Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100250
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová,
s.r.o., so sídlom: Edelényska 2027/3, Rožňava, IČO: 47 258 853, proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
27.02.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2024
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.12.2024, postupom podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „Zákon

o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02.12.2024 z dôvodu
že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal počet dní
obdobia dôchodkového poistenia, s poukazom na počet dní obdobia dôchodkového poistenia v
osobitnom systéme sociálneho poistenia, kde bol dôchodkovo poistený v rozsahu 37 rokov a 66 dní.

V rámci svojho odvolania poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7So/138/2012, 9So/127/2015 a 9So/13/2012, v ktorých Najvyšší súd v skutkovo rovnakých prípadoch
zrušil rozhodnutia sociálnej poisťovne a vrátil ich na ďalšie konanie. V súhrne bol dôchodkovo poistený v
systéme osobitného a všeobecného poistenia viac ako 15 rokov a sociálna poisťovňa mala tieto obdobia
poistenia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne
postupovať podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2025 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2024 potvrdil.4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu,
ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie
dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s poukazom na § 255 ods.

5 zákona o sociálnom poistení. K 01.12.2024 žalobca získal 3527 dní obdobia dôchodkového poistenia,
teda 9 rokov a 242 dní. Uviedol, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-
OSZ-00057061/2024-VZ zo dňa 01.07.2024 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2023
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nakoľko bol žalobcovi
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého bola žalobcovi zhodnotená

celá doba služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore vrátane vojenskej služby, nie je možné
v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného
pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. A tak z
dôvodu, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, k 01.12.2024 nebol žalobca dôchodkovo poistený
vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov nesplnil podmienku nároku na
starobný dôchodok.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 28.04.2025 domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.02.2025, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu zo dňa 18.12.2024 a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a priznania
plnej náhrady trov konania.

6. Vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a namietal nezohľadnenie (nezapočítanie) doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do
obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na určenie sumy starobného
dôchodku v zmysle § 66 ods. 1 nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalovaný nesprávne interpretoval
pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok zákon o sociálnom poistení, keďže ho

neinterpretoval v súlade s čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upravujúcimi
základné právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a rovnosť v právach. Žalobca
celkovo odpracoval 46 rokov a 308 dní. Výsluhový dôchodok dostáva za odpracované obdobie 37 rokov
a 66 dní. Takto nemá vôbec zohľadnených odpracovaných 9 rokov a 242 dní, počas ktorých prispieval
do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, v zmysle ktorej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje priznanie nároku na
starobnýdôchodokpodľazákonaosociálnompoistenívpomernejvýške.Nesprávnouaplikáciouzákona
o sociálnom poistení došlo k zhoršeniu žalobcovho dôchodkového postavenia. Žalobca poukázal na to,
že výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového
veku. Keďže ku 01.12.2024, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok dovŕšil vek 63 rokov a 2

kalendárne mesiace, pričom bol dôchodkovo poistený v systéme osobitného a všeobecného poistenia
viacako15rokov,malasociálnapoisťovňatietoobdobiapoisteniavcelomrozsahuzhodnotiťprezistenie
tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku, následne postupovať podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 a priznať žalobcovi v pomernej výške starobný dôchodok.

7. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2025 s námietkami žalobcu nestotožnil, považovali ich
za nedôvodné a mal za to, že postup žalovaného pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok
bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe
ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný po zrekapitulovaní doterajšieho
priebehu administratívneho konania opätovne zotrval na svojom právnom názore, že nie je možné

žalobcovi v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania
služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku.
K námietke žalobcu, že žalovaný mal postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru žalovaný uviedol, že
zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do

zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2
Dohovoru. V prípade žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej
služby v hasičskom zbore nebol zaradený do týchto kategórií funkcií. Žalovaný v prípade žalobcu zvolilrovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii. Žalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobca vo svojej replike zo dňa 12.08.2025 zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej
žalobe a mal za to, že zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový
vek potrebný pre vznik nároku na starobný dôchodok a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná. Právny názor žalovaného, že pokiaľ žalobca neodpracoval potrebnú dobu minimálne 15
rokov, odpracovaná doba v nižšom rozsahu s dobou poistenia vo všeobecnom systéme nebude nikde

zohľadnená, je v rozpore s právom.

9. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

III.

Konanie na správnom súde

10. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý

existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, žalobca ani žalovaný nežiadal vec prejednať
na pojednávaní, a tak správny súd dňa 29.12.2025 verejne vyhlásil rozsudok majúc za to, že správna
žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV.

Relevantná právna úprava

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

16. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.18. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

19. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno
zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

20. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej aj „Dohovor“), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,

že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
24. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie sociálnej poisťovne.

25. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

27. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

28. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,

konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

31. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej
len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento

zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je
obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Z. z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

36. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

37. Podľa prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov

a 2 kalendárne mesiace.

38. Podľa § 255 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu
výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade

materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v
prípade materskej dovolenky len raz.

39. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

40. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

41. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

42. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

43. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.44. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V.
Právny názor správneho súdu

45. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.12.2024

požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.12.2024.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že oznámením Ministerstva
vnútraSlovenskejrepublikyč.SPSČ-OSZ-00057061/2024-VZzodňa01.07.2024bolžalobcovipriznaný
výsluhový dôchodok od 01.07.2023 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov (ďalej aj „zákona č. 328/2002 Z.z.“). Žalobca vykonával základnú vojenskú službu od
30.09.1982 do 26.09.1984 v III. pracovnej kategórii a dobu služby v hasičskom zbore od 02.05.1988

do 30.06.2023 v III. pracovnej kategórii, a tak celková doba výkonu služby žalobcu pre nárok na
výsluhovýdôchodokzabezpečeniepodľazákonač.328/2002Z.z.je37rokova66dní.Žalobcadosiahol
dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 v spojení s prílohou 3a Zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63
rokov a 2 kalendárnych mesiacov dňa 01.12.2024.

46. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od
01.07.2023. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do
obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi
nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba

služobného pomeru v rozsahu celkom 37 rokov a 66 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok
priznaný žalobcovi od 01.07.2023. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ako aj prílohy
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového
poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu výkonu služby hasiča a
nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia

v rozsahu 9 rokov a 242 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

47. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)

pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje

užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných

výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v

ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto
systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich
hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom

systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanienárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa

zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

48. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci, bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie

postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových

dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých
boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej
poisťovne sa, napríklad, pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných
len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení
len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad

akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch
nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len
zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto
žalovanýmalprirozhodovaníonárokochpoistencov,ktorýmbolapriznanániektorázdávokvýsluhového
zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im

patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme, pri zachovaní
výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a
odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto
vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému

a nebude poškodzovať sociálnu poisťovňu.

49. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.

50. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie

dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

51. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi

ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

52. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznaniainvalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v

osobitnýchsystémochdôchodkovéhopoistenia.Pritakomtopostupesociálnapoisťovňaposkytnedávku
dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012).

53. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a
nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z. z.

54. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme
získal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru.

55. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu

služby hasiča nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101
zákona č. 328/2002 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo
dňa 28.06.2017).

56. Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 vyplýva, že: „veľký
senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby

poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter
starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj
pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom
postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o
starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.“

57. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a prvým výrokom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

58. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť
o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.60. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo

konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).