Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206647
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2121206647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: biomarina - biowaste s.r.o.,
so sídlom 919 01 Suchá nad Parnou 255, IČO: 50 336 932, právne zast.: In Medias Res, s.r.o., so sídlom
Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanému: Služby Slovensko.Digital, s.r.o.,
so sídlom Staré grunty 18, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 50 881 337, právne
zast.: BRICHTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 35 740 809, o zaplatenie 15.069,66 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-12Cb/41/2022 - 284 zo dňa 19.11.2024 jednohlasne,

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-12Cb/41/2022 - 284 zo dňa
19.11.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa svojou
žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 15.069,66 Eur s
príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako odberateľ služby a koncový konzument
uzavrel so žalovaným ako poskytovateľom služby zmluvu o poskytovaní služby GovBox z titulu
Dohody o integračnom zámere konzumenta o využívaní služieb ÚPVS koncovým konzumentom
prostredníctvom certifikovaného integračného riešenia, pričom zároveň týmto a priloženým písomným
plnomocenstvom žalobca splnomocnil žalovaného k prístupu do elektronickej schránky žalobcu vedenej

ústredným portálom verejnej správy na adrese www.slovensko.sk a disponovaním s ňou a jej obsahom
v zmysle podmienok vyplývajúcich z predmetnej zmluvnej dokumentácie. Žalovaný ako dodávateľ
služby pod názvom „GovBox“, tak získal autorizovaný prístup do elektronickej schránky žalobcu
v jeho mene v rozsahu uvedenom v priloženom plnomocenstve, kedy najmä v prípade doručenia
novej správy do elektronickej schránky žalobcu o tejto skutočnosti bol žalovaný povinný bezodkladne
informovať žalobcu s priložením potrebného elektronického linku (odkazu) za účelom možnosti riadneho
doručenia (prevzatia) správy žalobcom zákonom predpísanou formou. Takýmto spôsobom bol žalobcovi

prostredníctvom žalovaného a teda služby GovBox doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 12Up/1235/2019. Takýto postup však nebol dodržaný v prípade
týkajúcom sa doručovania uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019, zo dňa
12.11.2019, kedy elektronická správa a v nej obsiahnuté podstatné rozhodnutie súdu nebolo žalovanýmdoručené žalobcovi. Objektívne nedoručenie tohto rozhodnutia žalobcovi malo za následok zmeškanie
zákonom stanovenej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu
(prípustnej sťažnosti ako dôvodnej procesnej obrany žalobcu v dotknutom upomínacom konaní v

lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia) zo strany žalobcu a v tej súvislosti nadobudnutie
právoplatnosti a vykonateľnosti doručeného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 12Up/1235/2019, zo dňa 16.10.2019, na základe ktorého bolo následne začaté a vedené pred JUDr.
Albínom Božekom, súdnym exekútorom so sídlom v Holíčí, sp. zn. 11EX 41/20, exekučné konanie voči
žalobcovi s tým následkom, že žalobca bol povinný uhradiť z titulu predmetnej exekúcie 15.069,66

Eur. Žalobca mal za to, že v prípade riadneho oznámenia a doručenia uznesenia Okresného súdu
BanskáBystrica,sp.zn.12Up/1235/2019,zodňa12.11.2019anáslednéhopodaniariadnehoopravného
prostriedku v zákonom stanovenej lehote zo strany žalobcu by objektívne nedošlo k správoplatneniu
príslušného platobného rozkazu a následne k exekučnému konaniu, ktoré malo za následok vznik
majetkovej ujmy na strane žalobcu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na to, aby žalovaný mohol plniť povinnosť podľa
zmluvy a mohol zabezpečiť preposielanie elektronických správ, ktoré boli doručené do elektronickej
schránky žalobcu, bolo podľa zmluvy, ako aj podľa bodov 3.4. až 3.11. podmienok potrebné, aby mu
žalobca vystavil a udelil plnomocenstvo, ktoré predpokladá dohoda o integračnom zámere konzumenta
o využívaní služieb ÚVPS koncovým konzumentom prostredníctvom certifikovaného integračného

riešenia a dodatok č. 1 k tejto dohode. Na základe tejto skutočnosti vystavil žalobca dňa 09.11.2017
splnomocnenie, ktoré žalovanému umožňovalo získať prístup k elektronickej schránke žalobcu a
preposielať mu správy. Ako však vyplýva zo samotného znenia plnomocenstva, tak toto splnomocnenie
bolo udelené na obdobie dvoch rokov odo dňa jeho podpísania, t.j. na obdobie do 09.11.2019. S
poukazom na uvedenú skutočnosť žalovaný nemal prístup do schránky žalobcu a nemohol realizovať

preposlanie tam uložených správ po dni 09.11.2019 (a to ani spomenuté uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019), a to až do času doloženia nového plnomocenstva. Žalobca
opomenul v žalobe uviesť aj ďalšiu skutočnosť a to, že si neplnil ani iné povinnosti zo zmluvného vzťahu
založeného zmluvou a neuhrádzal odmenu, na ktorú mal žalovaný nárok, a ktorá bola splatná (napr.
fa. č. 20191511), pričom podľa bodu 6.6. podmienok bol žalovaný oprávnený pozastaviť poskytovanie

služby, ak bol v omeškaní s úhradou poplatkov za služby. Žalovaný tiež namietol, že nie je preukázaná
výška samotnej škody a príčinná súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. To, že žalobca zaplatil súdnemu exekútorovi vymáhanú čiastku ešte neznamená, že sa jedná o
škodu ktorú údajne utrpel žalobca. Tak ako je opísaný skutkový stav v doložených rozhodnutiach (najmä
v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019) je zrejmé, že žalobca nepodal

riadne odpor voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.10.2019, a preto bolo
rozumnéočakávať,žebynedošlokzmenerozhodnutiaaplatobnýrozkazbybolponechanývplatnostiaj
naďalej, povinnosť žalobcu zaplatiť jeho veriteľom uplatňovanú a neskôr vymáhanú sumu teda nevznikla
v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nedoručením uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019. Samotný nárok uplatnený platobným rozkazom mohol byť oprávnený

a teda nepredstavoval na jeho strane škodu, nakoľko podľa informácii, ktoré neformálne uviedol žalobca,
išlo o „nejaké nezaplatené faktúry z jeho strany, kde mal podozrenie, že mu niekto účtuje viac ako
mal a jednoducho ich prestal platiť“. Žalovaný ďalej poukázal na znenie splnomocnenia: „Súčasne
Splnomocniteľ vyhlasuje, že si je vedomý skutočnosti a súhlasí s tým, že Splnomocnenec zodpovedá
za manipuláciu s obsahom jeho elektronickej schránky, s výnimkou prípadov, ak v súlade s príslušnou

právnou úpravou zodpovedá za manipuláciu ÚPVS resp. sám Splnomocniteľ. Splnomocniteľ si bude
uplatňovať zodpovednosť za škodu, ktorá mu uvedeným konaním vznikne v rozsahu a za podmienok
dohodnutých so Splnomocnencom“ a podľa bodu 9.2. písm. e) podmienok: „Za okolnosti vylučujúcej
zodpovednosť na strane Poskytovateľa sa považujú vždy neposkytnutie požadovanej súčinnosti zo
strany Používateľa.“ Podľa bodu 8.1.podmienok: „Náhrada škody zo strany Poskytovateľa za škody

akéhokoľvek druhu spôsobené Používateľovi používaním služby GovBox API (poškodenie dobrého
mena, zastavenie prác, ušlý zisk, strata údajov, strata obchodnej príležitosti alebo akákoľvek iná škoda
obchodnej povahy) je obmedzená sumou 5.000,- Eur.“ Podľa žalovaného zo zmluvne dohodnutých
podmienok je zrejmé, že nezodpovedá za údajne vzniknutú a v konaní uplatnenú škodu, keďže žalobca
neudelil potrebné plnomocenstvo a v prípade, ak by aj žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, tak

bolo zmluvne dohodnuté obmedzenie výšky náhrady škody.

4. Súd prvej inštancie na základe nesporných skutkových tvrdení ustálil, že žalobca ako odberateľ
službyuzavrelsožalovanýmakododávateľomslužbyzmluvuoposkytovaníslužbyGovBoxanazákladeplnomocenstva žalobca splnomocnil žalovaného k prístupu do elektronickej schránky žalobcu vedenej
ústredným portálom verejnej správy na adrese www.slovensko.sk a disponovaním s ňou a jej obsahom
v zmysle podmienok vyplývajúcich z predmetnej zmluvnej dokumentácie. Žalovaný ako dodávateľ

služby pod názvom „GovBox“, tak získal autorizovaný prístup do elektronickej schránky žalobcu. Úlohou
žalovaného bolo na základe tejto zmluvy preposielať správy žalobcovi. Nebolo sporné, že takýmto
spôsobom bol žalobcovi doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.10.2019,
sp. zn. 12Up/1235/2019. Žalobcovi však nebolo doručené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica,
sp.zn.12Up/1235/2019,zodňa12.11.2019,ktorýmbolodmietnutýodporvočiplatobnémurozkazu.Tým

došlo k vyznačeniu právoplatnosti platobného rozkazu a následnej exekúcii, ktorá skončila vymožením
celkovej sumy 15.069,66 Eur od žalobcu.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie podmienok pre vznik
ním uplatneného nároku na náhradu škody. Podľa súdu prvej inštancie za vznik škody nie je
možné považovať vymoženie žalovanej sumy v rámci exekučného konania, ktoré začalo na základe

súdneho rozhodnutia, vydaného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn.
12Up/1235/2019, keďže na to, aby bolo možné čo i len uvažovať o úspechu obdobnej žaloby je potrebné
skúmať, či by podanie opravného prostriedku bez pochýb zaručilo úspech žalobcu v konaní. Podľa
súdu prvej inštancie na základe podaného odporu voči vydanému platobnému rozkazu a žiadosti o
zrušenie doložky právoplatnosti platobného rozkazu, v žiadnom prípade teda nemožno konštatovať,

že podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu, ktorým bol odmietnutý odpor by znamenalo
bezpochybný úspech žalobcu v pôvodnom súdnom konaní. Naopak súd prvej inštancie konštatoval, že
ani podanie opravného prostriedku proti uzneseniu, ktorým bol odpor odmietnutý neznamenalo zmenu
tohto uznesenia a celkový úspech v konaní. Odpor bol totiž podaný neoprávnenou osobou a táto
skutočnosť by sa ani podaním opravného prostriedku nemohla zmeniť. Súd prvej inštancie sa taktiež

stotožnil s procesnou obranou žalovaného, podľa ktorej uplynutie platnosti vystaveného plnomocenstva,
na základe ktorého bol žalovaný oprávnený pristupovať k elektronickej schránke žalobcu a preposielať
mu správy má jednoznačne za následok, že žalovaný nemohol legálne vstupovať do schránky žalobcu.
Prípadný vstup žalovaného bez riadne platného a účinného plnomocenstva by spôsobil konanie bez
právneho dôvodu s prípadnými právnymi konzekvenciami. Plnomocenstvo bolo žalobcom žalovanému

udelené 9.11.2017, bolo však udelené na dva roky. Po 9.11.2019 teda žalovaný nemohol vstupovať do
schránky žalobcu a riadne mu poskytovať službu. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že žalovaný
mal naďalej technický prístup, resp. možnosť do schránky vstupovať. Vďaka tomuto technickému účtu
s platnosťou certifikátu do 16.11.2019 mal žalovaný len technický, nie právny prístup k schránke
žalobcu. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Up/1235/2019 z 12.11.2019 nadobudlo

právoplatnosť, nakoľko voči nemu nebol podaný opravný prostriedok žalobcom

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na
zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b) d)
f) a písm. h) C.s.p.. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie oprel svoje závery uvedené v
napadnutom rozhodnutí o viacero vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené a nemajú oporu v

priebehuvedeniakonaniaavovykonanomdokazovaní.Taktiežpodľanázoružalobcusúdprvejinštancie
svoje tvrdenia náležite nepodložil, pričom úvahami dopĺňal svoje nepodložené domnienky, na ktorých
postavilnapadnutémeritórnerozhodnutie.Poukázalnaskutočnosť,ževovecidošlokzmenezákonného
sudcu, pričom nový zákonný sudca nebol priamym účastníkom ani jedného meritórneho pojednávania
v konaní, na ktorých prebiehalo dokazovanie. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal arbitrárnosť vo vzťahu

k posudzovaniu a výkladu jednotlivých dôkazov vždy zásadne v neprospech žalobcu v tomto konaní.
Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mal problém zabezpečiť do tohto konania kompletný spisový
materiál konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica, č.k. 12Up/1235/2019, ktorý sa
mu ani nepodarilo zabezpečiť, avšak sa k nemu mimo svojej právomoci vyjadruje. Súd prvej inštancie
podľa žalobcu totiž v žiadnom prípade nemôže vyslovovať závery, ktoré sa týkajú iného konania, iného

súdu, keďže nemá žiadne legitímne oprávnenie zasahovať do výkonu právomoci iného zákonného
súdu. Nemal teda oprávnenie konštatovať, že ani odvolanie by nemohlo priniesť zmenu predmetného
uznesenia, pričom tento záver žalobca považoval za príklad flagrantného porušenia zákonnej právomocisúdu, kedy tento akoby prejudikováva zákonné rozhodnutie iného zákonného súdu v inom súdnom
konaní, naviac bez kompletnej znalosti skutkového a právneho stavu veci.

8. Žalobca poukázal na skutočnosť, že správu adresovanú do vlastných rúk žalobcu, ktorej
odosielateľom bol „17.10.2019 07:06 - Okresný súd: 12Up/1235/2019 PR+F+N+potvr+príl+pouč+kód“
prevzala dňa 20.10.2019 v mene žalobcu preukázateľne A.. C. Š.V. ako jediný konateľ žalobcu zapísaný
k uvedenému dňu v príslušnom obchodnom registri (zároveň i jediný spoločník žalobcu) a ako jediná
osoba, ktorá po celý čas výkonu svojej funkcie v mene žalobcu, konkrétne tak i ku dňu 20.10.2019,

disponovalaprístupomkobsahuelektronickejschránkyžalobcu,akoikpríslušnejemailovejadreseA..sk
patriacej subjektu žalobcu. Následne, dňa 22.10.2019 došlo, rovnako zo strany A.. C. Š.V. k podaniu
odporu proti prevzatému platobnému rozkazu rovnako v mene žalobcu. V tejto spojitosti je možné
dospieť k záveru, že analogicky ani doručenie predmetného platobného rozkazu nebolo vo vzťahu k
žalobcovi (k jeho rukám) v tomto konaní uskutočnené osobou oprávnenou v súlade s ust. § 20 ods. 1
Občianskehozákonníka,resp.ust.§13ods.1vetadruháObchodnéhozákonníka,ktorýmiargumentoval

a ktoré aplikoval vo svojom rozhodnutí príslušný súd v prípade odmietnutia podaného žalobcu zo strany
žalobcu. Predmetné rozhodnutie súdu preto podľa žalobcu nadobudlo len „domnelú“ právoplatnosť a
to z dôvodu, že nebolo doručené žalobcovi (riadnemu štatutárnemu orgánu k jeho rukám. Súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozhodnutí s touto argumentáciou žalobcu nevysporiadal, nespomenul ju
ani len okrajovo. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že preukázané nedoručenie predmetného rozhodnutia

žalobcovi malo za následok zmeškanie zákonom stanovenej lehoty na podanie riadneho opravného
prostriedku - sťažnosti, v upomínacom konaní, ako aj nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti
doručeného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.. 12Up/1235/2019, zo dňa
16.10.2019, na základe ktorého bolo následne začaté a vedené exekučné konanie pred JUDr. Albínom
Božekom, súdnym exekútorom so sídlom v Holíči, sp. zn. 11EX 41/20, v ktorom bol žalobca povinný

uhradiť peňažné plnenie vo výške 15.069,66 Eur. Podľa žalobcu je pritom zrejmé, že v prípade riadneho
oznámenia a doručenia Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 12Up/1235/2019, zo dňa
12.11.2019, dojednaným spôsobom zo strany žalovaného a následného podania riadneho opravného
prostriedku v zákonom stanovenej lehote zo strany žalobcu by objektívne nedošlo k správoplatneniu
príslušného platobného rozkazu a v tej spojitosti i následne vedenému exekučnému konaniu, ktoré malo

za následok vznik špecifikovanej majetkovej ujmy na strane žalobcu.

9. Podľa žalobcu sú nesprávne závery súdu prvej inštancie o tom, podľa ktorých bolo žalobcom
udelené plnomocenstvo žalovanému dňa 9.11.2017, na dva roky, pričom po 9.11.2019 žalovaný
nemohol vstupovať do schránky žalobcu a riadne mu poskytovať službu. Tieto závery sú podľa

žalobcu v rozpore s vyjadreniami nielen nadriadenej inštitúcie žalovaného, ale i v rozpore s vlastnou
zmluvnou dokumentáciou, konkrétne čl. 2.4 zmluvy, veta posledná v znení „V záujme odstránenia
pochybností, v prípade ak nedošlo k vypovedaniu alebo odstúpeniu od tejto zmluvy, tak plnomocenstvo
trvá.“ Súd prvej inštancie opomenul, že uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovaným je v
rozpore s plnomocenstvom (zmluvné dojednania zakladajú iné práva a povinnosti obom zmluvným

stranám ako sporné plnomocenstvo, ktoré však vychádza subsidiárne práve z uzavretej zmluvy ako
rámcového zmluvného dojednania). Predložené všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ani
Cenník žalovaného nemohli byť v čase uzavretia (vzniku) právneho vzťahu medzi stranami sporu pre
žalobcu právne záväzné z dôvodu ich neexistencie ku dňu 7.11.2017. Zmätočnosť tvrdení žalovaného
v kontexte uvedeného podľa žalobcu dokladá i predložené plnomocenstvo s uvedeným dátumom

9.11.2017, pričom ako vyplýva z príloh k podanej žalobe v tomto konaní, žalobca súdu predkladal
plnomocenstvo datované dňa 6.11.2017. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal tým, kedy bolo toto
plnomocenstvo podpísané. Podľa žalobcu to deň podpísania plnomocenstva zo strany žalovaného
(konkrétne zo strany p. E. P. v postavení splnomocnenca) nie je známy, s určitosťou sa však nejedná
o deň 9.11.2017, keďže predmetné plnomocenstvo nebolo žalobcom odovzdané žalovanému osobne k

jeho rukám, ale bolo posielané v zmysle pokynu žalovaného doporučene poštou. Tvrdenie žalovaného,
že predmetné plnomocenstvo bolo udelené na obdobie do 9.11.2019 je neudržateľné, pričom podľa
žalobcu bolo na žalovanom túto skutočnosť preukázať. Žalobca ďalej uviedol, že aj konateľ žalovaného
p. E. R. uviedol v rámci svojho výsluchu na pojednávaní, že žalovaný musel v priebehu poskytovania
svojich služieb upustiť od plnomocenstva udeleného na 2 roky a prejsť na plnomocenstvo na dobu

neurčitú, keďže s tým boli v rozhodnom období spojené viaceré a opakované problémy a naviac bolo
treba udeľované plnomocenstvo zosúladiť so znením samotnej rámcovej zmluvy o poskytovaní služby
GovBox (pozn. najmä so znením čl. 2.4 rámcovej zmluvy).10. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal v rozhodnom období preukázateľne zriadený technický
účet k elektronickej schránke žalobcu a to na základe platného certifikátu v čase od 16.11.2017
do 16.11.2019, kedy mal reálny prístup a možnosť dispozície s elektronickou schránku žalobcu. Až

skončením platnosti certifikátu sa znemožní funkčnosť technického účtu a teda dodávateľ služby stratí
prístup k obsahu elektronickej schránky odberateľa služby. Naviac žalovaný za celé rozhodné obdobie
pred skončením platnosti certifikátu technického účtu o ukončenie prístupu do elektronickej schránky
žalobcu ako odberateľa služby nepožiadal. Žalovaný mal reálny prístup do elektronickej schránky
žalobcu až odo dňa 24.11.2017. Žalovaný preto podľa žalobcu mohol, a mal žalobcovi oznámiť uloženie

správy s identifikátorom Message ID e770e8c9-0d06-4591-a45c-fe2a117b2409 (Uznesenie OS BB
zo dňa 12.11.2019) dňa 13.11.2019, resp. mu obsah tejto správy v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok riadne doručiť. Žalovaný si naviac opakovane nesplnil súdom uloženú povinnosť predložiť do
konania doklad preukazujúci verifikované oznámenie v zmysle čl. 4.3 zmluvy, ktorým zmluva nadobudla
účinnosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal listinný doklad označený ako Odpoveď na výzvu a
odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dátumu na tomto listinnom doklade, ktorý mal byť žalobcovi

doručený dňa 22.6.2021, z ktorého však preukázateľne vyplýva, že žalovaný odstupuje od zmluvy o
poskytovaní služby GovBox medzi žalobcom a žalovaným ako aj od udeleného splnomocnenia, ktoré
boli datované dňom 7.11.2017, čo znamená, že žalovaný reálne od zmluvy odstúpil až v júni 2021.
Žalobca poukázal aj na vyjadrenie zo strany NASES, ktorý vo svojej odpovedi zo dňa 29.9.2022 uvádza,
že technický účet bol zriadený dňa 24.11.2017, čo znamená, že to bol vôbec prvý deň, resp. dátum, kedy

mohol reálne žalovaný pristúpiť alebo vojsť do elektronickej schránky žalobcu a fakticky mu v zmysle
zmluvy začať poskytovať dohodnuté služby.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.1.2025, v ktorom
navrholnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdiť.Žalovanýzdôraznil,ženapadnutýrozsudok

je spravodlivý a dostatočne odôvodnený, pričom odmietol tvrdenia žalobcu o formalistickom vedení
pojednávania dňa 24.10.2024 aj námietky smerujúce proti zmene zákonného sudcu. Uviedol, že nový
zákonnýsudcabolpridelenývsúladesrozvrhompráceprerok2024ažalobcanenamietaljehozaujatosť
ani iné procesné vady. Vo vzťahu k námietkam žalobcu o doručovaní platobného rozkazu žalovaný
poukázal na to, že žalobca je právnickou osobou a v čase vydania platobného rozkazu Okresného súdu

Banská Bystrica, sp. zn. 12Up/1235/2019, sa uplatňoval režim doručovania do elektronickej schránky
podľa zákona o e-Governmente. S odkazom na § 32 ods. 5 písm. b) tohto zákona žalovaný uviedol, že
platobný rozkaz bol žalobcovi riadne doručený do elektronickej schránky dňa 20.10.2019, bez ohľadu na
to, ktorá konkrétna osoba mala prístup do schránky, resp. či sa žalobca o doručení skutočne dozvedel.
Tvrdenie žalobcu, že doručovanie malo prebiehať do rúk konkrétneho konateľa, označil žalovaný za

právne irelevantné. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 28.10.2020, sp. zn. 13Ek/61/2020, vydané v exekučnom konaní vedenom na
podklade predmetného platobného rozkazu, v ktorom exekučný súd výslovne konštatoval, že platobný
rozkaz bol povinnému ako právnickej osobe riadne doručený do elektronickej schránky a predstavuje
riadny a vykonateľný exekučný titul. Rovnako poukázal na rozhodnutie upomínacieho súdu o odmietnutí

odporu proti platobnému rozkazu z dôvodu, že odpor podala A.. C. Š. ako osoba, ktorá už v čase
podania odporu nebola štatutárnym orgánom žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca voči rozhodnutiu
o odmietnutí odporu nepodal sťažnosť, a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť. Podľa žalovaného
preto ani prípadný opravný prostriedok proti uzneseniu v exekučnom konaní nemohol viesť k zvráteniu
právoplatnosti platobného rozkazu a k úspechu žalobcu v základnom konaní. K zmluvnému vzťahu

založenému Zmluvou o poskytovaní služby GovBox, žalovaný uviedol, že žalobca účelovo nerozlišuje
medzi oprávnením žalovaného vstupovať do elektronickej schránky žalobcu (na základe splnomocnenia
udeleného do 9.11.2019) a technickou možnosťou prístupu na základe certifikátu technického účtu
(do 16.11.2019). Podľa žalovaného skončením platnosti splnomocnenia uplynutím doby 9.11.2019
zaniklo jeho oprávnenie konať za žalobcu, a po tomto dátume by akékoľvek ďalšie preposielanie správ

dohodnutou službou predstavovalo konanie bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
ajnazmluvnédojednania,podľaktorýchposkytovateľslužbyniejepovinnývykonávaťnaliehavéúkonyv
menepoužívateľabezjehopokynu,ažalobcasazaviazalzabezpečiťvystavenienovéhosplnomocnenia
v dostatočnom predstihu tak, aby bolo možné službu poskytovať bez prerušenia. Žalovaný tiež zdôraznil,
že žalobca si nesplnil povinnosť informovať poskytovateľa služby o zmene štatutárneho orgánu podľa

príslušných ustanovení všeobecných obchodných podmienok viažucich sa k službe GovBox, a rovnako
nevyužil možnosť samostatne vstupovať do svojej elektronickej schránky, hoci služba GovBox ho v tom
nijako nelimitovala. Podľa žalovaného bolo na žalobcovi, aby v súvislosti so zmenou konateľa zabezpečil
riadne odovzdanie agendy vrátane prístupu do elektronickej schránky a aby si riadne plnil svojezmluvné a zákonné povinnosti. Na záver žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobca nepreukázal nezákonnosť exekučného titulu ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného
a tvrdenou škodou, a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo

dňa 19.11.2024, sp. zn. B4-12Cb/41/2022, v celom rozsahu potvrdiť.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského

súdu v Bratislave dňa 27.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi
odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

16. K procesným námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna
procesnávada,ktorábymohlamaťzanásledoknesprávnosťnapadnutéhorozsudku.Zmenazákonného
sudcu prebehla v súlade s rozvrhom práce pre rok 2024 a žalobca nenamietal zaujatosť sudcu ani iné
okolnosti, ktoré by zakladali porušenie práva na zákonného sudcu. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje,

že v civilnom sporovom konaní pri zmene sudcu nie je potrebné opakovať dokazovanie. Skutočnosť,
že nový sudca nevykonával dokazovanie od jeho počiatku, preto sama osebe žiadnu procesnú vadu
napadnutého rozhodnutia nezakladá.

17. Pokiaľžalobcavodvolanínamietal,žeodporprotiplatobnémurozkazupodalaoprávnenáosobaaže

súd prvej inštancie nemal oprávnenie vyjadrovať sa k tomu, aký by bol výsledok upomínacieho konania,
odvolací súd túto argumentáciu nepovažuje za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že odpor zo dňa 22.10.2019 podala A.. C. Š., ktorá od 11.10.2019 už nebola štatutárnym
orgánom žalobcu, a preto nebola oprávnená konať v jeho mene podľa § 13 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Upomínací súd správne odpor odmietol ako podaný neoprávnenou osobou, pričom žalobca

proti tomuto uzneseniu nepodal sťažnosť, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť aj platobný rozkaz,
ktorý predstavuje riadny exekučný titul.

18. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie „prekročil svoju právomoc“, keď hodnotil, či by prípadné
odvolanie proti uzneseniu upomínacieho súdu mohlo byť úspešné. Odvolací súd však zdôrazňuje, že

súd prvej inštancie nezasahoval do právomoci iného súdu, ale skúmal nutnú podmienku zodpovednosti
za škodu - existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným pochybením žalovaného a vznikom škody.
Táto úvaha je nevyhnutná a súd sa jej nemôže vyhnúť. Ak má byť škodou suma vymožená v exekúcii, je
nevyhnutné posúdiť, či by prípadne podaný opravný prostriedok proti uzneseniu, ktorým bol odmietnutý
odpor proti platobnému rozkazu mohol viesť k zvráteniu následného priebehu konania. Z hľadiska

príčinnej súvislosti preto súd musí vyhodnotiť, či by platobný rozkaz mohol byť zrušený a či by žalobca
v základnom spore mohol uspieť - inak škoda v právnom zmysle nevzniká. Tento postup je v súlade s
ustálenou judikatúrou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 108/2010, 6 Cdo 164/2014, 3
Cdo 192/2017), podľa ktorej súd zodpovednostný nárok posudzuje aj z hľadiska hypotetického priebehu
pôvodného konania; inak by nebolo možné dospieť k záveru o existencii alebo absencii príčinnej

súvislosti.

19. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že už samotný fakt, že odpor bol podaný
neoprávnenou osobou, predstavoval neodstrániteľnú procesnú vadu. Žalobca v konaní pred súdomprvej inštancie neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
uznesenia preto nepreukázal ani len najmenšiu pravdepodobnosť, že by odvolanie proti uzneseniu zo
dňa 12.11.2019 mohlo viesť k zrušeniu rozhodnutia o odmietnutí odporu, nieto k následnému zrušeniu

platobného rozkazu alebo úspechu v merite veci. Ak žalobca tvrdí opak, implicitne tým žiada od súdu,
aby prejudikoval rozhodnutie v inom konaní - teda presne to, čo sám tvrdí, že súd robiť nesmie a nepatrí
to do jeho právomoci.

20. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj keby žalobca hypoteticky preukázal určitú pravdepodobnosť

úspechu v pôvodnom konaní (čo sa nestalo), trovy exekúcie nemôžu byť považované za škodu
spôsobenú žalovaným, keďže tieto trovy nevznikli v dôsledku doručovania rozhodnutí alebo postupu
žalovaného, ale v dôsledku toho, že žalobca dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím. Súčasťou príčinnej súvislosti je nielen schopnosť určitého konania privodiť
škodu, ale aj absencia iných významných okolností, ktoré škodu spôsobili. V danom prípade je takou
okolnosťou výlučne pasivita žalobcu a jeho nesplnenie povinnosti z exekučného titulu.

21. Napokon, pokiaľ žalobca tvrdí, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2019, .
sp. zn. 13Ek/61/2020 „nebolo riadne doručené“ a nadobudlo iba „domnelú právoplatnosť“, ide o
požiadavku, aby odvolací súd skúmal zákonnosť postupu iného súdu v inom konaní, vrátane správnosti
doručenia a účinkov právoplatnosti. Takýto postup je však v civilnom sporovom konaní neprípustný,

keďže právoplatnosť súdneho rozhodnutia môže byť spochybnená iba riadnymi alebo mimoriadnymi
opravnými prostriedkami v rámci pôvodného konania, nie v následnom zodpovednostnom spore.
Okresný súd Banská Bystrica ako exekučný súd navyše právoplatnosť platobného rozkazu výslovne
potvrdil v uznesení vydanom pod. sp. zn. 13Ek/61/2020.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, uzatvára, že žalobca
nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom tvrdenej škody, a jeho
odvolacia argumentácia je neopodstatnená.

23. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že žalovaný bol povinný preposlať mu uznesenie Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2019, keďže mal technickú možnosť vstupovať do jeho elektronickej
schránky až do 16.11.2019, odvolací súd túto argumentáciu nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej
inštancie správne rozlišoval medzi technickou možnosťou prístupu vyplývajúcou z aktívneho certifikátu
technickéhoúčtuaoprávnenímkonaťvmenežalobcu,ktoréjezaloženévýhradnenaplatnomaúčinnom
plnomocenstve. Splnomocnenie udelené žalobcom dňa 9.11.2017 bolo udelené na dobu dvoch rokov, a

jeho účinnosť preto zanikla uplynutím dňa 9.11.2019. Po tomto dátume nemal žalovaný žiadny právny
titul na to, aby vstupoval do elektronickej schránky žalobcu, vykonával akékoľvek úkony spojené s jej
obsahom alebo preposielal doručené elektronické správy. Skutočnosť, že technický certifikát umožňoval
žalovanému „technicky“ vstúpiť do schránky ešte niekoľko dní po uplynutí doby plnomocenstva, nemala
na jeho právne oprávnenie žiadny vplyv. Ak by žalovaný po 9.11.2019 vstupoval do schránky alebo

vykonával úkony v mene žalobcu, konal by bez právneho dôvodu a v rozpore so zákonom aj s obsahom
zmluvného vzťahu.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za významné zdôrazniť, že samotná Zmluva o poskytovaní
služby GovBox nemohla predĺžiť účinnosť plnomocenstva, ani založiť akékoľvek substitučné oprávnenie

žalovaného. Splnomocnenie je jednostranný právny úkon, ktorý môže svoj účinok stratiť iba spôsobom
uvedeným v zákone alebo v samotnom právnom úkone; zmluvné dojednanie nemôže prekryť ani
nahradiť jeho predpokladané trvanie.

25. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že služba GovBox neobmedzovala žalobcu v možnosti

samostatného prístupu do jeho elektronickej schránky. Žalobca bol v plnom rozsahu oprávnený a
technicky schopný vstúpiť do svojej elektronickej schránky, kontrolovať jej obsah a preberať elektronické
úradné správy. Žalobca ani nepreukázal, že by od 9.11.2019 do schránky vstupovať nemohol alebo
že by mu v tom bránila akákoľvek objektívna prekážka. Naopak, z obsahu spisu vyplýva, že k zmene
štatutárneho orgánu došlo tesne pred uplynutím doby účinnosti plnomocenstva a odovzdanie agendy

medzi konateľmi nebolo primerane zabezpečené. Práve táto okolnosť - a nie postup žalovaného
- spôsobila, že žalobca neidentifikoval doručenú elektronickú úradnú správu a nepodal opravný
prostriedok.26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. Žalobca
nepreukázal existenciu svojho nároku na náhradu škody a tak, na základe ustáleného skutkového stavu
a vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k názoru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný. S
poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá

súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).