Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208357
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208357.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, 2.
D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, 3. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/X, H. I.,
t.č. bytom C. XXX, 4. F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, L., t.č. bytom C. XXX, 5. H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, 6. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, všetci žalobcovia
zastúpení: JUDr. Veronika Jarábková, advokátka, Športová 12, Trnava, proti žalovanému: M. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E., t.č. bytom J. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému povinnosť dočasne sa nepribližovať na
vzdialenosť menšiu ako 30 metrov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. C. a povinnosť
dočasne sa nepribližovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobcom v 1. a 2. rade s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom a správnom konaní a s výnimkou priblíženia sa
nevyhnutného za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného s jeho maloletou

dcérou.

II. Toto neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e na obdobie jedného roka od vydania tohto rozhodnutia.

III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobcom v 1. a 2. rade

v postavení žalovaných žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne
výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

IV. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným žiadna z uvedených strán n e m á nárok

na náhradu trov konania.

VI. Vo vzťahu medzi žalobcami v 3., 4., 5. a 6. rade a žalovaným sa žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči uvedeným žalobcom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 29.10.2025, doručeným súdu dňa 29.10.2025, žalobcovia súdu navrhli vydať
neodkladnéopatrenie,ktorýmbybolažalovanémuuloženápovinnosť,abysanavzdialenosťmenšiuako

30 metrov nepribližoval k žalobcom a maloletým deťom N. B., nar. XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX,
I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom
súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, ako aj k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX, pre k.ú. C., ako aj povinnosť, aby žalobcov a uvedené maloleté deti nekontaktoval písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom a prostriedkami, a to tak
osobne ako aj prostredníctvom tretích osôb. Žalobcovia zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov

konania.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tým, že žalobkyňa v 2. rade je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., zapísaných na LV č. XXX ako: pozemok
– parcela registra “C“ č. XXX/ X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 696 m2, pozemok – parcela

registra “C“ č. XXX/ X – záhrada o výmere 623 m2, pozemok – parcela registra “C“ č. XXX/ X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 152 m2 a stavba súp.č. XXX postavená na parc.č. XXX/ X rodinný dom.
Predmetné nehnuteľnosti spoločne užívajú a v rodinnom dome žijú žalobcovia v 1. – 4. rade. Žalobca
v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú manželmi, avšak už niekoľko rokov nežijú spoločne ako manželia.
Žalobca v 1. rade žije s družkou – žalobkyňou v 4. rade a žalobkyňa v 2. rade žije s druhom – žalobcom

v 3. rade. Okrem žalobcov v rodinnom dome bývajú aj maloleté deti: N. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
je spoločným dieťaťom žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 4. rade; G. I., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar.
XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú vnukmi žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, ktorým
boli maloletí zverení do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, maloletí G. a I. rozsudkom OS Trnava
sp.zn. 21P/2/2018 zo dňa 16.10.2018 a maloletá A. rozsudkom OS Trnava sp.zn. 32P/9/2018. Matka
maloletých – žalobkyňa v 5. rade, ktorá je dcérou žalobcov v 1. a 2. rade, bola družkou žalovaného, ktorý

je zároveň aj otec maloletej A. C.. Žalobkyňa v 5. rade pravidelne vstupuje a zdržiava sa v rodinnom
dome za účelom návštevy svojich maloletých detí a rodičov. Žalobkyňa v 6. rade, ktorá je tiež dcérou
žalobcov v 1. a 2. rade, sa v rodinnom dome taktiež pravidelne zdržiava. Žalovaný bol druhom žalobkyne
v 5. rade približne pred ôsmimi rokmi, pričom ich vzťah trval približne 2 roky. Počas ich spolužitia sa
im narodila maloletá A., ktorá bola po narodení zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých

rodičov - žalobcov v 1. a v 2. rade z dôvodu, že obaja rodičia v tom čase požívali omamné látky.
Žalobkyňa v 5. rade aktuálne už omamné látky nepožíva, avšak o žalovanom aktuálne informácie v
tejto veci žalobcovia nemajú. Jeho kriminálny profil však nie je podľa ich informácií dobrý, nakoľko
bol aj súdne trestaný a taktiež aj vo výkone trestu odňatia slobody. Po rozchode so žalobkyňou v 5.
rade, cca 6 rokov dozadu, sa žalovaný začal správať agresívne, nakoľko údajne mu žalobca v 1. rade

nevyplatil dostatok peňazí z prác - brigád, ktoré boli spolu vykonávať. Žalovaný má neustále pocit, že
mu žalobca v 1. rade dlží peniaze, čo však nie je pravda. Agresívne správanie spočívalo, aj naďalej
spočíva v tom, že už niekoľko rokov posiela výhražné listy a SMS správy s vulgárnym, zastrašujúcim a
urážlivým obsahom, ktoré adresuje jednotlivým žalobcom. Obsahom písomností sú samé nezmyselné
a nepravdivé skutočnosti, používa v nich vulgarizmy a vyhrážky a spomína v nich rodinu aj maloleté

deti. Okrem toho žalovaný šíri o žalobcoch lži. Agresívne správanie žalovaného sa začalo postupne
zintenzívňovať, keď sa začal pohybovať okolo rodinného domu, v ktorom žalobcovia žijú. Konanie
žalovaného dňa 25.09.2025 dosiahlo takú intenzitu, že sa začali žalobcovia dôvodne strachovať o život
a zdravie nielen seba ale aj maloletých, nakoľko žalovaný z ulice kameňmi porozbíjal okná na rodinnom
dome. O tomto incidente bolo podané aj oznámenie na polícii, pričom očitým svedkom tohto incidentu

bol sused p. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX. Ďalší incident sa udial dňa 20.10.2025, keď
žalovaný neoprávnene vnikol na susedný pozemok, ktorý bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami a
cez ktorý sa chcel pravdepodobne dostať čo najbližšie k nehnuteľnostiam. Žalobcovia v 1. a 4. rade
ho však zahliadli, pričom videli ako drží v ruke palicu aj kamene, ktoré mal zrejme v úmysle hádzať do
nehnuteľností. Keď však vyšli von a chceli situáciu vyriešiť, žalovaný utiekol. Voči osobe žalovaného

bolo podaných zo strany žalobcov viacero trestných oznámení/oznámení o priestupkoch, ktoré však do
dnešného dňa neboli doriešené. Nakoľko žalovaného agresívne správanie a slovné ataky za niekoľko
rokov nielenže neustúpili, ale sa stupňujú do takej miery a podoby, že žalovaný sa neštíti priblížiť k
nehnuteľnostiam a spáchať škodu na majetku žalobcov, žalobcovia sa cítia ohrození a dôvodne sa
obávajú nielen o svoje zdravie, životy a majetok, ale najmä o životy, zdravie a psychický vývoj maloletých

detí. Hoci maloleté deti incident nevideli, vnímajú napätú situáciu, cítia sa neisto a prejavujú strach o
svoju bezpečnosť. S ohľadom na doterajší vývoj je dôvodná obava, že agresívne správanie žalovaného
môže v blízkej budúcnosti vyústiť do neoprávneného vniknutia na nehnuteľnosti žalobcov, prípadne aj
do fyzických útokov voči nim. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, na dlhodobo pretrvávajúci
psychický tlak a opakované agresívne správanie žalovaného voči žalobcom, ako aj na reálnu hrozbu

ďalších atakov zo strany žalovaného na ich majetok, zdravie a osobnú bezpečnosť, majú žalobcovia za
to,žejenevyhnutné,abysúdupravilvzájomnépomeryneodkladnýmopatrenímpodľa§325ods.2písm.
g), h) Civilného sporového poriadku. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je bezprostredná
ochrana života, zdravia a bezpečnosti žalobcov a maloletých detí, ako aj ochrana ich domáceho pokoja
a majetku pred pokračujúcim a stupňujúcim sa agresívnym konaním žalovaného. Z uvedených dôvodov

žalobcovia navrhujú, aby súd rozhodol tak, že žalovanému uloží povinnosť nepribližovať sa k žalobcom,
maloletým deťom a k nehnuteľnostiam, v ktorých žijú, a zároveň mu zakáže ich akýmkoľvek spôsobom
kontaktovať.3. K návrhu žalobcovia priložili nasledovné listinné dôkazy: Výpis z LV č. XXX pre k.ú. C., rodné listy
maloletých detí, fotografie, Potvrdenie o oznámení zo dňa 25.09.2025, listy, SMS, Potvrdenie o trestnom
oznámení zo dňa 22.01.2024, Potvrdenie o doplnení trestného oznámenia zo dňa 01.02.2024,

Odstúpenie spisového materiálu zo dňa 05.02.2024, Potvrdenie o oznámení zo dňa 19.01.2025, Čestné
vyhlásenie svedka zo dňa 28.10.2025. Žalobcovia ďalej navrhli vykonať dokazovanie spismi OS Trnava
sp.zn. 21P/2/2018 a sp.zn. 32P/9/2018.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.15. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe

vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. (3)

16.PodľaČl.16ods.1Ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.

17. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. (2)

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na

ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd

pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

20. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci

samej.Aktedasúdnariadineodkladnéopatreniepredzačatímkonania,môževovýrokuuzneseniauložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami.

21. Súd sa oboznámil s návrhom vrátane príloh, ako aj konečnými rozhodnutiami vo veciach tunajšieho
súdu sp.zn. 21P/2/2018 a sp.zn. 32P/9/2018 (pozn.: súd dokazovanie spisom ako takým nevykonáva, a
preto si súd zabezpečil iba konečné rozhodnutia, keď iné konkrétne listinné dôkazy z uvedených spisov
neboli žalobcami navrhnuté), pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je čiastočne dôvodný.

22. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a psychickú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševnáintegrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Súd pritom vychádza z ustanovenia § 11 OZ,
podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia.

23. Z predložených listinných dôkazov bolo možné mať za osvedčené, že žalovaný sa vo vzťahu
k žalobcom v 1. a 2. rade prejavuje agresívne, čo vyvrcholilo hodením kameňov do okien rodinného
domu, v ktorom žalobcovia v 1. a 2. rade bývajú, pričom uvedené mal súd za osvedčené z fotografií
rozbitých okien v spojení s Čestným vyhlásením svedka zo dňa 28.10.2025. Z predložených listov a

SMS správ žalovaného pritom vyplýva, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade vyjadruje
vulgárnymaagresívnymspôsobom,pričomsaimvyhrážanásilím.UvedenépredchádzajúcelistyaSMS
správy s útočným obsahom pritom v spojení s hádzaním kameňov žalovaným do okien rodinného domu
žalobcov v 1. a 2. rade opodstatnene vedú k obavám žalobcov v 1. a 2. rade z ďalšieho možného
konania žalovaného, ktoré by ich ohrozovalo. Nie je totiž vylúčené, že žalovaný bude svoje negatívne
správanie voči žalobcom v 1. a 2. rade stupňovať. Z uvedeného je možné vyvodiť ten záver, že telesná

alebo duševná integrita žalobcov v 1. a 2. rade môže byť ohrozená konaním žalovaného (§ 325 ods.
2 písm. h) CSP).

24. Súd dodáva, že pre potreby vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP
nebolo potrebné osvedčiť násilie žalovaného voči žalobcom v 1. a 2. rade, pretože takéto neodkladné

opatrenie súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľa neodkladného opatrenia, čím sa zvýrazňuje subjektivita vnímania chránenej osoby, na
rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia.

25. Z dôvodu hádzania kameňov do okien žalobcov v 1. a 2. rade po predchádzajúcich vulgárnych

a výhražných listoch a SMS správach bolo možné mať možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity
žalobcov v 1. a 2. rade konaním žalovaného za dostatočne osvedčenú a obavy žalobcov v 1. a 2. rade
súd považoval za odôvodnené. Naliehavosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
mal súd za danú s poukazom na osvedčené hádzanie kameňov do okna žalobcov v 1. a 2. rade dňa
25.09.2025.

26. Vzhľadom na uvedené je potrebné zabezpečiť, aby žalovaný (s výnimkami) nemal možnosť
približovať sa k žalobcom v 1. a 2. rade na určitú vzdialenosť a vzhľadom k hádzaniu kameňov do
ich obydlia aj na určitú vzdialenosť k nehnuteľnostiam na LV č. XXX pre k.ú. C.. Preto súd návrhu
vyhovel v časti uloženia žalovanému povinnosti dočasne sa nepribližovať na vzdialenosť menšiu ako 30

metrov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. C. a povinnosť dočasne sa nepribližovať na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobcom v 1. a 2. rade.

27. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako
dôvod na dočasné obmedzenie žalovaného v priblížení sa žalovaného k žalobcom v 1. a 2. rade

a k ich obydliu, čím sa poskytuje žalobcom v 1. a 2. rade dočasná ochrana pred prípadným násilím zo
strany žalovaného a umožňuje sa im aj pokojné bývanie. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vyššie uvedenom rozsahu (odsek 26. uznesenia) vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.

28. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobcom v 1. a 2.

rade na to, aby zásah do práv žalovaného tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej
na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobcami v 1. a 2. rade (proporcionalita nariadeného neodkladného
opatrenia). Súd pritom prihliadal na prirodzene existujúci záujem žalovaného na prípadnom styku s
maloletým dieťaťom pochádzajúcim zo vzťahu žalobkyne v 5. rade a žalovaného (ktoré maloleté dieťa
je v náhradnej osobnej starostlivosti žalobcov v 1. a 2. rade), ako aj na prípadné súdne, trestné a

správne konania. V súlade s tým súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať,
umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo v správnom
konaní, kde je ochrana integrity žalobcov v 1. a 2. rade zabezpečená prítomnosťou úradných osôb
a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru, ako aj priblíženie nevyhnutné na realizáciu
prípadného súdom upraveného styku s maloletým dieťaťom, ktoré priblíženie umožnené žalovanému

výlučne na účely realizácie súdom prípadne v budúcnosti upraveného styku s maloletým dieťaťom
nezasiahne do práv žalobcov v 1. a 2. rade.29. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobcom v 3., 4., 5. a 6. rade,
v tejto časti súd považoval návrh za nedôvodný. Z predložených listov a SMS správ vyplýva nenávistné
nastavenie žalovaného voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktoré podľa správ vyplýva jednak z nevyriešených

finančných vzťahov medzi nimi, ako aj zo skutočnosti, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú v náhradnej
osobnej starostlivosti maloletú dcéru žalovaného, s ktorou má žalovaný záujem sa stretávať. Takéto
nenávistné nastavenie však nemožno považovať za osvedčené ako smerujúce voči žalobcom v 3., 4.,
5. a 6. rade. Rovnako, na rozdiel od žalobcov v 1. a 2. rade, žiadny zo žalobcov v 3. – 6. rade nepodával
na žalovaného trestné oznámenia, a teda jeho správanie nepovažoval za ohrozujúce vo vzťahu k sebe.

Z uvedeného dôvodu súd návrh v časti týkajúcej sa nepribližovania sa žalovaného k žalobcom v 3. - 6.
rade považoval za nedôvodný.

30. Rovnako súd považoval návrh za nedôvodný aj vo vzťahu k maloletým deťom, a to predovšetkým
z dôvodu, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovanými k ochrane práv tretích osôb, ktorými sú
uvedené maloleté deti. Maloleté deti samé nie sú označení ako žalobcovia, a teda návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nepodali, pričom by k takémuto úkonu urobenému v zastúpení zákonným
zástupcom i tak potrebovali schválenie poručenského súdu (keďže nejde o bežnú vec), ktorý súhlas
udelený nebol. Zároveň nebolo v konaní žiadnym dôkazom osvedčené, že by žalovaný verbálnu
agresivitu alebo vyhrážky smeroval voči uvedeným maloletým deťom. Súd však dodáva, že maloleté
deti budú chránené tým, že žalovaný nebude oprávnený približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 30

metrov k rodinnému domu, v ktorom bývajú spolu so žalobcami v 1. a 2. rade, čím im bude zaručená
dostatočná ochrana.

31. V prípade návrhu v časti uloženia povinnosti nekontaktovania žalobcov písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom a prostriedkami, a to tak osobne ako aj

prostredníctvomtretíchosôb,malsúdzato,ženeboldanýdôvodprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ani vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade. Predovšetkým, v konaní
bol predložený iba jeden list adresovaný žalobcovi v 1. rade (zo dňa 02.09.2025), z čoho nemožno
usudzovať, že by išlo o sústavné obťažovanie žalobcov v 1. a 2. rade listami s vulgárnym a výhražným
obsahom. Hoci sa v prípise ORPZ zo dňa 05.02.2024 spomínajú ďalšie listy, tieto jednak neboli súdu

spolu s návrhom predložené, keď zároveň má ísť o listy spred mesiaca február 2024, a teda nebolo
osvedčené,žebyokremlistuzodňa02.09.2025žalovanýadresovalžalobcomv1.a2.radevnedávnom
období aj iné listy. V prípade SMS správ, žalobcom v 1. a 2. nič nebráni blokovať žalovaného telefónne
číslo, aby tak neboli obťažovaní jeho SMS správami.

32. Zároveň súd poukazuje na to, že vychádzajúc z odôvodnenia návrhu, žalobcovia v 1. a 2. rade
za ohrozujúcu považujú prítomnosť žalovaného v ich blízkosti, resp. v blízkosti ich rodinného domu,
nie samotné zasielanie listov a SMS správ. Žalobcovia v 1. a 2. rade tak neosvedčili, že by ich
telesná integrita alebo duševná integrita mohla byť takýmto kontaktovaním zo strany žalovaného
ohrozená. Naviac, návrhu žalobcov v 1. a 2. rade v tejto časti chýba aj potrebná naliehavosť, keď

v návrhu uvádzajú, že žalovaný už niekoľko rokov posiela výhražné listy a SMS správy, avšak návrh
na neodkladné opatrenie v časti nekontaktovania podávajú až po rokoch. Z takéhoto prístupu nemožno
vyvodiť naliehavosť uloženia povinnosti nekontaktovať žalobcov v 1. a 2. rade zo strany žalovaného.
Vzhľadom na uvedené tak súd považoval návrh v tejto časti za nedôvodný.

33.Pokiaľideouloženiepovinnostinekontaktovaniažalobcovv3.,4.,5.a6.rade,rovnakoakovprípade
uloženia povinnosti nepribližovania sa, nebolo ani osvedčené, že by animozita žalovaného smerovala
voči týmto žalobcom a že by im bolo v SMS správach a listoch vyhrážané zo strany žalovaného. Rovnako
to platí aj pri maloletých deťoch, keď zároveň aj v tejto časti podali návrh aktívne nelegitimované osoby
žalobcov.

34. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd návrhu v časti vyhovel, keď nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne sa nepribližovať na vzdialenosť menšiu ako 30
metrov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. C. a povinnosť dočasne sa nepribližovať na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobcom v 1. a 2. rade s výnimkou účasti na procesných úkonoch

v súdnom, trestnom a správnom konaní a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie
súdom upraveného stretávania sa žalovaného s jeho maloletou dcérou (výrok I.) a vo zvyšku návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok IV.).35. Žalobcovia neodkladné opatrenie v petite návrhu časovo neobmedzili. Súd mal však za to, že
nariadenie neodkladného opatrenia bez obmedzenia doby trvania by nebolo proporcionálne, keďže
by takto formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo ochranu práv a oprávnených záujmov

oboch sporových strán, ale neúmerne situácii zaťažilo žalovaného. Súd preto určil časové trvanie
neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 1 CSP vo výroku II. tohto uznesenia na obdobie jedného roka
od vydania rozhodnutia. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia
obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobcami v 1. a 2. rade žiadaného pocitu
bezpečia, ako aj na stabilizáciu situácie, pričom vo zvyšku návrh zamietol (výrok IV.). V prípade, ak by

ohrozenie žalobcov v 1. a 2. rade aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, majú možnosť podať kedykoľvek
ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi
aktuálnu situáciu a stav ich ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu
ich záujmu.

36. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie

tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobcov v 1. a 2. rade náhradu škody, resp. ujmy,
ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobcami
v 1. a 2. rade v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na
to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobcom v 1. a 2. rade neuložil povinnosť
podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle §

337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy,
ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).

37. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobcom v 1. a 2. rade podať žalobu vo veci samej)
súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021,

v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje
vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi.
Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne
osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s

fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho
zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“

38. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd neodkladným opatrením uložil vo výroku I.
uznesenia žalovanému povinnosť dočasne sa nepribližovať na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. C. a povinnosť dočasne sa nepribližovať na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobcom v 1. a 2. rade s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v súdnom, trestnom a správnom konaní a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie
súdom upraveného stretávania sa žalovaného s jeho maloletou dcérou, a to na obdobie jedného roka od
vydania rozhodnutia (výrok II.), pričom vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný vo výroku IV. uznesenia

zamietol, a síce pokiaľ ide o nepribližovanie sa k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako
30 metrov a väčšiu ako 10 metrov, pokiaľ ide o nekontaktovanie žalobcov v 1. a 2. rade zo strany
žalovaného, pokiaľ ide o odlišné časové vymedzenie trvania nariadeného neodkladného opatrenia, ako
aj pokiaľ ide o návrh týkajúci sa maloletých detí a pokiaľ ide o návrh v časti týkajúcej sa žalobcov v 3.
– 6. rade.

39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

41. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sámzákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

42. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným súd
rozhodol tak, že žiadna z uvedených strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol pritom
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na to, že žalobcovia
v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, pokiaľ ide o nepribližovanie sa žalovaného k nehnuteľnostiam

na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov a neúspešní pokiaľ ide o nepribližovanie sa k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu
ako 30 metrov a väčšiu ako 10 metrov, pokiaľ ide o nekontaktovanie žalobcov v 1. a 2. rade zo
strany žalovaného, ako aj pokiaľ ide o odlišné časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia (keď
žalobcovia v 1. a 2. rade ho časovo neobmedzovali). Po celkovom posúdení úspechu a neúspechu
týchto strán v konaní mal súd za to, že tento možno považovať za vyrovnaný, a preto rozhodol tak ako

je uvedené vo výroku V. rozhodnutia a vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. a žalovaným žiadnej z
uvedených strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

43. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 3., 4., 5. a 6. rade a žalovaným súd
rozhodol tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči uvedeným žalobcom nepriznáva.

Rozhodol pritom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2
CSP s prihliadnutím na to, že žalovaný bol v konaní týkajúcom sa žalobcov v 3. - 6. rade plne úspešný,
z čoho by vyplýval nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov konania voči nim v plnom
rozsahu. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo
výroku VI. uznesenia s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu)

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 3., 4., 5. a 6. rade nepriznal.

44. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s
neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,

ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba
rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej
bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže

byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením
neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu
rozhodnúťonáhradetrovtohtokonaniavtomtouznesení.Podpornesúdpoukazujenapr.narozhodnutia
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..