Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206074
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125206074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom Hlavná 27,
080 01 Prešov, IČO: 34 904 620, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupnápôžička č. 8641924210
z 27.05.2010 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
8641924210 z 27.05.2010 v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [2] v časti v
znení: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými
podmienkami pre úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov,

Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o
úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z.. Klient svojím
podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8641924210

z 27.05.2010 v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [3] v znení: „Klient vyhlasuje,
že nemá* osobitný vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa Banka
dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV.Súd určuje, žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoúveredostupnápôžičkač.8641924210z
27.05.2010 v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4] v znení: „Podpisom tejto zmluvy

zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky
zákonník], ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre
úver.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8641924210
z 27.05.2010 v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [6] v znení: „Zmluvné strany sa

dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a
s dôsledkami jej uzatvorenia. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné
a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver –
dostupnápôžička,dostupnápôžička–šikovnárezervakZmluveoúveredostupnápôžičkač.8641924210
z 27.05.2010 v Čl. 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6] v znení:

„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] sankčný úrok [3] úrok
z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta
započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver –
dostupnápôžička,dostupnápôžička–šikovnárezervakZmluveoúveredostupnápôžičkač.8641924210
z 27.05.2010 v Čl. 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.4] v
znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená
úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a sankčným úrokom vo výške stanovenej v

Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta
voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Sadzobníku poplatkov s účinnosťou
od 1. marca 2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8641924210 z 27.05.2010 v časti Úvery pre

obyvateľstvo, Dostupná pôžička (strana 27) v znení:
„2. Poskytnutie úveru v hotovosti 29,87 €
4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako Poštová banka 29,87 €
8. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
9. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €

15. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných
podmienok zmluvná pokuta 33,19 €“
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

IX. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.07.2025 domáhal, aby súd určil, že úver
poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupnápôžička č. 8641924210 zo dňa 27.05.2010 je bezúročný
a bez poplatkov a zároveň, aby určil sedem ním špecifikovaných zmluvných podmienok z dotknutej
úverovej zmluvy, Obchodných podmienok pre úver – dostupnápôžička, dostupná pôžička – šikovná

rezerva a Sadzobníku poplatkov, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, za neprijateľné.
Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrel dňa 27.05.2010 Zmluvu o úvere
dostupnápôžička č. 8641924210, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2 000 EUR, a to
za nasledovných podmienok: úroková sadzba 24 %, RPMN 26,82 %, priemerná RPMN 18,59 %, počet
mesačných splátok 70, výška mesačnej splátky 60,27 EUR. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky

sa vlastníkom pohľadávky stal dňa 09.12.2014 žalovaný. Podľa žalobcu šlo medzi ním a žalovaným
o spotrebiteľskú zmluvu formulárového charakteru s vopred pripravenou predtlačou. „Zmluvná voľnosť“
žalobcu tak bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru a všetky ostatné zmluvné
podmienky a dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavovali diktát dodávateľa
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. V prvom rade mal žalobca za to, že úver sa má považovať

za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota RPMN. Poukázal
na to, že pri výpočte RPMN na portáli Národnej banky Slovenska vypočítal RPMN vo výške 34,48
% pri splátke 60,27 EUR mesačne a nie v zmluve uvádzanú výšku RPMN 26,82 %. Poukazoval tiež
na to, že v zmluve nie je uvedená výška mesačnej splátky bez poistného a výška poistného bola
uvedená v Sadzobníku poplatkov, s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť, keďže je zverejnený len

na obchodných miestach alebo na internetovej stránke banky. Žalobca navrhol, aby žalovaný uviedol,
či hodnotu RPMN počítal podľa zákonného vzorca alebo vlastnej kalkulačky RPMN a zároveň, aby
predložil výpočet RPMN, podľa ktorého je hodnota RPMN 26,82 %. Zároveň mal za to, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávnu celkovú výšku nákladov 1 633,48 EUR, keď správne mala
byt uvedená 2 218,90 EUR, prípadne 1 780 EUR. K uvedenému záveru dospel na základe toho, že

výška nákladov má predstavovať rozdiel medzi súčtom splátok (60,27 EUR x 70, t.j. 4 218,90 EUR,resp. 54 EUR x 70, t.j. 3 780EUR) a výškou poskytnutého úveru (2 000 EUR). S poukazom na § 4 ods.
3 a § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. mal za to, že sa má úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Dodal, že žalovaný voči nemu eviduje ku dňu 25.10.2024 pohľadávku vo výške 10 530,16

EUR. Prípustnosť žaloby odvodil od § 11 ods. 4 ZoSÚ. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok,
mal za to, že prvá z nich – uvedená vo výroku II., týkajúca sa potvrdenia spotrebiteľa, že sa oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami, mal za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. l/ OZ, pretože na spotrebiteľa je prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. V súvislosti

s touto zmluvnou podmienkou poukázal priamo vo vzťahu k žalovanému na rozsudok Krajského
súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/32/2022 z 27.10.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 16Csp/19/2022 z 12.05.2022, ktorým súd rozhodol o neprijateľnosti významovo totožnej
zmluvnej podmienke. K druhej zmluvnej podmienke – uvedenej vo výroku III., týkajúcej sa vyhlásenia
o neexistencii osobitného vzťahu k banke – poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024 a sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 10.06.2025, z ktorých rozsiahlejšie

citoval. Pri tretej zmluvnej podmienke – uvedenej vo výroku IV., týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy
–malzato,žetátobolavčlenenádovšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverukzmluveajejaplikáciou
hrozívznikpriamejmajetkovejškodyvoformemesačnejzrážkyzomzdy.Zakomponovaniedoúverových
podmienok považoval za nekalé, čo už judikovali aj súdy SR. Poukázal i na § 5a ods. 1 písm. a) zák. č.
250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku č. V., obsahujúca

rozhodcovskú doložku, je podľa žalobcu neprijateľná dôvodu, že vytvára materiálnu disproporciu
v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť s ňou nesúhlas a zhoršuje si
tým svoje zmluvné postavenie. Nebola pritom individuálne dojednaná. Poukázal i na skoršie rozsudky,
ktorými bola určená za neprijateľnú obdobná zmluvná podmienka. Poukázal i na nález Ústavného
súdu SR zo dňa 11.6.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej

zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou
pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. K zmluvnej podmienke
uvedenej vo výroku VI. tohto rozsudku, týkajúcej sa započítavania platieb uviedol, že táto v rozpore
s požiadavkou dobrej viery spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, nakoľko započítavanie sa stáva nepredvídateľné a netransparentné pre
spotrebiteľa, ak sa deje bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Poukázal i na rozhodnutia súdov, i priamo vo
vzťahu k žalovanému, ktoré určili dotknutú zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Zmluvnú podmienku
uvedenú vo výroku VII., týkajúcu sa úročenia nesplatenej istiny úveru zmluvným úrokom a sankčným
úrokom od dátumu predčasnej splatnosti považoval za neprijateľnú z dôvodu zavádzajúceho znenia

– pretože spotrebiteľ by jej mohol rozumieť aj tak, že má platiť riadny úrok už zo zosplatnenej sumy,
ktorá už riadny úrok obsahuje. K neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCSP/23/2024 zo dňa 28.04.2025, z ktorého citoval a zároveň
na mnohé ďalšie rozhodnutia nižších súdov i Krajského súdu v Prešove. Napokon zmluvné podmienky
uvedené vo výroku VIII. – poplatky za poskytnutie úveru v hotovosti, či na účet v inej banky, za 1. a 2.

upomienku a porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodný podmienok –zmluvná pokuta,
považovalzaneprijateľnézdôvodu,žeztýchtozmluvnýchdojednaníniejemožnézistiť,aképrotiplnenie
v prospech spotrebiteľa má byť danými poplatkami kryté. Nebolo mu zrejmé, prečo žalovaný spoplatňuje
poskytnutie úveru v hotovosti alebo na účet v inej banke a poskytnutie úveru na účet v Poštovej banke
spoplatnené nie je. Taktiež sa pýtal, či má žalovaný dodatočné náklady v prípade, ak úver poskytuje na

účet v inej banke, pretože ak áno, tak tieto náklady by mali byť špecifikované. Žalobca zastával názor,
že dotknutými poplatkami sú sledované výlučne záujmy dodávateľa a je neprijateľné, aby takéto náklady
znášal spotrebiteľ. Záverom sa ešte vyjadril k trovám konania, kde uviedol, že si uplatňuje náhradu trov
konania, a to samostatne za každú súdom priznanú neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na
uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo/11/2011 zo dňa 11.10.2012 a nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 275/2017, IV.

ÚS 499/2011 zo dňa 05.09.2018.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.08.2025 v prvom rade mal za to, že žalobca zneužíva právo
na súdnu ochranu, nakoľko na úver, ktorý si vzal od pôvodného veriteľa neuhradil ani len istinu.
Žalobcu tak označil za porušiteľa práv, ktorý nedodržal základnú zásadu v záväzkovom práve – pacta

sund servanda. Navrhoval, aby súd žalobcu zamietol pre zjavné zneužitie práva zo strany žalobcu,
ktorý koná v rozpore s dobrými mravmi. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedol, že tak
hodnota RPMN ako aj údaj o celkových nákladov sú uvedené správne a žalobcovi nevyšiel výpočet
z dôvodu, že tento si zvolil komplexný súbor poistenia, ktorý sa do celkových nákladov nezapočítava,čo ovplyvňuje výpočet. Žalovaný poukázal na § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. a skutočnosť, že
v danom prípade šlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, a tak sa do celkových nákladov
nemali započítať poplatky za nepovinné poistenie k úveru. K prvej zmluvnej podmienke, ktorej určenia

neprijateľnosti sa žalobca domáhal, uviedol, že sa jedná o bežnú formuláciu zmluvy o aplikácii právnych
predpisov.Rozhodnutia,naktorépoukázalžalobcaniesúprávnezáväzné.Kdruhejzmluvnejpodmienke
– týkajúcej sa osobitného vzťahu k banke - žalovaný uviedol, že rovnako rozhodnutia, na ktoré
žalobca poukazuje, nie sú právne záväzné a zároveň s ich závermi sa žalovaný nestotožňuje, pretože
dotknutá zmluvná podmienka len reflektuje a priamo potvrdzuje úpravu v zákone o bankách o tom,

že banka nesmie so spriaznenými osobami uzatvárať právne vzťahy. Zmluvnú podmienku obsahujúcu
dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za prijateľnú a zákonnú. Poukázal na to, že aplikácia tohto
zabezpečovacieho prostriedku nastáva až po porušení povinnosti zo strany dlžníka. Mal za to, že § 5a
zákona o ochrane spotrebiteľov nie je možné aplikovať na daný spor, pretože predmetné ustanovenie
neplatilo a nebolo účinné v čase uzatvorenia dohody. Aplikácia predmetného zabezpečovacieho inštitútu
nastala v dôsledku toho, že žalobca porušil svoje povinnosti splácať dlh. Rozhodcovskú doložku

(uvedenú vo výroku V. rozsudku) nepovažoval za neprijateľnú, naopak ju považoval za platnú z dôvodu,
že v čase uzavretia zmluvy bola zákonom prípustná a bežná takáto zmluvná podmienka. Poukázal na
§ 93b ods. 1 zákona o bankách platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Zmluvnú
podmienku o započítavaní platieb spotrebiteľa považoval taktiež za platnú a prijateľnú, pretože mal za
to, že tvrdenie žalobcu o započítavaní na iný účel ako na splatenie istiny nie je pravdivé. K zákonnosti

zmluvných a sankčných úrokov sa už vyjadril aj Najvyšší súd ktorý ich považuje za prípustné. Zmluvné
dojednanie predstavuje určitú kompenzáciu a záruku veriteľovi za poskytnutie finančných prostriedkov.
Taktiež k zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku VII. sa už vyjadril najvyšší súd ktorý rozhodol,
že je oprávnené a zákonné domáhať sa úročenia nesplatenej časti úveru, avšak len do konečnej
splatnosti úveru. V čase uzavretia zmluvy však toto záväzné stanovisko nebolo vydané a aj táto zmluvná

podmienka bola prijateľná a zákonom prípustná. K poslednej zmluvnej podmienke uviedol, že nie je
neprijateľná a poukázal na to, že vznik výdavkov s vymáhaním pohľadávky by nevznikli, ak by dlžník
riadne splácal svoj dlh. Záverom uviedol, že žalobca nedodržal svoje povinnosti a poskytnuté finančné
prostriedkyminulanevrátil,pričomnemážiadnumorálku,keďeštežalujeveriteľa,atovštyrochsúdnych
konaniach, aby sa na úkor žalovaného ešte obohatil o možné trovy konania.

3. Žalobca v replike zo dňa 19.09.2025 zotrval na podanej žalobe. uviedol, že nie je zneužitím práva, ak
sa štyroch súdnych konaní domáha rovnaký žalobný nárokov vyplývajúcich však z iných zmlúv o úvere.
Dodal však, že žalovaný nešpecifikoval, o ktoré konania sa má jednať. k možnosti žalovať o určenie,
že úvere bezúročne a bez poplatkov ako postupníkom k poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2Cdo/125/2018 zo dňa 27.06.2019 a k možnosti žalovať o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok zas rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/2/2025 zo dňa 26.03.2025,
z ktorých rozsiahlejšie citoval. K námietke žalovaného, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď
nesplatil ani len istinu úveru, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/81/2024,
z ktorého citoval, že na takúto námietku súd prihliadať nemohol, pretože na ochranu pred (ne)konaním

má žalovaný ako veriteľ k dispozícii žalobu na plnenie. Ohľadom pasívnej vecnej legitimácie ešte dodal,
že žalovaný je subjektom, ktorý hmotnoprávne disponuje s pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy,
keďžepostúpenímpohľadávkyakopostupníkvstúpildoprávapovinnostízozmluvnéhovzťahuaprevzal
zodpovednosť aj za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 24.09.2025 uviedol, že formulárový typ zmluvy automaticky neznamená
neplatnosť zmluvy alebo neprijateľnosť zmluvných podmienok. Rovnako skutočnosť, že subjekt
vystupuje v hmotnoprávnom postavení dodávateľa automaticky nespôsobuje, že tento subjekt bol
porušiteľom. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a na záver poukázal na rozhodnutie Mestského
súdu Košice sp. zn. K2-37C/5/2022, v ktorom súd uzavrel, že ak si spotrebiteľ nesplnil svoju povinnosť

riadne splácať v splátkach úver v rozsahu poskytnutej istiny úveru, tak nemôže požadovať pre to za
porušenie svojej povinnosti ešte priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ochrana slabšej
strany môže byť dôvodná len tam, kde prišlo k nezákonnému alebo nečestnému obohateniu na úkor
spotrebiteľa.

5. Na pojednávaní dňa 31.10.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise (na čl. 9 zmluva o pôžičke dostupná pôžička č. 8641924210 zo dňa 27.05.2010, na čl. 9
rubovej strane obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva
s účinnosťou od 01.02.2010, na čl. 10 návrh na vysporiadanie dlhu zo dňa 25.10.2024, na čl. 11obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva, ktoré sú platné
od 15.01.2010, účinné dňa 01.02.2010, na čl. 14 sadzobník poplatkov s účinnosťou od 01.03.2010, na
čl. 15 prepočet RPMN, na čl. 16 oznámenie o postúpení pohľadávky posledná výzva na úhradu zo dňa

05.01.2015), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 27.05.2010 žalobca uzavrel so spol. 365.bank, a.s. (vtedy pod obchodným menom Poštová
banka, a.s.), IČO: 31 340 890 Zmluvu o úvere dostupnápôžička č. 88641924210, na základe ktorej

uvedená spoločnosť poskytla žalobcovi úver vo výške 2 000 EUR za nasledovných podmienok: počet
splátok 70, výška mesačnej splátky 60,27 EUR, dátum prvej platby do 16.06.2010, dátum konečnej
splatnosti 16.03.2016, RPMN 26,82 %, priemerná RPMN 18,59 %, výška nákladov 1 633,48 EUR,
úroková sadzba 24 % ročne, splatnosť splátok k 16. dňu v mesiaci.

7. V zmluve sa nachádzajú okrem iných i nasledovné zmluvné dojednania:

- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [2] časť v znení: „Právne vzťahy
neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre
úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením
spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o úrokových
sadzbách a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z. Klient svojím podpisom

potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.“,
- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [3] v znení: „Klient vyhlasuje, že nemá*
osobitný vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje
neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o
nepravdivosti tohto vyhlásenia.“,

- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4] v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné
strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník],
ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“,
- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [6] v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú

rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a
s dôsledkami jej uzatvorenia. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné
a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“.

8. V Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, platných
od 15.01.2010 a účinných od 01.02.2010 sa nachádzajú okrem iných i nasledovné dojednania:
- v Čl. 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6], v znení: „Platby od Klienta
sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v

nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] sankčný úrok [3] úrok z úveru [4] splátka
istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr
na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“,
- v Čl. 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.4] v znení: „V
prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť

nesplatenúistinuúveruúrokompodľaOznámeniaasankčnýmúrokomvovýškestanovenejvOznámení,
a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“.

9. V Sadzobníku poplatkov s účinnosťou od 01.03.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
8641924210 z 27.05.2010 v časti Úvery pre obyvateľstvo, Dostupná pôžička (strana 27), sa nachádzajú

nasledovné zmluvné podmienky:
„2. Poskytnutie úveru v hotovosti 29,87 €
4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako Poštová banka 29,87 €
8. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
9. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €

15. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok zmluvná pokuta 33,19 €“.

10. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2015
vyplýva, že žalovaný nadobudol pohľadávku od spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED sosídlom Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block
A-B, P.C. 6016 Larnaca, Cyprus, č. reg. HE 275 225 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 09.12.2014 (vtedy ešte žalovaný vystupoval pod obchodným menom PRO CIVITAS s.r.o.),

pričom predmetná spoločnosť nadobudla pohľadávku od pôvodného veriteľa – Poštová banka, a.s. na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014. Z oznámenia vyplýva, že v tom čase bola
pohľadávka zo zmluvy č. 8641924210 vo výške 4 461,08 EUR.

11. Z návrhu na vysporiadanie dlhu zo dňa 25.10.2024 vyplýva, že žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť

úpravy podmienok splácania dlhu zo zmluvy, pričom zostatok dlhu vyčíslil ku dňu 25.10.2024 vo výške
10 530,16 EUR, pozostávajúci z istiny 1 875,07 EUR, zmluvných úrokov bežných 4 908,27 EUR,
zmluvných úrokov sankčných vo výške 3 528,58 EUR, poplatkov 38,18 EUR a zaplateného súdneho
poplatku 180,06 EUR.

12. Z prepočtu hodnoty RPMN v súdnom registri vyplýva hodnota RPMN 31,53 % pri zadaných

vstupných údajoch – výška úveru 2 000 EUR, poskytnutý 27.05.2010, splátky 60,27 EUR mesačne vždy
k18.dňuvmesiaci,dátumprvejsplátky18.08.2010.Celkováčiastka,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiť
je v takomto prípade 4 218,90 EUR.

13. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

14. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

15. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“)
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

18. Podľa § 2 písm. c) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s
výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,19. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch poskytovaných
spotrebiteľom v aktuálnom znení spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou.

22. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

27. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

31. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že právny predchodca žalovaného a žalobca
uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol
rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných strán) a žalobca úver
čerpal a následne za účelom splatenia úveru splácal, pričom doposiaľ nesplatil ešte ani istinu úveru.
Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalovaný nadobudol pohľadávku z uzatvorenej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere s príslušenstvom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
09.12.2014.32. Medzi stranami sporu bola v prvom rade spornou otázka správnosti údaja o hodnote RPMN
a o celkových nákladoch spojených s úverom v zmluve o úvere. Čo sa týka jednotlivých žalobcom
špecifikovaných zmluvných podmienok, sporné bolo právne posúdenie, či tieto zmluvné podmienky

napĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok.

33. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
sa spotrebiteľ môže v pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

34. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd dospel na základe vykonaného dokazovania
zisteného skutkového stavu a citovaných právnych ustanovení k záveru, že úver poskytnutý na základe
dotknutej úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
správne uvedenej hodnoty RPMN a výšky celkových nákladov, čo je na úrovni absencie týchto údajov,

ktoré sú v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) a ods. 3 obligatórne a bez uvedenia ktorých sa úver má považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný pritom vôbec neponúkol žiaden prepočet hodnoty RPMN
a celkových nákladov, ako dospel k ich výške. Žalobca súdu predložil prepočet RPMN zohľadňujúci tú
skutočnosť, že poistenie bolo povinné (zahrnul ho do výpočtu RPMN). I súd sa prikláňa k záveru, že
poistenie malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko bolo podmienené uzavretím

spotrebiteľskéhoúveru.Zobsahuzmluvytotižnepochybneplynie,žezvolenýbalíkpoistenia„komplexný
súbor poistenia“ je uvedený v základných podmienkach zmluvy a žalobca bol oprávnený si vybrať medzi
dvoma balíkmi poistenia – základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia, pričom nikde
v týchto miestach, ani inde v zmluve sa neuvádza, že by si mohol aj nevybrať z ponúkaných poistení.
Naopakvčasti[3]bode[5]zmluvysauvádza,žeakmáklientšpecificképožiadavkyapotrebyvsúvislosti

s poistením uvedie ich do voľného priestoru v časti [3] zmluvy. Konštrukcia týchto zmluvných podmienok
je príkladom toho, ako banka u priemerného spotrebiteľa dosiahne viazanosť zmluvou, o ktorej uzavretie
nemusí mat' spotrebiteľ vôbec záujem a reflektuje výhradne záujem dodávateľa na uzavretí poistnej
zmluvyvprospechjehozmluvnéhopartnera,ktorésispotrebiteľvôbecnevybral.Možnotedauzavrieť,že
predmetné poistenie úveru bolo žalobcovi nanútené. Z uvedeného znenia danej zmluvnej podmienky je

súd toho názoru, že získanie spotrebiteľského úveru bolo podmienené prijatím tejto zmluvnej podmienky
(porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp 49/2021 z 17.3.2022). Navyše, ak by
aj súd prípadne pripustil, že poistenie bolo dobrovoľné a žalobca mal možnosť ho odmietnuť, nikde
sa transparentne neuvádza výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v danom
prípade je naozaj v konečnom dôsledku i pre spotrebiteľa neprehľadné, v akej výške je splátka úveru „s“

a „bez“ poistenia, a teda akým spôsobom vlastne i veriteľ vypočítal RPMN. Opätovne súd zdôrazňuje,
že žalovaný i napriek výzve zo strany žalobcu, aby predložil relevantný spôsob výpočtu RPMN, kde
dospel k záveru o výške RPMN 26,82 %, žalovaný v konaní takýto prepočet RPMN nepredložil.
Rovnako tak potom nie je možné ani dospieť k záveru o správnosti výšky celkových nákladov, keďže
vychádzajúc z výšky mesačnej splátky a poštu splátok nemožno vyvodiť, že by celkové náklady mali byť

vo výške 1 633,48 EUR, ako sa to v zmluve uvádza. Žalovaný opätovne žiadnym spôsobom nepreukázal
správnosť údaja o výške celkových nákladov, hoci žalobca naproti tomu predložil varianty možných
celkových nákladov, ktoré sa však nestotožňujú so sumou uvedenou v zmluve.

35. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)

Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s §§
53 a 53a Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. Podanou žalobou sa žalobca
môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania
naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa
neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.36. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny

význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.
V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok

vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,
že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

37. Súd mal na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu predloženého oznámenia

o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2015 za preukázané, že žalovanému bola pohľadávka zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere i s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný
nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere i so všetkými právami a povinnosťami
vyplývajúcimi zo zmluvy, a teda obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky bola zmena celého obsahu
záväzkového vzťahu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by bol na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky iba púhym oprávneným z postúpenej pohľadávky. V tomto smere súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/109/2024 zo dňa 30.07.2025, v ktorom
najvyšší súd v obdobnej veci dospel k záveru, že veriteľ, ktorému bola takýmto spôsobom postúpená
pohľadávka (so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy o úvere) je pasívne vecne legitimovaným
subjektom i v prípade konania o určenie neplatnosti/neprijateľnosti zmluvných dojednaní. Súd tak

uzatvára, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom, voči ktorému sa žalobca správne
domáha požadovaného určenia.

38. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo

či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo
strany spotrebiteľa – poplatkov, ale tieto nie je možné vyhodnotiť ako týkajúce sa samotného predmetu
plnenia, či ceny zmluvného plnenia).

39. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium,
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba

dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky

neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

40. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).41. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

42. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

43. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než

obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

44. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho

postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom

zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

45. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. D., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

46. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd v každom a jednom prípade
žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom a jednom prípade súd zistil, že totožné
alebo veľmi obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky, hoci

nie priamo voči žalovanému (zistené vyhľadaním na webovej stránke https://www.justice.gov.sk/sudy-a-
rozhodnutia/sudy/rozhodnutia ). Súd dospel k záveru, že žalobcom špecifikované zmluvné dojednania
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto ich výrokmi II. až VIII. určil za neprijateľné zmluvné podmienky.

47. Prvú zmluvnú podmienku (uvedenú vo výroku II.), v zmysle ktorej spotrebiteľ potvrdzuje, že

sa oboznámil s obchodnými podmienkami i sadzobníkom a ďalšími dokumentami, ktorými sa má
zmluva o úvere riadiť a tiež, že s nimi súhlasí, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je
de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre

spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných
štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť

do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4
Občianskeho zákonníka, a to pod podmienku uvedenú pod písm. l). V zmysle tohto ustanovenia za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Uvedená podmienka bola viackrát právoplatne

vyhlásenázaneprijateľnú,apretomážalovanávzmysle§53aObčianskehozákonníkapovinnosťzdržať
sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi.

48. Čo sa týka druhej zmluvnej podmienky – týkajúcej sa vyhlásenia o neexistencii osobitného

vzťahu k banke – táto a jej obdoby taktiež predstavujú už notoricky vyhlasovanú neprijateľnú
zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v obdobných spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu je
v predmetnom zmluvnom ustanovení značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa založená z dôvodu, že spotrebiteľ je vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej
podmienke spočívajú v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov („osobitný vzťah“), ktorá

ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, a to pod sankciou neplatnosti zmluvy o úvere. Uvedené
ustanovenie pritom nie je pretavením zákonného ustanovenia zo zákona o bankách do zmluvy - § 35
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V tomto smere súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu
stotožňuje a odkazuje na ne, cit.: „68. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva,

že banka nemôže vykonáva s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na
svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a
vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný
vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť
poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou

neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku
dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.
69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.

70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v
zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahuklienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený

pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.“ V danom prípade síce nie je následkom nepravdivosti uvedeného vyhlásenia
mimoriadna splatnosť úveru, ale neplatnosť zmluvy, čo je rovnako závažný následok, ktorý ale nie je
sledovaný pre účely štandardných, nie rizikových obchodov.

49. Tretiu zmluvnú podmienku (uvedenú o výroku IV. rozsudku) týkajúcu sa dohody o zrážkach zo
mzdy súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že jednoznačne nebola individuálne
dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. V zmysle uvedenej dohody bol spotrebiteľ
povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom a bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti

prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 bol zavedený zákaz
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe uviedol, že „Dohoda o zrážkach
zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa

vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená.
Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon
zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej
úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy

alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že
predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť,
upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť
uvážené rozhodnutie.“

50. Zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku V. rozsudku, predstavujúcu rozhodcovskú doložku súd
považuje za rovnako notoricky súdmi vyhlasovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o neprijateľné
zmluvné dojednanie v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nebolo individuálne dojednané a je v hrubej
nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa bez potrebného objasnenia zmluvnej podmienky, zvýraznenia
jej závažnosti, začlenením v rámci bežných zmluvných dojednaní upravujúcich úverový vzťah, pričom

núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom
vybraným rozhodcovským súdom. V zhode so žalobcom súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou
pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Súd opäť považuje za
vhodné poukázať aj na skutočnosť, že prax si vyžiadala zakotvenie mantinelov prijateľnosti obdobných
zmluvných dojednaní, keď bola do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neskôr včlenená do
demonštratívneho zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok i zmluvná podmienka umožňujúca
riešenie sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Predmetný zákon podrobnejšie upravil podmienky, za ktorých môže byť uzavretá spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, pričom okrem iného stanovil, že rozhodcovská zmluva v takomto prípade musí
byťobsahovoaformálneoddelenáodspotrebiteľskejzmluvy.Vdanomprípadesavšakskutočnejednalo
o zmluvnú podmienku včlenenú do textu zmluvy ako rádovej zmluvnej podmienky.

51. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku VI. rozsudku, o totožnej zmluvnej podmienke
upravujúcej započítanie platieb spotrebiteľa, nachádzajúcej sa v danom prípade v Obchodných
podmienkach v bode 4.6., súdy taktiež opakovane rozhodli o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky(napr. rozsudky označené žalobcom v žalobe, ale aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
16Csp/80/2018zodňa15.11.2018vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.z.19Co/25/2019
zo dňa 27.08.2019, ďalej rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn 11Csp/211/2019 zo dňa 13.03.2020,

rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/102/2020-158 z 23.6.2022, rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 19Csp/27/2021 zo dňa 08.11.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
8Csp/136/2020 zo dňa 08.07.2020 a ďalšie). Neprijateľnosť danej podmienky predovšetkým spočíva
v tom, že umožňuje veriteľovi v priamom rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať platby
spotrebiteľa na iný účel (úroky, poplatky, sankcie), než je prioritné splácanie istiny. Daná podmienka

predstavuje odchýlenie sa od úpravy v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom
nevidí dôvod na odklon od už skoršieho právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
súdmi a plne sa s ním stotožňuje, preto v štvrtom výroku určil i dotknutú zmluvnú podmienku týkajúcu
sa započítavania platieb spotrebiteľa za neprijateľnú.

52. I zmluvná podmienka uvedená vo výroku VII. rozsudku už bola vo veľmi obdobnom znení

vyhodnotený ako neprijateľná zmluvná podmienka, napríklad aj rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.4.2023, pričom niet dôvodu od právneho posúdenia veci uvedeným súdom
sa odkloniť. Na podporu argumentácie súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19CoCsp27/2021 zo dňa 27.1.2022, ktorý sa týkal tiež žalovaného a obsahovo obdobnej zmluvnej
podmienky a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/23/2024. Dotknutou podmienkou

si spotrebiteľ neprípustne zhoršuje postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže umožňuje
žalovanému úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od predčasného zosplatnenia
úveru až do úplného splatenia zmluvného záväzku, a to spolu s úrokmi z omeškania. Súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 publikovaného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 5/2021, podľa ktorého veriteľovi pri predčasnej

splatnosti úveru náleží úrok z istiny len vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako cenu peňazí. Navyše daná zmluvná podmienka je neurčitá, keďže odkazuje na ďalší dokument -
oznámenie banky o výške úrokovej sadzby, takže spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy ani nevie, v
akej výške by mal platiť zmluvné úroky a úroky z omeškania pri predčasnej splatnosti úveru. Uvedená
zmluvná podmienka je teda v rozpore s právom a preto spĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky.

53. Napokon posledné zmluvné podmienky, uvedené vo výroku VIII. – poplatky a zmluvnú pokutu -
súd považoval za neprijateľné zmluvné podmienky najmä z dôvodu, že tieto poplatky nemajú svoje
opodstatnenie, resp. sú uvedené netransparentným a dodávateľom vynúteným spôsobom, prípadne
spôsobom obchádzajúcim zákonné ustanovenia o zmluvnej pokute. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie

úveru – či už v hotovosti alebo na účet v inej banke – súd zastáva názor, že zo strany žalovaného
zostalo absolútne opomenuté vysvetliť dôvody zakotvenia týchto poplatkov a či majú svoje relevantné
zdôvodnenie a predstavujú nejakú reálnu službu poskytnutú spotrebiteľovi, s ktorou by sa spájali
takto zakotvené „náklady“. Súd v tomto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp/8/2025 zo dňa 18.08.2025, z ktorého cit: „49.V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru,

zásadné stanovisko k tomuto poplatku vyslovil Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo dňa
05. júna 2025 vydanom vo veci C-280/24. Podľa tohto rozhodnutia článok 4 ods. 2 a článok 5 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú
vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka týkajúca sa
poplatku za poskytnutie úveru uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom spĺňa požiadavku

transparentnosti stanovenú v týchto ustanoveniach len z toho dôvodu, že jednak z názvu tohto poplatku
vyplýva, že je úhradou za úkony vykonané veriteľom, ktoré sú potrebné na uzavretie tejto zmluvy a
sú internou záležitosťou veriteľa a jednak, že výška uvedeného poplatku je v uvedenej zmluve presne
určená.
50. Článok 3 ods. 1 a Článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že

zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej
so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať
skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje
pri uzatváraní tejto zmluvy a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa
jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú

podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa prenáša náklady
na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky
neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru.51. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 35,- eur, tento predstavuje skrytú sankciu
vo vzťahu k žalobcovi, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké

skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 35,- eur, nakoľko za poskytnutie
úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za
akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia,

odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie
plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Odvolací súd sa
plne stotožnil a osvojuje si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17
U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu

dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa.
52. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa

prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak
poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho
licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril
zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu, čo
jezrejmézust.§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy.Idetedao

činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a
spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia
zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 35,- eur, k tomuto odvolací
súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech

spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebojevrozpores„ratiolegis“zákonnéhoustanovenia,
podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa

žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako
cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu,
len pod iným názvom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou v záujme spotrebiteľa
nie sú a dojednanie takýchto poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými

spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie a naopak, tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme
dodávateľa. 53. Poplatky na rozdiel od úroku vyjadrujúceho cenu (odplatu) za úver, sú cenou za tzv.
vedľajšie plnenie. Ak má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, musí ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré má pre neho význam a teda má
pre spotrebiteľa akúsi pridanú hodnotu.“

54. Poplatky za upomienky pri omeškaní splátky predstavujúce skrytú zmluvnú pokutu za omeškanie
spotrebiteľasúhradouzáväzku.Zmluvnápokutavšakmusíbyťdohodnutápísomne,čovdanomprípade
absentuje, a tak ide o postup dodávateľa, ktorým obchádza zákon. Upomienka nemôže mať sankčný
charakter, jej zmyslom je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju

povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom nemôže byť získanie majetkového prospechu vo
forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ktorá by prinášala majetkový prospech dodávateľovi. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Navyše poplatok je nepochybne vyšší ako reálne náklady spojené so zaslaním upomienky.

Nezohľadňuje podstatné skutočnosti ako napr. výšku spotrebiteľského úveru, dobu splácania, počet
zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a podobne. Naopak je stanovený pevnou sumou, ktorá nie
je racionálne odôvodnená. Totožná zmluvná podmienka bola pritom už vyhlásená za neprijateľnú ato právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91 z 27.4.2023, ktorý sa stal
právoplatným 31.05.2023.

55. Napokon, čo sa týka poplatku za porušenie informačnej povinnosti klienta, ide o zmluvnú pokutu,
ktorá bola „dojednaná“ v rozpore so zákonom, keďže zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne,
ako to vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade absentuje. Navyše
bola stanovená za porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle OP, ktoré však vôbec nie sú
konkretizované a dokonca ani v samotných OP nie sú uvedené žiadne informačné povinnosti klienta,

OP obsahuje len oznamovacie povinnosti, a tak vôbec nie je zrejmé, aké porušenie povinnosti klienta
má byť sankcionované. Nepochybne teda aj táto zmluvná podmienka spĺňa všetky atribúty neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (zároveň táto podmienka už tiež
bola vyslovená za neprijateľnú, viď napríklad rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
4Csp/24/2024.

56. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobcu v celom rozsahu, a teda určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere
dostupnápôžička č. 8641924210 z 27.05.2010 je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávnosti
údajov podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č 258/2001 Z.z. a zároveň určil sedem neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré sa nachádzali či už v zmluve samotnej, alebo v obchodných podmienkach

a sadzobníku.

57. Na dôvažok sa žiada dodať, že žalovaným prezentované úvahy o šikanóznom spôsobe výkonu
práva žalobcu neboli v konaní preukázané. Súd nezistil, že by sa žalobca domáhal voči žalovanému vo
viacerýchkonaniachnárokovztejtokonkrétnejzmluvyazároveňsúdpovažujezaprípustné,abyžalobca

uplatňoval nároky z odlišných zmlúv v samostatných žalobách. Hoci žalobcovi nič nebráni domáhať
sa ochrany svojich práv iba v jednom spoločnom konaní, takisto mu nič nebráni, aby pre prehľadnosť
a zjednodušenie sporu rozdelil svoje nároky z odlišných zmlúv do samostatných konaní týkajúcich sa
iba tej-ktorej zmluvy.

58. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný
úspech žalobcu v spore. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.