Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200038
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.
(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej
veci žalobcu: MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852, zastúpený:
PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102750435/2019 zo dňa 28.11.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102750435/2019 zo
dňa 28.11.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101927088/2019/9106408/Rohá zo dňa
12.08.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.11.2018 oznámil Daňový úrad Bratislava (ďalej
len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za
zdaňovacie obdobie júl 2018. Výsledky daňovej kontroly zhrnul správca dane v Protokole z daňovej

kontroly č. 101107646/2019/9104408/Rohá zo dňa 13.05.2019.

2. Na podklade výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č.
101927088/2019/9106408/Rohá zo dňa 12.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. Správca
dane na základe všetkých zistených skutočností nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z
nasledovných faktúr od dodávateľa SARCO s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava,

IČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO“): faktúry č. 1807193, dátum dodania 17.7.2018, základ dane
XX.XXX,- eur, DPH X.XXX,- eur a faktúry č. 1807200, dátum dodania 31.7.2018, základ dane XX.XXX,-
€, DPH X.XXX,- eur. Predmetom fakturácie bola v oboch prípadoch prezentácia obchodného mena a
loga žalobcu v súvislosti s prezentáciou Koncertu A. B. dňa 22.11.2018 konaného na Zimnom štadióne
Ondreja Nepelu v Bratislave

3. Správca dane uviedol, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplynulo, že
odpočítaním dane zo zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach od dodávateľa SARCO porušil §
49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o DPH“) nakoľko nepreukázal, že prijaté plnenie (uvedenie slova MURAT ako mena generálneho
reklamného partnera podujatia koncertu) použil, resp. použije na účely dodania tovarov a služieb ako
platiteľ. Spoločnosť MURAT s.r.o. sa spolu s inými spoločnosťami zapojila do propagácie kultúrnej

akcie – koncertu A. B., za umiestnenie slova MURAT na reklamných materiáloch propagujúcich tento
koncert zaplatila finančné prostriedky, no nakoľko nešlo po propagáciu a reklamu svojho podnikania,
teda činnosti žalobcu, ale išlo o reklamu koncertu, nebola splnená vyššie uvedená podmienka potrebná
na vznik práva na odpočítanie dane a tou je, že reklama koncertu využil žalobca na účely podnikania.

4. Jediným organizátorom predmetného koncertu A. B. dňa 22.11.2018 bola spoločnosť SILVI
PRODUCTION s.r.o., so sídlom v Pezinku, IČO: 45 877 289 (ďalej len „SILVI PRODUCTION“), ktorá
zabezpečila všetky reklamné služby – reklamnú a mediálnu kampaň k podujatiu v plnom rozsahu. Za
dodanie uvedených služieb vystavila SILVI PRODUCTION spoločnosti SARCO dve faktúry v celkovej
sume základu dane XXX.XXX,- eur, DPH XX.XXX,- eur s dátumom dodania 21.11.2018 a 26.11.2018.
Spoločnosť SARCO sa nepodieľala na organizácii podujatia, na zabezpečení reklamnej kampane.

Rozsah reklamnej kampane bol dohodnutý v zmluve uzatvorenej medzi SARCO a SILVI PRODUCTION,
pričom tento rozsah bol totožný ako rozsah reklamnej kampane, ktorý bol uvedený v zmluve o reklame
zo dňa 30.01.2018 medzi SARCO a MURAT, s.r.o. Spoločnosti MURAT, s.r.o. a SILVI PRODUCTION
sú rodinne prepojené cez osoby konateľov oboch spoločností a riaditeľky spoločnosti MURAT, s.r.o.,
nakoľko ide o blízkych príbuzných.

5. Podľa správcu dane, ak by SARCO v súvislosti s koncertom prijal iba dve faktúry za reklamné služby
odSILVIPRODUCTIONvsumeXXX.XX,-eursDPH,kýmfaktúryzadodanéreklamnéslužbyvystavené
SARCO svojim odberateľom boli napr. v júli 2018 vystavené v sume základ dane XXX.XXX,- eur, DPH
XX.XXX,XX eur, vznikali by jej vysoké daňové povinnosti. Situáciu s prípadne vzniknutými daňovými

povinnosťami vyriešila spoločnosť SARCO tak, že každý mesiac prijala faktúry od spoločnosti Azaria
service s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO 50 132 733 (ďalej len „Azaria service“) a tým si optimalizovala
svoju daňovú povinnosť maximálne do 1.500,- eur mesačne.

6. Následne zaslal správca dane žalobcovi Oboznámenie so zistenými skutočnosťami v priebehu

daňovej kontroly zo dňa 10.04.2019 a umožnil mu podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

7. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.05.2019 reagoval správca dane tak, že nespochybňuje uskutočnenie

koncertu ako aj reklamnú kampaň, ktorá koncertu predchádzala a bola verejnosti známa z rôznych
propagačných materiálov. Správca dane má za to, že daňový subjekt hodnotiacimi správami dostatočne
preukázal propagáciou daného koncertu, ktorej cieľom bolo, aby sa koncertu zúčastnilo čo najviac
divákov a nebola jej cieľom propagácia spoločnosti MURAT s.r.o. a jej činnosti. Slovo MURAT je
verejnosti bez bližšej špecifikácie neznáme, nejde o svetoznámu značku, ktorá automaticky verejnosti

naznačí, čo sa propaguje. Otázne pre správcu dane zostáva, či bolo samotné kultúrne podujatie tým
najvhodnejším miestom na oslovenie potencionálnych zákazníkov v oblasti stavebníctva a či rozdanie
lístkov na koncert svojim zákazníkom nebolo za účelom pohostenia a zábavy.

8. V rámci vyrubovacieho konania správca dane nahliadol do interných podaní daňového subjektu

Felicis s.r.o., IČO: 44 014 031 (ďalej len „Felicis“) a spoločnosti RSMH s.r.o., IČO: 46 463 143 (ďalej
len „RSMH“), vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti SOUND s.r.o., IČO: 34 110 887 (ďalej
len „SOUND“), ktoré boli ďalšími subdodávateľmi v reťazci obchodných spoločností identifikovanom
správca dane. Vykonaným šetrením počas daňovej kontroly i v rámci vyrubovacieho konania správca
dane preukázal vznik reťazca daňových subjektov 1. SILVI PRODUCTION – 2. SARCO – 3. žalobca,

resp. 1. SILVI PRODUCTION – 2. SARCO – 3. Azaria service – 4. Felicis – 5. RSMH – 6. SOUND.

9. Správca dane tvrdí, že išlo o účelové a podvodné konanie spoločností v tomto reťazci, do ktorého
sa žalobca zapojil svojou spoluprácou so SARCO, pričom bol navodený stav, aby zo štátneho rozpočtu
boli získané neoprávnené peňažné prostriedky a tým bola získaná neoprávnená daňová výhoda.

SILVI PRODUCTION ako výhradný organizátor koncertu zabezpečila celú reklamnú kampaň a za
sumu XXX.XXX,- eur bez DPH predala SARCO reklamný priestor. SARCO predala žalobcovi za sumu
XXX.XXX,- eur bez DPH miesto, na ktorom mal žalobca uvedená na všetkých reklamných produktoch
propagujúcich koncert svoj obchodný názor (v tvare MURAT) a dodala jej aj XXX ks lístkov na koncert.Žalobca mohol vedieť, že reklamný priestor, ktorý SARCO kúpil za XXX.XXX,- eur bez DPH, predáva
žalobcovi za XXX.XXX,- eur bez DPH, pričom mu bolo zrejmé, že žalobca nebude jediný reklamný
partner.

10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.09.2019. Hlavným
argumentom žalobcu v odvolaní bolo tvrdenie, že nemohol vedieť, a nevedel, že bol súčasťou
podvodného konania, pretože vzájomná spolupráca so spoločnosťami SILVI PRODUCTION a SARCO
trvala roky, všetky osoby sa navzájom spolu poznali a spoločnosti spolupracovali aj pri iných projektoch,

ktoré v minulosti organizovala SILVI PRODUCTION.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Žalovaný rozhodnutím č. 102750435/2019 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

12. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že sa konatelia spoločnosti SILVI PRODUCTION, SARCO
a žalobcu poznali, mali možnosť overiť si, akým spôsobom bude SARCO zabezpečovať reklamnú
činnosť. V zmluve o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a SARCO bol jasne

dohodnutá možnosť využiť subrealizátorov na poskytovanie činnosti, ktoré sú predmetom danej zmluvy.
Táto možnosť bola uvedená aj v zmluve o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru
a súvisiacich práv uzavretej medzi SILVI PRODUCTION a SARCO. Preto nemožno akceptovať
argument daňového subjektu, že nemohol vedieť a nevedel, že je súčasťou daňového podvodu.

13. Poukazuje tiež na neúmerné navýšenie ceny reklamnej služby. SILVI PRODUCTION previedla
reklamný priestor na SARCO za oveľa nižšiu cenu ako bola cena za reklamu fakturovaná SARCO
žalobcovi. Vzhľadom na to, že ako sa vyjadril svedok C. (konateľ SARCO do 01.03.2019) logo daňového
subjektu už existovalo a bolo mu odovzdané žalobcom na USB kľúči a SILVI PRODUCTION ho mala
už skôr k dispozícii z dôvodu minulej spolupráce.

14. K námietke žalobcu, že konanie spoločnosti SOUND a RSMH (ktoré bolo v rozpore so zákonom
o DPH tým, že spoločnosť SOUND nebola platiteľom DPH no napriek tomu fakturovala spoločnosti
RSMH aj s DPH, ktorú následne neodviedla do štátnej rozpočtu), nie je objektívnym dôkazom
protizákonnosti konania žalobcu a nemožno ho za protizákonné konanie týchto spoločností stíhať,

žalovaný uvádza, že správca dane nepreniesol nezákonné konanie týchto spoločností na žalobcu.
Nakoľko však správca dane získal dôkazy o podvodnom konaní subjektov, ktoré mali byť zapojené do
reklamnej činnosti, a ktorých súčasťou bol aj žalobca, nárok na odpočítanie dane mu nepriznal. Ak
daňovýsubjektpríjmezdaniteľnéplnenia,ktorémufakturujedodávateľa,aledokazovanímsprávcadane
preukáže, že daňový subjekt nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrení, ktoré do

neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční alebo ktoré príjme, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode, nemôže mu uznať nárok na odpočítanie dane. Odkazuje na
rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci C-85/11 Bonik a C-18/13 Maks
Pen.

15. Jedným zo znakov podvodného konania je, ak sa na začiatku dodávateľského reťazca nachádza
nekontaktný subjekt pričom si nesplní povinnosť podať daňové priznanie. Žalovaný uvádza reťazec
firiem, na rozdiel od správcu dane, nasledovne: SOUND - RSMH - Felicis - Azaria service - SARCO -
SILVI PRODUCTION - SARCO - žalobca. Spoločnosť SOUND mala byť jediným dodávateľom RSMH,
pričom bola platiteľom DPH len do 31.08.2013 a posledné daňové priznanie k DPH podala za IV. štvrťrok

2011. faktúry na základe ktorých si jej odberateľ RSMH odpočítala daň, vystavila spoločnosť SOUND
s DPH neoprávnene.

16. Zo spisového materiálu podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa vlastným
nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Z rozsudku Súdneho

dvora vyplýva, že zdaniteľná osoba sa musí považovať za účastníka na podvode bez ohľadu na
otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej
uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe.III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

17. Žalobca podal pôvodne na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu zo dňa 27.01.2020,
následne dňa 04.02.2020 postúpenú Krajskému súdu v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca namietol, že
napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu
a nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane menil
argumentáciu a zdôvodnenie, prečo predmetné plnenie nezakladá nárok na odpočet DPH, pričom.
V prvotnom štádiu podstata argumentácie správcu dane spočívala v tvrdení, že žalobca nepreukázal
využitie plnenia na podnikateľské účely. Po vyvrátení tejto argumentácie, správca dane tvrdil, že
poskytnuté plnenie slúžilo na pohostenie a zábavu pre partnerov žalobcu, ale opätovne po vyvrátení aj

tejto argumentácie, bolo tvrdené, že sa nejedná sa o reklamu, ale o sponzoring, pretože slovo MURAT
vôbec nič neznamená, ale je to len rieka vo Francúzsku. Až konečne daňový úrad ustálil, že žalobca sa
zúčastnil na daňovom podvode, nakoľko vedel, resp. mal vedieť, že v poradí piaty subjekt vo fiktívnom
reťazci vytvorenom správcom dane účtoval svoje plnenie s DPH aj keď nebol registrovaný ako platca
DPH.

19. Žalobca si v rámci bežných obchodných praktík overil, či SARCO nie je rizikovým subjektom z
pohľadu zákona o DPH, či nie je subjektom v konkurze, či nie je dlžníkom a ďalej si preverila aj výšku
ich obratu za rok 2017. Má za to, že urobil bežné obchodné opatrenia na to, aby si svojho obchodného
partnera preveril. Žalobca nemá žiadne prostriedky a ani právomoc na to, aby tak ako správca dane do

hĺbky preveroval svojich dodávateľov a dokonca aj svojich subdodávateľov.

20. Dôkazmi zabezpečenými v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní bolo preukázané, že
Zmluva o reklame medzi žalobcom a dodávateľom SARCO bola platne uzavretá a služby riadne dodané,
túto skutočnosť nespochybňuje ani správca dane, ktorý na str. 41 prvostupňového rozhodnutia uvádza,

že žalobca splnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane.

21. Pokiaľ si niektorý zo subjektov v reťazci nesplnil daňovú povinnosť, je správca dane povinný
postihnúť subjekt, ktorý svoju povinnosť porušil. Zistenie správcu dane, že subjekt SOUND konal v
rozpore so zákonom, keď ako neplatiteľ DPH vyhotovoval faktúry s uplatnením tejto dane a následne

si spoločnosť RSMH v rozpore so zákonom o DPH uplatňovala odpočítanie dane, nie je objektívnym
dôkazom protizákonnosti konania žalobcu. Za protizákonné konanie iných subjektov nemožno stíhať
žalobcu.

22. Správca dane uvádza len časť reťazca, ktorý mu zapadá do jeho vykonštruovanej a ničím

nepodloženej teórie. V skutočnosti dopĺňa žalobca reťazec vzťahov ďalších spoločností, o ktorých má
vedomosť a ktoré sa podieľali na realizácii propagácie predmetného koncertu nasledovne:
a) žalobca - SARCO - Azaria service – Felicis – RSMH – SOUND,
b) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – KALYPSO agency s.r.o.,
c) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – JK Media s.r.o. – ďalšie spoločnosti (napr. spoločnosti

prevádzkujúce printové či rozhlasové médiá ako D., E. F., E. G., E. H., ďalší poskytovatelia mediálneho
priestoru),
d) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – iné spoločnosti.

23. Správca dane ani nešpecifikoval, nepomenoval vecnú stránku prepojenia na ním vytvorený reťazec

SARCO .... SOUND, t. j. aké fiktívne plnenia si spoločnosti v tomto "reťazci" medzi sebou fakturovali a
nepreukázal, ktoré z tých plnení a v akej sume si žalobca neoprávnene deklaroval vo svojom daňovom
priznaní. Žalobca v svojom daňovom priznaní deklaroval konkrétne služby uvedené v zmluve o reklame
a súčasne reálne preukázal (a daňový úrad opakovane potvrdil), že služby deklarované žalobcom aj
poskytnuté boli. Rovnako platí, že služby deklarované žalobcom boli poskytnuté inými subjektami než

tými, ktoré sú uvedené v reťazci prezentovanom správcom dane, ktorý spája žalobcu cez SARCO so
SOUND.24. Všeobecne platný základný princíp reťazových podvodov je postavený na tom základe, že určitá,
konkrétna, tá istá služba „koluje“ postupne v „reťazci“ podnikateľských subjektov. Správca dane ale v
prípade žalobcu vôbec nešpecifikoval, o akú fiktívnu službu či aké fiktívne plnenie sa jedná v prípade

žalobcu, t. j. ako konkrétne žalobca participoval na „posúvaní“ nejakého fiktívneho plnenia. Správca
dane síce tvrdí, že žalobca je účastný na podvode, ale chýba akákoľvek zmienky o tom, aká bola
úloha, pozícia žalobcu v údajne reťazovom obchode. Správca dane uviedol svoju domnienku, že podľa
jeho názoru si uvedeným reťazcom svoju daňovú povinnosť optimalizoval subjekt SARCO. Absentuje
akýkoľvek súvis v plneniach, ktorými by sa na danej optimalizácii mal podieľať žalobca a prečo by mal

byť postihnutý sankciou. Na konaní spoločností SOUND či Azaria service žalobca nijako neparticipoval.
Chýba tu akékoľvek prepojenie medzi údajnou nekalou činnosťou reťazca od SARCO k SOUND a
žalobcom, pretože sa jedná o úplne odlišné plnenia a úplne odlišné reťazce firiem. Plnenia medzi
SARCO a žalobcom reálne poskytnuté aj zaplatené boli.

25. Podľa žalobcu správca dane v posudzovanom prípade konal v rozpore a nad rozsah povinností

vyplývajúcich z ustanovení § 68 ods. 3 daňového poriadku, keď vo vyrubovacom konaní vykonával
dokazovanie, ktoré žalobca vo vyjadrení k Protokolu o výsledku daňovej kontroly nenavrhol vykonať.
Dôkazy, ktoré žalobca predložil, boli správcom dane akceptované a vyhodnotené v prospech žalobcu -
správca dane ich vyhodnotil ako splnenie podmienky na odpočítanie dane z dôvodu preukázania využitia
prijatých služieb

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.08.2020, pričom zotrval na svojich záveroch,
uvedených v napadnutom rozhodnutí.

27. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 27.08.2020, v rámci ktorej zotrval na svojej
žalobnej argumentácii.

28. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania
neboli súdu doručené.

V.

Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/96/2020.

30. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pretože ani jeden z účastníkov
nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú
splnenéďalšieprocesnépodmienkynaprejednanievecibezpojednávania.Termínverejnéhovyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie

je dotknuté.

32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému

vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia
alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa

§ 71.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej
správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume X.XXX,- eur. Aj
keď správca dane v rámci daňovej kontroly spochybnil hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na

odpočet DPH (bod 3 tohto rozsudku), po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania správca
dane a následne ani žalovaný nespochybnili v tomto prípade skutočné dodanie tovaru dodávateľom
zo strany SARCO. Právo na odpočítanie dane neuznali z dôvodu, že plnenie (služby), ktorá bola
predmetom vystavených faktúr, bola súčasťou podvodného reťazca na iných stupňoch, pričom sa
žalobca neopatrným konaním do takéhoto reťazca hoci aj z nedbanlivosti zapojil.

40. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší
správny súd“) obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri

napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn.
2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné
rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok
odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží

dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.

41. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické

východiská vo vzťahu k možnosti nepriznať nárok na odpočet DPH v prípade daňového podvodu.
Zmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality a proporcionality tejto dane, prinášať prostriedky
do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich úkonov, zneužívajúci princíp
neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktickéhodeficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej
podstaty predmetného zákona. Pritom taktiež základnou zásadou spoločného systému DPH je zásada
neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, napr. v spojených veciach Optigen Ltd.

(C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03). Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému
zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ.

42. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s
ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim

spôsobom. Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou,
že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar
alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa
takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový
podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe
alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora

Bonik, C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach
C-80/2011 (Mahagében Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca
dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH
za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo
jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne

preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany
osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený
rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej
a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi

ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.

43. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ ten je súdnou praxou
používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových podvodov
na DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. /v

likvidácii/ a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03
a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti
Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa
21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a I. J., C-80/11 a C-142/11). Judikatúra Súdneho dvora
týmto pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a ďalší si ju odpočíta,

a to na účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa
28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pretože zrealizované úkony nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby, avšak vo všetkých
prípadoch ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka získaná ako DPH.

44. Je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo
nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, vedel, resp. mohol vedieť.
Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane.
Jepretoúlohoužalovaného,abyuvedenéoverilpodľavnútroštátnychprocesnýchpravidielobsiahnutých
v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu,

ustanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte
judikatúry Súdneho dvora. Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd vo svojej
rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry
aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného
daňového subjektu o takomto konaní (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa

01.12.2016).

45. Za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky na priznanie odpočtu dane podľa zákona
o DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené a naopak správca dane to explicitne konštatoval na str.
41 prvostupňového rozhodnutia, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý iba a len vtedy, pokiaľ boli

preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora zánik nároku spája. Vzhľadom na to, že
odmietnutie nároku na odpočet je výnimkou zo základnej zásady, ktorú predmetný nárok predstavuje,
je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne preukázal objektívne okolnosti umožňujúce urobiť záver,
že osoba povinná k dani vedela alebo musela vedieť, že plnenie uplatňované na odôvodnenie nárokuna odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo iným subjektom v dodávateľskom
reťazci na vstupe. Rovnako je potrebné realizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré
je nutné odpovedať pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom

podvode, pričom ide o nasledovné otázky:
a) Existuje daňová strata?
b) Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu?
c) Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto
podvodom?

d) Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom
vedieť tento daňový subjekt?

46. Podľa názoru správneho súdu zistený skutkový stav nevytvára dostatočný základ pre konštatovanie,
že žalobca sa výberom spoločnosti SARCO za svojho dodávateľa reklamných služieb pri príležitosti
koncertu A. B. v Bratislave, ktorý organizovala primárne spoločnosti SILVI PRODUCTION, zapojil

do podvodného konania obchodného reťazca. Takéto konštatovanie je značne predčasné, keďže
správne orgány sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevenovali posúdeniu skutočností, ktoré spadajú
do tretej a štvrtej otázky Axel Kittel testu. Medzi stranami nebolo sporné, či v rámci finančnými orgánmi
identifikovaného reťazca služieb došlo k daňovému úniku na strane SOUND. Žalobca však priamo
spochybnilnielensvojuvedomosťojehoúčastinadaňovompodvode(ktorátvoríštvrtúotázkuAxelKittel

testu), no zároveň aj vecnú stránku prepojenia žalobcu na finančnými orgánmi pomenovaný reťazec
smerujúci od SARCO k spoločnosti SOUND, resp. spochybnil obsah a hodnotu plnenia od spoločnosti
SOUND, ktorým sa mala táto spoločnosť podieľať na realizovaní reklamných služieb zo strany SARCO
pre žalobcu v zmysle ich vzájomnej zmluvy o reklame. Vecná stránka plnenia od SOUND pre RSMH a jej
prepojenie s obchodnou transakciou žalobcu a jeho priameho dodávateľa reklamných služieb SARCO

tvorí tretiu otázku Axel Kittel testu. Na túto otázku však správca dane ani žalovaný nedávajú žiadnu
relevantnú odpoveď a túto nie je možné vyhodnotiť na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je
obsahom administratívneho spisu.

47. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od RSMH v identifikovanom

reťazci, že spoločnosť RSMH je nekontaktnou spoločnosťou, ktorej adresa sídla sa nachádza
v rozpadnutom starom dome v I. K. XX zarastenom vysokou burinou. Na danej adrese neboli žiadne
známky ekonomickej činnosti. Predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené konateľovi RSMH na
adresu trvalého pobytu v Rumunsku. Zásielka bola prevzatá, no konateľ sa na ústene pojednávanie
nedostavil a žiadnym spôsobom sa ani neospravedlniť. Následne prvostupňové rozhodnutie ani

napadnuté rozhodnutie nijako nehodnotí vecnú stránku plnenie RSMH, ktorým sa mala táto spoločnosť
podieľa na realizácii reklamných služieb od SARCO pre žalobcu.

48. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od SOUND v identifikovanom
reťazci, že spoločnosť SOUND je nekontaktnou spoločnosťou, ktorej adresa sídla sa nachádza

v rodinnom dome v Bini č. 103. Označenie spoločnosti sa nikde nenachádzalo a na zvonenie nikto
nereagoval.Nadanejadreseneboližiadneznámkyekonomickejčinnosti.Konateľomjemaďarskýštátny
občan. A preverovaním správca dane zistil, že so správcom nekomunikuje, spoločnosť je nekontaktná
a písomnosti sú doručované uložením. Následne prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie
nijako nehodnotí vecnú stránku plnenie SOUND, ktorým sa mala táto spoločnosť podieľa na realizácii

reklamných služieb od SARCO pre žalobcu.

49. Správca dane a následne aj žalovaný konštatujú, že daňový únik bol zadefinovaný v reťazci
spoločností SOUND - RSMH – Felicis – Azaria service – SARCO – SILVI PRODUCTION, do ktorého sa
zapojil žalobca ako odberateľ služieb od SARCO. „Daňový únik vznikol na začiatku reťazca u spoločnosti

SOUND s.r.o., ktorá vystavovala ako neplatiteľ DPH faktúry s DPH, z ktorých daň neodvádzala do ŠR.
Faktúry od tejto spoločnosti tvorili základ na vytvorenie daného reťazca, keď tak ako už bolo vyššie
popísané si spoločnosti navzájom vystavovali faktúry napriek tomu, že nevykonávali žiadnu ekonomickú
činnosť“. (str. 51 prvostupňového rozhodnutia, podobne str. 10 a 11 napadnutého rozhodnutia). Žiadne
ďalšie posúdenie skutkových zistení alebo popis dôkazov (napr. faktúr vstavených SOUND alebo RSMH

v danom reťazci) nie je v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené. Súčasťou administratívneho spisu
nie sú žiadne dôkazy o tom, ako je identifikované podvodné konanie týchto spoločností spojené s
obchodnými transakciami žalobcu v rámci dodávok reklamných služieb od SARCO.50. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že zároveň nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že
spoločnosťSILVIPRODUCTION,akohlavnýdodávateľreklamnýchslužiebprežalobcumalanadodanie
reklamných služieb založenú spoluprácu aj s množstvom ďalších obchodných spoločností. Správca

dane potvrdzuje, že konateľka SILVI PRODUCTION predložila v rámci daňovej kontroly faktúry, ktorých
predmetom bolo dodanie služieb od spoločnosti JK Media, s.r.o., See&Go, s.r.o., KALYPSO agency
SK, s.r.o., LED promotion, s.r.o., Passnod s.r.o., Car Picker, s.r.o. Niektoré sa síce týkajú aj iných
zdaňovacíchobdobíakojúl2018,nosprávcadaneplneniaodtýchtododávateľovnijakonevyhodnocoval
vo vzťahu k plneniam od RSMH a SOUND. Zároveň v rámci zmluvy o reklame uzatvorenej medzi

žalobcom a SARCO i v rámci zmluvy o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru
a súvisiacich práv zo dňa 23.01.2018 uzatvorenej medzi SARCO a SILVI PRODUCTION bolo obsahom
reklamných služieb, reklamnej a mediálnej kampane k predmetnému koncertu v mesiacoch apríl až
november 2018 aj zabezpečenie 30 spotov v TV Markíza a TV Joj, 200 spotov v TV Digisport,
20 spotom v TV TA3, 100 spotov v E. F. L., presne určený počet billboardov v Bratislave a okolí,
presný rozsah reklamy v denníku Nový čas, týždenníku život, Eurotelevízia, dvojtýždenníku Exkluziv,

mesačníku Kam do mesta, Beauty&Woman, Liek, Interwiew, bannerová kampaň na weboch Zoznam.sk,
videospotová kampaň v LED media Bratislava, kampaň na sociálnej sieti Facebook. Tieto skutočnosti
a dôkazy predložené v rámci daňovej kontroly SILVI PRODUCTION neboli finančnými orgánmi nijako
relevantne vyhodnotené. Správca dane sa ani nezameral na vyhodnotenie reálnosti plnenia od týchto
subdodávateľov spoločnosti SILVI PRODUCTION. Podiel a druh činnosti, akým sa mala spoločnosť

RSMH a SOUND podieľať na realizovaní reklamných služieb od SARCO, nebol finančnými orgánmi
posúdený.

51. Správny súd je preto toho názoru, že preskúmavané rozhodnutia a skutkové zistenia zabezpečené
správcom dane neposkytujú dostatočný podklad na konštatovanie pozitívnej odpovede na otázku, či boli

obchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým podvodom. Keďže zodpovedanie tejto
otázky predchádza posúdeniu otázky či žalobca vedel alebo musel o tom, že jeho obchodné transakcie
boli spojené s podvodom, závery správcu dane a žalovaného o tejto vedomosti na strane žalobcu sú
predčasné.

52. Správny súd si napriek tomu dovoľuje uviesť, že nemožno vyhodnotiť ani vedomostnú zložku ako
jednoznačne preukázanú, keďže je celá argumentácia správnych orgánov a skutkový stav v tomto
smere založený len na blízkom osobnom vzťahu medzi konateľmi a riaditeľmi spoločnosti SARCO,
SILVI PRODUCTION a žalobcu. Samotná skutočnosť, že reklamný priestor zabezpečený medzi SARCO
a SILVI PRODUCTION bol následne žalobcovi predávaný za vyššiu hodnotu, nie je dôkazom a ani

indikáciou vedomosti o daňovom podvode na začiatku reťazca. Ako vyplýva z obsahu zmluvy medzi
SARCO ako nadobúdateľom a SILVI PRODUCTION ako poskytovateľom (ktorý formuloval sám správca
dane v rámci otázok uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2019, ktorý zachytáva
vypočutie svedkyne M. N., konateľky SILVI PRODUCTION), predmetom záväzku poskytovateľa bolo
aj zabezpečenie organizácie podujatia (koncertu) a poskytnutie reklamných služieb a propagácie pre

podujatie. Nešlo len o zabezpečenie propagácie a reklamy v prospech jedného subjektu (žalobcu).
Zo strany SILVI PRODUCTION malo ísť o komplexnejší rozsah predmetu činnosti, ako bol upravený
v zmluve medzi žalobcom a SARCO. Z obsahu týchto dokumentov tak vyplýva značná pridaná hodnota
činnosti, ku ktorých realizácii sa zaviazala SILVI PRODUCTION. Uskutočnenie týchto reklamných
služieb nebolo nijako spochybnená správcom dane a po vyrubovacom konaní explicitne konštatuje, že

žalobca splnil podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH (str. 41 prvostupňového rozhodnutia).
Hodnota predmetného plnenia, ktorá bola následne zazmluvnená medzi SARCO a žalobcom nebola
relevantne spochybnená skutkovými zisteniami poukazujúcimi na prípadné odlišné hodnoty reklamného
priestoru v obdobnom rozsahu na slovenskom trhu. Len samotné podozrenie zo strany správcu dane
nemôže napĺňať požiadavku unesenia dôkazného bremena, ktoré je, ako už bolo vyššie uvedené, pri

preukazovaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode na strane správcu dane.

53. Pre úplnosť a z dôvodu, že správca dane v rámci úvodnej fázy daňovej kontroly a záverov uvedených
v Protokole spochybnil aj samotné dodanie reklamných služieb a tvrdil, že išlo zo strany žalobcu skôr
o finančnú podporu podujatia (sponzoring) a nie o reklamu, ktorá by prispela k udržaniu či rozvíjaniu

obchodných vzťahov, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí 2/2022 pod č.
17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom
pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej
bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou,

sponzoringom,alebonímzmluvnéstranysledovaliinýúčel,priuplatnenírežimudanez pridanejhodnoty
môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá
sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby.
Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí
sďalšímizdaniteľnýmiobchodmisťažovateľaalebos jehocelkovouhospodárskoučinnosťouakosúčasť

všeobecných ekonomických nákladov podniku.“.

54. Na podklade vyššie uvedených východísk tak nebol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu
k zodpovedaniu otázky, či boli obchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým
podvodom a následne sú tak aj závery žalovaného a správcu dane o vedomosti žalobcu o účasti
na daňovom podvode predčasné. Závery správcu dane a následne aj žalovaného vychádzajú

z nedostatočne zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, a preto správny súd v súlade s §
191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

55. Orgán finančnej správy, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto

rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), sa v ďalšom konaní vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách
právneho názoru správneho súdu na neúplnosť zisteného skutkového stavu. Až po jeho doplnení
a dôkladnom vysporiadaní sa so všetkými dôkazmi jednotlivo i v ich úplnosti, bude možné prijať
záver o súvislosti obchodných transakcií žalobcu realizovaných v sledovanom zdaňovacom období
s identifikovaným daňovým podvodom, a tiež o tom, či žalobca vedel alebo nevedel o podvodnom

reťazci vo vzťahu k realizácii reklamných služieb. Dôkazné bremeno v tomto ťaží správcu dane. Po
dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie nerelevantnej argumentácie žalobcu a dôkazov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prijme správny orgán k vyššie uvedeným otázkam
jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového
stavu.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istejveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).