Uznesenie – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/126/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117202193
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2117202193.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX/XX, XXX XX D., zastúpený: AK Petrovič, s. r. o. so sídlom Kollárova 566/32, 917 01 Trnava, proti
žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Mgr. Marián Kropaj,
PhD., advokát so sídlom Mudroňova 51, 921 01 Piešťany, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32C/7/2017-216 zo dňa 08. novembra 2018, o späťvzatí žaloby
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a
konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích konaní.

III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou
sa pôvodní žalobcovia domáhali voči žalovanej nahradenia prejavu vôle žalovanej v kúpnej zmluve
uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v1., 2. a 3. rade ako kupujúcimi

podpísanými na kúpnej zmluve zo dňa 13. februára 2018, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho
podielu 3/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie D., obec D., okres Trnava na parcele registra „E“ číslo 1023 o výmere 1690 m2
orná pôda (v ďalšom texte „nehnuteľnosť 1“) a na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D.,
obec D., okres Trnava na parcele registra „E“ číslo 1024 o výmere 896 m2 orná pôda (v ďalšom texte
„nehnuteľnosť 2“), ktorá bude prílohou rozsudku a bude tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť.

1.1. Vykonaným dokazovaním zistil, že prišlo k porušeniu predkupného práva pôvodných žalobcov
pretože, pôvodní spoluvlastníci pred predajom svojich spoluvlastníckych podielov žalovanej, neponúkli
tieto za stanovených podmienok (písomná ponuka na odkúpenie za predajnú cenu v lehote dvoch
mesiacov) na odpredaj ostatným spoluvlastníkom (žalobcom). Žalobu však prvoinštančný súd zamietol
s odôvodnením, že žalobcovia sa domáhajú nadobudnutia väčších podielov, ako by im prináležalo.

2. Po odvolaní žalobcov Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 24.09.2019 sp.
zn. 11Co/93/2019-314 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nahradil prejav vôle
žalovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v 1., 2. a 3.
rade ako kupujúcimi podpísanými na kúpnej zmluve z 13. februára 2018, predmetom ktorej je prevod
spoluvlastníckeho podielu 3/16 v pomere k celku na vyššie opísaných predmetných nehnuteľnostiach.3. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č.
k. 3Cdo/14/2023-457 zo dňa 25.09.2024 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné

skutkové závery ako súd prvej inštancie, a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, bez toho,
aby vo veci nariadil pojednávanie a vykonal (zopakoval) v potrebnom rozsahu dokazovanie. Ak sa k
odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred
ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný
sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) sám v potrebnom rozsahu opakovať.

4. V priebehu dovolacieho konania navrhli pôvodní žalobcovia, aby na ich miesto nastúpil nadobúdateľ-
terajší vlastník predmetných nehnuteľností – A. B., nar.XX.XX.XXXX, občan SR, bytom C. XX/XX, XXX
XX D., ktorý so vstupom do konania vyslovil súhlas. K návrhu pripojili listy vlastníctva č. XXXX G.
XXXX zo dňa 19.08.2022 pre obec a katastrálne územie D., kúpnu zmluvu zo dňa 25.07.2022 uzavretú
medzi pôvodnými žalobcami 1 a 3 ako predávajúcimi a A. B. ako kupujúcim a zámennú zmluvu zo dňa

04.08.2022 uzavretú medzi pôvodnou žalobkyňou 2 a A. B..

5. Po vrátení veci dovolacím súdom Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nariadil vo veci pojednávanie,
na ktorom dňa 19.11.2025 vyhlásil uznesenie, ktorým v zmysle ustanovenia § 80 C. s. p. pripustil vstup
A. B. do konania na miesto žalobcov 1 až 3.

6. Na pojednávaní dňa 03.12.2025 žalobca zobral žalobu v plnom rozsahu späť z toho dôvodu, že
po predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu ako odvolacieho a rozhodnutí dovolacieho súdu sa
okolnosti v spore zmenili tak, že spor medzi stranami nie je. Po predchádzajúcom meritórnom rozhodnutí
odvolacieho súdu prebehol medzi pôvodnými žalobcami a žalovanou celý proces predaja predmetných

nehnuteľností v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaná prijala kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu,
že túto situáciu žalobca nespôsobil, naopak bol v spore úspešný, keď rozhodnutie najvyššieho súdu
vyhodnotili ako pre neho nerelevantné, navrhol, aby mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči
žalovanej.

7. Žalovaná so späťvzatím žaloby vyslovila nesúhlas z dôvodu, že sa domnieva, že celú vec je možné
v tomto konaní ukončiť tak, že predmetné pozemky jej budú vrátené späť. Navrhla, aby odvolací súd
odvolanie prejednal, prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.

8. Podľa § 378 ods. 1 C. s. p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 144 C. s. p., žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 370 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11. Podľa § 370 ods. 2 C. s. p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobu možno vziať späť až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k
späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte
nenadobudlo právoplatnosť. Aby späťvzatie žaloby po vyhlásení rozhodnutia prvoinštančným súdom

bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Dôkazné bremeno existencie takýchto
vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn.
4Cdo/136/2010). Zákon nedefinuje pojem „vážne dôvody nesúhlasu“, preto je posúdenie dôvodnosti
nesúhlasu so späťvzatím výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Súd pri posudzovaní závažnosti

dôvodov berie do úvahy jednotlivé skutkové okolnosti veci, povahu uplatňovaného nároku a hodnotí
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi.13. V danom prípade žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila, odvolací súd však jej dôvody
nesúhlasu nevyhodnotil ako vážne. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žaloba uplatnená
pôvodnými žalobcami je o nahradenie prejavu vôle žalovanej v kúpnej zmluve. Po tom, ako odvolací súd

svojím rozsudkom zo dňa 24.09.2019 sp. zn. 11Co/93/2019-314 nahradil prejav vôle žalovanej v kúpnej
zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v 1., 2. a 3. rade ako kupujúcimi,
pôvodní žalobcovia nadobudli späť svoje vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom na
nehnuteľnostiach a ako vlastníci boli opäť zapísaní na liste vlastníctva. Žalovanej bola vyplatená kúpna
cena. Následne svoje spoluvlastnícke podiely pôvodní žalobcovia kúpnou, resp. zámennou zmluvou

previedli na žalobcu, ktorí vstúpil do sporu na miesto pôvodných žalobcov 1 až 3. Odvolací súd preto
konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje spor, o ktorom by mal súd rozhodnúť, pretože
nárok uplatnený pôvodnými žalobcami voči žalovanej, už nemá právny ani faktický význam. Pôvodní
žalobcovia, ktorých predkupné právo bolo porušené, dosiahli nápravu, ktorej sa žalobou domáhali.
Na strane žalovanej v súvislosti s uplatnenou žalobou a jej následným späťvzatím nevznikne ujma,
pretože jej bola vyplatená kúpna cena. Nesúhlas žalovanej odôvodnený tým, že sa domnieva, že celú

vec je možné v tomto konaní ukončiť tak, že predmetné pozemky jej budú vrátené späť, nemá oporu
v procesnoprávnej ani hmotnotnoprávnej úprave súvisiacej s uplatnenou žalobou, pretože odvolací súd
opäť pripomína, že predmetom žaloby – teda o čom súd koná, je nahradenie prejavu vôle žalovanej
na kúpnej zmluve. Predmetom tohto súdneho konania nie je prejednanie nároku žalovanej na „vrátenie
pozemkov“. Dôvody nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby teda nie sú vážne, odvolací súd preto

použitím ustanovenia § 370 ods. 1, 2 C. s. p. späťvzatie žaloby pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a konanie zastavil.

14. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie, sa použijú
aj na odvolacie konanie.

15. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

16. V zmysle § 257 C. s. p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

17. V preskúmavanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý vzal žalobu späť, mal by
teda nahradiť trovy konania žalovanej. Vo výnimočných prípadoch však súd nemusí zaviazať stranu,
ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Súd výnimočne

neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nepriznanie náhrady trov
konaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípaduajednýmzrozhodujúcichhľadísk
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo
dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže

byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom,
pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému
záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky:
musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je
ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré

môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov
konania.

18. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považoval situáciu, ktorá nastala v priebehu
konania, keď prišlo k splneniu nároku žalobcov žalovanou na základe meritórneho rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktoré bolo následne zrušené dovolacím súdom. Medzi stranami sporu tak prestal
existovaťspor(vovzťahukuplatnenejžalobe),naviacnamiestopôvodnýchžalobcov(užvčasefaktickej
neexistencie sporu) nastúpil ako žalobca nový vlastník nehnuteľností. Za dôležitú však odvolací súd
považoval najmä skutočnosť, že celý spor vznikol v dôsledku konania žalovanej, ktorá neakceptovala,
že kúpou nehnuteľností od spoluvlastníkov pôvodných žalobcov prišlo k porušeniu predkupného práva

pôvodných žalobcov, ktorí uplatnenou žalobou chránili svoje práva. Bolo by preto v rozpore s princípom
spravodlivosti, aby bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej. S poukazom na uvedené
má odvolací súd za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 257 C. s. p., preto
žalovanej voči žalobcovi nepriznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacích konaní.19. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa zásady úspechu
v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá mala v dovolacom

konaní plný úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).