Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 28P/203/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725202728
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Cubinková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5725202728.2

Uznesenie

Okresný súd Martin vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matky: C. D. B., E.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G. – H. C., t. č. bytom I. J. G. XXXX/XX, F., zastúpená:
LOVÁSZ LEGAL s.r.o., sídlo Železničiarska 18, 811 04 Bratislava, IČO: 54626048 a otca: C. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. G. XXXX/XX, F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

ohľadom úpravy práv a povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Matka n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa09.10.2025samatkadomáharozvodumanželstvaaúpravy

výkonu rodičovských práv a povinností, pričom podaný návrh zároveň obsahoval aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia – vec vedená a zapísaná na Okresnom súde Martin pod sp. zn 28P/202/2025.
2. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala, aby súd zveril
maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny víkend v kalendárnom roku, vždy od soboty od 09.00 hod do
nedele do 18.00 hod., pričom miesto odovzdania a prevzatia bude bydlisko matky. Rovnako požadovala,

aby súd otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 700 EUR mesačne, vždy do
15. dňa vopred k rukám matky a žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Súd uznesením č.k. 28P/202/2025-28 zo dňa 10.10.2025 vylúčil návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia na samostatné konanie do registra „P“ s odôvodnením, že v konaní o rozvod
manželstva sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností na čas – po rozvode, pričom neodkladným
opatrením matka navrhla upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj pred rozvodom. Konanie

o nariadenie neodkladného opatrenia je vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 28P/203/2025.
4. Návrhom, ktorý subsumoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka požaduje tiež
manželstvo rodičov rozviesť a upraviť výkon rodičovských a práv a povinností k maloletému A. na čas
po rozvode (obdobná úprava, ako navrhuje prostredníctvom neodkladného opatrenia).
5. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že manželia - rodičia uzatvorili manželstvo dňa 03.09.2021 pred
C. K. E.. Účastníkom konania sa dňa 22.06.2022 narodil syn A.. Problémy v manželstve účastníkov

konania sa začali prejavovať bezprostredne po jeho uzavretí, a to najmä v období, keď matka
otehotnela s maloletým A.. Od tohto času začal manžel voči navrhovateľke prejavovať majetnícke a
dominantné správanie, ktoré postupne prerástlo do formy domáceho násilia. Spočiatku sa domáce
násilie prejavovalo prostredníctvom extrémnej kontroly navrhovateľky, predovšetkým pravidelnou
kontrolou jej mobilného telefónu, e-mailovej komunikácie a textových správ. Psychický nátlak a kontrolné
správanie postupne naberali na intenzite, pričom po narodení maloletého syna dosiahli neznesiteľnú

mieru. Navrhovateľka žiada o rozvod z dôvodu pretrvávajúceho psychického a fyzického nátlaku zo
strany jej manžela. Manžel sa správa k navrhovateľke neakceptovateľným spôsobom a jeho konanímzávažným spôsobom zasahuje do jej základných práv a slobôd. Správanie manžela navrhovateľky
má všetky znaky domáceho násilia, ktoré sa v právnej a odbornej praxi vyznačuje tým, že prebieha
v súkromí medzi blízkymi osobami a predstavuje formu dokazovania si moci nad obeťou. Má cyklický

charakter, dlhodobo sa opakuje a postupne sa stupňuje. Vyskytuje sa v rozmanitých formách – ako
fyzické, psychické, sociálne, sexuálne i ekonomické násilie. Navrhovateľka je dlhodobo vystavovaná
psychickému nátlaku zo strany manžela. Manžel ju neustále ponižuje, vyhráža sa jej a vytvára u
nej pocit strachu. Taktiež ju vystavuje ekonomickému násiliu – obmedzuje jej prístup k finančným
prostriedkom, zatiaľ čo sám disponuje rodinnými financiami bez akejkoľvek kontroly či ohľadu na

potreby navrhovateľky. Manžel úmyselne izoluje navrhovateľku od jej rodinného a spoločenského
prostredia. Zakazuje jej kontakt s vlastnou matkou a dcérou a obmedzuje jej akékoľvek iné sociálne
väzby. Zobral jej mobilný telefón a kľúče od jej vlastného auta, čím navrhovateľku fakticky zbavil
možnosti samostatného pohybu a komunikácie. Navyše, navrhovateľka v ich spoločnej domácnosti
objavila odpočúvacie zariadenie, o ktorom sa dôvodne domnieva, že bolo nainštalované jej manželom
za účelom sledovania a kontroly. Na preukázanie týchto skutočnosti navrhovateľka prikladá fotografiu

nájdeného zariadenia a taktiež SMS konverzáciu s manželom. Manžel má taktiež mimoriadne negatívny
vzťah k dcére navrhovateľky z jej predchádzajúceho manželstva, ktorú pravidelne verbálne atakoval v
dôsledku čoho musela dcéra navrhovateľky odísť z ich spoločnej domácnosti k bývalému manželovi
navrhovateľky. Správanie manžela je sprevádzané aj sústavnou neverou, ktorá preukázateľne trvá už od
roku 2022. Navrhovateľka zadovážila priame dôkazy o nevere prostredníctvom zoznamovacích aplikácií

aelektronickejkomunikáciesviacerýmiženami,ktorébolizistenévjehomobilnomtelefóne.Tietodôkazy
saprikladajúknávrhu.Navrhovateľkadoterazzotrvávalavspoločnejdomácnostizdôvoduopakovaných
zastrašujúcich vyjadrení zo strany manžela, podľa ktorých by v prípade jej odchodu už nikdy nevidela
ich maloletého syna, ani svoju dcéru z predchádzajúceho manželstva. Navrhovateľka mala dôvodnú
obavu, že v prípade opustenia spoločnej domácnosti by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti

jej detí, rodinných príslušníkov, ako aj jej samotnej osoby. Počas celého obdobia bola zároveň vystavená
sústavnej kontrole zo strany manžela, čím sa ešte viac prehlboval jej pocit závislosti a nemožnosti
situáciu riešiť. Manžel navrhovateľke opakovane uvádzal, že vzhľadom na jeho služobné zaradenie a
postavenie profesionálneho vojaka nebude za svoje konanie nijako postihnutý a že prípadné riešenie
situácie zo strany manželky či už civilnoprávnou, alebo trestnoprávnou cestou by malo negatívny dopad

na manželku samotnú. Manžel navrhovateľke opakovane deklaroval, že vzhľadom na jeho súčasné
postavenie profesionálneho vojaka a predchádzajúce pôsobenie v Policajnom zbore ako vyšetrovateľa
disponuje „známosťami“, ktoré by spochybnili tvrdenia navrhovateľky a spôsobili, že by jej umiestnenie
do psychiatrického zariadenia. Navrhovateľka tak pod nátlakom a strachom o svoje maloleté deti a
svoj vlastný život žila 4 roky v psychicky, fyzicky a emocionálne neznesiteľnom prostredí, v ktorom

bola denne vystavovaná nátlakom zo strany jej manžela. Manželka tak napokon spoločnú domácnosť
opustila až dňa 7.9.2025, nakoľko musela nastúpiť do práce po ukončení rodičovskej dovolenky. Jej
odchodu prechádzala manipulácia jej manžela, ktorý striedal agresiu s ľútosťou. Rovnako jej manžel
odmietol odovzdať maloletého syna. Vyššie uvedené konanie má dlhodobý, systematický a násilný
charakter, ktorý je absolútne nezlučiteľný s podstatou manželského spolužitia. S poukazom na skutkové

okolnosti,navrhovateľkamalaodísťzospoločnejdomácnostizdôvodunástupudozamestnania.Hocisa
manželia predtým dohodli na jej odchode spolu s maloletým synom ku dňu 1. 9. 2025, manžel jej odchod
následne znemožnil. K faktickému opusteniu spoločnej domácnosti došlo až 7. 9. 2025. Tomuto odchodu
predchádzalo približne týždňové obdobie intenzívneho psychického nátlaku zo strany manžela, ktoré
sa striedalo s prejavmi ľútosti a naliehaním, aby navrhovateľka v domácnosti zotrvala. Manžel jej bránil

odísť nielen psychickým, ale aj fyzickým spôsobom. V dôsledku tohto opakovaného a vyčerpávajúceho
konania bola navrhovateľka v stave psychického vypätia a zúfalstva prinútená podpísať tzv. rodičovskú
dohodu, ktorej obsahom bolo zverenie maloletého syna do výlučnej osobnej starostlivosti otca. V
súčasnosti existuje medzi manželmi rodičovská dohoda, ktorú však považuje matka za neprijateľnú a
zároveň právne nevykonateľnú. K jej podpisu bola donútená zo strany manžela pod nátlakom. Takto

získaný prejav vôle navrhovateľky však nemožno považovať za slobodný a vážny právny úkon v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka, pretože bol urobený pod tlakom a v dôsledku neprimeraného psychického
i fyzického pôsobenia zo strany manžela. Rovnako dohoda nebola schválená súdom a dokonca nebola
na schválenie súdu ani predložená. Postoj otca k osobe matky je dlhodobo ponižujúci, manipulatívny
a kontrolujúci, pričom v minulosti opakovane preukázal neschopnosť viesť s matkou konštruktívnu

komunikáciu ohľadom výchovy dieťaťa. Z týchto dôvodov je potrebné, aby bol výkon rodičovských
práv a povinností určený prostredníctvom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré
zabezpečí právnu istotu a ochranu záujmov maloletého. Navrhovateľka má v súčasnosti stálu prácu na
pozícii učiteľky na L. M. v G. a v štátnej jazykovej škole, kde nastúpila dňa 1. septembra 2025 a vyučovaťzačala od 8. septembra 2025. Má teda zabezpečený pravidelný a stabilný príjem, ktorý jej umožňuje
vytvárať maloletému synovi A. primerané materiálne podmienky pre jeho zdravý vývin. Navrhovateľka
zároveň býva v Bratislave, na adrese: F. XX, XXXXX G., kde má vytvorené trvalé a vhodné prostredie

pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Navrhovateľka preto navrhuje, aby bol maloletý A. zverený
do jej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka dlhodobo zabezpečuje každodennú výchovu, starostlivosť
o zdravotné, výchovné a emocionálne potreby maloletého a vytvára pre neho stabilné a bezpečné
zázemie. Vzhľadom na vek maloletého a potrebu úzkeho kontaktu s matkou je zverenie dieťaťa do jej
výlučnej starostlivosti plne v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru o

právach dieťaťa a § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Otec nie je schopný sa o maloletého postarať, nikdy sa
nepodieľalnasamotnejstarostlivostiomaloletého.Uvedenépreukazujenapríkladskutočnosť,kedyotec
síce odmietal syna odovzdať matke a nedovolil maloletému odísť z domácnosti, no teraz v čase, keď
maloletý ochorel sa musela matka (od 12.9. do 18.9.2025) vrátiť do spoločnej domácnosti, nakoľko otec
nevie maloletému poskytnúť a zabezpečiť starostlivosť a zároveň odmietal maloletého dať matke. Matka
je v živote maloletého tou osobou, ktorá sa o maloletého nepretržite starala od jeho narodenia, bola

s ním na materskej a rodičovskej dovolenke a denne mu poskytovala osobnú starostlivosť a výchovu.
Otec, vzhľadom na svoje pracovné zaťaženie, keď pravidelne odchádza z domu už o 5:30 a vracia sa
až po 17:30, nie je objektívne schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého v jeho nízkom veku.
Zároveň je neakceptovateľné, aby maloletý zostával s matkou výlučne v spoločnej domácnosti, v ktorej
sa otec voči matke dopúšťa psychického i fyzického nátlaku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom

prípade s poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa neprichádza do úvahy iná starostlivosť o
maloletého,akovýlučnáosobnástarostlivosťmatky.Matkasivšakjevedomá,žeajnaprieknevhodnému
správaniu otca voči nej samotnej, maloletý má právo udržiavať vzťah s oboma rodičmi. Matka uznáva,
že otec od narodenia maloletého určitú úlohu pri jeho výchove zohrával, a považuje za dôležité, aby bol
maloletému umožnený kontakt s otcom, avšak v rozsahu, ktorý zohľadňuje vek maloletého, jeho potrebu

stability a bezpečia, a zároveň rešpektuje citové väzby medzi rodičmi a dieťaťom. Matka v tomto smere
uvádza, že otec k maloletému dieťaťu agresívny nie je.
6. Okresný súd Martin uznesením č.k. 28P/203/2025-23 zo dňa 13.10.2025 ustanovil maloletému
kolízneho opatrovníka pre konanie K. B., N. F. M. E. C., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C..
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na konania

podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak
tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal
do starostlivosti toho, koho označí súd.
13. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie sp. zn. 28P/187/2025

na základe návrhu otca- v postavení manžela, ktorý podal dňa 18.09.2025 návrh na rozvod manželstva.
Z pripojeného spisu súd zistil, že manžel – otec maloletého A. podal dňa 18.09.2025 návrh na rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. na čas po rozvode.
Z obsahu podaného návrhu tiež vyplýva, že otec sa domáha rozvodu a tiež schválenia predloženej
rodičovskej dohody, ktorou sa obaja rodičia dohodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca.

K návrhu otec pripojil sobášny list, rodný list maloletého A., Rozhodnutie Spojenej školy ul. C. O. X,
F. o prijatí maloletého na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od 01.09.2025 a tiež rodičovskú
dohodu účastníkov konania podľa § 36 Zákona o rodine.
15. Z predloženej rodičovskej dohody zo dňa 21.08.2025, ktorá je podpísaná oboma rodičmi, ktorých
podpisy sú úradne osvedčené vyplýva, že maloletý sa na čas do rozvodu a po rozvode zveruje do

osobnej starostlivosti otca. Rovnako si rodičia dohodli aj úpravu styku matky s maloletým tak bežnú ako
aj osobitnú úpravu. Pokiaľ ide výživné matka sa zaviazala povinnosťou prispievať na výživu maloletého
mesačne sumou 150 EUR mesačne.16. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd spravidla bez výsluchu a vyjadrení
strán a bez vykonania dokazovania. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzakladanejších skutočností,
z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého

charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
ťažkosťami. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa
starostlivosti o maloleté dieťa tiež za predpokladu, že pomery maloletého dieťaťa je nevyhnutné
riešiť bezodkladne, pričom v uvedených veciach tiež súd skúma, akým spôsobom bude ovplyvnený

záujemdieťaťavprípadenariadenianavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Záujemmaloletéhodieťaťa
bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie
bezodkladnej úpravy jeho pomerov.
17. V danom prípade súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný
a neopodstatnený. V zmysle obsahu podaného neodkladného opatrenia, matka požaduje dočasne
zveriť maloletého A. do svojej osobnej starostlivosti (tiež otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu

maloletého a upraviť styk otca s maloletým). Podľa tvrdení v návrhu mala matka opustiť spoločnú
domácnosť k 07.09.2025, maloletý mal zostať v starostlivosti otca a následne sa mala do domácnosti
vrátiť v období od 12.09.2025 do 18.09.2025. Súd teda podľa obsahu vyhodnotil neodkladné opatrenie
v zmysle § 367 ods. 1 CMP. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a listinami priloženými k návrhu
a tiež s pripojeným spisom sp. zn. 28P/187/2025 súd vyhodil, že návrh matky nie je dôvodný.

Matka nepreukázala naliehavosť a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, kde by súd musel zasiahnuť
a nariadiť neodkladné opatrenie. Ak poukazuje na psychický a fyzický nátlak zo strany otca, tento
nebol preukázaný ani predloženými konverzáciami. Súd však nespochybňuje, že medzi rodičmi je
narušený vzťah, no v tomto prípade musel skúmať, či je ohrozený záujem maloletého. Tu samotná
matka v návrhu uvádza, že otec nie je agresívny voči maloletému. Ak ďalej uvádza, že otec nedokáže

zabezpečiť starostlivosť o maloletého z dôvodu pracovnej vyťaženosti, na druhej strane matka uvádza,
že spoločnú domácnosť opustila aj kvôli tomu, že nastúpila do práce v Bratislave, kde súd nemal ani
prešetrené sociálne pomery na strane matky. Ďalej podľa jej tvrdení mala podľa dohody opustiť spoločnú
domácnosť so synom k 01.09.2025, no dňa 21.08.2025 došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, v zmysle
ktorej bude maloletý zverený otcovi. Z ohľadom na vyššie uvedené, súd nemá dostatok informácii, aby

mohol zaujať jednoznačné stanovisko v tejto veci (rovnako aj pre krátkosť času na rozhodnutie). Je
nepochybné, že medzi rodičmi sú narušené vzťahy, čo preukazuje, že obaja podali návrh na rozvod
manželstva. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti však
nie je riešiť každý problém medzi rodičmi maloletých detí súdnou cestou a odbremeniť tak rodičov
od ich rodičovskej zodpovednosti, ktorá je nie len ich právom, ale aj povinnosťou. Súd v žiadnom

prípade nespochybňuje tvrdenia matky uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
avšak matka v návrhu ničím neosvedčila svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nepredložila
súdu žiadne dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich okamžitý bezodkladný zásah súdu do osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa. Nebola splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorou je bezodkladnosť takejto úpravy, čo do rozsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia o zverenie maloletého do jej starostlivosti. Maloletý je momentálne vo faktickej starostlivosti
otca, pričom matka svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi, ktoré by odôvodňovali potrebu
okamžite vyriešiť vzniknutú situáciu, ktorá by mala ohrozovať zdravý vývoj dieťaťa.
18. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti a prebiehajúce konanie vo veci samej pod
sp. zn. 28P/187/2025 nie je potrebná bezprostredná intervencia súdu formou neodkladného opatrenia.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd môže neodkladným opatrením rozhodnúť len na základe osvedčenia
tvrdených skutočností, teda rozsah dokazovania je oproti konaniu vo veci samej pomerne zúžený.
Ide skôr o výnimočný inštitút, ktorý by nemal nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktoré vychádza
z riadneho a podrobného dokazovania, ale mal by byť použitý len vtedy, ak je nevyhnutne potrebná
okamžitá intervencia zo strany súdu. Súd má za to, že matka neosvedčila tvrdené skutočnosti a

vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej pod sp. zn. 28P/187/2025, v ktorom sa vykoná
dokazovanie, naliehavý zásah zo strany súdu by bol nadbytočný. Na základe uvedených skutočností
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Nad rámec súd zdôrazňuje k rodičovskej dohode, ktorá bola predložená v konaní sp. zn.
28P/187/2025, že pokiaľ dohoda o výkone rodičovských práv a povinností nie je schválená súdom,

je ako právny úkon platná z hľadiska hmotného práva a rodičia sú povinní sa podľa nej správať. Na
rodinnoprávne vzťahy sa v zmysle § 110 Zákona o rodine podporne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak Zákon o rodine neustanovuje inak. Zákon o rodine nemá žiadne ustanovenia o právnych
úkonoch, uzatváraní zmlúv a právnych následkov uzavretia zmluvy. Preto aj na rodičovskú dohodutreba aplikovať § 37 - 42 o právnych úkonoch a ust. § 43 -51 o zmluvách obsiahnuté v Občianskom
zákonníku. Podľa týchto ustanovení je dvojstranný právny úkon (zmluva, dohoda) platná, ak bola
uzavretá a nie je postihnutá takou vadou, s ktorou zákon spája právny následok jej neplatnosti. Podľa

ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, sankciou za absenciu súdneho schválenia rodičovskej
dohody je nevykonateľnosť nie jej neplatnosť. Rodičia sú tak povinní sa uzavretou dohodou spravovať,
avšak jej výkon nemožno vynútiť súdnou cestou. Ak matka napáda a spochybňuje platnosť tejto
dohody, posudzovanie platnosti medzi rodičmi uzavretej dohody podľa § 37 - § 42 Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch a § 43 - § 51 Občianskeho zákonníka o zmluvách, presahuje charakter

procesného inštitútu neodkladného opatrenia. Súd ale zdôrazňuje, že rodičovskú dohodu vždy skúma
z toho hľadiska, či je v záujme maloletého dieťaťa, až v tom prípade pristúpi k jej schváleniu -
uvedené dokazovanie sa ale vykoná až v konaní vo veci návrhu o rozvod manželstva a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.
20. Záverom súd uvádza, že účel inštitútu neodkladných opatrení spočíva v nutnosti okamžitého
zásahu súdu do pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany ich práv a len v prípade konkrétneho a

vážneho ohrozenia s možnými nezvratnými následkami (t. j. priamo ohrozený život, zdravie, výchova,
výživa, a pod.).
21. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade neodkladné opatrenie konzumuje v sebe i vec samu a toto
konanie sa teda týmto rozhodnutím končí, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol postupujúc
podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, zohľadniac,

že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd v zmysle § 331 ods. 1
CSP (druhá veta) ostatným stranám nedoručuje (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
ktorý uznesenie vydal (§ 357 písm. a/ CSP a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 370 a nasl. CMP ).