Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/31/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011328

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Harangozo

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125011328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Radoslavom Harangozom, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 29. septembra 2025 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trv. bytom C. D. XXXX/X, E. F., okr. Prešov, t. č. v ÚVV Prešov

je vinný, že

dňa 03.09.2025 v čase okolo 16:20 hod. pod vplyvom alkoholu, z kuchyne bytu na G. C. D. XXXX/X E.
E. F., po hádke so svojou matkou H. B. sa jej vyhrážal najmenej jeden krát, keď jej povedal „vyhodím
ťa z bytu, zabijem ťa, odíď dnes do deviatej z bytu, lebo ti pichnem nôž do krku,“ pričom menovaná sa
v tom čase nachádzala vo svojej izbe a po tejto vyhrážke v obave o svoj život sa zavrela do svojej izby
a zavolala políciu,

teda

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, na chránenej osobe

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 05.09.2025 bola na obvineného A. B. podaná obžaloba v tzv. superrýchlom konaní prokurátorom
Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin bezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, e/

Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 03.09.2025 v čase okolo 16:20 hod. pod vplyvom
alkoholu, z kuchyne bytu na G. C. D. XXXX/X E. E. F., po hádke so svojou matkou H. B. sa je vyhrážal
najmenej jeden krát, keď jej povedal „vyhodím ťa z bytu, zabijem ťa, odíď dnes do deviatej z bytu, lebo
ti pichnem nôž do krku,“ pričom menovaná sa v tom čase nachádzala vo svojej izbe a po tejto vyhrážke
v obave o svoj život sa zavrela do svojej izby a zavolala políciu.

V predmetnej trestnej veci bol obvinený dňa 5.9.2025 vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňa
03.09.2025. Súčasne súd, v súlade s ust. § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku pri výsluchu obvineného,
z dôvodu, že nevydal trestný rozkaz ani nerozhodol iným spôsobom predpokladaným zákonom, určil
termín hlavného pojednávania 29.9.2025 o 10,00 hod. a určil tiež (viď zápisnica o výsluchu zo dňa
05.09.2025) rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovedí
svedkyne poškodenej z prípravného konania, keďže táto využila svoje právo podľa § 130 Tr. poriadku
a odoprela vypovedať (obžalovaný je jej syn), výsluchom svedkyne I. C. a oboznámením listinných
dôkazov v zmysle návrhov uvedených v obžalobe, pričom zistil nasledovné.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení, že je nevinný, vo výpovedi uviedol, že tak ako
už vypovedal predtým, tam bola len čistá hádka a nič viac. Len sa povadili s matkou, nič viac k tomu nevie
povedať. Prišiel v ten deň z fušky domov, najedol sa, niečo sa bavili s mamou a hádali sa o peniazoch,
o práci. Požil v ten deň aj alkoholické nápoje, nejaké 4 – 5 poldecáky, a aj pivo, bolo to poobede,

u kamaráta na fuške. Prišiel domov, najedol sa a začali sa baviť a tak prišlo ku hádke. Nepamätal si
presne, aké slová tam padali a čo si všetko s mamou povedali, ale vie, že sa jej nevyhrážal. Pozná C. J.,
je to miestny cigán, bližšie sa s ním nepozná. V predmetný deň okrem fušky nebol nikde inde. Osobu C.
B. pozná, je to jeho sused a v predmetný deň sa mu vidí, že sa s ním nestretol. Len na fuške pil, doma
už nepil žiadny alkohol. Mama niekedy mu pripomína, žeby si mal nájsť stálu prácu a starať sa o ňu,

pretože je chorá, občas to vyčíta. Má však teraz aj prísľub do práce. C. B. pozná aj mama, chodí k nim,
ale či sa s ním stretla v predmetný deň, tak to si nepamätá. Sedem rokov to môže byť, čo žije s mamou.
H. mu hrozila, že ak si nenájde prácu, tak že ho odhlási z bytu. V minulosti k vyhrážkam, nadávkam,
ani fyzickému konfliktu s mamou nedošlo. Necítil sa nejak veľmi opitý v ten deň, žeby mal neprimerane
vypité. Na otázku samosudcu, či pozná C. K., uviedol, že C. K. pozná z videnia a žije ešte, to je K. brat.

Následne opravil jeho predošlú odpoveď, že C. J. nepozná. Mama platí, on niekedy len z fušiek platí
sociálku, ale v zásade väčšinu financuje mama. So susedmi sú problémy, hlavne rušenie nočného kľudu
a tak a to je zo strany susedov. Veľakrát na nich volal aj políciu, dostali pokuty a tak a to sa opakovalo
viackrát. So susedmi však osobne konflikt nemal.

Svedkyňa poškodená H. B. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení, využila svoje právo
odoprieť vypovedať podľa § 130 Tr. poriadku a odmietla vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jej syn.
Z uvedeného dôvodu súd prečítal predchádzajúce výpovede svedkyne poškodenej zo dňa 03.09.2025
z č. l. 19-36 a zo dňa 05.09.2025 z. č. l. 41-49 spisu postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku,
pričom v prípravnom konaní pred výpoveďami bola svedkyňa poučená o možnosti odoprieť vypovedať

podľa § 130 Tr. poriadku a toto právo nevyužila, výslovne uviedla, že napriek tomu, že obvinený je jej
syn, vypovedať bude, pričom aj vo zvyšku nenašiel súd dôvod, prečo by tieto výpovede nemali byť
uskutočnené v súlade s Trestným poriadkom.

V rámci týchto výpovedí poškodená uvádzala, že býva spolu so svojim synom A. B. v jednom z

nájomných bytov v meste E. F., L. G. C. D. X. V uvedenom byte bývajú len oni dvaja. K osobe syna
uviedla, že vie o tom, že bol už zopárkrát vyšetrovaný políciou a aj odsúdený a sedel v base. Syn je
rozvedený. Z predošlého vzťahu, ešte predtým ako sa oženil, má dve deti, na ktoré neplatí výživné. Tiež
dodala, že syn s ňou býva prakticky celý život a väčšinou svojho života je nezamestnaný.

K predmetnému dňu uviedla, že syn A. bol na pohrebe v meste E. F., z ktorého sa vrátil okolo 16.00 h.
a kedy mal aj vypité, čo uňho, ako podotkla, je častým zvykom. Ona v tom čase bola doma vo svojej
izbe, kde spí a v ktorej pozerala televízor. Hneď ako syn A. došiel do bytu, prešiel okolo jej izby, kedy
videla, že je opitý a kedy v tom čase bol porozopínaný a vošiel do obývačky, odkiaľ začal kričať, že mávypadnúť z bytu, že je trúba a že ho odhlásila z pobytu na adrese, kde bývajú, čo nie je pravda, ona
bola v ten deň len predĺžiť nájom na ďalší rok. Ona na to nijako nereagovala a neodpovedala. Následne
syn prešiel do kuchyne, kde kričal, že ju zabije. Vtedy vyšla zo svojej izby a spýtala sa ho, že prečo má

ísť preč z bytu, že ona ho platí. Vtedy syn A. ku nej priskočil a kričal, že má z bytu vypadnúť. Hneď na
to sa vrátila do svojej izby, kedy syn začal kričať slovami „ vyhodím ťa z bytu, zabijem ťa, odíď dnes do
deviatej z bytu, lebo ti pichnem nôž do krku”. Vtedy sa zľakla, vystrašilo ju to, zatvorila dvere vo svojej
izbe a stála pri dverách. Počas toho zavolala na políciu, lebo toto jeho správanie sa za posledné dni
stupňuje, v zmysle, že jej škaredo nadáva, že je špinavá piča, kurva, aby zdochla, aby do rána nevstala

na nohy, kedy rozbil pritom tanier, tak, že hodil o zem. Fyzicky ju zatiaľ nenapadol, no vidí na ňom, že
bol by toho schopný. To, že sa ku nej správa vulgárne, to trvá 1,5 roka, odkedy prišiel z basy. Svedkom
incidentu nebol nikto, no ten jeho krik mohli podľa nej počuť susedia, nakoľko tak ako v tento deň, tak
aj inokedy silno na ňu kričal. Neraz v minulosti sa sťažovali susedia na syna, že prečo tak kričí a prečo
jej tak škaredo nadáva, keď ho celý život živí.

Ďalej ešte uviedla v druhej výpovedi po vznesení obvinenia, že ju to veľmi vystrašilo, zavrela sa v svojej
izbeazavolalapolíciu,vzhľadomnato,ženiejeochotnátrpieťtakétojehosprávanie,ktoréjestálehoršie
a horšie a stále sa ho viac a viac bojí. Stále jej viac nadáva, že je špinavá piča, kurva aby už zomrela a
podobne. K fyzickému napadnutiu zatiaľ nikdy nedošlo, avšak jeho správanie vykazovalo známky toho,
že by to bol schopný urobiť. Často chodí po byte, pľuje po ňom. Keď z bytu odišiel, našla na zemi hodený

kuchynský nôž. Vulgárne sa ku nej správal bežne, avšak zhoršené správanie vidí, odkedy prišiel z basy.
Mala obavu o svoj život, veľmi sa zľakla, pretože sa vážne bála, že by to skutočne mohol spraviť.

Svedkyňa I. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vnímala akurát zvuky, ktoré sa ku nej dostávali
cezstenu,mánačúvacíaparátavpodstateaninerozumela,čotamhovoria.Počujezvuky,alenerozumie

slová, čo človek konkrétne rozpráva. Proste tam bol hluk, krik taký, sem tam bol nejaký buchot, toto
akurát počula. V podstate to bola nejaká polhodina asi čo prišla z práce, polhodinu sa diali tie zvuky
a potom už prišli policajti. Čo sa týka minulosti, to vôbec nemôže potvrdiť, či to bolo presne medzi
obžalovaným a matkou, sem tam keď sa niečo deje, tak to počuje u susedov, ale nevie presne povedať,
že medzi akými konkrétnymi osobami sa to vyskytlo. Konflikty s obžalovaným nemali vyslovene medzi

sebou. Vníma ho ako normálneho, on je v poriadku, len keď ma vypité, tak je sem tam vulgárny, ale
keď nemá vypité, tak je v poriadku. S poškodenou sa v podstate do nedávna ani nepoznali, vníma ju
ako susedu. Bavili sa s poškodenou o tom skutku, ešte v ten deň, ona bola v šoku, zľaknutá, tak prišla
za ňou, že ako sa má, bolo to také, že čo sa stalo, ona v podstate ani nechcela rozprávať, bola taká
zľaknutá. Zavolala políciu, pretože sa hádali, že bol opitý a že rozprával stále to isté dookola. Nevravela

jej ani, že čo konkrétne sa tam stalo, vravela len, že bola zľaknutá a ona potom išla do izby. To jej
hovorila, že bola v izbe.

Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním a oboznámením listinných a ďalších dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a ktoré strany navrhli, po odpočítaní dôkazov, od ktorých vykonania prokurátor ustúpil na hlavnom

pojednávaní, ktoré dôkazy nie sú procesnými dôkazmi alebo nesúviseli s prejednávaným skutkom
(úradné záznamy a pod.).

Zo záznamu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný mal v čase po skutku, dňa 03.09.2025 o 17:13
hod. nameranú hladinu alkoholu v krvi na úrovni 1,38 mg/liter (2,8 promile).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7x súdne trestaný od roku 2006, a to
pre zanedbanie povinnej výživy ,,poškodzovanie cudzej veci, ale aj v roku 2013 ublíženie na zdraví
a výtržníctvo, kde mu raz bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 1 rok, následne v roku
2017 pre krádež s uloženým podmienečným trestom a posledné 2 odsúdenia, obe z roku 2022, má pre

ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, resp. marenie výkonu úradného rozhodnutia, kde v oboch
prípadoch, v tom prvom po premene, vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 3
mesiacov, resp. 10 mesiacov a trest vykonal dňa 28.02.2023.

Z lustrácie registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidované veľké množstvo priestupkov

rôzneho druhu v počte viac ako 20, vo zvýšenej miere proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
ale ide aj o priestupky proti majetku alebo občianskemu spolunažívaniu, pričom posledné 2 priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu má evidované v dňoch 06.07.2025 a 03.08.2025, teda krátko pred
spáchaním skutku v prejednávanej veci.Z lustrácie databázy súdov vyplýva, že v prípade odsúdeného sú evidované v minulosti prebiehajúce
trestné konania, ako aj aktuálne súdne konanie sp. zn. 0T/31/2025.

Z lustrácie GP SR vyplýva, že táto korešponduje s minulými trestnými stíhaniami a posledným stíhaním
je aktuálne prebiehajúce konanie v prejednávanej veci.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,

mal súd preukázané, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, sa stal, má znaky
trestného činu – prečinu nebezpečného vyhrážania, že ho spáchal práve obžalovaný A. B..

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým a priamo vo svojich výpovediach
z prípravného konania poškodená, ktorá dvakrát, pred aj po vznesení obvinenia, ktoré výpovede súd
vyhodnotil ako hodnoverné a v súlade so zákonom a kde bola svedkyňa poškodená riadne poučená

o možnosti odoprieť vypovedať voči svojmu synovi, kde pri týchto výsluchoch túto možnosť výslovne
nevyužila. V rámci týchto výpovedí svedkyňa popísala presne a stabilne svoje spolunažívanie so synom,
ako aj udalosti predmetného dňa, keď obžalovaný prišiel domov evidentne pod vplyvom alkoholu a po
krátkom čase jej začal vulgárne nadávať a začal ju slovne vyhadzovať z bytu, pričom ona najprv
nereagovala, následne prišla vyhrážka zabitím, kde poškodená sa ho spýtala, prečo by mala ona odísť,

keď všetko platí a obžalovaný ďalej pokračoval vo svojich útokoch a nadávkach, na čo sa vrátila do izby,
kedy začal na ňu kričať, že ju vyhodí z bytu, zabije a pichne jej nôž do krku. Samotná poškodená opísala
svoje pocity tak, že mala reálnu obavu, že by svoje slová mohol naplniť, aj preto, že sa jeho agresivita
posledné obdobie stupňuje, pije alkohol, stupňuje sa to, odkedy vyšiel z výkonu trestu. O obavách
poškodenejsvedčíto,žesazatvorilavizbearozhodlasazavolaťpolíciu,pretožemalaobavuosvojživot

a keď odišiel, našla na zemi hodený kuchynský nôž. Aj keď na hlavnom pojednávaní svedkyňa využila
svoje právo odoprieť vypovedať, pričom toto právo jej nikto nemôže vziať, táto skutočnosť neznamená,
že svoje predošlé výpovede zmenila, akurát nechcela opakovane vypovedať proti synovi, čo je jav,
ktorý v takýchto prípadoch relatívne často nastáva. V prípravnom konaní však slobodne, po zákonnom
poučení a detailne proti obžalovanému vypovedala a v dostatočnej miere ho usvedčila, pričom súd

nenašiel žiadny relevantný dôvod na spochybnenie týchto výpovedí a súd tieto výpovede poškodenej
vykonané v krátkom časovom slede po incidente, hodnotí ako autentické..

Súd tiež vychádzal z výpovede svedkyne I. C. z tých skutočností, ktoré táto svedkyňa uviedla výhradne
na hlavnom pojednávaní, pričom neodstraňoval ex offo rozpory oproti predošlým výpovediam z dôvodu

absencie procesného návrhu niektorej zo strán. Napriek tomu však aj vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní svedkyňa C. do istej miery verifikuje a nepriamo potvrdzuje hodnovernosť výpovedí
poškodenej, keď síce uviedla, že nepočula presne, o čom sa hádajú ani slová, ktoré u susedov zazneli,
počula však, že sa niečo deje, krik, hlasy, buchot, čo malo trvať asi polhodinu, následný príchod polície,
ale svedkyňa tiež uviedla, že sa po skutku zhovárala s poškodenou, ktorá síce o tom, čo sa stalo, veľmi

nechcela hovoriť, ale bola akoby v šoku, zľaknutá a že zavolala políciu, lebo sa s obžalovaným hádali
a poškodená bola vtedy vo svojej izbe. Tieto hoci nepriame a čiastkové informácie sú však dôležité
pre posilnenie vierohodnosti výpovedí poškodenej. Aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi, hoci
vyhrážanie sa svojej mame kategoricky popieral, v podstate potvrdil slová poškodenej o možnom motíve
jeho konania, keď uviedol, že mama mu často vyčíta, že nemá stálu prácu a nezarába peniaze, pričom

mu mama aj hrozila, že ak si nenájde prácu, odhlási ho z bytu, čo je v súlade s tým, čo uvádzala
poškodená, že obžalovaný jej mal kričať, že ho odhlásila z bytu, čo však nebola ešte pravda, avšak
je evidentné, že z realizácie tejto hrozby mal obžalovaný obavu. Napokon, je potrebné poukázať len
podporne aj na vysoké množstvo nameraného alkoholu pri dychovej skúške obžalovaného už v čase po
skutku (takmer 3 promile) a hoci je všeobecne známe, že každá osoba rôzne znáša konkrétne množstvo

alkoholu, ide v danom prípade o vysoký stupeň opitosti, pričom v prípade požitia vysokého množstva
alkoholu vo všeobecnosti dochádza k znižovaniu sebaovládania, sebakontroly, deliberácii konania osôb
pod jeho vplyvom, väčšej guráži a zvyšovaniu agresívnych tendencií. Všetky tieto skutočnosti podľa
názoru súdu hodnotiac ich komplexne v dostatočnej miere dávajú podklad pre záver, že obžalovaný
spáchal skutok tak, ako sa mu kladie za vinu.

Takto ustálený skutok tak súd právne kvalifikoval rovnako ako obžaloba a síce ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.
zákona, keď obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť a aj vzbudiloobavu o život poškodenej, vychádzajúc z jej výpovedí, pričom čin spáchal na chránenej osobe a to osobe
blízkej – matka a súčasne osobe vyššieho veku. Takto definovaný trestný čin bol spáchaný úmyselne
osobou plne zodpovednou z hľadiska veku a príčetnosti, obžalovaný porušil záujem chránený trestným

zákonom, ktorým je právo na slobodné a pokojné spolunažívanie bez pocitu ohrozenia života a zdravia
a iných oprávnených záujmov fyzických osôb, ktoré bolo konaním obžalovaného značne narušené,
pričom medzi jeho konaním a spôsobeným následkom existuje príčinná súvislosť.

Pri otázke ukladania trestu súd prihliadal pritom na účel trestu vyjadrený v ust. § 34 ods. 1 Tr zákona,

v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Súd tiež poukazuje na zásady ukladania trestov v zmysle ust. § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona,
keď trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Zároveň, v zmysle predmetných ustanovení, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,

že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Súd u obžalovaného prihliadal pri ukladaní trestu (po novele Trestného zákona už bez povinnej úpravy
trestnej sadzby), na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a teda že bol už za

trestný čin odsúdený. Naopak, u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Pri prečine
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona zákon stanovuje trestnú sadzbu v rozmedzí
6 mesiacov až 3 roky. Poukazujúc na samotnú povahu a charakter skutku – voči blízkej osobe, mame,
ktorá je osobou vyššieho veku, vzhľadom aj na okolnosti a pohnútky vedené ku skutku, kde obžalovaný
býva so svojou matkou, ktorá mu zabezpečuje prakticky väčšinu živobytia, s poukazom na doterajší

život obžalovaného, jeho početné právoplatné odsúdenia pre rôznu trestnú činnosť, v jednom prípade
aj násilnú a v posledných dvoch prípadoch súvisiacu s užívaním alkoholu (aj v čase tohto skutku bol
pod značným vplyvom alkoholu, hoci ide o druhovo rozdielnu trestnú činnosť) s tým, že v minulosti
už vykonal opakované nepodmienečné tresty kratšieho trvania a tiež poukazujúc na jeho priestupkové
záznamy početnej a rôznorodej priestupkovej činnosti a to aj proti občianskemu spolunažívaniu relatívne

tesne pred spáchaním skutku, za primeraný a zákonný trest potrebný na dosiahnutie účelu trestu súd
považoval trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, spojený s jeho nepodmienečným výkonom,
majúc za to, že neboli splnené podmienky pre uloženie podmienečného trestu v zmysle § 49 ods. 1
Tr. zákona.

Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch bol, odkazujúc na odpis z registra trestov, vo výkone trestu
pre úmyselný trestný čin, na výkon uloženého trestu ho súd, s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zákona, zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Záverom ešte súd vo vzťahu k niektorým procesným aspektom, poukazujúc na námietky obhajoby

týkajúce sa postupu súdu, považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z dikcie zákona a jeho
systematiky a výkladu, je podľa názoru súdu možné, za situácie, že svedok využije zo zákonných
dôvodov svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130 Tr. poriadku, prečítať jeho skoršie výpovede za
podmienok v zmysle § 263 ods. 4 Tr. poriadku, pričom v prípade tohto postupu zákon expressis verbis
nevyžaduje návrh niektorej zo strán. Tento postup súd odôvodnil aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní

(č. l. 144), pričom obhajobou poukazovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Tdo/26/2013
sa týka inej procesnej situácie. Zásadu kontradiktórnosti konania naproti tomu súd, s poukazom na
podmienky čítania časti výpovede svedka v prípade rozporov so skoršou výpoveďou v zmysle § 264 ods.
1, 2 Tr. poriadku, aplikoval v prípade výsluchu svedkyne C., kde neodstraňoval rozpory z úradnej moci,pri absencii zodpovedajúcich návrhov v tomto prípade predovšetkým prokurátora. Napokon však, aj bez
odstraňovania rozporov v prípade tejto svedkyne, mal súd podľa svojho názoru na základe vykonaného
dokazovania dostatočný podklad pre rozhodnutie, ako už bolo spomínané vyššie, v časti hodnotenia

dôkazov, vychádzajúc z tých skutočností, ktoré uviedla svedkyňa vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, tieto nepriamo a v dostatočnej miere verifikovali skutočnosti uvádzané poškodenou
v prečítaných výpovediach z prípravného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.