túto oľutoval. Ďalej pre súd významnou skutočnosťou bolo to, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré je neodvolateľné, pri ktorom sú výrazne obmedzené
možnosti podať opravné prostriedky, a ktoré môže byť dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu, či

už v zmysle predchádzajúcej súdnej praxe, alebo v súčasnosti s poukazom na § 39 ods. 5 Trestného
zákona. Súd napokon v prospech obžalovaného zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný v rámci
výsluchu prezentoval, že si zabezpečil príjem podnikateľskou činnosťou a na to nadväzujúci záujem
splatiť dlžné výživné počas plynutia skúšobnej doby, resp. do jedného roka.

Súd skutočnosti v neprospech obžalovaného posúdil ako odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody
ako druhu trestu, nakoľko alternatívny trest by neplnil svoj účel, pretože by bol príliš mierny. Skutočnosti
v neprospech obžalovaného súd ďalej posúdil ako odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere 2 roky, teda ide o trest odňatia slobody vo výmere prísnejšej ako je dolná hranica trestnej sadzby
(1 rok), pričom uvedené skutočnosti podľa názoru súdu vylučujú mimoriadne zníženie trestu podľa §

39 ods. 5 Trestného zákona. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky napokon navrhoval aj prokurátor
v záverečnej reči, avšak prokurátor nevzhliadol dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody.

Súd skutočnosti v prospech obžalovaného posúdil ako dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu

odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Účelom právnej úpravy trestného
činu zanedbanie povinnej výživy je podľa názoru súdu zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti,
teda prvoradé je to, aby oprávnenej osobe bolo poskytované výživné. Pokiaľ obžalovaný prezentoval
zabezpečenie príjmu z podnikateľskej činnosti a záujem zaplatiť dlžné výživné, tak tieto skutočnosti
v spojení s vyhlásením o vine súd posúdil ako dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia

slobody s tým účelom, aby obžalovaný mohol svoje zámery naplniť. Na zabezpečenie tohto zámeru,
a tým zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti, súd v súlade s § 50 ods. 2 Trestného zákona
uložil obžalovanému aj výslovnú povinnosť aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil
zameškané výživné na svoje maloleté deti. V prípade, ak by si obžalovaný túto povinnosť nesplnil,existuje hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody v už uvedenej prísnejšej výmere 2 roky.
Zároveň súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, a takto určená dĺžka skúšobnej doby
je odôvodnená aj trestnou minulosťou obžalovaného, na ktorú poukazoval aj prokurátor, a aj tým, že pri

takto dlhej skúšobnej dobe je možné následne posúdiť nielen to, či obžalovaný zaplatí dlžné výživné
v zmysle povinnosti podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, ale či si bude plniť aj bežnú vyživovaciu
povinnosť počas skúšobnej doby ako súčasť vedenia riadneho života.

Pokiaľ prokurátor poukazoval na tzv. spätný chod trestania a zdôrazňoval potrebu postupného

sprísňovania uložených trestov, pokiaľ predchádzajúce tresty neplnili svoj účel, súd k tomu uvádza, že
posledné odsúdenie za trestný čin zanedbanie povinnej výživy bolo u obžalovaného v roku 2017/2018,
teda pred viac ako 8 rokmi, pričom následné odsúdenie po tomto odsúdení sa týkalo trestného činu
ohrozenie pod vplyvom návykovej látky v roku 2024. Za tento trestný čin v roku 2024 bol obžalovanému
uložený peňažný trest vo výške 1000 Eur, teda súd nepristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu
odňatia slobody, a vzhľadom na totožný dátum vydania trestného rozkazu a jeho právoplatnosti

v uvedenej trestnej veci je zrejmé, že aj v tej veci konajúca prokuratúra akceptovala uvedený trest. Trest
uložený v prejednávanej trestnej veci je zároveň výrazne prísnejším trestom, než aký bol obžalovanému
uložený v roku 2024.

Záverom súd uvádza, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu

nevyplynuli také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu oproti tomu, aký súd
pôvodne uložil trestným rozkazom.

Z týchto všetkých dôvodov súd obžalovanému uložil taký trest, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,

ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.