Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/254/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012350
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012350.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka, v konaní o žiadosti odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
16. decembra 2025 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
zo dňa 22.10.2025, sp. zn. 2PP/55/2025-38, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že („citácia“) „podľa § 66 ods. 1 písm. b),
ods. 2 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., hlásený
trvalý pobyt D. E. C. - F. G., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, zo

4. septembra 2025 na podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody uloženého
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7T/37/2019 z 1. júla 2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4To/12/2021 - 497 z 25. marca 2021 podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona vo výmere 6 (šesť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý na základe uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 4Nt/105/2024 zo 14. februára
2025 vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 38-41 spisu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí
zahlásil sťažnosť odsúdený A. B. (č.l. 36 spisu). Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal
práva na podanie sťažnosti ( č.l.36 spisu).
Do neverejného zasadnutia sťažnostného súdu odsúdený zahlásenú sťažnosť písomne neodôvodnil.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len

niektorej z viacerých vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len
správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej
časti uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192
ods. 1 Trestného poriadku správnosť napadnutého uznesenia proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť
ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou

v zákonom stanovenej lehote, nie je však dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúce mu z citovaného ustanovenia § 192 ods.1
Trestného poriadku preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že okresný súd po
obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval
procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na deň 22.

októbra 2025, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k podanej žiadosti o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonnérozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd a v celom rozsahu na nej odkazuje bez potreby
opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.

V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti na základe, ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť.

Krajský súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.

V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvého a druhého stupňa tvorí jednotu a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom

rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo
2/2018 zo dňa 23.01.2018).

Všeobecne k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods.1)Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z vyššie ustanoveného ustanovenia § 66 Trestného zákona vyplýva, že všeobecný súd pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení okrem splnenia formálnej podmienky na podmienečné prepustenie skúma
aj dve materiálne podmienky a to či (i) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie (ii) od odsúdeného sa môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného

činu a na to v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Pre účely preskúmania či
sú splnené materiálny podmienky je nevyhnutné, aby si okresný súd zabezpečil dostatok podkladov
z ktorých je možné v čo s najväčšou mierou pravdepodobnosti usúdiť, či doterajší výkon trestu spĺňa
svoj účel.
K splneniu formálnych a materiálnych podmienok

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného
bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, kedy
vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu a to dňa 30.11.2024.
Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66 ods. 1
Trestného zákona tj. preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone

trestu okresný súd správne konštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil.
Pokiaľideoprvúmateriálnupodmienkutátosaviažepodľajejgramatickéhozneniastriktnenasprávanie
odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením je v zmysle resocializačnej rovine sa rozumie aj vývojový
proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavu práve v jeho chovaní
a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti s rozhodovaním o prípadnom podmienečnom

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody splnenie tejto podmienky preukazuje príslušný ústav na
výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody).
S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodnený úsudok, že o takomto polepšení
okrem iného svedčí ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu preneho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok stanovený režim, plní pokyny
príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne
spolupracuje a splní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti, zákazy obsiahnuté v zákone

o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, v ktorej sa vydáva poriadok k výkonu trestu a podobne.
Všeobecný súd je rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody musí
zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného, o jej
celkovom správaní, o plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti môžu do istej miery
ovplyvniť predpoklad o tom aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom ako opustí brány

väzenia (R 73/2009).
Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného s motívmi a spôsobom a vykonania činu, pretože len z tohto predpokladu možno usúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil takých charakterových
vlastností a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, alebo ktoré okrem
ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného nie je možné jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia
slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Sťažnostný súd sa plne stotožňuje s odôvodnením prvej
materiálnej podmienky na strane 5 napadnutého uznesenia a v celom rozsahu na toto odôvodnenie
odkazuje. Súhrnne správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni nakoľko okrem siedmych
disciplinárnych odmien má zaevidované aj štyri prípady disciplinárneho previnenia, a ako vyplýva

z hodnotenia riaditeľa ústavu, odsúdený plní ciele stanovené v rozšírenom programe zaobchádzania iba
čiastočne a to i napriek tomu, že v trestnej činnosti zastáva kritický postoj, akceptuje svoje správanie,
deklaruje záujem o abstinenciu k užívaniu návykových látok a vykonáva činnosti na všeobecný rozvoj
osobnosti odsúdeného pomocnými prácami v kuchyni.
Krajský súd pripomína, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa automaticky to neznamená, že

sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je
nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody
čo ale nemožno považovať za prejav jeho nápravy.
Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky je potrebné uviesť, že okresný súd podrobným spôsobom
rozviedol prečo nie je splnená aj táto druhá materiálna podmienka, nakoľko sa krajský súd

s odôvodnením súdu prvého stupňa stotožňuje bez potreby duplicitného opakovania poukazuje na
uznesenie okresného súdu na strane 6 napadnutého uznesenia.
Aj krajský súd mal za preukázané, že odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody
nepreukázal dostatočné polepšenie, keďže ciele programu zaobchádzania plní čiastočne a vzhľadom na
osobu odsúdeného v predmetnej veci niet spoľahlivého podkladu pre záver, že odsúdený v budúcnosti

povedie riadny život a to vzhľadom na jeho predchádzajúci spôsob života, keď z odpisu registra trestov
vyplynulo, že má 5 záznamov, v minulosti mu už bola daná šanca v podobe podmienečného odsúdenia,
aby preukázal snahu po polepšení, ktorú nevyužil a dopustil sa závažnejšieho trestného činu a to
násilného zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o resocializačnú
prognózu táto je podľa hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy

trestnej činnosti je u odsúdeného stredné. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru zhodne
akosúdprvéhostupňa,žeodsúdenýmateriálnepodmienkypodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestu
odňatia slobody spočívajúce v polepšení sa a naplnení očakávaní, že v budúcnosti povedie riadny život
nespĺňa a preto nie je možné z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý momentálne vykonáva podmienečne
prepustiť. Nato, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený bude potrebné, aby vo svojom

pozitívnom správaní vo výkone trestu odňatia slobody pokračoval a aby prišlo i k zmene záverov, že
ciele programu zaobchádzania plní.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.