Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100179
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823100179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): PRIMA ŠPORT, o.z.,
so sídlom: Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 34 057 595, právne zastúpený: JUDr.
Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom: Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, proti
žalovanému: Mesto Považská Bystrica, so sídlom: Centrum 2/3, 017 13 Považská Bystrica, právne
zastúpený: doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., so sídlom: Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Odd. OP/2817/2023/20353 zo dňa 16. mája 2023, konajúc o

kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/2/2023 zo dňa
5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej aj „zákon

o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo „infozákon“) doručenou Mestu Považská Bystrica dňa
08.03.2023žiadaloposkytnutieinformácií,vakejkonkrétnejvýškebolivjednotlivýchrokoch2018,2019,
2020, 2021 a 2022 vyplatené odmeny, prípadne iné finančné benefity konkrétnym (i) členom valného
zhromaždenia, (ii) členom dozornej rady a (iii) členom predstavenstva spoločnosti Mestská dopravná
spoločnosť, a.s. Považská Bystrica, skrátene MDS a.s. Považská Bystrica (ďalej aj „MDS a.s.“).
2. Mestský úrad v Považskej Bystrici rozhodnutím č. Odd. OP/2817/2023/9448 zo dňa 16.03.2023 (ďalej
aj „prvé prvostupňové rozhodnutie“) sčasti vyhovel žiadosti o poskytnutie informácií. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že Mesto Považská Bystrica odpredalo v roku 2020 svoj podiel v spoločnosti
MDS a.s. a mesto nemá požadované informácie k dispozícii. Z dôvodu zániku majetkovej účasti
mesta v spoločnosti MDS a.s. už mesto ani nepostúpilo žiadosť tejto spoločnosti v súlade s § 15
ods. 1 infozákona. Jediné informácie, ktorými mesto disponuje, sú tie, že do času odpredaja podielu v
spoločnosti MDS a.s. bol členom valného zhromaždenia spoločnosti primátor mesta, pričom tento za
členstvo nepoberal žiadnu odmenu.
3. Na základe odvolania žalobcu mestský úrad v Považskej Bystrici podľa § 57 ods. 1 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) autoremedúrou odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel
a rozhodnutím č. Odd. OP/2817/2023/13339 zo dňa 17.04.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“)
zmenil prvé prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výrokovej časti upresnil, ktorej časti infožiadosti sa
vyhovuje a v ktorej časti sa informácie nesprístupňujú. Konkrétne, text o čiastočnom sprístupneníinformácií nahradil textom, podľa ktorého žiadosti sčasti vyhovuje a sprístupňuje informácie požadované
vbodeč.1žiadostioodmenách,prípadneinýchfinančnýchbenefitochvyplatenýchkonkrétnemučlenovi
valného zhromaždenia G.. J.. J.. F. E., J.., primátorovi mesta v období od roku 2018 do času odpredaja

podielu v spoločnosti MDS a.s. v roku 2020, ktorý v danom období za uvedenú funkciu nepoberal žiadne
odmeny alebo iné finančné benefity. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že informácie o ďalších členoch
valného zhromaždenia požadované v bode č. 1 žiadosti a informácie požadované v bodoch č. 2 a 3
žiadosti (o odmenách členov dozornej rady a predstavenstva) nesprístupňuje z dôvodu, že ich nemá
k dispozícii.

4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný (primátor Mesta Považská
Bystrica) rozhodnutím č. Odd. OP/2817/2023/20353 zo dňa 16.05.2023 (ďalej aj „rozhodnutie
žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolaniu vyhovel a zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že žalobcovi požadované informácie za obdobie od 01.01.2018 do zániku majetkovej
účasti Mesta Považská Bystrica v spoločnosti MDS a.s. (teda do 31.10.2020) sprístupňuje v plnom
rozsahu. Žalovaný vo výroku preskúmavaného rozhodnutia ďalej uviedol, že:

- v prílohe č. 1, spolu 13 strán, žiadateľovi sprístupňuje všetky požadované informácie v podobe, v akej
boli mestu poskytnuté zo strany MDS a.s., a že v predmetnej prílohe sa nachádzajú (i) informácie o
všetkých konkrétnych členoch valného zhromaždenia (akcionároch), dozornej rady a predstavenstva za
sledované obdobie od roku 2018 do zániku majetkovej účasti mesta v spoločnosti MDS a.s. ako aj (ii)
informácie o všetkých odmenách a iných finančných benefitoch poskytnutých týmto osobám za výkon

funkcií v orgánoch spoločnosti;
-. K. Č. bola za členstvo v predstavenstve spoločnosti v sledovanom období (01.01.2018 až 31.10.2020)
vyplácaná mesačná odmena znížená o polovicu, a to na základe rozhodnutia dozornej rady spoločnosti,
teda odmena v sume 248,95 eura mesačne;
- k rozdeleniu zisku medzi akcionárov v sledovanom období nedošlo, pretože zisk bol na návrh valného

zhromaždenia prevedený na účet nerozdelený zisk minulých rokov. Vo valnom zhromaždení zastupoval
akcionára (Mesto Považská Bystrica) primátor mesta, ktorý za toto členstvo nepoberal žiadnu odmenu,
keďže by to bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Namietal, že požadoval informácie o odmenách členov valného zhromaždenia,

predstavenstva a dozornej rady spoločnosti MDS a.s. za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2020. Napriek
tomu, že vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia je uvedené, že tieto informácie sa žiadateľovi
sprístupňujú, z prílohy č. 1 (13 strán) takéto informácie nevyplývajú. Žalobcovi nie je zrejmé, či v prípade
poskytnutýchinformáciíišloomesačnúaleboročnúodmenu,ačitátobolaaktuálnaajvroku2020.Tvrdil,
že žalovaný informáciami disponuje, a to jednak z titulu svojho majetkového podielu v spoločnosti MDS

a.s. a tiež ako člen valného zhromaždenia i dozornej rady. Tiež uviedol, že mesto je povinnou osobou
podľa § 2 ods. 1 infozákona a spoločnosť MDS a.s. podľa § 2 ods. 3 infozákona, pretože je založená
mestom. Ďalej namietal, že požadované informácie sú informáciami o nakladaní s majetkom mesta,
pričom povinnosť mesta sprístupňovať informácie o nakladaní s majetkom mesta výslovne vyplýva aj
z § 11 ods. 2 infozákona. Uviedol, že obec ako povinná osoba disponuje požadovanými informáciami,

okrem iného aj vtedy, ak požadované informácie má k dispozícii len právnická osoba, v ktorej má obec
ako povinná osoba majetkovú účasť, pričom mesto malo v spoločnosti MDS a.s. majetkovú účasť.
Spoločnosť MDS a.s. tiež podlieha kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce, teda niet pochýb, že
obec musí mať, a aj má, možnosť disponovať s dokladmi týkajúcimi sa nakladania s majetkom obce.
6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 1S/2/2023 zo dňa

05.12.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). O trovách rozhodol tak, že žalobca je povinný v plnom rozsahu
nahradiť žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku správy súd v prvom rade vyhodnotil ako nedôvodnú námietku
žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Ustálil, že žalovaným je Mesto Považská

Bystrica, ktoré rozhodovalo v administratívnom konaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie.
Uviedol, že hoci odvolacím orgánom v prípade infožiadosti adresovanej mestu je primátor mesta (v
zmysle dikcie ust. § 19 ods. 2 tretia veta infozákona), len obec (mesto) má právnu subjektivitu ako
orgán verejnej správy. Ďalej správny súd konštatoval, že obec (mesto) je povinnou osobou podľa§2 ods. 1 infozákona. V danom prípade však podľa názoru správneho súdu nie je Mesto Považská
Bystrici vo veci žiadosti žalobcu povinnou osobou v plnom zmysle slova, keďže žalobca sa žiadosťou
o poskytnutie informácie domáhal informácií o odmenách členov orgánov spoločnosti MDS a.s. Vo veci

takto formulovanej žiadosti je povinnou osobou priamo spoločnosť MDS a.s. za predpokladu, že sú
splnené všetky zákonné podmienky ust. § 2 ods. 3 infozákona.
8. Správny súd označil ako medzi účastníkmi nespornú skutočnosť, že mesto - žalovaný bol akcionárom
spoločnosti MDS a.s., a to do 31.10.2020 (žalovaný vlastnil 34 % akcií spoločnosti) a bol zakladateľom
tejto obchodnej spoločnosti. Ďalej argumentoval, že ust. § 2 ods. 3 infozákona nie je formulované tak,

že aj zakladateľ aj ním založená právnická osoba má informačnú povinnosť, a že žiadateľ má možnosť
voľby. Z tohto dôvodu mala podľa názoru správneho súdu žiadosť žalobcu smerovať voči spoločnosti
MDS a.s. ako potenciálne povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona, pričom správny súd uvedený
názor oprel o citáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/250/2015 zo dňa 24.08.2017. Zákon
totiž v prípade právnických osôb, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo
spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť a ak súčasne sú kontrolované takou povinnou

osobou alebo taká povinná osoba priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu
členov riadiaceho alebo kontrolného orgánu, kladie informačnú povinnosť priamo na tieto právnické
osoby.
9. Správny súd ďalej dôvodil, že skutočnosť, že žalovaný je mestom, teda subjektom vymedzeným v ust.
§2ods.1infozákona,neznamená,žejepovinnouosobouvovzťahukakýmkoľvekinformáciám.Otázku,

ktorý subjekt má povinnosť v zmysle infozákona konkrétnu informáciu poskytnúť, je potrebné posúdiť
vo väzbe na to, o akú informáciu sa žiada. Pokiaľ sú predmetom infožiadosti údaje o odmenách členov
predstavenstva, dozornej rady a akcionárov konkrétnej obchodnej spoločnosti, ktorej zakladateľom je vo
všeobecnosti mesto (obec), povinnou osobou je podľa správneho súdu práve táto obchodná spoločnosť
(ak sú splnené zákonné podmienky), ako to explicitne vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 3 infozákona.

10. Správny súd zopakoval priebeh administratívneho konania a obsah vydaných rozhodnutí a ako
nedôvodnú vyhodnotil námietku, že z prílohy č. 1 (13 strán) preskúmavaného rozhodnutia poskytnuté
informácie nevyplývajú. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplýva,
že táto príloha obsahuje 13 listov, z ktorých:
- prvý list (1/) obsahuje tabuľku označenú ako „Zastúpenie v orgánoch spoločnosti MDS, a.s. Považská

Bystrica v sledovanom období“ (v tabuľke sú menovite uvedení členovia dozornej rady, členovia
predstavenstva a akcionári spoločnosti MDS a.s.);
- druhý list (2/) obsahuje oznámenie zo dňa 07.07.2008 o odmeňovaní zástupcov dozornej rady na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia konaného dňa 26.06.2008 (z ktorého vyplýva odsúhlasenie
odmeňovania členov dozornej rady - predseda 15 000 Sk, podpredseda 10 000 Sk a člen 7 500 Sk -

pozn. kasačného súdu);
- tretí až ôsmy list (3/ - 8/) obsahuje Zápisnicu z rokovania dozornej rady spoločnosti MDS a.s. zo dňa
23.08.2006, z ktorej vyplýva odsúhlasenie výšky odmien členov predstavenstva (predseda 20 000 Sk,
podpredseda 15 000 Sk a člen 10 000 Sk);
- deviaty až dvanásty list (9/ - 12/) obsahuje Zápisnicu z rokovania dozornej rady spoločnosti MDS,

a.s. zo dňa 14.10.2008, z ktorej vyplýva, že dozorná rada súhlasí s návrhom na zmenu odmeny
predstavenstva spoločnosti o 5000 Sk na člena predstavenstva a trinásty list (13/) obsahuje informáciu
zo dňa 15.10.2008 o úprave odmeny členov predstavenstva - zvýšenie odmeny o 5000 Sk pre každého
člena, ktoré platí od októbra 2008.
11. V tomto smere správny súd dodal, že hoci informácie, ktoré žalovaný poskytol, sú datované rokom

2006 a 2008, neznamená to, že odmeny uvedené v poskytnutých dokumentoch (ešte v slovenských
korunách) nemohli byť poskytované členom dozornej rady a predstavenstva po konverzii na menu
euro aj v relevantnom období rokov 2018 až 2020. Tvrdenie žalobcu, že z poskytnutých informácií
nie je zrejmé, či odmena v uvedenej výške bola vyplácaná až do októbra 2020, čo je vzhľadom na
dátum jej schválenia podľa názoru žalobcu nepravdepodobné, vyhodnotil správny súd ako hypotetické,

z ktorého nemožno vyvodiť nezákonnosť postupu žalovaného. Nakoľko z prílohy č. 1 preskúmavaného
rozhodnutia bolo možné vyabstrahovať požadované informácie, podľa správneho súdu nie je dôvodná
námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
12. K námietke žalobcu, že z príloh preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, či išlo o mesačnú alebo
ročnú odmenu, správny súd uviedol, že súčasťou výroku preskúmavaného rozhodnutia bola aj výslovná

informácia o tom, že K. Č. bola za členstvo v predstavenstve v sledovanom období (01.01.2018 -
31.10.2020)vyplácanámesačnáodmenazníženáopolovicu,tedaodmenavsume248,95eurmesačne.
Z uvedeného možno podľa správneho súdu dedukovať, že išlo o mesačné odmeny.13. Námietku žalobcu, že výrok preskúmavaného rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením a
prílohami k nemu pripojenými vyhodnotil správny súd ako príliš všeobecnú, bez bližšieho odôvodnenia,
a teda neumožňujúcu súdny prieskum.

14. Správny súd teda zhrnul, že vzhľadom na predmet infožiadosti nepovažuje Mesto Považská Bystrica
za povinnú osobu v pravom zmysle slova na vybavenie žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií. Pokiaľ
však žalovaný poskytol žalobcovi informácie, ktorými disponoval, možno konštatovať, že konal v súlade
súčelominfozákonaaposkytolinformácie,ktorémalkdispozícii.Správnysúdsícesúhlasilsožalobcom,
že postup mesta bol čiastočne zmätočný v spôsobe vybavovania infožiadosti (keď rozhodnutie sa v

zmysle infozákona vydáva v prípade nevyhovenia žiadosti), táto skutočnosť však nebola žalobcom
namietaná a vo výsledku nemení stav, že žalovaný žalobcovi preskúmavaným rozhodnutím (ktoré je
predmetom súdneho prieskumu) poskytol informácie, ktorými disponoval.
15. Ďalej správny súd argumentoval tým, že mesto ako zakladateľ spoločnosti MDS a.s. poskytlo
žalobcovi informácie, ktoré o tejto právnickej osobe malo k dispozícii. Súčasne v prvom prvostupňovom
rozhodnutí vysvetlilo, že v rámci vybavovania infožiadosti už nevyužilo inštitút postúpenia žiadosti podľa

§ 15 infozákona, a to s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť MDS a.s. po zániku majetkovej účasti
mesta v spoločnosti (v roku 2020) už v čase podania infožiadosti (v marci 2023) nie je povinnou
osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona. Správny súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že požadovanými
informáciami boli aj informácie o spoločnosti MDS a.s. za obdobie od roku 2018, kedy mesto ešte malo
v tejto spoločnosti majetkovú účasť. Konštatoval, že v tejto veci už vzhľadom na zmenu skutkového

stavu (zánik majetkovej účasti mesta v spoločnosti MDS a.s.) nemožno aplikovať tvrdenie žalobcu, že
„obec ako povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak požadované
informácie má k dispozícii len právnická osoba, v ktorej má obec ako povinná osoba majetkovú
účasť“ vychádzajúce z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 13S/139/2014. Tento názor
krajský súd odôvodnil tým, že mesto ako zakladateľ spoločnosti a osoba, ktorá má majetkovú účasť v

spoločnosti, má kontrolnú právomoc nad touto spoločnosťou - spoločnosť podlieha kontrolnej činnosti
hlavného kontrolóra obce. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že majetková účasť mesta v spoločnosti
MDS a.s. zanikla ku dňu 31.10.2020, táto spoločnosť už nepodlieha kontrolnej činnosti mesta a mesto
tak mohlo žalobcovi poskytnúť už len informácie, ktoré malo k dispozícií z obdobia majetkovej účasti v
spoločnostiMDSa.s.,čomestoajurobiloasprávnysúdnemaldôvodneveriťtvrdeniumesta,žeposkytlo

všetky informácie, ktoré malo k dispozícii.
16. Správny súd citoval aj z rozhodnutí súdov Českej republiky (sp. zn. I. ÚS 260/06, 8 As 57/2006),
v zmysle ktorých zakladajúci a kontrolný orgán nemusí vo vzťahu k ním založenej spoločnosti nutne
disponovať všetkými informáciami, ktoré sú v dispozícií tohto subjektu.
17. Pokiaľ ide o námietku, že ďalším dôvodom na poskytnutie informácií je dikcia § 11 ods. 2 infozákona,

teda skutočnosť, že informácie sa týkajú nakladania s majetkom obce, pričom mesto je povinné
sprístupňovať informácie minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona,
správny súd uviedol, že skúmanie rozsahu informačnej povinnosti povinnej osoby - spoločnosti MDS
a.s. nie je predmetom správneho súdneho konania.
18. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 prvá veta SSP tak, že priznal žalovanému

voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd dospel k záveru, že
podmienka „ak to možno spravodlivo požadovať“ bola v prejednávanej veci splnená. Žalobca požadoval
od žalovaného sprístupnenie informácií, vo vzťahu ku ktorým nebol žalovaný povinnou osobu v pravom
slova zmysle. Žalovaný poskytol žalobcovi informácie, ktoré mal k dispozícii, napriek tomu žalobca
inicioval správne súdne konanie, v ktorom sa žalobca (zrejme malo byť žalovaný - pozn. kasačného

súdu) kvalifikovane bránil, a to zvolením si právneho zástupcu.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, t. j. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces,
nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.

Sťažovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie
konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného
a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žiadal priznať aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
20. Sťažovateľ v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto sťažnostné body:
- správny súd (v bode 21 napadnutého rozsudku) uviedol, že Mesto Považská Bystrica vo veci

žiadosti žalobcu nie je povinnou osobou v plnom zmysle slova, avšak na inom mieste (bod 31
napadnutého rozsudku) už uviedol, že žalovaný patrí medzi povinné osoby. Infozákon neupravuje
povinné osoby v plnom alebo prázdnom zmysle slova. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tejto
časti nezrozumiteľné;- abstrakcia požadovaných informácií z prílohy č. 1, ako tvrdí správny súd, nie je možná, nakoľko by
išlo o špekuláciu. Ani správny súd neuviedol, aké informácie z prílohy č. 1 vyabstrahoval. Sťažovateľ
žiadal informácie o odmenách za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2020. Napriek tomu, že vo výroku

preskúmavaného rozhodnutia je uvedené, že tieto informácie sa mu sprístupňujú, z prílohy č. 1 takéto
informácie nevyplývajú. Pri jednotlivých informáciách o odmenách nie je zrejmé, či išlo o mesačnú
alebo ročnú odmenu, ani či táto bola aktuálna aj v roku 2020, čo je nepravdepodobné vzhľadom
na jej schválenie v roku 2006, resp. 2008. Výrok preskúmavaného rozhodnutia je v rozpore s jeho
odôvodnením;

- mesto z titulu svojej majetkovej účasti v spoločnosti MDS a.s. malo a ako riadny hospodár aj muselo
mať k dispozícii požadované informácie. Spoločnosť MDS a.s. v rozhodujúcom období vykonávala
prepravu osôb vo verejnom záujme, ktorú financuje žalovaný, preto musí mať prehľad o hospodárení
tejto spoločnosti;
- žalovaný informáciami disponuje jednak z titulu svojho majetkového podielu v spoločnosti MDS a.s. a
tiež ako člen valného zhromaždenia i dozornej rady, keďže tieto orgány sú oprávnené schváliť odmenu

členov orgánov;
- požadované informácie sú informáciami o nakladaní s majetkom mesta a žalovaný s týmito
informáciami disponoval. Skutočnosť, že mesto malo v spoločnosti MDS, a.s. majetkovú účasť,
preukazuje, že spoločnosť MDS, a.s. pri svojej činnosti nakladala s majetkom mesta. Preto táto
spoločnosťpodliehakontrolnejčinnostihlavnéhokontrolóramestavzmysle§18dods.2písm.c)zákona

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení;
- hoci správny súd vyhodnotil postup žalovaného pri vybavovaní infožiadosti ako čiastočne zmätočný,
žalobe nevyhovel;
- súčasťou právneho štátu je aj princíp právnej istoty, vrátane rešpektovania prechádzajúcich súdnych
rozhodnutí v obdobných veciach. Krajsky súd v Trenčíne vo veci 11S/134/2019 a 13S/139/2014 ako

aj Najvyšší sud SR vo veci 8Sžo/270/2015 konštatovali, že žalovaný je ako akcionár MDS a.s. so
zastúpením v predstavenstve a dozornej rade nepochybne povinnou osobou, pričom rovnako povinnou
osobou je aj spoločnosť MDS a.s. a mesto ako povinná osoba je povinné sprístupňovať informácie
minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona, a teda je povinné
sprístupňovať informácie o nakladaní s majetkom mesta;

- správny sud uviedol, že ,,nemal dôvod neveriť tvrdeniu mesta, že poskytlo všetky informácie, ktoré
malo k dispozícii“, no súd nemá rozhodovať na základe dôvery k účastníkom konania, ale na základe
skutkovéhostavuriadnezistenéhozvykonanéhodokazovania.Správnysúdneuviedol,prečomaldôvod
neveriť tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neposkytol všetky informácie, ktoré mal k dispozícii;
- napadnutý rozsudok obsahuje neurčité a nepresvedčivé odôvodnenie a absentuje v ňom vyhodnotenie

rozhodujúcich skutočností.
21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil napadnutý rozsudok za vecne správny,
zrozumiteľný a riadne odôvodnený. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu
trov kasačného konania. Vo vyjadrení uviedol nasledovné skutkové a právne argumenty:
- informácie o platových pomeroch členov orgánov spoločnosti MDS, a.s. sa netýkajú rozhodovacej

činnosti obce, a teda § 2 ods. 1 infozákona je neaplikovateľný;
- § 2 ods. 3 infozákona vyžaduje splnenie podmienky väčšinovej účasti povinnej osoby podľa ods.
1. Žalovaný však bol len 34%-ným (teda menšinovým) akcionárom MDS, a.s. do 31.10.2020. Ani
spoločnosť MDS, a.s. tak nemala právnu povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie o platových
pomeroch členov jej orgánov. Od 01.11.2020 mesto v spoločnosti MDS, a.s. nemá nijakú majetkovú

účasť;
- spoločnosť MDS, a.s. už v minulosti odmietla, a to aj po opakovaných žiadostiach, sprístupniť
požadované informácie o výške platu, miezd a iných odmien členov predstavenstva a dozornej rady z
dôvodu, že ide o osobný údaj, pričom mzdy a odmeny sú uhrádzané výlučne z vlastných zdrojov MDS,
a.s., t. j. z prostriedkov, ktoré MDS, a.s. nadobudla z vlastnej podnikateľskej činnosti;

- odmeňovanie členov orgánov MDS, a.s. je vecou samotnej obchodnej spoločnosti, nie nakladaním s
majetkom mesta. Na vyplácanie odmien nie sú použité zdroje mesta, ani základné imanie spoločnosti,
ktorej spoločníkom/akcionárom je mesto;
- napriek uvedenému žalovaný sprístupnil sťažovateľovi požadované informácie, čo pozitívne potvrdil
aj správny súd. Sťažovateľ síce tvrdí, že mu nie je zrejmé, ako z informácie z roku 2006 a 2008 mal

zistiť výšku odmeny v rokoch 2018 až 2020, avšak nie je úlohou mesta presviedčať sťažovateľa o tom,
že poskytnuté údaje boli aktuálne aj v rokoch 2018-2020 a iba nedôvera sťažovateľa vo validitu týchto
údajov nemôže zakladať porušenie zákona zo strany žalovaného;- ako bolo uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, p. K. Č. bola ako členovi predstavenstva vyplatená
(o polovicu znížená, t.j. 50%-ná) mesačná odmena vo výške 248,95 Sk, tak plná (100%-ná) odmena
je vo výške cca 497,90 Eur, čo predstavuje (pri konverznom kurze 30,126 Sk) sumu 15.000,- Sk; to

presne zodpovedá informáciám zo strany 8 (odmena pre člena predstavenstva vo výške 10.000,- Sk)
a 13 prílohy (zvýšenie odmeny o 5.000,- Sk), teda je zrejmé, že poskytnuté informácie uvádzajú sumu
mesačných odmien;
- účel infozákona bol naplnený a sťažovateľom vyžiadané informácie poskytnuté boli a disponuje nimi.
Z poskytnutých informácií je možné vyvodiť výšku vyplácanej odmeny aj jej frekvenciu vyplácania.

Skeptický postoj sťažovateľa k validite informácie je už rýdzo jeho vecou a rozhodne nezakladá
nezákonnosť ani nesprávnosť rozhodnutia žalovaného ani rozsudku správneho súdu. Správna žaloba
nebola dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, ale je to len výsledok iracionálnej
a bezdôvodnej nedôvery žalobcu v správnosť poskytnutých informácií;
- sťažovateľ sa zásadne mýli pri výklade pojmu „nakladanie s majetkom mesta“ resp. pojmu „používanie
verejných prostriedkov“. Žalovaný platil spoločnosti MDS, a.s. na základe koncesnej zmluvy odplatu za

prevádzku verejnej hromadnej autobusovej dopravy na území mesta Považská Bystrica. Zaplatením
dohodnutej odplaty zaplatené peňažné prostriedky prestávajú byť majetkom mesta a stávajú sa
majetkom MDS, a.s., teda po zaplatení k nijakému „hospodáreniu s majetkom mesta“ nedochádza. V
opačnom prípade by každý subjekt súkromného práva, ktorý na základe zmluvy s obcou poskytuje obci
nejaké služby alebo jej dodáva nejaký tovar, de facto „hospodáril s majetkom obce“ a vystavoval by

sa povinnosti zverejniť údaje o mzdových podmienkach svojich zamestnancov. Ide o absurdný výklad,
ktorý je potrebné kategoricky odmietnuť;
- žalovaný na základe infozákona poskytol sťažovateľovi všetky informácie, o ktoré ho požiadal, a ktoré
žalovaný mal reálne k dispozícii. Z nich si sťažovateľ mohol vytvoriť ucelený prehľad o odmeňovaní
členovorgánovspoločnostiMDS,a.s.Žalovanýpretoniejepovinnýznášaťnegatívnedôsledkyneochoty

sťažovateľa „uveriť“ dôveryhodnosti informácie alebo jeho pasivity pri vyhodnocovaní informácií, ktoré
mu boli poskytnuté. Povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie, vypracovať analýzu, rozbor,
stanovisko, príp. prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania žiadosti ešte neexistovali
alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií žiadateľa;
- sťažovateľ fakticky rezignoval na zmysluplnú argumentáciu o dôvodoch, pre ktoré malo dôjsť k

porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný (zrejme malo byť žalobca - pozn. kasačného
súdu) síce odkazuje na závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, avšak bez
prepojeniasnapadnutýmrozsudkom.Správnysúdsariadnevysporiadalskľúčovýmiprávnymiotázkami
prejednávanej veci a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Prejednávaná vec bola dňa 05.03.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola
jej pridelená spisová značka 1Svk/6/2025.
23. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1
SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho
súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel
kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

25. Podľa § 2 ods. 1 infozákona: „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie
(ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“
26. Podľa § 2 ods. 2 infozákona: „Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a

právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného
zákona.2“
27. Podľa § 2 ods. 3 infozákona (v znení od 01.01.2023): „Povinnými osobami sú ďalej zdravotné
poisťovne.2a Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby, ak v nich povinné osoby podľa odsekov1 a 2 majú samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, a ak súčasne
a) sú kontrolované povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2, alebo b) povinná osoba podľa odsekov 1
a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu

alebo kontrolného orgánu.“
28. Podľa § 2 ods. 3 infozákona (v znení do 01.01.2023): „Povinnými osobami sú ďalej aj právnické
osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 a zdravotné poisťovne. 2a)“
29. Podľa § 3 ods. 1 infozákona (v znení od 01.01.2023): „Každý má právo na prístup k informáciám,
ktorémajúpovinnéosobykdispozícii.Právonaprístupkinformáciámsanevzťahujenainformácie,ktoré

nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných
stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.“
30.Podľa§3ods.2infozákona:„Povinnáosobapodľa§2ods.3sprístupníibainformácieohospodárení
s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo
majetkom obce, o životnom prostredí,3a o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného
prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy...“

31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) infozákona: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá
na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí...“
32. Podľa § 11 ods. 2 infozákona: „Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré
sa získali za verejné prostriedky,7aalebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s

majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb
zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
33.Predmetomkasačnéhokonaniajenapadnutýrozsudok,ktorýmsprávnysúdzamietolsprávnužalobu
žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného vydanému vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií.

Správny súd dospel k záveru, že žalobcovi boli sprístupnené všetky požadované informácie, ktoré mal
žalovaný k dispozícii, ako aj že žalovaný ako mesto nebolo vo veci žiadosti žalobcu povinnou osobou
„v plnom zmysle slova“, keďže žiadosť sa týkala odmeňovania členov orgánov v spoločnosti MDS, a.s.
Proti napadnutému rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť.
34. Kasačný súd primárne pristúpil k preskúmaniu sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.

f) SSP, ktorého naplnenie videl sťažovateľ v nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku. Sťažovateľ odkázal na početnú judikatúru týkajúcu sa všeobecných požiadaviek
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, no ďalej sa obmedzil len na strohé tvrdenie, že v
napadnutom rozsudku vydanom v jeho právnej veci absentuje vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností.
Nekonkretizoval, s ktorou podstatnou skutočnosťou, či žalobnou námietkou sa správny súd nezaoberal,

čím kasačnému súdu zabránil v bližšom preskúmaní tejto námietky. Kasačný súd je v kasačnom konaní
viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP). Nie je úlohou kasačného súdu, aby za sťažovateľa
špecifikoval nekonkrétne sťažnostné námietky, alebo aby za neho vyhľadával možné porušenia zákona
zo strany správneho súdu.
35.Vrámcitohtosťažnostnéhodôvodunamietalsťažovateľajnezrozumiteľnosťnapadnutéhorozsudku.

Osobitne namietal nezrozumiteľnosť záverov správneho súdu, podľa ktorých na jednej strane správny
súd označil mesto za povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 infozákona, no na strane druhej ho vo veci
sťažovateľa nepovažoval za povinnú osobu „v plnom zmysle slova“, pričom sťažovateľovi nebolo zrejmé
ani to, čo znamená obsah pojmu povinná osoba „v plnom zmysle slova“. Kasačný súd aj túto námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd jasne konštatoval, že mesto ako obec je vo všeobecnosti

považované za povinnú osobu, ktorá expressis verbis spadá do kategórie povinných osôb podľa § 2
ods. 1 infozákona. Správny súd síce ďalej použil formuláciu, že mesto nie je povinnou osobou „v plnom
zmysle slova“, čo nie je pojem legálny, nachádzajúci sa v príslušných právnych predpisoch, no vyjadruje
názor správneho súdu ohľadne postavenia mesta vo vzťahu ku konkrétnym informáciám, ktoré žiadal
sťažovateľ v prejednávanej veci. Inými slovami vyjadruje názor správneho súdu, že žiadosť sťažovateľa

podľa obsahu smerovala k získaniu informácií o odmenách členov orgánov iného subjektu - spoločnosti
MDS, a.s., a že mesto vo vzťahu k týmto informáciám nie je primárne a v plnom rozsahu povinnou
osobou.
36. Na tomto mieste kasačný súd dodáva, že žalovaný sa mýli, ak tvrdí, že mesto je povinnou osobou
len v rozsahu jeho rozhodovacej činnosti, pretože text „a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti“

na konci ustanovenia § 2 ods. 1 infozákona sa vzťahuje len na právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v
oblasti verejnej správy. Naopak, mesto je povinnou osobou s neobmedzenou informačnou povinnosťou
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 8Sžo/270/2015 zo dňa 26.04.2018, s. 22). Ďalej tiežplatí zásada, že „čo nie je tajné, je verejné“, a teda ak má mesto informácie k dispozícii, je povinné ich
sprístupniť, ibaže aplikuje niektoré zo zákonných obmedzení v prístupe k informáciám (napr. niektoré z
obmedzení ustanovených v § 8 - 11 infozákona).

37. Pokiaľ teda mesto informáciami disponovalo a sprístupnilo ich, neaplikujúc nijaké zákonné
obmedzenie v prístupe k informáciám (s výnimkou začiernenia rodných čísiel), konalo v súlade s
účelom infozákona spočívajúcom v čo najširšom informovaní verejnosti, ako uvádza správny súd.
Nebolo pritom úlohou správneho súdu skúmať, či mesto prípadne nemalo aplikovať nejaké zákonné
obmedzenie v prístupe k informáciám, pretože táto skutočnosť nemala dopad na subjektívne práva

žalobcu - sťažovateľa ako žiadateľa o informácie, ktorému sa mala poskytnúť súdna ochrana.
38. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1
písm. g) SSP tvrdiac že (i) informácie mu neboli preskúmavaným rozhodnutím poskytnuté, ako aj že (ii)
mesto malo a muselo mať informácie k dispozícii z dôvodu, že je zakladateľom spoločnosti MDS, a.s.,
malo v nej majetkovú účasť, bolo zastúpené v jej orgánoch, spoločnosť MDS, a.s. bola kontrolovaná
hlavným kontrolórom mesta a že ide o informácie o nakladaní s majetkom mesta z titulu majetkovej

účasti mesta v spoločnosti ako aj z titulu uzavretia zmluvy medzi mestom a spoločnosťou MDS, a.s. o
prevádzkovaní hromadnej dopravy. Kasačný súd vyhodnotil aj tento sťažnostný dôvod ako nedôvodný.
39. Pokiaľ ide o sťažovateľovo tvrdenie, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a k nemu pripojenej
prílohy č. 1 (13 strán) požadované informácie nevyplývajú, kasačný súd po oboznámení sa s obsahom
pripojeného administratívneho spisu konštatuje nepravdivosť tohto tvrdenia. Ako je zrejmé z obsahu

preskúmavaného rozhodnutia a prílohy č. 1 (viď tiež body 4 a 10 tohto rozsudku), sťažovateľovi
bolo oznámené zloženie orgánov spoločnosti MDS, a.s., ako aj údaje o vyplácaných odmenách ich
jednotlivých členov.
40. Skutočnosť, že schválené odmeny boli mesačné, vyplýva z kontextu preskúmavaného rozhodnutia
a prílohy č. 1, osobitne zo skutočnosti, že p. K. bola ako členovi predstavenstva vyplatená (o polovicu

znížená, t. j. 50%-ná) mesačná odmena vo výške 248,95 Sk, teda plná (100%-ná) odmena je vo výške
cca 497,90 Eur, čo predstavuje (pri konverznom kurze 30,126 Sk) sumu 15.000,- Sk, čo zodpovedá
informáciám zo strany 8 a 13 prílohy č. 1 (odmena pre člena predstavenstva vo výške 10.000,- Sk
zvýšená o 5.000,- Sk).
41. Na tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že obsahom práva na informácie nie je právo dostávať

informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 10/99, II. ÚS 184/03 či II. ÚS 514/2010). Sťažovateľ si informácie v ním požadovanom formáte
(konkrétny člen orgánu a jeho konkrétna odmena v konkrétnom roku časového rozpätia 2018 -
2020) mohol z informácií poskytnutých mestom bez väčších ťažkostí vyabstrahovať. Rozhodne nebolo
úlohou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia robiť

takéto vyabstrahovanie informácií za neho a tieto vyabstrahované informácie popisovať v napadnutom
rozsudku tak, ako namieta sťažovateľ.
42. Tvrdenie sťažovateľa, že „je nepravdepodobné“, že údaje o výške vyplatenej odmeny boli aktuálne aj
v rokoch 2018 - 2020, keď žalovaným sprístupnené údaje, najmä oznámenia a rozhodnutia o schválení
výšky odmien, boli datované z rokov 2006 a 2008, je aj podľa kasačného súdu rýdzou hypotézou

sťažovateľa, nespôsobilou spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Bol to sťažovateľ, kto
bol v správnej žalobe napádajúcej zákonnosť rozhodnutia žalovaného zaťažený povinnosťou tvrdenia
a dôkaznou povinnosťou. Preto bol povinný predostrieť správnemu súdu konkrétne skutkové a právne
argumenty, pre ktoré by mal správny súd dospieť k záveru, že žalovaný, napriek sprístupneniu informácií
preskúmavaným rozhodnutím (čo jasne vyplýva z administratívneho spisu), tieto nesprístupnil všetky,

hoci ich mal k dispozícii alebo bol povinný ich mať k dispozícii. Subjektívna a ničím nepodložená
pochybnosť sťažovateľa o aktuálnosti údajov len z dôvodu časového odstupu medzi dátumom ich
vytvorenia a dobou, za ktorú sa žiadajú, pre taký záver rozhodne nepostačuje.
43. Kasačný súd teda konštatuje, že nemá dôvod spochybniť logický záver, ku ktorému dospel správny
súd, a to, že žalovaný poskytol sťažovateľovi ním požadované informácie, ktorými disponoval. V

nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že ujma na právach a oprávnených záujmoch sťažovateľa
sa v prejednávanej veci skôr zakladá na subjektívnom pocite nespokojnosti sťažovateľa s podobou
poskytnutých informácií.
44. Ako totiž vyplýva z obsahu podaní sťažovateľa, sťažovateľ vo svojej podstate namieta, že
požadované informácie mu neboli poskytnuté v podobe informácií o konkrétnej odmene konkrétneho

člena predstavenstva, dozornej rady a valného zhromaždenia, ktorá bola v jednotlivom roku časového
rozpätia 2018 - 2020 skutočne vyplatená, a teda odpísaná z účtu spoločnosti MDS, a.s.. K tomu kasačný
súdpodotýka,žeinformácievtakomtoformátejevovšeobecnostimožnévyabstrahovaťzinformačných,
mzdových či účtovných, systémov príslušnej povinnej osoby, ktorá také systémy vedie. V takomtoformátebytaktýmitoúdajmi(výstupmizomzdovýchaúčtovnýchsystémov)maladisponovaťspoločnosť
MDS, a.s., o informácie ktorej ide.
45. Spoločnosť MDS, a.s. však nebola v rozhodnom čase (dátum podania žiadosti a rozhodovania

povinnej osoby i žalovaného v roku 2023) povinnou osobou podľa infozákona. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že spoločnosť MDS, a.s. nespadala pod § 2 ods. 1 infozákona. Kasačný súd však poukazuje
na to, že nespadala ani pod § 2 ods. 2 infozákona, keďže nešlo o právnickú osobu zriadenú podľa
osobitného zákona, teda podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
alebo § 1 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, pretože nešlo

o rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu obce. Išlo o obchodnú spoločnosť súkromného práva, ktorú
hoci aj keď historicky založilo mesto, podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2023 bola táto skutočnosť
pre založenie jej statusu ako povinnej osoby už irelevantná. Napokon, nemožno dospieť ani k záveru, že
spoločnosťMDS,a.s.vrozhodnomčasepatriladokategóriepovinnýchosôbpodľa§2ods.3infozákona,
keďže nespĺňala podmienku väčšinovej účasti povinnými osobami podľa ods. 1 (v čase rozhodovania
žalovaného nemalo mesto nijakú majetkovú účasť v spoločnosti).

46. Sťažovateľ ďalejtvrdil,že informácie (podľa obsahu podaní mal zrejme na mysli informácie v podobe,
ako je uvedené v bode 44 tohto rozsudku) malo alebo malo mať k dispozícii mesto ako zakladateľ,
akcionár a člen orgánov spoločnosti MDS, a.s., resp. ako riadny hospodár či zmluvný partner spoločnosti
MDS, a.s. na základe zmluvy o prevádzke hromadnej dopravy. Sťažovateľ však tieto tvrdenia neoprel
o nijaké konkrétne ustanovenia právnych predpisov, z ktorých by vyplývala právna povinnosť mesta

disponovať údajmi zo mzdových či účtovných systémov spoločnosti MDS, a.s. (resp. inými údajmi ako
sťažovateľovi už poskytnutými údajmi, ktorými boli najmä oznámenia a rozhodnutia orgánov spoločnosti
MDS, a.s. o schválení výšky odmien a informácie o personálnom zložení týchto orgánov).
47. Sťažovateľ sa odvolával na § 11 ods. 2 infozákona, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva povinnosť
mesta informácie sprístupniť, keďže ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa

týkajú používania verejných prostriedkov či nakladania s majetkom obce. Tiež však išlo o všeobecné
tvrdenia sťažovateľa a sťažovateľ neponúkol analýzu konkrétnych ustanovení právnych predpisov, z
ktorých by vyplývala právna povinnosť mesta disponovať údajmi zo mzdových či účtovných systémov
spoločnosti MDS, a.s. o skutočne vyplatených odmenách členov orgánov (resp. inými údajmi ako
sťažovateľovi už poskytnutými údajmi, ktorými boli najmä oznámenia a rozhodnutia orgánov spoločnosti

MDS, a.s. o schválení výšky odmien a informácie o personálnom zložení týchto orgánov).
48. Kasačný súd opätovne pripomína, že mesto malo v spoločnosti MDS, a.s. v rokoch 2018 - 2020
len 34% akcií a v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia nemalo mesto už nijakú majetkovú účasť
a kontrolu v spoločnosti MDS, a.s. Situáciu v spoločnosti MDS, a.s. je tak potrebné odlíšiť od situácie
obchodných spoločností, v ktorých si štát (resp. obec či VÚC) zachováva majetkovú účasť a kontrolu.

V rozsudku sp. zn. 1Sžik/1/2020 zo dňa 24.11.2020 skúmal Najvyšší súd SR situáciu v spoločnosti
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., pričom pre súd bolo podstatné (viď body 38 a nasl. rozsudku),
že spoločnosť bola založená so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, že ide o verejné prostriedky,
s ktorými štát prostredníctvom vlastnej akciovej spoločnosti zriadenej podľa Obchodného zákonníka
vykonávapodnikateľskúčinnosťvsúkromnomsektore,žeštátsizachovávavýznamnývplyvvovšetkých

orgánoch spoločnosti a má absolútnu kontrolu nad spoločnosťou. Preto aj ustálil, že vynakladanie
zdrojov spoločnosti na platy a odmeny členov jej orgánov je možné považovať za hospodárenie s
verejnými prostriedkami (viď bod 45 rozsudku).
49. Kasačný súd v súdenej veci konštatuje, že v čase podania žiadosti a rozhodovania správnych
orgánovspoločnosťMDS,a.s.užnebolapovinnouosobounazákladeinfozákonaaaninebolavlastnená

a kontrolovaná mestom. Mesto tak nemalo právny nástroj vyžadovať od nej doklady či výstupy zo
mzdových a účtovných systémov za roky 2018 - 2020, kedy ňou bola, a preto sprístupnilo sťažovateľovi
„len“ informácie, oznámenia a rozhodnutia o schválení výšky odmien a personálnom zložení jej orgánov,
ktorými disponovala z čias, kedy mala v spoločnosti majetkovú účasť a zastúpenie v orgánoch. Podľa
názorukasačnéhosúdutýmprávosťažovateľanainformácie,takakovyplývaznímpodanejinfožiadosti,

aj uspokojila. Sťažovateľ neoznačil nijaké ustanovenie právnych predpisov, podľa ktorého mesto malo
alebo malo mať k dispozícii požadované informácie vo formáte výstupov zo mzdových a účtovných
systémov spoločnosti MDS, a.s. za roky 2018-2020, ktoré by sťažovateľa zrejme subjektívne uspokojili.
Kasačný bod nesprávneho právneho posúdenia veci je preto nedôvodný v celom rozsahu.
50. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu,

zo sťažovateľom citovaných rozhodnutí môže byť relevantný nanajvýš poukaz na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžo/270/2015, keďže ostatné citované rozhodnutia sú rozhodnutiami vydanými
krajským, a nie kasačným súdom. Ani tento dôvod však kasačný súd nevzhliadol ako dôvodný.
Sťažovateľ namietal odklon v závere, že mesto ako povinná osoba je povinné sprístupňovať informácieminimálne v takom rozsahu ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona, a teda je povinné
sprístupňovať informácie o nakladaní s majetkom mesta. Správny súd sťažovateľovi k tomuto právnemu
názoru jasne uviedol, že je v jeho veci už neaplikovateľný, a to vzhľadom na zmenu skutkového stavu

(zánik majetkovej účasti mesta v spoločnosti MDS a.s., viď bod 33 napadnutého rozsudku). Kasačný
súd dodáva, že rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/270/2015 sa týkal preskúmania rozhodnutia
žalovaného zo dňa 25.04.2014, bol teda vydaný za iného skutkového stavu (v danom čase bolo mesto
akcionárom MDS, a.s.) a právneho stavu (v danom čase bola spoločnosť povinnou osobou, pretože
právna úprava povinných osôb v § 2 infozákona bola odlišná). Kasačný súd teda dospel k záveru, že

správny súd sa nijakého odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu nedopustil.
51. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že výrokom II napadnutého rozsudku bol sťažovateľ zaviazaný
povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania, avšak proti výroku II sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
nebrojil. Z uvedeného dôvodu správnosť a zákonnosť tohto výroku kasačný súd nepodrobil kasačnému
prieskumu.
VII. Záver

52. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v
kasačnejsťažnostinebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,ktorýbolriadne
odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci i súladný so stabilnou judikatúrou
najvyšších súdnych autorít. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461
SSP ako nedôvodnú zamietol.

53. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 a
§ 168 SSP, kedy žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy kasačného konania nepriznal, pretože
na rozdiel od správneho súdu nevzhliadol také výnimočné okolnosti prípadu, kedy by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.