Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Saz/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100572
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganistan, trvale bytom obec C., provincia D., E., t. č. pobytom
v Centre pre deti a rodiny, ul. Kpt. Nálepku 369/5, Medzilaborce, zákonný zástupca žalobcu: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, so sídlom Dobrianskeho 89, 068 01
Medzilaborce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova
3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom
Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-
PO-59-17/2025-Ž zo dňa 20. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-59-17/2025-Ž zo dňa 20. augusta 2025 v časti o neudelení
azylu žalobcovi z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-59-17/2025-Ž zo dňa 20.08.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)

žalovaný podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne mu
poskytol doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle na dobu jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že
žalobcovi bol po jeho zadržaní uznesením Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 2PPOm/5/2025 zo
dňa 29.03.2025 ustanovený opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko

Medzilaborce,ktorýzažalobcudňa10.04.2025požiadaloudelenieazylualebooposkytnutiedoplnkovej
ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o jeho život pred militantným hnutím Taliban.
3. V priebehu pohovoru dňa 13.05.2025 žalobca najmä uviedol, že v januári 2025 ho prvýkrát Taliban
odviedol na svoju základňu, no podarilo sa mu odtiaľ telefonicky skontaktovať s rodinou, ktorá sa obrátila
na radu starších, ktorá následne oslovila Taliban, aby ho pustili domov s tým, že sa porozprávajú s
jeho rodičmi. Dva až tri dni od návratu domov si po neho opäť prišli príslušníci hnutia Taliban. Jeho
rodina opäť rovnakým spôsobom zabezpečila návrat žalobcu domov. Po niekoľkých dňoch však prišli

príslušníci hnutia Taliban opäť k nim domov, pričom žalobca už bol v tom čase odcestovaný. Na základe
uvedeného sa Taliban vyhrážal rodičom, ktorí následne uviedli, že žalobca odišiel do práce a nevrátil
sa. Následne Taliban odviedol na svoju základňu mladšieho 15 ročného brata žalobcu, ktorého tiežrovnakým spôsobom priviedli rodičia naspäť domov. So svojou rodinou je žalobca v kontakte, pričom s
príslušníkmi Talibanu ďalšie problémy nemali.
4. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. Vychádzal pritom z výpovede žalobcu a z informácií o krajine

pôvodu, z ktorých najmä vyplynulo, že Taliban je v súčasnej dobe štátnym aktérom, preto k vyššie
popísaným praktikám už nie je nútený. Súčasne ani pred prevzatím moci vo všeobecnosti nemal záujem
získavať svojich členov násilným spôsobom, keďže jedným z najdôležitejších predpokladov príslušnosti
k Talibanu je lojalita k tomuto hnutiu. Taliban má dostatok dobrovoľníkov a nútený nábor využíval iba
vo výnimočných prípadoch. Žalovaný poukázal na nezávislý afganský denník Hasht e subh, ktorý dňa

02.01.2024 uviedol, že Taliban sa pokúšal verbovať osoby s vojenským pôvodom, ako sú členovia
afganských národných bezpečnostných síl, čo však nie je prípad žalobcu. Súčasne z priložených
informáciívyplynulo,žeTalibanzískavasvojichčlenovnajmäzmadrásvAfganistaneaPakistane,čotiež
nie je prípad žalobcu. Tlak a nútenie na vstup do Talibanu nebývali ani v minulosti obvykle násilné a často
sa vykonávali v závislosti od miestnych okolností, a to prostredníctvom rodiny, klanu alebo náboženskej
siete.

5. V súvislosti so žalobcom uvedeným dôvodom žiadosti o azyl agentúra Európskej únie pre azyl
(EUAA) vo svojej publikácii „Zameranie na krajinu Afganistan“ z novembra 2024 uviedla, že deti boli
do radov Talibanu verbované počas obdobia povstania v roku 2021, pretože Taliban potreboval na
úspešný prevrat bojovníkov. Následne po prevrate bola zriadená komisia, ktorej úlohou bolo odstrániť
mladších chlapcov z radov Talibanu a zabrániť náboru neplnoletých chlapcov. Po prevzatí moci navyše

Taliban nepotrebuje kontinuálny prílev nových bojovníkov. Z ďalších správ tiež vyplynulo, že Taliban
vydal v roku 2022 dekrét, ktorý vyslovene zakázal nábor detí členmi Talibanu a hnutie potvrdilo, že
neumožňuje deťom mladším ako 18 rokov vstúpiť do ozbrojených síl. Iné správy tiež potvrdili, že aj
napriek uvedenému zákazu sa občas snahy o nábor neplnoletých osôb objavili, avšak podľa verejne
dostupných informácií išlo o dobrovoľný vstup a najvýznamnejším faktorom vstupu do radov Talibanu

sú vysoká nezamestnanosť, a iné ekonomické faktory. Avšak aj v týchto prípadoch boli neplnoleté
osoby následne kvôli dekrétu do roka z radov Talibanu prepustené. Súčasne zo správy vlády Spojeného
kráľovstva vyplynulo, že nábor detí od septembra 2023 výrazne poklesol. Súčasne zo správ vyplynulo,
že nábor sa sporadicky v krajine vyskytuje, avšak nejedná sa o systémovú chybu, ale o individuálne
zlyhanie jednotlivcov.

6. Žalovaný konštatoval, že žalobca síce subjektívne pociťuje strach, avšak tento nie je opodstatnený
objektívnymi okolnosťami v čase jeho pobytu v krajine pôvodu. Súčasne snaha o verbovanie v
danom prípade nemá pôvod v žiadnom z azylovo relevantných kritérií, a preto sa nejedná o prejav
prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Súčasne je podstatnou aj skutočnosť, že rodina žalobcu mala
opakovane možnosť obrátiť sa na radu starších a situáciu žalobcu vyriešiť. Podľa dostupných informácií

o krajine pôvodu je rada starších tradičným zvykovým a politickým orgánom, ktorý zohráva kľúčovú
úlohu pri rozhodovaní o dôležitých otázkach štátu, národnej bezpečnosti, zákonodarstva a mierových
procesov. Tiež slúži ako fórum pre riešenie konfliktov medzi rôznymi skupinami. Rozhodnutia rady
starších Taliban rešpektuje, pričom obdobná situácia mala nastať aj v prípade žalobcu a jeho mladšieho
brata. Žalovaný tiež poukázal na to, že aj napriek žalobcom uvedeným skutočnostiam celá jeho rodina

ostala žiť na rovnakom mieste, žalobca je s nimi v kontakte a podľa vlastných slov sú v poriadku, a
majú sa dobre. Z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že Taliban uprednostňuje predovšetkým
dobrovoľných členov a rešpektuje rozhodnutia rady starších.

II.
Správna žaloba, stanoviská

A. Správna žaloba
7. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach správnu žalobu vo veciach azylu podľa ust. § 207 a nasl.

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), proti napadnutému
rozhodnutiu v časti o neudelení azylu z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a na základe vykonaného dokazovania žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam navrhujúc,
aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne,
aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

8. Poukázal na články 1, 2 a 4 Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v
ozbrojených konfliktoch, z ktorých najmä vyplynulo, že zmluvné strany zabezpečia, aby osoby, ktoré
nedosiahli vek 18 rokov, neboli povinne povolávané do ich ozbrojených síl a prijmú všetky vykonateľnéopatrenia na zabránenie takému odvodu, a využívaniu osôb vrátane prijatia zákonných opatrení
nevyhnutných na to, aby takému postupu zabránili a trestali ho.

9. Ďalej žalobca uviedol, že on ani jeho rodina nesúhlasia s aktivitami a politikou Talibanu a jeho
odchod zo zložiek Talibanu je aktívnou formou prejavu jeho nesúhlasu s týmto hnutím. Rozhodnutie
žalovaného je zmätočné, keďže žalovaný si vo svojich záveroch týkajúcich sa vyhodnotenia správ
o bezpečnostnej situácii v Afganistane vzájomne protirečí. Zároveň žalobca namieta, že žalovaný
predmetné správy nesprávne interpretoval a neodôvodnene spochybnil, že v súčasnosti dochádza k

násilnému regrutovaniu detí do ozbrojených konfliktov, hoci spis obsahuje početné dôkazy svedčiace
o opaku a u samotného žalobcu došlo k aktívnym pokusom o jeho verbovanie. Žalovaný navyše
posudzoval žiadosť žalobcu výlučne z pohľadu dospelého žiadateľa o azyl, bez prihliadnutia na
skutočnosť, že pri maloletých utečencoch môžu mať formy prenasledovania odlišný charakter, a že pri
hodnotení splnenia zákonných podmienok na udelenie azylu je nevyhnutné zohľadniť ich vek, mieru
vyspelosti, osobitnú zraniteľnosť a ďalšie špecifiká. Podľa stanovísk UNHCR nútené regrutovanie detí,

ako aj ich regrutovanie na účely priamej účasti v bojových operáciách, ak ide o osoby mladšie ako 18
rokov, predstavuje formu prenasledovania.

10.Užsamotnáexistenciaregrutáciezostranymilitantnéhohnutia,ktorápôsobíprostredníctvomhrozby,
ideologického a fyzického nátlaku, ako aj využívaním zraniteľnosti detí a mladých ľudí, napĺňa znaky

prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, ako aj medzinárodných štandardov (najmä čl.
1A ods. 2 Ženevského dohovoru).

11. Zákon o azyle označuje v bode 6, § 2 za špecifickú formu prenasledovania konanie namierené
proti deťom. Žalovaný mal preto povinnosť v konaní skúmať, aké formy vážnych porušení základných

ľudských práv môžu postihovať osobitne deti, t. j. žalobcu, a to najmä vzhľadom na práva dieťaťa
zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a v citovanom Opčnom protokole k Dohovoru o právach
dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Taktiež je v zmysle bodu 20 kvalifikačnej smernice
pri posudzovaní žiadostí o udelenie azylu detí potrebné, aby správny orgán zohľadnil osobitné formy
prenasledovania detí.

12. Žalovaný súčasne zľahčuje skutočnosť, aké dopady by čo i len krátkodobá účasť v týchto
ozbrojených jednotkách spôsobila na žalobcovi s prihliadnutím na jeho zraniteľné postavenie.
Deti v takýchto ozbrojených jednotkách sú často zneužívané na umiestňovanie a odpaľovanie
improvizovaných výbušných zariadení, nosenie zbraní, špionáž, stráženie základní, zriedkavé nie je ani

sexuálne vykorisťovanie.

13. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje, aby bola ujma hroziaca maloletému žiadateľovi o
azyl, dieťaťu, posudzovaná z pohľadu dieťaťa. Dokonca aj odopieranie ekonomických, sociálnych a
kultúrnych práv preto môže byť relevantné pri posudzovaní detskej žiadosti o azyl tak, ako je relevantné

odopieranie politických a občianskych práv. Ujmu utrpenú dieťaťom je potrebné vyhodnotiť z pohľadu jej
celkového dopadu na dieťa a neprikladať prvky dôležitosti iba určitým porušeniam práv resp. požadovať
splnenie kritérií, ktoré sa kladú na dospelého žiadateľa o azyl. Dieťa má právo na svoj ďalší rozvoj a
psychologická ujma je obzvlášť relevantný faktor, ktorý musí byť zohľadnený a posúdený v konaní o
azyle maloletého žiadateľa. U detí je oveľa viac pravdepodobné, že budú vystresované nepríjemnými

situáciami, a že nimi budú emočne poznačené. Spomienky a traumatizujúce zážitky môžu u dieťaťa
zostať dlhodobo. Výkonný výbor UNHCR uznáva, že medzi špecifické formy prenasledovania detí patrí
aj regrutovanie. Rovnako by to platilo pre situácie, kedy hrozí dieťaťu nútené opakované regrutovanie
alebo ak by bolo potrestané za vyhýbanie sa nútenému regrutovaniu, alebo za dezerciu zo štátnych
ozbrojených síl. Obdobne, regrutovanie neštátnymi ozbrojenými skupinami dieťaťa mladšieho ako 18

rokov je považované za prenasledovanie. (F. on International Protection: G. E. G. under E. X(A)2 and
1(F) of the G. and/or 1967 Protocol relating to the Status of H. z 22.12.2009).

B. Vyjadrenie žalovaného
14. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný stručne zopakoval podstatné dôvody napadnutého

rozhodnutia, pričom vzhľadom na zistené skutočnosti uviedol, že v žalobcom uvádzaných
skutočnostiach je prítomný vnútorný rozpor, vzhľadom na to, že fakty o únosoch a pokusoch o regrutáciu
zostranyhnutiaTalibanvočižalobcoviniejemožnélogickyspojiťsnímuvádzanýmodchodomzozložiek
tohto hnutia ako aktívnym prejavom nesúhlasu s jeho politikou, nakoľko žalobca nebol členom hnutiaTaliban. Zo žalobcom uvádzaného skutkového opisu je skôr zrejmá prirodzená reakcia mladistvého na
únos a nátlak zo strany Talibanu, a nemožno z neho dôvodne vyvodiť jednoznačne politicky motivované
konanie postavené na ideovom a hodnotovom presvedčení, ktoré by v takýchto okolnostiam bolo

prirodzené pre dospelú osobu. Tiež samotné verbovanie automaticky nezakladá individuálny nárok na
udelenie azylu.
15.Žalovanýodmietatvrdeniažalobcuotom,žespochybňujenútenýcharaktertýchtopraktíkaoznačuje
ich za dobrovoľné, zľahčuje závažnosť a rozsah núteného verbovania, pričom odkazy na údajné zmeny
v praktike Talibanu nie sú podložené spoľahlivými a overiteľnými dôkazmi. Odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré žalobca spochybňuje sa opiera o relevantné a dôveryhodné informácie štátnych a ľudsko-právnych
inštitúcií.
16. Konkrétne, správa Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv v jednotlivých
krajinách za rok 2023 uvádza, že Taliban vydal v roku 2022 dekrét, ktorý vyslovene zakázal nábor
detí členmi Talibanu a hnutie potvrdilo, že neumožňuje deťom mladším ako 18 rokov vstúpiť do svojich
ozbrojených síl. Vláda Spojeného kráľovstva v správe z novembra 2024 uvádza, že po prevrate aj

napriek príkazu vodcu Talibanu o vyradenie neplnoletých a zákazu ich náboru, sa občas tieto snahy
objavili, avšak podľa verejne dostupných informácií išlo o dobrovoľný vstup, motivovaný vstupom k
Talibanu vysokou nezamestnanosťou a inými ekonomickými faktormi, z ktorých je zrejmé, že tlaky
pôsobiace na osoby vstupujúce do Talibanu sú skôr sociálne a ekonomické. Aj v takomto prípade boli
neplnoleté osoby z radov Talibanu prepustené. Správa ďalej uvádza pokles náborov a využívania detí

od septembra 2023 a tiež, že prípadný nábor nie je systémovou chybou, ale individuálnym zlyhaním
jednotlivca.
17. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. vec C-465/07, I.) a Európskeho súdu pre
ľudské práva (N.A. v. Spojené kráľovstvo, F.H. v. Švédsko) patria správy MZV a medzinárodných ľudsko-
právnych organizácií medzi relevantné a dôveryhodné podklady pre hodnotenie rizika prenasledovania

či zlého zaobchádzania.
18. Zo spôsobu, akým žalobca opisoval svoj kontakt s členmi hnutia podľa žalovaného nevyplýva, že by
bol vnímaný ako osoba s konkrétnym politickým postojom – či už súhlasným alebo odporujúcim ideológii
hnutia. Sama skutočnosť, že sa žalobca ako mladistvý podľa vlastného vyjadrenia opakovane ocitol v
rukách hnutia a opakovane sa dostal na slobodu, nenasvedčuje tomu, že by bol vnímaný ako politický

odporca. Regrutácia osôb, ktoré by hnutie považovalo za ideologických odporcov, by bola v rozpore s
jeho vnútornou logikou a cieľom posilňovať vlastné rady o ďalší personál. Žalobca bol v čase udalostí
mladistvým a odmietnutie participovať na bojových, alebo inak nebezpečných situáciách vytvorených
hnutím Taliban nemožno interpretovať ako vedomý politický postoj, ale ako prirodzenú snahu vyhnúť sa
ohrozeniu. V konaní nebolo preukázané, že by Taliban jeho odmietnutie vnímal ako politicky motivovaný

nesúhlas, ani že by žalobca bol prenasledovaný z dôvodu politického presvedčenia v zmysle § 8 zákona
o azyle.
19. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo
objektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu mohol byť, prenasledovaný z rasových,
národnostných či náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, príslušnosti

k sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle.
20. Napadnuté rozhodnutie považuje žalovaný za vecne správne a zákonné, a preto navrhol, aby
Správny súd v Košiciach rozsudkom zamietol správnu žalobu.

C. Ďalší priebeh konania

21. Vo vyjadrení zo dňa 28.10.2025 žalobca, zotrval na podanej žalobe a nad rámec žalobnej
argumentácie najmä uviedol, že žalovaný nemôže s istotou tvrdiť, že odchod žalobcu zo strany Talibanu
je možné chápať len ako prirodzenú reakciu človeka vyhnúť sa určitej forme ohrozenia. Žalobca je osoba
mladistvá, a teda osoba, ktorá si už vytvára vedomé postoje a názory, a preto nie je možné vylúčiť, že
žalobca je ideologickým a politickým odporcom hnutia Taliban, a práve toto jeho presvedčenie ho viedlo

k rozhodnutiu opustiť zložky Talibanu, čo je tiež možné vnímať ako formu ohrozenia, keďže tým prejavil
odpor voči praktikám hnutia. Vzhľadom na zraniteľné postavenie žalobcu ako mladistvého mal žalovaný
uplatniť zásadu „benefit of doubt“ a vyhodnotiť konanie žalobcu jeho imputované politické presvedčenie.
22. Informácie štátnych a ľudsko-právnych inštitúcií zo Správy o krajine pôvodu preukazujú, že v krajine
pôvodu stále dochádza k regrutovaniu detí do ozbrojených zložiek a zaobchádzanie s deťmi v týchto

zložkách je obzvlášť kruté. Spisový materiál obsahuje množstvo informácií, ktoré hovoria o tom, že
regrutovanie detí do ozbrojených skupín je súčasťou širšej krízy v oblasti práv detí v Afganistane. Podľa
Organizácie Spojených národov sú desiatky tisíc chlapcov a dievčat po celom svete nútené zúčastňovať
sa ozbrojených konfliktov, čo OSN považuje za závažné porušenie ľudských práv.23. Ďalšie správy hovoria o tom, že deti boli verbované do radov Talibanu počas obdobia povstania a
podľa niektorých zdrojov verbovanie detí pokračuje aj naďalej. Vláda Spojeného kráľovstva vo svojej
správe z 11.11.2024 uviedla, že ,,od augusta 2021 je Taliban zapletený do náboru a využívania detí v

bojových a podporných úlohách v Afganistane, napriek príkazu vodcu Talibanu, ktorý túto prax zakazuje.
OSN overila 342 prípadov chlapcov, ktorých Taliban v roku 2023 naverboval, pričom väčšina z nich
bola do konca tohto roku prepustená. Chlapci sú náchylnejší na nábor ako dievčatá, často vo veku od
14 do 17 rokov, a môžu byť zraniteľní voči náboru kvôli chudobe, kultúrnym normám alebo rodinným
väzbám na členov Talibanu. Správy naznačujú, že niektorí predstavitelia Talibanu falšujú vek, aby mohli

náborovať maloletých chlapcov, a niektorí chlapci sú vystavení sexuálnemu zneužívaniu. Hoci nábor
a využívanie detí v období od septembra 2023 do januára 2024 poklesol, zapájanie detí do operácii
Talibanu pretrváva.“
24. Vo vyjadrení zo dňa 12.11.2025 žalovaný zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol
správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žiadateľ je aktuálne vo veku, kedy v priebehu 7 týždňov dosiahne
plnoletosť (01.01.2026 - 18 rokov). Preto k existencii žalobcom uvádzaného rizika možného regrutovania

v dôsledku jeho veku, do budúcnosti doplnil, že už nebude mať postavenie maloletého, a preto je riziko
prenasledovania z takéhoto dôvodu neaktuálne a absentuje opodstatnená obava z prenasledovania z
prospektívneho hľadiska. V prípade hypotetickej úvahy o návrate do krajiny pôvodu, by žalobca nebol
identifikovanýakomaloletý.Žalovanýmázato,žeokolnostikonkrétnehoverbovaniamaloletéhožalobcu
zo strany Talibanu, tak ako ich uviedol žalobca posúdil správne a nie sú prítomné znaky, ktoré by

žalovaný mohol subsumovať pod prejav politického presvedčenia.
25. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Správny
súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 15.12.2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§
107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

26. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon

vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
27. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania
alebo vážneho bezprávia
1. štát,

2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
28. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje
inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do
tohto štátu.
29. Podľa čl. ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o
normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať

postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na
doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (ďalej aj „kvalifikačná
smernica“),vprípade,žečlenskéštátyuplatňujúzásadu,podľaktorejjepovinnosťoužiadateľazdôvodniťžiadosť o medzinárodnú ochranu, a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie sú podložené listinným
alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené tieto podmienky:
a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť;

b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé
vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí;
c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a
všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa;
d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal

primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a
e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

30. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu,

napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.
31. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 8 zákona o azyle, keďže žalobca nesplnil
podmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd.
32. Z výpovede žalobcu najmä vyplynulo, že pred odchodom z krajiny pôvodu bol odvedený príslušníkmi
Talibanu na základňu, odkiaľ ho napokon dostala jeho rodina po intervencii radou starších. Dva až tri dni
od návratu domov sa uvedená situácia zopakovala s rovnakým výsledkom. Po niekoľkých dňoch prišli

príslušníci hnutia Taliban po žalobcu, pričom ten už bol v tom čase odcestovaný. Na základe uvedeného
sa Taliban vyhrážal rodičom žalobcu a odviedol na svoju základňu mladšieho 15 ročného brata žalobcu,
ktoréhotiežrovnakýmspôsobompriviedlirodičianaspäťdomov.Sosvojourodinouježalobcavkontakte,
pričom s príslušníkmi Talibanu ďalšie problémy nemali.
33. Žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí názor, že žalobcom uvádzané dôvody nemôžu svedčiť

pre udelenie azylu. Pokiaľ ide o posudzovanie podmienok na udelenie azylu, predovšetkým žalovaný
konštatoval, že rozhodujúcim dôvodom neudelenia azylu bolo, že obavy žalobcu pred príslušníkmi
Talibanu, ktorí sa mali vyhrážať jeho rodine kvôli neochote žalobcu a jeho rodičov s jeho naverbovaním,
že by Taliban mohol svoje vyhrážky zrealizovať, naďalej by sa pokúšal naverbovať žalobcu, prípadne by
tohto prenasledoval ako politického oponenta, považoval za neopodstatnené. Podľa žalovaného tomu

nasvedčujú informácie, podľa ktorých Taliban po prevzatí moci vydal dekrét, v zmysle ktorého nemožno
verbovať maloleté osoby, uznal, že podobné situácie sa stávajú, avšak maloleté osoby sú následne zo
služby prepustené. V tejto súvislosti poukázal tiež na informácie, ktoré potvrdzujú, že predmetné situácie
je možné riešiť prostredníctvom rady starších tak, ako sa to stalo aj v prípade žalobcu. Súčasne uviedol,
že rodina žalobcu nemá s Talibanom žiadne problémy. Žalovaný tiež uviedol, že je možné očakávať, že

Taliban sa zameria na verbovanie osôb, ktoré prejavujú sympatie k hnutiu, nie na osoby, ktoré vyjadrili
odpor. Pokiaľ ide o otázku prípadného prisudzovania politickej oponentúry, žalovaný uviedol, že nie je
dôvod domnievať sa, že by v prípade návratu malo žalobcovi hroziť zabitie. Záverom vo vzťahu k „tradícii
C. C.“ žalovaný uviedol, že žalobca sa s takým konaním nikdy nestretol, ani to pri pohovore ako dôvod
svojej žiadosti neuviedol.

34.Záveržalovanéhojeneudržateľný,pretoževkonaníbolodokázané,ževdobeútekužalobcuzkrajiny
pôvodu sa Taliban skutočne uchyľoval k rôznym nekalým praktikám, vrátane vyhrážok a núteného
náboru civilných obyvateľov do svojich radov a to aj maloletých. V predmetnej veci je významným
opakovane vyjadrený nesúhlasný postoj žalobcu a jeho rodiny k jeho regrutácii.
35. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v

azylovom konaní nutné vychádzať. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pravdivosť tvrdení žalobcu
nespochybňoval, pričom ani správny súd nedostatky vo výpovedi žalobcu nezistil. Žalobca logicky a
vnútorne konzistentne prezentoval svoje tvrdenia, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou reálnosti a dôvodyodchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu sú
vierohodné.
36.Vzmyslečl.4ods.5kvalifikačnejsmernice,vprípade,žečlenskéštátyuplatňujúzásadu,podľaktorej

je povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu, a v prípade, že aspekty vyhlásení
žiadateľa nie sú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak
sú splnené tieto podmienky:
a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť;
b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé

vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí;
c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a
všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa;
d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal
primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a
e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

37. V súvislosti s tým treba zdôrazniť, že zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie
azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť
žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o

azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti
úsudku správneho orgánu (rozsudok NSS ČR sp. zn. 6Azs 50/2003, rozsudok NS SR sp. zn.
1Sža 48/2012). Žalovaný však nevyvrátil pravdivosť tvrdení žalobcu. Púha špekulácia, možnosť
alternatívneho priebehu udalostí alebo drobné nezrovnalosti k vyvráteniu tvrdenia žalobcu nestačia (2
Azs 49/2008-83, 5 Azs 66/2008-70).

38. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často potrebné rozhodovať v situácii
dôkaznej núdze (rozsudky NSS ČR z 26.02.2008 , č. k. 2 Azs 100/2007-64 z 27.03.2008, č. k. 4 Azs
103/2007-63, či rozsudok NS SR zo dňa 29.07.2014, sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o rozhodovania
prospektívne (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v
budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre žalobcu obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám

konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú
vychýlenévprospechžiadateľaomedzinárodnúochranu.Pokiaľideobremenotvrdeniavkonanívoveci
medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by žalobca
ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu
do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v

jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.
39. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod
taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je
potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa situácie v krajine
pôvodu žiadateľa.

40. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú
ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny
orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo
dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.
41. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať v situácii dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď

nie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym
presvedčivýmdôkazom,vtakýchprípadochzostávajedinýmdôkaznýmprostriedkomvýpoveďžiadateľa
a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k
udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.
42. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o

krajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení
daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú
ochranu“ (,,benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k
porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na
postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názor, správanie, príslušnosť

k sociálnej skupine atď., dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo
nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze
zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (NS SR 1Sža/18/2012).43. Podobne možno poukázať aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci MA proti
Švajčiarsku(pozrinajmäodsek55).Zuvedenéhovyplývajúokreminéhoajurčitékvalitatívnepožiadavky
na odôvodnenie rozhodnutia o udelení medzinárodnej ochrany. V ňom musí žalovaný dostatočne

presvedčivým spôsobom vyložiť, prečo určité tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu považuje
alebo naopak nepovažuje za pravdivé a ak nemá na to dostatok dôkazov, musí hodnotiť, či sú tvrdenia
žiadateľov vierohodné a dôsledky z nich vyplývajúce pravdepodobné. Aj tieto úvahy je však nutné
nadviazať na dostatočne zistený skutkový stav veci.
44. Žalovaný totiž svoje hodnotenie danej otázky založil na tom, že hrozby zo strany Talibanu neboli

doposiaľ realizované a ďalšie pokusy o verbovanie by sa uskutočniť nemali vzhľadom na vydaný zákaz
v krajine pôvodu a na žalobcom vyjadrený nesúhlas s jeho účasťou v hnutí (resp. jeho rodičmi vyjadrený
nesúhlas, ktorý, s prihliadnutím na vek žalobcu, môže byť prisudzovaný samotnému žalobcovi).
Také odôvodnenie však nemôže z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek obstáť, pretože na otázku
pravdepodobného vzniku vážnej ujmy najmä v kontexte toho, že išlo o maloletého žiadateľa o azyl vôbec
nezodpovedá.

45. Žalovaný pritom nijako nezohľadnil skutočnosť, že Taliban napriek poukazovanému zákazu a zásahu
zo strany rady starších opakovane odviedol (v treťom prípade sa pokúsil odviesť) žalobcu na základňu,
v tejto súvislosti sa vyhrážal rodičom žalobcu a následne odviedol aj mladšieho brata žalobcu.
O uvedených praktikách navyše svedčia aj žalovaným prezentované informácie o krajine pôvodu,
ktoré rovnako potvrdzujú, že samotný zákaz je členmi Talibanu porušovaný. Spochybnenie obáv

žalobcu tvrdením o doposiaľ neuskutočnenej hrozbe vážnej ujmy je vzhľadom na právnu úpravu
konania o azyle a povahu rozhodovania v konaní o azyle irelevantné. Vzhľadom na povahu žalobcom
tvrdeného nebezpečenstva prenasledovania v posudzovanom prípade bolo úlohou žalovaného, aby na
základe zhromaždených podkladov zhodnotil, či nebezpečenstvo prenasledovania hrozí žalobcovi do
budúcnosti, a nie to, či takej ujme bol už žalobca alebo jeho rodina vystavená.

46. Z informácií o krajine pôvodu pritom vyplynulo, že verbovanie detí do ozbrojených skupín je súčasťou
širšej krízy v oblasti práv detí v tejto krajine a afganské deti sú čoraz viac vystavené ozbrojenému
násiliu (č.l. 75 a ďalšie administratívneho spisu). Podľa správy EUAA z novembra 2024 boli chlapci,
ktorí boli najatí ako osobní strážcovia, sekretári, pomocný personál alebo vodiči pre predstaviteľov
Talibanuvystavenísexuálnemuzneužívaniuzostranysvojichnadriadených(tamtiež).Vzmyslerovnakej

správy boli deti verbované do radov Talibanu počas obdobia povstania a podľa niektorých zdrojov
verbovanie detí pokračuje aj naďalej. Podľa správy vlády Spojeného kráľovstva z 11.11.2024 nábor a
využívanie detí v období od septembra 2023 do januára 2024 poklesli, avšak zapájanie detí do operácií
Talibanu naďalej pretrváva. Aj ďalšie správy potvrdzujú, že Taliban aktívne verbuje a využíva detí ako
súčasť svojich bezpečnostných síl. Navyše Taliban považoval niektoré detské obete obchodovania s

ľuďmi, najmä tie, ktoré sa zapájali do „bacha bazi“ [afgánsky slangový výraz pre prax, pri ktorej starší
muži sexuálne zneužívajú mladých chlapcov a dospievajúcich; na uvedenú prax upozorňoval právny
zástupca žalobcu] alebo do ozbrojeného konfliktu, za zločincov, umiestňoval ich do detenčných centier
pre mladistvých a vystavoval ich fyzickému týraniu a iným formám zlého zaobchádzania, namiesto toho,
aby odkázal na služby podpory obetí. Navyše afganské zákony nespĺňajú medzinárodné normy týkajúce

sa minimálneho veku na výkon práce. Podľa správy organizácie Watchlist on Children and E. G. zo dňa
03.09.2024 vyplynulo, že nábor a využívanie detí, a odmietanie humanitárneho prístupu sa v roku 2023
výrazne zvýšili a Taliban zostal hlavným páchateľom závažných porušení voči deťom. O obdobnej praxi
pojednáva aj správa Ministerstva zahraničných vecí USA z 23.04.2024, podľa ktorej dekrét Talibanu
z roku 2022 zakázal nábor detí členmi Talibanu a Taliban tvrdil, že neumožňuje deťom mladším ako

18 rokov vstúpiť do svojich síl, Afganistan je však medzi krajinami s najvyšším počtom závažných
porušeníprávdetívozbrojenýchkonfliktoch,hocizároveňpatríajmedzikrajiny,vktorýchdošlokpoklesu
závažných porušení. Súčasne však bolo pod vládou Talibanu naďalej rozšírené sexuálne obťažovanie,
„bacha bazi“, detská vojenská služba a detská práca. Do vyššie spomínanej praktiky „bacha bazi“
boli zapojení velitelia Talibanu a správy naznačujú, že počet incidentov sa počas hodnoteného roka

[2022] zvýšil. Osobitne vo vzťahu k praktike „Bacha bazi“ denník The Times of India vo svojom článku
z 27.02.2025 uvádza, že predmetná brutálna tradícia naďalej prekvitá, napriek oficiálnym zákazom a
medzinárodnému odsúdeniu. Boli tiež zdieľané zábery, ktoré ukazujú chlapcov nútených tancovať pre
Taliban. Táto prax je podľa správy hlboko zakorenená v afganskej spoločnosti a je už dlho spájaná
s vojenskými veliteľmi, politikmi a miestnymi elitami. Podľa rovnakej správy po prevzatí kontroly nad

Afganistanom sa síce Taliban snažil túto prax obmedziť, ale nevyvinul žiadne úsilie, aby ju skutočne
zastavil, pretože ju tajne vojenskí velitelia dodržiavali. Uvedená správa súčasne poukazuje na správu
amerického ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorej dochádza k systematickému náboru chlapcov
na sexuálne otroctvo, pričom medzi páchateľmi boli aj afganské bezpečnostné sily.47. V zmysle § 8 písm. a) zákona o azyle, aj keď nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu
stal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov, jeho

predchádzajúca skúsenosť je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania.
Predchádzajúca skúsenosť žiadateľa nie je nevyhnutná, nakoľko konanie o medzinárodnej ochrane
je špecifickým okrem iného tým, že ide o prospektívne rozhodovanie, t.j. posudzuje sa opodstatnenie
strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.1Sža/19/2016zodňa09.01.2017,sp.zn.1Sža/17/2014zodňa29.07.2014).

Skutočnosť, že Taliban žalobcovi a jeho rodine neublížil neznamená, že mu takéto konanie z ich strany
nehrozí. Navyše, v predmetnom prípade je potrebné vychádzať zo žalobcovej výpovede, podľa ktorej
bol opakovane (a rovnako aj jeho brat) proti svojej vôli odvedený na základňu. Minulú skúsenosť
žiadateľa s prenasledovaním je nutné hodnotiť ako skutočnosť, ktorá pridáva žiadosti o udelenie azylu
na opodstatnenosti. Avšak zároveň, žiadateľom prezentované obavy z prenasledovania nie je možné
vylúčiť absenciou skúsenosti s prenasledovaním. Preto pokiaľ žalovaný podmieňoval udelenie azylu

vyššie naznačeným spôsobom, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
48. Súčasne záver žalovaného, podľa ktorého možno vylúčiť prenasledovanie žalobcu zo strany
Talibanu, pretože Taliban mal a stále má dostatok dobrovoľníkov, a nútený nábor využíval iba vo
výnimočných prípadoch, je v rozpore s vlastnými zisteniami žalovaného, ktoré priamo potvrdzujú
tvrdenia žalobcu. Z rozhodnutia neplynie, že by žalovaný zisťoval, či k útokom proti osobám, ktoré

odmietliposlúchnuťpríkazyTalibanu,vzoprelisajehorozhodnutiam,resp.odmietlispoluprácu,skutočne
dochádza. Súčasne s prihliadnutím na to, že je povinnosťou žalovaného posudzovať azylovú žiadosť
prospektívne, je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, na ktorú poukazoval samotný žalovaný, a to že
žalobca má 01.01.2026 dosiahnuť plnoletosť, vzhľadom na ktorú skutočnosť už nebude možné vo
vzťahu k žalobcovým obavám argumentovať zákazom regrutácie neplnoletých osôb.

49. Zároveň v konaní nebola relevantným spôsobom vyhodnotená otázka hrozby zo strany Talibanu z
dôvodu odmietnutia regrutácie, ktoré môže byť vyhodnotené ako prejav oponentúry zo strany žalobcu
ako aj zo strany jeho rodiny. Ide pritom nepochybne o otázku, ktorej starostlivé vyhodnotenie je úplne
nevyhnutné. Pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či žalobca bol politicky aktívnym.
Aktivita žalobcu v krajine pôvodu nemusí predstavovať prejav politickej aktivity alebo presvedčenia.

Zároveň podstatným v danom prípade nie je ani skutočné politické presvedčenie žalobcu. To sa
javí byť nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený
o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické
presvedčenie a pod. V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala
svoje politické názory (verejne, výslovne). Na veci nič nemení ani jednoduchá úvaha žalovaného

o dôvodoch odmietnutia spolupráce, ktoré majú spočívať v snahe žalobcu vyhnúť sa ohrozeniu pri
bojových operáciách (čo správny súd nespochybňuje). Avšak z hľadiska rozhodovania o azylovej
žiadosti nemusí byť dôvod odmietnutia spolupráce s Talibanom zo strany žalobcu podstatný. Tým je
najmä okolnosť, akým spôsobom môže byť predmetný akt žalobcu vyhodnotený zo strany označeného
pôvodcu prenasledovania.

50. Podľa čl. 10 kvalifikačnej smernice pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z
prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú,
sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto
charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania. Rovnakú právnu úpravu preberá
aj zákon o azyle v jeho § 19a ods. 6: „Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či

žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.“
51. V ďalšom konaní sa preto žalovaný zameria na preskúmateľné hodnotenie otázky existencie
nebezpečenstva v podobe hrozieb voči žalobcovi, ktorý opakovane vyjadril svoj odmietavý postoj
k službe Talibanu a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca je maloletou osobou. Na tento účel,

ak to bude možné, doplní spisový materiál o informácie vzťahujúce sa k uvedeným situáciám, ktoré
tvrdenia žalobcu v danej súvislosti buď podporia alebo vyvrátia. Ak takéto informácie nebudú k dispozícii,
žalovaný pristúpi k starostlivému hodnoteniu vierohodnosti týchto tvrdení žalobcu a pravdepodobnosti
dôsledkov z nich vyplývajúcich.
52. Záverom správny súd upozorňuje na závery vyjadrené Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku

vo veci A a S v. A. van J. I. K. C-550/16 zo dňa 12.04.2018. Súdny dvor pokiaľ ide o otázku, aký
je v konečnom výsledku okamih, ku ktorému musí byť posudzovaný vek utečenca, aby mohol byť
považovaný za maloletú osobu, uviedol, že preskúmal znenie, štruktúru a účel smernice s ohľadom
na kontext právnej úpravy, do ktorej smernica patrí, ako aj všeobecné zásady práva Únie a následnekvalifikoval ako „neplnoletú osobu“ štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ alebo osoby bez štátnej
príslušnosti, ktoré boli mladšie ako 18 rokov v čase vstupu na územie členského štátu a podania
žiadosti o azyl v tomto štáte. Inými slovami SD EU v uvedenom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ v priebehu

azylového konania dosiahne maloletý cudzinec plnoletosť, na takto plnoletého cudzinca sa použijú
priaznivejšie podmienky a posudzuje sa akoby bol maloletý, pretože si jeho situácia vyžaduje osobitnú
pozornosť. Na závery tohto rozsudku a najmä ich aplikovateľnosť v konaní o azyle poukazoval aj
Najvyšší správny súd v rozsudku pod sp. zn. 2Sak/5/2023 zo dňa 29.05.2023 (body 62 a 63).

V.
Záver

53. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) S.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
S.s.p.).

Poučenie:

Protirozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorásapodávanaSprávnomsúdevKošiciachvlehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania
a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.