Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013258
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124013258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.03.2025, č.k. 8T/39/2024-249, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20.11.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku sa

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D.,

odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 37 písm. h) a m) Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonavzneníúčinnomod06.08.2024súdobžalovanéhonavýkon

uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd zrušuje výrok o treste uložený
obžalovanému:
- trestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.:8T/48/2025zodňa27.06.2025,právoplatným
dňa 27.06.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare)
zo dňa 20.03.2025, č.k. 8T/39/2024-249 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, žeod mesiaca marec 2019 až najmenej do 20.03.2025, s výnimkou obdobia od 21.03.2019 do 18.07.2021,
kedy vykonával trest odňatia slobody, a obdobia od 09.02.2025 doposiaľ, kedy sa nachádzal vo výkone
väzby v ÚVV Leopoldov, v D. ani na iných miestach na území Slovenskej republiky, úmyselne riadne

a včas neplatil výživné na svoje maloleté deti E. B., nar. XXXX, F. B., nar. XXXX, a G. B., nar. XXXX,
aktuálne bytom v H., v Centre pre deti a rodiny H., D. D. H., I. J. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť
vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a výška
vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/262/2016-201
zo dňa 15.01.2019, právoplatným dňa 20.03.2019, a to tak, že je povinný prispievať na výživu každého

z maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na účet Centra pre deti
a rodiny so sídlom H., I. XX, a hoci si bol obvinený vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči svojim
maloletým deťom, nevynaložil dostatočné úsilie, aby si našiel a udržal stále zamestnanie a zabezpečil
si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého mohol výživné uhrádzať a o sprostredkovanie zamestnania
nepožiadal ani úrad práce, čim mu za obdobie od mesiaca marec 2019 až do 09.02.2025, s výnimkou
obdobia od 21.03.2019 do 18.07.2021, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, vznikol dlh na

výživnom vo výške 4.133,62 €,
pričom skutku sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného Malacky, č. k. 1T/82/2016 zo dňa
18.09.2017, právoplatným dňa 22.11.2018, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 ods. 3 písm. b) písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
dva roky a štyri mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom

stráženia, ktorý vykonal dňa 18.07.2021.
Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím §
36 písm. l) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Rovnako podľa
§ 50 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v
skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné na svoje maloleté deti E. B., nar.
XXXX, F. B., nar. XXXX, a G. B., nar. XXXX, vo výške 4.133,62 €, k rukám Centrum pre deti a rodiny

H., K. I. XXXX/XX, XXX XX H., L.: XX XXX XXX.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, proti výroku
o treste, ktoré odôvodnila nasledovne (skrátene) :
2.1. Ako správny a dôkazmi podložený považuje prokurátorka záver súdu o uznaní obžalovaného za
vinného pre trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava č.k.

2Pv 288/23/2207 zo dňa 30.10.2024. Rovnako sa stotožňuje s druhom a výmerom trestu, a to uložením
trestu odňatia slobody vo výške 2 /dva/ roky. Za pochybenie však považuje podmienečné odloženie
trestuodňatiaslobodypodľa§49ods.1písm.a/Trestnéhozákona.Súdvodôvodnenírozsudkukvýroku
o treste uviedol, že pri úvahe nad druhom a výmerom trestu vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods.
1 Trestného zákona a § 33a Trestného zákona. V neprospech obžalovaného súd zohľadnil jeho vysoký

počet záznamov v odpise registra trestov a registri priestupkov, z ktorých vyplýva, že opakované sankcie
za priestupky, predchádzajúce podmienečné odsúdenia a ani neskoršie výkony nepodmienečných
trestov odňatia slobody u obžalovaného neviedli k dlhodobej a stabilnej náprave, pretože napriek týmto
predchádzajúcim skúsenostiam sa obžalovaný následne trestnej činnosti ako i priestupkového konania
znovudopustil.Tietoskutočnostivneprospechobžalovanéhoviedlisúdkuloženiutrestuodňatiaslobody

ako druhu trestu, nakoľko alternatívny trest by nesplnil svoj účel, pretože by bol príliš mierny. Naviac
tieto skutočnosti viedli súd i k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere prísnejšej ako je dolná hranica
trestnej sadzby. Naproti tomu postoj obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, a túto
oľutoval, zohľadnil v jeho prospech, čo v konečnom dôsledku viedlo k podmienečnému odkladu výkonu
trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

2.2. Obžalovaným prezentované zabezpečenie príjmu z podnikateľskej činnosti a záujem zaplatiť
dlžné výživné v spojení s vyhlásením o vine súd posúdil ako dôvod pre podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody s tým cieľom, aby obžalovaný mohol svoje zámery naplniť. Na zabezpečenie
tohto zámeru súd aplikoval vo vzťahu k obžalovanému ustanovenie § 50 ods. 2 Trestného zákona.
Prokurátorka má za to, že na aplikáciu ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona neboli

splnené zákonné podmienky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd môže podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, mádôvodne za to, že na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výškou trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný.
2.3. V prvom rade prokurátorka poukazuje na doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ deväťkrát

súdne trestaný, z toho štyrikrát bol odsúdený na nepodmienečný odňatia slobody. Upriamuje pozornosť
na skutočnosť, že pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona bol
odsúdený už dvakrát, vždy na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom aktuálne prejednávanú
trestnú činnosť začal páchať dňom 18.7.2021, t. j. okamihom vykonania nepodmienečného trestu
odňatia slobody, uloženého rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2016 zo dňa 18.9.2017,

právoplatným dňa 22.11.2018. Od mesiaca júl 2021 pritom obžalovaný uhradil len niekoľko minimálnych
súm. Laxnému prístupu obžalovaného nasvedčuje i skutočnosť, že za mesiace november - december
2024 predstavoval jeho príjem, podľa jeho prednesu na hlavnom pojednávaní, sumu cca. 10 000 €,
pritom v mesiaci január 2025 za túto sumu /cca. 10 000 €/ zakúpil pre výkon svojej práce bager. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k vlastným deťom nie je
pre obžalovaného prioritou. Takýmto konaním prezentuje svoju ľahostajnosť k veci.

2.4. Obžalovaný je špeciálnym recidivistom, u ktorého doposiaľ uložené tresty neviedli k náprave,
nemožno z ich výkonu vyvodiť žiaden resocializačný vplyv na menovaného. Pre úplnosť uvádza, že
trestnú činnosť obžalovaný pácha v podstate kontinuálne od roku 2008. Z odpisu registra trestov je
zrejmé, že jednotlivé odsúdenia obžalovaného na seba nadväzujú a nemožno ustáliť žiadne časovo
významné obdobie, v ktorom by viedol riadny život. Vzhľadom na tieto skutočností má za to, že z dôvodu

nevyhnutnosti individuálnej ako i generálnej prevencie je potrebné vo vzťahu k obžalovanému uplatniť
represívnu dĺžku trestu vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody. Za daného stavu považuje
úvahu súdu o záujme obžalovaného na úhrade dlžného výživného za iluzórnu.
2.5. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“
v príslušnom gramatickom tvare) podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zrušil predmetný

rozsudok prvostupňového súdu, čo do výroku o treste a zároveň podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, eventuálne podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám.
3. K podanému odvolaniu sa (cestou obhajkyne) vyjadril obžalovaný vo svojom podaní zo dňa
19.05.2025, pričom uviedol nasledovné (skrátene). Obžalovaný v plnom rozsahu nesúhlasí s podaným

odvolaním prokurátorky OP Trnava. Má za to, že prvostupňový súd postupoval správne a vydal rozsudok
na základe náležitého zisteného skutkového stavu a správne uložil trest s podmienečným odkladom.
Rovnako správne prihliadol aj na konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu,
pomery a možnosti jeho nápravy, najmä na úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku a
na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným. Súd správne prihliadol najmä na zásadu personality. V

danom prípade je potrebné zabezpečenie vyživovacej povinnosti, a v prípade odsúdenia obžalovaného
nanepodmienečnýtrestodňatiaslobody,byobžalovanýstratilakúkoľvekmožnosťnazaplateniedlžného
a bežného výživného na maloleté deti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací
súd podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol odvolanie prokurátorky, ako nedôvodné.
4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že z dôvodov podrobne uvedených

v podanom odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu vo vzťahu k výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
zrušil čo do výroku o treste a vec podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, eventuálne podľa § 322
ods. 2 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol. Obhajkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
vyjadrenia k odôvodneniu odvolania zo dňa 19.05.2025 a navrhuje, aby odvolací súd podľa § 319

Trestného poriadku zamietol odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné. Obžalovaný sa na verejné
zasadnutie napriek riadnemu upovedomeniu nedostavil.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátorky nie je dôvod

na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa§316ods.3Trestnéhoporiadku.Odvolaniepodalaprokurátorkaakooprávnenáosoba,vzákonnej
lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých
výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie prokurátorky je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že pri úvahe nad druhom a výmerou trestu prvostupňový súd vychádzal najmä
z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných
činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené

v § 33a Trestného zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného

činu. Obžalovaný má v odpise registra trestov 9 záznamov, ktoré prvostupňový súd presne popísal (na
stranách 3 a 4 textu napadnutého rozsudku). Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
vyplýva, že obžalovaný v nej má 21 záznamov za obdobie od 12.11.2016 do 21.09.2024, prevažne na
úseku dopravy, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Pri prečine zanedbanie povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)

písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden)
rok až 5 (päť) rokov.
8. Prvostupňový súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona dospel k záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu
okolnosť. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je daná tým, že obžalovaný

sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval s poukazom na jeho prednesy na hlavnom
pojednávaní. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za
trestný čin odsúdený, je daná s poukazom na jeho záznamy v odpise registra trestov. Prvostupňový
súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon podmienečne
odložil za súčasného určenia skúšobnej doby 5 (päť) rokov, ktorý považoval za spravodlivý a naplňujúci

účel trestu. Prvostupňový súd v neprospech obžalovaného zohľadnil jeho vysoký počet záznamov
v odpise registra trestov a registri priestupkov. Z týchto skutočností vyplýva, že opakované sankcie
za priestupky, predchádzajúce podmienečné odsúdenia, a ani neskoršie výkony nepodmienečných
trestov odňatia slobody, u obžalovaného neviedli k dlhodobej a stabilnej náprave, pretože napriek týmto
predchádzajúcim skúsenostiam sa obžalovaný neskôr trestnej činnosti a priestupkového konania opäť

dopustil. Súd dal ďalej do pozornosti, že súd obžalovaného uznal za vinného za trestný čin zanedbania
povinnej výživy, pričom obžalovaný sa totožnej trestnej činnosti v minulosti dopustil už dva krát, za čo bol
odsúdený v roku 2013 a v roku 2017, pričom v oboch prípadoch mu boli uložené nepodmienečné tresty
odňatia slobody, v skoršom prípade vo výmere 1 rok, ktorý vykonal v roku 2014, a v neskoršom prípade
vo výmere 2 roky a 4 mesiace, ktorý vykonal v roku 2021. Súd konštatuje, že obžalovaný má sklony k

páchaniu trestnej činnosti. Predchádzajúce odsúdenia a ani samotné výkony trestov odňatia slobody,
nepôsobili na obžalovaného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby obžalovaného prevychovali a
odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Páchanie protiprávnej činnosti preto nie je u obžalovaného
len jednorazovým vybočením z inak riadneho spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane
páchala protiprávnu činnosť. Súd napokon poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v roku

2011 podmienečne prepustený, kedy jednou z podmienok podmienečného prepustenia je dôvodný
predpokladvedeniariadnehoživota,anapriektomusaobžalovanýneskôrtrestnejčinnostiopäťdopustil.
9. Prvostupňový súd v prospech obžalovaného zohľadnil jeho postoj k trestnej činnosti, kedy sa
obžalovaný k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval. Ďalej pre súd významnou skutočnosťou bolo to,že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré je neodvolateľné, pri ktorom sú
výrazne obmedzené možnosti podať opravné prostriedky, a ktoré môže byť dôvodom pre mimoriadne
zníženie trestu, či už v zmysle predchádzajúcej súdnej praxe, alebo v súčasnosti s poukazom na §

39 ods. 5 Trestného zákona. Súd napokon v prospech obžalovaného zohľadnil aj tú skutočnosť, že
obžalovaný v rámci výsluchu prezentoval, že si zabezpečil príjem podnikateľskou činnosťou a na to
nadväzujúci záujem splatiť dlžné výživné počas plynutia skúšobnej doby, resp. do jedného roka. Súd
skutočnosti v neprospech obžalovaného posúdil ako odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody ako
druhu trestu, nakoľko alternatívny trest by neplnil svoj účel, pretože by bol príliš mierny. Skutočnosti

v neprospech obžalovaného súd ďalej posúdil ako odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere 2 roky, teda ide o trest odňatia slobody vo výmere prísnejšej ako je dolná hranica trestnej sadzby
(1 rok), pričom uvedené skutočnosti podľa názoru súdu vylučujú mimoriadne zníženie trestu podľa § 39
ods. 5 Trestného zákona.
10. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky napokon navrhoval aj prokurátor v záverečnej reči, avšak
prokurátor nevzhliadol dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Súd skutočnosti

v prospech obžalovaného posúdil ako dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákona.Účelomprávnejúpravytrestnéhočinuzanedbaniepovinnej
výživy je podľa názoru súdu zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti, teda prvoradé je to, aby
oprávnenej osobe bolo poskytované výživné. Pokiaľ obžalovaný prezentoval zabezpečenie príjmu z
podnikateľskej činnosti a záujem zaplatiť dlžné výživné, tak tieto skutočnosti v spojení s vyhlásením o

vine súd posúdil ako dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s tým účelom, aby
obžalovaný mohol svoje zámery naplniť. Na zabezpečenie tohto zámeru, a tým zabezpečenie plnenia
vyživovacej povinnosti, súd v súlade s § 50 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj výslovnú
povinnosť aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné na svoje maloleté
deti. V prípade, ak by si obžalovaný túto povinnosť nesplnil, existuje hrozba nariadenia výkonu trestu

odňatia slobody v už uvedenej prísnejšej výmere 2 roky. Zároveň súd obžalovanému určil skúšobnú
dobu v trvaní 5 rokov, a takto určená dĺžka skúšobnej doby je odôvodnená aj trestnou minulosťou
obžalovaného, na ktorú poukazoval aj prokurátor, a aj tým, že pri takto dlhej skúšobnej dobe je možné
následne posúdiť nielen to, či obžalovaný zaplatí dlžné výživné v zmysle povinnosti podľa § 50 ods. 2
Trestného zákona, ale či si bude plniť aj bežnú vyživovaciu povinnosť počas skúšobnej doby ako súčasť

vedenia riadneho života.
11. Pokiaľ prokurátor poukazoval na tzv. spätný chod trestania a zdôrazňoval potrebu postupného
sprísňovania uložených trestov, pokiaľ predchádzajúce tresty neplnili svoj účel, prvostupňový súd k
tomu uvádza, že posledné odsúdenie za trestný čin zanedbanie povinnej výživy bolo u obžalovaného
v roku 2017/2018, teda pred viac ako 8 rokmi, pričom následné odsúdenie po tomto odsúdení sa

týkalo trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky v roku 2024. Za tento trestný čin v roku
2024 bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 1000 Eur, teda súd nepristúpil k uloženiu
nepodmienečného trestu odňatia slobody, a vzhľadom na totožný dátum vydania trestného rozkazu a
jeho právoplatnosti v uvedenej trestnej veci je zrejmé, že aj v tej veci konajúca prokuratúra akceptovala
uvedený trest. Trest uložený v prejednávanej trestnej veci je zároveň výrazne prísnejším trestom, než

aký bol obžalovanému uložený v roku 2024.
12. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o
treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu a zistenia z nich plynúce (uvedené v bodoch
7 až 11 tohto uznesenia), považoval za vecne správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu,
pričom sa primárne nestotožnil s vyhodnotením týchto skutočností, resp. s váhou, akú prvostupňový

súd zisteným skutočnostiam prikladal a z tohto titulu aj so závermi, ktoré na podklade uvedených úvah
vykonal.
13. Odvolacou námietkou prokurátorky bolo, že uložený trest je možné považovať za neprimerane
mierny, primárne z dôvodu osoby obžalovaného, jeho opakovanej skúsenosti s výkonom
nepodmieneného trestu, špeciálnou recidívou vo vzťahu k páchaniu prečinu zanedbania povinnej výživy,

ako aj faktu, že u obžalovaného možno pozorovať dlhodobé vzorce správania vylučujúce vedenie
riadneho života jeho osobou a to nielen v minulosti, ale aj do budúcna.
14. S odvolacími námietkami prokurátorky sa stotožňuje aj odvolací súd, keďže obžalovaný je osobou
opakovane súdne trestanou. Po vyhlásení napadnutého rozsudku bol tento navyše odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025, právopl. 27.06.2025

za spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest vo výmere
5 (päť) mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky za súčasného uloženiaprobačného dohľadu nad správaním obvineného počas skúšobnej doby a uložením zákazu požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe probačného dohľadu. V poradí
posledné (10) odsúdenie však bolo za skutok spáchaný dňa 08.02.2025, t.j. pred doručením trestného

rozkazu prvostupňového súdu (12.02.2025 – viď č.l. 195), ktoré má účinky vyhlásenie odsudzujúceho
rozsudku (§ 353 ods. 8 Trestného poriadku). Z tohto dôvodu obžalovaný spáchal tento skutok (za ktorý
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025) skôr, ako mu bol dňa
12.02.2025 doručený trestný rozkaz prvostupňového súdu, teda ide o skutky spáchané v súbehu a bolo
mu nutné ukladať súhrnný trest (hoci aj v odvolacom konaní).

15. Odvolací súd uvádza, že výška uloženého trestu odňatia slobody a rozhodnutie o spôsobe jeho
výkonu, musia zohľadňovať najmä trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol opakovane súdne trestaný
za páchanie úmyselnej trestnej činnosti. Obžalovaný bol dvakrát odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody aj za prečin zanedbania povinnej výživy, okrem tohto bol opakovane odsúdený aj za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a iné. V prípade obžalovaného sa teda účelom minulo
ukladanie viacerých podmienečných trestov, či alternatívnych trestov, ale u obžalovaného sa účelu

minul aj pomerne vysoký nepodmienečný trest (28 mesiacov) za zanedbanie povinnej výživy. U osoby
s takýmto profilom, ktorá mala navyše počas páchania stíhaného skutku aj podľa vlastného vyjadrenia
značný príjem (cca 5.000,- € mesačne), navyše investovať 10.000,- € do kúpy bagra, avšak napriek
existencii finančných prostriedkov tieto nepoužiť na splnenie svojej zákonnej (vyživovacej povinnosti),
pričom neobstojí ani vyjadrenie o snahe zabezpečiť si prácu, nakoľko vyživovacia povinnosť má v tomto

smere prednosť aj pre prípadnou možnosťou realizácie, resp. expanzie vlastnej zárobkovej činnosti (tým
skôr, ak je táto do istej miery neistá – napr. v prípade podnikania).
16. Napriek už prvostupňovým súdom popísanej trestnej minulosti nebol obžalovaný schopný
viesť riadny život a dopustil sa spáchania stíhaného (špeciálne recidívneho) skutku. Z uvedeného
prehľadu je zrejmé, že páchanie úmyselnej a rôznorodej trestnej činnosti obžalovaného, je v jeho

minulosti významne prítomné a opakuje sa. Vzhľadom na početné odsúdenia, vrátane ukladania
nepodmienečných trestov odňatia slobody, možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia, ani
výkony uložených trestov, nemali na obžalovaného ten výchovný účinok, aby ho odradili od
ďalšieho páchania rovnakého druhu úmyselnej trestnej činnosti. Preto je v jeho prípade nevyhnutné
obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody nie na samom spodnom okraji trestnej

sadzby. Takto uložený trest zohľadňuje najmä potrebu generálnej prevencie a ochrany spoločnosti pred
obžalovaným ako recidivujúcim páchateľov úmyselnej trestnej činnosti. Pokiaľ bolo na obžalovaného
v minulosti pôsobené ukladaním podmienečných aj nepodmienečných trestov odňatia slobody bez
výraznejšieho výsledku, uloženie trestu odňatia slobody za aktuálne súdený trestný čin, ktorý by bol
uložený inak na nepodmienečnou formou trestu odňatia slobody, by nebol spôsobilý splniť žiaden z

účelov trestu, ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona.
17. Vyhlásenie obžalovaného o vinie na hlavnom pojednávaní sa v tomto prípade dostatočným
spôsobom odzrkadlilo v rozhodnutí o výške uloženého trestu odňatia slobody (v trvaní 2 roky), pričom
správnemalbyťtentotrestuloženýakotrestnepodmienečný.Vjehoprípadebybeztakéhotovyhlásenia
o vine pripadalo do úvahy aj ukladanie trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, dokonca

blížiace sa k maximálnej možnej výmere.
18. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku bola taktiež skutočnosť, že po vyhlásení napadnutého
rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2025 trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn.:
8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025, pričom v tomto konaní bol obžalovaný odsúdený za skutok spáchaný
dňa 08.02.2025. Vo veci prvostupňového súdu (v tu prejedávanej trestnej veci) bol dňa 02.12.2024

vydaný trestný rozkaz, sp. zn.: 8T/39/2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 12.02.2025, pričom
až týmto dňom prišlo k pretnutiu súbehu trestnej činnosti. Ak bol teda obžalovaný medzičasom
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025, tento
skutok bol spáchaný v súbehu so stíhanou trestnou vecou a bolo nutné tento trestný rozkaz zrušiť
a obžalovanému uložiť súhrnný trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu (§ 42 ods. 1 a nasl.

Trestného zákona). Keďže u obžalovaného v tomto smere ide o odsúdenia za spáchania 2 trestných
činov,uloženienepodmienečnéhotrestuvovýmere2rokysozaradenímdoústavusostrednýmstupňom
stráženia (keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním stíhaného skutku bol vo výkone
nepodmienečného trestu) je v tomto smere plne opodstatnené a len podčiarkuje dôvodnosť potreby
uloženia nepodmienečnej formy trestu u osoby obžalovaného.

19. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky
ako dôvodné, s tým, že vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu
Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025 (t.j. v zbiehajúcej sa trestnej činnosti), výrok o treste zazbiehajúcu sa trestnú činnosť odvolací súd zrušil a obžalovanému uložil súhrnný trest za oba zbiehajúce
sa trestné činy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.