Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122316522
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6122316522.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: PLUSIM spol. s r.o.,

so sídlom Kopčianska 92, Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 35 818 565, zastúpený: REKEN
& PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom kancelárie Tichá 45, Bratislava, IČO: 36 783 188, proti
žalovanému: DREVOINDUSTRIA SMOLENICE, s. r. o., so sídlom Lošonec 244, Smolenice, IČO:
46 431 691, zastúpený: C&T Advokáti s.r.o., so sídlom kancelárie Fedinova 3b, Bratislava- mestská časť
Petržalka, IČO: 51 284 961, o zaplatenie 20.000,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.263,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 1.263,- eur od 14.06.2022 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 42.520,- eur od
04.09.2021 do 28.09.2021, zo sumy 12.422,- eur od 29.09.2021 do 13.06.2022 a zo sumy 10.904,03
eura od 14.06.2022 do 12.09.2025, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 24% trov konania,
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 20.000,- eur spolu príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe
uviedol, že vykonal na základe objednávky žalovaného zo dňa 17.07.2021 na kalendárny týždeň 29
dopravné služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a to konkrétne medzinárodnú dopravu s nakládkou

v dňoch 19.07.2021 až 22.07.2021 spočívajúcu v prevoze 19 kontajnerov cez prístav Haina (Nemecko)
a 1 kontajnera cez prístav Netphen (Nemecko), vrátane colného konania a poistenia, za dohodnú cenu
42.520,- eur bez DPH, ktorú žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20211997 zo dňa 27.08.2021 so
splatnosťou dňa 03.09.2021 na celkovú sumu 42.520,- eur bez DPH. Napriek riadnemu poskytnutiu
služieb zo strany žalobcu, žalovaný za poskytnuté služby zaplatil žalobcovi iba časť dohodnutej ceny a to
dňa 28.09.2021 vo výške 22.520,- eur a zvyšnú časť fakturovanej sumy vo výške 20.000,- eur žalobcovi
neuhradil.

2. Súd rozsudkom č.k. 23Cb/29/2022-131 zo dňa 10.02.2023 v I. výroku konanie v časti o zaplatenie
sumy 7.832,97 eura zastavil, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 12.167,03 eura spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 42.520,- eura od 04.09.2021do 28.09.2021, zo sumy 13.685,- eura od 29.09.2021 do 13.06.2022 a zo sumy 12.167,03 eura od
14.06.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a III. výrokom
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36 % trov konania.

3. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/104/2023-186 zo
dňa 31.07.2025 rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/29/2022-131 zo dňa 10.02.2023 v časti
napadnutého výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.904,03
eura potvrdil a v časti napadnutého výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 1.263,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 45.520,- eur od
04.09.2021 do 28.09.2021, zo sumy 13.685,- eur od 29.09.2021 do 13.06.2022 a zo sumy 12.167,03
eura od 14.06.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a v
súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalovaný namietal, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s celou obranou žalovaného – kompenzačnou námietkou. Bol názoru, že i po
čiastočnom späťvzatí žaloby týkajúcej sa nároku žalovaného na zaplatenie viacnákladov vzniknutých
pri preprave č. XXXXXXXXXX, ostalo vykonanie danej prepravy sporné, preto z pohľadu procesného
došlo iba k zníženiu uplatneného nároku žalobcu a nie k zmene uplatnenej kompenzačnej námietky.

Nárok žalovaného je zároveň tvorený nielen zo samotných viacnákladov, ale aj DPH, ktorú musel
žalovaný odviesť štátu. Pri preprave č. XXXXXXXXXX tvorila DPH 1.263,- eur, preto sa súd
prvej inštancie mal zaoberať a posúdiť aj opodstatnenosť dane z pridanej hodnoty. Odvolací súd sa
stotožnil s námietkou žalovaného, že v prípade, ak žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že sám uznal
vzniknuté náklady z prepravy č. XXXXXXXXXX, bolo úlohou súdu prvej inštancie sa v meritórnom

rozhodnutí vysporiadať aj s dôvodnosťou uplatnenej DPH vzťahujúcej sa k danej preprave. V konaní
nebolo sporné, že žalobca pri vykonanej preprave č. XXXXXXXXXX uznal viacnáklady vo výške 6.315,-
eur, avšak ďalej sporoval akúkoľvek uplatnenú daň z pridanej hodnoty a to zo všetkých viacnákladov
vzniknutých pri všetkých prepravách, vrátane prepravy č. XXXXXXXXXX. Nakoľko žalovaný započítal
voči pohľadávke žalobcu svoje pohľadávky i v rozsahu pripočítanej DPH a žalobca napriek skutočnosti,

že časť pohľadávky žalovaného uznal, neuznal k danej čiastke pripočítanú DPH a naďalej ju rozporoval,
bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť obranu žalovaného spočívajúcu v kompenzačnej námietke –
uplatnenej DPH vo výške 1.263,- eur vo vzťahu k dôvodne uplatnenej obrane – viacnákladov vo výške
1.263,-eur.Odvolacísúduviedol,ženakoľkosasúdprvejinštancieúplneopomenulvysporiaťsnárokom
žalovaného na zaplatenie DPH vo výške 1.263,- eur viažucej sa na uplatnené viacnáklady vzniknuté pri

preprave vykonávanej žalobcom č. XXXXXXXXXX a z toho dôvodu so skutočnosťou, či došlo k zániku
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 12.167,03 eura v časti 1.263,- eur z titulu započítania uvedenej
pohľadávky zo strany žalovaného, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zaplatenia
istiny 1.263,- eur a uložil súdu prvej inštancie posúdiť zánik pohľadávky žalobcu i v časti uplatnenej DPH
žalovanýmvovýške1.263,-euravkladnomprípadeposúdiťkedykzánikudošlo,nakoľkouvedenébude

mať nepochybne vplyv aj na posúdenie doby omeškania žalovaného (žalovaný sa nemohol dostať do
omeškania po zániku pohľadávky žalobcu), ako i na posúdenie výšky istiny, z ktorej si žalobca uplatňuje
úrokyzomeškania.Odvolacísúdtieždospelkzáveru,žesúdprvejinštancie,ktorýžalobežalobcuvčasti
zaplatenia istiny 10.094,03 eura vyhovel, zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre
rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a dospel k správnemu

právnemu záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o preprave tovaru, na základe ktorej
žalobca vykonal prepravu objednaného tovaru a žalovaný nepreukázal zánik žalobcovej pohľadávky
jednostranným započítaním svojich pohľadávok, preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2025 uviedol, že vzhľadom na charakter vyjadrenia
žalovaného o neuplatnení nároku zo škody, ale nároku z dodaných služieb a ich preúčtovaní žalobcovi
ako aj skutočnosti, že žalovaný odviedol uplatnenú DPH štátu, žalobca prehodnotil svoje stanovisko,
pričom z dôvodu hospodárnosti konania o zaplatenie sumy 1.236,- eur s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne od 14.06.2022 do zaplatenia zobral svoj návrh v tejto časti späť a navrhol konanie zastaviť.

Zároveň uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi odvolacím súdom priznanú sumu vo výške 10.904,03
eura dňa 12.09.2025, čím rovnako došlo k zastaveniu plynutia omeškania žalovaného a teda aj úrokov
z tejto sumy. Zároveň navrhol, aby súd okrem zastavenia konania v časti konania, ktorú zobral žalobca
späť, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 42.520,-eur od 04.09.2021 do 28.09.2021, zo sumy 13.685,- eur od 29.09.2021 do 13.06.2022 a zo sumy
10.904,03 eura od 14.06.2022 do 12.09.2025, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,-
eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 24 % trov konania.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2025 vyslovil súhlas so späťvzatím žalobcu,
pričom vo vzťahu k rozhodnutiu o príslušenstve a návrhu žalobcu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,
že suma 1.263,- eur je súčasťou nároku žalovaného na viacnáklady, ktoré žalobca uznal je potrebné vo
vzťahu k príslušenstvu rozhodnúť nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania

8% ročne zo sumy 42.520,- eur od 04.09.2021 do 28.09.2021, zo sumy 12.422,- eur od 29.09.2021
do 13.06.2022 a zo sumy 10.904,03 eura od 14.06.2022 do 12.09.2025, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- eur.

7. Faktúrou č. 20211997 zo dňa 27.08.2021, splatnou dňa 03.09.2021 fakturoval žalobca žalovanému
prepravu s dátumom nakládky od 19.07.2021 do 22.07.2021, s miestnom určenia QINGDAO, Čína vo

výške 42.520,- eur.

8. Z prehľadu o vykonaní platby vyplýva, že žalovaný dňa 28.09.2021 poukázal na účet žalobcu sumu
22.520,- eur.

9. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 13.06.2022 sumu vo výške
1.517,97 eura.

10. Podľaustanovenia§144zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),žalobca
môže vziať žalobu späť.

11. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia.

14. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto

kalendárneho polroka omeškania..

16. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

17. Predmetom konania po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave o dovolaní žalovaného tak zostala
dôvodnosť žalovaným uplatnenej DPH vo výške 1.236,- eur vzťahujúcej sa k preprave č. XXXXXXXXXX,
ohľadom ktorej žalobca uznal viacnáklady vo výške 6.315,- eur, posúdenie zániku pohľadávky žalobcu
i v časti uplatnenej DPH žalovaným ako aj posúdenie , kedy k zániku došlo. Tiež zostalo predmetom

konania posúdenie doby omeškania žalovaného (žalovaný sa nemohol dostať do omeškania po zániku
pohľadávky žalobcu), ako i posúdenie výšky istiny, z ktorej si žalobca uplatňuje úroky z omeškania.18. Po späťvzatí žaloby žalobcom dňa 29.10.2025 v časti spornej istiny 1.236,-eur vrátane príslušenstva
t.j. úroku z omeškania vo výške 8 % ročne od 14.06.2022 do zaplatenia zostalo predmetom konania
žalobcom uplatnené príslušenstvo.

19. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní
tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Ak sú
splnené podmienky na zastavenie časti konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, súd konanie
v príslušnej časti zastaví. Aj v tomto prípade však platí, že výrok o čiastočnom zastavení konania je až

súčasťou rozhodnutia vo veci samej (§ 145 ods. 2). Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami konanie v časti istiny 1.263,-eur a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 1.263,-eur od 14.06.2022 do zaplatenia zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

20. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy fakturovanej faktúrou č. 20211997 zo dňa 27.08.2021 včas,

čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, preto súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 42.520,- eur od
04.09.2021 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do 28.09.2021 (do dňa čiastočnej úhrady
faktúry vo výške 22.520,-eur), zo sumy 12.422,- eur (20.000,-eur – 6.315,-eur – 1.263,-eur = 12.422,-
eur t.j. výslednej sumy po odpočítaní viacnákladov vo výške 6.315,-eur + DPH vo výške 1.263,-eur) od

29.09.2021 do 13.06.2022 (do dňa čiastočnej úhrady dlžnej sumy žalovaným vo výške 1.517,97 eura)
a zo sumy 10.904,03 eura (12.422,-eur - 1.517,97 eura = 10.904,03 eura) od 14.06.2022 do 12.09.2025
(t.j. do dňa úhrady sumy vo výške 10.904,03 eura žalovaným). Súd s poukazom na uvedené priznal
žalobcovi úrok z omeškania, tak ako je tento špecifikovaný vo výroku II. tohto rozsudku.

21. Súd v súvislosti s omeškaním žalovaného priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

22. Vo zvyšnej časti t.j. v časti úroku z omeškania 8 % zo sumy 1.263,- eur od 29.09.2021 do 13.06.2022
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže DPH vo výške 1.263,- eur je súčasťou nároku žalovaného na

viacnáklady vzniknuté pri preprave č. XXXXXXXXXX, ktoré žalobca uznal a preto sa žalovaný nemohol
dostať do omeškania s úhradou tohto nároku.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden
celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu. Úspech v konaní sa teda pre účely

rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci
samej, preto bez ohľadu na to, ktorej sporovej strane by svedčil úspech v odvolacom konaní, je treba
pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá
strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná (napr. uznesenie Ústavného súdu z 12. februára
2013, sp. zn. III. ÚS 84/2013).

27. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, nakoľko súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 10.904,03 eura spolu
s príslušenstvom, tak ako je uvedené v bode 20. tohto rozhodnutia vyhovel a návrh v časti 9.095,97 eura
zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, z toho v časti 1.517,97 eura z dôvodu úhrady pohľadávky žalobcu

žalovaným dňa 13.06.2022, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24%, keď hrubý úspech
žalobcu bol 62% ((10.904,03 + 1.517,97) / 20.000 = 62%) a hrubý úspech žalovaného 38% ((6.315 +
1.263) / 20.000 = 38%) a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 24% (62%-38%) a tedažalobca má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu. O výške trov rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).