Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sas/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101204.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouStankociovou,vprávnejvecižalobcu:

A. B., narodený XX. XXXX XXXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon
väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670, Leopoldov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom
ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 26. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 26. septembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil
generálny riaditeľ prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 29. októbra 2020 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok z 10. júna
2020 z dôvodu podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z. z.“) tak, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 10. júna 2020 zamietol podľa § 70
ods. 1 a § 72 ods. 2 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z..
2. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

4Sa/67/2021-59 z 24. januára 2023, v ktorom krajský súd konštatoval, že zistenie skutkového stavu
nebolo vykonané v miere dostačujúcej pre riadne posúdenie veci vo vzťahu ku zisteniu dátumu začiatku
a konca civilnej služby žalobcu, že skutkový stav, ktorý generálny riaditeľ vzal za základ pôvodného
rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, pretože hoci mal byť žalobca v roku 2005 až 2008
zamestnaný, zamestnávatelia sú z neznámeho dôvodu prečiarknutí a obdobie zamestnania nebolo
zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok.
3. Generálny riaditeľ z uvedeného dôvodu opätovne posúdil priloženú spisovú dokumentáciu

ako aj námietky žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní a v súlade s právnym názorom krajského súdu
konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť.
4. Generálny riaditeľ úvodom ozrejmil, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je zverený posudkovým
lekárom, ktorých činnosť spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu poistenca, a to na základe vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych
správ a záverov odborných lekárov.
5. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom

sociálnehopoisteniapobočkyžalovanejdňa17.decembra2020,ktorýzmenilpôvodnýposudkovýzáver,
a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % od 8. decembra 2020, pričom
z dôvodu, že odvolaniu nevyhovie v plnom rozsahu, predložil kompletný posudkový spis posudkovému
lekárovi sociálneho poistenia žalovanej. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej posúdilzdravotný stav žalobcu a na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie vyhotovil dňa 25. februára
2021 odborný lekársky posudok v ktorom uviedol, že žalobca je dlhodobo vo výkone trestu odňatia
slobody. Bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %

dňa 17. decembra 2020 a to po vyžiadaní aktuálneho psychiatrického a psychologického vyšetrenia,
po zhodnotení, ktorých došlo k zmene pôvodného posudku. Invalidita vznikla dňa 8. decembra 2020
kedy bol opätovne dokumentovaní a potvrdení postpsychotický defekt osobnosti pri dlhotrvajúcom
základnom ochorení - reziduálnej schizofrénii. Toto ochorenie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím
a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo je dolná hranica

referenčného rozmedzia pre ťažké formy základného ochorenia, z dôvodu celkovo konsolidovaného
cyklického stavu, pri trvaní tzv. pseudo halucinácií, bez dopadu na správanie, a charakterizovaný
celkovýpsychiatrickýnález,tzv.sociálnejúzdravypacienta.zhodnoteniepsychiatrickéhonálezužalobcu
v ťažkej forme ochorenia je pre neho priaznivý zhodnotením, a to od dátumu vyžiadaného odborného
psychiatricko - psychologického vyšetrenia z 8. decembra 2020. Vypracovaný posudok zo 17. decembra
2020 je preto správny a bez dôvodu na zmenu.

6. Generálny riaditeľ žalovanej zhrnul, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená reziduálna
schizofrénia ktorá je podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly V - duševné
choroby a poruchy správania, položky 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi,
písmena b) - ťažké formy (floridný proces, ťažké post procesuálne formy), ktorému zodpovedá miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia od 50 % 80 %. Iné

zdravotné postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nevýznamné.
7. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej preto žalobcu uznal invalidným podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. od 8. decembra 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Medicínsku podmienku nároku na invalidný
dôchodok teda žalobca splnil.

8. Následne generálny riaditeľ pristúpil k preskúmaniu splnenia podmienok podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003Z.z..Žalobcakudňuvznikuinvalidity,t.j.k8.decembru2020dovŕšil49rokovveku.Podľa§72
ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. je pri poistencovi vo veku nad 45 rokov potrebné, aby dosiahol
najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobca
pred vznikom invalidity získal 3.771 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je

uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia pričom pri posúdení nároku na dôchodok
boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a získaní ďalšieho obdobia nebolo
preukázané. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity žalobca získal 10 rokov a 121 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

9. Generálny riaditeľ konkretizoval, že pre nárok na invalidný dôchodok bolo zhodnotené obdobie
vedenia v evidencii nezamestnaných občanov od 18. apríla 1995 do 1. mája 1995 a od 22. marca 1999
do 25. augusta 1999.
10. Naopak, nebolo hodnotené obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31. októbra
2001 do 6. novembra 2001 a od 9. mája 2022 do 9. júna 2022, pretože žalobcovi v tom období nebola

vyplácaná podpora v nezamestnanosti.
11. Na nárok na invalidný dôchodok tak tiež nebolo možné zhodnotiť obdobie, kedy žalobca pracoval
na dohodu u zamestnávateľa C. D., E. od 1. januára 2004 do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 do 31.
decembra 2005, u zamestnávateľa F. G. F., E. od 1. januára 2004 do 31. marca 2005, u zamestnávateľa
H. B. – H. I. E. od 2. januára 2004 do 31. marca 2005 a od 13. mája 2005 do 31. decembra 2005, u

zamestnávateľa J. E.. E. J. od 1. októbra 2004 do 31. marca 2005 u zamestnávateľa H. E.. E. J. od 22.
mája 2006 do 31. decembra 2006, u zamestnávateľa G. K. E.. s r.o. od 1. júla 2006 do 31. decembra
2006, u zamestnávateľa A., L. od 7. júla 2006 do 31. decembra 2006, u zamestnávateľa H. M., E. od 25.
augusta 2006 do 31. decembra 2006 a od 13. januára 2007 do 31. decembra 2007, u zamestnávateľa N.
E., E. od 15. mája 2007 do 30. septembra 2007, u zamestnávateľa J., E. od 25. mája 2007 do 12. augusta

2008 a u zamestnávateľa K. O. od 10. septembra 2007 do 30. septembra 2007, pretože obdobia do 31.
decembra 2012 nezakladali účasť na dôchodkovom poistení a nie sú obdobím dôchodkového poistenia.
Od 1. januára 2013 sú zamestnancami na účely dôchodkového poistenia aj osoby v právnom vzťahu
na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, a to bez ohľadu na to, či z týchto
dohôdmajúprávonapravidelnýalebonepravidelnýpríjem.Povinnédôchodkovépoisteniezamestnanca

im podľa § 293ck ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.v znení zákona č. 252/2012 Z. z. vzniká až od 1.
januára 2013, ak tento právny vzťah vznikol pred 1. januárom 2013. Ak vznikol od neskoršieho dátumu,
povinné dôchodkové poistenie vznikne až týmto dňom. S ohľadom na uvedené žalobcovi zamestnaniavykonávajúce na základe dohody do 31. decembra 2012 neboli zhodnotené, pretože ich vykonával
pred 1. januárom 2013.
12. Čo sa týka výkonu civilnej služby u zamestnávateľa P. P., B. X/X G., so začiatkom výkonu

služby od 12. augusta 1991, nie je možné ho na nárok na invalidný dôchodok započítať, pretože nie
je preukázaný dátum ukončenia civilnej služby a žalovaná neeviduje evidenčný list sociálneho
zabezpečenia z uvedeného obdobia. V nadväznosti na uvedené vykonala žalovaná šetrenie dopytom
na A. L. A. K., ktorý dňa 28. júna 2021 žalovanej oznámil, že v spise žalobcu nie je dátum
ukončenia civilnej služby uvedený. Zároveň vojenský archív uviedol, že v spise sa nachádza oznámenie

z domova dôchodcov, že žalobca do zamestnania nechodí ani nechodil. Dobu trvania civilnej služby u
zamestnávateľaP.P.,B.X/XG.sanepodarilopreukázaťanidoplnenímdokazovaniavodvolacomkonaní
v rámci realizácie rozsudku krajského súdu, keď o súčinnosť bol požiadaný Miestny úrad Bratislava II
(z dôvodu trvalého pobytu) a Miestny úrad Bratislava IV (z dôvodu sídlo zamestnávateľa) a Okresný
úrad Bratislava, odbor obrany štátu. Miestny úrad Bratislava II oznámil, že nevie vydať žiadne potvrdenie
ani informáciu z dôvodu, že nebol ich priamym zamestnancom. Miestny úrad Bratislava IV oznámil,

že žalobcu neevidujú ako bývalého zamestnanca. Okresný úrad Bratislava, odbor obrany štátu oznámil,
že podklady za civilnú službu sa u neho fyzicky nenachádzajú. Avšak ani za predpokladu, že by bolo
možnécivilnúslužbuprenároknainvalidnýdôchodokzapočítaťod12.augusta1991,tentobynevznikol.
13.Generálnyriaditeľžalovanejuzavrel,žeajnapriekskutočnosti,ževodvolacomkonaníprišlokzmene
v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia, teda žalobca bol uznaný invalidným

od 8. decembra 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok a preto bolo potrebné žiadosť o invalidný dôchodok opätovne zamietnuť, avšak z iného
dôvodu.
II. Správna žaloba

14. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu namietajúc, že pokles jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je v skutočnosti 60 % a nie 50 % ako určil posudkový lekár. Žalobca taktiež
uviedol, že žalovaná robí obštrukcie a zbytočné úmyselné prieťahy, pričom nerešpektuje právne záväzný
názor krajského súdu.
15. Žalobca následne a v nadväznosti na uznesenie 16Sas/25/2023-26 z 26. júna 2024 odstránil

vytýkané vady správnej žaloby a ozrejmil, že žiada preskúmať napadnuté rozhodnutie pričom zdôraznil,
že v konaní o invalidnom dôchodku treba postupovať v súlade s rozhodovacou činnosťou Európskeho
súdu pre ľudské práva za prihliadnutia na osobitosti tohto druhu konania, pretože rozhodovanie o nároku
na invalidný dôchodok významnou mierou zasahuje do zabezpečovania základných životných potrieb
účastníka konania a preto stav právnej neistoty negatívne ovplyvňuje sociálne a životné postavenie

osoby žalobcu. Žalobca preto žiadal súd o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaná ho
už niekoľko rokov sociálne znevýhodňuje. Žalobca požiadal o zohľadnenie všetkých skutočností ktoré
súduzaslalauviedol.Vprípadeichzohľadneniažiadasúdopoukázaniepeňažnýchprostriedkovnaúčet
ktorý uviedol v podanej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu

16. Na výzvu správneho súdu k saku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v krátkosti zrekapitulovala
priebeh predchádzajúceho administratívneho ako aj súdneho konania, pričom zdôraznila, že nové
rozhodnutie bolo vydané po doplnení dokazovania vykonaného v zmysle právneho názoru vyjadreného
v rozsudku krajského súdu č. 4Sa/67/2021-59 z 24. januára 2023. Po doplnení dokazovania bolo
preukázané, že obdobie výkonu civilnej služby u zamestnávateľa P. P., B. X/X G., so začiatkom výkonu

služby od 12. augusta 1991 nie je možné na nárok na invalidný dôchodok započítať, pretože nie je
preukázaný dátum jej ukončenia žalovaná neeviduje z uvedeného obdobia evidenčný list sociálneho
poistenia. Požadované informácie sa nepodarilo zabezpečiť ani dopytom na Vojenský archív v Trnave
a ani žiadosťou o súčinnosť adresovanou Miestnemu úradu Bratislava II, Miestnemu úradu Bratislava
IV a Okresnému úradu Bratislava, odboru obrany štátu. Žalovaná taktiež zopakovala, že na nárok

na invalidný dôchodok nebolo možné zhodnotiť obdobie od 1. januára 2004 do 30. septembra 2007
kedy bol žalobca postupne u rozdielnych zamestnávateľov zamestnaný na dohodu, a to z dôvodu,
že obdobia do 31. decembra 2012 nezakladali účasť na dôchodkovom poistení a nie sú obdobím
dôchodkového poistenia. Až od 1. januára 2013 sú zamestnancami na účely dôchodkového poistenia
aj osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, a to

bez ohľadu na to, či z týchto dohôd majú právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem.
17. Žalovaná konštatovala, že doplnením dokazovania v rozsahu, v akom to uložil krajský súd
v zrušujúcom rozsudku, bol skutkový stav riadne zistený, v nadväznosti na čo bolo vydané napadnuté
rozhodnutie. Keďže bolo preukázané, že žalobca hoci splnil medicínsku podmienku nároku na invalidnýdôchodok, nesplnil druhú, zákonom požadovanú podmienku podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm.
g) zákona č. 461/2003 Z. z., pretože ku dňu vzniku invalidity získal iba 10 rokov a 121 dní obdobia
dôchodkového poistenia.

18. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, ktorej zopakoval, že
žalovaná rôznymi obštrukciami zavádza a vec n správne právne posudzuje, čo vyplýva aj z napadnutého
rozhodnutia. Žalobca uviedol, že mu žalovaná oznámila, že prešetruje spoločnosť „F.“ na Q., kde žalobca
odrobil 5 rokov (2001 až 2005) a sú od toho kamerové záznamy. Žalobca uviedol, že nie je jeho chybou,
že v štátnej správe je taký neporiadok. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje z roka na rok, o čom

vypovedajú aj znalecké posudky. Žalobca uviedol, že sám zaslal žalovanej potvrdenie od riaditeľky P.
P., B. X/X G. č. P.-XXX/XXXX. Po prepustení z Trnavy pracoval rok a pol vo firme ako náhrada vojenskej
služby. Následne išiel odrábať vojenskú službu do R. D. G. kde taktiež odpracoval rok a pol. Žalobca
stále pracoval ako brigádnik alebo na dohodu a platil odvody.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13

ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne
a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal
napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej,
a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1

SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 29. októbra 2025, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie
o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
21. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo
veci žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 10. júna 2020, ktorá bola podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods.
1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnutá z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Vychádzajúc z uvedenej relevantnej právnej úpravy sa

v prípade žalobcu, ktorý v čase vzniku invalidity dňa 8. decembra 2020 mal viac ako 45 rokov, vyžaduje
najmenej15rokovobdobiadôchodkovéhopoistenia,pričomžalobcapredvznikominvalidityzískaliba10
rokov a 121 dní obdobia dôchodkového poistenia. Dôvodom nepriznania nároku na invalidný dôchodok
teda nebol zdravotný stav žalobcu, ktorý by nepodmieňoval jeho vznik.
22. Správny súd úvodom uvádza, že napadnuté rozhodnutie je v poradí už druhým rozhodnutím

o žalobcovej žiadosti zo dňa 10. júna 2020, keďže to prvé bolo zrušené rozsudkom krajského súdu
č. k. 4Sa/67/2021-59 z 24. januára 2023 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v časti nezdôvodnenia
nezapočítania obdobia zamestnania v priebehu rokov 2005 až 2008, hoci bol žalobca podľa zistení
žalovanej riadne zamestnaný, pričom doplniť mala aj dokazovanie vo vzťahu ku zisteniu okolností
výkonu náhradnej vojenskej služby u zamestnávateľa P. I. S., B. X/X, G. od 12. augusta 1991.

23. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že vo vzťahu k okolnostiam výkonu civilnej
resp. náhradnej vojenskej služby žalobcu vo vyššie uvedenom domove dôchodcov žalovaná nad rámec
informácií poskytnutých A. L. A. K. dňa 28. júna 2021, doplnila dokazovanie a to dopytom na Okresný
úrad, odbor obrany štátu, ktorý žalovanej oznámil, že podkladmi k civilnej službe žalobcu nedisponuje.
Rovnakú odpoveď žalovaná obdržala aj od Miestneho úradu Bratislava II a Miestneho úradu Bratislava

IV, keďže žalobcu neevidujú ako ich bývalého zamestnanca. Podľa vyjadrenia vedúcej ekonomického
úseku P. I. S., B. X/X, G. sa v ich registratúrnom stredisku nenachádzajú žiadne materiály o výkone
náhradnej vojenskej služby žalobcu za roky 1991 až 1992.
24. Správny súd si je vedomý, že s odstupom niekoľkých desaťročí môže byť náročné zadovážiť
relevantné podklady na rozhodnutie. Žalovaná je povinná v zmysle § 195 zákona č. 461/2003 Z. z.

presne a úplne zistiť skutočný stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a teda pre posúdenie žiadosti
žalobcu, ktorá býva často podložená najmä jeho tvrdeniami. To však neznamená, že žalovaná musí
vykonávať dokazovanie až do momentu, pokiaľ sa listiny preukazujúce tvrdenia žalobcu nepodarí
dopátrať, ak ich žalobca sám nepredloží. Je pravdou, že žalovaná musí vykonať šetrenie dopytom na
príslušné štátne orgány, no zároveň je potrebné akceptovať, že listiny nevyhnutné pre výpočet alebo

overenie správnosti žalobcom tvrdených skutočností sa častokrát nenachádzajú v archívoch, sú zničené
alebo sú neúplné. V pochybnostiach však nemožno automaticky prezumovať, že žalobcove tvrdenia sú
správne alebo pravdivé.25. Ustanovenie § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poskytuje demonštratívny výpočet, čo možno
považovať a zužitkovať v konaní vo veciach sociálneho poistenia ako podklady rozhodnutia. Sú nimi
najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

žalovanej všeobecne známe alebo známe z jej činnosti. Ako je zrejmé, citované ustanovenie kladie
dôraz na rozlišovanie dôkazu a čestného vyhlásenia v dôsledku odlišnej výpovednej hodnoty a teda
aj upotrebiteľnosti na účely zisťovania relevantných skutočností. „Čestné vyhlásenie je právny inštitút,
ktorý nie je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege,
ale až na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môže čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť

o jeho pripustení)„ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/207/2015 zo dňa 26.10.2016). Je
teda na správnom uvážení žalovanej, či čestné vyhlásenie ako náhradu dôkazu pripustí alebo nie,
pretože bez neho nie je možné zistiť skutočný stav inak. V prípade neexistencie dokladov o zamestnaní
je možné tento nedostatok nahradiť vyhlásením o dobách zamestnania a hrubom zárobku, pričom
údaje žiadateľa musia potvrdiť aspoň dvaja svedkovia. Súdna prax v zásade pripustila ako podklad
rozhodnutiavyhlásenia(resp.svedeckévýpovede)minimálnedvochsvedkov,ktorípracovalivrovnakom

období, s rovnakou dĺžkou praxe a vykonávali rovnaký druh práce u toho istého zamestnávateľa ako
poistenec domáhajúci sa svojho starobného dôchodku. Takto koncipované požiadavky na svedkov
nie sú samoúčelné, ale umožňujú odvodiť potrebné údaje pre určenie nároku a výšky starobného
dôchodku práve pre domnelú podobnosť zamestnaní a pracovných pozícií, ktoré by po správnosti
mali byť ohodnotené rovnakou odmenou. Inými slovami, pokiaľ je poistenec schopný označiť dvoch

svedkov, ktorí spĺňajú vyššie uvedené kritéria, možno sa domnievať, že budú vedieť potvrdiť nielen to,
že poistenec bol ich kolegom v spornom čase, ale Sociálna poisťovňa získa aj potrebné indície pre
určenievýškyhrubéhomesačnéhozárobkupoistenca,ktorýbynemalbyťvýrazneodlišnýodichzárobku
dosahovaného za rovnaký druh práce.
26. Správny súd konštatuje, že žalobca, okrem jeho neurčitých tvrdení, že v rozhodnom období

vykonával náhradnú vojenskú službu, nepredložil žalovanej žiadne dôkazy tieto preukazujúce. Rovnako
nepredložil čestné vyhlásenie, ktorého pravdivosť by bolo prípadne možné osvedčiť prostredníctvom
dvoch svedkov ako bývalých kolegov žalobcu v uvedenom zamestnaní. Takéto mená navyše v priebehu
administratívneho konania ani náznakom nezmienil. Pokiaľ žalobca uvádza, že sám zaslal žalovanej
potvrdenie od riaditeľky P. I. S., B. X/X G. č. P.-XXX/XXXX, toto potvrdenie práve svedčí o opaku

žalobcom namietaných skutočností, keďže sa v ňom uvádza, že v registratúrnom stredisku sa
nenachádza žiaden záznam o vykonávaní náhradnej vojenskej služby žalobcom. Žalovaná sa naopak
v intenciách jeho tvrdení a sledujúc právny názor vyslovený krajským súdom pokúsila dopytmi
adresovanými príslušným úradom overiť žalobcove tvrdenia, pričom vyčerpávajúco využila všetky
dostupné možnosti, ako listiny do konania zabezpečiť. Na tomto základe potom správne dospela

k záveru, že obdobie počas ktorého mal žalobca vykonávať náhradnú vojenskú službu sa nepodarilo
preukázať a teda nemohlo byť zhodnotené na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok.
27. Vo vzťahu k nezhodnoteniu obdobia zamestnania žalobcu v rokoch 2004 až 2008 ako
obdobia dôchodkového poistenia, žalovaná, reflektujúc na právny názor vyslovený krajským súdom,
vnapadnutomrozhodnutízdôvodnila,žespornéobdobienebolomožnéžalobcovizhodnotiťakoobdobie

dôchodkovéhopoistenia,keďževtomčasebolzamestnancomnazákladedohôdovykonaníprácealebo
dohody o pracovnej činnosti, ktoré až do konca roka 2012 nezakladali účasť na dôchodkovom poistení.
28. Správny súd konštatuje, že žalovaná, vychádzajúc z ustanovenia § 293ck ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z., správne vyhodnotila, že obdobie pred 1. januárom 2013, kedy žalobca postupne vykonával
u rôznych zamestnávateľov prácu na základe dohôd o pracovnej činnosti nemožno zhodnotiť ako

obdobie dôchodkového poistenia, ktoré by bolo možné následne zhodnotiť na účely vzniku nároku
na invalidný dôchodok. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31.
decembra 2012 sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a
poistenia v nezamestnanosti nepovažuje fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru. Správny súd a ani žalovaná teda nerozporovali, že by žalobca

nebol skutočne u uvedených zamestnávateľov zamestnaný (skutkový základ totiž nebol rozporovaný),
no právne vzťahy na základe ktorých túto prácu vykonával, nie sú relevantné na účely dôchodkového
poistenia a určenia jeho statusu ako zamestnanca. Taktiež nebolo preukázané, že by akýkoľvek právny
vzťah vznikol síce pred. 1. januárom 2013 a trval kontinuálne aj po uvedenom dátume.
29. Vo vzťahu ku námietkam žalobcu, ktoré smerujú prevažne k nesprávne určenej miere poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, správny súd uvádza, že posúdenie jeho zdravotného stavu
sa stalo irelevantným z dôvodu, že žalobca v prvom rade nenaplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia a ak by mu aj bola určená vyššia miera, nemalo by to za uvedených
okolností za následok priznanie nároku na invalidný dôchodok. Správny súd zároveň s poukazom naustanovenie § 135 ods. 1 SSP nemôže prihliadať na lekárske správy, ktoré doložil až do konania pred
správnym súdom.
30. Keďže správny súd nevyhodnotil vznesenú námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne

zisteného skutkového stavu za dôvodnú, pričom žalovaná odstránila aj krajským súdom vytýkanú
nepreskúmateľnosťpredchádzajúcehorozhodnutiavovecižiadostižalobcuoinvalidnýdôchodokzodňa
10. júna 2020, a nezistiac ani na základe svojej vlastnej činnosti (správnu žalobu v sociálnych veciach
podanú fyzickou osobou posudzuje správny súd neformálne a zákonnosť napadnutého rozhodnutia
môže posudzovať aj nad rámec žalobných bodov) také pochybenie žalovanej, ktoré by malo za následok

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190
SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
31. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.