Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010310
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3823010310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 21. augusta 2023 v konaní pred samosudcom

JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A., C. E. XXX/

je vinný že

obžalovaný A. B. v bližšie nezistenom čase minimálne od 26.03.2021 najneskôr do 08.06.2022 v
katastrálnom území F., obec C., okr. Prievidza na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X, orná pôda a

na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie ako aj v budove súpisné číslo
XXX zapísanej ako garáž - pneuservis na parcele číslo XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
vlastníkom ktorých je A. B., neoprávnene nakladal bez súhlasu orgánu štátnej správy odpadového
hospodárstva uvedeného v § 5 Zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie so starými vozidlami a iným odpadom pochádzajúcich z týchto vozidiel, tým spôsobom, že
predmetné staré vozidlá na vyššie uvedených pozemkoch rozoberá a zhromažďuje spolu s jednotlivými
časťami z nich, čo je v rozpore s § 12 ods. 1, § 13 písm. a), § 62 ods. 6, § 63 ods. 1, § 64 ods.

1, § 65, § 66 a § 67 Zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, pričom
bez udelenia oprávnenia na spracovanie starých vozidiel podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona
č. 79/2015 Z.Z., ako aj v rozpore s § 22 a násl. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
373/2015 o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými
prúdmi odpadov a v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o vozidlách po
životnosti uvedenou v Zozname právnych predpisov Spoločenstva prijatých podľa Zmluvy o Európskom
spoločenstve, ktorých porušenie predstavuje protiprávne konanie v zmysle článku 2 písm. a) bodu
tvoriacom prílohu „A“ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/99/ES o ochrane životného

prostredia prostredníctvom trestného práva, neoprávnene umiestnil na častiach daných parciel a danej
budove odpady a to konkrétne:

· 10 kusov staré vozidlá, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad pod
katalógovým číslom 16 01 04,
· 2 kusy staré vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné dielce, ktoré sú v zmysle Katalógu
odpadov zatriedené ako ostatný odpad pod katalógovým číslom 16 01 06,

· 4 kusy výbušné časti napr. bezpečnostné vzduchové vankúše, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov
zatriedené ako nebezpečný odpad pod katalógovým číslom 16 01 10,
· 3,05 tony nebezpečné dielce iné ako uvedené v 16 01 07 až 16 01 11, 16 01 14 a 16 01 14, ktoré sú v
zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad pod katalógovým číslom 16 01 21,
· 4,6 tony železné a neželezné kovy, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad
pod katalógovým číslom 16 01 17 a 16 01 18,
· 321 kg časti inak nešpecifikované, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad

pod katalógovým číslom 16 01 22,· 1,372 tony opotrebované pneumatiky, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný
odpad pod katalógovým číslom 16 01 03,
· 462 kg plasty, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad pod katalógovým

číslom 16 01 19,
· 306,2 kg časti inak nešpecifikované (plasty), ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako
ostatný odpad pod katalógovým číslom 16 01 22,
· 157 kg časti inak nešpecifikované ( sedačky ), ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako
ostatný odpad pod katalógovým číslom 16 01 22,

· 210 kg sklo, ktoré je v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad pod katalógovým číslom
16 01 20,
· 62,5 kg olovené batérie, ktoré sú v zmysle Katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad pod
katalógovým číslom 16 06 01,

za účelom ich ďalšieho spracovania a to aj napriek tomu, že dané miesto nie je na uvedené určené, teda

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nakladal s odpadmi v rozsahu 4.696,- €, pričom
táto suma predstavuje výšku nákladov potrebných na konečné spracovanie odpadov, zabezpečenie
zhodnotenia alebo zneškodnenia neoprávnene uložených odpadov,

teda

úmyselne nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

tým spáchal

prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v
znení neskorších predpisov ( ďalej Tr. zák. ) a za to sa

odsudzuje:
Podľa § 302 ods. 1, § 51 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody s probačným

dohľadom v trvaní 3 (tri) mesiace, výkon, ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému A. B. ukladá povinnosť počas skúšobnej doby
podľa jeho schopností odstrániť nezákonne uložený odpad, ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedka G. H. C., znalkyňu G. H. I..
Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil úradný záznam číslo listu 2, fotodokumentáciu číslo listu 3
– 4a, letecké snímky číslo listu 7 - 9, údaje REGOB číslo listu 11, zápisnicu o obhliadke miesta činu s

fotodokumentáciou číslo listu 46 - 91, výpis z listu vlastníctva číslo listu 193, výpis zo živnostenského
registra číslo listu XXX, evidenčnú kartu vozidiel, lustrácie číslo listu 199 - 267, register trestov číslo listu
268, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 269 - 270.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že zo skutku v obžalobe sa cíti nevinný. Ďalej, okrem
iného uviedol, že veci, ktoré sa tam nachádzajú sú jeho veci, pre jeho použitie. Nachádzajú sa tam

nejaké veci pochádzajúce z jeho pneuservisu, pneumatiky. Tieto veci sa nachádzajú na jeho pozemku.
Nevidí problém v tom, že sa tam nachádza 10 áut, aj iné veci. Na otázku prokurátora, či mal nejaké
povolenieodokresnéhoúradunaskladovanietohtomateriálu,uviedol,ženemá,tievecisújeho.Stýmito
vecami nenakladá, nikomu ich nedáva. Na ďalšiu otázku uviedol, že nikdy nemal problém s únikom
nebezpečných materiálov do pôdy, mohlo sa jednať o 4 ks batérií, tieto sú vo vozidlách, nevie, z akého

dôvodu by sa mali považovať za nebezpečný odpad. Na ďalšiu otázku, či tvrdení, že niektoré vozidla
nie sú odpad, hoci je z nich len torzo, nemajú VIN čísla; uviedol že VIN čísla majú všetky. Na otázku
prokurátora, že niektoré vozidlá boli odhlásené, niektoré nemali značky, znalkyňa v niektorých prípadoch
zohľadnila, že sa nejedná o staré vozidlá, tieto vyradila zo zoznamu; ide o jeho autá, tieto si zoberie.
Niektoré autá, dve či tri, tam majú uskladnené kamaráti. Na otázku prokurátora uviedol, že nemá žiadnu

autorizáciunapredajtýchtovozidiel,povolenienaskladovanie.Naotázkusamosudcuuviedol,ževozidloFelícia (číslo listu 168) nie je jeho vozidlo. Toto vozidlo tam parkuje. Nevie odpovedať na otázku, ako
najdlhšie je tam odparkované niektoré z vozidiel. Na uvedenom mieste mal pneuservis, skončil podnikať
v roku 2019, 2020. Podnikal v tejto oblasti asi 10 rokov. Na otázku samosudcu, že, ak tvrdí že tie veci

tam mal za účelom ďalšieho spracovania, čo mienil s nimi robiť; uviedol že tie veci používal na svoje
autá, tiež autá ďalších osôb z rodiny.
Svedok G. H. C., okrem iného uviedol, že je zamestnancom okresného úradu, odboru starostlivosti
o životné prostredie. Je splnomocnený zastupovať štát v tejto trestnej veci. Držiteľ starého vozidla je
povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie takéhoto vozidla do zariadenia na spracovanie starých

vozidiel. Spracovať staré vozidlá môžu len osoby, ktoré majú na to oprávnenie podľa zákona o
odpadoch. Tieto osoby musí mať autorizáciou od ministerstva životného prostredia, prípadne povolenie
od okresného úradu starostlivosti o životné prostredie a majú uzavretú zmluvu so spracovateľmi starých
vozidiel. Obžalovaný v tejto veci nemal autorizáciu od ministerstva životného prostredia, taktiež nemal
povolenie od okresného úradu. V prípade, že bude obžalovaný uznaný vinným žiadajú ho zaviazať k
povinnosti uvedený odpad odstrániť. Na otázku prokurátora uviedol, že okresný úrad nie je oprávnený

určiť či veci nachádzajúce sa na uvedenom mieste sú odpad. Nemal k dispozícii znalecký posudok v
tejto veci, nebol ani na mieste samom. Na otázku samosudcu uviedol, že je problém určiť čo je odpadom
a čo nie je odpadom. Pre niekoho konkrétna vec môže byť odpadom, pre niekoho nie. Znalec je schopný
určiť, že konkrétna vec je odpadom a prideliť mu katalógové číslo podľa katalógu odpadov. Definícia
starého vozidla sa odvoláva na definíciu odpadu.

Znalkyňa G. H. I., okrem iného uviedla, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku. Dňa 8.6.2022
bola v tejto veci pribratá ako znalkyňa. Zúčastnil sa ohliadky katastrálne územie F., obec C.. Ohliadka
bola vykonaná v ohradenom v areáli, tento mal trávnatý povrch. Zdokumentovali 27 motorových vozidiel,
niektoré vozidlá boli v hroznom technickom stave. Boli to osobné motorové vozidlá, niektorým chýbali
celé motorické časti, na rôznych miestach boli poukladané súčiastky, ktoré pochádzali z motorových

vozidiel. Boli to pneumatiky, disky, prevodovky, kapoty. Nachádzala sa tam tiež dielňa, boli tam tiež
v samostatnej časti, súčiastky. Pri obhliadke zdokumentovali každé motorové vozidlo, pre potreby
vypracovania znaleckého posudku dostala od vyšetrovateľa lustráciu motorových vozidiel, niektoré
vozidlabolivpremávke,niektoréboliodhlásené,niektorénebolivôbecevidovanévevidenciimotorových
vozidiel. V prípade jedného vozidla bolo vyrezané VIN číslo. Ako znalkyňa začala posudzovať tieto

motorové vozidla a súčiastky z hľadiska odpadov v zmysle vyhlášky č. 366 /2015 Z. z o ohlasovacej a
evidenčnej povinnosti. Spracovatelia starých vozidiel, autorizovaní spracovatelia motorových vozidiel,
vedú evidenciu o opätovne použitých súčiastkach, títo môžu takéto použité súčiastky opätovne dávať
na trh za účelom ďalšieho použitia. V rámci znaleckého skúmania nemala informáciu, že by súčiastky
ktoré sa našli pochádzali z opätovného predaja použitých súčiastok. Keď skontrolovala obchodný a

živnostenský register zistila, že sa nejedná o prevádzku autoservisu. Majiteľ autoservisu by musel mať
zmluvu na základe ktorej by mohol opätovne predávať použité súčiastky. Staré vozidlá nachádzajúce
sa v objekte, boli v rôznom technickom stave. Vozidla ktoré boli v premávke, na značkách, vylúčila
zo znaleckého skúmania. Odhlásené vozidlá zaradila ako odpad. Zákon číslo 17 z roku 1992 o
životnom prostredí, podľa § 17 je každý povinný nepoškodzovať životné prostredie, neohrozovať životné

prostredie,minimalizovaťnepriaznivýdopadsvojejčinnostinapoškodenieživotnéhoprostredia.Vozidlá,
ktoré boli zadokumentované, najmä tie ktorým chýbali motorické časti, boli umiestnené priamo na
trávnatejplocheareálu.Vprípadeskladovaniamotorovýchvozidielsústanovenépovinnosti,tietovozidlá
spadajú medzi vyhradené výrobky. V zákone o odpadoch sú vymenované vyhradené výrobky, spadajú
medzi ne aj vozidlá, spadajú pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Je tam zoznam povinností počas

celej existencie motorového vozidla. Rozoberanie starých vozidiel je autorizovaná činnosť. Materiálno
technické zabezpečenie tejto činnosti je veľmi dôležité pre ochranu životného prostredia. Pri rozoberaní
starých vozidiel sú nebezpečné kvapaliny, pohonné hmoty. Tieto môžu neodbornou manipuláciou
preniknúť do podložia, tým spôsobiť ohrozenie podzemnej vody. Výsledkom znaleckého skúmania bolo
zaradenie 10 motorových vozidiel ako odpad. Bol tam taktiež kovový odpad, bol zaradený v katalógu

odpadov ako nebezpečný odpad, ostatný odpad. Niektoré zadokumentované veci boli zaradené medzi
nebezpečný odpad. Samostatné elektro časti pochádzajúce z motorových vozidiel bola tiež určitá
skupina odpadov. Tieto boli zaradené do ôsmich skupín. Ďalšia skupina boli pneumatiky, ďalšia skupina
bol plastový odpad. Šiesta skupina boli rôzne sedačky, tesnenia pochádzajúce z motorových vozidiel.
Siedma skupina bolo autosklo, ôsma skupina boli airbagy. Na základe tohto rozdelenia a zaradenia

oslovila spoločnosti, autorizované spoločnosti za účelom ohodnotenia jednotlivých skupín odpadov.
Malé súčiastky vážili priamo pri obhliadke. Pri veľkých častiach, kapotách, vychádzala z hodnoty ktoré
vyčíslili autorizované spoločnosti. Potom oslovila v prípade starých vozidiel, dvoch autorizovaných
spracovateľovtýchtovozidiel, vTopoľčanochavŽiarinadHronom.Vznaleckomposudkupoužilacenníkkde vychádzala nižšia hodnota. V prípade ďalších súčiastok, s výnimkou pneumatík a airbegov, oslovila
dve spoločnosti, spoločnosť z Nitrianskej Blatnice, zo Zlatých Moraviec. Použila cenník, kde vychádzala
nižšia hodnota. V prípade airbegov oslovila spoločnosť z Hanušoviec nad Topľou. Nakoniec vyšla suma

4.696 euro čo predstavuje výšku nákladov potrebných na konečné spracovanie odpadov, zabezpečenie
zhodnotenia alebo zneškodnenia neoprávnenej uložených odpadov. Na otázku obhajcu, že v znaleckom
posudku uvádzala, že obžalovaný má staré vozidlá, na základe čoho došla k tomuto záveru; uviedla, že
v zákone o odpadoch je stanovený režim nakladania s vozidlami, máme tu zákon o životnom prostredí,
každý je povinný chrániť životné prostredie, rozprávame sa tu o starých vozidlách, ktoré boli v rôznom

technickom stave, malý vyrezané VIN, chýbala im motorická časť, ležali priamo na trávnatej ploche,
je tu predpoklad, že mohlo dôjsť k ohrozeniu životného prostredia, areál nie je vedený ako autoservis,
bolo tam zhromaždených 27 vozidiel v rôznom technickom stave, vozidlo ktoré nie je evidované,
nemá motorickú časť, chýba mu predné sklo, takéto vozidlo asi nie je dopravným prostriedkom, nie je
vozidlom v premávke. Tieto vozidlá boli určené ako staré vozidlá na základe týchto kritérií, ktoré teraz
uviedla. Ako znalec v tejto oblasti má asi 25 ročné skúsenosti. Pracovala tiež v spoločnostiach, ktoré

spracovávali odpady. Má oprávnenie vydávať autorizácie pre spoločnosti spracovávajúce odpady. V
zákone o odpadoch, vo vykonávajúcich vyhláškach, sú stanovené kritéria pri nakladaní, pri rozoberaní
vozidiel. V zákone nie je stanovené, čo je staré vozidlo. Jej kritériá vychádzajú zo zákona o odpadoch a
z vykonávacích vyhlášok. V zákone o odpadoch je v § 2 uvedené, že odpadom je hnuteľná vec, ktorej sa
človek zbavuje, môže zbaviť, je povinný sa zbaviť. V tomto prípade bol obžalovaný povinný týchto vecí

sa zbaviť. Je tomu tak na základe zákona o odpadoch. Potom čo sa zúčastnila obhliadky konštatuje, že
na uvedenom mieste dochádzalo ku rozoberaniu motorových vozidiel. Toto je autorizovaná činnosť, pri
ktorej sa vytvára odpad. Použité samostatné časti a súčiastky motorových vozidiel môže uvádzať na
trh len autorizovaný predajca takýchto samostatných častí a súčiastok. Obžalovaných v tomto prípade
nepredložil doklad, že tieto samostatné časti a súčiastky nakúpil u autorizovaného predajcu. Vzhľadom

na to sú to odpady, v zmysle zákona o odpadoch a vyhlášky č. 366/2015 Z. z.. Na otázku obhajcu, či má
vedomosť, že na uvedenom mieste sa nachádzal autoservis, uviedla, že si otvorila obchodný register,
v roku 2018 si otvoril spoločnosť, predmet podnikania bola len nákladná doprava. Živnosť, oprava a
výmena pneumatík, bola zrušená v roku 2019. Na otázku samosudcu uviedla, že z 27 vozidiel, ktoré sa
tamnachádzalivylúčila17,tietonepovažovalazaodpad. Týchto17vozidielmaloznačky,bolivevidencii

vozidiel. Ďalšie vozidlá vykazovali znaky odpadu, boli bez značiek, neboli v evidencii vozidiel, chýbali im
motorické časti. Na otázku obžalovaného uviedla že v prípade, že z vozidla sú odstránené motorické
časti, prevodovky, je predpoklad, že s vozidlom potom môže niečo vytekať. Je možno 50 autorizovaných
spracovateľov motorových vozidiel, ide o to ochrániť životné prostredie.
Na čísle listu 46 - 91 sa nachádza zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou. Dňa 8.6.2022

bola vykonaná prehliadka iných priestorov alebo pozemkov v rámci ktorej obžalovaný uviedol, že
niektoré vozidla tu má na opravu od zákazníkov, pripúšťa, že tu má aj vraky vozidiel. Predložil akurát
kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 2.3.2020 (číslo listu 50), z ktorej vyplýva, že osobné motorové vozidlo
Seat Alhambra zakúpil od J. K. z Partizánskeho za sumu 350 euro na náhradné diely. Ostatné doklady
o nadobudnutí vozidiel nemá, vozidlá, ktoré sú na značkách sú od konkrétnych ľudí na opravu, sú

zaparkované. V rámci následnej obhliadky v zmysle § 154 Trestného poriadku boli zadokumentované
vozidla, pneumatiky, častí vozidiel a súčiastky ktoré sa našli v uvedenom objekte.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku
a týmto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi

podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, pretože úmyselne nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene nakladal
so starými vozidlami a iným odpadom, ktorý pochádzal z týchto vozidiel bez súhlasu orgánu štátnej
správy odpadového hospodárstva, ktorý je uvedený v § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej starostlivosti
o životné prostredie. Uvedené motorové vozidlá a iný odpad pochádzajúci z týchto vozidiel rozoberal a

zhromažďovalspolusjednotlivýmičasťami,čímkonalvrozpores§12ods.1,§13písm.a),§62ods.6,§
63 ods. 1, § 64 ods. 1, § 65, § 66, § 67 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje,
chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.
Podľa § 13 písm. a) citovaného zákona sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako

na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom. Podľa § 62 ods. 6 citovaného zákona sa zakazuje
rozoberanie starých vozidiel; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel. Podľa §
63 ods. 1 citovaného zákona držiteľ starého vozidla je povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie
starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel, alebo spracovateľovi starých vozidiel. Podľa§ 64 ods. 1 citovaného zákona zber starých vozidiel môže vykonávať spracovateľ starých vozidiel v
rozsahuudelenejautorizáciepodľa§89ods.1tretiehobodualeboten,ktomásúhlasnaprevádzkovanie
zariadenia na zber starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. d) a uzavretú zmluvu so spracovateľom

starých vozidiel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný nemal udelené oprávnenie
na spracovanie starých vozidiel podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 79/2015 Z. z. a konal
tiež v rozpore s § 22 a nasledujúce vyhlášky ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 373 /2015 o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov o nakladaní s vyhradenými
prúdmi odpadov. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti aj na hlavnom pojednávaní poprel,

pričom sa bránil v podstate tým spôsobom, že uvedené veci sú jeho veci, určené na ďalšie použitie,
tieto veci používal na svoje autá a tiež auta príbuzných; jeho trestná činnosť je jednoznačne preukázaná
výpoveďou svedka G. H. C., zamestnanca Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie v
Prievidzi, taktiež výpoveďou znalkyne G. H. I., znalkyne z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie
priemyselný a komunálny odpad, odhad škôd v životnom prostredí, závermi jej znaleckého posudku,
ktorévovecivypracovalaatiežajďalšímidôkazmi,ktorébolizabezpečenévprípravnomkonaní.Svedok

G.H.C.potvrdil,žedržiteľstaréhovozidlajepovinnýbezodkladnetakétovozidloodovzdaťdozariadenia
na spracovanie starý vozidiel. Spracovanie starých vozidiel môže vykonávať len osoby na to oprávnené,
osoby musia mať autorizáciu od ministerstva životného prostredia, pripadne povolenie od okresného
úradu starostlivosti o životné prostredie a majú uzavretú zmluvu so spracovateľmi starých vozidiel.
Obžalovaný nemal autorizáciu od ministerstva životného prostredia, ani povolenie od okresného úradu.

Túto skutočnosť v konečnom dôsledku potvrdil vo svojej výpovedi aj obžalovaný, uviedol, že takéto
povolenie nemá, zároveň uviedol, že veci sú jeho, s týmito vecami nenakladá, nikomu ich nepredáva.
Obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, podľa názoru súdu, jednoznačne vyvrátila znalkyňa G.
H. I.. Táto uviedla že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Potvrdila, že ako odpad, staré
vozidlá, pre potreby znaleckého skúmania neposúdila všetky motorové vozidlá, ktoré boli nájdené na

skládke. Z celkového počtu 27 vozidiel posúdila ako staré vozidlá, odpad, 10 z nich. Vysvetlila dôvody
prečo posúdila tieto vozidlá a ďalšie komponenty a súčiastky nájdené na skládke ako odpad. V prípade
sedemnástich vozidiel sa jednalo o vozidlá, ktoré boli v premávke, mali značky. V prípade zvyšných
desiatich vozidiel tieto vykazovali znaky odpadu, boli bez značiek, neboli v evidencii vozidiel, chýbali im
motorické časti. Potvrdila tiež že sa zúčastnila obhliadky na mieste skládky a zistila, že na uvedenom

mieste dochádzalo ku rozoberaniu motorových vozidiel. Je to autorizovaná činnosť, pri ktorej sa vytvára
odpad a v súvislosti s tým poukázala na to že použité samostatné časti a súčiastky motorových vozidiel
môže uvádzať na trh len autorizovaný predajca takýchto samostatných častí a súčiastok. Obžalovaný
nepredložilžiadendokladotom,žetietosamostatnéčastiasúčiastkynakúpiluautorizovanéhopredajcu.
Z týchto dôvodov sa jedná o odpad podľa zákona o odpadoch a podľa vyhlášky č. 366/2015 Z. z.. V

súvislosti so desiatimi vozidlami, ktoré posúdila ako staré vozidlá, poukázala tiež na to, že tieto vozidlá
mali vyrezané VIN, chýbala im motorická časť, ležali priamo na trávnatej ploche a vzhľadom na to je
predpoklad, že tu mohlo dôjsť k ohrozeniu životného prostredia. V rámci otázok obhajoby a obrany
obžalovaného síce potvrdila, že v zákone nie je stanovené čo je staré vozidlo; uviedla ale, že v zákone
o odpadoch v § 2 je uvedené, že odpadom je hnuteľná vec, ktorej sa človek zbavuje, môže zbaviť

alebo je povinný sa zbaviť. V tomto prípade bol obžalovaný povinný týchto vecí sa zbaviť. Povinnosťou
obžalovaného ako osoby u ktorej sa nachádzali tieto staré vozidlá, odpad bolo bezodkladne zabezpečiť
odovzdanie týchto starých vozidiel osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel, alebo spracovateľovi
starých vozidiel, keďže na držanie a rozoberanie starých vozidiel obžalovaný nemal príslušné povolenia.
Znalkyňa tiež v rámci výsluchu vysvetlila spôsob, akým vyčíslila výšku nákladov potrebných na

konečnéspracovanieodpadov,zabezpečeniezhodnoteniaalebozneškodnenianeoprávneneuložených
odpadov; túto sumu vyčíslila na 4.696 euro, táto suma predstavuje škodu malého rozsahu. Podľa
názoru súdu vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný
v prípade motorových vozidiel, súčiastok a ďalších komponentov, ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku úmysel nakladal s týmito odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, ktoré sú konkrétne vymenované v skutkovej vete tohto rozsudku. Z týchto dôvodov súd uznal
obžalovaného vinným z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného
zákona.
Obžalovaný, ako vyplýva z odpisu registra trestov zo dňa 28.3.2023 doteraz nebol súdne trestaný. Podľa
výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v období od 26.10.2017 do

28.3.2023, bol postihnutý v jedenástich prípadoch za dopravné priestupky.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, na
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery amožnosť jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery, súd zistil, že v prípade obžalovaného nie sú žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.
Vzhľadom na to súd uložil obžalovanému podľa § 302 ods. 1, § 51 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona

trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 mesiace, výkon, ktorého mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť
úmyselnej trestnej činnosti, priestupku, priestupkov, lebo v opačnom prípade by hrozilo, že by mohol
podmienečne odložený trest v trvaní 3 mesiace vykonať vo výkone trestu. Na posilnenie výchovného
účinku uloženého podmienečného trestu súd uložil obžalovanému aj povinnosť podľa § 51 ods. 4

Trestného zákona počas skúšobnej doby, podľa jeho schopností, odstrániť nezákonne uložený odpad
uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku. Po uplynutí skúšobnej doby bude táto povinnosť preverovaná
a v prípade, že obžalovaný podľa svojich schopností tento odpad neodstráni, hrozí mu tiež premena
podmienečne odloženého trestu na trest nepodmienečný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.