Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/249/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201375
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci
žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. E. XX, F., právne zastúpeného Tomášek
& partners, s. r. o., so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 20659/2022-20-II zo dňa 30. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 20659/2022-20-II zo dňa 30. septembra 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28. augusta 2022 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie (ďalej
len „žiadosť o sprístupnenie informácie“), v ktorej podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) požiadal o sprístupnenie celého obsahu spisu č.
16871/2020/152/SKP.

2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím ev. č. 471/2022-142-I zo dňa 09. septembra
2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie a
požadované informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií nesprístupnil, nakoľko
tietosatýkajúvýkonukontroly,dohľadualebodozoružalovanéhoakoorgánuverejnejmocipodľazákona

č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o správcoch“), pričom nejde o informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly,
dohľadualebodozoru.Vodôvodneníuviedol,ženazákladevykonanéhodohľadunadčinnosťousprávcu
konkurznej podstaty vo veci vedenej pod sp. zn. 16871/2020/152/SKP prebieha správne konanie,
aktuálne v štádiu vyhodnocovania podkladov pred vydaním rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené mal
za to, že existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií požadovaných v predmetnej žiadosti,
nakoľko dané informácie sa dotýkajú výkonu dohľadu na činnosťou správcov konkurznej podstaty

v súlade s § 19 zákona o správcoch, pričom s ohľadom na stav správneho konania ešte nedošlo
k vydaniu rozhodnutia vo veci.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej aj „minister“) rozhodnutím č. 20659/2022-20-II zo dňa 30. septembra 2022
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a

rozklad žalobcu zamietol. Po preskúmaní spisového materiálu, vzťahujúceho sa na danú vec, sa
stotožnil so záverom, ako aj s odôvodnením uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, kde prvostupňový
orgán zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, na základe ktorých pristúpil k nesprístupneniu
požadovaných informácií. S tvrdením žalobcu uvedeným v podanom rozklade, že žalovaný paušálne
utajuje informácie o dohľade nad činnosťou konkurzných správcov, sa nestotožnil, nakoľko vo vzťahu

k žalobcom požadovaným informáciám naďalej prebieha konanie týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu
alebo dozoru Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

II.
Správna žaloba

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 20659/2022-20-II zo dňa 30. septembra 2022 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že tvrdenie žalovaného o neskončení
dohľadu nad činnosťou správcu, ktorého sa týkala jeho žiadosť, je nepravdivé. Tvrdil, že tento dohľad
bol naopak skončený a na podklade zistení pri jeho výkone bolo voči správcovi začaté sankčné správne

konanie, ktoré už nie je ani kontrolou, ani dohľadom, ale z právneho hľadiska ide o samostatné úradné
konanie, aj keď vecne súvisiace s dohľadom. Napadnuté rozhodnutie je teda podľa jeho názoru založené
na lži, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie, keďže lož nie je riadnym odôvodnením.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/98 zo dňa 11. marca

1999 zároveň namietal, že žalovaný úplne opomenul zohľadniť ústavnoprávny a medzinárodnoprávny
aspekt práva na informácie, aj keď sa ho v rozklade dovolával. Mal za to, že nevysporiadanie sa
s jeho relevantnými argumentmi predstavuje porušenie jeho práva na riadne odôvodnenie a zakladá
neodstrániteľnú vadu rozhodnutia. Uviedol, že podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č.
460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“) aj podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepostačuje iba zákonný základ obmedzenia práva
na informácie (formálna podmienka), ale takéto obmedzenie musí byť 1. nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti 2. na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov (materiálna podmienka). Tvrdil, že
neexistuje legitímny verejný záujem, nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti, na paušálnom utajovaní
informácií o dohľade nad činnosťou konkurzných správcov, ktorí sú osobami vykonávajúcimi časť

verejnej moci. Žalovanému tiež vytkol, že sa ani nepokúsil odôvodniť potrebu utajenia informácií
o výkone dohľadu práve v tomto konkrétnom prípade. Upozornil, že v danom prípade bol podaný podnet
na vykonanie dohľadu dňa 21. apríla 2019, pričom žalovaný aj po 3,5 roku tvrdil, že výkon dohľadu nebol
skončený, a teda činnosť žalovaného pri dohľade nad správcami si zjavne vyžaduje verejnú kontrolu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 04. januára 2023 navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Rozhodnutie o rozklade žalobcu sa podľa jeho názoru podrobne venuje

otázke aplikácie obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informácií, ktoré ustanovenie nebolo nikdy spochybnené z pohľadu naplnenia ústavných alebo
medzinárodnoprávnych aspektov práva na prístup k informáciám. Uviedol, že vykonáva dohľadovú
právomocnadvýkonomsprávcovskejčinnosti,ktorejpredmetomjedodržiavanieustanovenípríslušných
zákonov podľa § 27 zákona o správcoch, a to v dvoch krokoch: (i) dohľad v kancelárii / na ministerstve,

(ii) ukladanie sankcií. Vyjadril sa, že ak v prvom kroku zistí porušenie zákona, začne konanie o
uložení sankcie, pričom obidva kroky sú prejavom jeho dohľadovej právomoci. Konštatoval, že žalobca
požiadal o sprístupnenie celého obsahu spisu 16871/2020/152/SKP, v rámci ktorého bol v tom čase
stav pred vydaním rozhodnutia o sankcii. Bol toho názoru, že v danom prípade by bolo informáciou
o výkone dohľadu samotné rozhodnutie o sankcii, ktoré v čase podania žiadosti ešte nebolo vydané,

a teda žiadosť žalobcu bola vybavená v súlade so zákonom o slobode informácií.

7. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR mal za to, že ak zákon o slobode informácií umožňuje
sprístupniť len informácie ohľadne výsledku dohľadu, správny orgán nie je oprávnený sprístupniť žiadneiné dokumenty týkajúce sa priebehu výkonu dohľadu alebo súvisiace s ním, a to bez ohľadu na
osobu žiadateľa. Z uvedeného dôvodu mal za to, že v predmetnej veci nebol oprávnený sprístupniť
žalobcovi žiadne dokumenty z dôvodu, že žiadna z listín nachádzajúcich sa v úradnom spise č.

16871/2020/152/SKPnemalacharakterinformácieovýsledkudohľaduanirozhodnutiavoveci.Zákonné
vymedzenie tohto obmedzenia je podľa jeho mienky pomerne jasné a zrozumiteľné a neumožňuje
žiadnou výkladovou metódou dospieť k záveru, že by po ukončení dohľadu mali byť všetky informácie
sprístupnené. Doplnil, že pri aktuálnom skutkovom stave (právoplatne ukončené konanie o uložení
sankcie)ustanovenie§11ods.1písm.h)zákonaoslobodeinformáciínebránisprístupneniurozhodnutia

o výsledku dohľadu (vydané rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť dňa 27. januára
2023). Zároveň uviedol, že ak je dohľad vybavovaný na základe podnetu, jeho podávateľ je o základných
krokoch pri vybavovaní podnetu upovedomovaný a ak pritom dochádza k prieťahom, nečinnosti či iným
postupom porušujúcim právny poriadok, má možnosť využiť celú škálu prostriedkov právnej ochrany,
avšak nejde o dôvod na sprístupňovanie celého obsahu spisov týkajúcich sa výkonu dohľadu verejnosti.

8. Žalobca následne nevyužil právo podať v určenej lehote repliku.

IV.
Konanie na správnom súde

9. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/249/2022. V súlade s platným

a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu

v Bratislave.

V.
Pojednávanie

10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 13. novembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zamestnankyne žalovaného. Správny
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj prvostupňové

rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch podanej žaloby a tieto stručne zhrnul.

12. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní odkázala na obsah napadnutého
rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia a podaného vyjadrenia k žalobe, na ktorom zotrvala.

VI.
Relevantné právne predpisy

13.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

16. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

17. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

18. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,

bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

19. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví
zákon.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. decembra 2022 každý má
právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. mája 2025 informácie sa

sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia
požaduje.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom

Verejnejmocipodľaosobitnýchpredpisovokreminformácieorozhodnutíalebooinomvýsledkukontroly,
dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

24. Podľa § 12 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. decembra 2022 všetky obmedzenia
práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane

sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie
odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

25. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,
vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak

žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

26.Podľa§27ods.1zákonaosprávcochdohľadnadvýkonomsprávcovskejčinnosti(ďalejlen"dohľad")
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vykonáva ministerstvo; tým nie je dotknutý výkon dohľadu podľa
osobitného predpisu.

27. Podľa § 28 ods. 1 zákona o správcoch dohľad sa vykonáva
a) pravidelnými, náhodnými alebo účelovými previerkami dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov
a povinností správcov v ich kancelárii alebo v iných priestoroch správcu (ďalej len "dohľad v kancelárii"),
b) z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len

"dohľad na ministerstve").28. Podľa § 33 ods. 1 prvej vety zákona o správcoch po vykonanom dohľade v kancelárii dohliadaného
správcu poverené osoby vyhotovia protokol o vykonanom dohľade v kancelárii (ďalej len "protokol"),
ktorého odpis doručia dohliadanému správcovi.

29. Podľa § 34 ods. 2 zákona o správcoch ministerstvo podnet odloží najmä, ak
a) zanikla zodpovednosť za porušenie povinnosti,
b) namietané konanie nie je porušením povinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
c) porušenie povinnosti vykazuje minimálnu závažnosť,

d) bol správca vyčiarknutý zo zoznamu.

30. Podľa § 34 ods. 4 zákona o správcoch ak nedošlo k odloženiu podnetu podľa odseku 2, po
preskúmaní podnetu ministerstvo začne konanie o uložení sankcie proti správcovi alebo podnet odloží.
O začatí konania o uložení sankcie alebo odložení podnetu ministerstvo informuje podávateľa podnetu.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

31. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 20659/2022-20-II zo dňa 30. septembra 2022 v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného ev. č. 471/2022-142-I zo dňa 09. septembra 2022,
ktorým bolo rozhodnuté o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie a nesprístupnení
požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií z dôvodu, že
požadovanéinformáciesatýkajúvýkonukontroly,dohľadualebodozoružalovanéhoakoorgánuverejnej
moci podľa zákona o správcoch, pričom nejde o informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly,

dohľadu alebo dozoru.

32. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaným vykonaný dohľad
nad činnosťou správcu bol skončený a na podklade zistení pri jeho výkone bolo voči správcovi začaté
sankčné správne konanie, ktoré už nie je dohľadom. Zároveň tvrdil, že neexistuje legitímny verejný

záujem, nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti, na paušálnom utajovaní informácií o dohľade nad
činnosťoukonkurznýchsprávcov.Žalovanémutiežvytkol,žesaaninepokúsilodôvodniťpotrebuutajenia
informácií o výkone dohľadu v danom prípade.

33. V súvislosti s prejednávanou vecou správny súd poukazuje na skutočnosť, že Ústava SR v čl.

26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri
uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov § 8
a nasledujúce ustanovenia zákona o slobode informácií upravujú obmedzenia prístupu k informáciám.
Konkrétne § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií uvádza dve skupiny informácií: a) skupinu
informácií, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a b) skupinu informácií o rozhodnutí

alebo o inom výsledku kontroly dohľadu alebo dozoru. Kým v prvom prípade informácie nesprístupní
alebo obmedzí ich sprístupnenie (rozsah nesprístupnenia na základe správnej úvahy), v druhom prípade
informácie sprístupní, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Preto je nevyhnutné rozlišovať
medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a informáciami o rozhodnutí
alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sži/2/2010).

34. Vo vzťahu k informáciám z prvej skupiny (ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru)
obmedzenie ich sprístupnenia alebo ich nesprístupnenie je možné len v prebiehajúcom procese
kontroly, dohľadu alebo dozoru. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií

je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona a čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Obmedzenie resp.
nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru.
V súvislosti s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je potrebné
uviesť, že účelom obmedzenia, resp. nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie

nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie
informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim
sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade
ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje vyššie uvedený účel daného obmedzenia,resp. nesprístupnenia informácií. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sži/2/2016).

35. V predmetnej veci sa žalobca svojou žiadosťou o sprístupnenie informácie domáhal podľa zákona
o slobode informácií sprístupnenia celého obsahu spisu č. 16871/2020/152/SKP týkajúceho sa výkonu
dohľadu žalovaného nad činnosťou správcov podľa § 27 a nasl. zákona o správcoch. V súvislosti
s výkonom dohľadovej právomoci žalovaného vo vzťahu k správcom je potrebné uviesť, že túto podľa §
28 ods. 1 zákona o správcoch vykonáva jednak, pravidelnými, náhodnými alebo účelovými previerkami

dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov a povinností správcov v ich kancelárii alebo v iných
priestoroch správcu (dohľad v kancelárii), a zároveň z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov
fyzických osôb alebo právnických osôb (dohľad na ministerstve). V prípade dohľadu v kancelárii
poverené osoby po vykonanom dohľade vyhotovia protokol o vykonanom dohľade v kancelárii (§ 33 ods.
1 zákona o správcoch) a v prípade dohľadu na ministerstve žalovaný po preskúmaní podnetu začne
konanie o uložení sankcie proti správcovi alebo podnet odloží, a čom informuje podávateľa podnetu (§

34 ods. 4 zákona o správcoch). Z uvedeného je zrejmé, že dohľad žalovaného nad činnosťou správcov
je ukončený okamihom vyhotovenia protokolu o vykonanom dohľade v kancelárii alebo začatím konania
o uložení sankcie proti správcovi, prípadne odložením podnetu.

36. Správny súd sa v danom prípade nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného v prvostupňovom

rozhodnutí, s ktorou sa následne stotožnil aj minister v napadnutom rozhodnutí, a to, že na
základe vykonaného dohľadu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty v predmetnej veci prebieha
neukončené správne konanie, v ktorom ešte nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci. V tomto smere
je potrebné rozlišovať medzi výkonom dohľadu v zmysle § 27 a nasl. zákona o správcoch, ktorý je
ukončený vyhotovením protokolu o vykonanom dohľade alebo začatím konania o uložení sankcie/

odložením podnetu, a samotným správnym konaním o uložení sankcie podľa § 35 zákona o správcoch.
Pokiaľ teda žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie celého spisu týkajúceho sa výkonu
dohľadu nad činnosťou správcu v celom rozsahu a nesprístupnil ani dokumenty týkajúce sa výsledku
vykonaného dohľadu, ktorý bol v tom čase ukončený, keďže už prebiehalo správne konanie o uložení
sankcie, došlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pokiaľ ide o existenciu dôvodu na

obmedzenie prístupu, resp. nesprístupnenie informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informácií, ktorý sa nevzťahuje na informáciu o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo
dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Súčasne platí, že v prípade ukončeného
dohľadu už nie je naplnený účel obmedzenia, resp. nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm.
h) zákona o slobode informácií, ktorým je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly,

dohľadu alebo dozoru.

37. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd
konštatuje, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj
v napadnutom rozhodnutia sú jasne a zrozumiteľne vymedzené dôvody, na ktorých žalovaný a následne

aj minister založili nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií.

38. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, ako aj obsahu
administratívnehospisuvmedziachpodanejsprávnejžalobydospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je potrebné ho podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP zrušiť a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

39. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude s prihliadnutím na vyššie uvedené závery správneho
súdu opätovne posúdiť predmetnú žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií. Právnym názorom, ktorý

vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP
v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov,
môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným
ustanovením.

40.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPtak,žeúspešnémužalobcovipriznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodnesprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
podľa § 175 ods. 2 SSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.