Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/156/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119379273
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119379273.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu Mgr. Mariánom Degmom a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: FCC Bratislava, s.r.o.,
so sídlom Lamačská cesta 3/B, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 848 910, právne
zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Twin City
Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 811 01 Bratislava, IČO: 00 603 481, právne
zastúpený: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909,
o zaplatenie 290.780,05 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského sudu
Bratislava III č. k. B1-26Cb/46/2020 - 600 zo dňa 15.8.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského sudu Bratislava III č. k.
B1-26Cb/46/2020 - 600 zo dňa 15.8.2023 o d m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k.
B1-26Cb/46/2020 - 600 dňa 15.8.2023 rozhodol prvým výrokom tak, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 316,28 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (ďalej

aj ako „napadnuté uznesenie“).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pred pojednávaním

uskutočneným dňa 20.4.2023 doručil súdu e-mailom vyjadrenie vo veci dňa 13.4.2023 o 21:51 hod.,
ktoré súd preposlal právnemu zástupcovi žalovaného. Právny zástupca žalovaného si predmetné
vyjadrenie prevzal dňa 17.4.2023, t. j. v čase kratšom ako 5 dní pred termínom pojednávania. Rovnako
tak žalobca doručil súdu odborné vyjadrenie, ktoré zaslal právnemu zástupcovi žalovaného e-mailom
dňa 17.4.2023. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 20.4.2023 namietol,
že nemal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, v dôsledku čoho bolo pojednávanie nariadené

na 20.4.2023 odročené bez prejednania veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia
ďalej uviedol, že žalobca zmaril pojednávanie nariadené na 20.4.2023, keďže predložil súdu a právnemu
zástupcovi žalovaného vyjadrenie vo veci a odborné vyjadrenie v kratšej lehote než 5 dní predo dňom
konania pojednávania, v dôsledku čoho nemal žalovaný zachovanú dostatočnú (zákonom predpísanú)
lehotu na prípravu pojednávania a pojednávanie muselo byť z tohto dôvodu odročené. V súvislosti s
pojednávaním nariadeným na 20.4.2023 vznikli žalovanému trovy, ktoré by inak nevznikli, a z tohto

dôvodu vznikol žalovanému nárok na priznanie separátnych trov konania podľa § 256 ods. 2 CSP za
jeden úkon právnej služby za účasť na pojednávaní v celkovej výške 316,28 eura, ktoré pozostávajú zúkonu „účasť na pojednávaní“ dňa 20. 4. 2023 vo výške 251,05 eura (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej
odmeny z hodnoty sporu 290 780,05 eura podľa § 13a ods. 4 Vyhlášky), režijného paušálu vo výške
12,52 eura (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) zvýšených o 20 % DPH v sume 52,71 eura (podľa § 18 ods. 3

Vyhlášky), keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z ktorého obsahu vyplýva, že
podáva odvolanie podľa poučenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko bolo vydané v
rozpore so zákonom, keď konajúci súd porušil ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, lebo zákonná dikcia ukladá

povinnosťrozhodnúťonáhradetrovkonaniavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,atýmtorozhodnutím
je rozsudok zo dňa 22.6.2023. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu vydal rozhodnutie, ktorého vydanie
zákon neumožňuje a ktoré je striktne oddelené od rozhodnutia o výške náhrady trov, a preto je vydané
nesprávne a v rozpore so zákonom, nakoľko bolo zodpovednosťou súdu prvej inštancie, aby aplikáciu
§ 256 ods. 2 CSP zahrnul v rozsudku výrokom. Podľa žalobcu má takáto aplikácia opodstatnenie
v situácii, keď súd považuje za dôvodné priznať náhradu trov konania v režime § 256 ods. 2 CSP

strane, ktorá nebola v konaní úspešná, a v opačnom prípade ide o neopodstatnenú aplikáciu daného
zákonného ustanovenia. Náhrada za predmetné pojednávanie je tak priznaná žalovanému na základe
výroku rozsudku, pričom do rozsahu tejto náhrady spadá aj náhrada za pojednávanie dňa 20.4.2023,
ako aj náhrada priznaná osobitne napadnutým uznesením. Súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnemu
záveru, že žalobca zmaril pojednávanie dňa 20.4.2023, nakoľko ho bolo možné riadne vykonať, keďže

nemalo určený žiadny osobitný procesný rozvrh a bolo na ňom možné vykonať aj výsluch štatutára
žalobcu, ktorý bol prítomný, pričom išlo o vopred navrhnutý dôkaz. Rovnako bolo možné oboznámiť sa
s predloženým odborným vyjadrením a tento dôkaz vykonať. Súd prvej inštancie mohol podľa žalobcu
následne poskytnúť žalovanému lehotu na vyjadrenie, keďže išlo o už skoršie prezentované jednoduché
závery, ktoré boli len potvrdené odborným vyjadrením, a žalovaný naň následne nereagoval. Tým, že

súd prvej inštancie pri posúdení veci naň neprihliadol, podľa žalobcu tým nemohlo byť pojednávanie
zmarené. Žalobca má za to, že zmarenie pojednávania nezavinil on, ale žalovaný tým, že nepožiadal o
jeho odročenie a vyčkal až do začiatku pojednávania, kde namietal nedostatok času na prípravu. Podľa
žalobcu je vylúčené, aby sa strana sporu o tejto skutočnosti dozvedela až v pojednávacej miestnosti, a
keby žalovaný postupoval inak, žiadne trovy týkajúce sa pojednávania dňa 20.4.2023 by nevznikli, čo

podľa žalobcu priamo vyplýva zo súdneho spisu.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, nakoľko
je zrejmé, že k zmareniu pojednávania žalobcom došlo súbehom uplatnenia dvoch prostriedkov jeho
procesného útoku na poslednú chvíľu pred pojednávaním dňa 20.4.2023. Podľa žalovaného v odvolaní

žalobca opomína, že dôvodom zmarenia pojednávania bolo jeho neskoré predloženie odborného
vyjadrenia a vyjadrenia žalobcu vo veci samej zo dňa 13.4.2023, ktoré obsahovalo 15 plných strán textu,
ku ktorému žalobca priložil 4 listinné dôkazy, reagujúc na vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.11.2022, teda
z obdobia spred viac ako štyroch mesiacov. Žalovaný odmieta, že bolo možné dňa 20.4.2023 riadne
pojednávať, hoc iba vykonaním výsluchu účastníka, keďže mu vinou žalobcu nebola zachovaná lehota

naprípravupojednávania,čosúdprvejinštanciepodľažalovanéhovyhodnotilsprávne.Kvôliodbornému
vyjadreniu sa na žiadosť žalobcu už raz odročilo pojednávanie vytýčené na 26.1.2023 z dôvodu, že
žalobca mal dodať odborné vyjadrenie najneskôr do 28.2.2023, čo porušil a predložil ho skoro 2 mesiace
neskôr, a to bezprostredne pred zmareným pojednávaním, ktoré bolo odročené na termín 20.4.2023.
Žalovanýpretonavrhujeodvolaciemusúdu,abypopreskúmaníodvolaniažalobcunapadnutéuznesenie

potvrdil ako správne.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že
odvolanie je potrebné odmietnuť.

7. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e)
zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f)

návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g)
zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti
zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m)nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu
na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo
veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p)

postúpení právomoci do cudziny.

8. Podľa § 362 ods. 3 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa
odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne

poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia.

9. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10. Odvolací súd posudzoval prípustnosť odvolania žalobcu, keďže z obsahu spisového materiálu,
napadnutého uznesenia, jeho odôvodnenia a poučenia bolo zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením o výške trov konania podľa § 256 ods. 2 CSP a v poučení napadnutého
uznesenia uviedol, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo

dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. V ustanovení § 357 CSP sú taxatívne vymedzené
dôvody, kedy je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné, pričom proti uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté o výške trov konania, v zmysle § 357 CSP odvolanie prípustné nie je. Preto
odvolací súd odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu odmietol podľa § 386 písm. c) CSP. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 207/2019-65 zo dňa

26.9.2019, podľa ktorého: „Ako bolo uvedené, podľa § 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti
uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Z § 357 písm. m) CSP však nevyplýva
možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“ Keďže
odvolanie voči napadnutému uzneseniu nie je prípustné, nie je teda dôvodné ani meritórne preskúmanie
správnosti napadnutého uznesenia odvolacím súdom. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania

odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto
riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je aj to, že
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je v zmysle § 357 CSP odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že sa oboznámil aj s poučením obsiahnutým v napadnutom

uznesení, z ktorého v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol nesprávne poučený o
možnosti podať odvolanie voči napadnutému uzneseniu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania, tak ako ho uviedol súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení,nezakladáprípustnosťpodanéhoodvolania,pretožeprípustnosťodvolaniajeexlegevylúčená
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 129/2022-22 zo dňa 24. 2. 2022 alebo

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2ObdoK/6/2023 zo dňa 31. 10. 2023).
Ustanovenie § 362 ods. 3 CSP poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho
poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktoré zákon pripúšťa, a v takomto prípade je odvolateľ
oprávnený priamo zo zákona podať odvolanie (opravný prostriedok) v predĺženej trojmesačnej lehote
plynúcej od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.15. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

17. V zmysle § 396 ods. 1 CSP sa na odvolacie konania použijú ustanovenia o trovách konania
pred súdom prvej inštancie podľa § 251 a nasl. CSP aj § 255 a nasl. CSP, pričom žiadne z týchto
ustanovení o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie výslovne neupravuje rozhodovanie o
náhrade trov konania v prípade odmietnutia odvolania. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné
odvolanie podané žalobcom odmietnuť, sa odvolací súd nezaoberal obsahom odvolania ani vecnou

správnosťou napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Preto je rozhodnutie odvolacieho súdu o
odmietnutí odvolania rozhodnutím procesným a nie rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 255 CSP
upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v rozhodnutí vo veci samej. Odvolací súd má preto za
to, že na danú situáciu je potrebné primerane aplikovať § 256 ods. 1 CSP, ktorý upravuje rozhodovanie
o trovách konania v prípade zastavenia konania, kedy súd vydáva procesné rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí. Odvolací súd pri absencii výslovnej právnej úpravy o náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP podľa § 256 ods. 1 CSP per analogiam, ktoré ustanovenie
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu, najbližšiu posudzovanej právnej veci. Odvolací súd mal
z poučenia napadnutého uznesenia preukázané, že žalobca bol súdom prvej inštancie nesprávne
poučený o možnosti podať odvolanie voči napadnutému uzneseniu, avšak samotná prípustnosť podať

odvolanie proti uzneseniu vyplýva z § 357 CSP, teda priamo zo zákona. Odvolací súd má preto za to, že
žalobca zavinil odmietnutie odvolania tým, že ho podal proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie v zmysle
§ 357 CSP nie je prípustné. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania tak vznikol protistrane, a preto
odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).