Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124314465
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124314465.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu Environmentálny fond, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 30 796
491 proti žalovanému Obec Uzovská Panica, so sídlom Uzovská Panica 95, Uzovská Panica, IČO: 00
319 163, právne zastúpeným doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, so sídlom Južná trieda 1, Košice
- mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 64.777,18 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na tunajší súd domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného vrátiť

poskytnutú dotáciu žalobcom v žalovanej výške z dôvodu nevykonaných prác a dodávok vyplývajúcej
zo správy o FKNM. Uvedený nárok odôvodnil tým, že žalobca, ako poskytovateľ dotácie, uzatvoril so
žalovaným, ako prijímateľom dotácie, dňa 02. 10. 2018 Zmluvu č. 129890 08U02 o poskytnutí podpory
z Environmentálneho fondu formou dotácie, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému dotáciu vo
výške 140.000,- Eur za účelom projektu "Zníženie energetickej náročnosti materskej škôlky". Na účely
dotácie bol zriadený samostatný bankový účet, pričom dodávateľom projektu bola firma EXEN, s.r.o.,
so sídlom Jesenské, s ktorou obec uzatvorila Zmluvu o dielo dňa 16. 07. 2018 a Dodatok k zmluve dňa

22. 08. 2018. Dodávateľ fakturoval žalovanému za stavebné práce na projekte sumu 69.913.14 Eur s
DPH v zmysle faktúry č. 18VF/025. Po predložení faktúry žalovaným žalobcovi túto dňa 19. 11. 2018
uhradil na samostatný bankový účet sumu vo výške 58.679,80 Eur, ktorú následne žalovaný zaúčtoval
do účtovníctva a poukázal dodávateľovi projektu. Dňa 29. 10. 2018 poukázal žalovaný zo samostatného
bankového účtu sumu 11.233,34 Eur dodávateľovi, pričom uvedená suma predstavuje minimálnu 5%
spoluúčasť žalovaného. Faktúrou č. 18VF/030 zo dňa 28. 11. 2018 fakturoval dodávateľ žalovanému
za stavebné práce sumu 81.320,20 Eur s DPH. Súčasťou fakturovaných prác bola aj suma 1.993,06

Eur s DPH za ostatné stavebné práce, týkajúce sa kladenia zámkovej dlažby a obrubníkov. Na základe
uvedenej faktúry predloženej žalovaným žalobcovi, poukázal žalobca dňa 17. 12. 2018 žalovanému na
samostatnýbankovýúčetdotačnéprostriedkyvovýške81.320,20Euraktorúdotáciužalovanýzaúčtoval
vo svojom účtovníctve a následne poukázal dodávateľovi dňa 17. 12. 2018 v plnej výške. Zistením
kontrolnej skupiny bolo, že stavebné práce označené v súpise vykonaných prác a dodávok ako "Ostatné
stavebné práce" týkajúce sa kladenia zámkovej dlažby a obrubníkov na chodník neboli v celom rozsahu
zrealizované. V správe o FKNM kontrolná skupina opísala a vyčíslila nevykonané práce a dodávky podľa

jednotlivých súpisov vykonaných prác a dodávok oproti rozpočtu, ktorý tvoril prílohu dotačnej zmluvy.
Celková cena nevykonaných prác bola kontrolnou skupinou vyčíslená na sumu 68.186,51 Eur s DPH.
Spoluúčasť žalovaného bola vo výške 5 % z celkovej ceny, čo je suma 3.409,33 Eur s DPH, a preto
cena za nevykonané práce predstavovala po odpočítaní spoluúčasti sumu 64.777,18 Eur, ktorú žalobcapožaduje vrátiť. Kontrolná skupina okrem iného konštatovala porušenie finančnej disciplíny podľa § 31
ods. 1 písm. n) v spojení s ustanovením § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalovaný uvedené rozporoval, pričom tvrdil, že práce boli zrealizované v súlade s rozpočtom projektu,
ktorý tvoril Prílohu č. 1 k zmluve.

2. Žalobca ďalej uviedol, že kontrolná skupina začala vykonávať finančnú kontrolu na mieste dňa
18. 11. 2019 s cieľom overiť súlad vykonaných prác s fakturovanými prácami na projekte, ako aj

preveriť dodržiavanie podmienok dotačnej zmluvy zo strany žalovaného. Uvedené oprávnenie žalobcu
vykonať finančnú kontrolu hospodárenia s prostriedkami žalobcu a dodržiavania podmienok zmluvy
vyplývalo z ustanovenia § 5 ods.7 a § 11 ods. 2 zákona EF, ako aj zákona č. 375/2015 Z. z. o
finančnej kontrole a audite. Žalobca ukončil finančnú kontrolu dňom zaslania správy o výsledku finančnej
kontroly na mieste č 109/2019 zo dňa 19. 05. 2020. Správa bola žalovanému zaslaná dňa 04. 06.
2020. Kontrolná skupina zistila, že fakturované práce a dodávky týkajúce sa ústredného vykurovania

nekorešpondovali so skutočne vykonanými prácami a dodávkami, keďže zistila, že vykurovací systém
je úplne iný než zdokladovaný zo strany žalovaného. Kontrolná skupina zistila odchýlku v rozmeroch
a počtoch radiátorov, ktorú značku kontrolná skupina nevedela identifikovať. Podľa dotačnej zmluvy a
súpisu vykonaných prác a dodávok k faktúre č. 18VF/030 zo dňa 28. 11. 2018 malo byť predmetom
projektu dodávka a montáž 1ks tepelného čerpadla značky WAMAK AW 40 EVI aj s príslušenstvom,

ale namiesto toho boli dodané a namontované 2ks tepelných čerpadiel Vaillant VWL 155/2 a 400V aj
s príslušenstvom. Ďalej zistila kontrolná skupina, že namiesto 41 ks termostatických hlavíc zn. Design
M30x105 boli namontované termostatické hlavice zn. Valogin v počte 28 ks. Kontrolná skupina teda
zistila, že celý vykurovací systém nebol zrealizovaný v súlade s projektom a dotačnou zmluvou. Zámena
materiálu bola preukázaná aj v trestnom konaní, ktoré prebiehalo v súvislosti s dotáciou pre podozrenie

zo spáchania zločinu subvenčného podvodu vedenom pod č. k. 11T/98/2021 na Okresnom súde v
Rimavskej Sobote. V rámci prípravného konania bol vypočutý ako svedok A. B. C., D. dodávateľskej
spoločnosti EXEN s.r.o., ktorý vo výpovedi uviedol, že na celom objekte budovy materskej školy došlo
k zámene minerálnej vlny za polystyrén v objeme 139 m2. Na základe záverov správy FKNM mal
žalovaný vrátiť časť dotácie vo výške neoprávnených nákladov, keďže nebol dôvod na ich vyplatenie

z dotačných prostriedkov. Žalovaný túto povinnosť nesplnil, a preto ho žalobca písomne vyzval listom
zo dňa 22. 05. 2024 na ich vrátenie v stanovenej lehote. Žalovaný na poslednú výzvu žalobcu zo dňa
22. 05. 2024 reagoval odmietavým postojom, pričom spochybnil zistenia kontrolnej skupiny a vzniesol
námietku premlčania. Následne žalobca v žalobe poukázal na ustanovenia článkov dotačnej zmluvy
(článok XII. bod 5, IV. bod 4, IV. bod 8, V. bod 4, VI. bod 7, VII. bod 1 a bod 3 a bod 5, IX. bod 5, XI.

bod 3 písm. a), ďalej poukázal na ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka a na ustanovenie § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom mal za to, že týmito ustanoveniami sa mal daný vzťah spravovať.
Poukázal na porušenie článkov IV. bod 4, bod 8 a článku VII. bod 1, 3 dotačnej zmluvy, na základe
ktorých žalovaný použil poskytnuté dotačné prostriedky na úhradu neoprávnených nákladov, čím získal
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. V závere poukázal na ustanovenie § 397

Obchodného zákonníka a § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že dňom zaslania
správy o FKNM začala plynúť premlčacia lehota na podanie predmetnej žaloby. Posledným dňom bol
deň 04. 06. 2024, kedy žalobu i podal. Potom z dôvodu nevrátenia dotácie žalobcovi uplatňoval v žalobe
i nárok na úrok z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Na svoje tvrdenia predložil Zmluvu o poskytnutí podpory, Zmluvu

o dielo s dodávateľom vrátane Dodatku č. 1, faktúru od dodávateľa zo dňa 29. 10. 2018, platobný poukaz
k zmluve č. 129890 08U02 v sume 58.679,80 Eur, faktúru dodávateľa zo dňa 28. 11. 2018, platobný
poukaz k zmluve so žalobcom v sume 81.320,20 Eur, správu o výsledku FKNM zo dňa 19. 05. 2020 s
doručenkou zo dňa 04. 06. 2020, fotodokumentáciu, záverečnú správu žalovaného zo dňa 04. 12. 2018,
zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 19. 11. 2019 A. B. C., výzvu zo dňa 22. 05. 2024 a odpoveď na ňu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06. 08. 2024, v ktorom poukázal, že v danom prípade
je potrebné rešpektovať dve samostatné oblasti - jednak zmluvný záväzok podľa noriem súkromného
práva (Obchodný zákonník a Občiansky zákonník) a s tým súvisiace dojednania a jednak verejnoprávny
režim dotácie podľa verejnoprávnych noriem - s odkazom na zákony o rozpočtových pravidlách a

finančnej kontrole. Podľa § 11 zák. č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fond vykonáva finančnú kontrolu hospodárenia s
prostriedkami fondu a dodržiavania podmienok zmluvy o poskytnutí dotácie na projekt podľa osobitných
predpisov. Odkaz je na zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a zákon č. 523/2004 Z. z. orozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Podľa § 11 ods. 3 citovaného
zákona o Environmentálnom fonde, ak žiadateľ, v tomto prípade obec, pri použití poskytnutej dotácie na
projekt poruší finančnú disciplínu, fond postupuje podľa osobitného predpisu. Odkaz je na § 31 zákona

č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Podľa
tohto ustanovenia je porušením finančnej disciplíny okrem iných aj poskytnutie alebo použitie verejných
prostriedkov v rozpore s určeným účelom, poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad
rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, neodvedenie prostriedkov
subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, nehospodárne, neefektívne a

neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu
nakladania s verejnými prostriedkami a porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli
verejné prostriedky poskytnuté. Za porušenie finančnej disciplíny sa ukladá odvod alebo penále, pokuta.
Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa
odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého boli poskytnuté. Odvod, penále a
pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú

do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej
správy pri nakladaní s inými finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu
verejnej správy, sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. To znamená, že ukladanie a vymáhanie odvodu,
penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. Daný postup zo strany žalobcu
nebol rešpektovaný a žalobca sa teraz domáha plnenia prostredníctvom súdu a nie prostredníctvom

osobitných verejnoprávnych predpisov. Podľa čl. IX. Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným sa upravuje
kogentne postup pri potenciálnom porušení podmienok poskytnutia dotácie - a to vždy s odkazom na
verejnoprávne predpisy (§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z.). Na základe uvedeného považoval žalovaný
nárok žalobcu za neopodstatnený a bolo ho potrebné zamietnuť. Následne poukázal i na judikatúru pre
postup žalobcu ako správneho orgánu (IV. ÚS 77/02, Najvyšší správny súd ČR sp. zn. 9 Afs 202/2007,

ako aj 4 As 117/2014, judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozsudok Súdneho dvora z 21. 12. 2011 vo
veci C-465/10, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/62/2018). Žalobca sa záväznou
a relevantnou judikatúrou nezaoberal, ale zaoberali sa ňou súdy v rámci trestného konania vedeného
proti vtedajšiemu starostovi obce a tiež zhotoviteľovi, keď dospeli k záveru, že ich je potrebné spod
obžaloby oslobodiť, lebo tento skutok nie je trestným činom. Žalovaný ďalej poukázal, že cieľ a účel

dotácie bol v danom prípade v plnom rozsahu naplnený, ba dokonca vo viacerých smeroch prekročený
v prospech daného cieľa. Postup žalobcu voči žalovanému je preto neprimerane tvrdý a prieči sa
požiadavkám riadne vedeného procesu, férovosti, ekvity a rozumnosti. Následne poukázal vo vyjadrení,
že nárok žalobcu považuje za premlčaný a preto vznáša voči nemu námietku premlčania. Zmluva sa
mala riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka za predpokladu, že osobitné predpisy, ktoré majú

prednosť pred Obchodným zákonníkom neobsahujú špeciálnu úpravu. Žalobca prostredníctvom svojej
kontrolnej skupiny vykonávajúcej finančnú kontrolu najneskôr dňa 19. 05. 2020 zistil, že niektoré práce
neboli zrealizované a vyčíslil ich v tejto správe na sumu, ktorá je predmetom žaloby. Najneskôr k tomuto
dňu žalobca vedel o výške škody a vedel tiež o tom, kto ju spôsobil. Žalobu však žalobca podal až dňa
04. 06. 2024, t. j. po uplynutí doby 4 rokov. Rovnako poukázal i na článok 3 bod 1. nariadenia Rady (ES,

Euratom) č. 2988/95 z 18. 12. 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, podľa
ktorého premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1
ods. 1. Podľa Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky a začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto

práv ustanovená osobitná úprava (§ 393 ods. 1 Obchodného zákonníka). Právo na vrátenie finančných
prostriedkov sa premlčalo aj podľa práva Európskej únie aj podľa Obchodného zákonníka. Podľa §
388 ods. 1 Obchodného zákonníka právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, avšak nemôže
ho súd priznať alebo uznať, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej
doby. Keďže žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a Obchodný zákonník

nestanovujevsúvislostisbezdôvodnýmobohatenímniečoiné,vzmysleustanovenia§391Obchodného
zákonníka plynie premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci obchodnoprávnych
vzťahov odo dňa, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t. j. plynúť odo dňa, keď môže sa právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. K porušeniu malo dôjsť najneskôr po vykonaní
kontrolných zistení v roku 2020. Tento okamih teda možno považovať za čas, kedy začala plynúť

štvorročná premlčacia lehota. V tejto súvislosti žalovaný ďalej poukázal, Máme za to, že schvaľovanie
predmetných zmlúv - najmä zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 02. 10. 2018 príslušnými orgánmi obce
vyplýva, že neexistoval žiaden súhlas obecného zastupiteľstva žalovaného s uzavretím predmetnej
zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 02. 10. 2018 a ani zmluvy o dielo so zhotoviteľom stavby. Súdmusí ex offo skúmať otázku platnosti právnych úkonov, a to zmluvy o poskytnutí dotácie s ohľadom na
rozhodnutie príslušného orgánu obce. Právne úkony podliehajúce schváleniu obecným zastupiteľstvom
nemôže urobiť starosta obce samostatne. Schválenie vykonania úkonu obecným zastupiteľstvom je

podmienkou platnosti právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžo/39/2009). Tieto
posúdil žalovaný za absolútne neplatný právny úkon. K tejto otázke poukázal i na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 96/95, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 161/2007,
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 9/2011, ako i rozsudoku Krajského súdu Žilina, sp. zn.
13Cob/71/2017 a nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 184/2015. Žalovaný v rámci posudzovania

tohto úkonu poukázal, že zmluva bola uzavretá medzi nepodnikateľmi, nejde o obchodnú zmluvu,
charakter vzťahu je verejnoprávny s postihmi podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Uvedený vzťah nespadá pod tzv. relatívne a ani tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy,
na ktoré sa povinne vzťahujú jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorého pôsobnosť však
strany zmluvy dohodli. Aj keď Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v §

391 až § 408, túto úpravu v zmysle judikatúry je možné použiť pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia získané plnením z neplatnej obchodnej zmluvy. Následne poukázal, že inštitút premlčania
je upravený tak v Občianskom zákonníku i v Obchodnom zákonníku, pričom posudzovanie tejto otázky
aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcej sa premlčania mal za to, že podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka je daný nárok žalobcu v zmysle žaloby premlčaný, keďže najneskôr sa právo

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Objektívna premlčacia doba začne
plynúť od vzniku takéhoto právneho úkonu a subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď
sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal (2 roky). Žalobu preto
žiadal zamietnuť.

4. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 06. 09. 2024, v ktorom poukázal, že
nesúhlasí s tvrdením žalovaného o posudzovaní tohto vzťahu z hľadiska noriem verejného práva,
a to zákona o finančnej kontrole a audite a o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Poukázal,
že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol na základy Zmluvy o poskytnutí podpory formou
dotácie dňa 02. 10. 2018, uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo potvrdzuje článok

XII. ods. 5 zmluvy. Konanie žalovaného má za následok porušenie zmluvy podstatným spôsobom
a je zároveň porušením i finančnej disciplíny, a preto žalobca nemá povinnosť prioritne postupovať
podľa noriem verejného práva. Žalobca má právo sankcionovať porušenie finančnej disciplíny v
administratívnom konaní, čím však nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa vrátenia dotácie
prostredníctvom civilnoprávnej žaloby podľa noriem súkromného práva. I v súdnych rozhodnutiach sa

viackrát objavil názor, že nie je vylúčené, že jedným konaním žalovaného môže dôjsť k porušeniu zmluvy
o poskytnutí verejných finančných prostriedkov, kde pôjde o porušenie súkromného práva s následným
uložením povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a na druhej strane môže dôjsť zároveň k
porušeniu finančnej disciplíny, ktorá by mala za následok povinnosť zaplatiť odvod, penále alebo pokutu
za jej porušenie. Naviac súdy v rámci skúmania splnenia podmienok konania ex officio posudzujú, či je

daná právomoc súdu na prejednanie sporu.

5. Poskytnutie dotácií z verejných finančných prostriedkov je založené na prísnych kritériách a
podmienkach, ktorých dodržiavanie žalobca kontroluje a v prípade ich porušenia vyplývajú zo
zmluvy konzekvencie. Ide o štandardný postup, ktorým sa preveruje použitie poskytnutých dotačných

prostriedkov zo strany príjemcu dotácie na financovanie oprávnených nákladov, pričom za oprávnené
náklady sa považujú len tie náklady, ktoré sú použité v súlade so zmluvou. Žalobca v žalobe presne
identifikoval, akých porušení zmluvných povinností sa žalovaný dopustil, ktoré pochybenie žalovaný
nevyvrátil. Z podmienok poskytnutia dotácie je i výber dodávateľa projektu, ktorý ho realizuje a to na
základe rozpočtu, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu zmluvy (článok XII. bod 11.1). Žalovaný ako žiadateľ

o dotáciu predložil žalobcovi rozpočet, ktorý obsahoval jednotlivé položky s uvedením rozsahu prác,
resp. materiálu, množstva a ceny. Žalovaný porušil záväzok realizovať projekt v súlade s dohodnutým
rozpočtom v zmysle v článku VII. bod 2 zmluvy. V prípade, že cena prác, resp. materiálu určená
na projekt sa nespotrebuje, nemôže prijímateľ dotácie svojvoľne použiť ušetrené peniaze, hoci aj na
dobrý úmysel. Takéto konanie je v rozpore s princípom transparentnosti a aj rovnakého zaobchádzania,

nakoľko takýto postup žalobca uplatňuje u každého žiadateľa o dotáciu. Žalovaný pritom nepredložil
ani dôkaz o účelnom použití týchto ušetrených peňazí. Žalovaný bližšie rovnako nerozvinul námietku
proporcionality a preto nie je žalobcovi zrejmé, akým princípom proporcionality sa mal žalobca v žalobe
zaoberať. K námietke premlčania uviedol nasledovné, ak žalovaný pri námietke premlčania poukazujena rozsudok Súdneho dvora, v zmysle ktorého začína plynúť premlčacia lehota od okamihu, keď
došlo k nezrovnalosti, žalovaný nestanovil okamih, kedy tak k tomu došlo. Aj keď v danom prípade je
daná premlčacia lehota na uplatnenie práva, bol žalovaný povinný k tomuto tvrdeniu predložiť patričné

dôkazy. K námietke premlčania v intenciách Obchodného zákonníka žalobca poukázal, že mal za to,
že pre určenie začatia premlčacej doby je právne významné odoslanie správy o výsledkoch finančnej
kontroly povinnej osobe, nakoľko finančná kontrola u žalovaného predstavuje dlhodobý proces, ktorý
nie je možné ohraničiť jedným dňom a nie je možné presne zadefinovať deň a konkrétne kontrolné
zistenie, ktoré kontrolná skupina zaznamenala. V prípade kontroly sa vypracováva návrh správy, ak

finančná kontrola zistila nedostatky u povinnej osoby a podľa § 22 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. musí
obsahovať aj lehotu na predloženie zoznamu nápravných opatrení, resp. lehotu na prijatie nápravných
opatrení, lehotu na podanie námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote
na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení. Ak
by žalobca podal žalobu pred ukončením finančnej kontroly, ktorá bola ukončená dňom 19. 05. 2020
a doručená žalovanému 04. 06. 2020, žaloba podaná žalobcom pred odoslaním tejto správy, by bola

podaná predčasne, keďže by tým pozbavil žalovaného možnosti dobrovoľnej nápravy protiprávneho
stavu. V tomto smere poukázal i na vyjadrenia žalovaného k návrhu správy zo dňa 30. 02. 2020,
kde požadoval o predĺženie lehoty na predloženie zoznamu opatrení prijatých na nápravu zistených
nedostatkov a na ich odstránenie do 31. 05. 2020. Žalobca preto tvrdil, že premlčacia lehota ohľadne
uplatnenéhonárokuzačalaplynúťdňom04.06.2020auplynuladňom04.06.2024,kedyižalobcapodal

žalobu na tunajší súd. K námietke žalovaného ohľadne súhlasu obecného zastupiteľstva žalovaného
s uzavretím zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 02. 10. 2018, ako i Zmluvy o dielo so zhotoviteľom
stavby nemal vedomosť, keďže poukázal na čestné vyhlásenie starostu, že zabezpečí 5 % z dotácie z
vlastných zdrojov a tieto finančné prostriedky bez schválenia v obecnom zastupiteľstve nemá možnosť
zabezpečiť. V prípade potreby navrhol vyslúchnuť svedka E. C. E.. Zároveň poukázal na ustanovenie §

9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré špecifikuje prípady, ktoré obecné zastupiteľstvo
schvaľuje. Mal za to, že predmetná zmluva uzatvorená so žalovaným nepodliehala schváleniu obecného
zastupiteľstva. V závere poukázal, že žalovaný nespochybňoval, nenamietal porušenie zmluvných
povinností,ktoréžalobcaskutkovoaprávnevymedzilvžalobnomnávrhu.Ztohtodôvodužiadalvyhovieť
žalobe. Na svoje tvrdenia predložil súdu odpoveď žalovaného zo dňa 20. 02. 2020 k návrhu správy o

výsledku finančnej kontroly na mieste.

6. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14. 10. 2024, ktorý zotrval na pôvodnom
vyjadrení vo veci samej, tvrdil, že žaloba žalobcu podaná na súde dňa 04. 06. 2024 bola podaná zjavne
po uplynutí premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj po uplynutí doby štyroch

rokov podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal, že neexistuje súhlas obecného
zastupiteľstva žalovaného s uzavretím predmetnej zmluvy so žalobcom ani so zhotoviteľom diela.
Predmetom nároku žalobcu môže byť len vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je ku dňu
podania žaloby premlčaný. Rovnako poukázal, že zmluva bola uzavretá medzi nepodnikateľmi, nejde
o obchodnú zmluvu, jej charakter je verejnoprávny s postihmi podľa zákona 23/2004 Z. z. Zmluvný

vzťah tak nespadá ani pod absolútne ani relatívne obchody, na ktoré sa potom vzťahujú ustanovenia
Obchodného zákonníka. Nárok ako taký žalovaný spochybnil, čo sa týka jeho základu, ale i výšky, preto
žiadal žalobu zamietnuť.

7. Na pojednávaniach vo veci samej strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach vo veci.

Žalobca pritom zotrval na svojom tvrdení, že predmetná zmluva o poskytnutí podpory formou dotácie
nepodliehala schváleniu obecného zastupiteľstva a ide o platný právny úkon. Nárok uplatňuje voči
žalovanému z titulu porušenia zmluvnej povinnosti, nie ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Mal za to, že žalovaný porušil ustanovenia článku IV. bod 4, bod 8 a článku VII. bod 3 dotačnej zmluvy
a to vo výške uplatnenej v žalobe. Ak žalovaný prostredníctvom svojho zhotoviteľa nemôže použiť

nejaké materiály, resp. ich nevie zohnať a nastane okolnosť, pre ktorú nemôže dodržať podmienky
rozpočtu a projektu, musí mať súhlasné stanovisko žalobcu na zmenu, o ktorú žalovaný nepožiadal.
Z tohto dôvodu vykonal dielo v rozpore s projektovou dokumentáciou. Tento rozpor zistila finančná
kontrola, po ktorej si žalobca následne uplatňoval daný nárok súdom. Žalovaný zotrval na premlčaní
daného nároku uplatneného žalobcom. Rovnako zotrval na svojom právnom názore, že pre daný úkon

uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bol potrebný súhlas obecného zastupiteľstva, a teda
sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súdu pritom potvrdil,
že zásady hospodárenia žalovaný v danom období nemal. Aj napriek tomu však zotrval, že súhlas bol
potrebný, predmetom finančnej kontroly predovšetkým bolo dodržanie zmluvy o dielo medzi žalovanýma zhotoviteľom tohto diela, pričom dotačná zmluva na predmetnú zmluvu nadväzovala, keďže z účtu,
na ktorú bola poskytnutá dotácia, sa vyplácala cena podľa zmluvy o dielo. V tomto smere poukázal i
na nálezy Ústavného súdu SR III. ÚS 389/2008 a II. ÚS 630/2017. Rovnako poukázal i na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1Obo 1/2015. I v prípade porušenia povinností v zmysle dotačnej zmluvy, mal
žalobca postupovať podľa zákonov o rozpočtových prostriedkoch, v zmysle ktorých mal byť uložený
odvod alebo pokuta, s čím ako jediný postup žalobca nesúhlasil. Právny zástupca žalovaného rovnako
poukázal, že premlčacia lehota začala plynúť nie dátumom ako uvádza žalobca, ale vtedy, keď žalobca
zistil, a to už pri začatí kontroly, porušenie. Kontrola pritom začala v roku 2018 a trvala do roku 2019

až 2020. Už v danom období žalobca vedel podľa jeho tvrdení, že došlo k porušeniu dotačnej zmluvy,
vedel zároveň, kto ju spôsobil a vedel vyčísliť i výšku. Oznámenie obci predstavovalo len administratívny
úkon, od ktorého nie je možné spájať začiatok behu premlčacej lehoty v prípade občianskoprávneho
konania. Žalobca pritom potvrdil, že je pravdou, že finančná kontrola začala dňom 18. 11. 2019, avšak
nejde o jednodňový úkon, ale trvá niekoľko týždňov, mesiacov. Následne finančná kontrola vypracuje
návrh správy, ku ktorým sa vyjadruje kontrolovaný. Konečná správa bola vypracovaná dňa 19. 05.

2020 a zaslaná žalovanému 04. 06. 2020, kedy ju aj prevzal. Návrh správy následne žalobca doložil
súdu po pojednávaní v zmysle podania zo dňa 28. 08. 2025 a k celému procesu sa následne v tomto
podaní vyjadril. Z podania súd zistil, že dňa 27. 02. 2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že k návrhu sa
vyjadrí po oboznámení sa s obsahom správy Slovenskej stavebnej inšpekcie a vyjadrení sa dodávateľa
k vytýkaným nedostatkom. Žalobca na základe tejto žiadosti dňa 06. 03. 2020 oznámil žalovanému, že

predlžuje mu lehotu na podanie námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo
opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu
zistených nedostatkov do 30. 03. 2020, ktorá lehota bola následne opätovne predĺžená do 31. 05. 2020
a celkové ich splnenie do 15. 06. 2020. Na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že premlčacia
lehota bola dodržaná a žaloba bola podaná včas. Žalovaný na margo tejto skutočnosti rovnako predložil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/65/2023, ktorý rozhodoval v obdobnej veci a kde
žalobu Okresný súd Topoľčany zamietol. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu namietal, že nejde o
ustálenú prax, resp. judikatúru. Túto skutočnosť potvrdil i žalovaný, avšak poukázal na základné zásady
právanaspravodlivýprocesaprincíplegitímnychočakávaní,keďvporovnateľnýchaskutkovozhodných
veciach by mali súdy rozhodovať zhodne. Súd potom na základe vykonaného dokazovania v danej veci

dokazovanie ukončil a vyhlásil rozsudok v znení, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

9. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

11. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

12. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

13. Podľa § 267 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe
práva alebo tohto zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody
neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak
netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.

14.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.15. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

16. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 587/2004 Z. z., ak žiadosť o podporu podal neoprávnený žiadateľ

alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo odseku 2, fond žiadosť o podporu nezaradí do
zoznamu žiadostí o podporu. Fond realizuje proces hodnotenia žiadostí o podporu v zmysle podmienok
stanovených v špecifikácií činností podľa § 4 ods. 5. Ak fond v rámci procesu hodnotenia žiadostí o
podporu vyzve žiadateľa, aby v lehote určenej fondom doplnil žiadosť alebo odstránil jej nezrovnalosti,
ktoré bránia fondu v ďalšom procese hodnotenia žiadostí a žiadateľ v tejto lehote žiadosť nedoplní
alebo neupraví, fond takúto žiadosť nezaradí do zoznamu žiadostí o podporu.

17. Podľa § 10 zákona č. 587/2004 Z. z., zmluva musí obsahovať najmä a) označenie zmluvných
strán, b) účel, výšku, druh, podmienky a časový interval čerpania poskytnutej podpory, dotácie na
projekt, kompenzácie, prostriedkov fondu podľa § 4b, 4c, 4g a 4h alebo dotácie podľa § 4e a 4f, c)
spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky

ich nedodržania, e) postup a spôsob vrátenia prostriedkov fondu pri nedodržaní podmienok zmluvy o
poskytnutí podpory, zmluvy o poskytnutí dotácie na projekt, zmluvy o poskytnutie kompenzácie, zmluvy
o poskytnutí prostriedkov fondu na účely § 4 ods. 1 písm. m), ac), ai) a aj), zmluvy o poskytnutí dotácie
na účel § 4 ods. 1 písm. ah), zmluvy o poskytnutí dotácie na účel § 4 ods. 2 a nepoužitých prostriedkov
fondu. Zmluva o poskytnutí úveru musí okrem náležitostí uvedených v odseku 1 obsahovať a) výšku

úrokovej sadzby, b) výšku jednotlivých splátok istiny úveru a úrokov z úveru a lehoty a spôsob ich
splácania alebo spôsob určenia výšky splátok istiny úveru, úrokov z úveru a lehoty ich splácania, ak ku
dňu účinnosti zmluvy nie je možné určiť presnú výšku splátok úveru a c) zábezpeky splácania úveru.
Časový interval čerpania prostriedkov fondu upravený zmluvou podľa odseku 1 písm. b) možno na návrh
žiadateľa v odôvodnených prípadoch predĺžiť. O návrhu na predĺženie časového intervalu podľa

prvej vety rozhoduje generálny riaditeľ; ak sa má časový interval čerpania prostriedkov fondu predĺžiť
o viac ako 12 kalendárnych mesiacov, o návrhu rozhoduje generálny riaditeľ na základe odporúčania
rady fondu. Časový interval čerpania prostriedkov fondu možno predĺžiť iba v nevyhnutnom rozsahu tak,
aby takým predĺžením nedošlo k ohrozeniu účelu poskytovanej podpory, a to najmä vtedy, ak použitiu
prostriedkov fondu v dohodnutom intervale bránia objektívne dôvody. Predĺženie čerpania prostriedkov

fondu sa uskutoční uzatvorením dodatku k zmluve, v ktorom sa uvedie nový časový interval ich čerpania.

18. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., porušením finančnej disciplíny je a)
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, b) poskytnutie alebo
použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných

prostriedkov, c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote
a rozsahu, d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy
podľa tohto alebo osobitného zákona, e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie
verejných prostriedkov, f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods.
5, g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,

h) konanie v rozpore s § 15 až 18, i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo
zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, j) nehospodárne,
neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, k) nedodržanie ustanoveného alebo
určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v
rozporestýmtozákonomalebovrozporespodmienkamiurčenýmipriposkytnutíverejnýchprostriedkov,

m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom
verejnej správy, n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

19. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 587/2004 Z. z., fond je oprávnený zisťovať okolnosti potrebné
na rozhodnutie o poskytnutí podpory a kontrolovať použitie poskytnutých prostriedkov; pri použití

prostriedkov fondu na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. a) a i) až l) a n) môže požiadať o spoluprácu
orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie. Orgány štátnej správy, samosprávne kraje,
obce, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť fondu na tento účel informácie.20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 587/2004 Z. z., fond vykonáva finančnú kontrolu poskytnutia a použitia
prostriedkov fondu.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je nedôvodná v dôsledku
nepodania žaloby včas v rámci plynutia premlčacej lehoty, a preto súd danú žalobu zamietol. Súd

odôvodňuje rozhodnutie nasledovne.

23. Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca ako poskytovateľ dotácie uzatvoril so
žalovaným ako prijímateľom dotácie dňa 02. 10. 2018 Zmluvu č. 129890 08U02 o poskytnutí podpory
z Environmentálneho fondu formou dotácie, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému dotáciu vo
výške 140.000,- Eur za účelom projektu "Zníženie energetickej náročnosti materskej škôlky". Miestom

realizácie projektu mala byť Uzovská Panica v okrese Rimavská Sobota, na základe stavebného
povolenia povoľujúce realizáciu projektu č. 265/2017 KM zo dňa 25. 05. 2017 vydané obcou Veľký Blh
a právoplatným dňa 31. 05. 2017. Projektová dokumentácia bola vypracovaná A. F. G., autorizovaným
stavebným inžinierom, so sídlom H. XXXX/X, I. J., na základe zákazky č. 10/2017 z februára 2017.
Dielo ako také malo byť realizované v období 07/2018 až 05/2019, pričom príjemca dotácie sa zaviazal

poskytnutú dotáciu použiť výlučne na účel realizácie projektu, špecifikovaného v zmluve a spôsobom a
za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa článku V. mala byť poskytnutá dotácia zo strany žalobcu
vo výške 140.000,- Eur, pričom podmienkou poskytnutia dotácie podľa bodu 2 tohto článku bolo,
že príjemca dotácie mal preukázať, že má na financovanie projektu zabezpečených najmenej 5 %
nákladov z iných zdrojov, teda sumu 7.368,43 Eur. Žalobca mal zabezpečiť čerpanie poskytnutej dotácie

príjemcovi bezhotovostným prevodom z účtu fondu na samostatný bankový účet príjemcu dotácie za
podmienok dohodnutých v zmluve. V článku VI. bod 2 mal príjemca dotácie povinnosť za účelom
čerpania poskytnutej dotácie na základe zmluvy predložiť fondu originály faktúr, účtovných dokladov,
preukazujúcich úhradu oprávnených nákladov na realizáciu projektu v príslušnom rozpočtovom roku, v
ktorom sa dotácia poskytla. Účtovné doklady mali byť vystavené vybraným dodávateľom podľa článku

IV. bod 5 zmluvy. Podmienkou úhrady účtovných dokladov bolo i preukázanie bezhotovostnej úhrady
predložených účtovných dokladov vo výške najmenej 5 % nákladov z iných zdrojov príjemcom dotácie
dodávateľovi. V článku VII. sú dohodnuté povinnosti príjemcu dotácie, pričom v bode 5 tohto článku
sa príjemca dotácie zaviazal písomne informovať fond o zmene všetkých skutočností a podmienok,
dohodnutých v zmluve do 10 kalendárnych dní od príslušnej zmeny. Zmenu dohodnutých podmienok

zmluvy možno uskutočniť len na základe písomnej žiadosti príjemcu dotácie, na základe ktorej fond v
prípade, že so zmenou dohodnutých podmienok bude súhlasiť, uzatvorí s príjemcom dotácie písomný
dodatok k zmluve. Rovnako podľa bodu 10 tohto článku príjemca dotácie bol povinný umožniť
zamestnancom žalobcu, ako i ďalším uvedeným v tomto ustanovení bodu vykonávať kontrolu použitia
poskytnutej dotácie a za tým účelom umožniť im vstup do priestorov a objektov príjemcov dotácie a na

požiadanie predložiť všetky doklady a písomnosti vzťahujúce sa k realizovanému projektu a preukázať
oprávnenosť vynaložených nákladov. V článku IX. zmluvy sú uvedené prípady porušenia finančnej
disciplíny, ktoré zobral príjemca dotácie na vedomie. Podľa bodu 4 uvedeného článku IX. príjemca zobral
na vedomie, že ak pri nakladaní a použití dotácie poruší finančnú disciplínu niektorým zo spôsobov
uvedených v § 31 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách, porušenie takejto finančnej disciplíny bude

fond v závislosti od druhu porušenia sankcionovať v zmysle § 31 zákona o rozpočtových pravidlách.
Podľa bodu 5 tohto článku, v takom prípade sa to považuje za porušenie pravidiel a podmienok, za
ktorých bola dotácia poskytnutá a v takomto prípade je príjemca dotácie povinný poskytnutú dotáciu
alebo jej vyčerpanú časť vrátiť fondu podľa § 31 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách a fond použije
postup podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách. Podľa článku XII. bod 5 sa zmluvný

vzťah založený touto zmluvou mal riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka za predpokladu, že
osobitné predpisy, ktoré majú prednosť pred Obchodným zákonníkom neobsahujú špeciálnu úpravu.
Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy je rozpočet projektu a záverečné vyhodnotenie plnenia
podmienok zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie za rok 2018.

24. Nespornou skutočnosťou bolo i tvrdenie o začatí finančnej kontroly dňa 18. 11. 2019, ktorá bola
ukončená zaslaním správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 109/2019 zo dňa 19. 05. 2020.
Správa bola žalovanému odoslaná dňa 04. 06. 2020, ktorú aj žalovaný v uvedený deň prevzal.25. Rovnako nebolo spornou skutočnosťou, že kontrolná skupina žalobcu zistila, že fakturované práce
a dodávky týkajúce sa ústredného vykurovania nekorešpondujú so skutočne vykonanými prácami a
dodávkami. Vykurovací systém na mieste samom bol úplne iný, než zdokladovaný zo strany žalovaného.

Takisto zistil dodanie a namontovanie iných čerpadiel aj s príslušenstvom. V závere vyhodnotila táto
skupina, že vykurovací systém nebol zrealizovaný v súlade s projektom a dotačnou zmluvou. Uvedené
bolo preukázané i v trestnom konaní, ktorý skutok však nebol vyhodnotený ako trestný čin. Žalobca
preto v konaní tvrdil, že došlo k porušeniu článku IV. bod 4, bod 8, článku VII. bod 1 a 3 dotačnej
zmluvy. Žalovaný pritom podľa článku VII. bod 5 dotačnej zmluvy nepožiadal písomne žalobcu o

zmenu prílohy č. 1 dotačnej zmluvy v časti rozpočtu obsahujúceho súpis prác a dodávok. Jedná
sa tým o porušenie podmienok dotačnej zmluvy, keď žalovaný použil dotačné prostriedky na úhradu
neoprávnených nákladov, čím získal obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Žalobca následne v
rámci konania poukázal, že predmetom nároku nie je vydanie bezdôvodného obohatenia, ale vrátenie
plnenia podľa dotačnej zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných povinností.

26. Žalovaný nárok čo do základu a výšky poprel a vzniesol v konaní námietku premlčania. Tvrdil, že
uvedená zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02. 10. 2018 je absolútne neplatná,
keďže absentuje súhlas obecného zastupiteľstva žalovaného uzavrieť danú zmluvu prostredníctvom
starostu žalovaného. Žalovanému boli prostriedky žalobcu poukázané na samostatný účet žalovaného
dňa 19. 11. 2018 a 17. 12. 2018, pričom žalobca podal žalobu na ich vrátenie dňom 04. 06. 2024,

t. j. po uplynutí premlčacej doby, či už podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, resp.
európskeho práva. Rovnako žalovaný poukázal, že žalobca po zistení porušenia povinnosti žalovaným,
ktorý sa dopustil porušenia finančnej disciplíny niektorým zo spôsobov uvedených v § 30 ods. 1 zákona
o rozpočtových pravidlách, mal sankcionovať toto porušenie v zmysle tohto ustanovenia, čo zobral
žalovaný na vedomie podľa článku IX. bod 4, 5 zmluvy. Súd sa preto pri vykonávaní dokazovania v danej

veci zaoberal najskôr otázkami platnosti uzavretej zmluvy a následne vznesenou námietkou premlčania.
Súd sa pritom stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že nároky z uvedenej zmluvy mohol žalobca vymáhať
voči žalovanému nielen podľa predpisov súkromného práva, ale i verejného práva.

27. Pri skúmaní námietok žalovaného ohľadne platnosti, resp. neplatnosti uvedenej zmluvy súd

vychádzal i z judikatúry súdov citovanej žalovaným, ako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obo 1/2015,
v ktorom bola tiež skúmaná oprávnenosť starostu ako štatutárneho orgánu obce uzatvoriť zmluvný
vzťah s treťou osobou v prípade, že nemalo schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Uvedená skutočnosť sa
vzťahuje aj na daný prípad. Uvedená skutočnosť sa vzťahuje aj na daný prípad. V danom rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR najvyšší súd ako odvolací súd nesúhlasil s názorom odvolateľa, že v prípade,
ak obecné zastupiteľstvo neurčilo zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, tak starosta
obce mohol aj bez súhlasu obecného zastupiteľstva ako štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych
veciach prevziať za obec akýkoľvek záväzok. Odvolací súd ďalej v tomto rozhodnutí citoval, že do
majetku obce patria okrem iného aj peňažné prostriedky - hotovosť a vklady na účtoch v peňažných

ústavoch. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich
orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany
tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať,
chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou

kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím
majetkom obec má po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje
obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové
hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom
zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a

teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného
práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce
v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Skutočnosť
neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom preto

neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa
majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním (ustanovenie § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990
Zb.). Odvolací súd sa teda nestotožnil s tým, že by starosta obce ako štatutárny orgán obce moholrobiť akékoľvek právne úkony týkajúce sa majetku obce bez súhlasu obecného zastupiteľstva. V danom
prípade bola konštatovaná absolútna neplatnosť daného právneho úkonu.

28. Súd pri rozhodovaní o tejto otázke vychádzal i z predloženého rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave pod sp. zn. 5Cob/65/2023, kde v bode 20./ Krajský súd v Bratislave konštatuje, že ak sa
pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej
medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov,
ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak

z hľadiska formálnych, ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez
prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone.
Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo
nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu
schôdzeobecnéhozastupiteľstva,nevznikolprejavvôlespôsobilýzaložiťprávnymúkonomvznik,zmenu
alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a

ktoré by urobil len starosta bez prechádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by
nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu
vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného
zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi
nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky (rozsudok Najvyššieho

súdu SR 2Cdo/284/2006 zo dňa 29. 01. 2008 ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
3Odo/21/2002/, z ktorých vyplýva záver, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať
obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia
tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť
platný právny úkon za obec. Následne je v uvedenom rozhodnutí poukázané i na nálezy Ústavného

súdu SR citovaného žalovaným vo svojom vyjadrení, a to III. ÚS 389/08 a II. ÚS 630/2017.

29. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o hospodárení s majetkom obce účinného
v čase uzavretia napádanej zmluvy žalovaným ohľadne jej platnosti, ustanovuje samotný zákon, čo
obecné zastupiteľstvo schvaľuje. Podľa ustanovenia vyššie citovaného § 9 ods. 2 písm. d) tohto zákona

schvaľuje i prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom.
Súd z vykonaného dokazovania mal totiž za preukázané, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným súvisela priamo s uzavretím zmluvy žalovaným a zhotoviteľom daného diela, na ktoré mala
byť poskytnutá žalovanému dotácia zo strany žalobcu. Spojitosť týchto zmlúv priamo vyplýva i z obsahu
článkov zmluvy medzi žalobcom a žalovaným uzavretej dňa 02. 10. 2018 z článku IV., článku V. bod

4, článku VI. bod 2 atď. Rovnako z článku V. bod 2 uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
a napádanej žalovaným ohľadne jej platnosti vyplýva, že podmienkou poskytnutia dotácie malo byť i
zabezpečenie najmenej 5 % nákladov z iných zdrojov vo výške 7.368,43 Eur a rovnako to vyplýva i
z článku VI. bod 4, kde uhradenie týchto nákladov bolo i podmienkou úhrady dokladov od zhotoviteľa
žalovaného. Žalobca nepreukázal síce v konaní, nad akú hodnotu má obecné zastupiteľstvo schvaľovať

nakladanie a prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce určenú obecným zastupiteľstvom, avšak
súd má za to, že uzavretie predmetnej zmluvy medzi stranami sporu bol takým úkonom podstatným
pre obec, ktorý by malo schváliť obecné zastupiteľstvo. Keďže k takému schváleniu tohto právneho
úkonu obecným zastupiteľstvom nedošlo, súd mal za to, že námietka žalovaného i vzhľadom na
ním poukazovanú judikatúru je dôvodná a súd posúdil uvedený právny úkon uzavretia zmluvy medzi

žalobcom a žalovaným zo dňa 02. 10. 2018 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou
dotácie za absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

30. S uvedenou skutočnosťou následne súvisí i posúdenie súdu námietky premlčania vznesenej
žalovaným v rámci konania. Podľa článku XII. bod 5 napádanej zmluvy si strany dohodli, že zmluvný

vzťah založený touto zmluvou sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka za
predpokladu, že osobitné predpisy, ktoré majú prednosť pred Obchodným zákonníkom, neobsahujú
špeciálnu úpravu. V ustanovení § 267 ods. 3 Obchodného zákonníka sa rieši situácia, keď neplatná
zmluva obsahuje aj dohodu o voľbe práva alebo dohodu o voľbe Obchodného zákonníka alebo
rozhodcovskú zmluvu, prípadne dohodu právomoci súdu určitého štátu. V konkrétnom prípade na

základe podkladov sa zmluvné strany dohodli podľa článku XII. bod 5 zmluvy, že zmluvný vzťah sa
bude riešiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V danom prípade daným ustanovením
išlo o dohodu strán o voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka. Tieto dohody
zostávajú v platnosti aj vtedy, keď zmluva, ktorej sú súčasťou je neplatná, okrem prípadu, ak sa dôvodneplatnosti priamo týka aj týchto dohôd. Súd vyhodnotil v danom prípade v zmysle vyššie uvedeného
zmluvu medzi žalobcom a žalovaným za absolútne neplatný právny úkon a súd je toho názoru, že tento
dôvod neplatnosti je potrebné vzťahovať i na samotnú dohodu strán o voľbe práva.

31. Na základe týchto záverov súdu potom súd posudzoval i otázku premlčania nároku žalobcu v zmysle
námietok podaných zo strany žalovaného.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žalovanému poskytol dotáciu v

zmysle absolútne neplatnej zmluvy po častiach, a to dňa 19. 11. 2018 v sume 58.679,80 Eur a dňa
17. 12. 2018 v sume vo výške 81.320,20 Eur na samostatný účet žalovaného. Žalobca v zmysle
podanej žaloby uplatňuje z takto poskytnutej dotácie len sumu 64.777,18 Eur, ktoré kontrolná skupina
žalobcu oprávnená vykonávať finančnú kontrolu zistila celkovú cenu nevykonaných prác a dodávok,
resp. neoprávnených nákladov po odpočte spoluúčasti žalovaného. Uvedené kontrolná skupina uviedla
v správe o výsledku FKNM zo dňa 19. 05. 2020, ktorú žalobca doručoval žalovanému dňa 04. 06. 2020

a ktorú žalovaný i daným dňom 04. 06. 2020 prevzal. V tejto správe kontrolná skupina konštatovala
porušenie finančnej disciplíny žalovaným podľa § 31 ods. 1 písm. n) v spojení s ustanovením § 31 ods.
1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

33. Na základe súdom vyslovenej absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 02. 10. 2018 možno považovať prijatie platieb zo strany žalobcu žalovanému na samostatný
účet, ako dohodnutej dotácie v zmysle zmluvy za skutočnosť, od ktorej je potrebné skúmať námietku
premlčania vznesenú žalovaným. Strany absolútne neplatnej zmluvy sú subjektmi verejného práva, t. j.
nepodnikateľmi. Uvedený vzťah teda nespadá pod tzv. relatívne a ani absolútne obchodné záväzkové

vzťahy, na ktoré sa povinne vzťahujú jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže súd mal za
to, že dôvody absolútnej neplatnosti sa vzťahujú aj na voľbu práva medzi stranami sporu, súd otázku
premlčaniaposudzovalpodľaustanoveníObčianskehozákonníka,vzmyslektoréhosaprávonavydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa však právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov
odo dňa, keď k nemu došlo. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu
vzniká od samého vzniku, a teda objektívna premlčacia doba začala plynúť od vzniku tohto právneho
úkonu. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvedel, že bolo získané
bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Žaloba na súde bola podaná dňa 04. 06. 2024 zo strany žalobcu

a vzhľadom na dátum uhradenia dotácie žalobcom žalovanému dňom 19. 11. 2018 vo výške 58.679,80
Eur a dňom 17. 12. 2018 vo výške 81.320,20 Eur, z ktorej žalobca uplatňuje len časť špecifikovanú v
žalobe, mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia bola
podaná žalobcom oneskorene, lebo objektívna lehota už pominula. Preto súd vzhľadom na vznesenú
námietku žalovaného žalobu zamietol.

34. Ak by aj súd pripustil, že dohoda o voľbe práva aj pri absolútnej neplatnosti daného právneho úkonu
medzistranamisporubolaplatná,súdmázato,žeivdanomprípadebybolažalobapodanáoneskorene,
keďže i v danom prípade začala plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa,
keď sa mohlo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. K porušeniu povinnosti

vrátiť finančné prostriedky mohlo dôjsť najneskôr po vykonaní kontrolných zistení v roku 2020, pričom
tento okamih možno považovať za čas, kedy začala plynúť štvorročná premlčacia doba. Konečná správa
bola žalobcom vypracovaná dňom 19. 05. 2020, aj keď návrh správy o výsledku finančnej kontroly na
mieste č. 109/2019 bol vypracovaný už dňa 18. 11. 2019. Žalobca už v čase vypracovania návrhu správy
o výsledku finančnej kontroly vedel, že bola porušená povinnosť žalovaným v zmysle uzavretej zmluvy ,

pričom aj pri zohľadnení vypracovania konečnej správy by štvorročná lehota v čase podania žaloby
žalobcom už uplynula.

35. Celkom na záver súd len konštatuje, že žalobca mohol postupovať i v zmysle článku IX. bod 5
uzavretej zmluvy stranami sporu zo dňa 02. 10. 2018, ak ju žalobca pokladal za platnú, pričom tak

dodnes neučinil. Súd preto nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému/, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100 %. O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo
vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.