Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Pribulová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoExekúcia a výkon rozhodnutí

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 47Er/1606/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220862
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2115220862.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika - Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, IČO: 17 331 927, so sídlom
Bajkalská 21/A, P.O. BOX 29, Bratislava, proti povinnému: infopark, s.r.o., IČO: 36 284 009, so sídlom
Juraja Fándlyho 4, Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica (nástupca súdneho exekútora JUDr. Vladimír

Kotrla), o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 600 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č. 5207*174834 zo dňa
03.09.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného v
zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Slovenskej

obchodnej inšpekcie v Bratislave, č.k. P/0403/02/2014 zo dňa 08.01.2015.

2. Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.10.2015 a poučil ho
o možnosti vzniesť námietky proti exekúcii ako aj námietky proti trovám exekúcie do 14 dní od doručenia
upovedomeniaozačatíexekúcie.Súdnyexekútordoručilsúdudňa27.10.2015námietkypovinnéhoproti
exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.10.2015, pričom námietky

proti exekúcii boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.10.2015, t.j. v zákonom stanovenej 14-dňovej
lehote na ich podanie.

3. V námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
t.j. dňa 12.10.2015, došlo k zániku vymáhanej pohľadávky v plnej výške a to úhradou pohľadávky
oprávnenéhovovýške600,00Eur,pričomuvedenépreukázalpredloženímdokladuoúhradepredmetnej

pohľadávky. Má za to, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané v zmysle § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku. Zároveň uviedol, že trovy exekúcie uplatnené súdnym exekútorom sú
neoprávnené, nakoľko povinný zaplatil oprávnenému pokutu vo výške 600,00 Eur ihneď po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie a ak by oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi úhradu pohľadávky,
súdnemu exekútorovi by nevznikli trovy exekúcie. Nakoľko súdny exekútor mohol vymôcť pohľadávku
až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 05.10.2015, pretože dovtedy žiadnu činnosť

nevykonával, tak mu nemôže patriť odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné
plnenie, t.j. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, pretože žiadnu relevantnú exekučnú činnosťsmerujúcu k vymoženiu pohľadávky nevykonal, nakoľko pokuta už v tom čase bola uhradená na účte
oprávneného. Je toho názoru, že oprávnený by mal znášať trovy exekúcie, nakoľko si nesplnil svoju
povinnosť oznámiť súdnemu exekútorovi, že povinný voči nemu splnil jeho povinnosť vyplývajúcu

z rozhodnutia, teda ihneď po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a preto oprávnený zavinil, že
konanie sa musí zastaviť, a preto je oprávnený povinný uhradiť povinnému jeho trovy konania. Zároveň
namieta aktívnu legitimáciu oprávneného na vedenie exekúcie v tejto veci. Navrhuje, aby súd rozhodol
o zastavení exekúcie.

4. Oprávnený k obsahu podania povinného podaním zo dňa 11.12.2024 uviedol, že povinný uhradil
po začatí exekučného konania čiastku vo výške 600,00 Eur, pričom úhrada bola pripísaná na počet
oprávneného dňa 13.10.2015 a následne listom zo dňa 14.10.2015 oznámil súdnemu exekútorovi
úhradu istiny povinným. Má za to, že nakoľko k úhrade pohľadávky došlo až po vydaní upovedomenia
o začatí exekúcie, exekúcia je dôvodná. Nestotožňuje sa s tvrdením povinného, že trovy exekúcie zavinil
oprávnený, nakoľko oprávnený úhradu oznámil obratom súdnemu exekútorovi. K nedostatku vecnej

legitimácieoprávnenéhoakompetencieInšpektorátuSOIvydaťrozhodnutieoudelenípokutyuviedol,že
kompetencia Inšpektorátu SOI vydať rozhodnutie je daná v § 2 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Žiada, aby súd zamietol námietky povinného ako nedôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

8. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak
povznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii
je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach
proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa
doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému

vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak
je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne
súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.

9. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

10. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je

zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v
zákone. Ide o procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť
exekúcie. Námietky však musia byť dostatočne odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliada. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného aj hmotného práva. Ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali

pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila
vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesnými skutočnosťami
sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok
v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a kzastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré
a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia vymáhateľnosti nároku,
c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú

právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

11. Súd sa oboznámil s námietkami povinného proti exekúcii, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim
materiálom, pričom dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii je potrebné vyhodnotiť ako
nedôvodné.

12. Súd uvádza, že exekúcia začína v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňom doručenia návrhu
oprávnenéhonavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi,t.j.exekučnékonaniezačalovtomtoprípade
dňa 22.07.2015 a v čase podania návrhu peňažný dlh nebol zo strany povinného uhradený, pričom súd
v tomto smere poukazuje na znenie § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, t.j. v čase začatia exekúcie
dlh povinného existoval, teda neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo bránia jeho vymáhateľnosti.

13. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie napr. splnením nie je dôvodom vyhovenia
námietok proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala
oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.

Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil,
môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v
časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného
konania. Ustanovenie § 50 Exekučného poriadku má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po
vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia

začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči
povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V prípade, že by exekučný
súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného
nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo
byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko

povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade,
ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného
spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie,
t.j. ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 22.07.2015, však nárok
oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie

exekúcie.

14. V zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie
upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania
a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného

alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50
Exekučného poriadku. Exekučný poriadok teda predpokladá úhradu vymáhanej pohľadávky po začatí
exekučného konania, čo však v zmysle citovaného ustanovenia nezakladá dôvod odôvodnenosti
námietok, naopak, gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že spojkou „alebo“ sa vylučuje
úhrada vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania s podaním námietok. Ak by zákonodarca

považoval úhradu vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania za dôvod vyhovenia námietkam
povinného, v predmetnom ustanovení by úhradu vymáhanej pohľadávky naopak viazal na následné
podanie námietok.

15. Zaplatenie pohľadávky po začatí exekučného konania teda nie je dôvodom, aby súd vyhovel

námietkam povinného proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku. Ak bola pohľadávka zaplatená
po začatí exekúcie, súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie vymáhanej pohľadávky v uhradenej
časti v zmysle § 46 ods. 8 Exekučného poriadku a v exekúcii pokračuje až do vymoženia trov
exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 03.09.2015
a doručené súdnemu exekútorovi dňa 23.09.2015. Ak mal povinný uhradenú pohľadávku v čase

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. dňa 12.10.2015, tak ako uviedol v podaných námietkach,
plnil až po začatí exekúcie.16. Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie vo výške 600 Eur dňa
12.10.2015 a vyčíslil si predbežné trovy exekúcie vo výške 110,28 Eur. Na základe vyššie uvedeného, v
časti dlžnej sumy súd vychádza zo skutočnosti, že nedošlo k upusteniu od vykonávania exekúcie. Preto

existujú dôvody na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
splnením dlh zanikne.

20. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd môže exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez

návrhu teda ex offo. Súd má za to, že ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané
týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako
dôvody zániku záväzkov, je to dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu,
pokonávku a pod.). Keďže v tomto prípade povinný dňa 12.10.2015 uhradil pohľadávku oprávnenému,
v predmetnej exekúcii teda došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá

exekúcia a preto v exekúcii nemožno pokračovať.

21. Súd nebude rozhodovať o námietkach povinného proti predbežným trovám exekúcie, nakoľko
rozhodol o zastavení exekúcie a po doručení vyčíslenia trov súdneho exekútora bude rozhodovať o
trovách exekúcie. Z tohto dôvodu je rozhodovanie o námietkach proti predbežným trovám exekúcie

nehospodárne a neúčelné nakoľko súd určí trovy osobitným uznesením. V prípade zastavenia exekúcie
podľa v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku sa súd jednoznačne spravuje zásadou, že
oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný,
prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného plnenia povinným až v priebehu
exekúcie. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekúcie teda jednoznačne vylučuje zavinenie

oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky
prostredníctvom exekúcie. Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania (a
zároveň mimo exekučného konania, t.j. dobrovoľným plnením) za dôvod opodstatnenosti námietok,
vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už od
podania samotného návrhu a zároveň by tým bol spochybnený i nárok oprávneného na náhradu trov

exekučného konania.

22. Na základe uvedeného, keďže má súd za preukázané, že došlo k splneniu dlhu, pre ktorý bola
exekúcia začatá, a teda v nej ďalej nemožno pokračovať, súd v súlade s cit. ustanovením § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

24. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

25. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a

exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

26. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

27. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 196 a § 197 ods. 1

Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 9a a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške
rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
po právoplatnosti tohto uznesenia.

31. Na základe vyššie uvedeného zaviazal súd k úhrade trov exekúcie povinného a to z dôvodu, že

povinný pohľadávku oprávneného uhradil až po začatí exekučného konania a dobrovoľné splnenie
dlhu povinným počas exekúcie vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere
priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie bez ohľadu na skutočnosť,
či a kedy o úhrade pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní informoval súdneho
exekútora.

32. K námietke povinného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného súd
konštatuje, že oprávnenému svedčí aktívna vecná legitimácia v predmetnom konaní vyplývajúca z §
3 ods. 2, 4 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže Slovenská obchodná inšpekcia nie je súborom

nezávislých právnických osôb (krajských inšpektorátov), ale jedným ústredným orgánom štátnej správy
s celoslovenskou pôsobnosťou. Napriek tomu, že je vnútorne členený na Ústredný inšpektorát práce
Slovenskej obchodnej inšpekcie a jednotlivé Inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie pre daný
kraj, navonok (a teda aj pred súdmi v exekučnom konaní) vystupuje ako jednotný subjekt. Právnym
zastupovanímvexekučnomkonaníjeoprávnenýpoverenýajvrámcisvojichinternýchpredpisov,pričom

okrem iného zabezpečuje jednotný a odborný postup pri vymáhaní pohľadávok, ktoré vznikli na základe
rozhodnutí vydaných ktorýmkoľvek inšpektorátom.

33. V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.