Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208395
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123208395.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Prešovský

samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, proti žalovanej:
Ing. Miroslava Kasaničová – ATELIER MK, miesto podnikania Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, IČO:
40 123 758, zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 22, 066 01 Humenné,
o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie sumy 13.333 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť pozemok parcelu registra „C“ , par. č. 852/2, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 2668 m2, katastrálne územie A., zapísanú na LV č. XXXXX, a to vrátane
demontáže kamerového systému na objekte na parc. č. 852/1, katastrálne územie A., súp. č. XXXX

zapísanom na LV č. XXXXX a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 13.333 eur, 7,07 % ročný úrok z omeškania zo sumy
7.546,70 eura od 19.3.2018 do zaplatenia a 3,56 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.786,30 eura od
1.1.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá

žalovanej povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.8.2019, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 20.8.2019, žiadal, aby
súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť pozemok – parcelu registra „C“, parc. č. 852/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2668 m2, katastrálne územie A., zapísanú na LV č. XXXXX, a
to vrátane demontáže kamerového systému na objekte na parc. č. 852/1, katastrálne územie A., súp. č.
XXXX zapísanom na LV č. XXXXX a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca

sa zároveň domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.546,70 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 7,07 % ročne od 19.3.2018 do zaplatenia na účet č. B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá
Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK, neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 zo dňa
16.12.2010, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.6.2012, Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 4.8.2014 a Dodatkom

č. 4 zo dňa 7.7.2015 (ďalej len „Zmluva“) a ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľného majetku vo
vlastníctve žalobcu – pozemku registra CKN, par. č. 852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere
2668 m2, a to za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č.
852/2 a kamerového systému na objekte parc. č. 852/1 (taktiež vo vlastníctve žalobcu). Zmluva bolauzavretá na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030. Žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu
porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej Zmluvy, a preto žalobca v súlade s legislatívou
a ustanoveniami Zmluvy od tejto zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.3.2018 bolo

žalovanej doručené dňa 19.3.2018. Žalovaná následne dňa 3.4.2018 podala na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 28.3.2018, na základe ktorého bolo uznesením súdu zo dňa 2.5.2018,
č. k. 22Cb/68/2018 nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého bol žalobca, okrem iného povinný
strpieťpodmienkyzmluvyaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejažalovanábolapovinná
vlehote30dníodprávoplatnostitohtouzneseniapodaťžalobuvovecisamej,atožalobuvočineplatnosti

odstúpenia od zmluvy o nájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej dodatkov a
určenie, že nájomný vzťah založený touto Zmluvou trvá aj naďalej. Žalovaná v lehote žalobu o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej
dodatkov a určenie, že nájomný vzťah založený touto zmluvou trvá aj naďalej, súdu doručila, a to dňa
25.6.2018 (č.k.22Cb/116/2018), avšak nakoľko nezaplatila súdny poplatok, a to ani na výzvu súdu, súd
toto konanie zastavil a zamietol aj sťažnosť žalovanej proti uzneseniu o zastavení konania. Uznesenie

Okresného súdu Prešov o zamietnutí sťažnosti (č.k.22Cb/116/2018), nadobudlo právoplatnosť dňa
3.7.2019 a vec teda bola právoplatne skončená. Žalobca považuje odstúpenie od Zmluvy za platné a
nájomný vzťah za ukončený k 19.3.2018. Nakoľko uznesením Okresného súdu Prešov o zamietnutí
sťažnosti (č. k. 22Cb/116/2018-65) proti uzneseniu o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 3.7.2019 bola vec právoplatne skončená, a teda zaniklo aj neodkladné opatrenie súdu, č. k.

22Cb/68/2018, žalovaná užíva nehnuteľnosti – pozemok registra C KN, parc.č.852/2, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2688 m2 a objekt parc. č. 852/1, na ktorom je kamerový systém, protiprávne a bez
právneho dôvodu. Listom zo dňa 22.7.2019 bola žalovanej zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti
a na zaplatenie 7.333 eur, ale žalovaná do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratala a uvedenú
sumu neuhradila. V Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 sa žalobca a

žalovaná dohodli na postupnom započítavaní hodnoty kamerového a parkovacieho systému z ceny
nájomného. Dodatkom č. 2 k Zmluve bolo definitívne stanovené, že výška ročného nájmu (1.100 eur) sa
každoročne upraví o sumu 1.000 eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho
systému, ktorého hodnota predstavuje 16.419,07 eura. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového
a parkovacieho systému sa mal kamerový a parkovací systém stať majetkom žalobcu a žalovaný mal

potom platiť ročné nájomné vo výške 1.100 eur. Nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil, nedošlo k uplynutiu
doby zápočtu (a ani nedôjde), žalobca sa nestal vlastníkom kamerového a parkovacieho systému.
Kamerový a parkovací systém je vo výlučnom vlastníctve žalovanej . Do doby odstúpenia však žalobca
plnilžalovanejpodľazmluvyazapočítaljejdonájomnéhohodnotukamerovéhoaparkovacieho systému
vo výške 7.546,70 eura. Uvedená hodnota pozostáva zo sumy 7.333 eur do konca r. 2017 a sumy

213,7 eura od 1.1.2018 do odstúpenia od zmluvy, t. j. do 19.3.2018 (alikvotná časť zápočtu za rok 2018
– 1000/365x78 dní = 213,70 eura). Žalovanej teda žalobca pred odstúpením od zmluvy plnil v sume
7.546,70 eura, ktorú jej započítal do nájomného v zmysle zmluvy a ktorú by inak žalovaná platila ako
nájom za užívanie nehnuteľností, ale vlastníkom kamerového a parkovacieho systému sa nestal a tieto
systémy sú vo vlastníctve žalovanej, ktorá ich aj používa pri svojej činnosti. Zo zmluvy tak plnila iba

jedna zmluvná strana, a to žalobca. V súlade s § 351 Obchodného zákonníka je preto žalovaná povinná
toto plnenie žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z omeškania podľa § 502 Obchodného zákonníka, t. j. vo
výške 7,07% ročne od 19.3.2018 do zaplatenia.

3. Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.9.2019, okrem iného

uviedol, že dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného
majetku Prešovského samosprávneho kraja v znení Dodatkov 1/2010 zo dňa 16.12.2010, 02/2012
zo dňa 29.6.2012, 03/2014 zo dňa 4.8.2014, č. 4 zo dňa 30.6.2015, predmetom ktorej bol prenájom
nehnuteľného majetku – pozemku reg. C KN parc. č. 852/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
2668 m2 za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č. 852/2 a

kamerového systému na objekte parc. č. 852/1, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Zmluva bola uzavretá
na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030. V zmysle uvedenej zmluvy sa žalovaná ako nájomca
zaviazala na vlastné náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade
s projektom do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, zabezpečiť inštaláciu parkovacích automatov pre
zabezpečenie prevádzky parkovacieho systému do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, nainštalovať

kamerový systém na objekte do 6 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, zabezpečiť letnú a zimnú údržbu
parkoviska, vyhradiť pre zamestnancov PSK 40 parkovacích miest, do 31.8.2015 zabezpečiť montáž
novej automatickej závory z čelnej strany sídla prenajímateľa, vrátane príslušenstva, bezpečnostných a
ovládacích prvkov a diaľkových ovládačov, zabezpečiť vypracovanie projektu na úpravu okolia vstupuna parkovisko v bezprostrednej blízkosti novo dodanej automatickej závory a upraviť okolie v súlade
s projektom, ktorý vopred odsúhlasí prenajímateľ, upraviť povrch parkoviska z čelnej strany sídla
prenajímateľatak,abybolbezpovrchovýchdefektov,vrátaneoznačeniaparkovacíchmiestvodorovnými

čiarami do termínu splnenia prác a v zmysle projektovej dokumentácie vybudovať múrik pri automatickej
závore so znakom a erbom PSK. Zároveň sa v zmysle čl. V bod 5. Zmluvy žalobca a žalovaná dohodli,
že žalovaná predmet nájmu na svoje náklady aj stavebne upraví (zrekonštruuje, zmodernizuje), a to v
súlade s vecným a časovým harmonogramom (rekonštrukcia a modernizácia bude spočívať v prepojení
odstavenej plochy na predmete nájmu s odstavnou plochou na parcele C KN č. XXX/X zo severnej

strany budovy, pričom rekonštrukcia a modernizácia bude zrealizovaná najneskôr do dvoch rokov odo
dňa právoplatnosti stavebného povolenia). Všetky vyššie uvedené dojednania zmluvy žalovaná ako
nájomca dodržala, kamerový a parkovací systém bol riadne nainštalovaný a plne funkčný. Za užívanie
predmetu nájmu bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté nájomné vo výške 1.100 eur ročne za
vytvorenie 55 parkovacích miest. Zároveň však výška ročného nájmu bola upravená každoročne od
1.000 eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota

na základe predložených účtovných dokladov predstavuje 16.419,07 eura. Po uplynutí doby zápočtu
hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa kamerový a parkovací systém mal stať majetkom
prenajímateľa – žalobcu a nájomca mal ďalej platiť nájomné vo výške 1.100 eur ročne. S plnením
záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy nebol žiaden problém až do doby zmeny vedenia Prešovského
samosprávneho kraja. Zo strany žalobcu bolo po zmene vedenia PSK žalovanej doručený návrh

na ukončenie zmluvy dohodou zo dňa 29.1.2018, kde bolo žalovanej za ukončenie zmluvy dohodou
ponúknuté finančné vyrovnanie vo výške 3.172,73 eura. S uvedeným ukončením zmluvy na základe
dohody žalovaná nesúhlasila, s čím žalobcu oboznámila listom zo dňa 9.2.2018. Zo strany žalobcu však
došlo dňa 12.3.2018 k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu, že podľa žalobcu došlo zo strany žalovanej ako
nájomcu k porušeniu ustanovení zmluvy, ktoré majú za následok možnosť žalobcu ako prenajímateľa

od zmluvy odstúpiť. V odôvodnení odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.3.2018 bolo uvedené: V bode
1. Je uvedené, že „nájomca znížil počet parkovacích miest vyhradených pre osoby s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie z plánovaného počtu štyri na dve a v rozpore s týmito dokumentmi
zmenil umiestnenie parkovacieho miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.“ S
uvedenýmtvrdenímPrešovskéhosamosprávnehokrajasažalovanánestotožňuje,nakoľkoprenajímateľ

vykonal stavebné úpravy, a to bez predchádzajúcej písomnej dohody a na základe týchto skutočností
zanikli dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Na základe uvedeného žalovaná nepovažuje konanie žalovanej za porušenie článku II ods. 3 zmluvy
o prenájme. Na preukázanie uvedených skutočností žalovaná predložila v prílohe fotodokumentáciu,
ktorá zachytáva nájazdovú rampu, ktorá bola dodatočne postavená žalovaným a rovnako aj vstup do

budovy PSK, ktorý bol dodatočne postavený. Na týchto miestach boli pôvodne umiestnené parkovacie
miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Z uvedenej fotodokumentácie jasne vidieť, kde
sú pôvodné parkovacie miesta zakreslené. Na základe týchto stavebných úprav zo strany žalovaného
došlo k zániku vyhradených parkovacích miest. Čo sa týka skutočností uvedených v odstúpení od
zmluvy zo dňa 12.3.2018, a to konkrétne v bode 2.1, v ktorom je uvedené, že „nájomca svojvoľne znížil

počet kamier kamerového systému zo štyroch na dve“ a tiež v bode 2.3 „prenajímateľ zistil, že kamery
kamerového systému sú odpojené od internetovej siete, čo znemožňuje prenos dát do záznamového
média.“ K tomuto žalovaná uviedla, že pri montovaní kamerového systému nájomcom došlo k ústnej
dohode medzi žalobcom a žalovanou o znížení počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu, že
kamery, ktoré mali byť umiestnené na rohoch budovy PSK tam nebolo možné umiestniť z dôvodu

plánovaného umiestnenia vlastného kamerového systému prenajímateľa na uvedených miestach. Ak
by nájomca umiestnil na roky budovy PSK tieto dve kamery, došlo by k vyhotovovaniu duplicitného
kamerového záznamu, keďže na spomenutých rohoch budovy PSK by boli umiestnené celkovo štyri
kamery,ktorébysnímalitieistépriestory.Nazákladetejtoskutočnosti bolamontážkamerovéhosystému
požiarnym servisom Humenné upravená zo štyroch kamier na spomínané dve kamery. K uvedeným

skutočnostiam žalovaná taktiež predložila fotodokumentáciu, ktorá zachytáva budovu PSK a na nej
umiestnenú kameru a rovnako aj fotografiu, ktorá zachytáva kameru vo vnútri búdky pri vstupnej rampe.
Túto skutočnosť môže potvrdiť aj bývalý správca budovy pán A. B., ktorý bol pri montovaní osobne
prítomný. Taktiež môže potvrdiť aj skutočnosť, že žalobkyňa ako nájomca nemohla mať vedomosť
o tom, že kamery kamerového systému boli odpojené od internetovej siete, na ktorú je kamerový

systém pripojený vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná nemala už od vzniku nájomného vzťahu žiaden
prístup do serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží úradu PSK, kde je umiestnené záznamové
zariadenie, a teda nikdy nedisponovala ani nemohla disponovať informáciou, či je predmetný kamerový
systém plne funkčný. O prípadných poruchách kamerového systému sa žalovaná mohla dozvedieťlen od prenajímateľa, resp. ním poverených osôb. Do dnešného dňa ju na nefunkčnosť kamerového
systému nikto neupozornil. Tieto skutočnosti sa žalovaná dozvedela až z odstúpenia od zmluvy o
prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 12.3.2018. Čo sa týka vykonávania letnej a zimnej údržby

prenajatej nehnuteľnosti, žalobkyňa túto údržbu zabezpečovala pravidelne, v prípade potreby, a to
počas noci, keď na uvedenom parkovisku neboli motorové vozidlá, ktorých prítomnosť by túto údržbu
znemožňovala. Túto údržbu pre žalovanú spočiatku vykonávala Správa a údržba ciest mesta Prešov,
a to až do doby, kedy došlo k výmene vedenia Prešovského samosprávneho kraja. Od uvedenej doby
údržbu pre žalovanú vykonáva spoločnosť J.V.S., s.r.o., Prešov, so sídlom Pionierska 24, 080 05 Prešov,

ktorá na prenajatej nehnuteľnosti aj v súčasnosti vykonáva pravidelnú údržbu počas nočných hodín. S
uvedenýmodstúpenímodZmluvyoprenájmenehnuteľnéhomajetkuPSKzodňa9.9.2010sažalovanáv
žiadnom prípade nestotožňuje a nesúhlasí s ním v celom rozsahu, nakoľko má za to, že neboli naplnené
dôvody na odstúpenie od zmluvy, ktoré uvádza žalobca, čo uviedla aj v odpovedi na Odstúpenie od
zmluvy zo dňa 23.3.2018. Žalovaná má za to, že do dnešného dňa nebol zo strany žalovanej ako
nájomcu porušený žiaden bod Nájomnej zmluvy zo dňa 9.9.2010, na základe ktorého by táto zmluva

mala byť predčasne ukončená odstúpením zo strany žalobcu. Žalovaná zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov voči žalobcovi iniciovala konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prenájme
nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v znení jej Dodatkov č. 01/2010, 02/2012, 03/2014 a č.4 z
roku 2015 a o určenie, že nájomný vzťah založený Zmluvou o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo
dňa 9.9.2010 v znení jej Dodatkov č. 01/2010, 02/2012, 03/2014 a č.4 z roku 2015 medzi žalobcom a

žalovanou trvá aj naďalej. Žalovaná sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zaviazal žalobcu strpieť podmienky Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 v
znení jej Dodatkov č. 01/2010, 02/2012, 03/2014 a č.4 z roku 2015, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť škodu na majetku
žalovanej, a to na nainštalovanom parkovacom systéme na pozemku parc. č. 852/2 a kamerovom

systéme nainštalovanom na objekt postavenom na parc. č. 852/1 vo vlastníctve PSK a zároveň zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktoré by spôsobovalo škodu na zisku žalobkyne z prevádzkovania uvedených
systémov. Zároveň žalovaná v tejto veci podala aj žalobu, ktorou sa domáhala neplatnosti odstúpenia
od predmetnej nájomnej zmluvy a určenia, že nájomný vzťah založený touto zmluvou trvá aj naďalej. V
zmyslevyššieuvedenéhoOkresnýsúd Prešovvkonanívedenompodsp.zn.22Cb/68/2018 uznesením

zo dňa 2.5.2018 nariadil neodkladné opatrenie. Konanie vedené pod sp. zn. 22Cb/116/2018 bolo
uznesením zo dňa 22.11.2018 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku v zákonom stanovenej
lehote, t. j. bez prejednania veci. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2019. Zároveň
bolo dňa 23.8.2019 doručené žalobkyni Okresného súdu Prešov sp. zn. 22Cb/116/2018 -73 zo dňa
21.8.2019, ktorým sa zrušuje neodkladné opatrenie Okresného súdu Prešov, č. k. 22Cb/68/2018-38

zo dňa 2.5.2018. Vzhľadom k uvedenému žalovaná podala dňa 17.9.2019 na Okresný súd Prešov
novú žalobu, ktorou sa domáha určenia, že neboli dané dôvody na odstúpenie od vyššie uvedenej
Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK a určenia, že nájomný vzťah založený touto zmluvou
trvá aj naďalej. Zároveň žalovaná podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o
podanej žalobe je na Okresnom súde vedené pod sp. zn. 22Cb/83/2019. Žalovaná má za to, že v tomto

prípade nejde o prekážku rozhodnutej veci, nakoľko konanie o predchádzajúcej žalobe bolo zastavené
bez prejednania veci. Vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych
právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa
v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania
pre späťvzatie, nezaplatenie poplatku, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a

podobne), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto veci rozhodnuté. Vzhľadom
na ustanovenie § 164 CSP má žalovaná za to, že v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn.
22Cb/83/2019 sa rieši otázka, ktorá bude mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko
ide o otázku ďalšieho trvania nájomného vzťahu medzi stranami sporu, a teda v prípade, že konajúci
súd v konaní pod sp. zn. 22Cb/83/2019 žalobe vyhovie, bude žaloba o vypratanie nehnuteľnosti s

príslušenstvom podaná zo strany PSK bez právneho významu, nakoľko na domáhanie sa vypratania
nehnuteľnosti nebude mať právny nárok. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby
konajúcisúdvzmysle§164CSPkonanievedenépodsp.zn.21Cb/73/2019prerušilaždoprávoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 22Cb/83/2019, nakoľko sa v tomto konaní
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2019, okrem iného uviedol, že vybudovanie nájazdovej
rampy vôbec nijako nezasahovalo do prenajatého pozemku (parc. č. CKN 852/2), a preto ani nemohli
zaniknúť nejaké vyhradené parkovacie miesta. V prílohe žalobca predložil fotodokumentáciu – Prílohač. 1, kde podľa jeho názoru je jasne vidieť, že nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatej
parcely, a to parc. č. CKN 852/3. Na tomto mieste ani nikdy neboli označené vyhradené parkovacie
miesta, taktiež neboli vyznačené ani pod vstupom do budovy. Žalovaná nedodržala podmienky zmluvy

o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010, nakoľko porušila článok II bod 3, ktorý
hovorí, že dokumenty – návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt
parkoviska sú pre nájomcu (žalovanú) pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len
po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (PSK). Žalovaná sama v rozpore s dokumentmi
– projektom parkoviska znížila počet parkovacích miest zo 4 na 2 a v rozpore s ním zmenila aj ich

rozmiestnenie. V prílohe predložil žalobca projekt parkoviska – alternatívu č. 1 (Príloha č. 2) , na základe
ktorej je podľa názoru žalobcu jasne vidieť, kde mali byť vyhradené parkovacie miesta označené a koľko
ich malo byť. Žalobca priložil aj Prílohu č. 3 – fotka časti parkoviska, kde mali byť vyznačené 2 parkovacie
miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a nie sú. Zvyšné dve vyhradené miesta tiež
neboli označené v súlade s projektom parkoviska a chýbajú. Nijakými stavebnými úpravami zo strany
PSK nezanikli a nemohli zaniknúť vyhradené parkovacie miesta. Žalovaná porušila podmienky zmluvy,

a to tak, že nevyhradila 4 parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, ale iba
dve a nedodržala ich rozmiestnenie. Zároveň žalobca poukázal na to (vidieť to aj podľa názoru žalobcu
z predloženej fotodokumentácie – Príloha č. 1 a Príloha č. 4), že označenie parkovacích miest ako aj
zlé označenie vyhradených parkovacích miest už skoro vôbec nie je viditeľné, takže parkovacie miesta
v skutočnosti ani označené nie sú. Akékoľvek ústne dohody boli pre tento nájomný vzťah až do jeho

ukončenia odstúpením zo strany PSK irelevantné a nepodstatné. Nijaké ústne dohody nemali nijaké
právneúčinky,pretožedokumenty–návrhnaprenájomnehnuteľnéhomajetkuPSK,ktoréhosúčasťouje
aj projekt parkoviska, boli pre nájomcu (žalovanú) pri realizácii záväzné a prípadné odchýlky boli možné
len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (PSK). Žalobca nikdy nedal písomný súhlas
na zníženie počtu kamier zo 4 na 2. Navyše podľa zmluvy a dokumentov záväzných pre žalovanú pri

realizáciinájmukonkrétnevčastipodnikateľskýzámer malbyťpredmetnájmuzabezpečenýkamerovým
systémom CCTV so 7 dňovým záznamom, a to pre ochranu vozidiel proti krádeži (podnikateľský zámer
– Príloha č. 5). Samotná žalovaná nepopiera umiestnenie iba dvoch kamier, jednej vo vnútri búdky pri
vstupnej rampe a druhej, ktorá je nasmerovaná výlučne na spomínanú búdku (Príloha č. 6) na budove
PSK. Obidve by tak slúžili výlučne na ochranu majetku žalovanej ako bývalej nájomkyne, čo je v úplnom

rozpore so záväznými dokumentmi, nakoľko kamery mali byť 4, plne funkčné a mali slúžiť na ochranu
vozidiel proti krádežiam. Žalobca doteraz ani nemal nainštalovaný vlastný kamerový systém, urobil
tak až po odstúpení od zmluvy. Argument o nejakom vlastnom kamerovom systéme nebol dôvodom
preto, aby žalovaná nebola musela plniť svoje povinnosti a záväzky zo zmluvy. Žalovaná mala mať
nainštalované4kamerynaúčelyochranyvozidielprotikrádeži.Kamerovýsystémbolastálejemajetkom

žalovanej. Jej povinnosťou bolo tento systém a kamery kontrolovať a udržiavať plne funkčné. Nikto
nebol povinný žalovanú o funkčnosti alebo nefunkčnosti kamerového systému informovať. Žalovaná
nevykonala zimnú údržbu pred odstúpením od zmluvy, a to ani v januári 2018, ani februári 2018, ani
v predchádzajúcich rokoch, čo môže napríklad potvrdiť aj zamestnanec PSK C. D. E., ktorého žalobca
navrhol vypočuť. Zároveň žalobca predložil aj fotodokumentáciu – Prílohu č. 1, na ktorej je zachytené

zasnežené parkovisko, poľadovica a v tejto súvislosti žalobca uviedol, že vykonávanie zimnej údržby
nespočíva len v odhŕňaní snehu, ale v celkovej starostlivosti o predmet nájmu počas zimy, a teda aj
v posype v prípade poľadovice. Žalovaná hoci sa všemožne domáhala a domáha neplatnosti určenia
odstúpenia od zmluvy, trvanie nájomného vzťahu súdnou cestou, strpenia podmienok zmluvy zo strany
PSK návrhmi na neodkladné opatrenia, vôbec svoje povinnosti zo zmluvy neplnila, nápravu nevykonala,

atoanipočastrvanianeodkladnéhoopatreniaanidodnešnéhodňa,hociparkovnénaďalejneoprávnene
vyberá, nedoplnila a nesfunkčnila kamery, údržbu nevykonáva ani zimnú ani letnú, parkovacie miesta
preosobysobmedzenouschopnosťoupohybuniesúanipočtomanivrozmiestnenívsúladesprojektom
parkoviska (celkovo označenie všetkých parkovacích miest vôbec nie je vidieť). Zásielky a výzvy zo
strany PSK žalovaná vôbec nepreberá, celá jej činnosť sa sústredila a sústredí na výber parkovného.

Pokiaľ ide o návrh na prerušenie tohto konania zo strany žalovanej, tak k tomu žalobca uviedol, že
toto konanie sa začalo skôr, ako žalovanou iniciované konanie č. 22Cb/83/2019, v ktorom sa domáha
určenia, že neboli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy a určenie, že nájomný vzťah trvá, pričom aj
v tomto konaní môže súd posúdiť otázku platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy a trvania
nájomnéhovzťahuanáslednerozhodnúťotejtožalobe (žalobcatupoužívaúplnerovnakúargumentáciu

ako v konaní č. 22Cb/83/2019); v tomto prípade by mohlo byť konanie 22Cb/83/2019 prerušené, alebo
v súlade s § 159 CSP zastavené.5. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2019, okrem iného uviedol, že aj
naďalej žalovaná trvá na skutočnostiach, že PSK ako prenajímateľ vykonal stavebné úpravy, a to bez
predchádzajúcej písomnej dohody a na základe týchto skutočností zanikli dve vyhradené parkovacie

miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na základe uvedeného má žalovaná
za to, že nepovažuje svoje konanie za porušenie článku II ods. 3 zmluvy o prenájme. Na preukázanie
uvedených skutočností v predchádzajúcom vyjadrení predložila aj fotodokumentáciu, ktorá zachytáva
nájazdovú rampu, ktorá bola postavená žalobcom dodatočne a rovnako aj vstup do budovy PSK,
ktorý bol dodatočne postavený. Na týchto miestach boli pôvodne umiestnené parkovacie miesta pre

osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Z uvedenej fotografie podľa názoru žalovanej jasne vidieť,
kde sú pôvodné parkovacie miesta zakreslené. Na základe týchto stavebných úprav zo strany žalobcu
došlo k zániku vyhradených parkovacích miest a na základe týchto skutočností a na základe konania
žalobcu majú za to, že v tomto prípade nemohlo dôjsť k porušeniu nájomnej zmluvy zo strany žalovanej.
Pri montovaní kamerového systému nájomcom došlo k ústnej dohode medzi žalovanou a žalobcom o
znížení počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu, že kamery, ktoré mali byť umiestnené na rokoch

budovy PSK tam nebolo možné umiestniť z dôvodu plánovaného umiestnenia vlastného kamerového
systému prenajímateľa na uvedených miestach. Žalovaná ako nájomca nemohla mať vedomosť o tom,
že kamery kamerového systému boli odpojené od internetovej siete, na ktorú je kamerový systém
prepojený vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nemala už od vzniku nájomného vzťahu žiaden prístup
do serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží úradu PSK, kde je umiestnené záznamové

zariadenia, a teda nikdy nedisponovala ani nemohla disponovať informáciou, či je predmetný kamerový
systém plne funkčný. O prípadných poruchách kamerového systému sa žalovaná mohla dozvedieť len
od prenajímateľa, resp. ním poverených osôb.

6. Právny zástupca žalovanej ďalej poukázal, že navrhuje, aby konajúci súd v zmysle § 164 CSP

konanie vedené pod sp. zn. 21Cb/73/2019 prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného
naOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.22Cb/83/2019,nakoľkosavtomtokonaníriešiotázka,ktorámôže
mať význam pre rozhodnutie súdu (v tomto konaní bolo aj uznesením súdu sp. zn. 22Cb/83/2019-88
zo dňa 15.10.2019 nariadené neodkladné opatrenie). Zároveň právny zástupca žalovanej uviedol, že
v prípade, že konajúci súd návrhu na prerušenie konania nevyhovie, má za to, že na odstúpenie od

zmluvy neboli naplnené dôvody a na základe uvedeného navrhol konajúcemu súdu žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2019, okrem iného uviedol, že inštitút odstúpenia ako aj
dôvody odstúpenia boli v Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK v znení jej dodatkov upravené

a dohodnuté. Žalovaná porušila svoje povinnosti a to malo za následok odstúpenie od Zmluvy zo strany
Prešovského samosprávneho kraja. K nariadenému neodkladnému opatreniu žalobca podotkol, že PSK
podal proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 22Cb/83/2019-88 zo dňa 15.10.2019 v
zákonnej lehote odvolanie. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, PSK má za to, že žaloba o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku, o určenie, že nájomný vzťah trvá

aj naďalej a o nariadení neodkladného opatrenia bola podaná rýchlo, zbytočne a neefektívne, nakoľko
už keď sa žalovaná vyjadrovala k tejto žalobe o vypratanie, nemusela podávať novú žalobu, ale otázka
odstúpenia a trvania nájomného vzťahu mohla byť posúdená aj v tomto konaní, ktoré sa začalo skôr a
návrh na neodkladné opatrenie tiež nemusel byť podávaný, nakoľko majetok či zisk žalovanej nie je zo
strany PSK nijako reálne ohrozený.

8. Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2020 bol vypočutý svedok C. F. G., manžel žalovanej, ktorý
okrem iného uviedol, že pred doručením odstúpenia od zmluvy žalovanej nebolo nič predtým vytýkané
a nebola vyzývaná na odstránenie nedostatkov, o ktorých sa potom dozvedela, že mali existovať a boli
špecifikované v odstúpení od predmetnej Zmluvy o nájme nehnuteľnosti. Čo sa týka tých vytýkaných

nedostatkov, tie sa týkali kamerového systému, parkovacích miesta a údržby, hlavne zimnej údržby.
Čo sa týka kamerových miest, tie boli dohodnuté že budú 4, 2 kamery na rohoch budov, jedna v búdke
a jedna kamera nasmerovaná na búdku. Bolo však ústne povedané, aby na rohy žalovaná nedávala
kamery vzhľadom na to, že žalobca plánoval robiť novú fasádu a v tejto súvislosti chcel urobiť aj svoj
vlastný kamerový systém a vznikla by taká duplicita, že 2 kamery by snímali ten istý priestor a bol by z

toho rovnaký záznam. Takže preto na tie rohy už kamery nedávali a nikdy im to nejak nebolo namietané a
vytýkané,aninebolivyzývaní,abydomontovaliďalšiedvekamery. Žalovanáaninemohlamaťvedomosť
o tom, že údajne tie dve kamery nefungovali, keďže žalovaná ani on, čo to za ňu riešil, nemali prístup
do tej záznamovej miestnosti – serverovne, kde tie kamery mali byť napojené na nahrávací systém ana internet. Takže nemohli mať on ani žalovaná vedomosť o tom, že údajne tie kamery boli vypnuté z
elektrickej siete aj z internetu. Mohol sa len pozrieť na kameru, ale bežným pohľadom na kameru vôbec
nemohol zistiť, či tá kamera robí a ukladá ten záznam alebo nie. Čo sa týka problémov s parkovacími

miestami, tak presne to umiestnenie parkovacích miest, to bolo riešené projektantkou, ktorá spracovala
projekt a presne podľa toho projektu boli nastriekané tie parkovacie miesta. To, že tam mali byť 4
miesta pre osoby ťažko zdravotne postihnuté, to neurčil ani žalobca ako vlastník parkoviska, ale to bolo
zadefinované a určila to projektantka vo svojom projekte a tak to bolo aj zrealizované. Pôvodne boli
tie 4 parkovacie miesta pre invalidov nastriekané dve naľavo od parkovacej búdky a dve napravo od

parkovacej búdky. Neskôr po nejakom čase, predtým ako bolo potrebné to nanovo prestriekať, prišla
taká požiadavka zo strany žalobcu, aby tie miesta nastriekali bližšie k budove, aby to bolo výhodnejšie
pre ťažko zdravotne postihnuté osoby. Preto boli dve parkovacie miesta z toho celkového počtu 4
nastriekané k vchodu, k čelu budovy. Jedno miesto, keďže sa tam robila rekonštrukcia, robil sa zadný
vchod, zaniklo, ale hneď v tej súvislosti bolo nastriekané pri tom treťom mieste to štvrté zaniknuté miesto,
takže fakticky vôbec nezaniklo, dokonca neskôr, keď už vznikli problémy a nevedel čo ako bude a zháňal

firmu na prestriekanie, ktorá odmietala prísť, lebo mala iné zákazky, tak sám vlastnoručne natrel nanovo
tie parkovacie miesta a pokiaľ ide o tie parkovacie miesta pre osoby ťažko zdravotne postihnuté, tak
znovu tie presunuté miesta k budove nakreslil späť na to pôvodné miesto, ale tie presunuté miesta ostali,
aj keď už sú menej viditeľné, ale tak je až 6 parkovacích miest pre osoby ťažko zdravotne postihnuté.
Pokiaľ ide o problém so zimnou údržbou svedok uviedol, že žalovaná zimnú údržbu robila štandardným

spôsobom, ako bežne sa to robí v A., či už niekde inde. Čo sa týka hlavne zimnej údržby, tak žalovaná
zakúpila snežnú frézu, ktorá bola uskladnená v sklade žalobcu. Ak napadol nejaký sneh v priebehu dňa,
nie až nejaká veľká vrstva, ale nie už minimálne a bolo potrebné odhŕňať, tak x-krát aj on odhŕňal sneh
tou frézou. Nikto iný neodhŕňal, možno 2x, 3x sa o to pokúsil ten parker, ale ten pán je ťažko zdravotne
postihnutá osoba a on to nezvládal to robiť pre ten jeho postih. Keď napadalo veľa snehu, tak tú zimnú

údržbu im pomáhala robiť aj Správa a údržba ciest PSK. Proste keď odhŕňali okolo cestu, tak stále zašli
aj na parkovisko a odhrnuli. Tak sa to nejakým spôsobom stále priebežne riešilo. Niežeby neboli žiadne
sťažnosti, ale tie sťažnosti súviseli s tým, že nebolo možné udržať to parkovisko úplne čisté v každú
minútu, keďže tá údržba s tou frézou alebo cez tú Správu údržbu ciest sa mohla kvalitne urobiť len v
čase, keď tam neboli zaparkované vozidlá, teda v noci. Potom keď sa zmenilo vedenie, tak žalovaná

to bola nútená urobiť nejakou inou externou firmou a bolo dohodnuté, že keď napadá viacej snehu, tak
ich zavolajú, oni prídu, urobia tú údržbu a hneď to aj fakturovali. Ale samozrejme nemohli prísť, keď tam
bolo minimum snehu do 5 cm, to nemali čo odhŕňať, to nebolo rentabilné a ani žalobca nemohol od nich
chcieť, aby to parkovisko tam zametali.

9. Svedok ďalej uviedol, že po odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanej,
nedomontovali tie dve sporné kamery, lebo nebola taká požiadavka zo strany žalobcu. Vo vzťahu
k vyhradeným parkovacím miestam svedok uviedol, že jedno zaniklo takým spôsobom, že bolo
zablokované kontajnermi. Vo vzťahu k odhŕňaniu snehu na parkovisku svedok uviedol, že Správa a
údržba ciest PSK to odhŕňanie snehu na parkovisku robila na základe ústnej dohody zadarmo.

10. Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2020 bol vypočutý aj svedok C. A. B., ktorý okrem iného uviedol,
že bol zamestnancom Prešovského samosprávneho kraja na pozícii vedúci správy budov PSK. Svedok
sa vyjadril, že pokiaľ ide o zimnú alebo letnú údržbu, tak žalovaná alebo jej manžel sa to stále snažili
riešiť. Pobehoval tam parker s lopatou alebo mali tam frézu. Manžel žalovanej to riešil s frézou. Osobne

videl, že manžel žalovanej používal frézu na parkovisku. Boli na úrade aj nejaké problémy, keď boli
kalamity, ale stále sa to snažili väčšinou riešiť. Boli problémy, keď boli kalamity, ale samozrejme nemohli
to riešiť cez deň, keď tam bolo zaparkovaných aj 40 áut, ale museli to riešiť v noci. Aj v lete robili údržbu,
zametali to parkovisko a podobne. Pokiaľ ide o parkovacie miesta pre invalidov, boli vyhradené, už si
presnenepamätá,alebolnejakýplánapodľatohobolizakreslené,boliasinajbližšiekbudove.Pokiaľide

o kamerový systém, namontoval dve kamery a keď sa montovali ďalšie dve kamery, tak bol zastavený,
že sa tam rieši tá rekonštrukcia, aby to tam nedával a potom sa aj riešil súťažou kamerový systém vnútri
budovy aj na budove, takže mu bolo povedané, aby to tam nedával, tie dve ďalšie kamery na budovu.

11. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.10.2020 č. k. 21Cb/73/2019-168 zamietol návrh žalovanej

na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 22Cb/83/2019. Žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výšketejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní zo dňa 20.1.2021 žalobca,
okrem iného uviedol, že uvedeným rozsudkom č. 21Cb/73/2019-168 zo dňa 15. 10. 2020 súd vo výroku
č. II. zamietol žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie 7.546,7 eura s príslušenstvom, a to z
dôvodu, že po posúdení predbežnej otázky, t. j. otázky účinnosti odstúpenia od Zmluvy o prenájme
nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9. 9. 2010 v znení jej dodatkov (ďalej aj ,,zmluva“) dospel k záveru,

že žalovaná uvedenú zmluvu neporušila, a teda podľa záverov súdu bolo Odstúpenie od zmluvy zo
dňa 12. 3. 2018 neúčinné, nájomný vzťah trvá, a preto nebolo možné tejto žalobe vyhovieť. Žalobca
má za to, že žalovaná porušila povinnosti a záväzky zo zmluvy, odstúpenie bolo účinné dňom jeho
doručenia dňa 19. 3. 2018 a prvostupňový súd nesprávne posúdil otázku účinnosti Odstúpenia od
zmluvy tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a tiež tým, že popri aplikácii Obchodného

zákonníka neaplikoval aj Zákon č. 446/2001 Z. z. ako špeciálnu právnu normu, hoci tak urobiť mal,
čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Prvým dôvodom pre odstúpenie
od zmluvy bolo, že žalovaná svojvoľne jednostranným konaním a v rozpore s projektom parkoviska
zmenila počet ako aj rozmiestnenie parkovacích miest určených pre osoby s obmedzenou schopnosťou
pohybu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa – žalobcu. Žalovaná nedodržala

podmienky Zmluvy, nakoľko porušila Čl. II. bod 3, ktorý hovorí, že dokumenty – Návrh na prenájom
nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt parkoviska sú pre nájomcu (žalovanú) pri
realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase
prenajímateľa (žalobcu)a tiež Čl. V. ods. 1 písm. a), ktorý hovorí, že nájomca sa zaväzuje na vlastné
náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom do troch

mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy, následkom čoho žalobca od zmluvy odstúpil podľa Čl. III ods.
2 písm. c). Žalovaná sama v rozpore s dokumentmi – projektom parkoviska a bez predchádzajúceho
písomného súhlasu žalobcu (prenajímateľa) znížila počet parkovacích miest zo 4 na 2 a v rozpore
s ním zmenila aj ich rozmiestnenie. Do spisu bol doložený projekt parkoviska – Alternatíva č. 1, na
základe ktorej je jasne vidieť, kde mali byť vyhradené parkovacie miesta označené, a koľko ich malo

byť. Ďalej bola doložená aj príloha – fotka časti parkoviska, kde mali byť vyznačené 2 parkovacie
miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a neboli ani nie sú (a to ani dodnes). Zvyšné
dve vyhradené miesta tiež neboli označené v súlade s projektom parkoviska a chýbajú. Žalovaná
porušila podmienky zmluvy, a to tak, že nevyhradila 4 parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou
schopnosťou pohybu, ale iba dve a nedodržala ich rozmiestnenie. Zároveň žalobca poukázal na to

(vidieť to aj z doloženej fotodokumentácie), že označenie parkovacích miest, ako aj zlé označenie
vyhradených parkovacích miest už skoro vôbec nebolo viditeľné, takže parkovacie miesta v skutočnosti
ani označené neboli. Taktiež žalobca podotkol, že nijakými stavebnými úpravami zo strany žalobcu
nezanikli a nemohli zaniknúť vyhradené parkovacie miesta. Vybudovanie nájazdovej rampy vôbec nijako
nezasiahlo do prenajatého pozemku (parc. CKN č. 852/2), a preto ani nemohli zaniknúť nijaké vyhradené

parkovacie miesta. V spise žalobca priložil fotodokumentáciu, kde je jasne vidieť, že nájazdová rampa
bola vybudovaná mimo prenajatej parcely, a to na parc. CKN č. 852/3. Na tomto mieste ani nikdy
neboli označené vyhradené parkovacie miesta. Taktiež neboli vyznačené ani pod vstupom do budovy.
K tvrdeniam a odôvodneniu súdu žalobca uviedol nasledovné: V odôvodnení súd žalobcovi vytkol,
že nepredložil súdu kompletnú dokumentáciu, ktorá mu bola predložená nájomcom v rámci verejnej

obchodnej súťaže, ale len čiastkové listiny, a to projekt parkoviska – alternatívu č. 1, čo podľa súdu
znamená, že bola aj nejaká ďalšia alternatíva. Taktiež vyslovil domnienku, že nie je jasné či už pri
prvotnom značení žalovaná pochybila alebo či až následne mohlo dôjsť k preznačeniu, čo by už podľa
súduboldôvodnaodstúpeniepodľaČl.IIIods.3písm.a)zmluvyaniepodľaČl.IIIods.2písm.c)zmluvy.
V tomto prípade nebolo potrebné predkladať súdu celú dokumentáciu. Na preukázanie porušenia

povinností zmluvy žalovanou, bolo potrebné predložiť projekt parkoviska, kde bolo vidieť rozmiestnenie
a počet jednotlivých miest tak, ako mali byť zakreslené a fotodokumentáciu časti parkoviska, kde mali
vyhradené parkovacie miesta označené avšak neboli a dodnes ani nie sú. Aj samotná zmluva v Čl. II
ods. 3 dáva dôraz práve na projekt parkoviska ako na dokument, od ktorého bolo možné odchýliť sa
len po predchádzajúcom písomnom súhlase žalobcu ako prenajímateľa. Pokiaľ ide o samotný projekt

parkoviska – alternatívu č. 1, tak k tomu je potrebné uviesť, že žalobca do spisu doložil taký projekt
parkoviska vrátane alternatívy č. 1, aký mu predložila sama žalovaná, a ktorý si podľa jej tvrdení dala
vypracovať projektantkou; ktorý žalobca prijal a akceptoval; a ktorý sa stal záväzným dokumentom pre
zmluvu a podľa ktorého mali byť vyhradené miesta žalovanou označené a zakreslené. To znamená, žesúdu predložený projekt parkoviska vrátane jeho zakreslenia – alternatívy č. 1 bol pre zmluvu záväzným
dokumentom. Táto alternatíva č. 1 bola žalobcom akceptovaná a záväzná, o čom svedčí aj to, že sa
zhoduje so znením samotnej zmluvy, a teda bola do nej aj zapracovaná, viď Čl. IV ods. 1 zmluvy, kde

sa žalovaná ako nájomca zaviazala vytvoriť 95 parkovacích miest podľa dokumentov a Čl. V ods. 1
písm. e) zmluvy, kde sa zaviazala vyhradiť 40 parkovacích miest pre zamestnancov PSK a alternatívu
č. 1 v projekte parkoviska, kde je počet parkovacích miest 95, z toho pre zamestnancov VUC 40
miest. Takže táto alternatíva č. 1 bola záväzným dokumentom a podľa nej mali byť vyhradené miesta
žalovanou označené a zakreslené. Najdôležitejšou skutočnosťou je, že ani sama žalovaná, ktorá tento

projekt parkoviska dala vypracovať, ani žalobca a ani svedkovia nikdy počas konania pred okresným
súdom nespochybnili tento projekt parkoviska vrátane alternatívy č. 1, ani ho ako dôkaz nenapadli,
ani k nemu nemali výhrady. Veď by aj bolo predsa úplne nelogické, aby žalovaná spochybnila projekt
parkoviska vrátane alternatívy č. 1, ktorý sama dala vypracovať, ktorý žalobcovi dodala a predložila,
a ktorý sa stal záväzným dokumentom pre zmluvu. Pokiaľ ide o samotné značenie parkovacích miest
určených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, tak toto značenie bolo od počiatku nesprávne

a v rozpore s projektom parkoviska. Žalovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu
(prenajímateľa) znížila počet vyhradených parkovacích miest zo 4 na 2 a v rozpore s ním zmenila
aj ich rozmiestnenie. Parkovacie miesta boli nastriekané raz, a keď už vôbec nebolo vidieť čiary, tak
ich žalovaná znova nastriekala druhýkrát, a to v roku 2020, čiže dva roky po odstúpení od zmluvy
a znova nesprávne (v rozpore s projektom parkoviska). Tie dve parkovacie miesta, o ktorých svedok

– p. G., tvrdil, že vraj boli na základe požiadavky nastriekané bližšie k čelu budovy, tam nemali byť
podľa projektu parkoviska vôbec nastriekané a navyše sa tak z jednej strany nedajú poriadne otvoriť
dvere na aute, pretože je tam stena budovy!!! Tak ako by toto mohlo byť výhodnejšie pre osoby s
obmedzenou schopnosťou pohybu? Takže od počiatku až do odstúpenia od zmluvy bolo značenie
jedno a nesprávne. No a pokiaľ ide o kontajner, ktorý mal stáť na vyhradenom parkovacom mieste

a spôsobiť tak jeho zánik, k tomu len uvádzame, že na tomto mieste podľa projektu parkoviska –
alternatívy č. 1 nemalo vôbec byť parkovacie miesto pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu
(tie dve miesta mali byť ďalej) a navyše je proti logike tvrdenie, že dočasným umiestnením kontajnera
by zaniklo parkovacie miesto – bolo by nanajvýš iba na čas zablokované, ale určite by nezaniklo.
Stavebné práce na budove nemohli mať vplyv na počet a rozmiestnenie vyhradených parkovacích

miest, pretože ako bolo uvedené, nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatej parcely, a to
na parc. CKN č. 852/3; dočasný kontajner nemohol spôsobiť zánik vyhradeného parkovacieho miesta
(viď predchádzajúci odsek) a navyše stavebné práce na budove (nájazdová rampa a zadný vchod)
boli vykonané v roku 2015, a to bolo 5 rokov po uzatvorení zmluvy. V čase stavebných prác bolo
parkovisko dávno nastriekané v rozpore s projektom parkoviska. Do pozornosti súdu ešte dávame

fakt, že svedok p. G., ktorý pri výsluchu uviedol, že žalovanú zastupoval pri zriaďovaní parkoviska,
potvrdil že nemal nijaký písomný súhlas prenajímateľa (žalobcu) na zmenu projektu parkoviska a svedok
p. B. uviedol, že nedával žalovanej žiadne pokyny na zmenu rozmiestnenia parkovacích miest (viď
zápisnica zo dňa 17.9.2020). Navyše p. B. nebol v tom čase štatutárnym orgánom žalobcu, takže by ani
takéto pokyny dávať nemohol. Žalovaná bola viazaná podmienkami zmluvy a bez predchádzajúceho

písomného súhlasu žalobcu podpísaného jeho štatutárnym orgánom nemohla a nemala zmeniť ani
počet ani rozmiestnenie parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. K naplneniu
odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.f)CSP.Tým,žeokresnýsúdsámabezdôvodnespochybnil
projekt parkoviska – alternatívu č. 1, ktorý nebol v konaní a v celom jeho priebehu nijakým spôsobom
spochybnený ani napadnutý, a to ani zo strany žalovanej ako ani svedkami a neprihliadol na neho ako na

záväzný dokument pre žalovanú v zmysle zmluvy a na základe toho vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy
z vyššie uvedeného dôvodu (žalovaná sama v rozpore s dokumentmi – projektom parkoviska a bez
predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu (prenajímateľa) znížila počet parkovacích miest zo 4 na
2 a v rozpore s ním zmenila aj ich rozmiestnenie) nebolo dôvodné a účinné, vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania

najavo (t. j. spochybnil projekt parkoviska a pripustil ďalšiu možnú alternatívu, čo však vôbec strany
sporu počas celého konania neurobili, a teda nespochybnili projekt parkoviska). Nijaké spochybnenie
projektu parkoviska ani nijaké iné možné alternatívy projektu parkoviska počas dokazovania v konaní
ani z prednesov strán sporu nevyplynuli, preto skutkové zistenie súdu, že vyššie uvedený dôvod na
odstúpenie nebol dôvodný nezodpovedá vykonaným dôkazom. Súd mal preto prihliadnuť na projekt

parkoviska vrátane alternatívy č. 1 ako na záväzný dokument v zmysle zmluvy, podľa ktorého mala
žalovaná postupovať, no od začiatku tak neurobila a porušila tak povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy
a následkom toho žalobca od zmluvy odstúpil podľa Čl. III ods. 2 písm. c). Tým, že žalovaná nemala
predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa (žalobcu) na zmenu podmienok zmluvy, t. j. na zníženiepočtu vyhradených parkovacích miest a zmenu ich rozmiestnenia, čo bolo v konaní aj preukázané, došlo
k porušeniu zmluvy a odstúpenie bolo dôvodné. Avšak súd opomenul túto rozhodujúcu skutočnosť,
ktorá bola vykonanými dôkazmi preukázaná (nijaký predchádzajúci písomný súhlas žalobcu na zmenu

počtu a rozmiestnenia vyhradených parkovacích miest nebol v konaní doložený a výsluchom svedkov
sa potvrdilo, že žalovaná taký súhlas ani nemala), a preto došiel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a
chybnému názoru, že odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné. Žalovaná konala bez písomného súhlasu
žalobcu a porušila tak podmienky zmluvy, čo bolo dôvodom na odstúpenie žalobcu od zmluvy. Chýbajúci
predchádzajúci písomný súhlas žalobcu ako prenajímateľa bol jednou z rozhodujúcich skutočností,

ktorá preukazovala porušenie povinností zmluvy žalovanou a dokazovala dôvodnosť odstúpenia od
zmluvy, a ktorú súd v konaní opomenul. Druhým dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bolo, zníženie
počtu kamier žalovanou a ich nefunkčnosť. Žalovaná nedodržala podmienky Zmluvy, nakoľko porušila
Čl. II. bod 3, ktorý hovorí, že dokumenty – Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, ktorého
súčasťou je aj projekt parkoviska sú pre nájomcu (žalovanú) pri realizácii nájmu záväzné a prípadné
odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (žalobcu) a tiež Čl. V.

ods. 1 písm. c), ktorý hovorí, že nájomca sa zaväzuje nainštalovať kamerový systém na objekte do
6 mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy následkom čoho žalobca od zmluvy odstúpil podľa Čl. III
ods. 2 písm. c). Podľa zmluvy a dokumentov záväzných pre žalovanú pri realizácii nájmu, konkrétne
v časti Podnikateľský zámer, mal byť predmet nájmu zabezpečený kamerovým systémom CCTV so 7
dňovým záznamom v počte 4 kamier, a to pre ochranu vozidiel proti krádežiam (Podnikateľský zámer

bol doložený do súdneho spisu). Kamery mali byť plne funkčné, mali byť 4 a žalovaná ako ich vlastník
a vzhľadom na svoje záväzky zo zmluvy mala kontrolovať a funkčné udržiavať. Kamerový systém je
jej vlastníctvom a nikto nebol povinný žalovanú o funkčnosti alebo nefunkčnosti kamerového systému
informovať. Obidve namontované kamery (jedna vo vnútri búdky pri vstupnej rampe a druhá, ktorá
je nasmerovaná výlučne na spomínanú búdku) by v prípade ich funkčnosti aj tak slúžili výlučne na

ochranu majetku žalobkyne, ako bývalého nájomcu, čo je v úplnom rozpore so záväznými dokumentmi,
nakoľko kamery mali byť 4, plne funkčné a mali slúžiť na ochranu vozidiel proti krádežiam. Žalovaná
bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu v rozpore so zmluvou a jej záväznými dokumentmi
znížila počet kamier zo 4 na dve a navyše kamery neboli funkčné (a to ani dodnes). Akékoľvek ústne
dohody boli pre tento nájomný vzťah až do jeho ukončenia odstúpením zo strany žalobcu irelevantné a

nepodstatné! Nijaké ústne dohody nemali nijaké právne účinky, pretože dokumenty – Návrh na prenájom
nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt parkoviska boli pre nájomcu (žalovanú) pri
realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky boli možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase
prenajímateľa (žalobcu). Žalobca nikdy nedal písomný súhlas na zníženie počtu kamier zo 4 na dve. K
tvrdeniam a odôvodneniu súdu uvádzame nasledovné: Súd v odôvodnení uviedol, že nenamontovanie

2 z pôvodne 4 kamier, nemôže byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, pretože
svedkovia uviedli, že po namontovaní 2 kamier bol p. G. zastavený, aby na budovu zvyšné dve kamery
nedával kvôli plánovanej rekonštrukcii a riešeniu a plánovanej inštalácii vlastného kamerového systému
žalobcu. Súd uviedol, že takúto ústnu dohodu je nutné brať ako následné správanie sa zmluvných strán
po uzavretí zmluvy v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktorú sa musí brať ohľad pri

posudzovaní povinností zmluvných strán. Súd poukázal aj na tvrdenie žalovanej, že nemala prístup
do serverovne žalobcu, a tak nemohla niesť zodpovednosť za nefunkčnosť kamerového systému. V
prvom rade, je úplne nelogické tvrdenie svedkov, že po namontovaní dvoch kamier bol p. G. zastavený,
aby nemontoval ďalšie dve kvôli rekonštrukcii a vlastnému kamerovému systému žalobcu, pretože:
keď už montoval dve kamery a nevadilo, že má byť rekonštrukcia, tak to predsa nemohlo vadiť ani

pri namontovaní štyroch kamier v zmysle zmluvných podmienok, nijaká rekonštrukcia nemohla byť
dôvodom na zníženie počtu kamier!, namontoval iba tie dve kamery, ktoré slúžili výlučne na ochranu
majetku žalovanej (prvá vo vnútri búdky pri vstupnej rampe a druhá nasmerovaná výlučne na spomínanú
búdku), čo je v úplnom rozpore so záväznými dokumentmi zmluvy, nakoľko kamery mali slúžiť na
ochranu vozidiel proti krádežiam, no a žalobca doteraz ani nemal nainštalovaný vlastný kamerový

systém, keďže sa spoliehal na žalovanú, že tam kamerový systém v počte 4 kamery a funkčný bude.
Urobil tak až po odstúpení od zmluvy, nakoľko dochádzalo k poškodzovaniu vozidiel na parkovisku. Ešte
podotýkame, že argument o nejakom vlastnom kamerovom systéme žalobcu, nebol dôvodom pre to,
aby žalobkyňa nebola musela plniť svoje povinnosti a záväzky zo zmluvy. Na to, aby mohla žalovaná
znížiť počet kamier zo 4 na dve, potrebovala predchádzajúci písomný súhlas žalobcu (Čl. II ods. 3

zmluvy). V priebehu konania nijaký takýto súhlas nebol doložený a svedkovia potvrdili, že žalovaná
ani takýto predchádzajúci písomný súhlas nemala. Z uvedeného dôvodu nebola oprávnená znížiť
počet kamier a takýmto konaním porušila zmluvu následkom čoho žalobca od zmluvy odstúpil podľa
Čl. III ods. 2 písm. c). Dôležitosť a potreba písomného súhlasu pri akýchkoľvek zmenách zmluvnýchpodmienok (to platí aj pre bod 1 tohto odvolania) a dôvod prečo bol zapracovaný do zmluvy vyplýva
zo špeciálneho Zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, a to z § 6 ods. 6, ktorý
hovorí, že všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia

mať písomnú formu, inak sú neplatné. To znamená, že ak zmluva bola uzatvorená písomne v súlade
s týmto ustanovením, tak zmena zmluvných podmienok mohla tiež nastať iba písomne, a to dodatkom
k zmluve alebo udelením predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu zmluvných podmienok a
povinností a nie ústnou dohodou! Navyše nemožno opomenúť fakt, že aj tie dve kamery sú nefunkčné.
Súdmalpriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(preukázateľnechýbajúcipísomnýsúhlasžalobcuna

zmenu počtu kamier) okrem Obchodného zákonníka aplikovať aj zákon č. 446/2001 Z. z. ako špeciálnu
právnu normu. Ak by tak urobil, nebol by a nemohol brať do úvahy ústnu dohodu na zníženie počtu
kamier. Tým, že súd na uvedený zákon o majetku vyšších územných celkov neprihliadol, došlo k
omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.
1 písm. h). Pokiaľ ide o ,,ústnu dohodu“ o ktorú sa súd opieral a bral ju do úvahy je okrem vyššie
uvedeného žiaduce uviesť aj to, s kým sa vlastne žalovaná dohodla a kto jej dal pokyn na to, aby neboli

namontované zvyšné dve kamery. Podotýkame, že svedok, pán B., nebol v čase zmluvného vzťahu
štatutárnym orgánom žalobcu, ale len jeho zamestnancom a v priebehu konania sa ani nepreukázal
nijakým poverením, aby mohol konať v zmluvných veciach namiesto štatutárneho orgánu žalobcu.
Nijakými ústnymi pokynmi zamestnanca nebolo predsa možné meniť písomne dohodnuté podmienky
zmluvy. Žalovaná tvrdila, že nemala prístup do serverovne žalobcu a súd na toto tvrdenie prihliadol s tým,

že tak nemohla niesť zodpovednosť za nefunkčnosť kamerového systému. Avšak ide o len o tvrdenie
žalovanej, nakoľko toto tvrdenie nijakým spôsobom v konaní nepreukázala. Nedoložila nijaké dôkazy
o tom, že by bola niekedy o prístup žiadala, ani o tom, že by jej mal byť prístup odopretý. Kamerový
systém je vlastníctvom žalovanej, ona predsa mala kontrolovať jeho stálu funkčnosť, starať sa o neho
a plniť tak záväzky zo zmluvy. Namontovanie kamerového systému a jeho funkčnosť boli podľa zmluvy

povinnosťou žalovanej. Ak žalovaná tvrdila, že nevedela, že systém je nefunkčný a dozvedela sa to až
z odstúpenia od zmluvy (a ani potom ani dodnes nevykonala nápravu), tak ako si vlastne plnila svoj
záväzok zo zmluvy? Žalovaná sa o kamerový systém vôbec nezaujímala. Žalobca nemal povinnosť
žalovanúupozorňovaťnato,žejepotrebnédomontovaťkamery,alebožejesystémnefunkčný.Bolitojej
povinnosti zo zmluvy. O nefunkčnosti vedela minimálne od 19. 3. 2018 (doručené odstúpenie od zmluvy)

a nedostatky neodstránila ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mala byť poskytnutá (§ 350 ObZ).
Netreba zabúdať na skutočnosť, že sa jej za kamerový a parkovací systém každoročne odpočítavalo
1000 eur z nájomného vo výške 1100 eur. Takže sa tento systém započítaval do nájmu a žalovaná tak
platila nájom 100 eur ročne. Žalobca sa tak mal stať vlastníkom neúplného a nefunkčného kamerového
systému. No a záverom k tomu žalobca uviedol, že si kamerový systém mohla sfunkčniť a napojiť

sama, mimo žalobcovej serverovne a iným spôsobom. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Tým, že žalovaná nemala predchádzajúci písomný súhlas
prenajímateľa (žalobcu) na zmenu podmienok zmluvy, t. j. na zníženie počtu kamier zo 4 na dve, čo
bolo v konaní aj preukázané, došlo z jej strany k porušeniu zmluvy a odstúpenie žalobcu bolo dôvodné.
Avšak súd opomenul túto rozhodujúcu skutočnosť, ktorá bola vykonanými dôkazmi preukázaná (nijaký

predchádzajúci písomný súhlas žalobcu na zníženie počtu kamier zo 4 na dve nebol v konaní doložený
a výsluchom svedkov sa potvrdilo, že žalovaná taký súhlas ani nemala), a preto došiel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu a chybnému názoru, že odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné. Žalovaná konala
bez písomného súhlasu žalobcu a porušila tak podmienky zmluvy, čo bolo dôvodom na odstúpenie
žalobcu od zmluvy. Chýbajúci predchádzajúci písomný súhlas žalobcu ako prenajímateľa bol jednou

z rozhodujúcich skutočností, ktorá preukazovala porušenie povinností zmluvy žalovanou a dokazovala
dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, a ktorú súd v konaní opomenul. Súd mal pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav (preukázateľne chýbajúci písomný súhlas žalobcu na zmenu počtu kamier) okrem
Obchodného zákonníka aplikovať aj Zákon č. 446/2001 Z. z. ako špeciálnu právnu normu (§ 6 ods. 6). Ak
by tak urobil, nebol by a nemohol brať do úvahy ústnu dohodu na zníženie počtu kamier (ústna dohoda

bola navyše iba medzi zamestnancom a žalovanou, resp. svedkom p. G.). Tým, že súd na uvedený
zákon o majetku vyšších územných celkov neprihliadol, došlo k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h). Posledným a tretím dôvodom na
odstúpenie od zmluvy bolo to, že žalovaná nevykonávala zimnú údržbu prenajatej plochy. K tvrdeniam a
odôvodneniu súdu uvádzame nasledovné: Súd v odôvodnení uviedol, že predložená fotodokumentácia

nezobrazuje parkovisko v nejakom kalamitnom stave. Ďalej uviedol, že ak Správa a údržba ciest PSK
(ďalej aj ,,SaÚC PSK“) vykonávala zimnú údržbu parkoviska, možno to považovať za trojdohodu medzi
žalobcom, žalovanou a SaÚC PSK (§ 266 ods. 3 ObZ). Vykonávanie zimnej údržby nespočíva len v
odhŕňaní snehu, ale v celkovej starostlivosti o predmet nájmu počas zimy, a teda aj v posype v prípadepoľadovice. Žalovaná porušila Čl. V. ods. 1 písm. d) zmluvy. V súdnom spise je aj fotodokumentácia
na ktorej je zachytené zasnežené parkovisko, poľadovica. Pokiaľ ide o trojdohodu, ktorú súd uviedol
v odôvodnení a na základe toho neuznal nevykonávanie zimnej údržby ako dôvod na odstúpenie od

zmluvy, s touto úvahou súdu nemožno súhlasiť. V konaní bolo preukázané (výpoveď svedka p. G., viď
zápisnica z pojednávania zo dňa 17. 9. 2020), že zimnú údržbu robila Správa a údržba ciest PSK, a
to na základe ústnej dohody a zadarmo. To znamená, že SaÚC PSK robila zimnú údržbu namiesto
žalovanej a robila ju zadarmo. Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja je rozpočtovou
organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu a vo finančných vzťahoch je napojená na rozpočet

žalobcu a správcom zvereného majetku (z. č. 523/2004 Z. z., z. č. 446/2001 Z. z.). To znamená, že ak
SaÚC PSK vykonávala zimnú údržbu namiesto žalovanej bez akejkoľvek písomnej dohody a zadarmo,
tak tú údržbu si vlastne žalobca robil sám prostredníctvom svojej organizácie, s požitím vlastného
majetku zvereného SaÚC PSK (vozidlá, sypače) a výdavky na túto údržbu boli výdavkami SaÚC PSK,
a teda výdavkami žalobcu. V konečnom dôsledku tú zimnú údržbu si robil sám žalobca prostredníctvom
svojej organizácie na svoje trovy. Ak by existovala písomná dohoda medzi žalovanou a SaÚC PSK,

ktorej predmetom by bolo vykonávanie zimnej údržby za odplatu, vtedy by sme mohli konštatovať, že
žalovaná zabezpečila zimnú údržbu prenajatej nehnuteľnosti. Je preto úplne v rozpore s logikou tvrdiť,
že išlo o trojdohodu, pretože keby to takto žalobca bol chcel (vykonávať údržbu sám a na svoje trovy),
tak by sa vykonávanie zimnej údržby nebolo dalo do zmluvy ako záväzok pre žalovanú! K naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak

medzi vykonaným dôkazom a z neho vyvodeným skutkovým záverom je zrejmý nesúlad. Výpoveďou
svedka p. G. (vykonaný dôkaz) bolo v konaní preukázané, že zimnú údržbu robila Správa a údržba ciest
PSK, a to na základe ústnej dohody a zadarmo a na základe toho súd vyvodil skutkový záver, že došlo k
trojdohode medzi žalobcom, žalovanou a SaÚC PSK. Nakoľko však na základe vyššie uvedeného zimnú
údržbu si v skutočnosti robil sám žalobca prostredníctvom svojej organizácie na svoje trovy, nerobila a

nemohla ju robiť žalovaná ako svoj záväzok zo zmluvy! Súd preto nemohol vyvodiť skutkový záver, že
žalovanávykonávalazimnúúdržbu,keďsijuvykonávalžalobcanasvojetrovy,atedanesprávneposúdil,
že žalovaná neporušila povinnosti zo zmluvy a že odstúpenie od zmluvy preto nebolo dôvodné. Žalobca
má za to, že na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná porušila svoje povinnosti a záväzky
zo zmluvy, a preto považuje odstúpenie od zmluvy za dôvodné a účinné dňom jeho doručenia dňa 19.

3. 2018. Na základe tohto odstúpenia má teda žalobca za to, že žalovaná užíva jeho nehnuteľnosť
bez právneho dôvodu, a preto je táto žaloba dôvodná. Inštitút odstúpenia ako aj dôvody odstúpenia
boli v zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK v znení jej dodatkov upravené a dohodnuté v
Čl. III. ods. 2 písm. c) a ods. 3 zmluvy (viď Dodatok č. 4 k zmluve). Čl. III. ods. 2 písm. c) upravoval
odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa Čl. V zmluvy. Neupravoval písomné výzvy

aniposkytovaniedodatočnýchlehôtpreplnenie,pretoužsamotnýmporušenímpovinnostívČl.Vzmluvy
mohol žalobca od zmluvy odstúpiť. Žalovaná porušila Čl. V zmluvy v troch bodoch a žalobca od zmluvy
odstúpil. Naproti tomu Čl. III. ods. 3 zmluvy upravoval odstúpenie pri rôznych iných porušeniach zmluvy
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy. Záverom je teda potrebné poukázať na skutočnosť,
že keďže žalovaná vôbec od počiatku neplnila svoje záväzky zo zmluvy, žalobca odstúpil v súlade

Čl. III. ods. 2 písm. c) zmluvy. V každom prípade, ak by mohla nastať pochybnosť o tom, či mala
alebo nemala byť žalovanej poskytnutá dodatočná lehota na plnenie (žalobca má za to, že v zmysle
zmluvy a jej Čl. III ods. 2 písm. c) dodatočná lehota na plnenie nemusela a nemala byť žalovanej
poskytnutá), poukazujeme ešte na § 350 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že ,,ak je dodatočná
lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo

oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky
odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie
povinností.“ To znamená, že odstúpenie od zmluvy by bolo aj tak v každom prípade platné, iba by
sa jeho účinky posunuli na neskôr, t. j. po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá by sa
bola mala poskytnúť na plnenie povinností (v tomto prípade by odstránenie nedostatkov mohlo trvať

nanajvýš jeden mesiac). Tu nakoniec už len žalobca dopĺnil, že žalovaná nesplnila svoje povinnosti
ani len v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mala byť poskytnutá, ani sa o to nijakým spôsobom
nesnažila – dodnes (necelé 3 roky po odstúpení od zmluvy) nie sú doplnené a sfunkčnené kamery,
počet a rozmiestnenie vyhradených parkovacích miest je v rozpore s projektom parkoviska. V súvislosti
s uvedenými skutočnosťami považuje Prešovský samosprávny kraj nárok na zaplatenie sumy vo výške

7.546,7 za dôvodný a oprávnený (odôvodnenie tohto nároku je rozpísané v samotnej žalobe). Pokiaľ ide
o výrok č. III Rozsudku týkajúci sa trov konania, v prípade že odvolací súd vyhovie odvolaniu žalobcu,
navrhuje žalobca žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznať. Na základe vyššie uvedených
skutočností má žalobca za to, že odstúpenie od zmluvy bolo účinné a táto žaloba je dôvodná, a pretonavrhujeodvolaciemusúdu,KrajskémusúduvPrešove,abyrozhodnutiesúduprvejinštancie,Rozsudok
č. 21Cb/73/2019-168 zo dňa 15. 10. 2020, v súlade § 388 CSP zmenil takto: 1.Žalovaná je povinná
vypratať nehnuteľnosť pozemok - parcelu registra “C“, parc. č. 852/2, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere2668m2,katastrálneúzemieA.,zapísanúnaLVč.XXXXX,atovrátanedemontážekamerového
systému na objekte na parc. č. 852/1, katastrálne územie A., súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXXX,
a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 7.546,7 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,07 % ročne od 19. 3. 2018 do zaplatenia na
účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň nepriznal

žalovanej nárok na náhradu trov konania.

13. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 17.3.2021 k odvolaniu žalobcu uviedol, že so
skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobcu sa v celom rozsahu žalovaná nestotožňuje, skutočnosti
v ňom uvedené považuje za klamlivé a zavádzajúce a v celom rozsahu sa stotožňujeme s rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 21Cb/73/2019, zo dňa 15.10.2020. Považuje ho za vecne správny a

dostatočne odôvodnený. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 21Cb/73/2019, zo
dňa 15.10.2020 je zrejmé, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami sporu bola dňa
09.09.2010 uzatvorená Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK, no vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by Ing. Miroslava Kasaničová – ATELIER MK v priebehu trvania nájomného
vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej zmluvy a že by dôvody uvádzane PSK v

odstúpení od zmluvy o prenájme, zo dňa 12.03.2018 boli dôvodné. Čo sa týka skutočností uvedených
v odstúpení od zmluvy o prenájme, zo strany žalovaného, a to konkrétne, že nájomca svojvoľne znížil
počet kamier kamerového systému zo štyroch na dve, aj naďalej žalovaná trvá na to, že tieto skutočnosti
sa nezakladajú na pravde, nakoľko pri montovaní kamerového systému nájomcom došlo k ústnej
dohode medzi žalobkyňou a žalovaným o znížení počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu, že

kamery, ktoré mali byť umiestnené na rohoch budovy PSK, tam nebolo možné umiestniť z dôvodu
plánovaného umiestnenia vlastného kamerového systému prenajímateľa na uvedených miestach. K
ďalším skutočnostiam, ktorými v konaní argumentuje žalobca, a to konkrétne vykonávanie zimnej údržby
prenajatej nehnuteľnosti, poukazuje žalovaná, že túto údržbu zabezpečovala pravidelne, v prípade
potreby, a to počas noci, keď na uvedenom parkovisku neboli motorové vozidlá, ktorých prítomnosť by

túto údržbu znemožňovala. V predchádzajúcich vyjadreniach žalovaná už uviedla názov spoločnosti,
ktoré túto údržbu pre žalovanú spočiatku vykonávali, k čomu priložila aj e-mailovú komunikáciu,
ktorá potvrdzuje uvedenú objednávku. Zároveň priložila aj fotodokumentáciu snežnej frézy, ktorú si
zabezpečila a je vo vlastníctve žalovanej a ktorou pravidelne vykonávala údržbu v prípade neočakávanej
situácie. Čo sa týka dôvodu žalovaného na odstúpenie od zmluvy o prenájme, a to konkrétne porušenie

čl. II ods. 3 Zmluvy o prenájme spočívajúce v počte a rozmiestnení parkovacích miest pre osoby s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. S uvedenými tvrdeniami žalobcu sa nemožno stotožniť,
nakoľko Prešovský samosprávny kraj ako prenajímateľ vykonal svojvoľne stavebné úpravy, a to bez
predchádzajúcej písomnej dohody a na základe týchto skutočností zanikli dve vyhradené parkovacie
miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Stavebné úpravy vykonané

žalobcom sa týkali nájazdovej rampy, ako aj vstupu do budovy Prešovského samosprávneho kraja, ktoré
boli postavené zo strany žalobcu dodatočne a na týchto miestach boli pôvodne umiestnené parkovacie
miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočností má žalovaná aj naďalej zato, že zo strany žalobcu nebola žiadnym spôsobom preukázaná
skutočnosť, že žalovaná porušila akýkoľvek bod Nájomnej zmluvy zo dňa 09.09.2010, na základe

ktorého by táto zmluva mala byť predčasne ukončená odstúpením zo strany žalobcu. Zároveň žalovaná
znova poukázala na fakt, že s plnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy nebol žiaden problém až do
doby zmeny vedenia Prešovského samosprávneho kraja. Taktiež opakovane žalovaná poukazuje na
skutočnosť, že predmetná nájomná zmluva je uzatvorená na dobu určitú, a to konkrétne do 14.09.2030,
čo podľa ustanovení § 676 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znamená, že „Nájom sa

skončiuplynutímdoby,naktorúsadojednal,...“Ajnaďalejžalovanátrvánaskutočnostiach,žePrešovský
samosprávnykrajakoprenajímateľvykonalstavebnéúpravy,atobezpredchádzajúcejpísomnejdohody
a na základe týchto skutočností zanikli dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie. Na základe uvedeného má aj naďalej za to, že nepovažuje konanie
žalovanej za porušenie čl. II. ods. 3 Zmluvy o prenájme. Čo sa týka skutočností uvedených vo vyjadrení

žalobcu, a to konkrétne, že nájomca svojvoľne znížil počet kamier kamerového systému zo štyroch na
dve, tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde nakoľko opakovane žalovaná uvádza, že pri montovaní
kamerového systému nájomcom došlo k ústnej dohode medzi žalobkyňou a žalovaným o znížení
počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu, že kamery, ktoré mali byť umiestnené na rohochbudovy PSK tam nebolo možné umiestniť, z dôvodu plánovaného umiestnenia vlastného kamerového
systému prenajímateľa na uvedených miestach. To že žalobca s časovým odstupom odmieta takýto
typ dohody, nemôže byť na škodu žalovanej obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase kedy k

uvedenej ústnej dohode došlo bolo prenajímateľom staré vedenie PSK a vzhľadom k tejto skutočnosti
žiadala aj o výsluch pána B., ktorý v uvedenom období pracoval pre žalobcu a takýmito informáciami
disponuje. A teda žalovaná naďalej trváme na tom, že ani v tomto prípade toto nemožno považovať za
porušenie nájomnej zmluvy, nakoľko v tomto prípade bola uzatvorená ústna dohoda medzi nájomnom
a bývalým vedením PSK, ktorá je absolútne logická, vzhľadom k duplicite kamerového záznamu. Čo

sa týka skutočností uvedených, že prenajímateľ zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené
od internetovej siete, čo znemožňuje prenos dát do záznamového média a že je jeho povinnosťou
tento systém a kamery kontrolovať a udržiavať plne funkčné, žalovaná opakovane uviedla, že ako
nájomca nemohla mať vedomosť o tom, že kamery kamerového systému boli odpojené od internetovej
siete, na ktorú je kamerový systém pripojený, vzhľadom k skutočnosti, že žalovaná nemala už od
vzniku nájomného vzťahu žiaden prístup do serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží Úradu

PSK, kde je umiestnené záznamové zariadenie, a teda nikdy nedisponovala a ani nemohla disponovať
informáciou, či je predmetný kamerový systém plne funkčný. O prípadných poruchách kamerového
systému sa žalovaná mohla dozvedieť len od prenajímateľa, resp. ním poverených osôb. To, že žalobca
o týchto skutočnostiach žalovanú nikdy a žiadnym spôsobom neinformoval taktiež nemôže byť na
škodu žalovanej a nemôže vytvárať podklad na predčasné ukončenie uzatvorenej nájomnej zmluvy. K

skutočnostiam uvedeným v odvolaní žalobcu, a to konkrétne, k vykonávaniu zimnej údržby prenajatej
nehnuteľnosti, opakovane žalovaná poukázala, že túto údržbu zabezpečovala pravidelne, v prípade
potreby a to počas noci, keď na uvedenom parkovisku neboli motorové vozidlá, ktorých prítomnosť by
túto údržbu znemožňovala. Túto údržbu pre žalovanú spočiatku vykonávala Správa a údržba ciest mesta
Prešov, a to až do doby kedy došlo k výmene vedenia Prešovského samosprávneho kraja. Od uvedenej

doby údržbu pre žalovanú vykonáva spoločnosť J.V.S., s. r. o, Prešov, so sídlom Pionierska 24, 080 05
Prešov, ktorá na prenajatej nehnuteľnosti aj v súčasnosti vykonáva pravidelnú údržbu počas nočných
hodín. K uvedeným tvrdeniam doložila aj e-mailovú komunikáciu medzi žalovanou a touto spoločnosťou,
ktoré potvrdzujú uvedenú objednávku. Zároveň priložila aj fotodokumentáciu snežnej frézy, ktorú si
zabezpečila a je vo vlastníctve žalovanej a ktorou pravidelne vykonávala údržbu v prípade neočakávanej

situácie. Skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobcu, že údržba bola vykonávaná pre žalovanú zadarmo
nie sú v žiadnom prípade založené na pravde. Na základe vyššie uvedeného má aj naďalej zato, že
do dnešného dňa nebol zo strany žalovanej ako nájomcu porušený žiaden bod nájomnej zmluvy zo
dňa 09.09.2010, na základe ktorého by táto zmluva mala byť predčasne ukončená odstúpením zo
strany žalobcu. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočností má žalovaná za to, že Okresný súd

Prešov sa v rozsudku sp. zn. 21Cb/73/2019, zo dňa 15.10.2020 vysporiadal so všetkými dôkazmi
navrhnutými a vykonanými v priebehu celého vykonaného dokazovania, a zároveň sa dostatočne
vysporiadal so závermi, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v odôvodnení predmetného rozsudku
a teda, že rozsudok Okresného súdu Prešov je vecne správny, dostatočne odôvodnený a vydaný v
súlade s vykonaným dokazovaním. Na základe uvedeného, ako aj na základe všetkých jej vyjadrení

nachádzajúcich sa v súdnom spise žalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné
odmietolapodľa§387CSProzsudokOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.21Cb/73/2019,zodňa15.10.2020
ako vecne správny potvrdil.

14.KrajskýsúdvPrešoverozsudkomč.k.5Cob/13/2021zodňa14.10.2021potvrdilrozsudoksúduprvej

inštancie vo výrokoch II. a III. a zároveň rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhol, aby
rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. a III. výroku zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby dovolací súd vo veci sám rozhodol a rozsudok
odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie. Rozsudok odvolacieho súdu podľa žalobcu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) Zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalobca
k odôvodneniu rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu uviedol, že súdu predložil projekt

parkoviska vrátane jeho zakreslenia – alternatíva č. 1, ktorý bol záväzným dokumentom. Táto alternatíva
1 predložená žalovanou bola akceptovaná žalobcom. Značenie parkovacích miest bolo podľa žalobcu
od začiatku nesprávne. Nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatého pozemku a kontajner bol
umiestnený na mieste, kde vôbec nemali byť parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťoupohybu. Žalovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu v rozpore so Zmluvou a jej
záväznými dokumentmi znížila počet kamier zo štyroch na dve kamery, ktoré ani neboli funkčné. Žalobca
nedal nikdy písomný súhlas na zníženie počtu kamier. Podľa žalobcu nijaká rekonštrukcia nemohla byť

dôvodom pre zníženie počtu kamier, dve kamery boli nainštalované iba na ochranu majetku žalovanej a
žalobca doteraz ani nenainštaloval vlastné kamery. Žalobca zároveň uviedol, že kamery nainštaloval až
po odstúpení od Zmluvy. Svedok p. B., s ktorým mala žalovaná uzatvoriť ústnu dohodu o znížení počtu
kamier, nebol štatutárnym orgánom žalobcu a v priebehu konania sa nepreukázal ani poverením, aby
mohol konať namiesto štatutárneho orgánu žalobcu. Kamerový systém je vlastníctvom žalovanej a ona

preto mala kontrolovať jeho funkčnosť. Zimnú údržbu parkoviska robila Správa a údržba ciest PSK, a to
namiesto žalovanej a robila ju zadarmo. Údržbu si tak robil žalobca vlastne sám, keďže ide o rozpočtovú
organizáciu žalobcu a výdavky na jej vykonanie boli vlastne výdavkami žalobcu. Podľa žalobcu odvolací
súd vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval § 6 ods. 6 Zákona č. 446/2001 Z. z., podľa
ktorého všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať
písomnú formu, inak sú neplatné. Na základe tohto ustanovenia uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu,

v ktorej si zmluvné strany dohodli, že prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom
súhlase prenajímateľa. Ak Zmluva bola uzatvorená písomne, tak aj zmena zmluvných podmienok mohla
nastať iba písomne, a to dodatkom k Zmluve alebo udelením predchádzajúceho písomného súhlasu, a
nie ústnou dohodou. Inak by stačilo pri nakladaní s majetkom samosprávneho kraja uzatvoriť písomnú
zmluvu a na základe ústnych dohôd meniť jej podmienky. Samosprávny kraj je podľa Zákona č. 211/2000

Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov povinnou osobou, ktorá musí zmluvy zverejňovať. Za kamerový
a parkovací systém sa žalovanej každoročne odpočítavalo 1 000 eur z nájomného vo výške 1 100 eur.
Táto suma sa započítavala do nájmu. Ak § 6 ods. 6 Zákona č. 446/2001 Z. z. ustanovuje, že všetky
právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu,

inaksúneplatné,majúmaťajzmeny(napríkladdodatky,dohody,písomnésúhlasyapod.)týchtoúkonov,
ktoré majú dopad a menia práva a povinnosti zmluvných strán písomnú formu? Túto otázku žalobca
na záver svojho dovolania špecifikoval ako právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu.

16. K dovolaniu žalobcu doručila súdu vyjadrenie žalovaná, ktorá dovolaciemu súdu navrhla dovolanie
žalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Žalovaná sa stotožňuje s rozsudkami súdov nižšej inštancie a
oba rozsudky považuje za vecne správne. K zníženiu počtu kamier žalovaná zotrvala na tom, že
pri montovaní kamerového systému nájomcom prišlo k ústnej dohode o znížení počtu kamier. Podľa
žalovanej zo strany žalobcu nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť, že žalovaná porušila

akýkoľvek bod Zmluvy, na základe čoho mal žalobca od nej odstúpiť. S plnením záväzkov vyplývajúcich
zo Zmluvy nebol žiaden problém až do zmeny vedenia žalobcu.

17. Uznesením zo dňa 29.6.2023 č. k. 3Obdo/44/2022-271 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2021 č. k. 5Cob/13/2021-213 a rozsudok Okresného

súdu Prešov z 15. októbra 2020 č. k. 21Cb/73/2019-168 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na
ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného
uviedol, že dovolateľ vymedzil dovolací dôvod nesprávnym právnym posúdením otázky platnosti ústnej
dohody žalobcu so žalovanou na znížení počtu kamier, ktoré sa žalovaná v Zmluve zaviazala dodať a
inštalovať, čím podľa dovolateľa malo prísť k zmene Zmluvy. Odvolací súd podľa žalobcu neaplikoval

§ 6 ods. 6 Zákona č. 446/2001 Z. z. Otázka aplikácie § 6 ods. 6 Zákona č. 446/2001 Z. z. a zmien
takto povinne písomne uzatváraných zmlúv nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
vyriešená. Zároveň ide o právnu otázku, od ktorej vyriešenia závisí platnosť odstúpenia od Zmluvy
žalobcom, preto ide o právnu otázku, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie súdov nižšej inštancie v
preskúmavanej veci a od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolanie žalobcu

je z tohto dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 446/2001
Z. z. majetok vyššieho územného celku tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných
prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve vyššieho územného celku
podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne vyšší územný celok do vlastníctva prechodom z majetku
štátu, na základe tohto zákona alebo osobitného zákona alebo vlastnou činnosťou. Podľa § 6 ods. 6

Zákona č. 446/2001 Z. z. všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného
celku musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Podľa § 261 ods. 2 OBZ touto časťou zákona sa
spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 272ods. 1 OBZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone,
alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela
v písomnej forme. Podľa § 272 ods. 2 OBZ ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že

sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 40 ods. 1 Zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 2 OZ
písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Žalobca so žalovanou uzatvorili
Zmluvu podľa § 663 a nasl. OZ a podľa Zákona č. 446/2001 Z. z. V čl. VII. bod 2 Zmluvy si zmluvné
strany dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V Dodatku č. 4 Zmluvy zmluvné strany zmenili čl.

VII. bod 2 Zmluvy tak, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa
riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na
povahu subjektov uzatvárajúcich Zmluvu sa v súlade s kogentným ustanovením § 261 ods. 2 OBZ
spravuje ich záväzkový vzťah právnou úpravou obsiahnutou v OBZ a v súlade s § 261 ods. 9 OBZ
aj ustanoveniami o nájomnej zmluve obsiahnutými v OZ. Zároveň je potrebné na Zmluvu aplikovať

osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v Zákone č. 446/2001 Z. z. Zákon č. 446/2001 Z. z. obsahuje v §
6 ods. 6 úpravu obligatórnej písomnosti právnych úkonov, pri ktorých vyšší územný celok (ktorým je
v súlade s § 1 Zákona č. 446/2001 Z. z. samosprávny kraj) nakladá s majetkom vyššieho územného
celku. O tom, či samotná Zmluva mala byť uzatvorená písomne, v konaní spor nevznikol. V konaní
vznikol spor o to, či zo zákona povinne písomne uzatváranú zmluvu je možné meniť následnou ústnou

dohodou zmluvných strán. Predmetom Zmluvy nebol len nájom nehnuteľnosti patriacej žalobcovi, ale
predmetom Zmluvy bolo aj zhotovenie diela (parkovací a kamerový systém) za dohodnutú cenu, ktorú
sa žalobca zaviazal postupne žalovanej platiť formou zápočtov s nájomným. Dielo sa malo po ukončení
doby nájmu stať majetkom žalobcu. Aj v prípade tejto súčasti Zmluvy ide o nakladanie s majetkom
žalobcu, a to s finančnými prostriedkami žalobcu, za ktoré mal tento parkovací a kamerový systém

nadobudnúť a aj na túto súčasť Zmluvy sa preto vzťahuje obligatórna písomnosť. Odvolací súd k
otázke písomnej formy dohody zmluvných strán o zúžení povinnosti žalovanej inštalovať dohodnutý
počet kamier uviedol, že z § 6 ods. 6 Zákona č. 446/2001 Z. z. vyplýva sankcia neplatnosti právneho
úkonu žalobcu súvisiaca s nedodržaním písomnej formy právneho úkonu spojeného s nakladaním s
majetkom žalobcu. Podľa odvolacieho súdu by bolo možné predmetné ustanovenie aplikovať vtedy,

ak by Zmluva nebola uzatvorená písomne, nie však vtedy, keď si zmluvné strany upravili povinnosť
vyplývajúcu im zo Zmluvy, ktorá nemala súvis s nakladaním s majetkom žalobcu. Najvyšší súd sa
s uvedeným odôvodnením odvolacieho súdu nestotožňuje. Tvrdenie odvolacieho súdu, že zmluvné
strany si dohodou na znížení počtu kamier upravili povinnosť, ktorá nemala súvis s nakladaním s
majetkom žalobcu, nie je správne. Ako už najvyšší súd uviedol, predmetom Zmluvy bolo okrem nájmu

nehnuteľnosti aj zhotovenie diela, ktorým bol parkovací a kamerový systém s dohodnutou cenou, ktorú
sa žalobca zaviazal postupne žalovanej uhrádzať formou zápočtov k nájomnému a ku ktorému mal
nadobudnúťvlastníckeprávo.Pretoajtakátodohodazmluvnýchstrán,ktorámenilarozsahdohodnutého
diela, mala nepochybne súvis s nakladaním s majetkom žalobcu. Zákon č. 446/2001 Z. z. neobsahuje
osobitnú úpravu formy zmeny a zrušenia zmlúv, ktoré boli uzatvorené písomne v súlade s § 6 ods. 6

Zákona č. 446/2001 Z. z. Na právne posúdenie veci by bolo potom potrebné aplikovať všeobecnú úpravu
obsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Aplikácia uvedeného
zákonného ustanovenia súdu ukladá skúmať obsah zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami
a v závislosti od toho, či si zmluvné strany v zmluve dohodli povinnosť zmeniť alebo zrušiť zmluvu
len písomne, prijať záver, či bolo možné zmluvu zmeniť alebo zrušiť len písomne. Aplikácia § 272

ods. 2 OBZ tak súdom aj v prípade písomne uzatvorenej zmluvy umožňuje prijať záver, že takúto
zmluvu je možné zmeniť alebo zrušiť, aj na základe ústnej dohody zmluvných strán, ak sa zmluvné
strany v zmluve výslovne nedohodli inak (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 16. mája 2006 sp.
zn. 1Obdo/26/2004). Zmluva bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená písomne. Pokiaľ by súd
aplikoval § 272 ods. 2 OBZ a vyslovil záver, že podľa § 272 ods. 2 OBZ vzhľadom na dohodu žalobcu

a žalovanej v Zmluve nebolo možné, aby zmluvné strany zmenili obsah Zmluvy inak než písomne,
umožnil by, ak by v inom prípade takáto dohoda zmluvných strán obsiahnutá v zmluve nebola, aby
aj v prípade zo zákona povinne písomne uzatváraných zmlúv spadajúcich pod režim obchodných
záväzkových vzťahov, pri ktorých zákon neobsahuje osobitnú úpravu ich zmien a zrušenia, bolo možnétakéto zmluvy zmeniť alebo zrušiť ústnou (prípadne konkludentnou) dohodou zmluvných strán. Je preto
namieste vysporiadať sa s otázkou, či aplikácia § 272 ods. 2 OBZ umožňujúca aj ústne (a prípadne
aj konkludentne) dohodnuté zmeny alebo zrušenia písomne uzavretých zmlúv, nie je v rozpore s

osobitnouprávnounormouupravujúcouobligatórnupísomnosťzmlúvobsiahnutouv§6ods.6Zákonač.
466/2001 Z. z. Všeobecne je účelom zákonom stanovenej písomnej formy právneho úkonu jednoznačná
preukázateľnosť uskutočneného právneho úkonu. Účelom právnej úpravy písomnosti zmlúv týkajúcich
sa nakladania s majetkom vyššieho územného celku je aj zabezpečenie transparentnosti nakladania
s majetkom vyššieho územného celku, a tým aj hospodárnosti, efektívnosti a rešpektovania pravidiel

hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku. Právna norma obsiahnutá v § 6 ods. 6 Zákona č.
466/2001 Z. z. má zároveň kogentnú povahu, keďže je obsiahnutá v predpise verejného práva a zákon
neumožňuje sa od nej odchýliť, naopak jej nedodržanie výslovne sankcionuje absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu. Vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v OBZ má povahu špeciálnej právnej normy.
Podľa najvyššieho súdu je v rozpore s takouto právnou normou, jej povahou a účelom, aby bolo
zmluvným stranám umožnené, v závislosti od obsahu samotnej zmluvy, zmeniť alebo zrušiť zmluvu, pre

ktorú je zákonom predpísaná písomná forma, inou formou, než písomnou. V opačnom prípade by bolo
zmluvným stranám umožnené obchádzanie zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy následnými
zmenami zmluvy v inej, než písomnej forme. Právnu úpravu obsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ preto nie je
možné aplikovať na zmluvu, ktorej písomnú formu stanovuje zákon. Pre režim zmlúv podľa občianskeho
práva je právna úprava jednoznačná, keď § 40 ods. 2 OZ upravuje, že písomne uzavretá dohoda sa

môžezmeniťalebozrušiťibapísomne,atočiužvprípadepísomnejformyzmluvydohodnutejzmluvnými
stranami,takajvprípadepísomnejformystanovenejzákonom.Uvedenúprávnuúpravualeniejemožné
automaticky aplikovať na obchodné záväzkové vzťahy, keďže § 272 ods. 2 OBZ obsahuje odlišnú právnu
úpravu, ktorá má v obchodných záväzkových vzťahoch prednosť. Právnu úpravu obsiahnutú v § 40 ods.
2 OZ je ale potrebné aplikovať v obchodných záväzkových vzťahoch vtedy, keď aplikácia § 272 ods. 2

OBZ je vylúčená zákonom stanovenou písomnou formou zmluvy. Preto aj v tomto prípade je potrebné
v súlade s § 1 ods. 2 OBZ aplikovať § 40 ods. 2 OZ a dospieť k záveru, že zmeny Zmluvy bolo možné
realizovať výlučne písomnou formou, a to bez ohľadu na to, či si zmluvné strany takúto formu zmeny
alebo zrušenia Zmluvy dohodli v Zmluve. Ustanovenie § 272 ods. 2 OBZ zostáva aplikovateľné pre
prípady, kedy je písomnosť zmluvy daná požiadavkou aspoň jednej zo zmluvných strán v súlade s § 272

ods. 1 OBZ. V takom prípade je následkom nedodržania písomnej formy zmeny alebo zrušenia zmluvy
relatívna neplatnosť právneho úkonu. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že právnu
úpravu obsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ nie je možné použiť na zmluvu, ktorej písomnú formu predpisuje
zákon.Ajvobchodnýchzáväzkovýchvzťahochjevprípadezákonomstanovenejpísomnejformyzmluvy
potrebné na zmenu a zrušenie takej zmluvy aplikovať § 40 ods. 2 OZ. Pre formu zmeny a zrušenia

zmluvy preto nemá žiaden právny význam dohoda zmluvných strán obsiahnutá v zmluve upravujúca
formu zmeny alebo zrušenia zmluvy. Zmena alebo zrušenie zmluvy, pre ktorú zákon predpisuje písomnú
formu, v inej forme, než písomnej, je absolútne neplatným právnym úkonom. Z uvedených záverov
najvyššieho súdu vyplýva, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že Zmluvu, ktorú
žalobca so žalovanou uzatvoril ako povinne písomnú zmluvu v súlade s § 6 ods. 6 Zákona č. 446/2001

Z. z., je možné zmeniť ústnou dohodou. Ústna dohoda zmluvných strán na zmene zmluvy, pri ktorej
zákon predpisuje písomnú formu, je absolútne neplatným právnym úkonom. Dovolanie žalobcu je preto
nie len prípustné, ale i dôvodné. Ostatná argumentácia uvádzaná žalobcom v dovolaní mala povahu
všeobecnej nespokojnosti so závermi súdov nižšej inštancie a spochybňovania skutkových zistení.
Takáto argumentácia nespĺňa § 432 ods. 2 CSP pre vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Dovolací súd sa preto touto ostatnou argumentáciou dovolateľa nezaoberal.
Najvyšší súd len pre doplnenie uvádza, že súdy nižšej inštancie by už aj pri prípadnej aplikácii § 272
ods. 2 OBZ dospeli k záveru, že ústna forma zmeny rozsahu diela podľa Zmluvy nebola možná, a to
vzhľadom na čl. II. bod 3. Zmluvy, podľa ktorého nájomca predložil v rámci verejnej obchodnej súťaže
Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska (ďalej len

„dokumenty“). Dokumenty podľa predchádzajúcej vety sú pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzné a
prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Ďalej v čl.
VII. bod 1 Zmluvy si zmluvné strany výslovne dohodli, že túto zmluvu je možné meniť iba písomnými
dodatkami. Súdy nižšej inštancie za ustáleného skutkového stavu zároveň mohli zvážiť, či k uzatvoreniu
dohody o zmene rozsahu diela v písomnej forme neprišlo na základe Dodatku č. 2 k Zmluve, z ktorého

je zrejmá dohoda na nižšej cene za zhotovené dielo z pôvodných 22 994,87 eura na 16 419,078 eura, a
to na základe predložených účtovných dokladov nájomcom. Rovnako by bolo možné zvážiť, či stavebné
úpravy na budove žalobcu nespôsobili omeškanie žalobcu s poskytnutím spolupôsobenia potrebného
na inštaláciu kamier, prípadne či výkon práva žalobcu je v súlade s poctivým obchodným stykom. Právneposúdenie veci je úlohou súdu v zmysle zásady iura novit curia, ktorý na zistený skutkový stav aplikuje
relevantné právne normy, a to aj bez toho, aby ich označili sporové strany.

18. Podaním zo dňa 18.1.2024 žalobca navrhol konajúcemu súdu, aby pripustil zmenu žaloby v jej petite
v Čl. III v bode 2 takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.546,7 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,07 % ročne od 19. 3. 2018 do zaplatenia a sumu 5.786,3 eura za obdobie
od 20.3.2018 do 31.12.2023 spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,56 % ročne od 1.1.2024 do
zaplatenia na účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh

na zmenu žaloby žalobca podal z dôvodu, že suma 7.546,7 eura predstavovala hodnotu kamerového
a parkovacieho systému započítanú do nájomného do odstúpenia od zmluvy, t. j. do 19.3.2018 a
počas súdneho konania v tejto veci prešlo od odstúpenia od zmluvy ďalšie obdobie, v ktorom sa
naďalejzapočítavalahodnotakamerovéhoaparkovaciehosystémudonájomného,jepotrebnézostrany
žalobcu rozšíriť uplatnené právo o sumu 5.786,3 eura, a to za obdobie od 20.3.2018 do 31.12.2023.
Suma 5.786,3 eura pozostáva zo sumy 786.3 eura - alikvótna časť zo sumy 1.000 eur za rok 2018 (od

20.3.2018 do 31.12.2018, t. j. za 287 dní) a sumy 5.000 eur za roky 2019 až 2023.

19. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 25.1.2024, okrem iného uviedol, že dňa
14.08.2023 bolo žalovanej zo strany Okresného súdu Prešov doručené Uznesenie najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Obdo/44/2022, zo dňa 29.06.2023, ktorým najvyšší súd na podklade dovolania podaného

žalobcomzrušilrozsudokKrajskéhosúduPrešov,zodňa14.10.2021č.k.5Cob/13/2021-213arozsudok
Okresného súdu Prešov z 15.10.2020 č. k. 21Cb/73/2019-168 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov
na ďalšie konanie. V uvedenom uznesení konkrétne v bode 40 vyslovil Najvyšší súd SR právny názor
rozhodujúci pre posúdenie tejto veci, ktorým je konajúci súd viazaný, ale zároveň uviedol v bode 44 aj
čo bude potrebné zo strany konajúceho súdu právne posúdiť a vyhodnotiť. V bode 44 Uznesenia NS

SR sa uvádza, že súd by mohol zvážiť, či k uzatvoreniu dohody o zmene rozsahu diela v písomnej
forme nedošlo na základe Dodatku č. 2 k Zmluve, kde bola dohoda na nižšej sume za zhotovené dielo
z pôvodných 22 994,87 eur na 16 419, 078 eur. Ďalej by bolo možné zvážiť či stavebné úpravy na
budove žalobcu nespôsobili omeškania žalobcu s poskytnutím spolupôsobenia na inštaláciu kamier,
prípadne či výkon práva žalobcu je v súlade s poctivým obchodným stykom. V nadväznosti na právny

názor vyjadrený v Uznesení NS SR sp. zn. 3 Obdo/44/2022 žalovaná poukázala na to, že to bol práve
prenajímateľ, teda samotný žalobca - Prešovský samosprávny kraj: ktorý vykonal stavebné úpravy,
na základe ktorých zanikli dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. Na preukázanie jej tvrdení opakovane priložila fotodokumentáciu, ktorá zachytáva
nájazdovú rampu, ktorá bola postavená žalobcom dodatočne a rovnako aj vstup do budovy Prešovského

samosprávneho kraja, ktorý bol dodatočne postavený. Znova žalovaná poukazuje na fakt, že na týchto
miestach boli pôvodne umiestnené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Z priloženej fotodokumentácie je zreteľne vidieť, kde sú pôvodné parkovacie miesta zakreslené. Na
základe týchto stavebných úprav zo strany žalobcu došlo k zániku vyhradených parkovacích miest a
na základe uvedeného má žalovaná za to, že v tomto prípade nemohlo dôjsť k porušeniu nájomnej

zmluvy zo strany žalovanej. - ktorý spôsobil omeškanie žalovaného s namontovaním všetkých štyroch
kamier a to z dôvodu, že kamery, ktoré mali byť umiestnené na rohoch budovy PSK tam nebolo možné
umiestniť, z dôvodu vlastných stavebných úprav - plánovaného umiestnenia vlastného kamerového
systému prenajímateľa na uvedených miestach. Ani v tomto prípade toto konanie žalovanej nemožno
považovať za porušenie nájomnej zmluvy, ktorý žalovanému obmedzil prístup do serverovne a žalobca

tak nemohol vykonávať kontrolu funkčnosti kamerového systému Všetky tieto skutočnosti boli potvrdené
vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom svedkov, a to p. G. a pána B.. K skutočnostiam
vykonávania zimnej údržby prenajatej nehnuteľnosti, opakovane žalovaná poukázal, že túto údržbu
zabezpečovala bežným spôsobom pravidelne a riadne podľa momentálnej situácie, čo bolo taktiež
preukázané vykonaným dokazovaním. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by PSK žalovanej

zasielal výzvy na dodržiavanie podmienok Zmluvy. Zároveň žalovaná poukázala aj na fakt, že s plnením
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy nebol žiaden problém až do doby zmeny vedenia Prešovského
samosprávnehokraja.Žalovanámá zato,žepostupPSK,kedyžalobcaodstúpilodzmluvysožalovanou
z dôvodov, ktoré vznikli hlavne pričinením samotného žalobcu je v rozpore s poctivým obchodným
stykom v zmysle § 265 Obchodného zákonníka a v tomto prípade ide o šikanózny výkon práva zo

strany samotného žalobcu. Taktiež v nadväznosti na právny názor NS SR uvedený v bode 44 Uznesenia
žalovaná žiada, aby žalobca predložil účtovné doklady, ktoré mu boli predložené zo strany žalovanej
ako vyúčtovanie hodnoty kamerového a parkovacieho systému, aby bolo možné objasniť z akého
dôvodu došlo k zníženiu pôvodnej ceny 22.994,87 eura na 16 419,078 eura v Zmysle Dodatku č. 2 kZmluve o prenájme majetku PSK a aký to malo vplyv na obsah záväzku medzi žalobcom a žalovanou.
Zároveň žalovaná navrhla predvolať a opätovne vypočuť svedka pána C. F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
zabezpečovalzriadenieaprevádzkuparkoviskaprežalovanúazároveňzabezpečovalajplnenieobsahu

Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK. Uvedeného svedka navrhla v konaní opätovne vypočuť
k okolnostiam, ktoré žalobca uvádza ako dôvody odstúpenia od zmluvy so žalovanou, aby ich bolo
možné zo strany konajúceho súdu posúdiť v zmysle bodu 44 Uznesenia NS SR. Žalovaná má za to, že
na odstúpenie od zmluvy neboli naplnené dôvody a na základe všetkých uvedených skutočností navrhla
konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Zároveň si žalovaná uplatnila

trovy právneho zastúpenia.

20. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.2.2024, okrem iného uviedol, že v Zmluve o prenájme
nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 (ďalej ,,Zmluva“) boli pôvodne investície na kamerový
a parkovací systém priebežne vyčíslené na 22.994,87 eura s tým, že výška bude spresnená po
doložení faktúry. Po doložení účtovných dokladov bola hodnota parkovacieho a kamerového systému

stanovená na 16.419,07 eura a žalobca a žalovaný sa dohodli na postupnom započítavaní hodnoty
kamerového a parkovacieho systému z ceny nájomného a to tak, že výška ročného nájmu (1.100
eur) sa každoročne upraví o sumu 1.000 eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a
parkovacieho systému (viď Dodatok č. 2). Zvyšok nájomného vo výške 100 eur mal žalovaný žalobcovi
každoročne uhrádzať na základe faktúry. Po doložení účtovných dokladov bol teda uzatvorený Dodatok

č. 2, v ktorom je uvedená hodnota parkovacieho a kamerového systému, výška a spôsob zápočtu tohto
systému do nájomného ako aj podmienky platenia nájomného. Dodatok č. 2 k Zmluve bol uzatvorený
dňa 29.6.2012. Účtovné doklady za parkovací a kamerový systém museli byť predložené ešte pred
uzatvorením Dodatku č. 2 k Zmluve, a teda pred 29.6.2012. Vzhľadom na platnú legislatívu v oblasti
uchovávania účtovných dokladov a na dobu, ktorá prešla od doloženia dokladov a uzatvorenia Dodatku

č. 2 do dnešného dňa (február 2024) Prešovský samosprávny kraj už týmito podkladmi nedisponuje.
Žalobca poukázal na to, že tieto podklady slúžili na uzatvorenie Dodatku č. 2 k Zmluve. Zmluvu a
jej dodatky slobodne a dobrovoľne podpísali obidve zmluvné strany, a teda aj žalovaný, súhlasiac s
dohodnutými podmienkami. Podpísal aj Dodatok č. 2, a to na základe ním predložených podkladov,
takže súhlasil s hodnotou parkovacieho a kamerového systému, ako aj s ostatnými podmienkami nájmu.

Podmienky platenia nájomného, hodnota parkovacieho a kamerového systému a jej započítavanie do
nájomného až do úplného splatenia systému boli tak platne ustanovené v Zmluve v znení jej dodatkov
(najmä Dodatku č. 2). Táto Zmluva v platnom znení bola (a do skončenia súdneho sporu ešte musí
byť) podkladom v účtovníctve žalobcu pre platenie nájomného a započítavanie hodnoty kamerového
a parkovacieho systému do nájomného. Nakoľko Zmluva v znení jej dodatkov je súčasťou súdneho

spisu, nie je potrebné ju zo strany žalobcu dokladať. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie žalovaného zo
dňa 25.1.2024 tu žalobca podotýka, že ku všetkým skutočnostiam tam uvedeným sa už opakovane
vyjadroval a doložil aj príslušné dôkazy. Z uvedeného dôvodu preto len stručne uviedol nasledovné:
A) K stavebným úpravám: vybudovanie nájazdovej rampy vôbec nijako nezasiahlo do prenajatého
pozemku (parc. CKN č. 852/2), a preto ani nemohli zaniknúť nijaké vyhradené parkovacie miesta.

Nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatej parcely, a to na parc. CKN č. 852/3. Na tomto
mieste ani nikdy neboli označené vyhradené parkovacie miesta. Taktiež neboli vyznačené ani pod
vstupom do budovy!!! B) K omeškaniu žalovaného s namontovaním kamier: výhovorky žalovaného
ohľadne vlastného kamerového systému žalobcu sú absolútne irelevantné, nakoľko žalobca vlastný
kamerový systém inštaloval až po odstúpení od Zmluvy!!! Žalovaný mal mať nainštalované 4 funkčné

kamery na účel ochrany vozidiel proti krádežiam! Pokiaľ ide o spomínanú ústnu dohodu o znížení
počtu kamier alebo tvrdenia žalobcu o ,,ústnych rozhovoroch o plánovanom umiestnení vlastného
kamerového systému žalobcu na budove“, poukázal žalobca na neplatnosť týchto ústnych dohôd a na
Uznesenie NS SR č. 3Obdo/44/2022 v tomto konaní, ako aj na to, že počas trvania nájomného vzťahu
žalobca nikdy nenainštaloval vlastný kamerový systém, pretože to bol zmluvný záväzok žalovaného,

ktorý ale žalovaný neplnil. Vlastný kamerový systém nainštaloval žalobca až po odstúpení od Zmluvy.
Čo sa týka kontroly funkčnosti kamerového systému žalovaným, k tejto skutočnosti sa žalobca už
tiež viackrát vyjadrili, najmä v podanom odvolaní (bod 2.2). Žalovaný nedoložil nijaké dôkazy o tom,
že by bol niekedy o prístup do serverovne žiadal, ani o tom, že by mu mal byť prístup odopretý.
Kamerový systém je vlastníctvom žalovaného, on predsa mal kontrolovať jeho stálu funkčnosť, starať

sa o neho a plniť tak záväzky zo zmluvy. Namontovanie kamerového systému a jeho funkčnosť boli
podľa zmluvy povinnosťou žalovaného. Žalovaný nikdy nevykonal nápravu a systém nesfunkčnil a ani
raz sa o nepokúsil!!! Kamerový systém mal sfunkčniť a napojiť sám, mimo žalobcovej serverovne a iným
spôsobom. C) K zasielaniu výziev na dodržiavanie podmienok Zmluvy, sa žalobca už tiež vyjadrili (§350ObZ). Táto skutočnosť už bola v konaní argumentovaná a posúdená. D) Žalovaný nešpecifikoval, aké
konanie žalobcu má byť v rozpore s poctivým obchodným stykom. Iba tak si túto skutočnosť konštatoval.
Nie je treba zabúdať, že žalobca pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy v súlade so Zmluvou a následkom

porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalovaný bol zmluvnou stranou Zmluvy a mal
poznať práva a povinnosti z nej vyplývajúce, ako ich aj plniť. Vedel, že zmeny zmluvy majú mať písomnú
formu, a že dokumenty, ktoré sám predložil, boli pri realizácii nájmu záväzné, a že na prípadné odchýlky
mal mať predchádzajúci písomný súhlas žalobcu! Ten ale nemal ani pri znížení počtu kamier (nehovoriac
o nefunkčnosti systému), ani pri značení parkoviska podľa záväzných dokumentov (Alternatíva č. 1,

ktorá bola aj zahrnutá do samotného znenia zmluvy – viď bod 1.2 odvolania). E) K predvolaniu a
vypočutiu svedka pána C. F. G.: žalobca považuje tento návrh za zbytočný, nakoľko tento svedok už v
konaní k dôvodom odstúpenia mal možnosť vypovedať a aj vypovedal. Žalovaný nenavrhol a nedoložil
nijaké iné či nové dôkazy. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že opätovné vypočutie tohto svedka
je neefektívne a zbytočné. Na základe všetkých tvrdení a dôkazov prezentovaných v tomto konaní,
na základe vyššie uvedeného a v súlade so záväzným názorom NS SR vyjadreným v Uznesení č.

3Obdo/44/2022 zo dňa 29. júna 2023 navrhol žalobca súdu, aby predmetnej žalobe vyhovel v celom
rozsahu.

21. Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2024 súd pripustil zmenu žaloby v jej petite v článku III. v bode 2
takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.546,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

7,07 % ročne od 19.3.2018 do zaplatenia a sumu 5.786,30 eura za obdobie od 20.3.2018 do 31.12.2023
spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,56% ročne od 1.1.2024 do zaplatenia na účet č. B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

22. Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2024 zástupkyňa žalobcu, okrem iného uviedla, že tu stále

museloísťoštyrikamery,keďžepôvodnýprojektajzmluvabolauzavretánaštyrikameryažiadnysúhlas
na zníženie počtu kamier daný nebol. Do odstúpenia od zmluvy namontovala žalovaná len dve kamery.
Po odstúpení od zmluvy si svoje ďalšie dve kamery namontoval , resp. celý kamerový systém si dal
žalobca po odstúpení od zmluvy. Zástupkyni žalobcu bola daná k nahliadnutiu alternatíva rozmiestnenia
parkovacích miest a zástupkyňa žalobcu ukázala a súd označil, kde mali byť podľa tejto alternatívy,

ktorá sa stala aj súčasťou zmluvy, umiestnené miesta pre ťažko zdravotne postihnuté osoby s tým, že
takto tie miesta neboli dodržané. Vôbec neboli vypracované alebo nakreslené dve miesta pri budove v
zmysle alternatívy č. 1 a pri vstupe z pohľadu budovy bolo iba jedno parkovacie miesto hneď na pravej
strane a boli aj na čele oproti prístupovej ceste vyznačené dve, ale tie neboli v súlade s alternatívou,
ktorá bola poňatá do zmluvy.

23. Svedok C. F. G. v rámci opakovaného výsluchu na pojednávaní konanom dňa 21.3.2024 uviedol,
že miesta boli vyznačené odlišne od tej alternatívy, ktorá bola pojatá do zmluvy ako príloha, na základe
toho, že keď to kreslili tak im bolo povedané kde to majú zakresliť. Povedal to správca pán Sirý. Nemohli
silentakvymyslieťniečo.Nemalproblémstým,žekdemutopovedali,tamtoprostežalovanázakreslila,

alebo resp. jej zamestnanci. Tie dve kamery boli namontované, normálne to fungovalo, zapojili to cez
serverovňu za pomoci správcu. Oni všetko riešili so správcom a až potom, keď sa zmenilo vedenie,
prepustili správcu a už boli problémy, ktoré vyústili tu. Kým sa nezmenilo vedenie, nemal vôbec problémy
so žalobcom. Všetko sa riešilo za pochodu bez problémov so správcom. Nemali žiaden problém, keď
chceli dve kamery boli dve, keby chceli štyri boli by štyri. Až vtedy, keď žalovanej chceli dať výpoveď,

nejakú dohodu a ona to nepodpísala, tak až potom začali problémy. Predtým, ako došlo k odstúpeniu
od zmluvy, nikto s nimi nekomunikoval v tom smere, že by ich vyzval, že toto a toto porušujú a toto a
toto by mali napraviť. Proste odmietli podpísať dohodu o ukončení, potom dostali odstúpenie a nikto s
nimi už nekomunikoval. Až teraz, keď prebehli tie dva súdy, až potom začala komunikácia, že je tam
nejaký človek, s ktorým sa dá komunikovať. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia Dodatku č. 2 k predmetnej

zmluve to bolo tak, keď už nechceli tie ďalšie kamery, tak sa vlastne prispôsobila tá cena. Nemá účtovné
doklady žalovanej, ktoré boli podkladom pre uzavretie dodatku.

24.Zástupkyňažalobcuvrámcizáverečnéhoprednesunapojednávaníkonanomdňa16.4.2024uviedla,
že zo strany žalobcu už bolo povedané, prednesené všetko. Dôkazy doložil kompletne do spisu, na

podanej žalobe trvá v celom rozsahu, aj na jej rozšírení. Trváme na všetkých svojich vyjadreniach,
tvrdeniach , ktoré predniesol. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/44/2022 a
jeho záväzný právny názor ohľadne písomne formy pri nakladaní s majetkom samosprávneho kraja, a
to aj v prípade zmien zmluvy. To znamená, že aj zmeny zmluvy musia byť výlučne v písomnej podobe.25. Právny zástupca žalovanej v rámci záverečného prednesu na pojednávaní konanom dňa 16.4.2024
uviedol, že v celom rozsahu trvá na písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2024 a na dôvodoch, ktoré v ňom

žalovaná uviedla. Na pojednávaní dňa 21.3.2024 poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
22Cb/83/2019, ktorý bol právoplatný dňa 29.4.2022, kde sa uvádza, že súd určuje, že odstúpenie od
zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku zo dňa 9.9.2010 v znení Dodatkov č. 1 z roku 2010, č. 2 z
roku 2012, č. 3 z roku 2014 a Dodatku č. 4 z roku 2015, uzavreté medzi Prešovským samosprávnym
krajom a C. H. G. – ATELIER MK je voči C. H. G. právne neúčinné. V bode 2 súd určuje, že nájomný

vzťah založený touto zmluvou v znení jej dodatkov naďalej trvá. Doposiaľ nebolo preukázané, aby tento
rozsudok bol zrušený, teda je stále právoplatný. Vzhľadom k uvedenému má žalovaná za to, že k
takémuto výkonu práva žalobcu nemožno ani súdom priznať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedenému
má žalovaná za to, že v prípade, ak by súd v tomto konaní dospel k odlišnému záveru ako je uvedený
v doposiaľ právoplatnom rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 22Cb/83/2019, došlo by tým k
porušeniu princípu právnej istoty, ktorý je zakotvený v článku 2 CSP. Vo vzťahu k rozšíreniu žaloby o

ďalšiu sumu, ktorá sa započítala ako hodnota kamerového a parkovacieho systému právny zástupca
žalovanej uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná neuznáva nárok žalobcu na odstúpenie od zmluvy,
neuznáva ani nárok na zaplatenie požadovanej sumy, nakoľko má za to, že táto zmluva je v zmysle
vyššie uvedeného citovaného právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov naďalej platná a účinná.
Preto žalobca nemá nárok na úhradu žalovanej sumy. Žalovaná žiada konajúci súd, aby žalobu zamietol

v celom rozsahu a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

26. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. F. G. a C.
A. B., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Faktúr za nájom
od r. 2010 – 2018, LV č.XXXXX, Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 12.3.2018, Prehľadu – zúčtovania

nákladovavýnosovzapoužívanieparkoviskaakamerovýsystém,Priemernýchúrokovýchmierzúverov
– NBS – rok 2010, Uznesenia súdu o zamietnutí sťažnosti č. k. 22Cb/116/2018-65. Uznesenia súdu
o zastavení konania č. k. 22Cb/116/2018-57, Uznesenia súdu zo dňa 2.5.2018, č. k. 22/68/2018-38,
Výpisov z účtu o úhradách r. 2010-2018, Výzvy na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie 7.333
eura, Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK v znení dodatkov, Dodatku č. 1/2010 k Zmluve

o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010, Dodatku č. 2/2012 k Zmluve o prenájme
nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010, Dodatku č. 3/2014 k Zmluve o prenájme nehnuteľného
majetku PSK zo dňa 9.9.2010, Dodatku č. 4/2010 k Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK
zo dňa 9.9.2010, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 19.9.2019, Návrhu na ukončenie zmluvy
dohodou zo dňa 29.1.2018, Návrhu na ukončenie zmluvy dohodou–odpovede zo dňa 9.2.2018, Výzvy

na vysporiadanie záväzkov zo dňa 12.3.2018, Odstúpenia od zmluvy – odpovede zo dňa 23.3.2018,
Fotodokumentácie predloženej zo strany žalovanej, e -mailovej komunikácie medzi spoločnosťou J.V.S.,
s.r.o. a zástupcom žalobkyne, Potvrdenia od spoločnosti J.V.S, spol. s r.o., Uznesenia Okresného
súdu Prešov zo dňa 21.8.2019, č. k. 22Cb/116/2018-71, Žaloby o určenie, že neboli dané dôvody na
odstúpenie od Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku vo vlastníctve PSK v znení dodatkov 1/2010,

2/2012, 3/2014 a č. 4 zo dňa 30.6.2015 a určenie, že nájomný vzťah touto Zmluvou trvá aj naďalej spolu
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, fotografii predložených zo strany žalobcu, Projektu
parkovacích miest – Alternatívy č.1, Podnikateľského zámeru, Cenovej ponuky kamerového systému,
Odvolania žalobcu zo dňa 20.1.2021, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej zo dňa 17.3.2021 k
odvolaniu žalobcu, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.3.2021, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej

zo dňa 19.4.2021, Dovolania žalobcu zo dňa 13.1.2022, Vyjadrenia zo dňa 7.7.2022 k dovolaniu
žalobcu, Návrhu na zmenu žaloby zo dňa 18.1.2024, faktúr a výpisov o zaplatení nájomného, Vyjadrenia
právneho zástupcu žalovanej zo dňa 25.1.2024, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 8.2.2024, ako aj ďalšieho
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

27. Dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku
PSK, neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 zo dňa 16.12.2010, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.6.2012,
Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 4.8.2014 a Dodatkom č. 4 zo dňa 7.7.2015. Predmetom predmetnej Zmluvy
o prenájme nehnuteľného majetku PSK bol prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu
– pozemku registra CKN, par. č. 852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2668 m2, a to za

účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č. 852/2 a kamerového
systému na objekte parc. č. 852/1 (taktiež vo vlastníctve žalobcu). V Čl. II. predmetnej Zmluvy sa
konštatuje, že nájomca predložil v rámci obchodnej súťaže Návrh na prenájom nehnuteľného majetku
PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska. Dokumenty podľa predchádzajúcej vety sú pre nájomcupri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase
prenajímateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15.9.2010 do 14.9.2030. Podľa Čl. III. ods. 2.
predmetnej Zmluvy v znení jej dodatkov, nájomný vzťah založený touto zmluvou sa skončí: a) uplynutím

doby,naktorúboldojednaný,b)písomnoudohodouzmluvnýchstrán,c)odstúpenímodzmluvyvprípade
neplnenia podmienok podľa Čl. V tejto zmluvy. Ďalšie dôvody pre odstúpenie od zmluvy boli upravené
v Čl. III. ods. 3 Zmluvy.

28. Žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej

Zmluvy, a preto žalobca dňa 12.3.2018 od Zmluvy odstúpil. Žalobca odstúpil od Zmluvy v podstate
z troch dôvodov. Prvým dôvodom bolo to, že žalovaná jednostranným konaním porušila Čl. II. ods.
3 Zmluvy, a to tým, že zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených Dokumentmi bez
predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a Čl. V. ods. 1. písm. a) keď nezabezpečila
inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Ako druhý dôvod bol v odstúpení uvádzaný,
že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému a tým porušila Čl. II. ods. 3 Zmluvy a Čl. V.

ods. 1 písm. c) Zmluvy nakoľko nenainštalovala kamerový systém v súlade s dokumentmi a zároveň
nenainštalovala funkčný kamerový systém, keďže žalobca zistil, že kamery kamerového systému
sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú vypnuté od napájacej siete. Tretím
uvádzaným dôvodom bolo to, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu priestorov, ktoré sú
predmetom nájmu (napríklad v dňoch 17.1., 22.1., 13.2. a 21.2.2018) a uvedenými konaniami sa

dopustila porušenia Čl. V. ods. 1. písm. d) Zmluvy.

29. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.3.2018 bolo žalovanej doručené dňa 19.3.2018. Odstúpenie od
Zmluvy je platné a nájomný vzťah bol ukončený k 19.3.2018. Žalovaná užíva nehnuteľnosti – pozemok
registra C KN, parc.č.852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2688 m2 a objekt parc. č. 852/1,

na ktorom je kamerový systém, protiprávne a bez právneho dôvodu. Listom zo dňa 22.7.2019 bola
žalovanej zo strany žalobcu zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie sumy 7.333
eur, ale žalovaná do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratala a uvedenú sumu neuhradila. V Zmluve
o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 sa žalobca a žalovaná dohodli na postupnom
započítavaní hodnoty kamerového a parkovacieho systému z ceny nájomného. Dodatkom č. 2 k Zmluve

bolo definitívne stanovené, že výška ročného nájmu (1.100 eur) sa každoročne upraví o sumu 1.000
eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota
predstavuje 16.419,07 eura. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa
mal kamerový a parkovací systém stať majetkom žalobcu a žalovaná mala potom platiť ročné nájomné
vo výške 1.100 eur. Žalobca má za to, že nakoľko od zmluvy odstúpil, nedošlo k uplynutiu doby zápočtu

(a podľa neho ani nedôjde), žalobca sa nestal vlastníkom kamerového a parkovacieho systému.
Kamerový a parkovací systém je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Do doby odstúpenia však žalobca
plnilžalovanejpodľazmluvyazapočítaljejdonájomnéhohodnotukamerovéhoaparkovacieho systému
vo výške 7.546,70 eura. Uvedená hodnota pozostáva zo sumy 7.333 eur do konca r. 2017 a sumy
213,7 eura od 1.1.2018 do odstúpenia od zmluvy, t.j. do 19.3.2018 (alikvotná časť zápočtu za rok 2018

– 1000/365x78 dní = 213,70 eura). Žalovanej teda žalobca pred odstúpením od zmluvy plnil v sume
7.546,70 eura, ktorú jej započítal do nájomného v zmysle Zmluvy a ktorú by inak žalovaná platila ako
nájom za užívanie nehnuteľností, ale vlastníkom kamerového a parkovacieho systému sa nestal a tieto
systémy sú vo vlastníctve žalovanej, ktorá ich aj používa pri svojej činnosti. Zo zmluvy tak plnila iba jedna
zmluvná strana, a to žalobca. S poukazom na ust. § 351 Obchodného zákonníka je žalovaná povinná

vyššie špecifikované plnenie žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z omeškania podľa § 502 Obchodného
zákonníka, t. j. vo výške 7,07% ročne od 19.3.2018 do zaplatenia. Počas súdneho konania v tejto veci
prešlo od odstúpenia od zmluvy ďalšie obdobie, v ktorom sa naďalej započítavala hodnota kamerového
a parkovacieho systému do nájomného, a preto žalobca rozšíril uplatnené právo o sumu 5.786,3 eura, a
to za obdobie od 20.3.2018 do 31.12.2023. Suma 5.786,3 eura pozostáva zo sumy 786.3 eura - alikvótna

časť zo sumy 1.000 eur za rok 2018 (od 20.3.2018 do 31.12.2018, t. j. za 287 dní) a sumy 5.000 eur za
roky 2019 až 2023. Žalovanej teda žalobca po odstúpením od zmluvy plnil v sume 5.786,3 eura, ktorú
jej započítal do nájomného v zmysle Zmluvy a ktorú by inak žalovaná platila ako nájom za užívanie
nehnuteľností, ale vlastníkom kamerového a parkovacieho systému sa nestal a tieto systémy sú vo
vlastníctve žalovanej, ktorá ich aj používa pri svojej činnosti. Zo zmluvy tak opäť plnila iba jedna zmluvná

strana, a to žalobca. S poukazom na ust. § 351 Obchodného zákonníka je žalovaná povinná vyššie
špecifikované plnenie žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z omeškania podľa § 502 Obchodného zákonníka.30. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

31. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených

v písmenách a) až d).

34. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba
založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo
obchodný charakter, a

a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov
jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

35. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom
je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

36. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je

rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

37. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.

38. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

39. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

40. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení

osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

41. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví

vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

42. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, majetok vyššieho
územného celku tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako ajpohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve vyššieho územného celku podľa tohto zákona
alebo ktoré nadobudne vyšší územný celok do vlastníctva prechodom z majetku štátu na základe tohto
zákona alebo osobitného zákona, alebo vlastnou činnosťou.

43. Podľa § 6 ods. 6 Zákona č. 446/2001 Z. z., o majetku vyšších územných celkov všetky právne
úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu, inak sú
neplatné.

44. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

45. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

46. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

47. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

48. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa (§ 370)

znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

49. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné,
ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať

s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

50. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej

povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo
odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným
pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo
odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

51. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

52. Podľa § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj
záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty
na plnenie alebo pred jej uplynutím.

53. Podľa § 347 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti

splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka
tejto časti záväzku.

54. Podľa § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno
odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.

55. Podľa § 347 ods. 1 Obchodného zákonníka, ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie,
alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno
odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svojupovahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie,
alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

56. Podľa § 348 ods. 1 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti,
možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne
vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená
podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného

odkladu dostatočnú zábezpeku.

57. Podľa § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti,
možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

58. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade

s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

59. Podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom,
čojejboladoručenáspráva,žeužbolasplnenápovinnosť,ktorejporušeniebolodôvodomnaodstúpenie

od zmluvy.

60. Podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem
na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom
omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

61. Podľa § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie
neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi
od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom
uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

62.Podľa§350 ods.2Obchodnéhozákonníka,priposkytnutídodatočnejlehotymôžeoprávnenástrana
druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote.
V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo
uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.

63. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán

alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

64. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od

zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

65. Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

66. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

67. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

68. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.69. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

70. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

71. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

72. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na

účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

73. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

74. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

75. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

76. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

77. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho
polroka omeškania.

78. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z

omeškania platí počas celej doby omeškania.

79. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

80. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 9.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou
uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK, neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 zo dňa
16.12.2010, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 29.6.2012, Dodatkom č. 3/2014 zo dňa 4.8.2014 a Dodatkom č.4 zo dňa 7.7.2015. Predmetom predmetnej Zmluvy o prenájme nehnuteľného majetku PSK bol prenájom
nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu – pozemku registra CKN, par. č. 852/2, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2668 m2, a to za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na

pozemku parc. č. 852/2 a kamerového systému na objekte parc. č. 852/1 (taktiež vo vlastníctve žalobcu).
V Čl. II. predmetnej Zmluvy sa konštatuje, že nájomca predložil v rámci obchodnej súťaže Návrh na
prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska. Dokumenty podľa
predchádzajúcej vety sú pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len
po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od

15.9.2010 do 14.9.2030. Podľa Čl. III. ods. 2. predmetnej Zmluvy v znení jej dodatkov, nájomný vzťah
založený touto zmluvou sa skončí: a) uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, b) písomnou dohodou
zmluvných strán, c) odstúpením od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa Čl. V tejto zmluvy.
Ďalšie dôvody pre odstúpenie od zmluvy boli upravené v Čl. III. ods. 3 Zmluvy.

81. Žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej

Zmluvy, a preto žalobca dňa 12.3.2018 od Zmluvy odstúpil. Žalobca odstúpil od Zmluvy v podstate
z troch dôvodov. Prvým dôvodom bolo to, že žalovaná jednostranným konaním porušila Čl. II. ods.
3 Zmluvy, a to tým, že zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených Dokumentmi bez
predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a Čl. V. ods. 1. písm. a) keď nezabezpečila
inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Ako druhý dôvod bol v odstúpení uvádzaný,

že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému a tým porušila Čl. II. ods. 3 Zmluvy a Čl. V.
ods. 1 písm. c) Zmluvy nakoľko nenainštalovala kamerový systém v súlade s dokumentmi a zároveň
nenainštalovala funkčný kamerový systém, keďže žalobca zistil, že kamery kamerového systému
sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú vypnuté od napájacej siete. Tretím
uvádzaným dôvodom bolo to, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu priestorov, ktoré sú

predmetom nájmu (napríklad v dňoch 17.1., 22.1., 13.2. a 21.2.2018) a uvedenými konaniami sa
dopustila porušenia Čl. V. ods. 1. písm. d) Zmluvy.

82. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.3.2018 bolo žalovanej doručené dňa 19.3.2018. Odstúpenie od
Zmluvy je platné a nájomný vzťah bol ukončený k 19.3.2018. Žalovaná užíva nehnuteľnosti – pozemok

registra C KN, parc.č.852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2688 m2 a objekt parc. č. 852/1,
na ktorom je kamerový systém, protiprávne a bez právneho dôvodu. Listom zo dňa 22.7.2019 bola
žalovanej zo strany žalobcu zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie sumy 7.333
eur, ale žalovaná do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratala a uvedenú sumu neuhradila. V Zmluve
o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 sa žalobca a žalovaná dohodli na postupnom

započítavaní hodnoty kamerového a parkovacieho systému z ceny nájomného. Dodatkom č. 2 k Zmluve
bolo definitívne stanovené, že výška ročného nájmu (1.100 eur) sa každoročne upraví o sumu 1.000
eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota
predstavuje 16.419,07 eura. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa
mal kamerový a parkovací systém stať majetkom žalobcu a žalovaná mala potom platiť ročné nájomné

vo výške 1.100 eur. Žalobca má za to, že nakoľko od zmluvy odstúpil, nedošlo k uplynutiu doby zápočtu
(a podľa neho ani nedôjde), žalobca sa nestal vlastníkom kamerového a parkovacieho systému.
Kamerový a parkovací systém je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Do doby odstúpenia však žalobca
plnilžalovanejpodľazmluvyazapočítaljejdonájomnéhohodnotukamerovéhoaparkovacieho systému
vo výške 7.546,70 eura. Uvedená hodnota pozostáva zo sumy 7.333 eur do konca r. 2017 a sumy

213,7 eura od 1.1.2018 do odstúpenia od zmluvy, t. j. do 19.3.2018 (alikvotná časť zápočtu za rok 2018
– 1000/365x78 dní = 213,70 eura). Žalovanej teda žalobca pred odstúpením od zmluvy plnil v sume
7.546,70 eura, ktorú jej započítal do nájomného v zmysle Zmluvy a ktorú by inak žalovaná platila ako
nájom za užívanie nehnuteľností, ale vlastníkom kamerového a parkovacieho systému sa nestal a tieto
systémy sú vo vlastníctve žalovanej, ktorá ich aj používa pri svojej činnosti. Zo zmluvy tak plnila iba jedna

zmluvná strana, a to žalobca. S poukazom na ust. § 351 Obchodného zákonníka je žalovaná povinná
vyššie špecifikované plnenie žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z omeškania podľa § 502 Obchodného
zákonníka, t. j. vo výške 7,07% ročne od 19.3.2018 do zaplatenia. Počas súdneho konania v tejto veci
prešlo od odstúpenia od zmluvy ďalšie obdobie, v ktorom sa naďalej započítavala hodnota kamerového
a parkovacieho systému do nájomného, a preto žalobca rozšíril uplatnené právo o sumu 5.786,3 eura, a

to za obdobie od 20.3.2018 do 31.12.2023. Suma 5.786,3 eura pozostáva zo sumy 786.3 eura - alikvótna
časť zo sumy 1.000 eur za rok 2018 (od 20.3.2018 do 31.12.2018, t. j. za 287 dní) a sumy 5.000 eur za
roky 2019 až 2023. Žalovanej teda žalobca po odstúpením od zmluvy plnil v sume 5.786,3 eura, ktorú
jej započítal do nájomného v zmysle Zmluvy a ktorú by inak žalovaná platila ako nájom za užívanienehnuteľností, ale vlastníkom kamerového a parkovacieho systému sa nestal a tieto systémy sú vo
vlastníctve žalovanej, ktorá ich aj používa pri svojej činnosti. Zo zmluvy tak opäť plnila iba jedna zmluvná
strana, a to žalobca. S poukazom na ust. § 351 Obchodného zákonníka je žalovaná povinná vyššie

špecifikované plnenie žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z omeškania podľa § 502 Obchodného zákonníka.

83. Prvým dôvodom pre odstúpenie zo strany žalobcu bolo to, že žalovaná jednostranným konaním
porušila Čl. II. ods. 3 Zmluvy, a to tým, že zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených
Dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ako aj čl. V ods. 1. písm.

a) Zmluvy keď nezabezpečila inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Vykonaným
dokazovaním boli tieto uvádzané porušenia preukázané. Žalovaná jednostranným konaním a v rozpore
s projektom parkoviska zmenila počet ako aj rozmiestnenie parkovacích miest určených pre osoby s
obmedzenou schopnosťou pohybu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa – žalobcu.
Žalovaná nedodržala podmienky Zmluvy, nakoľko porušila Čl. II. bod 3, ktorý hovorí, že dokumenty
– Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt parkoviska sú pre

nájomcu (žalovanú) pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom
písomnom súhlase prenajímateľa (žalobcu) a tiež Čl. V. ods. 1 písm. a), ktorý hovorí, že nájomca sa
zaväzuje na vlastné náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade
s projektom do troch mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy, následkom čoho žalobca od zmluvy
odstúpil podľa Čl. III ods. 2 písm. c). Žalovaná sama v rozpore s dokumentmi – projektom parkoviska

a bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu (prenajímateľa) znížila počet parkovacích miest
zo 4 na 2 a v rozpore s ním zmenila aj ich rozmiestnenie. Do spisu bol doložený projekt parkoviska
– Alternatíva č. 1, na základe ktorej je vidieť, kde mali byť vyhradené parkovacie miesta označené, a
koľko ich malo byť. Ďalej bola doložená aj príloha – fotka časti parkoviska, kde mali byť vyznačené 2
parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a neboli, ani nie sú (a to ani dodnes).

Zvyšné dve vyhradené miesta tiež neboli označené v súlade s projektom parkoviska a chýbajú. Žalovaná
porušila podmienky zmluvy, a to tak, že nevyhradila 4 parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou
schopnosťou pohybu, ale iba dve a nedodržala ich rozmiestnenie. Zároveň žalobca poukázal na to
(vidieť to aj z doloženej fotodokumentácie), že označenie parkovacích miest, ako aj zlé označenie
vyhradených parkovacích miest už skoro vôbec nebolo viditeľné, takže parkovacie miesta v skutočnosti

ani označené neboli. Nijakými stavebnými úpravami zo strany žalobcu nezanikli a nemohli zaniknúť
vyhradené parkovacie miesta. Vybudovanie nájazdovej rampy vôbec nijako nezasiahlo do prenajatého
pozemku (parc. CKN č. 852/2), a preto ani nemohli zaniknúť nijaké vyhradené parkovacie miesta. V
spise žalobca priložil fotodokumentáciu, kde je vidieť, že nájazdová rampa bola vybudovaná mimo
prenajatej parcely, a to na parc. CKN č. 852/3. Na tomto mieste ani nikdy neboli označené vyhradené

parkovacie miesta. Taktiež neboli vyznačené ani pod vstupom do budovy. Na preukázanie porušenia
povinností zmluvy žalovanou, bolo potrebné predložiť projekt parkoviska, kde bolo vidieť rozmiestnenie
a počet jednotlivých miest tak, ako mali byť zakreslené a fotodokumentáciu časti parkoviska, kde mali
byť vyhradené parkovacie miesta označené avšak, neboli a dodnes ani nie sú. Aj samotná zmluva v Čl.
II ods. 3 dáva dôraz práve na projekt parkoviska ako na dokument, od ktorého bolo možné odchýliť sa

len po predchádzajúcom písomnom súhlase žalobcu ako prenajímateľa. Pokiaľ ide o samotný projekt
parkoviska – Alternatívu č. 1, žalobca do spisu doložil taký projekt parkoviska, vrátane Alternatívy č. 1,
aký mu predložila samotná žalovaná, a ktorý si podľa jej tvrdení dala vypracovať projektantkou; ktorý
žalobca prijal a akceptoval; a ktorý sa stal záväzným dokumentom pre zmluvu a podľa ktorého mali
byť vyhradené miesta žalovanou označené a zakreslené. Súdu predložený projekt parkoviska, vrátane

jeho zakreslenia – Alternatívy č. 1 bol pre zmluvu záväzným dokumentom. Táto Alternatíva č. 1 bola
žalobcom akceptovaná a záväzná, o čom svedčí aj to, že sa zhoduje so znením samotnej zmluvy, a
teda bola do nej aj zapracovaná, viď Čl. IV ods. 1 zmluvy, kde sa žalovaná ako nájomca zaviazala
vytvoriť 95 parkovacích miest podľa dokumentov a Čl. V ods. 1 písm. e) zmluvy, kde sa zaviazala
vyhradiť 40 parkovacích miest pre zamestnancov PSK a Alternatívu č. 1 v projekte parkoviska, kde je

počet parkovacích miest 95, z toho pre zamestnancov VUC 40 miest. Takže táto Alternatíva č. 1 bola
záväzným dokumentom a podľa nej mali byť vyhradené miesta žalovanou označené a zakreslené. Ani
samotná žalovaná, ktorá tento projekt parkoviska dala vypracovať, ani žalobca a ani svedkovia nikdy
počas konania pred okresným súdom nespochybnili tento projekt parkoviska vrátane, Alternatívy č. 1,
ani ho ako dôkaz nenapadli, ani k nemu nemali výhrady. Pokiaľ ide o samotné značenie parkovacích

miest určených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, tak toto značenie bolo od počiatku
nesprávne a v rozpore s projektom parkoviska. Žalovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu
žalobcu(prenajímateľa)znížilapočetvyhradenýchparkovacíchmiestzo4na2avrozporesnímzmenila
aj ich rozmiestnenie. Parkovacie miesta boli nastriekané raz, a keď už vôbec nebolo vidieť čiary, takich žalovaná znova nastriekala druhýkrát, a to v roku 2020, čiže dva roky po odstúpení od zmluvy a
znova nesprávne (v rozpore s projektom parkoviska). Tie dve parkovacie miesta, o ktorých svedok – p.
G., tvrdil, že vraj boli na základe požiadavky nastriekané bližšie k čelu budovy, tam nemali byť podľa

projektu parkoviska vôbec nastriekané a navyše sa tak z jednej strany nedajú poriadne otvoriť dvere na
aute, pretože je tam stena budovy. Takže od počiatku až do odstúpenia od zmluvy bolo značenie jedno
a nesprávne. Pokiaľ ide o kontajner, ktorý mal stáť na vyhradenom parkovacom mieste a spôsobiť tak
jeho zánik, k tomu je potrebné uviesť, že na tomto mieste podľa projektu parkoviska – Alternatívy č.
1 nemalo vôbec byť parkovacie miesto pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu (tie dve miesta

mali byť ďalej) a navyše dočasným umiestnením kontajnera by nezaniklo parkovacie miesto – bolo by
nanajvýš iba na čas zablokované. Stavebné práce na budove nemali vplyv na počet a rozmiestnenie
vyhradených parkovacích miest, pretože nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatej parcely,
a to na parc. CKN č. 852/3. Navyše stavebné práce na budove (nájazdová rampa a zadný vchod) boli
vykonané v roku 2015, a to bolo 5 rokov po uzatvorení zmluvy. V čase stavebných prác bolo teda
parkovisko dávno nastriekané v rozpore s projektom parkoviska. Svedok p. G., ktorý pri výsluchu

uviedol, že žalovanú zastupoval pri zriaďovaní parkoviska, potvrdil že nemal nijaký písomný súhlas
prenajímateľa (žalobcu) na zmenu projektu parkoviska a svedok p. B. uviedol, že nedával žalovanej
žiadne pokyny na zmenu rozmiestnenia parkovacích miest (viď zápisnica zo dňa 17.9.2020). Navyše p.
B. nebol v tom čase štatutárnym orgánom žalobcu, takže by ani takéto pokyny dávať nemohol. Žalovaná
bola viazaná podmienkami zmluvy a bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu podpísaného

jeho štatutárnym orgánom nemohla a nemala zmeniť ani počet ani rozmiestnenie parkovacích miest
pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Nijaké spochybnenie projektu parkoviska, ani nijaké
iné možné alternatívy projektu parkoviska počas dokazovania v konaní, ani z prednesov strán sporu
nevyplynuli, preto je potrebné prihliadnuť na projekt parkoviska, vrátane alternatívy č. 1 ako na záväzný
dokument v zmysle zmluvy, podľa ktorého mala žalovaná postupovať, no od začiatku tak neurobila a

porušila tak povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a následkom toho žalobca od zmluvy odstúpil podľa
Čl. III ods. 2 písm. c).

84. Tým, že žalovaná nemala predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa (žalobcu) na zmenu
podmienok zmluvy, t. j. na zníženie počtu vyhradených parkovacích miest a zmenu ich rozmiestnenia,

čo bolo v konaní aj preukázané, došlo k porušeniu zmluvy a odstúpenie bolo dôvodné. Žalovaná konala
bez písomného súhlasu žalobcu a porušila tak podmienky zmluvy, čo bolo dôvodom na odstúpenie
žalobcu od zmluvy. Chýbajúci predchádzajúci písomný súhlas žalobcu ako prenajímateľa bol jednou
z rozhodujúcich skutočností, ktorá preukazovala porušenie povinností zmluvy žalovanou a dokazovala
dôvodnosť odstúpenia od zmluvy.

85. Ako druhý dôvod bol v odstúpení uvádzaný, že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému
a tým porušila Čl. II. ods. 3. Zmluvy a čl. V. ods. 1. písm. c) Zmluvy, nakoľko nenainštalovala kamerový
systém v súlade s dokumentmi a zároveň nenainštalovala funkčný kamerový systém, keďže žalobca
zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú

vypnuté od napájacej siete. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nenamontovanie dvoch,
z pôvodne štyroch kamier kamerového systému, mohlo byť a aj bolo dôvodom pre odstúpenie od
zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaná nedodržala podmienky Zmluvy, nakoľko porušila Čl. II. bod 3, ktorý
hovorí, že dokumenty – Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt
parkoviska sú pre nájomcu (žalovanú) pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len

po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (žalobcu) a tiež Čl. V. ods. 1 písm. c), ktorý
hovorí, že nájomca sa zaväzuje nainštalovať kamerový systém na objekte do 6 mesiacov odo dňa
účinnosti tejto zmluvy následkom čoho žalobca od zmluvy odstúpil podľa Čl. III ods. 2 písm. c). Podľa
zmluvy a dokumentov záväzných pre žalovanú pri realizácii nájmu, konkrétne v časti Podnikateľský
zámer, mal byť predmet nájmu zabezpečený kamerovým systémom CCTV so 7 dňovým záznamom

v počte 4 kamier, a to pre ochranu vozidiel proti krádežiam (Podnikateľský zámer bol doložený do
súdneho spisu). Kamery mali byť plne funkčné, mali byť 4 a žalovaná ako ich vlastník a vzhľadom na
svoje záväzky zo zmluvy mala kontrolovať a funkčné udržiavať. Kamerový systém je jej vlastníctvom a
nikto nebol povinný žalovanú o funkčnosti alebo nefunkčnosti kamerového systému informovať. Obidve
namontované kamery (jedna vo vnútri búdky pri vstupnej rampe a druhá, ktorá je nasmerovaná výlučne

na spomínanú búdku) by v prípade ich funkčnosti aj tak slúžili výlučne na ochranu majetku žalobkyne,
ako bývalého nájomcu, čo je v úplnom rozpore so záväznými dokumentmi, nakoľko kamery mali byť
4, plne funkčné a mali slúžiť na ochranu vozidiel proti krádežiam. Žalovaná bez predchádzajúceho
písomného súhlasu žalobcu v rozpore so zmluvou a jej záväznými dokumentmi znížila počet kamierzo 4 na dve a navyše kamery neboli funkčné (a to ani dodnes). Akékoľvek ústne dohody boli pre tento
nájomný vzťah až do jeho ukončenia odstúpením zo strany žalobcu irelevantné a nepodstatné. Nijaké
ústne dohody nemali nijaké právne účinky, pretože dokumenty – Návrh na prenájom nehnuteľného

majetku PSK, ktorého súčasťou je aj projekt parkoviska boli pre nájomcu (žalovanú) pri realizácii nájmu
záväzné a prípadné odchýlky boli možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa
(žalobcu). Žalobca nikdy nedal písomný súhlas na zníženie počtu kamier zo 4 na dve. Žalovaná
namontovala iba dve kamery, ktoré slúžili výlučne na ochranu majetku žalovanej (prvá vo vnútri búdky
pri vstupnej rampe a druhá nasmerovaná výlučne na spomínanú búdku), čo je v úplnom rozpore so

záväznými dokumentmi zmluvy, nakoľko kamery mali slúžiť na ochranu vozidiel proti krádežiam, no a
žalobca doteraz ani nemal nainštalovaný vlastný kamerový systém, keďže sa spoliehal na žalovanú,
že tam kamerový systém v počte 4 kamery a funkčný bude. Urobil tak až po odstúpení od zmluvy,
nakoľkodochádzalokpoškodzovaniuvozidielnaparkovisku.Argumentonejakomvlastnomkamerovom
systéme žalobcu, nebol dôvodom pre to, aby žalobkyňa nebola musela plniť svoje povinnosti a záväzky
zo zmluvy. Na to, aby mohla žalovaná znížiť počet kamier zo 4 na dve, potrebovala predchádzajúci

písomný súhlas žalobcu (Čl. II ods. 3 zmluvy). V priebehu konania nijaký takýto súhlas nebol doložený
a svedkovia potvrdili, že žalovaná ani takýto predchádzajúci písomný súhlas nemala. Z uvedeného
dôvodu nebola oprávnená znížiť počet kamier a takýmto konaním porušila zmluvu následkom čoho
žalobca od zmluvy odstúpil podľa Čl. III ods. 2 písm. c). Dôležitosť a potreba písomného súhlasu pri
akýchkoľvek zmenách zmluvných podmienok a dôvod prečo bol zapracovaný do zmluvy vyplýva zo

špeciálneho Zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, a to z § 6 ods. 6, ktorý
hovorí, že všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať
písomnú formu, inak sú neplatné. To znamená, že ak zmluva bola uzatvorená písomne v súlade s týmto
ustanovením, tak zmena zmluvných podmienok mohla tiež nastať iba písomne, a to dodatkom k zmluve
alebo udelením predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu zmluvných podmienok a povinností

a nie ústnou dohodou. Navyše nemožno opomenúť fakt, že aj tie dve kamery sú nefunkčné. Pokiaľ ide
o ,,ústnu dohodu“ svedok, pán B., nebol v čase zmluvného vzťahu štatutárnym orgánom žalobcu, ale
len jeho zamestnancom a v priebehu konania sa ani nepreukázal nijakým poverením, aby mohol konať
v zmluvných veciach namiesto štatutárneho orgánu žalobcu. Nijakými ústnymi pokynmi zamestnanca
nebolo možné meniť písomne dohodnuté podmienky zmluvy. Žalovaná nijakým spôsobom v konaní

nepreukázalasvojetvrdenie,ženemalaprístupdoserverovne.Vtejtosúvislostinedoložilanijakédôkazy
o tom, že by bola niekedy o prístup vôbec žiadala, ani o tom, že by jej mal byť takýto prístup odopretý.
Kamerový systém je vlastníctvom žalovanej, ona mala kontrolovať jeho stálu funkčnosť, starať sa o neho
a plniť tak záväzky zo zmluvy. Žalobca nemal povinnosť žalovanú upozorňovať na to, že je potrebné
domontovať kamery, alebo že je systém nefunkčný. Boli to jej povinnosti zo zmluvy. O nefunkčnosti

vedela minimálne od 19. 3. 2018 (doručené odstúpenie od zmluvy) a nedostatky neodstránila ani v
dodatočnejprimeranejlehote,ktorámalabyťposkytnutá(§350ObZ).Kamerovýsystémmohlasfunkčniť
a napojiť sama žalovaná, mimo žalobcovej serverovne a iným spôsobom. Tým, že žalovaná nemala
predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa (žalobcu) na zmenu podmienok zmluvy, t. j. na zníženie
počtu kamier zo 4 na dve, čo bolo v konaní aj preukázané, došlo z jej strany k porušeniu zmluvy

a odstúpenie žalobcu bolo dôvodné. Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaná nemala
žiadny súhlas žalobcu na zníženie počtu kamier zo 4 na dve, keďže takýto súhlas nebol v konaní
zo strany žalovanej doložený a výsluchom svedkov sa potvrdilo, že žalovaná taký súhlas ani nemala.
Žalovaná konala bez písomného súhlasu žalobcu a porušila tak podmienky zmluvy, čo bolo dôvodom
na odstúpenie žalobcu od zmluvy. Chýbajúci predchádzajúci písomný súhlas žalobcu ako prenajímateľa

bol jednou z rozhodujúcich skutočností, ktorá preukazovala porušenie povinností zmluvy žalovanou a
dokazovala dôvodnosť odstúpenia od zmluvy.

86. V Zmluve o prenájme nehnuteľného majetku PSK zo dňa 9.9.2010 boli pôvodne investície na
kamerový a parkovací systém priebežne vyčíslené na 22.994,87 eura s tým, že výška bude spresnená

po doložení faktúry. Po doložení účtovných dokladov bola hodnota parkovacieho a kamerového systému
stanovená na 16.419,07 eura a žalobca a žalovaný sa dohodli na postupnom započítavaní hodnoty
kamerovéhoaparkovaciehosystémuzcenynájomného,atotak,ževýškaročnéhonájmu(1.100eur)sa
každoročne upraví o sumu 1.000 eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho
systému (viď Dodatok č. 2). Zvyšok nájomného vo výške 100 eur mal žalovaný žalobcovi každoročne

uhrádzať na základe faktúry. Po doložení účtovných dokladov bol teda uzatvorený Dodatok č. 2, v ktorom
je uvedená hodnota parkovacieho a kamerového systému, výška a spôsob zápočtu tohto systému do
nájomného ako aj podmienky platenia nájomného. Dodatok č. 2 k Zmluve bol uzatvorený dňa 29.6.2012.
ÚčtovnédokladyzaparkovacíakamerovýsystémmuselibyťpredloženéeštepreduzatvorenímDodatkuč. 2 k Zmluve, a teda pred 29.6.2012. Uzatvorenie Dodatku č. 2 medzi sporovými stranami teda nemalo
nič spoločné so znižovaním počtu kamier predmetného kamerového systému.

87. Napokon tretím uvádzaným dôvodom bolo to, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu
priestorov, ktoré sú predmetom nájmu (napríklad v dňoch 17.1., 22.1., 13.2. a 21.2.2018) a uvedenými
konaniami sa dopustila porušenia Čl. V. ods. 1. písm. d) Zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo
uvádzané porušenia preukázané. Vykonávanie zimnej údržby nespočíva len v odhŕňaní snehu, ale v
celkovej starostlivosti o predmet nájmu počas zimy, a teda aj v posype v prípade poľadovice. V súdnom

spise je fotodokumentácia, na ktorej je zachytené zasnežené parkovisko, poľadovica. V konaní bolo
preukázané (výpoveď svedka p. G., viď zápisnica z pojednávania zo dňa 17. 9. 2020), že zimnú údržbu
robila Správa a údržba ciest PSK, a to na základe ústnej dohody a zadarmo. To znamená, že SaÚC
PSK robila zimnú údržbu namiesto žalovanej a robila ju zadarmo. Správa a údržba ciest Prešovského
samosprávneho kraja je rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu a vo finančných
vzťahoch je napojená na rozpočet žalobcu a správcom zvereného majetku (z. č. 523/2004 Z. z., z.

č. 446/2001 Z. z.). To znamená, že ak SaÚC PSK vykonávala zimnú údržbu namiesto žalovanej bez
akejkoľvek písomnej dohody a zadarmo, tak tú údržbu si vlastne žalobca robil sám prostredníctvom
svojej organizácie, s požitím vlastného majetku zvereného SaÚC PSK (vozidlá, sypače) a výdavky na
túto údržbu boli výdavkami SaÚC PSK, a teda výdavkami žalobcu. V konečnom dôsledku tú zimnú
údržbu si robil sám žalobca prostredníctvom svojej organizácie na svoje trovy. Ak by existovala písomná

dohodamedzižalovanouaSaÚCPSK,ktorejpredmetombybolovykonávaniezimnejúdržbyzaodplatu,
vtedy by bolo možné konštatovať, že žalovaná zabezpečila zimnú údržbu prenajatej nehnuteľnosti. Ak
by žalobca chcel vykonávať údržbu sám a na svoje trovy, tak by vykonávanie zimnej údržby nebolo
predmetom zmluvy ako záväzok žalovanej. Aj výpoveďou svedka p. G. bolo v konaní preukázané, že
zimnú údržbu robila Správa a údržba ciest PSK, a to na základe ústnej dohody a zadarmo.

88. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalovaná porušila svoje povinnosti a
záväzky zo zmluvy, a preto považuje odstúpenie od zmluvy za dôvodné a účinné dňom jeho doručenia
dňa 19. 3. 2018. Žalovaná teda užíva žalobcovu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a preto je táto
žaloba dôvodná. Inštitút odstúpenia, ako aj dôvody odstúpenia boli v zmluve o prenájme nehnuteľného

majetku PSK v znení jej dodatkov upravené a dohodnuté v Čl. III. ods. 2 písm. c) a ods. 3 zmluvy. Článok
III. ods. 2 písm. c) upravoval odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa Čl. V. zmluvy.
Neupravoval písomné výzvy, ani poskytovanie dodatočných lehôt pre plnenie, preto už samotným
porušením povinností v Čl. V. zmluvy mohol žalobca od zmluvy odstúpiť. Žalovaná porušila Čl. V zmluvy
v troch bodoch a žalobca od zmluvy odstúpil. Naproti tomu Čl. III. ods. 3 zmluvy upravoval odstúpenie pri

rôznych iných porušeniach zmluvy za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy. Záverom je teda
potrebné poukázať na skutočnosť, že keďže žalovaná vôbec od počiatku neplnila svoje záväzky zo
zmluvy, žalobca odstúpil v súlade Čl. III. ods. 2 písm. c) zmluvy. V každom prípade, ak by mohla nastať
pochybnosť o tom, či mala alebo nemala byť žalovanej poskytnutá dodatočná lehota na plnenie (súd,
rovnakoakožalobca,mázato,ževzmyslezmluvyajejČl.IIIods.2písm.c)dodatočnálehotanaplnenie

nemusela a nemala byť žalovanej poskytnutá), je potrebné poukázať na § 350 Obchodného zákonníka,
ktorý hovorí, že ,,ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi
od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty
pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá
sa mala poskytnúť na plnenie povinností.“ To znamená, že odstúpenie od zmluvy by bolo aj tak v

každom prípade platné, iba by sa jeho účinky posunuli na neskôr, t. j. po márnom uplynutí primeranej
dodatočnejlehoty,ktorábysabolamalaposkytnúťnaplneniepovinností(vtomtoprípadebyodstránenie
nedostatkov mohlo trvať nanajvýš jeden mesiac). Žalovaná sa však žiadnym spôsobom nesnažila splniť
svoje povinnosti.

89. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil
žalovanej povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Zároveň uložila žalovanej aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 13.333 eur titulom vrátenia plnení v súvislosti s platným odstúpením od predmetnej
zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami.

90. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd
v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného 7,07
%, resp. 3,56 % ročného úroku z omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalované. Súd teda
zaviazalžalovanúnazaplatenie7,07%ročnéhoúrokuzomeškaniazosumy7.546,70euraod19.3.2018
do zaplatenia a 3,56 % ročného úroku z omeškania zo sumy 5.786,30 eura od 1.1.2024 do zaplatenia,

tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

91. Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamil pozornosť na to, aby súdy nižšej inštancie za ustáleného
skutkového stavu zároveň zvážili, či k uzatvoreniu dohody o zmene rozsahu diela v písomnej forme
neprišlo na základe Dodatku č. 2 k Zmluve, z ktorého je zrejmá dohoda na nižšej cene za zhotovené

dielo z pôvodných 22 994,87 eura na 16 419,078 eura, a to na základe predložených účtovných dokladov
nájomcom. K tejto problematike sa konajúci súd vyjadril vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by stavebné úpravy na budove žalobcu spôsobili
omeškanie žalobcu s poskytnutím spolupôsobenia potrebného na inštaláciu kamier. Pokiaľ ide o
prípadne posúdenie či výkon práva žalobcu je v súlade s poctivým obchodným stykom, tak je potrebné
uviesť, že žalovaná nešpecifikovala, aké konanie žalobcu má byť v rozpore s poctivým obchodným

stykom. Iba tak túto skutočnosť skonštatoval právny zástupca žalobcu. Súd nevidel v konaní žalobcu
rozpor s poctivým obchodným stykom. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy v súlade so Zmluvou
a následkom porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej. Žalovaná bola zmluvnou stranou
Zmluvy a mala poznať práva a povinnosti z nej vyplývajúce, ako ich aj plniť. Vedela, že zmeny zmluvy
majú mať písomnú formu, a že dokumenty, ktoré sama predložila, boli pri realizácii nájmu záväzné, a že

na prípadné odchýlky mal mať predchádzajúci písomný súhlas žalobcu. Ten, ale nemala ani pri znížení
počtu kamier, ani pri značení parkoviska podľa záväzných dokumentov (Alternatíva č. 1, ktorá bola aj
zahrnutá do samotného znenia zmluvy).

92. Súd neprihliadol na právoplatný rozsudok vydaný v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. 21Cb/87/2023, keďže bol viazaný právnym názorom vyššej súdnej autority-Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, vysloveným v jeho uznesení zo dňa 29.6.2023 č. k. 3Obdo/44/2022-271.

93. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .

94. Podľa § 453 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

95. Podľa § 453 ods. 3, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

96. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

97.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP

a § 453 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania
tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.