Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010321
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010321.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa
20. novembra 2025 odvolanie obžalovaného A. B. podané proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 14T/30/2025 zo dňa 9. júla 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 14T/30/2025 zo dňa 9. júla 2025 bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že:

v presne nezistenom dni v strede mesiaca máj 2024 v raňajších hodinách v mieste trvalého bydliska

v rodinnom dome na adrese C. D. XXX, E. C. D., okres Liptovský Mikuláš napísal na písacom stroji
list formátu A4, ktorý vlastnoručne podpísal a vložil do obálky, na ktorú nalepil poštovú známku a
vlastnoručne ju vypísal, pričom v časti pre adresáta uviedol C. F. A. ??? C. G. H. XXX XX a následne
zabezpečil jej doručenie do poštovej schránky C. F., ktorá sa nachádza na prízemí bytového domu na
adrese A. XXX/X v mestskej časti C., E. G. H., okres Liptovský Mikuláš, ktorý ho v poštovej schránke
našiel dňa 16.05.2024 v čase okolo 17:00 hod., kedy potom, čo si prečítal obsah tohto listu, telefonoval

svojmu synovi H. F., ktorého sa obsah tohto listu týka a ktorý sa dňa 17.05.2024 v čase pred 14:15 hod.
v byte svojho otca C. F. v bytovom dome na adrese A. XXX/X v mestskej časti C., obec G. H., E. G. H.
osobne oboznámil s jeho obsahom, ktorý sa týka predchádzajúcich majetkových sporov s A. B. ohľadom
pozemku, pričom A. B. v liste uviedol, že keď mu H. F. pole nevráti, tak ako sľúbili, tak ho podpáli alebo
ho poleje kyselinou, buď bude zohavený alebo mrzák, aby H. F. vedel, že A. B. podvody nemá rád, ďalej
v liste A. B. uviedol, že aj I. sa v J. nemohol domôcť pravdy, tak cigáňov postrieľal, u neho to nehrozí je

lepšie, buď uhorí alebo bude mrzák, pričom obsah tohto listu u H. F. vzbudil obavu o seba a jeho rodinu,
pokiaľ nebude konať podľa predstáv A. B. vyjadrených v liste.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný A. B. podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu súd podľa § 51 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odložil a zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil skúšobnú dobu
probačného dohľadu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona, súd obžalovanému
uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu poškodeného H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
K. XXX v akejkoľvek forme.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,

ktoré odôvodnil písomne podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.8.2025, a to s poukazom na
nasledovné:Obžalovaný nesúhlasí s tým, že je obvinený pre zločin vydierania, pretože nikoho nevydiera ani
nevydieral, ale chce len to, čo si kúpil. Urobil životnú chybu, že nehnuteľnosť nezavkladoval. Pokiaľ
predávajúci tvrdí, že nepredával všetko, prečo teda nie je uvedené v kúpnopredajnej zmluve, že

odpredáva len to, čo je evidované na katastri. Pri predaji je povinný uviesť do zmluvy o predaji, čo
predáva a takisto musí uviesť, čo nepredáva a to nebude v zmluve ani uvedené. Teraz nevie, ako má
napraviťto,ževyhovelpredávajúcemu,ktorýhoprosíkal,čiimtoponechá,abypôduobrábaliasadilitam
zemiaky a zeleninu. Nie je pravdou, že on dal vypracovať kúpno-predajné zmluvy, pretože by musel mať
jeho papiere a plnú moc. Preto žiada, aby bol pán L. vypočutý ako svedok na pojednávaní, aby sa vyjadril

k tomu, čo tvrdí on a čo tvrdí podvodník F.. Nevie, prečo ho sudca nezabezpečil. Žiada krajský súd, aby
bolo umožnené, aby on, syn a otec F. boli podrobení vyšetreniu na detektore lži, aby sa preukázalo,
kto nehovorí pravdu, ale podvádza. Ďalej uvádza, že na pojednávaní počas prestávky prišiel F. otec ku
nemu a vyhrážal sa, že keď im nedá pokoj, tak ho zbije. Tú scénu zaregistroval príslušník ZVJS, ktorý
mal službu a vyzval ho, aby sa vrátil tam odkiaľ prišiel. Z toho vyplýva, že sú nervózni, že pravda vyjde
najavo, panikária a začínajú sa vyhrážať a myslia, že ho zastrašia. Na záver žiada krajský súd o vrátenie

veci na ďalšie prejednanie.

Prokurátorka sa písomne podaním zo dňa 04.09.2025, doručeným Okresnému súdu 04.09.2025,
vyjadrila k odvolaniu obžalovaného, a to nasledovne:
Po oboznámení sa s písomne podaným odvolaním obžalovaného uvádza, že rozsudok Okresného súdu

Liptovský Mikuláš považuje za správny a zákonný a rovnako považuje za správne aj konanie, ktoré
mu predchádzalo. Obrana obžalovaného v konaní pred súdom bola sústredená na vzájomné spory
s poškodeným H. F. týkajúce sa uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, a to konkrétne čo do
rozsahu predmetu kúpy, v súvislosti s čím obžalovaný dôvodil v tomto trestnom konaní aj napísanie listu,
v ktorom adresoval svoje vyhrážky poškodenému H. F., pokiaľ nebude konať podľa vôle a predstavy

obžalovaného, a teda pokiaľ mu nevráti pozemok, ktorý podľa vyjadrenia obžalovaného tento kúpil.
Obžalovaný v odvolaní v zásade uvádza v tomto smere rovnaké tvrdenia, ako uvádzal aj v konaní
pred súdom, ktoré je potrebné vyhodnotiť pri posúdení zavinenia obžalovaného a motívu jeho konania,
avšak nie je úlohou súdu v trestnom konaní posudzovať a riešiť civilné spory medzi obžalovaným a
poškodeným H. F., pričom aj rozsah návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré obžalovaný uviedol v

odvolaní, sa týka práve tohto sporu a zároveň akékoľvek spory obžalovaného s poškodeným H. F. ho
nezbavujetrestnejzodpovednostizaspáchanieskutku,prektorýbolapodanáobžalobavtomtotrestnom
konaní. V tomto smere považuje za správny aj postup súdu, pokiaľ na hlavnom pojednávaní zamietol
návrh obžalovaného na vypočutí A. H. L., nakoľko ako vyplýva aj z podaného odvolania obžalovaného,
tento ho navrhol vypočuť k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy, nie k samotnému spáchanému

skutku, za ktorý je stíhaný v tomto trestnom konaní. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní
obžalovaný nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný svojim konaním kumulatívne naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, za spáchanie ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného, pričom súdom uložený trest považuje rovnako za správny a zákonný,
berúc do úvahy jeho individuálnu aj generálnu prevenciu. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhuje,

aby Krajský súd v Žiline postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie obžalovaného,
pretože nie je dôvodné.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného sa pred odvolacím krajským súdom konalo za prítomnosti
obžalovaného a prokurátora. Prokurátor v rámci konečného návrhu navrhol odvolanie obžalovaného

zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný aj na konanom verejnom zasadnutí zotrval na podanom
odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch. Ďalej navrhol, aby súd jeho odvolaniu vyhovel a rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil. On sa len chcel domôcť svojho majetku a nevidel iné východisko, ako to urobiť, a
preto napísal ten list. Uznáva, že to bola chyba, ale teraz je už neskoro.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie (odvolanie
obžalovaného smerovalo tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané

obžalovaným A. B. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým je
prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestnéhočinu(zločinuvydieraniapodľa§189ods.1Tr.zák.)jenapadnutýrozsudokvýsledkomkonania,
v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,

ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného
na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú
správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom
na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky
odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného A. B. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny

a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že
toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. v rozsahu,
v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate
súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný A. B. založil odvolanie

na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho
námietkami, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si
osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné
správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom

súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si
nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho
úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného a jeho obhajcu.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.

ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,

§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný A.
B. rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využil všetky svoje práva zakotvené
v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietala spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému

skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané
a nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného,
a na ktoré v konkrétnostiach podrobne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa
dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo

dokazujú, že obžalovaný A. B. spáchal žalovaný skutok zločinu vydierania. Z vykonaných dôkazov
možnospoľahlivoabezakýchkoľvekvážnejšíchpochybnostíprijaťlenjedinýzáverotom,žeobžalovaný
A. B. spáchal žalovaný skutok zločinu vydierania v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného
záveru. Aj keď obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie trestného činu vydierania
tak, ako bola na neho podaná obžaloba a ako bol následne po vykonaní dokazovania na hlavnom

pojednávaní uznaný vinným súdom prvého stupňa, popiera, ohľadne preukázania viny obžalovaného
aj krajský súd v podrobnostiach odkazuje na viaceré dôkazy, ktoré obžalovaného bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania žalovaného trestného činu a na ktoré v podrobnostiach
poukázal a správne tieto vyhodnotil okresný súd tak jednotlivo, ako aj v súhrne a vo vzájomných
súvislostiach, postupujúc dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., na str. 3 až 4 odôvodnenia napadnutého

rozsudku a s ktorou argumentáciou sa odvolací krajský súd stotožňuje. Nakoľko rozhodnutia súdu
prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria jednotu, krajský súd na tomto mieste považuje za nadbytočné
opakovať správnu argumentáciu súdu prvého stupňa obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku,
pri existencii podrobne a erudovane učineného hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa a na tomto
mieste na túto v podrobnostiach odkazuje.

Obžalovaný A. B. v podstatnej časti svojho odvolania namieta spôsob hodnotenia dôkazov okresným
súdom a prednáša odvolaciemu súdu svoj pohľad na prejednávanú vec a dôkazy hodnotí podľa jeho
predstáv. Spôsob, akým sa obžalovaný snaží hodnotiť dôkazy v rámci zdôvodnenia odvolania (a to
v jeho prospech), však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov tak, ako je táto zakotvená

v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a práve naopak, súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. a následne dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ktoré potom premietol do výroku o vine napadnutého rozsudku. Hodnotiac dôvody odvolania
obžalovaného, v tomto smere možno dospieť k záveru, že obžalovaný dáva do popredia skutočnosti,
ktoré nemajú podstatný význam z hľadiska rozhodovania o jeho vine, skutočnosti zistené na základe

vykonaného dokazovania hodnotí izolovane a nie v súhrne aj s ostatnými zistenými skutočnosťami
a na druhej strane znižuje význam dôkazov a zistených skutočností, ktoré ho usvedčujú zo spáchania
žalovanej trestnej činnosti. Krajský súd obžalovanému neupiera právo brániť sa spôsobom, ktorý on
sám vyhodnotí za vhodný pre účely jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto obžalovaným
prezentované hodnotenie dôkazov však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2

ods.12Tr.por.Uvádzanézákonnéustanovenieukladásúdupovinnosťdôkazyhodnotiťnielenjednotlivo,
ale aj v ich súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, ako správne v rámci procesu hodnotenia
dôkazov postupoval okresný súd, čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Celkovo
odôvodnenie rozsudku okresný súd učinil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu§ 168 Tr. por.

Obžalovaný A. B. spáchanie žalovaného skutku popiera aj v rámci odvolacieho konania. Výpoveď
obžalovaného, v ktorej obžalovaný odmieta vinu, hoci okrajovo pripúšťa, že nekonal správne a prednáša
svoju verziu priebehu skutku, krajský súd hodnotí ako nehodnovernú nielen vzhľadom na ďalšie
vykonanédôkazy,ktoréobžalovanéhobezakýchkoľvekvážnejšíchpochybnostíusvedčujúzospáchania
žalovaného skutku, ale súčasne aj s prihliadnutím na správanie samotného obžalovaného v priebehu

vedeného trestného konania. Obrana obžalovaného, tak ako na to správne poukázal súd prvého stupňa,
ale aj prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného, bola sústredená na vzájomné majetkové spory
s poškodeným H. F., týkajúce sa kúpnej zmluvy z roku 2005, ktorá však vyústila do toho, že obžalovaný
napísal list, v ktorom adresoval poškodenému H. F. vyhrážky inou ťažkou ujmou, ak nebude konať
podľa jeho predstáv, t.j. nevráti mu sporné pozemky. O nadobudnutí vlastníctva k týmto pozemkom na
podkladekúpnejzmluvyzroku2005jeobžalovanýhlbokopresvedčený,pričomto,žeichnemázapísané

v katastri nehnuteľností, odôvodňuje podvodným konaním poškodeného a jeho otca voči jeho osobe. Z
výpovedí obžalovaného ako aj obsahu odvolania vyplýva, že obžalovaný v rámci riešenia majetkových
sporovvyužívanielenmožnosťcivilnýchžalôb,aleajprotiprávneprostriedky,keďhrozbuinejťažkejujmy
(podpálením, poliatím kyselinou, tak že bude mrzák...) adresoval listom poškodenému ako protistrane,
čo mu hrozí, ak nebude konať tak, ako to obžalovaný požaduje a neakceptuje iný výsledok, len ten, že

sa stane vlastníkom sporných nehnuteľností.

V ostatnom odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky obžalovaného ako totožné s jeho obhajobou
prezentovanou v priebehu konania pred okresným súdom, pričom s touto obhajobou sa okresný súd
správne a dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 3 a 4, na

ktorú argumentáciu odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.

Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne správne protiprávne konanie
obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., z dôvodov, ktoré
podrobne a správne okresný súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. V danom prípade

krajský súd nemá pochybnosti ani o existencii úmyselného zavinenia vo forme priameho úmyslu
u obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil aj s odmietnutím dôkazného návrhu obžalovaného - výsluchu svedka A. A. L.
a to z totožných dôvodov uvedených okresným súdom na strane 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Na doplnenie krajský súd uvádza, že nepovažuje za dôvodný ani návrh obžalovaného prednesený v
odvolacomkonaní,abybolonpoškodenýH.F.ajehootecpodrobenývyšetreniunadetektorelži,pretože
výsledky vyšetrenia na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz.

V súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov obžalovaného krajský súd považuje za potrebné dať

obžalovanému do pozornosti nasledovné: Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie
podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu
(§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pre reakciu orgánov činných v trestnom konaní a súdu na
uplatnenie každého obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní
dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom

konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím
tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno
považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe
použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie skutku súdom
na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podložené

zamietnutie dôkazných návrhov obžalovaného nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, aj pokiaľ ide o uloženie
trestu obžalovanému. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne
rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov

vyplývajúce a tieto potom správne vyhodnotil pre účely uloženia trestu obžalovanému za spáchanú
trestnú činnosť v kontexte zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na §
34 ods. 4 Tr. zák., ako aj v kontexte účelu trestu. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému
správne nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť a to z dôvodov, na ktoré okresný súdpoukázal v odôvodnení rozsudku. Napokon treba konštatovať, že okresný súd správne obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia
slobody (z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku) a jeho výkon mu za splnenia

zákonných podmienok podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú
dobu tri roky, s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň podľa § 51 ods.
3 písm. f) Tr. zák. obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu poškodeného H. F.
v akejkoľvek forme. Tento trest považuje aj odvolací súd s poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti
skutku, povahu spáchaného skutku, ako aj spôsobený následok za postačujúci pre dosiahnutie účelu

trestu u obžalovaného, ktorý zodpovedá zásadám individuálnej, aj generálnej prevencie a ktorý je tiež
objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti.

Z vyššie podrobne uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako
nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.