Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 20T/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010263
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825010263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci proti obžalovanému

A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného do
05.08.2024, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2025 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. c) Tr. por.

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ružomberok v inej trestnej veci,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv 139/24/5507 zo dňa 18.06.2025, pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného do 05.08.2024,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od dňa 09.05.2023
od 18:00 hod. do dňa 10.05.2023 do 14:30 hod. v meste Trstená, vošiel do neuzamknutých vnútorných
priestorov bytového domu na adrese D. XXX/XX, C., pomocou pravých kľúčov, ktoré zobral E. D. bez

jej vedomia a súhlasu, dňa 09.05.2023 okolo 17:00 hod. otvoril uzamknuté dvere vedúce do kočikárne,
nachádzajúcej sa na prízemí bytového domu a odtiaľ nezisteným spôsobom odstránil zámok, ktorým
bol bicykel značky Dema BeFly Hero Two svetlomodrej farby zabezpečený proti krádeži a následne
predmetný bicykel odcudzil, čím spôsobil poškodenému F. G. H. škodu vo výške 510,- eur, a takto
konal aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, č. k. 47T/14/2021-98 zo dňa
31.03.2021, právoplatným 26.11.2021 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, C.,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na obžalovaného dňa 19.06.2025 obžalobu pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b)
Tr. zák. účinného do 05.08.2024.

Súd nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na deň 13.11.2025. Obžalovaný sa účasti na

hlavnom pojednávaní výslovne vzdal, na čo súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na
hlavnom pojednávaní nebol prítomný ani poškodený, súd preto čítal jeho návrh z prípravného konania,
kde žiadal od obžalovaného náhradu škody vo výške 410,- eur.S poukazom na § 258 ods. 4 Tr. por. súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výpovedi
obžalovaného z prípravného konania, kde obžalovaný ku skutku odmietol vypovedať; v rámci výsluchu
ad generalia obžalovaný uviedol, že v roku 2010 mal autonehodu, odvtedy máva výpadky pamäte.

K skutku uviedol iba to, že je nevinný. Súd následne so súhlasom strán čítal svedecké výpovede
z prípravného konania.

Svedok - poškodený dňa 26.06.2024 vypovedal, že asi pred rokom v máji mu bol odcudzený bicykel
zo spoločných priestorov bytového domu, pričom tento priestor sám o sebe uzamknutý nebol, bol však

uzamknutý vstup do tohto priestoru. Kľúč od tohto vstupu má každý vlastník bytu. Bicykel bol zámkou
zamknutý o druhý ich bicykel. On v tom čase bol na služobnej ceste na Donovaloch, keď mu manželka
volala, že synovi zmizol z pivnice bicykel. V ten večer po príchode domov šiel odcudzenie nahlásiť na
políciu, na Facebook dal aj foto bicykla, či niekto niečo nevidel. Potom sa im ozval známy, ktorý býval
o tri domy vyššie, že taký podobný bicykel si všimol v C. na sídlisku, na čo to oznámil polícii a viac už
o tom nevedel nič povedať.

Svedok B. pri výsluchu zo dňa 18.09.2024 odmietol vypovedať z dôvodu nebezpečenstva svojho
trestného stíhania.

Svedkyňa D. vypovedala, že v tom čase bývala v bytovke, kde bol odcudzený predmetný bicykel. V tom

čase bola s obžalovaným v kontakte, navštevovali sa. On ku večeru prišiel aj s B. k nej na cigaretu,
boli u nej asi tak hodinu, normálne sa rozprávali. Pri odchode ich odprevádzala. Čo sa týka kľúčov od
bytu a spoločných priestorov, tie má oproti vchodovým dverám na vešiaku. Ako tí dvaja boli u nej, určite
tam tie kľúče zavesené boli. Asi na druhý deň zistila, že tie kľúče jej boli odcudzené, čo riešila najskôr
s obžalovaným, ktorý jej poslal foto tých kľúčov, na čo mu napísala, aby jej ich vrátil. S B. volala, a on

jej povedal, že s tým nemá nič spoločné. Následne kľúče našla na vonkajšej parapete. Ona v tom čase
nevedela, že bol odcudzený nejaký bicykel, na to ju upozornil jej svokor (svedok D.). Svokor jej neskôr
povedal, že na inzeráte videl podobný bicykel, tak naň reagoval, pričom na stretnutie ohľadne inzerátu
došiel Kurtulík, nie obžalovaný. Nevie ako to ďalej dopadlo, vie len, že svokor ten bicykel nekúpil. Pokiaľ
ide o B., býval v jej byte na Sídlisku, asi dva mesiace, ale za ten čas jej navyvádzal veľa. Zobral jej

obrúčku, peniaze, ale toto nechce riešiť. Podľa nej ten bicykel ukradol práve Kurtulík. Nemyslí si, že by
to spravil obžalovaný, má svoje zábrany.

Svedok D. vypovedal, že obžalovaného nepozná. O krádeži bicykla sa dozvedel cez Facebook, kde jeho
sused (poškodený) dával príspevok o krádeži spolu s fotkou bicykla. Keďže poškodený je jeho sused, tak

sa snažil zisťovať po C., kto sa tam na ňom mohol voziť, nakoľko mu kolega ukázal foto, že taký bicykel
videl na sídlisku. Nejako sa dostali ku B., tak mu svedok volal, že či má ten bicykel, on povedal že má
doniesť peniaze, lebo vraj bicykel je už v záložni. On zobral 100,- eur a šiel za ním. Pri stretnutí on žiadny
bicykel nemal, potom ho vodil po meste, že tam a tam môže byť. Stále od neho pýtal peniaze ale bicykel
nikde nebol. Podľa neho ani žiadny bicykel nemal a chcel len využiť príležitosť, aby vylákal peniaze.

Znalkyňa u obžalovaného nezistila žiadnu duševnú poruchu ani prípadnú závislosť na návykových
látkach.

Súd následne v čítal listinné dôkazy: zápisnicu z ohliadky miesta činu, doklady od kúpy bicykla,

odborné vyjadrenie k cene bicykla, trestný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/14/2021, odpis
registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/28/2024, trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/22/2022. Z odpisu registra trestov
vyplynulo, že obžalovaný bol viac krát súdne trestaný za rôznorodú, najmä majetkovú trestnú činnosť,
a to aj v čase po údajnom skutku.

V záverečnej reči prokurátor uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie je názoru, že obžalovaný
sa dopustil skutku tak, ako je tento popísaný a právne kvalifikovaný v podanej obžalobe. Navrhol upustiť
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/28/2024,
a zároveň navrhol, aby súd zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenému škodu vo výške 410,- eur.

Obhajca v záverečnej reči obžalobu v celom rozsahu namietol, nakoľko nebolo preukázané, že
skutok spáchal obžalovaný. Obžaloba je postavená na výpovedi svedkov, ktorí priamo neusvedčujú
obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu, sú to len dedukcie, resp. oni sa len domnievajúalebo počuli, že by páchateľom trestného činu mohol byť p. B.. Poukázal na výpoveď svedkyne D.,
ktorá sa vyjadrila, že B. pozná a keďže bol v spoločnosti Kurtulíka, je presvedčená, že práve to bol
páchateľ, lebo Kurtulík jej viackrát ukradol veci z miesta bydliska, či už išlo o zlato alebo peniaze. B. jej

nikdy nič nezobral, vyjadrila sa, že mal stanovené hranice a voči nej sa nikdy ničoho nedopustil. Skutku
podľa nej sa dopustil B. a tu poukázal aj na jeho výpoveď z prípravného konania, kedy vo veci odmietol
vypovedať, pretože by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Vzhľadom na základnú
zásadu trestného konania v pochybnostiach v prospech obžalovaného navrhol, aby súd obžalovaného
oslobodil spod obžaloby.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného do 05.08.2024, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, čin spácha vlámaním, potrestá sa odňatím
slobodyažnadvaroky.Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačin
uvedený v odseku 1, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por., pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por., súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok

spáchal obžalovaný.

Súd úvodom konštatuje, že zhodnotením všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov bolo
dokázané, že skutok, prinajmenšom v časti odcudzenia bicykla v hodnote 500,- eur, sa stal, a má
znaky trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. účinného ku dňu spáchania skutku. Čo však nebolo

bez dôvodných pochybností dokázané je, že tento skutok spáchal obžalovaný. V tejto časti prokurátor
neuniesol dôkazné bremeno, a v súlade so zásadou in dubio pro reo súd nemal inú možnosť, než
obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžaloba bola postavená na spleti nepriamych dôkazov, najmä výpovediach svedkov, ktoré mali

v súhrne potvrdzovať vinu obžalovaného. Súd na tomto mieste poukazuje na ustálenú judikatúru
(uznesenie NS SR sp. zn. 4Tdo/67/2019), v zmysle ktorej súhrn nepriamych dôkazov na preukázanie
viny obvineného musí vytvárať vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu
nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti,

ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné urobiť len jediný
záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru. Povedané inými slovami, skutočnosť
preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú iba vtedy, ak je na základe
výsledkov dokazovania možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom,
že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej

pravdivosti (jej pravdepodobnosť).

Súd zdôrazňuje, že žiaden zo svedkov netvrdil, že by sa skutku mal dopustiť práve obžalovaný. Jediné
meno, ktoré v súvislosti s podozrením na krádež bicykla odznelo, bolo meno svedka A. B.. Toho označila
svedkyňa D., nakoľko s ním mala mať osobnú skúsenosť. O obžalovanom síce hovorila, že jej kľúče

mal vziať práve on, keďže jej ich po zistení, že ich nemá, odfotil, avšak táto skutočnosť preukazuje
maximálne to, že kľúče od spoločných priestorov bytového domu vzal obžalovaný. Nepreukazuje to,
a to ani len nepriamo v súhrne s inými dôkazmi, že obžalovaný predmetné kľúče aj použil, a už
vôbec to nepreukazuje, že predmetný bicykel odcudzil práve obžalovaný. Samotná svedkyňa vyjadrila
presvedčenie, že si o obžalovanom nemyslí, že by to mal spraviť on. Naopak, vzhľadom na osobnú

skúsenosť so svedkom B. nadobudla podozrenie, že by to mohol byť práve on, nie obžalovaný, kto
predmetný bicykel odcudzil. Tejto verzii nasvedčuje aj výpoveď svedka D., ktorý po odcudzenom bicykli
sám pátral, a keď na niečo natrafil a chcel zistiť viac, bol konfrontovaný nie s obžalovaným, ale práve
so svedkom B., ktorý mu údajne chcel nejaký bicykel predať, napokon bezúspešne. Skutočnosť, žesvedok B. nedisponoval v čase stretnutia so svedkom D. predmetným bicyklom, a tiež domnienky
svedka D., že ho chcel len obrať o peniaze (podviesť), nie je relevantnou, nakoľko sám svedok D.
uviedol, že v telefonickom rozhovore mu B. povedal, že bicykel je už v záložni, teda nie v jeho

dispozícii. V každom prípade, ani jedna svedecká výpoveď neukazovala, či už priamo alebo nepriamo,
naobžalovaného,aleskôrnasvedkaB..SvedokB.navyšeodmietolvovecivypovedaťzobavymožného
trestného stíhania jeho osoby. V situácii, kedy žiaden zo svedkov neoznačil či nepredpokladal, že by sa
skutku mohol dopustiť obžalovaný, nemožno záver o vine oprieť len o trestnú minulosť obžalovaného,
nakoľko opäť nejde o dôkaz preukazujúci spáchanie skutku, ale skôr o dôkaz preukazujúci chronickú

recidívu a disrešpekt obžalovaného k spoločenským a právnym normám. Žiadne iné dôkazy, ktoré by
jednoznačne a nepochybne potvrdzovali verziu o tom, že páchateľom bol obžalovaný, neboli zo strany
prokuratúry navrhované na vykonanie a neboli v prípravnom konaní ani zabezpečené.

Súd uzatvára, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostali pochybnosti o
okolnosti významnej pre posúdenie viny, a to v otázke páchateľa. Vykonané dôkazy podľa názoru súdu

ani len v súhrne nedávajú jasný a logický záver o tom, že skutku sa dopustil obžalovaný. Popri závere
obžaloby o vine obžalovaného existuje z vykonaného dokazovania očividná pochybnosť a trhlina v tom,
či sa skutku nemohol dopustiť svedok B.. Prokurátorovi sa nepodarilo túto pochybnosť inými dôkazmi
jednoznačne a logicky vyvrátiť; naopak, táto pochybnosť je vyvoditeľná hneď z dvoch svedeckých
výpovedí (D., D.). Pri pochybnostiach v skutkových zisteniach je súd viazaný zásadou in dubio pro reo

(v pochybnostiach v prospech), ktorý je súčasťou širšej zásady prezumpcie neviny, a ktorý predpokladá,
že vina môže byť založená iba na záveroch, ktoré sú s ohľadom na vykonané dokazovanie nepochybné
a celkom jednoznačné. Zásada in dubio pro reo vyžaduje, aby to bol štát (prokurátor), nie obžalovaný,
ktorého ťaží dôkazné bremeno pri preukazovaní viny tak, aby o nej neboli dôvodné pochybnosti. V tomto
spore prokurátor dôkazné bremeno v uvedenom smere neuniesol. Súd preto v súlade so zásadou in

dubio pro reo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Nakoľko pri inštitúte náhrady škody je nevyhnutnou podmienkou existencia protiprávneho činu
pričítateľného konkrétnej osobe (obžalovanému), ktorá však v tomto prípade preukázaná nebola, súd
nemal inú možnosť, ako odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Námestovo. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor

môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v
jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora
sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.