Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Er/255/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708202210
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5708202210.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: A. B., B. B. C. C. XX/X, XXX XX D., E.: XX XXX XXX,
právne zastúpený : POLAKOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štúrova 16/12, 811 02 Bratislava, IČO:
47 233 559, proti povinnému v rade 1/: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XXXXX, XXX XX
J. a povinnému v rade 2/: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XXXXX, XXX XX J., o vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne 19.634,67 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi trovy n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára sa pod sp. zn. EX 575/08 začalo dňa 11.02.2008

exekučné konanie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučný titul má v tomto
konaní predstavovať Zmenkový platobný rozkaz I. K. XXX XXX/XXXX -XX L. M. XX.XX.XXXX, ktorý
vydal Okresný súd Bratislava V, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2007 a vykonateľnosť dňa
28.11.2007.

2. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie poverením č. 5506 050674 * zo dňa 03.03.2008.

3. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd postupuje v tejto exekučnej veci podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 s prihliadnutím na výnimky uvedené
v § 243i až 243k.

5. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený

opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.7. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4

a § 40 použijú rovnako.

8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúcie podľa odseku
1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. Podľa § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej nárok na zaplatenie

vyplýva zo zmenky.

12. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný
poriadok. Predmetnou novelou zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe
vymáha nárok priznaný zo zmenky, povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplniť

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súčasťou doplneného návrhu
na vykonanie exekúcie malo byť opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s
povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený mal povinnosť preukázať,
že v konaní nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo

prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenkyaleborozporsdobrýmimravmialebosozákonom,t.j.ževoveciniejedanýdôvodnazastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Účinnosťou tohto zákona došlo k odkladu
exekúcie ex lege.

13. V každom exekučnom konaní začatom pred 23.12.2015, v ktorom sa priznal nárok zo zmenky voči
fyzickej osobe, bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., t.j. do 22.01.2016. Každá exekúcia začatá pred 23.12.2015, v ktorej sa vymáha
nárok priznaný zo zmenky voči fyzickej osobe, je exekúcia odložená až do rozhodnutia exekučného
súdu o pokračovaní v exekúcii alebo o zastavení exekúcie. Len exekučný súd je oprávnený posúdiť na

základe oprávneným doplneného návrhu na vykonanie exekúcie, či rozhodne o pokračovaní v exekúcii
alebo exekúciu zastaví, pretože exekúcia je zo zákona odložená.

14. Vzhľadom k tomu, že v danej veci je exekúcia vedená na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v zmysle vyššie uvedeného bol oprávnený

povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo
dňa účinnosti tohto zákona, t.j. do 22.01.2016.

15. Súd má po preskúmaní spisového materiálu a predloženého exekútorského spisu za preukázané,
že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného

poriadkuvspojenísustanovením§243fods.1Exekučnéhoporiadkuvlehotedo22.01.2016.Oprávnený
nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie vôbec.

16. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd

pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).

17. Z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa ust. § 243f odseku
1. Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení
s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

18. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľomdane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

19. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. Podľa ust. § 243j Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 1.
aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu

trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie
nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v
znení účinnom do 31. marca 2017.

21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 243j Exekučného poriadku, nakoľko
súd má za to, že súdny exekútor nepostupoval pri výkone exekúcie v súlade so zákonom. Súdny

exekútor ani 8 rokov od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. nepredložil súdu vec na zastavenie napriek
tomu, že mal mať vedomosť o stave exekúcie vedenej na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky a takisto mal mať vedomosť o skutočnosti, že exekučnému súdu nebol predložený doplnený
návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.