Uznesenie – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100509
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100509.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Q. J., narodená XX. T. XXXX, B. XXXX/XX,
T., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1,
821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo
dňa 13. mája 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č.
k. 29Sas/12/2024-45 z 31. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 31. júla 2025, č. k.

29Sas/12/2024-45 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú žalobu (z dôvodu,
že žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a
justičnej stráže) zo dňa 13. mája 2024, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2024, ktorým tento postupom podľa §
84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 30
ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej
len „Správny poriadok“) správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 15. apríla 2024 o priznanie
vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový
stav sa nezmenil.

2. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal za
preukázané, že správnou žalobou napádaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo
predmetnékonaniezastavené,išlovšakorozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,protiktorémuje
prípustnýopravnýprostriedok(odvolanie).Správnysúdmalzapreukázané,žedruhostupňový(odvolací)
správny orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, do podania žaloby o odvolaní
nerozhodol.

3. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti
neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré však nie je spôsobilé byť
predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm.
g) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170
písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II.4. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej
sťažnosti žalobca vymedzil tak, že uviedol, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a zároveň, že správnu žalobu žalobcu nezákonne odmietol. Poukazujúc na ustanovenie
§ 5 ods. 6 prvá veta SSP namietal, že vo veci nebolo nariadené verejné pojednávanie a že na takéto
verejné pojednávanie nebol predvolaný. Uviedol, že tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, došlo
k tomu, že nebol riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. V uvedenom vzhliadol
porušenie ustanovenia čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Následne

dôvodil vlastnou interpretáciou ustanovení § 7 písm. e) SSP a § 6 ods. 1 SSP tvrdiac, že správne súdy
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy a nie odvolacieho orgánu. Zdôraznil, že na
základe uvedeného mal správny súd preskúmať prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu z 13. mája 2024. Žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnuté uznesenie správneho súdu zmenil tak, že preskúmavané
prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.

5. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená dňa 22. augusta 2025 na vedomie, žalovaný sa ku
kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III.

6. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný preskúmal
kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto

nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že žalobou zo 7. júla 2024, ktorá

bola správnemu súdu doručená 11. júla 2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) zo dňa
13. mája 2024, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2024, ktorým tento postupom podľa § 84 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správne konanie na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 15. apríla 2024 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko

v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. Správny súd následne uznesením
č. k. 29Sas/12/2023-45 zo dňa 31. júla 2025 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu ako
neprípustnú odmietol. Správny súd teda uzavrel, že žaloba bola podaná pred tým, ako bolo o podanom
odvolaní žalobcu riadne rozhodnuté v odvolacom konaní.

11. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie správneho súdu je vecne
správne.

12. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna
ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv

v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie
riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v
rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu
jemožnépodaťsprávnužalobupodľapríslušnýchustanoveníSSP,t.j.vtomtoprípademožnosťpodaniasprávnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o ním podanom opravnom
prostriedkuprotiprvostupňovémurozhodnutiu,akvydanérozhodnutiežalobcanepovažovalzazákonné.

13. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je
prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov
súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania.
Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje
vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia

správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež
upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Na tomto mieste teda možno uzavrieť, že správne
súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom
inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania
napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho

orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť
na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti
treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva
je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej
správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou

zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy
vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho
dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.

14. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal dňa 9. júla 2024

správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Proti tomuto prvostupňovému
rozhodnutiu však dňa 19. mája 2024 podal odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán
(Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), a to tak, že rozhodnutím číslo 007921/2024/21 zo dňa
8. júna 2024 toto odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 11. júla 2024.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že v čase podania správnej žaloby,
ktorá smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu, nebolo ešte žalobcovi doručené rozhodnutie o
odvolaní, teda rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 8. júna 2024. Nebola teda
splnená základná podmienka na vedenie správneho súdneho konania, ktorou je spôsobilý predmet

súdneho prieskumu, nakoľko žalobca nežiadal preskúmať právoplatné rozhodnutie, ale rozhodnutie
prvostupňové.

16.Správnysúdtiežnepochybil,keďvovecinenariadilpojednávanie,nakoľkovydalrozhodnutievýlučne
procesného charakteru.

17. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol. Nad rámec vyššie uvedeného najvyšší správny súd [súc znalý svojej
rozhodovacej praxe o množstve podaní žalobcu týkajúcich sa obdobných (takmer identických) vecí;
napr. sp. zn. 6Ssk/5/2022; sp. zn. 6Ssk/31/2024; sp. zn. 6Ssk/33/2022; sp. zn. 6Ssk/42/2025; sp. zn.

6Ssk/111/2024 alebo sp. zn. 6Ssk/75/2021] dáva do pozornosti ustanovenie § 28 SSP, podľa ktorého
správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne
šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny
súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä
na prieťahy v konaní.

18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)
a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.