Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011089
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124011089.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A., nar.
XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. d),
ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v spojení s
§ 127 ods. 3 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava,

č. k. 105T/20/2024-751 zo dňa 21.07.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare)
zo dňa 21.07.2025, č. k. 105T/20/2024-751 bol obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného
na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ obžalovaný A. A. a (už skôr právoplatne) odsúdený B. C.
obžalovanýA.A.aodsúdenýB.C.včasepribližneo17:50hod.dňa20.11.2023vHlohovcinaMichalskej
ulici pri detskom ihrisku medzi panelákmi, po tom čo zazreli okolo nich prechádzajúcu staršiu osobu
ženského pohlavia - D. E., nar. XXXX, tak pod vplyvom tejto vedomosti s vidinou ľahšieho uskutočnenia
skutku, sa vzájomne zhodli na tom, že je okradnú, najskôr A. A. požičal B. C. svoju bundu s kapucňou,
ktorú si B. C. obliekol, následne dobehol k D. E., ktorá prechádzala po Michalskej ulici, pričom jej

z pravej ruky vytrhol plátennú tašku s nákupom, ktorá sa roztrhla a nákup spadol na zem, tiež jej z
pravej ruky vytrhol čiernu koženú kabelku v hodnote 25 eur, v ktorej sa nachádzal mobilný telefón zn.
Xiaomi Redmi 9A, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 45,50 eur, peňaženka v hodnote 10 eur
s finančnou hotovosťou 420 eur, bankomatová karta, kartička poistenca, občiansky preukaz, následne
sa s touto kabelkou B. C. rozbehol preč po Michalskej ulici, kde túto kabelku odložil k múriku, neskôr
o tom, kde ju odložil informoval A. A., ktorý kabelku prehľadal a vzal z nej mobilný telefón zn. Xiaomi

Redmi 9A a finančnú hotovosť 420 eur, ostatné veci A. A. odhodil do smetného koša pri Fortune v
Hlohovci, čím obžalovaný A. A. a odsúdený B. C. spôsobili poškodenej D. E. škodu vo výške 500,50 eur,
pričom obžalovaný A. A. tak konal napriek tomu, že bol dňa 31.03.2023 pohotovostnou motorizovanou
jednotkou, Krajského riaditeľstva PZ v Nitre postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil drobnou
krádežou tovaru, a to blokovou pokutou vo výške 10 eur nezaplatenou na mieste č. b. A2200552872,

a zároveň bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 2T/98/2022 zo dňa 23.11.2022,
právoplatným dňa 21.12.2022 odsúdený okrem iného za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a to na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho
výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky,
v bode 2/ obžalovaný A. A.
obžalovaný A. A. dňa 14.10.2023 v čase približne o 01:00 hod. v spoločnosti ALRO-SLOVAKIA s.r.o.

na Coburgovej ulici 84 v Trnave pristúpil ku kancelárii personalistov, kde za pomoci noža vypáčil riadne
uzamknuté vstupné dvere do miestnosti, odkiaľ následne odcudzil z neuzamknutého trezoru finančnúhotovosť vo výške 250 eur, tiež z neuzamknutého šuplíka pracovného stola finančnú hotovosť vo výške
30 eur a z pracovného stola mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi 12C, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v
hodnote109eur,čímobžalovanýA.A.spôsobilpoškodenejspoločnostiALRO-SLOVAKIAs.r.o.,IČO:36

679801,sosídlomCoburgova84,Trnavaškoduodcudzenímvecívovýške389euraškodupoškodením
vstupných interiérových dverí a obložkovej zárubne vo výške 204,98 eur, pričom obžalovaný A. A.
tak konal napriek tomu, že bol dňa 31.03.2023 pohotovostnou motorizovanou jednotkou, Krajského
riaditeľstva PZ v Nitre postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,ktoréhosadopustildrobnoukrádežoutovaru,

a to blokovou pokutou vo výške 10 eur nezaplatenou na mieste č. b. A2200552872, a zároveň bol
trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 2T/98/2022 zo dňa 23.11.2022, právoplatným
dňa 21.12.2022 odsúdený okrem iného za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a to na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením
skúšobnej doby v trvaní 2 roky,
teda

v bode 1/ spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú
mal iný pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin
spáchal na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) a
v bode 2/ si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á ch a l
v bode 1/ zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b), ods.
3 písm. f) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024,
v bode 2/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona v znení účinnom od 06.08.2024.
Za uvedené mu prvostupňový súd uložil, podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 § 41 ods. 2 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku zaviazal prvostupňový súd obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX vo F. G. a odsúdeného
B. C., nar. XX.XX.XXXX v H. spoločnou a nerozdielnou povinnosťou zaplatiť poškodenej D. E., nar.
XX.XX.XXXX v I. J., škodu vo výške 420 eur. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal
obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX vo F. G. povinnosťou zaplatiť poškodenej obchodnej spoločnosti

ALRO-SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 679 801 škodu vo výške 280 eur.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len obžalovaný, a to proti výroku o vine, výroku o treste
a nadväzujúcim výrokom a aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil
vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.09.2025 a to nasledovne (skrátene).
2.1. Proti celému napadnutému rozsudku, teda proti všetkým výrokom ako aj proti konaniu ktoré

rozsudku predchádzalo, podal obžalovaný odvolanie dňa 3.8.2025. Prvostupňový súd, v poradí druhým
rozsudkom po zrušení skoršieho rozsudku odvolacím súdom uznal obžalovaného za vinného v oboch
bodochobžaloby,pričompoukázalnajednotlivévykonanédôkazyvovzťahukuskutku1/aleajvovzťahu
kuskutku2/.Prvostupňovýsúdnastr.11-12poukázalnasprávy,hodnoteniaalustráciekobžalovanému.
Vo vzťahu k odmietnutiu vykonania dôkazov prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že

odmietolnávrhnavykonaniedokazovaniazostranyobhajobyohľadomvýsluchusvedkyneapoškodenej
D. E. z dôvodu, že sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť už skôr vykonanými dôkazmi. Konkrétne z
prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne a poškodenej D. E. z prípravného konania zo dňa 01.02.2024
v kontexte (súvislosti) s inými vykonanými dôkazmi. Uvedená svedkyňa a poškodená totiž bola na
hlavné pojednávanie predvolávaná, pričom minulo sa účinkom aj jej predvedenie, preto prvostupňový

súd pristúpil k čítaniu zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania. Bolo z nej zistené, že svedkyňa
a poškodená D. E. bola dňa 20.11.2023 na posedení pre dôchodcov, z klubu odchádzala o pol šiestej,
pričom si bola vybrať 350 eur a v peňaženke mala 70 eur. Zároveň si všimla pri podchode Kriváň dvoch
mužov, pričom jeden z nich ju dobehol, zobral jej tašku i kabelku a utekal smerom na Michalskú. Boli
jej odcudzené 420 eur, telefón, kabelka a taška. Skutkové tvrdenia, ktoré uviedla v prípravnom konaní

svedkyňa a poškodená D. E. (ohľadom času a miesta spáchania žalovaného skutku v bode 1/, ako
aj toho, o aké veci bola okradnutá), boli súčasne potvrdené aj inými dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní.PredovšetkýmzprečítanejzápisniceovýpovediobžalovanéhoA.A.zprípravnéhokonania
zo dňa 23.11.2023 a prečítanej zápisnice o výpovedi odsúdeného B. C. z prípravného konania zodňa 23.11.2023, ktorí sa priznali k spáchaniu skutku v bode 1/. Prítomnosť obžalovaného A. A. a
odsúdeného B. C. v rozhodnom čase na mieste činu pri skutku v bode 1/ potvrdzuje i kamerový záznam
zo dňa 20.11.2023. Kamerový záznam zo dňa 21.11.2023 so záložnou zmluvou zo dňa 21.11.2023

a uznesením policajta sp. zn. ČVS:ORP-1520/2-VYS-TT-2023 zo dňa 06.12.2023 zasa potvrdzuje
prítomnosť obžalovaného A. A. v záložni K., kde za účelom zabezpečenia pohľadávky v sume 45
eur nechal v uvedenej záložni mobilný telefón Xiaomi Redmi 9A, ktorého vlastníkom je svedkyňa a
poškodená D. E., ktorej bol telefón vrátený.
2.2. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť , že podľa jeho názoru po vykonanom dokazovaní a

vyhodnotení všetkých dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán dôkaz navrhla
alebo obstarala, dospel prvostupňový súd k záveru, že vina obžalovaného A. A. pri skutkoch uvedených
v bode 1/ a 2/ bola hodnoverne preukázaná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru
zistený skutkový a právny stav zodpovedá tomu, že aktuálna právna kvalifikácia žalovaného skutku v
bode 1/ ako zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b),

ods. 3 písm. f) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 a v bode 2/ ako prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je správna. K tomu
prvostupňový súd dodal, že obžalovaný A. A. ako trestne zodpovedný páchateľ (u ktorého neboli zistené
okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 22 a § 23 Trestného zákona v

zneníúčinnomod06.08.2024)konalvpriamomúmysle(§15písm.a)Trestnéhozákonavzneníúčinnom
od 06.08.2024), nakoľko chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený.
Výrok o treste a škode u obžalovaného odôvodnil prvostupňový súd na str. 14 (posledný odsek) a str.15.
2.3. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku, sa podľa názoru obhajoby prvostupňový súd
dôkladne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a predloženými dôkazmi, pričom odôvodnenie súdu

možno považovať za nedostatočné a v niektorých častiach iba formálne a to najmä vo vzťahu k
odôvodneniu nevykonania dôkazov, keď konajúci súd opomenul skutočnosť, že jednou zo základných
zásad trestného konania je zásada ústnosti, pričom obhajoba má za to, že prvostupňový súd nevyužil
všetky dostupné a trestným poriadkom povolené prostriedky na zabezpečenie ústnej svedeckej
výpovede svedkyne a poškodenej D. E., pričom sa jedná o kľúčového svedka. Zásada ústnosti trestného

konania v Slovenskej republike znamená, že konanie pred súdom je ústne, a teda súd rozhoduje na
základe dôkazov a prednesov strán, ktoré sa vykonávajú ústne. Táto zásada, zakotvená v § 2 ods. 18
Trestného poriadku a v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kľúčová pre proces dokazovania, nariaďuje ústne
výsluchyobvinených,svedkovaznalcov,azabezpečuje,abysúdrozhodovallennazákladeskutočností,
ktoré počul a videl priamo počas konania. Uvedeným postupom súdu teda bola porušená základná

zásada trestného konania stanovená zákonom a Ústavou SR, čo v konečnom dôsledku znamená, že
v konaní ktoré predchádzalo vyhláseniu týmto odvolaním napadnutého rozsudku bolo porušené právo
obžalovaného na spravodlivý proces, pričom táto vada konania sama o sebe má za následok zrušenie
napadnutého rozsudku.
2.4. Z výsledkov vykonaného dokazovania zadokumentovaného vo vyšetrovacom spise a vykonanom

na hlavných pojednávaniach vo vzťahu ku skutku 1/ kladeného za vinu obžalovanému A. A. podľa
názoru obhajoby vyplýva opačný záver, k akému dospel súd vo svojom odôvodnení rozsudku a napokon
v samotnom výroku o vine. Táto skutočnosť vyplýva najmä práve zo zabezpečených kamerových
záznamov (kamier zachytávajúcich Podzámsku ulicu a Michalskú ulicu, Hlohovec), taktiež kamerového
záznamu z pohostinstva Kriváň, Hlohovec, prehraných a vykonaných na HP konanom dňa 19.8.2024,

z ktorých vyplýva skutočnosť, že obžalovaný A. A. sa skutku kladeného mu za vinu v bode 1/
obžaloby nedopustil. Zo žiadneho záznamu nevyplýva táto prítomnosť sama o sebe, že by skutok
spáchal obžalovaný A. A.. Z hlavného pojednávania konaného dňa 19.8.2024 zároveň vyplýva , že
ku skutku 1/ obžaloby sa v plnom rozsahu priznal a uznal vinu obžalovaný B. C.. Je na mieste
konštatovať, že obhajoba má za to, že zo strany prvostupňového súdu došlo k závažným pochybeniam

pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov, ktoré celkom presvedčivo potvrdzujú, kto mal byť páchateľom
skutku 1/ kladeného za vinu obžalovanému A. A., teda v konečnom dôsledku naopak preukazujú
skutočnosť , že skutok 1/ nespáchal obžalovaný A. A.. V tomto kontexte absolútne neobstojí tvrdenie
súdu o prítomnosti obžalovaného A. A. v záložni a pod., nakoľko neznamená, že skutku 1/ sa obžalovaný
A. A. mal dopustiť. Práve v tomto kontexte bolo a je nevyhnutné vykonať ústnu svedeckú výpoveď

svedkyne a poškodenej D. E.. Vyššie uvedené skutočnosti teda vyjadrujú vážne pochybnosti o priebehu
a spôsobe spáchania skutku 1/ obžalovaným tak ako je uvedené v obžalobe, pričom práve dôkazy
vykonané počas súdneho konania vytvárajú presnú mozaiku páchania skutku inou osobou.2.5. Z vykonaných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise a dôkazov vykonaných na HP, za daného
štádia a stavu dôkaznej situácie, nie je možné objektívne konštatovať, že obžalovaný A. A. spáchal
skutok uvedený v bode 1/ rozsudku a to aj s ohľadom na striktný výklad zásady v pochybnostiach v

prospech páchateľa („in dubio pro reo“) teda, že skutkový stav je zistený bez pochybnosti, tak aby mohol
byť obžalovaný A. A. za skutok uvedený v bode 1/ rozsudku odsúdený.
2.6. V konečnom dôsledku má teda obhajoba za to, že na základe vykonaného dokazovania, či už
počas prípravného konania alebo priamo počas hlavného pojednávania, je obžaloba voči obžalovanému
A. A. pri skutku uvedenom v bode 1/ rozsudku postavená na domnienkach, výpovediach, a dôkazoch

ktoré vo svojej podstate žiadnym spôsobom nepreukazujú žiadnu vinu obžalovaného A. A. a navyše na
nesprávne vyhodnotených dôkazoch. V súlade s významnou už vyššie uvedenou zásadou trestného
konania in dubio pro reo, má obhajoba za to, že všetky tieto pochybnosti treba brať výlučne v prospech
obžalovaného A. A..
2.7. Obžalovaný A. A. vyhlásením zo dňa 19.8.2024 podľa § 257 ods. l Trestného poriadku uznal
svoju vinu sa skutok uvedený v bode 2 rozsudku ( obžaloby), vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode

1 rozsudku (obžaloby) urobil vyhlásenie, že je nevinný. Obžalovaný A. A. si vo vzťahu ku skutku 2/
rozsudku (obžaloby) dovoľuje poukázať na zmenu ustanovenia § 39 Trestného zákona a to konkrétne
na ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého môže súd znížiť trest odňatia slobody o
jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V tomto kontexte má obžalovaný
zato,žeajsamotnývýrokotrestejevrozporestýmtoustanovením.ObžalovanýA.A.vovzťahukvyššie

uvedenému napáda taktiež výrok o škode týkajúci sa jeho povinnosti nahradiť škodu poškodenej D. E..
2.8. Vzhľadom na vyššie uvedené teda obhajoba navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací
súd“ v príslušnom gramatickom tvare), zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, že obžalovaný A. A.
sa v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku so spáchania skutku 1/ obžaloby oslobodzuje a zároveň
sa obžalovaný A. A. sa uznáva vinným zo skutku 2/obžaloby, teda že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej

zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený, čím spáchal v bode 2/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods.2 písm. b) Trestného
zákona, pričom navrhuje, aby mu odvolací súd uložil trest na spodnej hranici trestnej sadzby za použitia
ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného poriadku.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného

ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje rozhodnúť v zmysle
písomného odôvodnenia odvolania. Obžalovaný následne odkázal na vyjadrenie obhajcu.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,

v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo (vrátane existencie tzv. dovolacích dôvodov), dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.6. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného, ktoré naplnilo všetky
zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, považuje odvolací súd
za správne. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady

trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného
procesu (§ 2 ods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12), ako
i rovnosti strán trestného konania (§ 2 ods. 14). Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd
dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

7. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako
ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu
spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd

hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 Trestného
poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán.
8. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav

veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace
proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v
ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a prečo,
ako ja to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov. Vysporiadal sa i s obhajobou obžalovaného, pričom ďalšie dôkazy
odmietol v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku (nakoľko mal za to, že tieto sa týkali okolností, ktoré
možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi). Tým si splnil svoju zákonnú povinnosť odôvodniť
napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Skutočnosť, že
obžalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi prvostupňového súdu, uvedenými v

napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených prvostupňovým súdom.
9. Nakoľko rozhodnutia v prvostupňovom a v odvolacom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné na tomto
mieste opakovať všetky zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine
obžalovanéhoaktorépovažujeodvolacísúdzavecnesprávne,pričomtietovprípadevhodnostíodvolací

súd dopĺňa. Žiada sa dodať, že prvostupňový súd neporušil ani imperatív uvedený v ustanovení § 327
ods. 1 Trestného poriadku, t.j. viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Podľa odvolacieho súdu stačí zopakovať, že výrok o vine za skutok 1) (pričom v rozsahu ďalšieho
skutku bola vina obžalovaného ustálená na základe jeho vyhlásenia o vine a len tento výrok o vine
obžalovaný rozporuje) bol ustálený za základe priamych i nepriamych dôkazy, vykonaných na hlavnom

pojednávaní, vrátane výpovede samotného obžalovaného z prípravného konania, kde spáchanie skutku
priznal, pričom následne zrozumiteľne nevysvetlil, prečo následne spáchanie skutku procesne poprel
(pri vyjadrovaní sa k vykonávaným dôkazom, inak k veci odmietol vypovedať), pričom prvostupňový súd
túto výpoveď riadne vykonal jej prečítaním. Pokiaľ ide o ďalšie zabezpečené dôkazy, tu je nutné uviesť,
že za tieto prvostupňový súd správne považoval výpoveď pôvodne spoluobžalovaného, zabezpečené

kamerové záznamy, ako aj prečítanú výpoveď poškodenej. Pokiaľ ide o výsluch pôvodne spoločne
stíhanej osoby (aktuálne odsúdeného C.), tento popísal koordináciu s obžalovaným pred skutkom, ako
aj fakt, že išlo de facto o prvotný nápad obžalovaného, tento mu následne mal venovať bundu (mikinu),
ktorú použil pri spáchaní skutku. Následne C. ponechal ukradnuté veci na mieste, ktoré oznámil A.
a tento ich bol vziať (mobilný telefón scudzil v záložni).

11. Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej, táto bola v konaní prečítaná procesným postupom podľa § 263
ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko po jej opakovaných neúspešných predvolaniach, bolo
naradené jej predvedenie, ktoré sa napriek dožiadaniu nepodarilo realizovať a poškodenú lokalizovať
(viď č.l. 592). Tento postup následne obhajoba namietala, pričom mala za to, že týmto postupom
došlo k porušeniu procesných práv obžalovaného A., resp. jeho práva na obhajobu. Odvolací súd

k uvedenému dodáva, že voľba zákonom predpokladaných prostriedkov je v zásade v kompetencií toho
orgánu, ktorému ich zákonodarca zveruje, v konkrétnom prípade ide o diskréciu prvostupňového súdu,
ktorý v predmetnej veci po minutí sa účinkom predvedenia poškodenej zvolil postup podľa § 263 ods.
3 písm. a) Trestného poriadku a prečítal výpoveď poškodenej aj bez súhlasu obžalovaného. Okremfaktu, že takýto postup je v zásade prípustný, musia konajúce súdy vyhodnotiť aj otázku primeranosti
a súladnosti s právom obžalovaného na obhajobu. V tomto smere procesná obhajoba obžalovaného
(ktorú formuloval pri vyjadrovaní sa k jednotlivým dôkazom), spočívala v tom, že na mieste skutku

nebol. Uvedená skutočnosť vyplývala jednak z výpovedí oboch pôvodne spoluobžalovaných (A. aj C.),
ktorí zhodne uviedli, že pri fyzickom okradnutí poškodenej bol len C., pričom A. stál opodiaľ. Samotná
poškodená v prípravnom konaní vypovedala v zhode s oboma pôvodne spoluobžalovanými, že ju
okradol jeden páchateľ a ani tohto poriadne nevidela, navyše aj z kamerových záznamov je zrejmé, že
toto fyzické konanie nemal vykonávať obžalovaný A.. V tomto smere výpoveď poškodenej nemôže byť

zásadná pre osobu obžalovaného A., keďže sama uviedla, že tohto pri skutku nevidela a uvedené je
v zhode s výpoveďami pôvodne spoluobžalovaných. Pokiaľ ide o tú časť výpovede, v ktorej poškodená
uviedla, že pôvodne (pred skutkom) spozorovala 2 osoby, sama uviedla, že tieto si nevšímala, navyše
pohyb oboch obžalovaných bol mapovaný aj na základe kamerových záznamov. Výkon takéhoto dôkazu
preto nemôže porušovať právo obžalovaného na obhajobu v trestnom konaní a postup prvostupňového
súdu v tomto smere možno označiť za zákonne súladný.

12. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového deja, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
rozviedol skutočnosti, ktoré mal z vykonaných dôkazov preukázané a zároveň sa vysporiadal s
obhajobnou argumentáciu obžalovaného, ktorú tento vzniesol sčasti už pred vyhlásením napadnutého
rozsudku. Prvostupňový súd v tejto časti z odôvodnenia napadnutého rozsudku dal odpovede na
námietky obžalovaného, ktoré sa čiastočne obsahovo kryjú s jeho odvolacími námietkami. Odvolací

súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu stotožňuje a preto na tomto mieste, v odvolacom
konaní, nepovažuje za potrebné opakovať odpovede, ktoré dal obžalovanému ako strane v konaní už
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
13. Správanie sa obžalovaného bolo možné hodnotiť iba optikou preukázaného skutkového stavu a nie
aj domnienok, ktoré môžu byť viac či menej logické, podstatné však je pri zisťovaní skutkového stavu to,

čo bolo v konaní reálne preukázané. Obžalovaný pri svojej výpovedi spáchanie skutku priznal, následne
na hlavnom pojednávaní k veci odmietol vypovedať, pričom zmenu svojho postoja riadne nevysvetlil.
Obžalovaný sa k veci vyjadroval iba stručne, sčasti v rámci vyjadrenia k vykonaným dôkazom. Ak
obžalovaný namieta, že na mieste skutku nebol, žiada sa dodať, že zo všetkých riadne vykonaných
dôkazov vyplýva, že samotnej fyzickej krádeže na poškodenej sa dopustil odsúdený C., ktorý sa ku

skutku priznal a je aj riadne odsúdený, pričom v prípravnom konaní obaja pôvodne spoluobžalovaný
rozsiahlo vypovedali o tom, že po tom ako spozorovali poškodenú obžalovaného A. napadlo, že túto
okradnú, ale sám si netrúfal a preto skutok vykonal odsúdený C. s tým, že obžalovaný A. mu na
tento účel dal svoju mikinu a následne po skutku C. pri stretnutí obžalovanému A. uviedol, kam skryl
ukradnutú kabelku s tým, že A. pre túto fyzicky zašiel a ponechal si hotovosť a mobil, ktorý odniesol

do záložne, pričom ostatné veci hodil do koša. Odsúdený C. popísal spáchanie skutku v podstatných
rysoch podobne, s tým, že mu A. po skutku nemal dať z ukradnutých vecí nič, ani to, že by mal okradnutý
telefón dať do záložne. Konanie obžalovaného, ktoré bolo vykonaným dokazovaním bez dôvodných
pochybností ustálené, preto spočívalo v rozdelení si úloh medzi oboch obžalovaných, pričom A. s C.
spáchali skutok nepochybne vo forme spolupáchateľstva aj bez toho, aby sa tohto priamo fyzicky

zúčastnil obžalovaný A., ktorého konanie je nutné kvalifikovať ako spolupáchateľstvo vzhľadom na
prvotné vytipovanie obete obžalovaným A., jeho nápad na spáchanie skutku, poskytnutie ,,krycieho“
oblečenia a následné prisvojenie si minimálne časti ukradnutých vecí.
14. Pokiaľ ide o námietky obhajoby o tom, že vykonanie dôkazov vylučuje spáchanie skutku
obžalovaným, tento záver aj odvolací súdu považuje sa nesprávny. V tomto smere nemôže svedčiť

o nevine obžalovaného dôkaz, že sa fyzickej krádeže nedopustil priamo on, ale spoluobžalovaný. Zo
zabezpečených kamerových záznamov vyplýva spoločný pobyt oboch pôvodne spoluobžalovaných
v blízkosti miesta pohybu poškodenej, následne výmena mikiny, pohyb obžalovaného C. a čakanie A.
na osobu C.. Nič z uvedeného nielenže nevylučuje obžalovaného ako páchateľa trestného činu, naopak
presne verifikuje obsah výpovedí oboch spoluobžalovaných z prípravného konania. Pokiaľ obhajoba

tvrdí, že spolupáchateľstvo obžalovaných nie je možné odvodzovať z faktu, že obžalovaný A. následne
scudzil ukradnutý mobil v záložni, k uvedenému je nutné uviesť, že spolupáchateľstvo je v danej veci
primárnepreukázanénazákladevýpovedíobochpôvodnespoluobžalovanýchakamerovýchzáznamov,
avšak samotný fakt, že obžalovaný A. uvedený (ukradnutý) mobil scudzil, je tiež podporným dôkazom
svedčiacim v prospech ustáleného skutkového deja (rozhodne nie jediným).

15. Obžalovaný vytýka prvostupňovému súdu nesprávne hodnotenie dôkazov (pri rozporovanom skutku
1). Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by
prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech ani neprospech obžalovaného.Hodnotenie dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia. V tomto smere
odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom
presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené

na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo,
nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného
úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol
spravoval inými úvahami. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu
chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho

presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy
hodnotil prvostupňový súd. Je zrejmé, že prvostupňový súd vychádzal z výpovede obžalovaných z
prípravného konania a podľa nich ustálil skutkový dej, pričom tento postup logicky vysvetlil a v jeho
logickej úvahe nie je možné nájsť žiadnu chybu, na ktorú by odvolací súd mohol prihliadnuť. V tomto
smere však bolo úlohou prvostupňového súdu podrobne uviesť, čo vyplýva z vykonaných dôkazov,
vykonaných v trestnom konaní. Hodnotiť dôkazy ,,výlučne v prospech obžalovaného A.“ tak ako to

požaduje obhajoba, nie je možné, nakoľko konajúci súd musí hodnotiť dôkazy jednotlivo aj vo svojom
súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a či
vyznievajú v prospech či neprospech obžalovaného (následne logicky rešpektujúc zásadu v pochybnosti
a v prospech veci – t.j. obžalovaného).
16. Ak obhajoba namieta nesprávnosť (prípadne aj nezákonnosť) dôkazu, či postupu súdu, musí presne

identifikovať v čom túto vadu vidí a čoho presne sa domáha (v konkrétnej rovine, s konkrétnymi
námietkami). Pokiaľ tak obhajoba nekoná, prihliadne odvolací súd len na tie vady, ktoré by inak zakladali
možnosť podať dovolanie (§ 371 ods. 1 Trestného poriadku). Tieto odvolací súd v predmetnej trestnej
veci nezistil. V rozsahu odvolania obžalovaného sa konkrétne vada mala týkať postupu prvostupňového
súdu, ktorým tento čítal zápisnicu o výsluchu poškodenej. Tento postup však odvolací súd v predmetnej

trestnej veci, s prihliadnutím na stav veci a najmä na význam tejto svedeckej výpovede pre postavenie
obžalovaného A., vyhodnotil ako zákonný a súladný s požiadavkou práva na spravodlivý proces (k
uvedenému viď bod 11 tohto uznesenia).
17. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by
súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného

poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech ani neprospech obžalovaného.
Hodnotenie dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia.
18. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).
19. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, tento obžalovaný namietol iba v kontexte nestotožnenia sa

s výrokom o vine skutku v bode 1, pričom k týmto námietkam sa odvolací súd vyjadril vyššie. Obžalovaný
požadoval odsúdenie len za skutok 2 a pri zohľadnení vykonaného vyhlásenia obžalovaného o vine.
20.Vovšeobecnostimožnouviesť,žeprocesukladaniatrestovvtrestnomkonanízávisíoddvochskupín
podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom niektoré
atribúty sa môžu aj prelínať. V zmysle novelizovaného znenia § 34 Trestného zákona treba brať ohľad na

fakt, že pre ukladaním nepodmienečného trestu je potrebné zvažovať možnosť aplikácie alternatívnych
trestov, pričom zákon zjavne preferuje ukladanie peňažných trestov v prípadoch, kedy je tento postup
možný.
21. Možno sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že v prípade obžalovaného vzhľadom na
osobu obžalovaného a fakt, že obžalovanému je ukladaný trest za 2 skutky spáchané v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia, je tomuto nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody,
pričom (vzhľadom k faktu, že obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu), tohto zaradiť do ústavu
sminimálnymstupňomstráženia.Prvostupňovýsúduložilobžalovanémunepodmienečnýtrestnasamej
spodnej hranici zákonnej výmere prísnejšie kvalifikovaného skutku (zločinu krádeže), pričom tento trest
je možné považovať v zhode s prvostupňovým súdom za dostatočný na dosiahnutie účelu individuálnej

aj generálnej prevencie pri osobe obžalovaného.
22. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere preto odvolací súd považuje za dostatočne uložený trest v
tomto smere za zákonný, spravodlivý a primeraný. V rozsahu výroku o treste nebola tiež zistená žiadna
vada, ktorá by odôvodňovala podanie dovolania ( § 317 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku).23. Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k výroku o náhrade škody, v tomto smere bolo rozhodnuté
súlade s uplatneným nárokom a len o škode vzniknutej odcudzením finančnej hotovosti. V tomto smere
neboli vznesené žiadne konkrétne námietky, odvolanie sa zakladalo na popieraní skutku obžalovaným,

s ktorým sa odvolací súd vysporiadal vyššie, pričom žiadne konkrétne a relevantné ďalšie námietky
uplatnené neboli a v tomto smere nebolo ani zistená vada zakladajúce možnosť podať dovolanie.
24. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného
v podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.