Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200286
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členov senátu

JUDr. Ing. Lenky Figulovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: OXYN, s.r.o., so sídlom
Železničná2,04414Čaňa,IČO:45568669,právnezastúpený:JUDr.MariánPrievozník,PhD.,advokát,
s.r.o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104455783/2016 zo dňa 12. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104455783/2016 zo dňa 12.
decembra 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 103970816/2016 zo dňa 23.

septembra 2016 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a nárok
na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty

(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2013, z ktorej vyhotovil Protokol č. 21194006/2015
zo dňa 06.11.2015. Na základe zistení z predmetnej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č.
103970816/2016 zo dňa 23.09.2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil žalobcovi daň v sume 23
826,99 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2013. Zistenia správcu dane smerovali k spochybneniu dodania
tovaru (sóje) od dodávateľskej spoločnosti Podtatranská hydina a.s. (ďalej „dodávateľ“). Správca dane

okrem spochybnenia dodania tovaru deklarovaným dodávateľom neuznanie odpočtu DPH založil aj na
tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na podvode v oblasti
DPH.
2. Správca dane zistil, že tovar mal dodávateľ nadobudnúť od spoločnosti TrueCom, s.r.o. (ďalej
aj „subdodávateľ“). Úhrady faktúr boli realizované postúpením pohľadávok v plnej hodnote podľa
zmluvy zo dňa 30.09.2013 uzatvorenej medzi dodávateľom a postupníkom - spoločnosťou SLOVAKIA
FARMA s.r.o., ktorá je nekontaktná a bola jej zrušená registrácia platiteľa DPH. Preprava tovaru bola

vyfakturovaná od subdodávateľa pre dodávateľa a bola hradená prostredníctvom bankových prevodov.
Tovar mal byť prepravený z Poľska do priestorov žalobcu a prepravu realizovali poľské prepravné
spoločnosti, pričom dodávateľ v tomto prípade vystupoval ako sprostredkovateľ dodávok pre žalobcu, s
tovarom nemanipuloval ani nebol v priestoroch dodávateľa uskladňovaný. Na kópiách CMR dokladov,ktoré tvorili prílohu faktúr, vystavených subdodávateľom pre dodávateľa boli ako odosielateľ uvedené
spoločnosti Louis Dreyfus Commodities Polska Sp z o.o. alebo Glencore Polska Sp z o.o., ako príjemca
tovaru bol uvedený subdodávateľ, ako miesto nákladky bolo uvedené Gdynia, Poľsko a miestom

vykládky bolo sídlo žalobcu. Keďže žalobca potvrdil tieto doklady ako príjemca, mal vedomosť o tom, že
tovar mu bol dodaný priamo z Poľska a nemohol byť vyskladnený zo skladu dodávateľa v Kežmarku, tak
ako je to uvedené na dodacích listoch a výdajkach, ktoré tvorili prílohy faktúr vystavených dodávateľom
pre žalobcu. Žalobca si teda mal všimnúť túto disproporciu.
3. Dodanie tovaru spoločnosťou spoločnosti Luis Dreyfus Commodities Polska Sp z o.o. do sídla žalobcu

bolo poľským správcom dane potvrdené. Dodanie spoločnosťou Glencore Polska Sp z o.o. do sídla
žalobcu bolo potvrdené s tým, že poľská spoločnosť nepriznala uvedené dodanie tovaru, avšak boli
nájdené DPH faktúry vystavené v kontrolovanom období.
4.Podľasprávcudanesubdodávateľvykazujevšetkyznakynárazníkaazmiznutéhoobchodníka,pričom
pani A. A., ktorá bola konateľkou tejto spoločnosti v kritickom období, sa dostala do tejto funkcie za
neobvyklých okolností, nikdy nevykonávala funkciu štatutára, nevystavila plnú moc na zastupovanie

uvedenej spoločnosti a tiež pán B. C., ktorý zastával funkciu konateľa od 22.10.2014 je typickým bielym
koňom.
5. Z rozhodnutia správcu dane tiež vyplynulo, že spoločnosť F.H.P. BARBARA sp. z o.o., ktorá je
subjektom prepojeným so žalobcom predávala krmivo subjektu SLOVAKIA FARMA s.r.o. a mala voči
tomuto subjektu nezaplatenú pohľadávku za predávaný tovar. Následne dodávateľ previedol svoju

pohľadávku voči žalobcovi na subjekt SLOVAKIA FARMA s.r.o. Žalobca, F.H.P. BARBARA sp. z o.o. a
SLOVAKIA FARMA s.r.o. uzavreli trojstrannú kompenzačnú dohodu, na základe, ktorej bolo dohodnuté,
že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. má nárok dostať od žalobcu 511 361,28 EUR a žalobca má
nárok od F.H.P. BARBARA sp. z o.o. na 539 347,59 zl. a F.H.P. BARBARA sp. z o.o. má nárok od
žalobcu na 1 776 689,12 zl. Pohľadávka SLOVAKIA FARMA s.r.o.voči žalobcovi bola v plnej čiastke

odpustená, pohľadávka žalobcu voči F.H.P. BARBARA sp. z o.o. bola odpustená vo výške 27 986,31 zl.
a pohľadávka voči spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. bola odpustená vo výške 265 327,84 zl.
6. Správca dane tiež zistil, že dodávateľ požiadal o registráciu sprostredkovateľa kŕmnych zmesí a
kŕmnych surovín živočíšneho pôvodu až dňa 14.09.2014, a je schváleným sprostredkovateľom kŕmnych
zmesí a registrovaný sprostredkovateľ kŕmnych surovín živočíšneho pôvodu až od 22.06.2015, a

subdodávateľská spoločnosť nie je registrovaná ako výrobca alebo obchodník s krmivami a o registráciu
ani nepožiadala.
7. Žalovaný rozhodnutím č. 104455783/2016 zo dňa 12.12.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že (I) dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom,
(II) na dodávateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, (III) subdodávateľ bol zmiznutým

obchodníkom bez vykonávania ekonomickej činnosti, (IV) tovar síce dodaný bol, avšak nie spôsobom
uvedeným na faktúre, (V) žalobca neuniesol dôkazné bremeno, (VI) žalobca potvrdil dodacie listy, ktoré
preukazovali priame dodanie tovaru z Poľska, (VII) žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje
na konaní poznačenom podvodom, keďže jeho dodávateľ a subdodávateľ nemali v rozhodnom období
registráciu pre obchodovanie s potravinami a túto skutočnosť si mal žalobca overiť, (VIII) získanie

ekonomickej výhody spočívalo v tom, že ak by žalobca kúpil tovar priamo z Poľska, vznikla by mu
povinnosťodviesťdaňa(IX)faktúryzadodanietovaruboliuhradenéformoutrojstrannéhozápočtumedzi
žalobcom, jeho dodávateľom a spoločnosťou SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorej bola zrušená registrácia
platiteľa DPH.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

8.Žalobcapodalprotinapadnutémurozhodnutiužalovanéhosprávnužalobupodľa§177 anasl.zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Navrhol, aby správny súd
rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
9. V správnej žalobe najmä uviedol, že je preukázané, že tovar bol reálne fyzicky dodaný žalobcovi,
pričom žalobca nemá možnosť ovplyvniť obsah dodacích listov a faktúr. Na dodacích listoch, v

ktorých je uvedená informácia o vydaní tovaru zo skladu v Kežmarku sa taktiež uvádza poznámka
„(Nezrealizované)“. Žalobca podpísaním CMR dokladov a dodacích listov potvrdil výlučne to, že mu
tovar bol dodaný, čím splnil svoju zmluvnú povinnosť, pričom nezodpovedá za ich správnosť.10. Napriek tomu, že sa konateľ dodávateľskej spoločnosti nevyjadroval ku skutočnosti, prečo jeho
zamestnanec vystupoval súčasne aj za subdodávateľskú spoločnosť, samotný tento zamestnanec –
paniC.D.nebolavypočutávôbec.Vtejtosúvislostižalobcanamietal,ženebolapreukázanávedomostná

zložkapodvodovéhotestuasúčasneznapadnutéhorozhodnutianevyplývaakékonkrétneopatreniamal
žalobca prijať, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na obchodoch poznačených podvodným konaním.
11. Súčasne podľa žalobcu správca dane nepreukázal vedomosť žalobcu o okolnostiach týkajúcich
sa spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom podľa žalobcu tieto okolnosti v čase vykonania
zdaniteľných obchodov neboli známe. Uvedené platí rovnako aj o subdodávateľskej spoločnosti.

12. Žalobca následne vytýkal daňovým orgánom nesprávne právne posúdenie veci, keďže z ich
rozhodnutí na jednej strane vyplýva, že žalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie
dane, avšak súčasne z ich rozhodnutí vyplýva, že reálne fyzické dodanie tovaru žalobcovi bolo
preukázané. Nepriznanie odpočítania dane bolo odôvodnené zisteniami, ktoré sa netýkali žalobcu,
ale iných daňových subjektov, s ktorými obchodovala dodávateľská spoločnosť. Z napadnutého
rozhodnutia pritom nevyplýva aký dôkaz mal žalobca predložiť, aby uniesol svoje dôkazné bremeno.

Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť potvrdila dodanie tovaru a
uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj ostatné dôkazy.
13. Podľa žalobcu nemalo opodstatnenie skúmať registráciu dodávateľa ako krmivárskeho podniku,
keďže priamo v uzavretej zmluve je uvedené, že dodávateľ nie je výrobcom sójového extrahovaného
šrotu. Súčasne sa nezisťovalo, či sú registrovanými krmivárskymi podnikmi poľské spoločnosti. Pre

konštatovanie eventuálneho porušenia právnych predpisov na úseku krmív nemajú daňové orgány
odbornú spôsobilosť a uvedený záver nemôže vyvolávať daňovo právne následky.
14. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so smernicou o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie - rozsudky zo dňa 21.03.2000,
Gabalfrisa a.i., C-110/98 až C-147/98; zo dňa 08.01.2002, Metropol a Stadler, C-409/99; rozsudok zo

dňa 26.05.2005, Kretztechnik, C-465/03 a zo dňa 23.04.2009, Parat, C-74/08 tým, že daňové orgány
porušili vo vzťahu k žalobcovi zásadu neutrality DPH.
15. Súčasne žalobca namietal nezrozumiteľnosť záveru daňových orgánov o ekonomickom zmysle
transakcie, keďže pri nadobudnutí tovaru od dodávateľskej spoločnosti žalobca zaplatil DPH a
následne požiadal o jej odpočítanie. Navyše zaplatenie kúpnej ceny formou započítania pohľadávok je

štandardným spôsobom úhrady v obchodnom styku.
B. Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.03.2017 navrhol túto zamietnuť, zotrval na záveroch
vyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí, žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom a
zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane, pričom uviedol, že zistenie

a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní odpočtu sú vecne správne. Zdôraznil, že
zo strany subdodávateľskej spoločnosti nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre dodávateľskú spoločnosť
a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu, čím
neboli preukázateľne splnené podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom
17. O podanej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach (v tom čase konajúci ako správny
súd) rozsudkom sp. zn. 7S/6/2017 zo dňa 14.03.2018 tak, že ju zamietol. Proti predmetnému rozsudku
podal žalobca kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.
zn. 2Sžfk/70/2018 zo dňa 24.03.2021 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v

Košiciach na ďalšie konanie.
18. Žalobca sa k stanovisku žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 15.06.2021, v ktorom najmä
zrekapituloval svoju žalobnú argumentáciu, zdôraznil, že tovar si objednal od dodávateľskej spoločnosti
a o jej subdodávateľoch nemal žiadnu vedomosť. Tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že daňovú povinnosť si znižovala dodávateľská spoločnosť a nie žalobca.

19. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcu doručené dňa 21.07.2021, pričom k tomuto nezaujal žiadne
stanovisko.
20. Následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/43/2021 zo dňa 09.12.2021 správnu
žalobu opätovne zamietol so záverom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, nepreukázal
oprávnenosťnárokunanadmernýodpočetDPHaargumentáciadaňovýchorgánov,týkajúcasaspôsobu

platby za dodaný tovar formou zápočtu, ako aj ekonomického zmyslu transakcie iba dopĺňala dôvody
nepriznania nároku na odpočet DPH. Na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 3Sfk/36/2022 zo dňa 27.06.2024 vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu
zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Z rozsudku kasačného súdu pritomnajmä vyplynulo, že správca dane hodnoverne nespochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených žalobcom, v dôsledku čoho nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Kasačný
súd zdôraznil, že pokiaľ bolo v daňovom konaní preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre

priznanie odpočtu DPH, správca dane bol v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k
daňovému podvodu, pričom podľa kasačného súdu správca dane aj žalovaný uvedeným spôsobom
dokazovanie skutočne viedli, avšak správny súd sa v rámci posúdenia predmetnej veci uvedenými
zisteniami nezaoberal. Preto je podľa kasačného súdu úlohou správneho súdu, aby po vrátení veci
kasačným súdom postupoval naznačeným spôsobom.

21. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 20.11.2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2
a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

22. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
23. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
25.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

28. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) a tento preberá aj
slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).
29. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu

obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane. Zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú

naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ
podlieha odlišnému testovaniu. Je tiež podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na daňovom podvode sú dva zásadne odlišné
dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní účasti na
daňovom podvode sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú
splnené.

30.Vtejtosúvislostisasprávnysúdpozastavilnadodôvodnenímrozhodnutídaňovýchorgánov.Zatiaľčo
správca dane argumentoval pochybnosťami o dodaní tovaru medzi predchádzajúcimi článkami reťazca,
čo ho zjavne viedlo k jeho záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, jeho následné
úvahy smerovali k prijatiu záveru o tom, že zistené skutočnosti preukazujú účasť žalobcu na reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Uvedené závery prevzal tiež žalovaný vo svojom rozhodnutí.

31. Pokiaľ ide o otázku splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH judikatúra Súdneho
dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu
dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť jednotlivo spôsobilé
vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych)
podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a

osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), -
nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane
dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, -
nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, - ekonomická neopodstatnenosť

dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci A. E. F.,
C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci G. H., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.
32. Podľa názoru správneho súdu správcom dane prezentované zistenia neboli s poukazom na
vyššie prezentované judikatórne závery spôsobilé spochybniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcom

predloženýchdokladovadôkazovnapreukázaniesplneniahmotnoprávnychpodmienokpreodpočítanie
DPH. V tejto súvislosti je podstatnou okolnosť, že daňové orgány mali, okrem tvrdení žalobcu
a predložených faktúr, k dispozícii aj ďalšie dôkazy, najmä dodacie listy, CMR, výpoveď konateľa
dodávateľskej spoločnosti a zistenia vyplynuvšie z medzinárodnej výmeny informácií, ktoré aj napriek
určitým nezrovnalostiam v zásade potvrdzujú dodanie tovaru žalobcovi s tým, že tovar bol dopravený

od zapojených poľských spoločností priamo do sídla žalobcu, teda bez jeho naskladnenia, prípadne
preloženia u subdodávateľa, resp. dodávateľa. Na účely preskúmania hmotnoprávnych podmienok
odpočtu DPH nie je podstatným ani zistenie o konaní zamestnancov dodávateľskej spoločnosti v mene
subdodávateľa, či zistenie o porušení vnutroštátneho, či únijného práva v oblasti obchodovania
s krmivami.

33. Vyššie uvedené nezrovnalosti, či neštandardnosti zaiste môžu vzbudzovať určité pochybnosti
daňových orgánov o vykonaní deklarovaných obchodov, avšak daňové ani iné právne predpisy
nezakazujú pri zdaniteľných obchodoch previesť vlastníctvo k tovaru počas jeho prepravy. Súčasne
je nutné uznať, že rozpor reálne uskutočneného obchodu s vnútroštátnym právom nezakladá bez
ďalšieho právo na odmietnutie práva na odpočet dane a ani posúdenie obchodu ako simulovaného/

fiktívneho podľa európskeho práva (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo
dňa 25.05.2023, body 31 až 37, 48, 50 a 51; vo veci A.T.S. 2003, C-289/22 zo dňa 09.01.2023, bod
61). Porušenie či obchádzanie vnútroštátneho práva pri reálnom uskutočňovaní zdaniteľných obchodov,
ak má súvis s daňou z pridanej hodnoty, však môže byť jedným z nepriamych dôkazov uskutočnenia
podvodnéhoalebozneužívajúcehokonaniavrámcicelkovejmozaikyzistenýchobjektívnychskutočností

(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25.05.2023, bod 49;
vo veci A.T.S. 2003, C-289/22 zo dňa 09.01.2023, bod 61).
34. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolomožné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali
splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane
tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym podmienkam práva na

odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol
žalobca v danom konaní zaťažený.
35. Vzhľadom na vyššie zmienený obsah rozhodnutí daňových orgánov a záväzný právny názor
kasačného súdu pristúpil správny súd k preskúmaniu záverov o účasti žalobcu na obchodoch
poznačených daňovým podvodom.

36. Judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z
účastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania
zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam [rozsudky z 12.01. 2006 v spojených veciach Optigen
Ltd a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs
& Excese , Zb. rozh. s. I-483 (ďalej len „vec Optigen“), zo 06.07.2006 v spojených veciach Axel Kittel

proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. . rozh. s.
I-6161), a z 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a D. I., C-80/11 a C-142/11]. Za takého stavu
je potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých objektívnych
okolností vykázanej transakcie.
37. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť

subjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na
odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému
zodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do
verejného rozpočtu (porov. rozsudky z 11.05.2006 vo veci Federation of Technological Industries a i.,

C-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb.
38. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o
pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch podmienok,
pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky na

odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu
rozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1.
podmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu
je rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata/únik (1.
podmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky

Axel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel, alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti
mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).
39. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériam, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia
odpočtu dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.
40. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutia daňových orgánov v tejto súvislosti

neobsahujú žiadne ucelené myšlienkové „pochody“, v ktorých by sa tento adresne venoval jednotlivým
parciálnym testom relevantným pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie DPH z dôvodu účasti
žalobcu na daňovom podvode. Možno uznať, že správca dane týmto smerom viedol dokazovanie a jeho
rozhodnutie od strany 7 obsahuje opis vykonaných úkonov a vyplynuvších zistení, pričom na stranách
26 až 28 obsahuje zhrnutie týchto zistení spolu so závermi o nesplnení hmotnoprávnych podmienok

odpočtu DPH a súčasne so závermi o účasti na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH. Okrem
už vyššie zmienenej chybnej kumulácie dôvodov odmietnutia práva na odpočet DPH, závery daňových
orgánov sú poznačené absenciou adresnosti a konkrétnosti, a to vo vzťahu k parciálnym testom tzv.
Axel Kittel testu. V tejto súvislosti správny súd opakuje, že nie je možné odôvodňovať nepriznanie práva
na odpočet dane z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode pochybnosťami (aj to v zmysle vyššie

citovaných judikatórnych záverov neopodstatnenými) vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie práva na odpočet DPH. Odôvodnenie správcu dane sa potom v tomto smere javí ako
neúplné a zmätočné.
41. Z obsahu správnej žaloby pritom vyplýva, že nezrozumiteľnosť rozhodnutí žalobca napádal a to
aj v tejto súvislosti, keďže týmto vytýkal kumuláciu záverov o spochybnení dodania tovaru so závermi

o jeho existencii. Súčasne správny súd dodáva, že je nežiaducim javom to, keď správny súd musí -
v rámci rozhodnutia orgánu verejnej správy - dohľadávať, príp. dodatočne interpretovať argumentáciu,
ktorá je pre vec podstatná a suplovať tak činnosť orgánov verejnej správy. Rozhodnutia orgánov verejnej
správy, a to osobitne, keď sa účastníkom konania nejaké právo nepriznáva, príp. sa im ukladá nejakápovinnosť, musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti, konkrétnosti/adresnosti a zároveň musia
spĺňať relevantné kritériá formálnej a vecnej ucelenosti. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít pritom vyplýva, že podstatným nie je rozsah rozhodnutia, ale adresnosť reakcií

správneho orgánu na zákonné predpoklady pre priznanie alebo nepriznanie určitého subjektívneho
práva, resp. pre uloženie nejakej povinnosti. Takáto adresnosť reakcie správnych orgánov musí byť,
samozrejme, na adekvátnej úrovni aj vo vzťahu k námietkam a návrhom účastníka konania.
42. Bez ohľadu na vyššie uvedené sa správny súd s vyhodnotením správcu dane nestotožňuje ani
po vecnej stránke. Nekontaktnosť subdodávateľskej spoločnosti v čase daňovej kontroly nemôže

byť relevantným parametrom v súvislosti s činnosťou tejto spoločnosti v čase vykonania obchodnej
transakcie. Navyše žalobca obchodoval so svojim priamym dodávateľom, nie so subdodávateľom. Jeho
vedomosť alebo prijímanie preventívnych opatrení je potrebné skúmať a hodnotiť spätne - t. j. k času,
kedy sa zdaniteľné obchody mali realizovať, pričom takéto úvahy daňových orgánov v ich rozhodnutiach
absentujú.
43. Súčasne k všeobecnému konštatovaniu o ekonomických výhodách správny súd dodáva, že pokiaľ

si daňový subjekt uplatní daň na vstupe, ktorú svojmu dodávateľovi aj zaplatil, tak práve odpočítaním
tejto dane na vstupe je zabezpečená neutralita jeho daňového zaťaženia (viď rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sfk 9/2023 z 30. 01.2025).
44. Navyše, pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existencia daňového úniku, resp.
„chýbajúcej dane“, v prejednávanej veci nebolo splnenie tejto podmienky vôbec konštatované. Pokiaľ

ide o časť plnení, ktoré boli predmetom obchodovania v reťazcoch, ktorých sa zúčastnila spoločnosť
GlencorePolskaSpzo.o.,vtejtosúvislostizvykonanejmedzinárodnejvýmenyinformáciímalovyplynúť,
že predmetná spoločnosť nepriznala dodanie tovaru pre žalobcu, ktorá skutočnosť by nasledčovala
záveru o identifikáciu daňového úniku. Daňové orgány však predmetné zistenie v tejto súvislosti
neprezentovali. Navyše, spoločnosť Glencore Polska Sp z o.o. neobchodovala priamo so žalobcom.

Medzi týmito spoločnosťami síce prebehla doprava tovaru, avšak medzi nimi prinajmenšom fakturačne
vystupuje spoločnosť TrueCom, spol. s r.o. (subdodávateľ) a spoločnosť Podtatranská hydina, a.s.
(dodávateľ). Preto je celkom pochopiteľné, ak spoločnosť Glencore Polska Sp z o.o. nepriznala dodanie
tovaru pre žalobcu. Uvedenú informáciu bez ďalšieho nemožno interpretovať tak, že spoločnosť
Glencore Polska Sp z o.o. nepriznala dodanie tovaru (svojmu odberateľovi - spoločnosti TrueCom, spol.

s r.o.) vôbec. Pokiaľ ide o tú časť plnení, ktoré boli predmetom obchodovania v reťazcoch, ktorých
sa zúčastnila spoločnosť Luis Dreyfus Commodities Polska Sp z o.o., daňové orgány nekonštatovali
daňový únik.
45. Vo vzťahu k druhej podmienke Axel Kittel testu daňového podvodu je pre preukázanie podvodu na
DPH potrebné kladne zodpovedať otázku, že zistený daňový únik je dôsledkom podvodného konania. V

súvislosti s touto podmienkou správny súd poukazuje na závery judikovaného rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 (63/2023 ZNSS), v ktorom Najvyšší
správny súd uviedol: „Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom
podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za
účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie

nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.“ Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového
úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového
zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti
spornej transakcie; česká aj slovenská judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu
vymenúvanapríkladexistenciusídlanavirtuálnejadrese,nezverejňovanieúčtovnýchzávierok,absenciu

písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie.
46. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že daňové orgány v prejednávanej veci, tak ako aj v predošlom
kroku, úplne rezignovali na posúdenie okolností posudzovaných transakcií v tom smere, prečo
nezodpovedajúbežnýmobchodnýmpodmienkam.UvedenýmkrokomAxelKitteltestusadaňovéorgány
nezaoberali, pričom bez akýchkoľvek úvah konštatovali, že žalobca sa zúčastnil transakcie poznačenej

podvodom a že žalobca o tejto skutočnosti vedel, alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti mohol
vedieť (čo sú však odpovede na ďalšie dva kroky testu). Správny súd nespochybňuje, že daňovým
orgánom sa podarilo identifikovať hneď niekoľko podozrivých okolností, týkajúcich sa posudzovaných
transakcií. Tieto však v súvislosti s druhou podmienkou Axel Kittel testu nevyhodnotili, pričom správny
súd opakovane zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť správnych orgánov (dokonca tak

urobiť nemôže).
47. Vo vzťahu k tretej otázke Axel Kittel testu daňového podvodu potom platí, že pokiaľ by správca
dane v predchádzajúcich krokoch preukázal existenciu daňového úniku, ktorý je dôsledkom podvodného
konania, potom by bolo preukázané, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu ako daňovéhosubjektu boli s týmto konaním spojené, pretože žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie tej dane, ktorá
by predstavovala únik na dani v dôsledku podvodného konania.
48. Vo vzťahu k štvrtej podmienke Axel Kittel testu daňového podvodu musia daňové orgány

preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť, že sa podieľa na transakcii poznačenej
podvodom voči DPH. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na závery judikovaného
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023: Podľa štvrtej
podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky
opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. Správca dane uviedol,

že žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že sa prijatím predmetných zdaniteľných plnení bude
podieľať na podvodnom konaní spojenom s daňovým únikom. Správny súd sa stotožňuje so záverom
správcu dane ohľadom absencie registrácie sprostredkovateľa kŕmnych zmesí a kŕmnych surovín
živočíšneho pôvodu u jeho dodávateľa v rozhodujúcom období, ktorá bola povinná a jej splnenie
bolo jednoducho overiteľné. Rovnakým nedostatkom bola poznačená aj subdodávateľská spoločnosť.
Uvedenú skutočnosť si žalobca mohol overiť v databáze krmivárskych podnikov, pričom uvedené platí

aj pokiaľ ide o subdodávateľskú spoločnosť, keďže o jej zapojení do preverovaných obchodov si
žalobca musel byť vedomý najneskôr v momente potvrdenia prepravných dokladov, ktoré uvedenú
informáciu obsahujú. Súčasne prítomnosť údajov na žalobcom potvrdených CMR o odosielateľovi
- poľskej spoločnosti a prijemcovi – spoločnosti TrueCom, spol. s r.o., mieste odoslania - Gdaňsk,
Poľsko a mieste vykládky- sídle žalobcu, rozpor týchto údajov s údajom uvedeným na dodacích listoch

a výdajkách o mieste vyskladnenia tovaru – zo skladu dodávateľa v Kežmarku môžu podľa správneho
súdu predstavovať dostatočný sumár okolností, ktoré súhrnne dokazujú, že zo strany žalobcu nešlo
o úplne štandardný obchodný vzťah s dodávateľom. Pokiaľ ide o okolnosti úhrady, k týmto správca
dane nezaujal žiadnu preskúmateľnú úvahu. V tejto súvislosti však, správny súd dodáva, že identifikácia
neštandardných okolností, na základe ktorých by žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že sa prijatím

predmetných zdaniteľných plnení bude podieľať na podvodnom konaní spojenom s daňovým únikom
bez súčasného preukázania prvých troch podmienok Axel Kittel testu nepostačuje na prenos dôkazného
bremena na daňový subjekt.
49. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, nebolo potrebné
vyhodnotiť, či opatrenia, ktoré daňový subjekt prijal pri zahájení ako aj v priebehu spolupráce so svojím

obchodným partnerom za tým účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať transakcií poznačených
podvodom vo vzťahu k DPH, možno považovať za opatrenia, ktoré svedčia o potrebnej miere opatrnosti
daňového subjektu pri realizácii jeho obchodných aktivít, ktorú od neho možno spravodlivo vyžadovať.
50. Vyššie uvedené závery neznamenajú, že žalobcovi má alebo nemá byť priznané právo na
odpočítanie dane. Je však na žalovanom, resp. správcovi dane, aby riadne vyargumentovali a preukázali

dôvod pre neuznanie daňového oprávnenia. V prípade dôvodu spáchania daňového podvodu, resp.
jeho vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, bude musieť správca
dane preukázať, odkazujúc na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel zo dňa 6.
júla 2006, C-439/04, a) či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, b) ak áno, či je
tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, c) ak áno, či boli posudzované zdaniteľné obchody

s týmto konaním spojené, d) ak áno, či vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt.
51. Pokiaľ žalovaný a správca dane zotrvajú na tom, že dôvodom pre nepriznanie uplatnených daňových
oprávnení je účasť žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, musia odôvodniť
splnenie všetkých podmienok pre jeho uplatnenie, vo vzťahu ku ktorým majú dôkazné bremeno. Z
hľadiska dokazovania vedomostnej stránky pritom nepostačuje len všeobecne konštatovať nedodržanie

preventívnej povinnosti zo strany žalobcu.
52. Orgány finančnej správny totiž v prvom kroku znášajú dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
indikatívnych okolností daňového podvodu (daňového úniku podvodného charakteru), ktoré mali
obozretnosť a osobitné opatrenia na strane žalobcu aktivovať. Môže ísť pritom o rôzne okolnosti
týkajúce sa obchodného vzťahu (napr. osobitné dojednania, osobitné postupy pri dodávkach tovaru,

absencia participácie dodávateľov či žalobcu pri dodávkach tovaru, cena tovarov, rozsah objednávok),
dojednávania obchodov a výberu obchodného partnera (spôsob nadviazania obchodného kontraktu,
forma nadviazania obchodného kontraktu), obchodných partnerov ako takých (moment vzniku, dĺžka
podnikania v sektore v nadväznosti na rozsah dodávok a pod.), rôzne personálne prepojenia a pod.
Aj vedomosť daňového subjektu o tom, že mu tovar/služby dodáva iný subjekt ako ten, ktorý je

označený na vystavenej faktúre (ak nejde o dôsledok subdodávateľských vzťahov), môže byť jednou
zo skutočností indikujúcich daňový podvod (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet
SL, C-281/20 zo dňa 11.11.p2021, bod 53). Vždy však (pri posudzovaní vedomostnej stránky) musí ísť
o skutočnosti, ktoré sťažovateľ musel vedieť alebo vedel v čase realizácie zdaniteľného plnenia a vosvojom prepojení preukazujú, že sťažovateľ vedel alebo musel vedieť, že sa môže svojím obchodným
plnením zúčastňovať obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.
53. Nemôže ísť pritom len o všeobecné tvrdenia, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave,

resp. dôkazy, ktoré ich preukazujú, z rozhodnutí orgánov finančnej správy nie sú zistiteľné. Až takto
zistené, preukázané a odôvodnené skutočnosti potom aktivujú povinnosť daňového subjektu preukázať
existenciu osobitných (nad rámec bežnej opatrnosti) vykonaných preventívnych opatrení, ktoré daňový
subjekt vykonal, aby sa svojím plnením nezúčastnil obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom. Orgány finančnej správy pritom musia v rámci dokazovania daňovému subjektu umožniť

preukázať vykonanie takýchto preventívnych opatrení.

V.
Záver

54. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie

správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) a pokiaľ ide o záver o účasti žalobcu na daňovom podvode sú tieto
rozhodnutia tiež nepreskúmateľné, pre nedostatok dôvodov, a preto ich súd zrušil a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).
55. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite a preskúmateľným spôsobom vymedziť

skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov, a tieto správne právne posúdiť pri
viazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle
§ 191 ods. 6 SSP.
56. Podľa § 167 ods. 1 S.s.p., správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.
57. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

59. O trovách konania pred správnym súdom ako aj pred súdom kasačným rozhodol správny súd podľa
§ 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 a § 467 ods. 3 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania vrátane trov kasačného
konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

60. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.