Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: WinHav, s. r. o., so sídlom: Martinengova 4782/20, 811 02 Bratislava, IČO: 46 551 824,
právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s. r. o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 744 775, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 100945746/2024 zo dňa 20.03.2024, č. 100945555/2024 zo dňa 20.03.2024,
č. 100946548/2024 zo dňa 20.03.2024, č. 100946776/2024 zo dňa 20.03.2024, č. 100944256/2024
zo dňa 20.03.2024, č. 100945923/2024 zo dňa 20.03.2024, č. 100946329/2024 zo dňa 20.03.2024, č.
100946109/2024 zo dňa 20.03.2024, č. 100944910/2024 zo dňa 20.03.2024, č. 100943457/2024 zo dňa
20.03.2024, č. 100943722/2024 zo dňa 20.03.2024, č. 100945344/2024 zo dňa 20.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I.SúdrozhodnutiežalovanéhoFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepubliky č.100945746/2024

zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100945555/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

100946548/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100946776/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

V. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100944256/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VI. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100945923/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VII. Súd rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100946329/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VIII. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100946109/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

IX. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100944910/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.X. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100943457/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XI. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100943722/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XII. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100945344/2024 zo dňa 20.03.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

XIII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej ako
„DPH“)daňovúkontroluDPHzazdaňovacieobdobiajanuár-december2019,ovýsledkuktorejvyhotovil
Protokol č. 101058246/2023 zo dňa 17.04.2023 (ďalej ako „protokol“). Vykonanou kontrolou bol zistený
rozdiel vo výške 57.513,63 Eur. Protokol, ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole, bol žalobcovi doručený dňa 02.05.2023. Dňom doručenia protokolu z daňovej
kontroly bola daňová kontrola ukončená. Následne prebehlo vyrubovacie konanie, ktoré začalo dňom
nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou a skončilo dňom doručenia vydaných rozhodnutí
žalobcovi.

2. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103114766/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.508,50 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2019.

3. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.

103114889/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.834,50 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie február 2019.

4. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103115220/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.991,32 Eur na DPH za zdaňovacie

obdobie marec 2019.

5. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103115527/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.001,32 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie apríl 2019.

6. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103115915/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.821,32 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2019.

7. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103116240/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.491,33 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie jún 2019.

8. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.

103116668/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.621,32 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2019.

9. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103117011/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.787,99 Eur na DPH za zdaňovacie

obdobie august 2019.10. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103117349/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.152,59 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie september 2019.

11. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103117617/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.184,65 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie október 2019.

12. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103117803/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.993,12 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie november 2019.

13. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane dňa 14.12.2023 vydal rozhodnutie č.
103117966/2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.125,67 Eur na DPH za zdaňovacie

obdobie december 2019.

14. Vo vydaných prvostupňových rozhodnutiach správca dane uviedol, že žalobcom nebolo v
predmetných zdaňovacích obdobiach (január 2019 - december 2019) preukázané splnenie podmienok
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov ABDIN, s. r. o., J & K Max, s. r.

o. a FREE CORP, s. r. o., nakoľko samotný žalobca nepredložil dôkazy o reálnom dodaní, existencii
a uskutočnení zdaniteľných plnení, ktoré deklaroval na predložených faktúrach, čím došlo k porušeniu
ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004
Z. z.“). Tieto skutočnosti neboli preukázané ani dokazovaním správcu dane, a tak žalobcovi nevzniklo

právo na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr od uvedených troch dodávateľov a pri
uplatnení práva na odpočítanie dane z týchto dodávateľských faktúr tak žalobca postupoval v rozpore
s ustanoveniami § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na záver
vydaných prvostupňových rozhodnutí správca dane uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a
zistené skutočnosti správca dane vydal prvostupňové rozhodnutia, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel na

DPH v konkrétnej sume za to-ktoré zdaňovacie obdobie v roku 2019.

15. Voči vydaným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých
rozhodol odvolací orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Dňa 20.03.2024 Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo rozhodnutia č. 100945746/2024, č. 100945555/2024, č.

100946548/2024, č. 100946776/2024, č. 100944256/2024, č. 100945923/2024,
č. 100946329/2024, č. 100946109/2024, č. 100944910/2024, č. 100943457/2024,
č. 100943722/2024 a č. 100945344/2024, ktorými zamietlo podané odvolania a potvrdilo prvostupňové
rozhodnutia správcu dane.

16. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán vo vydaných rozhodnutiach uviedlo,
že rozhodnutia správcu dane obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti. Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky vyhodnotilo námietky žalobcu uvedené v odvolaniach ako neopodstatnené, a to
z dôvodu, že samotný žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal skutočnosti uplatnené v
podaných daňových priznaniach a nevzniklo mu tak posudzované právo na odpočítanie DPH uplatnené

v podaných daňových priznaniach na DPH za zdaňovacie obdobia január - december roku 2019. Podľa
odvolacieho orgánu správca dane správne založil svoje rozhodnutia na konštatovaní nepreukázania
zákonných podmienok pre odpočítanie DPH.

Žaloby, žalobné body a argumentácia žalobcu

17. Žalobca vo včas podaných správnych žalobách v prvom rade uviedol, že postupom prvostupňového
orgánu došlo k porušeniu práva žalobcu pri navrhovaní a predkladaní dôkazov, pričom v zmysle
ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“)

ide o jedno zo základných procesných práv daňového subjektu. Žalobca uviedol, že počas daňovej
kontroly v podaní zo dňa 12.01.2023 a opätovne v podaní zo dňa 27.04.2023 navrhol aj vypočutie
svedkov: A. B., C. D., E. F. a G. H., s tým, že správcu dane informoval, že všetci môžu byť predvolaní z
adresy žalobcu alebo prostredníctvom ich zamestnávateľa, ktorým je žalobca. Týchto svedkov navrholvypočuť z dôvodu, že všetci navrhovaní svedkovia sa vedeli vyjadriť k poskytovaným službám. Správca
dane však počas celej daňovej kontroly nereagoval na tento dôkazný návrh. Nevykonanie dôkazu
má pri tom podľa názoru žalobcu procesné dôsledky nielen na neúplnosť a predčasnosť skutkových

záverov, ale aj na nesprávnosť hodnotenia iných dôkazov a následne aj na predčasnosť a nesprávnosť
skutkových záverov ako celku. Žalobca tvrdil porušenie svojho práva ako daňového subjektu na to,
aby počas daňovej kontroly boli vykonané ním navrhnuté dôkazy a najneskôr pri jej skončení boli
vyhodnotené všetky dôkazné návrhy. Nevykonaním navrhnutých dôkazov nebol správne a v potrebnom
rozsahu zistený skutkový stav pre vydanie rozhodnutí daňových orgánov. Za takmer deväť mesiacov

správca dane v rozpore s Daňovým poriadkom ani raz neuviedol, prečo navrhované dôkazy nevykonal.
Následne prvostupňový orgán začal uvádzať odlišné verzie tohto svojho postupu. Porušenie zákona
daňovýmiorgánmipodľanázoružalobcuspočívavtom,žežalobcovinezákonnýmspôsobomneumožnili
preukázať ďalšie relevantné skutočnosti a následne prijali záver, že žalobca nepreukázal plnenia.
Uvedené dôkazné návrhy mali význam aj pre hodnotenie iných dôkazov a posúdenie ich obsahu,
vierohodnosti (iných vypočutých osôb), a teda na celkovú stránku skutkového stavu, ktorý mal byť

podkladom pre rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca ešte dodal, že protokol z daňovej kontroly
nemal zákonom predpísané náležitosti a nemohol byť zákonným podkladom pre začatie vyrubovacieho
konania. Protokol podľa tvrdení žalobcu neobsahoval náležitosti predpísané Daňovým poriadkom, a to
napríklad označenie všetkých dôkazných návrhov žalobcu, vysporiadanie sa s nimi a preskúmateľné
dôvody, ktoré správcu dane viedli k rozhodnutiu o nevykonaní dôkazov počas daňovej kontroly. Na

podklade takéhoto nezákonného protokolu nemohlo byť začaté žiadne vyrubovacie konanie, a preto
vydané rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného sú nezákonné.

18. Žalobca ďalej tvrdil, že postupom prvostupňového orgánu došlo k nezákonnému obmedzeniu
jeho práv na prístup a oboznámenie sa so všetkými podkladmi, z ktorých vychádzali rozhodnutia

prvostupňového orgánu a následne aj napadnuté rozhodnutia žalovaného. Počas odvolacieho konania
prvostupňový orgán zverejnil dňa 07.03.2024 v elektronickom spise vedenom v elektronickej podobe
prvýkrát listiny, ktoré dovtedy neboli žalobcovi sprístupnené. Ich obsah podľa názoru žalobcu potvrdil
nezákonnosť postupu prvostupňového orgánu pri vykonaní výsluchov svedkov I. J. a H. K.. Vo vzťahu
k odvolacej argumentácii proti prvostupňovým rozhodnutiam mali zásadný význam zverejnené úradné

záznamy. Po zverejnení uvedených dokumentov žalobca dňa 15.03.2024 z dôvodu ochrany vlastných
záujmov a procesnej opatrnosti vykonal doplnenie odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu.
Žalobca doplnil podané odvolania pred vydaním napadnutých rozhodnutí žalovaného, teda odvolací
orgán sa mal obsahom doplnení odvolaní zaoberať. K podaným doplneniam odvolaní obdržal žalobca
prípisy správcu dane zo dňa 26.03.2024, v ktorých mu bolo oznámené, že dňa 29.01.2024 uplynula

zákonnálehotanapodanieodvolaní,pretomuprvostupňovýorgánoznámil,žejehopodaniaspočívajúce
v doplnení odvolaní nie je možné v týchto odvolacích konaniach akceptovať, keďže boli podané po
lehote. K uvedenému postupu správcu dane žalobca uviedol, že do právomoci prvostupňového orgánu
nepatrí rozhodovať o tom, aké skutočnosti sú alebo nie sú prípustné v odvolacom konaní, teda či je
odvolanie podané včas alebo nie, keďže tam je daná právomoc iba odvolacieho orgánu. Samotné

odôvodnenie prípisov správcu dane zo dňa 26.03.2024 je podľa názoru žalobcu v rozpore s Daňovým
poriadkom, pretože žiadne ustanovenie Daňového poriadku nezakazuje odvolateľovi doplniť odvolanie
o konkretizáciu už uplatnených dôvodov a dokonca aj o ďalšie - nové skutočnosti. Na označené prípisy
správcu dane žalobca reagoval podaním zo dňa 15.04.2024, v ktorom upozorňuje na to, že doplnenie
odvolaní má byť predložené odvolaciemu orgánu. Z vydaných napadnutých rozhodnutí žalovaného však

vyplýva, že doplnenie odvolaní nebolo posudzované ani vyhodnotené. Na základe uvedeného žalobca
uviedol,žezatajovanímdokumentov,ktorébolidodatočnesprístupnené,došlokporušeniujehoprávana
oboznámenie sa so všetkými podkladmi, k porušeniu jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k
spôsobu vykonávania dôkazov a k ich zákonnosti. Postupom, kedy doplnenie odvolaní nebolo daňovými
orgánmi riadne vybavené a posúdené v odvolacom konaní, došlo k porušeniu práva žalobcu na to,

aby sa odvolací orgán vysporiadal so všetkými tvrdeniami, námietkami a argumentami uvedenými v
odvolaniach a aj v doplnení odvolaní, v čoho dôsledku sú rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľné.

19. Žalobca v ďalšej časti podanej správnej žaloby uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly
porušil zákonné ustanovenia o postupe pri vykonávaní dôkazov, pričom ide o výsluchy svedkov: C. G.,

H. K. a I. J.. Porušenie spočíva podľa názoru žalobcu vo vykonávaní dôkazov bez toho, aby sa žalobca
reálne mohol výsluchov zúčastniť a konfrontovať svedkov s ich tvrdeniami, ktoré tam produkovali. Pre
umožnenie kontrolovanému daňovému subjektu byť prítomný pri výsluchu nestačí informovať ho o
termíne, čase, mieste výsluchu a osobe svedka. Ak kontrolovaný daňový subjekt požiada o zmenutermínu výsluchu, je potrebné skúmať, z akých dôvodov tak robí a či ide o akceptovateľné dôvody alebo
nie. V danej veci žalobca písomne oznámil správcovi dane pred výsluchom svedkov, že vzhľadom na
závažný pooperačný stav sa nemôže zúčastniť týchto termínov a požiadal o zmenu termínu. Uvedeným

žiadostiam správca dane nevyhovel. Správca dane týmto svojim postupom reálne znemožnil žalobcovi
výkon práva podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a toto pochybenie má za následok
nezákonnosť vykonaných výsluchov, a preto tieto výsluchy nemohli byť zákonným podkladom pre
vydanie prvostupňových rozhodnutí ako aj napadnutých rozhodnutí žalovaného.

20. Žalobca ďalej tvrdil, že skutkové závery vzaté za podklad pre vydanie rozhodnutí daňových orgánov
sú nesprávne a dôkazy boli vyhodnocované neúplne, nesprávne a jednostranne. Žalobca počas daňovej
kontroly preukázal predložením (i) písomných objednávok služieb, (ii) zápismi z vykonaných služieb –
check listy, (iii) zápismi z kontrol vykonaných tretím subjektom (OMV Slovensko) a (iv) fotografickými
záznamami a tiež (v) vecnými vyjadreniami, že vykonanie služieb dodávateľmi bolo riadne preukázané.
Žalobca dodal, že počas daňovej kontroly boli preukázané jednotlivé objednávky pre objednanie služieb.

Zistenia a dôkazy daňových orgánov podľa názoru žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vierohodnosť
žalobcom predložených dokladov, v dôsledku čoho je vôbec sporné, či došlo zákonným spôsobom k
prechodu dôkazného bremena na žalobcu, a to za situácie, kedy správca dane v rozpore so zákonom
odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, ktoré mohli potvrdiť (alebo aj vyvrátiť) skutočnosti vyplývajúce z
dôkazov predložených žalobcom počas daňovej kontroly.

21. Žalobca považoval za podstatnú aj skutočnosť, ktorá podľa jeho názoru dokumentuje nezákonný
postupprvostupňovéhoorgánu,keďžedošlokporušeniu§68ods.3Daňovéhoporiadkuaprvostupňové
rozhodnutia neboli vydané v zákonnej trojmesačnej lehote. Podľa vydaných prvostupňových rozhodnutí
síce údajne malo dôjsť k predĺženiu lehoty na vydanie prvostupňových rozhodnutí o 3 mesiace, avšak

žalobca sa domnieva, že neexistoval žiadny zákonný dôvod na takýto postup. Z dôvodu porušenia § 68
ods. 3 Daňového poriadku považuje vydané prvostupňové rozhodnutia ako aj napadnuté rozhodnutia
žalovaného za nezákonné, keďže rozhodnutia správcu dane neboli vydané v zákonnej lehote, preto sú
nezákonné.

22. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj im
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia správcu dane a veci vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie
konania a rozhodnutia.

Vyjadrenia žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť,
že žalobca nepredložil dôkazy o reálnom dodaní zdaniteľných plnení a o ich rozsahu, ktoré mali
títo dodávatelia dodať a ktoré mali byť predmetom faktúr, pričom nebolo preukázané ani samotné
reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení a ich reálna existencia podľa faktúr, na základe čoho žalobca

nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane.

24. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že nevykonanie navrhovaných výsluchov svedkov
spôsobilo neúplnosť alebo predčasnosť skutkových záverov, alebo že mal správca dane povinnosť
tieto výsluchy vykonať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu

povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu
tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňových priznaniach uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Pochybnosti správcu dane je povinný hodnoverným spôsobom rozptýliť žalobca, k čomu
v predmetnom prípade nedošlo, a to ani navrhnutým výsluchom svedkov: A. B., C. D., E. F. a G. H.,
ktorých výsluch bol vyhodnotený ako neopodstatnený a nepodložený dôkazmi. Správca dane nemusí

za každých okolností preukazovať, že každé jedno tvrdenie, ktoré deklaruje žalobca, je nepravdivé.
Žalovaný poukázal na to, že daňové orgány založili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca nezvládol
svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane, pričom
daňovými orgánmi bolo dostatočne zdôvodnené, prečo dôkazy predložené žalobcom nestačili, čo by
nebolo vyvrátené ani vykonanými výsluchmi.

25. Žalovaný k ďalšej časti žalobných námietok uviedol, že skutočnosti, ktoré žalobca napádal v
doplnení podaných odvolaní, boli obsahom oboznámenia so zisteniami z daňovej kontroly, boli obsahom
protokolu a boli aj obsahom samotných rozhodnutí správcu dane. O všetkých skutočnostiach uvedenýchv doplnení k odvolaniam bol žalobca riadne oboznámený, teda skutočnosti, ktoré dodatočne žalobca
namietal neboli opodstatnené. Podstatné však bolo to, že doplnenie odvolaní žalobca podal po zákonom
stanovenej lehote, čo mu správca dane aj oznámil. Na tejto skutočnosti nemení nič ani následne podaný

nesúhlas žalobcu ako reakcia na oznámenia správcu dane. Žalovaný ešte dodal, že nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že do právomoci prvostupňového orgánu nepatrí rozhodovať o tom, aké skutočnosti
sú alebo nie sú prípustné v odvolacom konaní, či je odvolanie podané včas alebo nie a že túto právomoc
má len odvolací orgán. Žalovaný je toho názoru, že táto právomoc patrí správcovi dane, a to v súlade
s ustanovením § 72 ods. 5 Daňového poriadku.

26. K namietanému nezákonnému postupu pri výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že o výsluchu
svedkov C. G., H. K. a I. J. bol žalobca riadne a včas upovedomený a správca dane mu umožnil
uplatnenie jeho práv v zmysle Daňového poriadku a bolo na uvážení žalobcu, či a ako toto právo využije
alebo nie. Skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo podľa názoru žalovaného nemá žiadny vplyv na
zákonnosť takto získaného dôkazu.

27. K ďalším žalobným námietkam žalovaný považoval za potrebné uviesť, že správca dane
nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale vykonal
dokazovanie v zmysle Daňového poriadku. Dokazovaním správcu dane skutočnosti o reálnom
uskutočnení zdaniteľných plnení dodávateľmi deklarovanými na faktúrach neboli preukázané a neboli

preukázané ani samotným žalobcom, a preto tieto skutočnosti zostali len v rovine tvrdení. Žalovaný
v napadnutých rozhodnutiach jednoznačne uviedol, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by
preukazovali reálne dodanie a uskutočnenie plnení dodávateľom tak, ako to žalobca tvrdil. Tieto
skutočnosti boli žalovaným v napadnutých rozhodnutiach uvedené a vyhodnotené v súlade so
základnými zásadami správy dane, z čoho vyplýva, že ani nedostatky dodávateľov neboli pripisované

na ťarchu žalobcu.

28. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane boli vydané po
zákonnej lehote. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutí, pričom druhostupňový orgán tieto

skutočnosti posúdil a listami lehotu na vydanie rozhodnutí predĺžil o 3 mesiace. Z uvedeného je zrejmé,
že prvostupňové rozhodnutia boli vydané riadne a včas.

29. Na základe uvedených skutočností žalovaný považoval všetky žalobné námietky za nedôvodné a
navrhol podané správne žaloby zamietnuť.

Repliky žalobcu

30. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného ohľadne § 72 ods. 3 Daňového poriadku,
pretože toto ustanovenie neobmedzuje právo odvolateľa dopĺňať svoju argumentáciu, zvlášť ak sa

zistia nové a ďalšie skutočnosti majúce vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí.
Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte aj iných ustanovení, napríklad aj § 74 ods.
2 Daňového poriadku. Žalobca bol toho názoru, že ak zákon výslovne ukladá odvolaciemu orgánu
povinnosť prihliadať aj na skutočnosti účastníkom konania neuplatnené, potom podľa základných
výkladových metód práva platí, že odvolací orgán musí prihliadnuť na skutočnosti doplnené účastníkom

konania aj počas odvolacieho konania, teda žiadne ustanovenie Daňového poriadku nezakazuje doplniť
odôvodnenie odvolania o ďalšie skutkové a právne dôvody.

31. Pokiaľ ide o nevykonané dôkazy, tak žalovaný svojou argumentáciou len potvrdzuje porušovanie
zákonnosti a ustanovení Daňového poriadku z jeho strany ako aj zo strany správcu dane. Nemá

oporu v žiadnej listine v administratívnom spise tvrdenie žalovaného, že svedkovia navrhnutí žalobcom
by síce potvrdzovali formálne dodanie služieb, ale z iných dôkazov má vyplývať, že dané osoby sa
na poskytovaní služieb nezúčastnili. Takéto tvrdenie žalovaného nezodpovedá podľa názoru žalobcu
žiadnemudôkazu,apretojesvojvoľnéaarbitrárne.Žalovanýnajednejstranetvrdil,žežalobcaneuniesol
dôkazné bremeno a súčasne, že aj keď navrhoval dôkazy, tieto neboli vykonané preto, lebo aj tak by to

dôkazné bremeno neuniesol, čo je podľa názoru žalobcu nelogické.

32. Žalobca zotrval na tom, že protokol je nezákonným podkladom. O návrhoch na vykonanie
dokazovania sa má rozhodnúť najneskôr do skončenia daňovej kontroly a toto odôvodnenie musí byťv protokole o výsledku daňovej kontroly, čo však nebolo v danom prípade. Na podklade nezákonného
podkladu, teda protokolu o výsledku z daňovej kontroly, nemalo byť začaté žiadne vyrubovacie konanie,
a preto sú vydané rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného nezákonné.

33. Žalobca zopakoval svoje tvrdenie, že počas daňovej kontroly došlo k porušeniu jeho práva byť
prítomný na výsluchu svedkov. Porušenie spočívalo vo vykonaní výsluchov svedkov bez toho, aby
sa žalobca reálne mohol na týchto výsluchoch zúčastniť. Pre umožnenie kontrolovanému daňovému
subjektu byť prítomný pri výsluchu, nestačí informovať ho o termíne, čase, mieste výsluchu a osobe

svedka. Ak kontrolovaný daňový subjekt požiada o zmenu termínu výsluchu, je potrebné skúmať z akých
dôvodov tak robí a či ide o akceptovateľné dôvody alebo nie.

34. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného o tom, že nebolo preukázané dodanie zdaniteľných plnení.
V rámci daňovej kontroly bolo preukázané, že boli realizované upratovacie práce, pomocné práce,
údržba zelene a okolia, ktoré si vyžiadali dodávky služieb poskytnutých deklarovanými dodávateľmi, a

to fotografiami, príslušnými objednávkami a check listami, ktoré potvrdzujú ich následné vykonanie.

Dupliky žalovaného

35. Žalovaný v duplikách zotrval na svojich názoroch a tvrdeniach uvedených počas celého

administratívneho ako aj súdneho konania. Žalovaný zotrval na návrhu, aby správny súd podané
správne žaloby zamietol.

Konanie pred správnym súdom

36. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2Sf/31/2024-149 zo dňa 28.10.2025
spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 2Sf/31/2024, 2Sf/32/2024, 2Sf/33/2024, 2Sf/34/2024, 2Sf/35/2024, 2Sf/36/2024, 2Sf/37/2024,
2Sf/38/2024, 2Sf/39/2024, 2Sf/40/2024, 2Sf/41/2024 a 2Sf/42/2024, s tým, že veci budú ďalej vedené
v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 2Sf/31/2024, a to s poukazom na § 65 ods. 1

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

37. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
žalovaný žalobami napadnutými rozhodnutiami potvrdil prvostupňové rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi
vyrubený rozdiel v sume 57.513,63 Eur na DPH za zdaňovacie obdobia január 2019 - december 2019.

Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľov ABDIN, s. r. o., J
& K Max, s. r. o. a FREE CORP, s. r. o., a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH.

38. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia

daňových orgánov, ktorými daňové orgány nepriznali žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že
žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok.

39. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 26.11.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108

ods. 2 SSP. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a
veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Relevantné zákonné ustanovenia

40. Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku; odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia
tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

41. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne prirozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo

odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Posúdenie opodstatnenosti žalôb - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

42. Správny súd sa v prvom rade zaoberal podanou žalobnou námietkou, ktorá spočívala v tvrdení

žalobcu, že doplnil svoje odvolania proti vydaným prvostupňovým rozhodnutiam, avšak predmetné
doplnenia odvolaní neboli zo strany prvostupňového orgánu predložené žalovanému, čím došlo
k porušeniu práv žalobcu. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že prvostupňové
rozhodnutia boli doručené žalobcovi dňa 30.12.2023, pričom proti týmto prvostupňovým rozhodnutiam
boli zo strany žalobcu podané odvolania zo dňa 26.01.2024, ktoré boli správcovi dane doručené dňa
29.01.2024. Správny súd preskúmaním spisového materiálu taktiež zistil, že žalobca dňa 15.03.2024

zaslal správcovi dane doplnenie svojich odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam. Zo spisového
materiálu bolo správnym súdom taktiež zistené, že podané odvolania boli zo strany žalobcu doplnené
pred vydaním napadnutých rozhodnutí žalovaného. Na základe podaných doplnení odvolaní zaslal
prvostupňový orgán žalobcovi prípisy zo dňa 26.03.2024, v ktorých bolo žalobcovi oznámené, že už
uplynula zákonná lehota na podanie odvolaní, a preto mu správca dane oznámil, že jeho podania

spočívajúce v doplnení odvolaní boli podané po uplynutí lehoty na odvolanie, a preto nie je možné
tieto doplnenia odvolaní akceptovať. Správny súd sa s týmto postupom daňového orgánu nestotožnil
a považuje ho za nezákonný. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žiadne ustanovenie Daňového
poriadku nezakazuje odvolateľovi doplniť jeho odvolanie. Správny súd si je vedomý ustanovenia §
73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, podľa ktorého prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak

je neprípustné, pričom za neprípustné sa považuje aj odvolanie podané po určenej lehote, avšak
uvedené ustanovenie v danom prípade nebolo možné aplikovať. To znamená, že ak bolo uvedené
ustanovenie zo strany správcu dane aplikované, tak správca dane nepostupoval správne a v súlade
so zákonom. V danom prípade žalobca len doplnil svoje odvolania, ktoré boli podané riadne a včas
a boli zo strany správcu dane správne predložené odvolaciemu orgánu, teda v týchto prípadoch

mal správca dane predložené doplnenia odvolaní taktiež predložiť odvolaciemu orgánu, čiže nemal
vyhodnocovať ich včasnosť, prípadne obsah. Po predložení týchto doplnení odvolaní odvolaciemu
orgánu by bolo na odvolacom orgáne, aby tieto doplnenia odvolaní posúdil, a to po stránke ich
včasnosti, podania oprávnenou osobou a obsahu. Je teda potrebné uviesť, že zo strany žalovaného
nebolo v napadnutých rozhodnutiach vyhodnocované doplnenie odvolaní, čím žalovaný zaťažil svoje

rozhodnutia nezákonnosťou. Správny súd dáva za pravdu žalobcovi v tom smere, že postupom, kedy
doplnenie odvolaní nebolo správnymi orgánmi riadne vybavené a posúdené v odvolacom konaní, došlo
k porušeniu práva žalobcu na to, aby sa odvolací orgán vysporiadal so všetkými tvrdeniami, námietkami
a argumentami uvedenými v odvolaniach ako aj v doplnení podaných odvolaní. Uvedený nezákonný
postup vyústil do zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného súdom. Nad rámec uvedeného ešte

správny súd dodáva, že postup prvostupňového orgánu absolútne nekorešpondoval ani s § 73 ods.
4 Daňového poriadku, podľa ktorého prvostupňový orgán zamietne odvolanie, ak je neprípustné
alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie, pretože na takýto úkon sa
vyžaduje vydanie rozhodnutia zo strany prvostupňového orgánu. V danom prípade prvostupňový orgán
vydal „prípisy“, ktorými žalobcovi oznámil, že ním podané doplnenia odvolaní nemožno akceptovať,

pričom takéto prípisy v žiadnom prípade nepredstavujú rozhodnutia. Uvedené len dokresľuje nesprávny
procesný postup zo strany daňových orgánov.

43. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky týkajúcej sa výsluchu svedkov C. G., H. K. a I. J., tak podľa
názoru správneho súdu neobstojí argumentácia žalobcu, že mu nebola umožnená účasť na výsluchu

týchto svedkov a nebolo mu umožnené klásť svedkom otázky, nakoľko správca dane nevyhovel jeho
žiadostiam o zmenu výsluchu svedkov z dôvodu nevyhovujúceho zdravotného stavu konateľa žalobcu.
Správny súd je toho názoru, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane,
pričom z ustanovenia § 9 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt sa môže dať zastupovať, ak sa
nemôže zúčastniť konania, o čom bol zo strany daňových orgánov aj žalobca vyrozumený. Z Daňového

poriadku vyplýva, že správca dane je povinný daňový subjekt upovedomiť o svedeckej výpovedi, nie
je však povinný vyhovieť žiadosti daňového subjektu o zmenu termínu svedeckej výpovede z dôvodu
na strane daňového subjektu. Ak sa však v takomto prípade daňový subjekt z vlastnej vôle alebo z
akéhokoľvek iného dôvodu nezúčastní svedeckej výpovede, neznamená to, že by sa jednalo o dôkazzískaný v rozpore so zákonom, pretože správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď umožnil
žalobcovi byť prítomný na vypočutí svedka, resp. svedkov, teda správca dane bol povinný upovedomiť
žalobcu ako daňový subjekt a nie zabezpečiť jeho účasť na svedeckých výpovediach. Skutočnosť,

že žalobca v tomto prípade nevyužil právo zúčastniť sa vypočutí svedkov a klásť im otázky v zmysle
Daňového poriadku ani prostredníctvom zastúpenia, nemá vplyv na zákonnosť takto získaných dôkazov,
nakoľko mu bolo včas a riadne doručené upovedomenie o vypočutí týchto svedkov. Ide o právo žalobcu
ako daňového subjektu, resp. jeho prípadného zástupcu zúčastniť sa na takýchto úkonoch a bolo na
jeho uvážení či a ako toto právo využije. Na základe uvedeného táto žalobná námietka nebola dôvodná.

44. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj tú žalobnú námietku, že prvostupňové rozhodnutia neboli
vyhotovené včas. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane žiadosťami o predĺženie
lehoty zo dňa 28.06.2023 požiadal Finančné riaditeľstvo ako druhostupňový orgán o predĺženie lehoty
na napísanie, resp. vypracovanie rozhodnutí. Druhostupňový orgán všetky uvedené
skutočnosti posúdil a listami zo dňa 25.07.2023 predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutí o 3 mesiace. V

tomtoprípadedošlokpredĺženiulehotynavypracovanierozhodnutí,apretotvrdeniažalobcu,žesprávca
dane nedodržal lehoty, je neopodstatnená. Treba dodať, že opodstatnenosť a závažnosť dôvodov
predĺženia lehoty posudzovalo samotné Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako druhostupňový
orgán, kedy žiadostiam vyhovelo a následne správca dane prvostupňové rozhodnutia vyhotovil v tejto
predĺženej lehote.

45. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky, tak žalobca namietal nevykonanie vypočutia navrhovaných
svedkov, čo nebolo podľa názoru žalobcu ani zo strany daňových orgánov riadne odôvodnené. Správny
súd ani túto žalobnú námietku nepovažoval za dôvodnú. Nevykonanie navrhnutých dôkazov (samo
o sebe) nespôsobuje neúplnosť alebo predčasnosť skutkových záverov a zo zákona ani nevyplýva

povinnosť správcu dane všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa
bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia žalobcu ohľadne v daňových priznaniach uvádzaných
a správcom dane preverených skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu

a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s
prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii. Pochybnosti správcu dane je povinný hodnoverným spôsobom rozptýliť žalobca.
Správca dane nemusí za každých okolností preukazovať, že každé jedno tvrdenie, ktoré deklaruje
žalobca, je nepravdivé. Na to, aby dôkazné bremeno opäť zaťažil žalobcu ako daňový subjekt, postačí

relevantné spochybnenie jeho tvrdení a predložených listín. Taktiež nie je povinnosťou správcu dane
žalobcovi osobitne vysvetľovať, aké ďalšie dôkazy navrhovať alebo predkladať. V danom prípade
daňové orgány v rámci odôvodnení vydaných rozhodnutí dostatočným a jasným spôsobom uviedli a
vysvetlili, prečo navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov nevykonali.

46. Čo sa týka žalobných námietok vo vzťahu k vyhodnocovaniu jednotlivých dôkazov a k právnemu
posúdeniu, tak tieto správny súd nevyhodnocoval, keďže v tomto prípade boli napadnuté rozhodnutia
žalovaného zrušené a veci mu boli vrátené na ďalšie konania a rozhodnutia, teda žalovaný sa bude
vecami opätovne zaoberať (aj v zmysle doplnených odvolaní). Žalovaný tak veci opätovne posúdi a
vyhodnotí, a preto by bolo zo strany správneho súdu predčasné sa zaoberať námietkami vo vzťahu

k vyhodnocovaniu dôkazov a k právnemu posúdeniu, keďže žalovaný bude opätovne rozhodovať a
správny súd nemôže prejudikovať jeho budúce rozhodnutia.

47. V rámci súdneho prieskumu teda správny súd zistil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí,

keďže správca dane nepredložil doplnenie odvolaní druhostupňovému orgánu, a teda žalovaný sa v
napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s námietkami uvedenými v doplnených odvolaniach, preto
správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V ďalšom konaní
bude povinnosťou žalovaného zaoberať sa vo svojich rozhodnutiach aj odvolaniami v znení ich doplnení.
Žalovaný bude zároveň povinný svoje rozhodnutia riadne, náležite a presvedčivo odôvodniť.

48. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, keď zaviazal
žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trovkonania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

49. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.