Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200016
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej
veci žalobcu: BaF TRADING s. r. o., so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 45 378 771,
zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava,
IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102465376/2019 zo dňa
29.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2017. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca

dane protokol č. 100767303/2019 zo dňa 02.04.2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 04.04.2019.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101729278/2019 zo dňa 15.07.2019 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH v sume
XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie jún 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že

neuznal odpočet DPH z prijatých faktúr týkajúcich sa dodania pohonných hmôt (ďalej aj „PHM“) alebo
prepravných služieb od dodávateľov:

(i) PETROLTRANS, a.s., so sídlom Dlhé hony 5268/9, Poprade 058 01, IČO: 36 592 170 (ďalej len
„PETROLTRANS“) v celkovej výške 436,64 eur, predmetom ktorých bola fakturácia prepravy z dôvodu,
že v posudzovanom prípade bola síce preprava touto spoločnosťou vykonaná, avšak nebola poskytnutá
žalobcovi, pretože spoločnosť VOMS prepravovala iba vlastný tovar. Z tohto dôvodu preto daňové

orgány ustálili, že daná preprava nebola dodaním služby, ktoré by zakladalo vznik práva na odpočítanie
dane; správca dane preto dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku na
odpočítaniedanepodľa§49ods.2zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších
predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“);(ii) VOMS, s.r.o., so sídlom 013 04 Stráža 260, IČO: 36 372 072 (ďalej len „VOMS“) v celkovej výške
XX.XXX,XXeur,predmetomktorýchbolafakturáciaprepravyzdôvodu,ževposudzovanomprípadebola

síce preprava touto spoločnosťou vykonaná, avšak nebola poskytnutá žalobcovi, pretože spoločnosť
VOMS prepravovala iba vlastný tovar. Z tohto dôvodu preto daňové orgány ustálili, že daná preprava
nebola dodaním služby, ktoré by zakladalo vznik práva na odpočítanie dane; správca dane preto dospel
k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
2 zákona o DPH;

(iii) EU Trucker SK s.r.o., so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 50 337 505 (ďalej len EU Trucker
SK“), v celkovej výške XXX.XXX,XX eur za nákup PHM z dôvodu, že deklarované zdaniteľné obchody
neboli predmetom dane v tuzemsku v súlade s § 13 ods. 1 písm. a) a c) zákona o DPH, a preto tomuto
dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo
na odpočítanie DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH; daňová povinnosť vznikla EU Trucker SK v zmysle

§ 69 ods. 5 zákona o DPH z dôvodov, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre daň je povinná zaplatiť
túto daň.

(iv) TF-AIR s.ro. (do 08.02.2018 s obchodným menom L-Air SK s.r.o.), so sídlom v Trenčíne, IČO:
50 540 378 (ďalej len „L-Air SK“) v celkovej výške XXX.XXX,XX eur za nákup PHM z dôvodu, že

deklarované zdaniteľné obchody neboli predmetom dane v tuzemsku v súlade s § 13 ods. 1 písm. a)
a c) zákona o DPH, a preto tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH;

(v) GAT CORPORATION, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47 915 366

(od 19.01.2018 je právnym nástupcom Dingzone s.r.o. so sídlom v Nových Zámkoch, IČO: 46 165 967)
(ďalej len „GAT CORPORATION“) v celkovej výške XXX.XXX,XX eur za nákup PHM z dôvodu, že
deklarované zdaniteľné obchody neboli predmetom dane v tuzemsku v súlade s § 13 ods. 1 písm. a)
a c) zákona o DPH, a preto tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH; daňová

povinnosť vznikla GAT CORPORATION v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH z dôvodov, že každá osoba,
ktorá uvedie vo faktúre daň je povinná zaplatiť túto daň.

3. Správca dane skonštatoval, že žalobca podľa typu nadobudnutia PHM (s prepravou alebo bez
prepravy) bol buď priamym nadobúdateľom PHM z iného členského štátu alebo jeho nadobudnutia PHM

neboli predmetom DPH v tuzemsku.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. 102465376/2019 zo dňa 29.10.2019 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5. Žalovaný mal za ustálené, že žalobca nakupoval PHM v rámci tzv. reťazových obchodov, a teda
došlo k viacerým po sebe idúcim dodávkam toho istého tovaru medzi niekoľkými subjektmi medzi sebou.
Obchod s PHM fakturačne prebiehal v nasledovných obchodných reťazcoch s nakládkou v Lobau v
Rakúsku:

(i) OMV Slovensko, s.r.o. - EU Trucker SK - žalobca - odberatelia žalobcu,
(ii) OMV Slovensko, s.r.o. - L-Air SK - žalobca - odberatelia žalobcu,
(iii) OMV Slovensko, s.r.o. - GAT CORPORATION - žalobca - odberatelia žalobcu.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správca dane žalobcovi nepriznal uplatnené

právo na odpočítanie dane od dodávateľov, pretože zistil reťazové obchody, pri ktorých nastal jediný
pohyb tovaru, a to od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi, medzi ktorými dochádzalo
k postupnému prefakturovaniu tovaru (PHM) z Rakúska na územie Slovenskej republiky - v rozpore
s platnou legislatívou. V danom prípade dodávateľské spoločnosti EU Trucker SK, L-Air SK a GAT
CORPORATION nesprávne vyhotovili odberateľské faktúry v prospech žalobcu, na ktorých uviedli

sadzbu platnú v tuzemsku, pretože nákup deklarovaných obchodných transakcií nebol zrealizovaný v
tuzemskupodľa§2zákonaoDPH,atýmdeklarovanýmdodávateľomnevznikladaňovápovinnosťpodľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru.7. V prípadoch, keď si žalobca zabezpečoval od dodávateľov EU Trucker SK, L-Air SK a GAT
CORPORATION a prepravu tovaru cez externých prepravcov (ALCHEM spol. s r.o., O.G.TRANS
s.r.o.), ktorí neboli zároveň jeho odberateľmi a ktorí mu vystavili faktúry za prepravu, ktré má žalobca

zaúčtované a zaevidované v záznamoch pre účely DPH, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie
dane, išlo o priame dodávky naložené v Rakúsku na miesto vykládky u odberateľov žalobcu na
Slovensku. Žalobca tak vedel odkiaľ a kam si prepravu objednáva, kde preprava začína a kde končí.
Prefakturácia prepravy na svojich dodávateľov, aby bolo miesto dodania na Slovensku, bola v danom
prípade neopodstatnená a daň uvedená na výstupných faktúrach za prepravu tovaru, ktorú bol povinný

žalobca zaplatiť, je splatná v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH.

8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami vysporiadal v tom zmysle, že
sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že v kontrolovanom zdaňovacom období vždy nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky, pretože po posúdení zistených
skutočností v ich vzájomných súvislostiach, správca dane zistil, že žalobca tým, že prijal ID kódy

od svojho dodávateľa EU Trucker SK, L-Air SK a GAT CORPORATION, mu bolo umožnené, aby
prostredníctvom svojho prepravcu O.G.TRANS s.r.o. resp. ALCHEM spol. s r.o. načerpal PHM v sklade
Lobau Rakúsko a prepravil ich priamo k svojim odberateľom v tuzemsku, čo potvrdili v rámci svojich
výpovedí aj pán A. (konateľ GAT CORPORATION) a pani B. (konateľka EU Trucker SK). Moment
prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník na žalobcu musel nastať pred začatím prepravy

v mieste dodania tovaru. Žalobca zabezpečil prepravu tovaru u svojho prepravcu až po prijatí ID
kódov od dodávateľa, ktoré svojím odberateľom ďalej neposielal. Poskytovanie ID kódov od žalobcu
pritom potvrdili všetci prepravcovia. Taktiež dodávatelia žalobcu uviedli, že mu tieto ID kódy poskytovali
a uvedené uviedol aj sám žalobca.

9. V prípadoch, keď si prepravu tovaru (PHM) zabezpečovali odberatelia žalobcu vo vlastnej réžii
(PETROLTRANS, VOMS) ide o dodanie tovaru v Rakúsku, pretože to bolo dodanie bez prepravy
v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, čo správca dane riadne zdôvodnil. V Lobau v Rakúsku
mal tovar pripravený žalobca a poskytnutím ID kódu umožnil svojmu odberateľovi a zároveň prepravcovi
naložiť tovar do vlastných vozidiel a prepraviť vlastným odberateľom na miesto určenia, ktoré žalobca

nevedel. Takéto dodanie nie je dodaním tuzemským, pretože tovar bol žalobcom dodaný spoločnosti
PETROLTRANS alebo VOMS bez prepravy. Aj v týchto prípadoch sú preto vyhotovené faktúry pre
žalobcu za prepravu neopodstatnené.

10. Podľa žalovaného záver správcu dane sa zakladá na objektívnom, pravdivom a dostatočnom zistení

skutkového stavu veci a konanie správcu dane nebolo v rozpore s platnými predpismi. Správca dane
kládol veľký dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia
obsahuje aj úvahy správcu dane, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnychpredpisov,podľaktorýchrozhodoval.Prvostupňovérozhodnutiejevecnesprávne,bolovydané

zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočne
dôvodné a jeho relevantné zistenia v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade
s platnou legislatívou.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)

11. Žalobca podal pôvodne na Krajský súd v Bratislave správnu žalobcu zo dňa 07.01.2020, ktorou
sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia

správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

12. Žalobca zdôraznil, že všetok tovar prijatý od jeho dodávateľov: EU Trucker SK, L-Air SK a GAT

CORPORATIONboldodanývždynaúzemíSlovenskejrepublikyaprávonakladaťstovaromakovlastník
(tzv. ekonomické vlastníctvo) prešlo od dodávateľov na žalobcu na území Slovenskej republiky. Uviedol,
že zmluvné strany si určili miesto dodania podľa konkrétnych zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené s
jednotlivými dodávateľmi, ako aj podľa individuálnych objednávok tovaru, pričom miesto dodania savždy nachádzalo na území Slovenskej republiky. Vyjadril názor, že miesto a okamih, v ktorom dochádza
k prevodu právneho vlastníctva, nie je pre určenie miesta dodania na účely DPH relevantné, a to s
poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) a smernicu 2006/112/ES o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Mal za to, že keďže žalobca
nadobúdal právo nakladať s tovarom ako vlastník výlučne na území Slovenskej republiky a aj všetci
nasledujúci odberatelia nadobúdali právo nakladať s tovarom ako vlastník až na území Slovenskej
republiky, potom v tejto časti obchodno-distribučného reťazca nie je možné určiť tzv. pohyblivú dodávku.

13. Ďalej uviedol, že v prípade všetkých dodaní tovaru od uvedených dodávateľov vyplýva z kontrolných
zistení, že spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. s rakúskym IČ DPH dodala tovar odberateľom so
slovenským IČ DPH, pričom títo odberatelia deklarovali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.
V rámci obchodno-distribučných reťazcov s jednou prepravou vykonala prepravu tá istá auto-cisterna
od prvého dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o. až ku konečnému zákazníkovi. Namietal nepodloženosť
záverov žalovaného, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník už na území

Rakúska,t.j.vkrajinepôvodutovaru.Zavýznamnúchybunapadnutéhorozhodnutiatýkajúcusazistenia
skutkového stavu považoval nesprávne priradenie pohyblivej dodávky. Žalobca ako jednu z hlavných
príčin nesprávnych záverov daňových orgánov o určení (priradení) pohyblivej dodávky považoval aj
nevykonanie náležitého dokazovania u spoločností nachádzajúcich sa v obchodno-distribučnom reťazci
pred žalobcom, a to v časti dodávok medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. a jej priamymi

odberateľmi, ktorými mali byť EU Trucker SK, TRANSOIL, s.r.o. (ktorá mala byť dodávateľom GAT
CORPORATION) a L-Air. Uvedené má vyplývať z kúpnych zmlúv, ktoré boli predložené žalobcom.
Taktiež namietal, že daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav, keď v kontexte správneho určenia
pohyblivej dodávky vôbec neskúmali stupeň OMV Rakúsko - OMV Slovensko, na ktorom sa vždy začínal
obchodný reťazec a tovar sa vždy vydával zo skladu OMV Rakúsko v Lobau.

14. Žalobca nesúhlasil so záverom daňových orgánov týkajúcim sa určenia pohyblivej dodávky a
následnej na to nadväzujúcej nesprávnej aplikácie § 13 ods. 1 písm. a) a písm. c) a § 19 ods. 1
zákona o DPH upravujúceho miesto dodania pri dodaní tovaru v rámci reťazového obchodu a vznik
daňovej povinnosti, a že žalobca nemá právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr za dodanie tovaru.

Zdôraznil potrebu aplikovať článok 138 smernice o DPH a poukázal na viaceré rozhodnutia SD EÚ,
napr. vo veci C-245/04 EMAG C. D. zo dňa 06.04.2006, C-108/17 Enteco Baltic zo dňa 20. 06.2018
alebo C-430/09 Euro Tyre Holding BV z 16.12.2010 s odkazom na právo nakladať s tovarom ako
vlastník a na kritériá na určenie pohyblivej dodávky. Zdôraznil, že pre určenie pohyblivej dodávky je
potrebné rozlišovať medzi okamihom uzavretia kúpnej zmluvy na jednej strane a okamihom a miestom,

na ktorom dochádza k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník (tzv. „ekonomické vlastníctvo“) na
druhej strane. Zaoberal sa aj otázkou znášania nebezpečenstva náhodného zániku veci počas prepravy.
Vyčítal správcovi dane, že nezohľadňuje špecifiká obchodovania v dnešnej dobe. Predložil nový dôkaz
- zápisnicu z trestného konania o výsluchu svedka E. F. A., zamestnanca spoločnosti OMV Refining &
MarketingGmbH,zastávajúcehopozíciuobchodnéhoriaditeľavsegmenteveľkoobchodupreSlovenskú

republiku, Českú republiku a Maďarsko, ktorý sa vyjadril k predaju a preprave minerálnych olejov.

15. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to nezrozumiteľnosť niektorých jeho
záverov, konkrétne napr. že predložené CMR doklady od VOMS o preprave tovaru z Rakúska na
Slovenskonesvedčiaopravdivostiúdajovnanichuvedených;žežalobcanadobudolzdaniteľnéobchody

v Rakúsku a preto ich fakturácia zo strany GAT CORPORATION bola umelo vykonštruovaná; že
predložené doklady preukazujú, že tovar bol kúpený v Rakúsku a nie na Slovensku. Nepreskúmateľnosť
videl aj v niektorých používaných pojmoch žalovaným, napr. zmiznutý dodávateľ, zaniknutý daňový
subjekt a pod.

16. Žalobca tiež namietal porušenie jeho procesných práv (najmä § 3, § 24 ods. 2 daňového poriadku),
a to nevedenie dokazovania takým spôsobom, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní
boli zistené čo najúplnejšie, nepreverovanie celého obchodno-distribučného reťazca, neakceptovanie
návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu svedka konateľa spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., odmietnutie
listinného dôkazu Nachweis der Beförderung-Versendung bei i.g. Lieferungen (doklad o doprave -

zásielka pri dodávke tovarov v rámci ES), ale aj spochybnenie výpovedí svedkov konštatovaním, že
ju nepodložili relevantnými dokladmi. Napádal aj zákonnosť postupu v prípade výsluchov konateľov
niektorých spoločností, zápisnice o miestnom zisťovaní, ako aj údajov použitých z uznesenia o začatí
trestného stíhania. Poukázal aj na rozdielnu rozhodovaciu prax správcov dane (Daňový úrad Bratislavaa Daňový úrad Žilina) ohľadom práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávok PHM
od dodávateľov v rovnakých obchodno-distribučných reťazcoch, a tak porušenie práva žalobcu na
predvídateľnosť konania orgánov štátnej správy.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2020 zotrval na záveroch uvedených v napadnutom
rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že daňové orgány sa nevysporiadali s celým obchodno-distribučným reťazcom pred žalobcom a jeho
priamymi odberateľmi, pretože v procese dokazovania správca dane podrobne zistil tok fakturácie a
prepravy deklarovaných PHM, a preto tvrdenie žalobcu považoval za nedôvodné až zavádzajúce.

18. Nesúhlasil ani s námietkami o nedostatočne zistenom skutkovom stave a uviedol, že v danom
prípade miesto dodania dohodnuté medzi žalobcom a jeho dodávateľmi v zmluve môže byť miestom
dodania len za splnenia podmienok vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH a aj
samotná faktúra, aby bola spôsobilá na preukázanie nároku na odpočítanie dane, musí odrážať túto
skutočnosť,atedamalobybyťnanejuvedenéskutočnémiestododaniaaniemiestododaniadohodnuté

medzi zúčastnenými stranami. Správca dane vykonal v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie (v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na relevantné
zistenie skutkového stavu rozporných fakturovaných zdaniteľných obchodov), v rámci ktorého preveril
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane - fakturáciu deklarovaného tovaru, ako aj jeho
fakturovanú prepravu v reťazci obchodných spoločností. Žalovaný v tejto súvislosti podrobne popísal

priebeh daňovej kontroly a vykonávanie jednotlivých dôkazov.

19. Ďalej sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe nestotožnil ani s námietkami žalobcu o nesprávnom právnom
posúdení veci. Poukázal na to, že moment prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník žalobcom
musel nastať pred začatím prepravy v mieste dodania tovaru. Žalobca zabezpečil prepravu tovaru u

svojhoprepravcuažpoprijatíIDkódovoddodávateľov,ktorésvojimodberateľomďalejneposielal.Podľa
žalovaného správca dane spochybnil nadobudnutie práva žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník v
tuzemsku v reťazci časovo po sebe nasledujúcich dodávok toho istého tovaru, s ktorým je spojený jeden
pohyb tovaru. Predložený doklad Nachweis/doklad o preprave vyhodnotil žalovaný ako zavádzajúce,
pretože na adresu EU Trucker SK nikdy neboli dodané PHM a taktiež sa nedá hovoriť ani o prvom mieste

určenia dodávky. Zápisnica z výsluchu pani B. (bývalej konateľky EU Trucker SR) zo dňa 12.03.2019
ohľadne zdaňovacieho obdobia máj 2017 a objasnenia spôsobu dodania tovaru žalobcovi žalovaný
neakceptoval ako relevantný dôkaz, nakoľko sa svedkyňa nevyjadrovala k zdaňovaciemu obdobiu jún
2017. Tiež poukázal na to, že svedkyňa sa vyjadrila, že EU Trucker SK mala právo nakladať s tovarom
ako vlastník pri nákupe od OMV Slovensko s.r.o. v rafinérii v Lobau (Rakúsko).

20. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 15.05.2020. Zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii, ktorú zopakoval. Zdôraznil, že žalovaný len nekriticky prebral závery
správcu dane. Namietal, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu inštitútu zákazu zneužitia práva
(napr. daňovým orgánom nebola preukázaná existencia neoprávnenej daňovej výhody), čo z niektorých

tvrdení žalovaného vyplývalo. Uviedol, že správca dane aplikáciou zákona o DPH na skutkový stav
odohrávajúci sa na území Rakúskej republiky priznal extrateritoriálny účinok právnym predpisom
Slovenskej republiky, pričom v rámci tohto prípadu je nevyhnutné aplikovať článok 138 smernice o
DPH, či ustanovenia príslušného rakúskeho zákona. Zdôraznil prednosť komunitárnej normy pred
ktoroukoľvek vnútroštátnou normou. Zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobca riadne preukázal vznik

práva na odpočítanie dane. K preprave na účet uviedol, že kľúčové k určeniu pohyblivej dodávky je
identifikovanie prostrednej osoby, v danom prípade je tou osobou priamy odberateľ spoločnosti OMV
Slovensko, s.r.o., t. j. spoločnosti TRANSOIL, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o. a L-Air SK. Taktiež mal za to,
že prevzatím ID kódov v žiadnom prípade nedochádza k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako
vlastník tak, ako tvrdil žalovaný. Zotrval aj na tvrdení o porušení procesných práv žalobcu.

21. Ďalšie podania neboli zo strany účastníkov konania súdu doručené.

IV.Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

22. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/5/2020.

23. Dňa 21.06.2024 bol uznesením predsedníčky Správneho súdu v Bratislave z rozhodovania v danej
veci vylúčený člen senátu 7S JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a náhodným výberom technickými
prostriedkami bol určený nový člen senátu na rozhodovanie v tejto veci JUDr. Lucia Kúdelčíková.

24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §
13 ods. 1 SSP prejednal vec na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na
deň 29.10.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia
podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

25. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby.

28. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník.

29. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň,

ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom35. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v
rámci ktorých žalobca primárne napádal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne určenie

pohyblivej dodávky, nesprávne určenie miesta dodania a práva nakladať s tovarom ako vlastník,
nedostatočné preverenie zmluvných dojednaní, neskúmanie každého článku v reťazci, nesprávne
právne posúdenie práva na odpočet DPH, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
spočívajúcu v jednotlivých záveroch alebo pojmoch používaných žalovaným, či porušenie procesných
práv žalobcu.

36. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že nebolo daňovými orgánmi správne zistené
miesto dodania tovaru a s tým spojené nadobudnutie práva žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník už
na území Rakúska, ako ani s námietkami o nesprávnej aplikácii § 13 ods. 1 písm. a) a písm. c) a § 19
ods. 1 zákona o DPH, ani nezistil žalobcom namietané iné nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

37. V prejednávanej veci má súd za ustálené, že žalobca nakupoval PHM v rámci tzv. reťazových
obchodov, a teda došlo k viacerým po sebe idúcim dodávkam toho istého tovaru medzi niekoľkými
subjektmi medzi sebou (bod 5 tohto rozsudku vyššie). Tovar sa v čase začiatku prepravy nachádzal
v skade OMV v Lobau, Rakúsko. Následne bol dodávaný jednou ucelenou prepravou bez prekládky
priamo odberateľom žalobcu. Správca dane dospel k zisteniu, že tým že žalobca prijal ID kódy od

svojho dodávateľa, bolo mu umožnené, aby prostredníctvom svojho prepravcu načerpal PHM v sklade
Lobau, Rakúsko a prepravil tieto PHM priamo k svojim odberateľom v tuzemsku. Moment prevodu
práva disponovať s tovarom ako vlastník na žalobcu musel nastať pred začatím prepravy v mieste
dodania tovaru. K preprave tovaru teda došlo v článku reťazca medzi žalobcom a jeho odberateľmi.
Uvedenými skutočnosťami súvisiacimi s prepravou tovaru, ako aj miestom dodania tovaru spojeného

s prepravou sa daňové orgány vo svojich rozhodnutiach podrobne zaoberali a podľa súdu závery
žalovaného nevykazujú nedostatočnú odôvodnenosť ani nedostatočne vykonané dokazovanie.

38. Aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane pohyblivú dodávku s poukazom na judikatúru
SD EU určil podľa toho, kedy skutočne k preprave došlo. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v súvislosti s

prepravoutovaruokreminéhotiežuvádza,ževprípadedodávoktovaruišloojednuprepravuzoskladuv
Lobau v Rakúsku až ku konečnému zákazníkovi. Spoločnosť žalobcu nebola konečným zákazníkom ani
vjednomprípade.Vobchodnýchtransakciáchišloododanietovarusprepravouavovšetkýchprípadoch
sa tovar v čase začatia prepravy nachádzal na území Rakúska. Miestom dodania tovaru spojeného s
prepravou bol členský štát, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa preprava začala. Pri viacstranných

obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava
je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) sa môže priradiť len k jednej dodávke
tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie bez prepravy (nepohyblivé dodávky).

39. V zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie

(napr. vo veci C-430/09 Euro Tyre, vo veci C-245/04 EMAG), na základe ktorých robili právny záver aj
daňové orgány, je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou
tovaru, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej
má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Z uvedeného vyplýva tak, ako to uviedli aj daňové orgány,
že tovar žalobca nadobudol v inom členskom štáte Európskej únie, kde na neho prešlo právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí
dôsledne zaoberal so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami, kedy z vykonaného dokazovania
vzišli dostatočné závery, aby bola predmetná vec vyhodnotená ako súladná s judikatúrou SD EÚ.

40. Správny súd má za to, že v rozhodnutiach daňových orgánov sú všetky tieto zistenia uvedené a

obsahujú aj ich úvahy, na základe ktorých dôkazov a skutočností dospeli k svojim záverom v súvislosti
so žalobcovým nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník v mieste dodania tovaru. Z
napadnutých rozhodnutí taktiež vyplýva aj to, že daňové orgány sa neobmedzili na prevod vlastníckeho
práva podľa tuzemských súkromnoprávnych predpisov, ale dôsledne sa zaoberali otázkou, kedy mohol
žalobca s tovarom skutočne nakladať tak, ako by bol jeho vlastníkom. Daňové orgány pritom zohľadnili aj

zmluvné dojednania a objednávky obsahujúce dojednania o prevode vlastníckeho práva. Tieto zmluvné
dojednania sa však vo svetle všetkých faktických okolností javia ako formálne pre účely dane z pridanej
hodnoty, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník sa javilo ako prechádzajúce na sťažovateľa až na
Slovensku.41. Zároveň aj z rozsudku SD EÚ zo dňa 06.04.2016 vo veci C-245/04, EMAG vyplýva, že pokiaľ je
dodanie tovaru spojené len s jedným zaslaním alebo prepravou, môže byť zaslanie toho istého tovaru

alebo jeho preprava pripočítaná len jednej z dodávok (pohyblivá dodávka) a len táto dodávka môže byť
oslobodená od dane ako intrakomunitárne dodanie. Od určenia dodávky, ktorá je spojená s prepravou
sa potom odvíja daňové posúdenie dodávky, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje. Ostatné
plnenia sa považujú za dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy a ich miesto plnenia je stanovené v
závislosti od toho, či predchádzajú alebo nasledujú po dodaní tovaru spojeného s prepravou. Zároveň z

judikatúry SD EÚ tiež vyplýva, že pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne
zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá
dodávka) sa môže priradiť len k jednej dodávke tovaru, ktorá bude oslobodená od dane. Pri určovaní
dodania s prepravou (pohyblivej dodávky) vychádzal správca dane z uvedenej judikatúry SD EÚ ako
aj celkového posúdenia všetkých okolností. Vzhľadom na to, že k fyzickej preprave došlo až na úrovni
zmluvného vzťahu, ktorého účastníkom bol žalobca, či už ako odberateľ alebo ako dodávateľ, prípadne

až na úrovni jeho priameho odberateľa, nemôže sa preprava a teda pohyblivá dodávka priradiť k žiadnej
predchádzajúcej dodávke.

42. Správny súd pripomína, že povinnosť skúmať ďalšie okolnosti bola viackrát vyslovená aj
v rozsudkoch SD EU. V rozsudku C-401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst SD EÚ vyslovil,

že „...prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa podľa judikatúry SD EÚ neobmedzuje na
prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna právna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu
hmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby
bola sama vlastníkom tohto majetku...V druhom rade treba pripomenúť, že prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho

fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený
(uznesenie z 15. júla 2015, Itales, C 123/14, neuverejnené, EU:C:2015:511, bod 36, a rozsudok z 19.
decembra 2018, AREX CZ, C 414/17, EU:C:2018:1027, bod 75). V tejto súvislosti by sa úkon prepravy
pohonných hmôt, t. j. premiestnenie tohto tovaru z prvého členského štátu do druhého členského štátu,
nemal považovať za rozhodujúci na určenie, či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník,

bez zohľadnenia akejkoľvek inej okolnosti umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo
ku dňu tejto prepravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, AREX CZ, C 414/17,
EU:C:2018:1027, bod 78). Navyše existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník
znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé
ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať ho ..., aby

sa určilo, ktorému dodaniu sa musí pripísať preprava v rámci Spoločenstva, treba pristúpiť k celkovému
posúdeniu všetkých osobitných okolností prejednávanej veci.“

43. Z rozsudku SD EÚ C-430/09 zo dňa 16.12.2010 vo veci Euro Tyre Holding vyplýva, že „...v prípade,
keď nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník v členskom štáte dodania a postará sa o

prepravu do členského štátu určenia, ako sa to stalo pri dodávke, ktorej podmienkou bolo vyzdvihnutie
tovaru na sklade dodávateľa, musia sa zohľadniť podľa možností aj úmysly kupujúceho v okamihu
nadobudnutia, pokiaľ sú podopreté objektívnymi dôkazmi ... Pokiaľ ide o podmienku
týkajúcu sa dôkazu, ktorá predstavuje jednu z podmienok oslobodenia od dane ... treba uviesť,
že aj keď v zásade prináleží dodávateľovi dokázať, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného

členského štátu, za okolností, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa na
území členského štátu dodania a keď prináleží tomuto nadobúdateľovi odoslať alebo prepraviť tovar z
členského štátu dodania, dôkaz, ktorý je dodávateľ schopný predložiť daňovým orgánom, závisí najmä
od informácií, ktoré dostane na tento účel od nadobúdateľa. ... Nakoniec, pokiaľ ide o podmienku
týkajúcu sa odoslania alebo prepravy tovaru mimo členského štátu dodania, treba spresniť, že hoci, ako

to aj vyplýva z bodu 45 už citovaného rozsudku EMAG Handel Eder, otázka, kto má právomoc nakladať s
tovarom počas prepravy v rámci Spoločenstva, nie je relevantná, okolnosť, že táto preprava je vykonaná
vlastníkom tovaru alebo na jeho účet, môže zohrávať úlohu pri rozhodovaní o tom, či bola táto preprava
vykonaná v rámci prvej, alebo druhej dodávky... Na základe predchádzajúcich úvah treba na položenú
otázku odpovedať tak, že vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi

rozdielny mi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy
v rámci Spoločenstva, určenie transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá
dodávka – vzhľadom na to, že táto transakcia spadá z tohto dôvodu pod pojem dodávka, sa vykoná na
základe celkového posúdenia všetkých okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvochdodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Za okolností, akými
sú okolnosti vo veci samej, v ktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo na nakladanie s tovarom ako
vlastník na území členského štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného

členskéhoštátuapredložísvojeidentifikačnéčíslonaúčelyDPHpridelenétýmtonaposledymenovaným
členským štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že
právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte
určenia prepravy v rámci Spoločenstva.“

44. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sfk/115/2022 zo dňa 27.11.2024, s ktorého závermi sa správny súd stotožňuje, a
ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/61/2020 zo dňa 28.06.2022, ktorým
boli zrušené rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa obdobnej veci žalobcu (zdaňovacieho obdobia
júl 2017 a okrem iných aj dvoch rovnakých dodávateľov PHM (GAT CORPORATION, EU Trucker

SK) a jedného dodávateľa prepravy (VOMS). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v danej veci
konštatoval, že daňové orgány správne posúdili moment a miesto dodania tovaru, ako aj skutočnosť,
že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane a vo vzťahu k správnosti zistenia skutkového stavu a
právneho posúdenia veci daňovým orgánom nie je čo vytknúť. Nasledovné závery daného rozsudku sú
podľa správneho súdu mutatis mutandis aplikovateľné aj na prejednávanú vec:

„68. Kasačný súd teda sumarizuje, že pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa §
8ods. 1 písm. a) zákona o DPH nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení
vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol
tento vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa

prechádzaprávoprijímaťrozhodnutiaovplyvňujúceprávnepostavenietovaru,najmärozhodnutiepredať
ho. Pri určovaní momentu a miesta dodania, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je
správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa
súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania
nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.

69. Bez ohľadu na to, čo si strany medzi sebou zmluvne dohodnú, v prípade, ak sťažovateľ požiadal
o priznanie odpočítania DPH, musel spĺňať podmienky na jeho priznanie, t. j. v súlade s § 49 ods. 1
zákona o DPH musela vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru v tuzemsku. Nakoľko však daňová
povinnosť vznikla deklarovaným dodávateľom v Rakúsku, z logiky veci jasne vyplýva, že odpočítanie

dane nemôže byť sťažovateľovi priznané.
[...]
72. Daňové orgány postavili svoje úvahy a závery na nasledovných skutočnostiach. Žalobca objednal
u slovenských dodávateľov požadované množstvo tovaru, na základe čoho obdržal ID kód potrebný na
odber tovaru v sklade Lobau v Rakúsku. Prijatím ID kódov bolo žalobcovi umožnené prepraviť tovar zo

skladu Lobau v Rakúsku do tuzemska. Tieto ID kódy pritom žalobca neposkytoval svojim odberateľom, s
výnimkou ak si prepravu tovaru zabezpečovali sami. Žalobca už momentom prevzatia tovaru v Rakúsku
rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta,
ktoré sám určil. Je zrejmé, že žalobca už od počiatku prepravy ovplyvňoval osud prepravovaných
PHM - rozhodoval odkiaľ, kedy, ako a kam budú prepravené, pričom PHM nadobudol a prepravil na

Slovensko za účelom výkonu vlastnej ekonomickej činnosti. Fakticky tak s PHM od počiatku nakladal
ako ich vlastník. Na základe týchto skutočností preto daňové orgány ustálili, že žalobca nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník v mieste dodania tovaru, t. j. v Rakúsku, a to ešte predtým, ako bola
fyzicky vykonaná preprava tovaru z Rakúska na Slovensko.
[...]

76. Daňové orgány teda posúdili moment prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v súlade s
rozsudkami Súdneho dvora EÚ vo veciach C-414/17 AREX CZ a.s. a C-401/18 Herst, s.r.o., v ktorom
SD EÚ vyslovil, že: „Článok 20 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú
prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s

úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného
obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle
tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť
právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. Okolnosť, že táto zdaniteľná osobamala od počiatku v úmysle nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude
prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny
súd zohľadniť v rámci svojho celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci,

o ktorej rozhoduje, aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená
preprava v rámci Spoločenstva.
[...]
78. Kasačný súd dopĺňa, že formálne vyjadrenú dohodu zmluvných strán zdaniteľného obchodu je
možné akceptovať len vtedy, ak táto odráža ekonomickú realitu. Pokiaľ správca dane identifikuje

rozpor medzi formálne vyjadrenou zmluvnou vôľou a ekonomickou realitou, resp. objektívnym chovaním
účastníkov transakcie, tento je potrebné vyriešiť použitím zásady uprednostnenia obsahu nad formou
právneho úkonu, ktorá je jasne vyjadrená v § 3 ods. 6 Daňového poriadku ako jedna zo základných
zásad správy daní („substance over form“). Okrem toho obsah pojmov „dodanie tovaru“ a „prechod
práva nakladať s tovarom ako vlastník“ záväzne determinuje aj konštantná judikatúra Súdneho dvora
EÚ tak, že tieto pojmy sú naviazané na prechod ekonomického a nie nevyhnutne právneho vlastníctva,

a tiež tak, že pri ustaľovaní týchto pojmov v konkrétnej veci je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti
transakcie. Preto moment a miesto dodania tovaru rozhodne nemožno určiť výlučne iba na základe
formálnej dohody zmluvných strán zdaniteľného obchodu vyjadrenej v písomnej zmluve uzatvorenej
podľa vnútroštátnych súkromnoprávnych kódexov.“.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné uzavrieť, že na základe vykonaného dokazovania daňové
orgány správne posúdili tak moment a miesto dodania tovaru, ako aj skutočnosť, že sťažovateľovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane, t. j. skutkové závery aj právne posúdenie nevykazujú známky
nesprávnosti ani nezákonnosti.

46. Súd sa nestotožnil ani so žalobcovými námietky ohľadom dôkazu Nachweis/doklad o preprave;
daňové orgány sa s ním vysporiadali dostatočne v tom zmysle, že ide doklad, ktorý nie je dokladom o
preprave a údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti, keďže sa preukázalo, že prepravu tovaru
objednal žalobca a nie dodávateľ žalobcu.

47. Argumentácia žalobcu o nemožnosti kumulovať viaceré dôvody pre nepriznanie práva na odpočet
DPH je v tomto prípade irelevantná, pretože daňové orgány založili napadnuté rozhodnutia vo vzťahu ku
každému z dodávateľov na jednom dôvode – na nesplnení hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich
zo zákona o DPH. Ku kumulácii viacerých dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH tu nedošlo. Pod
kumuláciou takýchto viacerých dôvodov nemožno rozumieť to, ak daňové orgány používajú niektoré

pojmy vystihujúce viac iný dôvod pre nepriznanie práva na odpočet DPH (napr. zmiznutý obchodník,
umelo vytvorené reťazce a pod.), prípadne ak skúmajú počas daňovej kontroly aj viacero z týchto
dôvodov, pokiaľ sú závery o dôvode nepriznania práva na odpočet DPH jasné a týkajú sa toho, ktorého
jedného dôvodu.

48. Čo sa týka žalobcom predloženého dôkazu - zápisnice o výsluchu svedka E. F. A., zamestnanca
spoločnosti OMV Refining & Marketing GmbH, zastávajúceho pozíciu obchodného riaditeľa v segmente
veľkoobchodu pre Slovenskú republiku, Českú republiku a Maďarsko, v ktorej sa vyjadril k predaju a
preprave minerálnych olejov v tom zmysle, že proces prepravy je popísaný v odovzdanej dokumentácii
a že nie je dôležité, koho zákazník poverí prepravou, ak sú splnené zákonné podmienky, súd uvádza,

že tento by aj tak v kontexte bodu 40 tohto rozsudku (faktické okolnosti vs. formálne dojednania) nebol
spôsobilý zmeniť závery daňových orgánov a ani neprináša žiadne nové podstatné informácie.

49. Správny súd nezistil ani také porušenia procesných práv žalobcu, ktoré by vykazovali známky
nezákonnosti. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie za účelom

preverenia všetkých okolností, ktoré sa týkajú predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahov a
viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie,
pričom správca dane môže použiť aj zistenia z iných konaní. Čo sa týka poukazu žalobcu na odlišné
rozhodovania daňových úradov, tento bol jednak všeobecný a tiež z neho vyplýva, že Daňový úrad Žilina
viedol daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia v inom roku (2016) a preverovaní boli iní dodávatelia,

teda je možné predpokladať aj rozdiely v dokazovaní a potom aj v záveroch z nich plynúcich. Zároveň
súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.50. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných

bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci,
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu, rozporu
skutkového stavu s administratívnymi spismi ani podstatného porušenia ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení
zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

52. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).