Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200770
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200770.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club
Hotel OLYMPIA, miesto podnikania: Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14 285 410, právne
zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 461697/2020 zo dňa 06. októbra 2020
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vydal dňa 21. novembra 2018 rozhodnutie č.
102301964/2018, ktoré bolo následne na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného
č. 100783012/2019 zo dňa 03. apríla 2019.

2. Následne správca dane vydal dňa 18. decembra 2019 rozhodnutie č. 102939115/2019 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 107,75 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Uvedené prvostupňové rozhodnutie napadol
žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 24. apríla 2020 rozhodnutím č. 100806562/2020,
avšak žalobca požiadal dňa 01. mája 2020 o prerušenie daňového konania, na čo mu bolo zo strany

žalovaného oznámené, že uvedené rozhodnutie je bezpredmetné a po pominutí mimoriadnej covidovej
situácie bude opätovne doručené v súlade s daňovým poriadkom. Žalovaný následne dňa 06. októbra
2020 vydal rozhodnutie č. 461697/2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v zmysle ktorého rozhodol
tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Správnou žalobou zo dňa 11. decembra 2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom
čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného a súčasne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V správnej žalobe si žalobca uplatnil aj nárok
na náhradu trov konania.4. Verejne vyhláseným rozsudkom č. k. 2S/98/2020-292 zo dňa 02. júna 2022 Krajský súd v Prešove
žalobe žalobcu vyhovel a zrušil rozhodnutie žalovaného č. 461697/2020 zo dňa 06. októbra 2020, ako
aj rozhodnutie správcu dane č. 102939115/2019 zo dňa 18. decembra 2019 a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

5. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/98/2020-292 zo dňa 02. júna 2022 podal žalovaný
kasačnú sťažnosť dňa 26. júla 2022, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 5Sfk/107/2022 zo dňa 25. septembra 2024 tak, že z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na
ďalšie konanie.

6. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Prešove o porušení prejednacej
zásady vo vyrubovacom konaní a konštatoval, že právne posúdenie Krajského súdu v Prešove, ktorý
konštatoval porušenie § 68 ods. 3 daňového poriadku neobstojí. Kasačný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na rozhodnutia v obdobnej veci totožného sťažovateľa, ktoré boli založené na
totožnom skutkovom a právnom posúdení, a to príkladom na rozhodnutia sp. zn. 4Sfk/126/2022 zo dňa
17. októbra 2023 a sp. zn. 3Sfk/123/2022 zo dňa 21. novembra 2023. Kasačný súd uviedol, že úlohou
správneho súdu v ďalšom konaní bude žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať ostatné žalobné body,
v súlade s právnym názorom vysloveným kasačným súdom.

7. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 2S/98/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach. Náhodným výberom bola vec pridelená senátu 3S
a následne po zrušení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky bola vec zapísaná pod
sp. zn. 3Sf/48/2024.

8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej
aj „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo
stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd vo veci nariadil
pojednávanie na deň 20. novembra 2025, ktorého sa žalobca ani žalovaný nezúčastnili, svoju neúčasť

riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Správy súd po prejednaní veci
dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

10. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd

poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

11. Správny súd už v inom konaní prejednal totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného
predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. PO-1S/100/2020, v ktorom išlo o vyrubenie
rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3 194,56

eur, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za mesiac december 2016, ako aj za september
2014 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom dane, ktoré sú uvedené
a ktorých závery sú zhrnuté v Protokole o vykonaní daňovej kontroly č. 101712492/2018 zo dňa 4.
septembra 2018 (v prípade prejednávanej veci) a č. 102121215/2018 zo dňa 25. októbra 2018 (v prípade
konania vedeného pod sp. zn. PO-1S/100/2020).

12. Žalobné body žalobcu uvedené v odseku 15 a nasl. rozsudku č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa
05. októbra 2023 v plnom rozsahu korešpondujú so žalobnými bodmi uvedenými v predmetnej správnej
žalobe (s výnimkou uvedenou v bode 16 a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku), na základe ktorejzačalo toto súdne konanie. Predmetom oboch súdnych konaní je posúdenie zákonnosti vyrubenia
rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia (september 2014 a december 2016).
Žalovaný ustálil, že žalobcovi mala za tieto zdaňovacie obdobia vzniknúť daňová povinnosť na základe

§ 19 a súvisiaceho zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
z dodaných zdaniteľných obchodov, ktoré neboli riadne evidované prostredníctvom elektronickej
registračnej pokladnice žalobcu. Vzhľadom na to, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u
ktorého sa pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2014 vychádzalo z rovnakých
dôkazov a podkladov ako v prípade daňovej kontroly za mesiac december 2016, správny súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvádzaných v rozsudku správneho súdu č. k. PO-1S/100/2020-290
zo dňa 05. októbra 2023, pričom rozdiel spočíva len v tom, že v tomto prípade išlo o iné zdaňovacie
obdobie, a to o september 2014, za ktoré bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
2 107,75 eur.

13. Žalobné body a ich formulácia v oboch súdnych konania nevykazujú vzájomnú odlišnosť (s výnimkou

uvedenou v bode 16 a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku). Z hľadiska posudzovania žalobných bodov
platí, že procesný postup pri správe daní týkajúci sa zdaňovacieho obdobia september 2014 bol zhodný
s procesným postupom ako pri zdaňovacom období december 2016 (žalovaným došlo k vráteniu
daňovej veci do vyrubovacieho konania po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane a až následne
bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane a nadväzujúce preskúmavané rozhodnutie žalovaného).

Totožnosť predmetu označených súdnych konaní vyplýva taktiež z tej skutočnosti, že zhodne ide o
daň z pridanej hodnoty, a teda zákonné predpoklady pre vznik vlastnej daňovej povinnosti sú v oboch
prípadoch rovnaké.

14. Správny súd poukazuje na rozsudok č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 05. októbra 2023 správneho

súdu, z ktorého odôvodnením sa s poukazom na totožné žalobné body žalobcu v tomto konaní v celom
rozsahu stotožnil a zakladá ho do súdneho spisu (čl. 22 a nasl.).

15. Osobitne správny súd uvádza, že v bode 58 rozsudku č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 05. októbra
2023, na ktorý odkazuje, sa vysporiadal s dokazovaním orgánov verejnej správy počas vyrubovacieho

konania a vysporiadal sa aj so všetkými podstatnými žalobnými námietkami žalobcu.

16. Správny súd ako nedôvodnú posúdil tiež námietku existencie dvoch rozhodnutí o tom istom odvolaní
žalobcu. Je pravdou, že žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17. januára 2020 proti prvostupňovému
rozhodnutiu rozhodol najprv rozhodnutím č. 100806562/2020 zo dňa 24. apríla 2020. Žalobca následne

dňa 01. mája 2020 požiadal o prerušenie daňového konania (podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020
Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19), na čo mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že uvedené
rozhodnutie o odvolaní je bezpredmetné a po pominutí mimoriadnej covidovej situácie bude opätovne
doručené v súlade s daňovým poriadkom. Žalobca podal aj voči uvedenému rozhodnutiu žalovaného

v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu žalobu, o ktorej pojednával Krajský súd v Prešove
v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/48/2020 a rozhodol uznesením zo dňa 04. februára 2021 tak, že
ju ako predčasne podanú odmietol. O kasačnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu Krajského
súdu v Prešove následne rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
1Sžfk/83/2021 zo dňa 23. februára 2022 tak, že uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove následne rozsudkom sp. zn. 1S/39/2022 zo dňa 17.
januára 2023 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100806562/2020 zo dňa 24. apríla 2020 zrušil
(avšak bez vrátenia veci na ďalšie konanie), a to práve z dôvodu existencie dvoch rozhodnutí.

17. Správny súd v tejto súvislosti ustálil, že vydanie napadnutého rozhodnutia, ak už v daňovom konaní

bolo vydané skoršie rozhodnutie o tom istom odvolaní žalobcu, predstavuje procesný nedostatok,
avšak vzhľadom na vyššie zmienené okolnosti prípadu, intenzita tohto zásahu do práv žalobcu sama
o sebe nie je spôsobilá vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd pritom prihliadal na
skutočnosť, že obe rozhodnutia žalovaného boli čo do obsahu totožné, s doplnením opisujúcim situáciu
spojenú s vydaním prvého rozhodnutia a jeho doručovaním uvedeným v napadnutom rozhodnutí na

str. 12, tento stav duplicity bol odstránený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/39/2022
zo dňa 17. januára 2023, ktorým bolo prvé rozhodnutie žalovaného zrušené bez vrátenia veci na
ďalšie konanie a teda v súčasnosti jediným rozhodnutím pojednávajúcim o odvolaní žalobcu je práve
napadnuté rozhodnutie tvoriace predmet súdneho prieskumu v tomto konaní. Správny súd v tejtosúvislosti poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sfk/34/2024 zo dňa 14. augusta 2025, v zmysle ktorého „Je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci

nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako
je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010, v ktorom
tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

18. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd dospel k záveru, že aj keď žalovaný pri vydávaní správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval v rozpore so zákonom z dôvodu, že v tom čase už bolo
vydané rozhodnutie o odvolaní žalobcu, ktoré pochybenie bolo aktuálne odstránené, bolo by neúčelné
a nehospodárne, aby súd výlučne z tohto dôvodu zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, čo by
v konečnom dôsledku vyvolalo len vydanie v poradí tretieho rozhodnutia v daňovom konaní týkajúcom

sa zdaňovacieho obdobia september 2014 s totožným odôvodnením, nakoľko ako vyplýva z vyššie
uvedeného odôvodnenia rozsudku, správny súd nevzhliadol iný dôvod nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil námietku žalobcu ako nedôvodnú.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

20. Podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„SSP“), žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej
správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s cit. § 467 ods. 3
SSP a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje
komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania, a keďže žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu
ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči
žalobcovi nepriznal.

24. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).