Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200638
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci
žalobcov: 1. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. U. X/X, XXX XX E., 2. Poľovnícke združenie Vlkanová,
Horná 81, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 654 431, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Danielom
Janšom, Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica,
odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. K. G., G..
N. XXX/XX, XXX XX G., 2. M. K., bytom E. X/X, XXX XX. E., 3. Y. Z., bytom J. XXXX/XX, XXX
XX. I. X., 4. Z. I., bytom X. XXXX/XX, XXX XX X., 5. D. J., bytom E. U. XX/XXX, XXX XX E., 6.

Združenievlastníkoverárnehourbárulesov,komposesorátuazemianskehourbárulesovobceLukavica,
pozemkové spoločenstvo, Topoľová 1388/1, 962 31 Lukavica, 7. Urbárska pozemková spoločnosť obce
Sampor - p.s., Voljanského 1368/14, 960 01 Zvolen, 8. Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor, Lipová
7, 962 31 Lukavica 9. Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 10. Lesy Slovenskej
republiky, š.p., Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 11. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. U.
XXXX/XX, XXX XX X., 12. Z. E., nar. XX.XX.XXXX,. bytom X. U. XXXX/XX, XXX XX X., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2019/029199-004 zo dňa 17. septembra 2019, o

kasačnej sťažnosti žalobcu 2. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/249/2019 -
146 zo dňa 29.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 24S/249/2019 - 146 zo dňa 29.04.2021 Krajský súd v Banskej
Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1. až 2. domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-

BB-OOP4-2019/029199-004 z 17.09.2019. Predmetným rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie č. OU-ZV-PLO-2019/000176 zo dňa 09.05.2018, ktorým orgán verejnej správy vyhovel
žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov o zmenu hraníc poľovného revíru podľa § 9 písm. a/ zákona
o poľovníctve a zmenil hranicu poľovného revíru č. 18 Lukavica uznaného rozhodnutím Lesného úradu
Zvolen č. Poľov. 356/31/92 z 13.10.1993 tak, že tento poľovný revír budú tvoriť všetky poľovné pozemky,
ktoré sú v súčasnosti zaradené do tohto poľovného revíru a poľovné pozemky v k. ú. E. o výmere 58 ha,
ktoré v súčasnosti patria do poľovného revíru č. 18 Vlkanová, tak ako bolo zobrazené v grafickej prílohe,

ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Celková nová výmera poľovného revíru predstavovala 955
ha, a podľa § 10 ods. 6 zákona o poľovníctve, nadobudnutím platnosti tohto rozhodnutia stratilo platnosť
predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru č. Poľov. 356/31/92 vydaného Lesným úradom
Zvolen dňa 13.10.1993.2. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z
dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe, kde žalobcovia namietali, že inštitút „valnej hromady“,
ktorý termín bol použitý v obsahu predložených podkladov, zákon o poľovníctve ani právny poriadok SR

nepozná,pričomjedinýprávnyinštitút,ktorýmáoprávnenienazmenupomerovhranícpoľovnýchrevírov
je „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov“, ktoré sa podľa predloženej notárskej zápisnice
vôbec nekonalo. Súčasne namietali, že na „valnej hromade“ sa nezúčastnili zástupcovia Slovenského
pozemkového fondu ani Lesov, š. p. Tvrdenie žalobcov, že podľa Notárskej zápisnice Nz 50009/2013,
NCRls 50820/2013 z 06.12.2013 sa zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov vôbec nekonalo, je

v rozpore s obsahom administratívneho spisu, nakoľko označená notárska zápisnica osvedčila práve
priebeh „Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v k. ú. E. konaného dňa 06.12.2013 o 10.00 h. v
reštaurácii Na Rožku Sliač“, čo nepochybne vyplýva z jej obsahu. V zmysle § 10 ods. 4 v nadväznosti na
§ 4 písm. e/ zákona o poľovníctve je podkladom rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru notárska
zápisnica, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov pozemkov.
3. V spise sa nachádza aj „Zápisnica z valnej hromady konanej dňa 6. decembra 2013 v Sliači“ spísaná,

overená a podpísaná zúčastnenými volenými funkcionármi zhromaždenia. Úkony zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí disponujú právom na väčšinovom princípe prejavu vôle si zvoliť
spôsob užívania poľovných pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru, resp. disponujú výkonom
práva poľovníctva na nich, predstavujú súkromnoprávne úkony (najmä uznesenia) podliehajúce
právnej regulácii Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2, § 2 a nasl.). Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný, pričom základnou formou právneho úkonu je forma písomná alebo ústna. Zákon o
poľovníctve vyžaduje kvalifikovanú písomnú formu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov (a ním
generované dispozičné právne úkony) do notárskej zápisnice, ktorá bola v danom prípade zachovaná,
čo bol prvostupňový orgán oprávnený v konaní posúdiť, nakoľko prvostupňový orgán ako aj žalovaný

boli povinní zaoberať sa v rámci hodnotenia dôkazov aj tým, či predložené (zákonom enumerované)
podklady sú spôsobilé pre ďalší postup, tzn. či sú súladné so zákonom (nezákonne získané alebo
urobené podklady by použiteľné neboli).
4. Podľa súdu sa žalobcovia mohli civilnou žalobou podanou na všeobecnom súde domáhať
vyslovenia neplatnosti právneho úkonu urobeného Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov,

pričom rozhodnutie súdu by bolo pre žalovaného ako aj pre správny súd záväzné. Túto možnosť
nevyužili. Vo vzťahu k namietanej nesprávnosti v použitej terminológii v zápisnici spísanej zvolenými
funkcionármi zhromaždenia (použitý termín „valná hromada“ namiesto „zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov“) je možné, s oporou v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle

toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.) a v ust. § 37 ods. 3
Občianskeho zákonníka (Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.), súhlasiť so závermi žalovaného, ktorý si v rámci predbežnej otázky v súlade s § 40 ods. 1
Správneho poriadku (nakoľko nebol oprávnený o platnosti právnych úkonov rozhodovať a civilná žaloba
podaná nebola; rovnako na to nebol oprávnený ani správny súd) urobil o tom taký úsudok, že napriek

uvedenému formálnemu nedostatku sa nemení obsah dokumentu a nemá to vplyv na jeho úradnú
validitu.
5. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa na
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nedostavili tak konali preto, lebo sa domnievali, že
sa jednalo o právne nerelevantný úkon, nakoľko nemal zákonom predpísanú formu, pretože aj táto

námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V spise sa nachádza Verejná vyhláška
zvolávateľovz05.11.2013(zverejnenávyvesenímvobciHronsekdňa06.11.2013,zvesená06.12.2013),
z ktorej obsahu explicitne plynie, že sa zvoláva „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov za
účelom zmeny hranice poľovného revíru o časť k. ú. E. s pričlenením k poľovnému revíru č. 18
Lukavica“ s uvedením miesta, času a programu zhromaždenia. Taktiež je súčasťou spisu „Pozvánka

na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov katastrálneho územia Hronsek“ obsahujúca rovnaké
náležitosti. Z obsahu označených úkonov je zrejmé, že vlastníci poľovných pozemkov v k. ú. E., ktorí
sa o konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov za oznámeným účelom dozvedeli z verejnej
vyhlášky, aj tí, ktorí boli na zhromaždenie pozvaní, nemohli byť uvedení do omylu alebo do pochybností
v otázke právnej relevancie úkonu, nakoľko im bolo zrejmé, že sa bude konať zhromaždenie vlastníkov

poľovných pozemkov v k. ú. E., pretože iný záver informačný obsah týchto úkonov neumožňuje.
6. V konaní o zmene hraníc Poľovného revíru Lukavica vo vzťahu k vykonaným dôkazom a podkladom
rozhodnutia preukázaný nebol. Pokiaľ z bodu č. 1 a č. 4 „Zápisnice z valnej hromady konanej dňa
6. decembra 2013 v Sliači“ (ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou) explicitne plynie, žepredmetom zhromaždenia bolo zvolenie troch splnomocnených zástupcov z radov vlastníkov poľovných
pozemkov, ktorí budú poverení zastupovaním vlastníkov pre konanie o zmene hranice poľovného
revíru a zároveň budú oprávnení podpísať nájomnú zmluvu o výkone práva poľovníctva, a tiež to,

že hlasovaním prítomných (prítomní vlastníci - 61,5006 %, za bolo 60,1786 %, proti 1,322 %) boli
navrhovaní kandidáti schválení za splnomocnených zástupcov z radov vlastníkov poľovných pozemkov,
ktorí sú poverení pre konanie o zmene hranice poľovného revíru a zároveň budú oprávnení podpísať
nájomnú zmluvu o výkone práva poľovníctva, žalovaný nemal dôvod mať pochybnosti o tom, že
prejavom vôle nadpolovičnej väčšiny dosiahnutého kvóra (teda zákonným spôsobom prejavenej vôle)

bolo splnomocniť troch tam uvedených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na konanie o
zmene hraníc poľovného revíru. Obsah tohto úkonu, okrem jeho názvu, žalobcami spochybnený nebol
(už vôbec nie preukázaním opaku). Predmet a dôvod konania zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov nepochybne plynie aj z už zmienenej Verejnej vyhlášky zvolávateľov z 05.11.2013, ako aj z
Pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov katastrálneho územia E..
7. Notárska zápisnica Nz 50009/2013, NCRls 50820/2013 osvedčujúca priebeh zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov Hronsek konaného dňa 06.12.2013 obsahuje v bode č. 2. písm. d/
informáciu, že programom zhromaždenia bola voľba splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných
pozemkov k. ú. Hronsek pre konanie o zmene hranice poľovného revíru. Z bodu č. 5. notárskej zápisnice
je zrejmé, že predsedajúci predniesol návrh na zmenu hraníc uznaného poľovného revíru č. 18 Lukavica,
o ktorom sa hlasovalo a z bodu č. 6. vyplýva, že boli zvolení traja navrhnutí splnomocnení zástupcovia,

ktorí budú poverení na zastupovanie vlastníkov pri rokovaniach. Podľa bodu č. 9. notárskej zápisnice
bolo príslušnou väčšinou prijaté uznesenie, ktorým zhromaždenie okrem iného schválilo zmenu hraníc
poľovného revíru č. 18 Lukavica a jeho rozšírenie o pozemky k. ú. E. v úhrnnej výmere 58 ha od
01.01.2014, a schválilo aj voľbu troch splnomocnených zástupcov, ktorí hudú poverení zastupovaním
týchto vlastníkov pri rokovaniach.

8. Z priebehu a obsahu úkonu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z obsahu notárskej
zápisnice osvedčujúcej jeho priebeh, medzi ktorými nie je obsahový nesúlad, zrozumiteľne plynie,
že vlastníci poľovných pozemkov potrebnou väčšinou prejavili vôľu zmeniť hranice poľovného revíru
Lukavica začlenením poľovných pozemkov do tohto revíru a vyvolať konanie o zmene jeho hraníc,
pričom pri rokovaniach o zmene hraníc poľovného revíru (tzn.. aj v konaní) ich mali zastupovať zvolení

splnomocnenci. Tieto dôkazy tak boli spôsobilé byť podkladmi rozhodnutí, z ktorých dôkazov bolo možné
vychádzať pri zisťovaní skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia o zmene
hraníc poľovného revíru, nakoľko obsahujú zrozumiteľné informácie o preverovaných skutočnostiach,
ktoré si vzájomne neodporujú a neboli získané nezákonne. Z vykonaného dokazovania tak dostatočne
jasne a určito vyplynul skutočný stav veci. Na základe takejto dôkaznej situácie nemožno dospieť

k záveru, že boli porušené práva žalobcov a že prvostupňový orgán (ktorého rozhodnutie a postup
žalovaný v odvolacom konaní potvrdil) pochybil, keď predložené podklady akceptoval.
9. Zároveň podľa krajského súdu konštatovanie žalobcov, že na uvedenej „valnej hromade“ sa
nezúčastnili zástupcovia Slovenského pozemkového fondu ani Lesov, š.p., neobsahuje žiadnu právnu
argumentáciu k tomu, aký to má dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo zaňho správny

súd urobiť nemohol, nakoľko nenahrádza žalobcov. Vo všeobecnosti možno na to reagovať len tým,
že na to, aby mohla byť v rámci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov platne prejavená vôľa
vlastníkov poľovných pozemkov na uznanie poľovného revíru alebo zmenu jeho hraníc, je v súlade
s § 10 ods. 4 v nadväznosti na § 5 ods. 4 písm. e/ a § 6 ods. 5 zákona o poľovníctve potrebné,
aby bolo zhromaždenie uznášania schopné, čo sa dosiahne prítomnosťou najmenej nadpolovičnej

väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie
do poľovného revíru. Pokiaľ bolo dané kvórum dosiahnuté a uznesenie bolo schválené požadovanou
nadpolovičnou väčšinou, je nepodstatné, že sa zhromaždenia nezúčastnili niektorí vlastníci alebo
správcovia poľovných pozemkov, ktorých výmera poľovných pozemkov spolu predstavuje (vzhľadom k
celku) menšinu. Žalobcovia nenamietali opak a správny súd tak nebol oprávnený skúmať (§ 134 ods.

1 SSP), či bolo zhromaždenie uznášaniaschopné, nakoľko bol v konaní vedený a súčasne limitovaný
obsahom žalobných bodov, ktoré boli vo výlučnej dispozícii žalobcov (§ 134 ods. 1 SSP).
10. Žalobcovia ďalej namietali porušenie zákona nedodržaním znenia ust. § 5 zákona o poľovníctve,
ktoréjasneustanovujepodmienkykonaniazhromaždeniavlastníkovpoľovnýchpozemkovajevylúčené,
aby sa konalo na časť revíru alebo len na akési vopred určené územie, kde sa umelo vytvoria podmienky

tak, aby bolo možné získať väčšinu a následne žiadať o odtrhnutie takého územia a jeho pričlenenie
k inému poľovnému revíru, pričom žalovaný podľa nich ignoroval aj to, že zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov sa môže konať len v novovytváranom poľovnom revíri alebo v uznanom poľovnom
revíri. Pričlenenú časť poľovného revíru predstavovalo územie definované súborom súvislých poľovnýchpozemkov viacerých vlastníkov, ktorého hranice boli vytvorené prejavom vôle vlastníkov poľovných
pozemkov v katastrálnom území Hronsek. Povaha poľovných pozemkov (a nepoľovných plôch), ktoré
sú základom vytvorenia poľovného revíru, ani platná právna úprava nijako nebránila vlastníkom svoju

vôľu na väčšinovom princípe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov slobodne prejaviť. V tejto
súvislosti poukázal súd na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 4S/136/2011 z 15.03.2013.
11. Právo poľovníctva na konkrétnom poľovnom pozemku, resp. možnosť zriadiť poľovný revír, ktorého
je pozemok súčasťou, sa odvíja od vlastníckeho práva k tomuto pozemku (§ 2 písm. u/ zákona o
poľovníctve).Vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívať

jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je
nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. Rozhodujúca je tak vôľa
vlastníka poľovného pozemku ako chce svoj pozemok užívať. Vlastník poľovného pozemku môže v
súlade s § 4 ods. 7 zákona o poľovníctve požadovať, aby bol jeho pozemok vyhlásený za nepoľovnú
plochu alebo môže prejaviť vôľu (prípadne spoločne s inými vlastníkmi poľovných pozemkov, ak ide o
spoločný poľovný revír), aby bol jeho poľovný pozemok poľovným revírom alebo súčasťou súvislých

poľovných pozemkov, ktoré ho tvoria. Vlastníkom poľovných pozemkov tak nemožno vnucovať, aby
poľovné pozemky v ich vlastníctve boli proti ich vôli súčasťou určitého poľovného revíru. Platná právna
úpravazákonaopoľovníctveneobsahujeustanovenie,ktorébyimvtakejdispozíciizrozumiteľnebránilo.
12. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v prípade takého zásahu do poľovného revíru, akým je zmena jeho
hraníc, bolo potrebné, aby sa zhromaždenia v súlade s § 5 ods. 3, 4 zákona o poľovníctve zúčastnila

a vôľu na zmene hraníc prejavila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom
poľovnom revíri Lukavica počítaná z výmery všetkých pozemkov tvoriacich poľovný revír a pozemkov,
ktoré sa mali k nemu pričleniť (teda nielen z pozemkov, ktoré sa navrhovali na pričlenenie, ako tomu
bolo v danom prípade), na domáhanie sa zrušenia napadnutého rozhodnutia z tohto dôvodu žalobcovia
neboli aktívne legitimovaní. Žalobcovia totiž netvrdili a neosvedčili, z akého dôvodu by toto pochybenie

bolo spôsobilé negatívne zasiahnuť do ich subjektívnych práv.
13. V prípade, ak by aj k pochybeniu v postupe žalovaného došlo, dotklo by sa to vlastníkov poľovných
pozemkov tvoriacich poľovný revír Lukavica, ktorí by tak (ako vlastníci spoločného poľovného revíru)
mohli prísť o právo spolurozhodovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov o zámere zmeny
hraníc poľovného revíru rozšírením o ďalšie poľovné pozemky, tzn. právo hlasovaním sa zúčastniť

na kreovaní spoločne prejavenej vôle o tomto zámere. Žalobcovia tak v danom prípade neosvedčili
porušeniealebopriamedotknutienaichprávachaleboprávomchránenýchzáujmoch.Naopakpoukázali
na nedodržanie postupu pri zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Lukavica,
ktorí sú osobami odlišnými od žalobcov. Opak z podanej správnej žaloby nevyplýva. Vzhľadom na
uvedené správny súd opodstatnenosť tejto námietky v danom konaní nebol oprávnený posudzovať.

14. Preto podľa krajského súdu nemožno v tomto konaní dať odpoveď na otázku, či sa v súlade s § 5
ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve dosiahnutie uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v takomto prípade posudzuje len podľa výmery dotknutých pozemkov (§ 9 písm. b/, § 10 ods.
4 zákona o poľovníctve) alebo je potrebné výmeru pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného
revíru počítať zo všetkých poľovných pozemkov už uznaného poľovného revíru, nakoľko ustanovenia

§ 5 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve sa týkajú uznania poľovného revíru (nie zmeny jeho hraníc).
Žalobcovia v duplike totiž namietali (po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP), že uplatneným postupom sa
neguje základná zásada, že poľovný revír je spoločnou vecou, a teda aj pôvodný poľovný revír je vecou
spoločnou a o jeho osude musia rozhodovať všetci dotknutí vlastníci. K tomu však platí to, čo už bolo
uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku.

15. Žalovaný ďalej podľa žalobcov konal nezákonne aj z dôvodu, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
ktorým bola vykonaná zmena hraníc poľovného revíru v čase platnosti užívacích zmlúv v oboch
dotknutých revíroch, čo odporuje § 9 písm. a/ zákona o poľovníctve, na ktoré sa užívateľ odvolával
pri svojej žiadosti o zmenu hraníc. Možno súhlasiť so žalobcom, že v čase právoplatného rozhodnutia
o zmene hraníc poľovného revíru Lukavica boli v oboch dotknutých revíroch (Lukavica aj Vlkanová)

zaevidované zmluvy o užívaní poľovných revírov. O danej otázke v tomto konaní však už rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k. 23S/154/2014-20 zo 17.11.2014 predchádzajúce
rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Tento rozsudok bol ako vecne
správny potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžo//132/2015 z 11.12.2017. Vzhľadom na
to, že uvedeným rozsudkom bolo uložené prvostupňovému orgánu konať o žiadosti podanej podľa § 9

písm. a/ a rozhodnúť, a súčasťou právoplatného rozsudku bolo aj zodpovedanie predmetných námietok
žalobcu, nie je už možné na ich základe opätovne preskúmavať zákonnosť postupu prvostupňového
orgánu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť postupu
a rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného už bola v intenciách týchto námietok súdompreskúmaná a v rozsudku bol vyslovený právny názor súdu, ktorým boli konajúce orgány verejnej správy
viazané (§ 250j ods. 7 OSP, § 191 ods. 6 SSP).
16. Podľa súdu poľovný revír Lukavica vznikol jeho uznaním v roku 1993 na základe rozhodnutia

Lesného úradu Zvolen č. poľov 356/31/92 zo dňa 13.10.1993 v súlade s v tom čase platnou právnou
úpravou, čo sporné nebolo. Zákon o poľovníctve neobsahuje explicitnú právnu úpravu zániku poľovného
revíru, aj keď s tým počíta, nakoľko podľa § 74 ods. 1 písm. a/ zákona o poľovníctve okresný
úrad v prvom stupni mimo iného rozhoduje o uznaní a zmene hraníc poľovného revíru alebo o jeho
zániku podľa § 3, 4, 6, 7, 9 a 10. S použitím uvedených zákonných ustanovení sa tak o zániku

poľovného revíru rozhodne vtedy (argumentum a contrario), keď prestane spĺňať podmienky, ktorých
kumulatívnesplneniesavyžadujenajehouznanie(najmäpodľa§3zákonaopoľovníctve).Zuvedeného
logického záveru však nemožno vyvodiť súčasne taký záver, že poľovný revír zaniká rozhodnutím
o zmene jeho hraníc, ktoré možno zákonným postupom meniť. Podľa ust. § 10 ods. 6 zákona o
poľovníctve nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru stráca platnosť
predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru. Citované ustanovenie nemožno vykladať tak,

že rozhodnutie o zmene hraníc poľovného revíru nahrádza doterajšie rozhodnutie o uznaní poľovného
revíru v tom zmysle, že pôvodné uznanie revíru zaniká a poľovný revír sa ako celok uznáva od znovu,
ako to v podstate presadzujú žalobcovia. Nie je tomu tak preto, že samotná podstata konania o zmene
hraníc poľovného revíru (určená nielen podľa názvu marginálnej rubriky - nadpisu ust. § 9 a § 10
zákona o poľovníctve) plynúca z normatívneho textu zákona, ale aj z účelu tohto konania, ktorým je

zväčšiť - rozšíriť alebo zmenšiť - zúžiť hranice uznaného poľovného revíru, nedáva možnosť iného
interpretačného prístupu.
17. V rámci rozhodovania o zmene hraníc poľovného revíru sa v súlade s § 9 a § 10 zákona o poľovníctve
(opätovne) neskúma ani neprehodnocuje splnenie podmienok podľa § 3 a nasl. zákona o poľovníctve vo
vzťahu k poľovným pozemkom tvoriacim poľovný revír v pôvodných hraniciach poľovného revíru, o čom

už v danom prípade rozhodnuté bolo uznaním poľovného revíru v roku 1993. Nejde ani o opravné alebo
zrušujúce konanie pôvodného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru, ale konanie majúce charakter
doplnenia - pričlenenia ďalšieho územia tvoreného konkrétnymi poľovnými pozemkami k existujúcemu
celku poľovného revíru. Status uznaného poľovného revíru sa vo vzťahu k jeho pôvodnému vymedzeniu
súborom súvislých pozemkov (§ 2 písm. p/ zákona o poľovníctve) nemení, ale sa menia - rozširujú jeho

hranice, doplnením o pričlenené poľovné pozemky, na ktoré sa rozhodnutím o zmene hraníc poľovného
revírudosiahnedopadprávnychúčinkovpôvodnéhouznaniapoľovnéhorevíru.Zúčelukonaniaozmene
hraníc poľovného revíru potom vyplýva, že predmetom rozhodovania o zmene hraníc poľovného revíru
nebolo nič iné, než zmena jeho hraníc, ktorá sa však nedotkla straty jeho uznania.
18. Podľa § 10 ods. 6 zákona o poľovníctve pôvodné rozhodnutie o uznaní poľovného revíru stráca

platnosťnadobudnutímprávoplatnostirozhodnutiaozmenehranícpoľovnéhorevíru,tzn.včasekonania
a vydania rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru je pôvodné rozhodnutie o uznaní poľovného
revíru platné a účinné. Pokiaľ o uznaní poľovného revíru už bolo právoplatne rozhodnuté, rozhodnutie o
jehouznanívytváraopätovnémuzačatiukonaniaotejistejveci(otomistomsúborepoľovnýchpozemkov
tvoriacich pôvodný poľovný revír) prekážku rozhodnutej veci (res iudicatae). Zákon o poľovníctve počíta

s otvorením otázky uznania poľovného revíru len vo vzťahu k jeho zániku (§ 74 ods. 1 písm. a/),
ku ktorému zmenou jeho hraníc nedochádza. Špecifické zmeny uznaného poľovného revíru zákon o
poľovníctvepripúšťavrámcikonaniaozmenejehohraníc(§9,§10),prípadnezaokrúhľovanímhraníc(§
3 ods. 5), pričlenením poľovných pozemkov (§ 3 ods. 7) alebo vyhlásením pozemku za nepoľovný, resp.
nesplnením podmienok nepoľovnej plochy pozemku (§ 4 ods. 7 a 8). V žiadnom z uvedených prípadov

však nedochádza k zániku uznaného poľovného revíru a jeho opätovnému uznaniu v inej výmere,
nakoľkoplatnáprávnaúpravasnimitakýnásledoknespája.Zánikuznaniapoľovnéhorevírupretomožno
dosiahnuť len rozhodnutím o zániku poľovného revíru, resp. rozhodnutím o zrušení rozhodnutia o jeho
uznaní na základe prípustných opravných prostriedkov, vrátane rozhodnutia správneho súdu, ktoré v
konaní neboli, tzn. nenastali dôvody pre zánik uznaného poľovného revíru Lukavica.

19. Stratou platnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia
o zmene hraníc poľovného revíru, sa rozumie formálna strata platnosti jeho účinkov k pôvodnému
vymedzeniu hraníc poľovného revíru súborom súvislých pozemkov a ich hraníc, ktoré bolo potrebné
doplniť o ďalšie poľovné pozemky, čo malo za následok zmenu hraníc poľovného revíru o tieto pozemky,
a teda aj právne účinky pôvodného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru sa musia týkať všetkých,

aj nových pričlenených poľovných pozemkov, čo je potrebné formálne zhrnúť do jedného nového
rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru. Rozhodnutie o zmene hraníc poľovného revíru zo svojej
meniacej podstaty nemôže existovať bez toho, aby nenadväzovalo na rozhodnutie o jeho uznaní, od
ktorého sa status poľovného revíru odvodzuje. Preto nemôže mať za následok stratu uznania poľovnéhorevíru a nadobudnúť tým charakter nového uznania poľovného revíru ako celku (zmeneného rozšírením
jeho hraníc).
20. Taký výklad podporuje aj ust. § 88 ods. 5 zákona o poľovníctve, podľa ktorého poľovné revíry uznané

do 31. augusta 2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona. Zákonodarca tak ex
lege bez ďalšieho zabezpečil poľovným revírom uznaným podľa predchádzajúcej právnej úpravy právnu
kontinuitu tým spôsobom, že im, napriek nesplneniu všetkých podmienok podľa § 3 ods. 3 nového
zákona o poľovníctve, priznal aj po 01.09.2009 (od účinnosti zákona č. 279/2009 Z. z.) postavenie
riadne uznaných poľovných revírov. Toto medzi žalobcami a žalovaným sporné nebolo. Spätne to už

zvrátiť nemožno, nakoľko intertemporálne ustanovenia zákona o poľovníctve sa okamihom účinnosti
zákona (01.09.2009) do budúcnosti právne vyčerpali a tento revír sa aj po 01.09.2009 riadne užíval, čo
taktiež nebolo sporné. Dôvody pre zánik uznania poľovného revíru Lukavica neboli a vychádzajúc zo
zásady právnej istoty účastníkov právnych vzťahov je potrebné rešpektovať, že revír bol riadne uznaný
a následne zákonom daný na roveň poľovným revírom podľa nových pravidiel.
21. Pokiaľ z ust. § 88 ods. 5 zákona o poľovníctve plynie zachovanie poľovných revírov uznaných podľa

predchádzajúcej právnej úpravy, hoci nemuseli spĺňať podmienky podľa § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve
(takáto podmienka z prechodných ustanovení neplynie), systematicky je nevyhnutné relativizovať tiež
požiadavku plynúcu z ust. § 10 ods. 1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého možno žiadosť o zmenu
hranícpoľovnéhorevírupodať,akvdoterajšomrevíriponavrhnutejzmenezostanúdodržanépodmienky
podľa§3alebosadosiahnedodržanietýchtopodmienok.Ináinterpretáciauvedenýchvzájomnefunkčne

prepojených ustanovení zákona o poľovníctve by nepripúšťala dosiahnutie zachovania uznaných
poľovných revírov, ktoré bolo účelom prijatia právnej úpravy ust. § 88 ods. 5 zákona o poľovníctve.
Iný účel alebo iný pohľad na také poľovné revíry z normatívneho textu zákona, vrátane prechodných
ustanovení, nevyplýva. V prípade, ak by bolo vôľou zákonodarcu z rôznych dôvodov limitovať celkovú
najnižšiuvýmerupoľovnýchrevírovuznanýchpredúčinnosťouzákona,tentozámerbysazrejmeprejavil

v normatívnej podobe textu zákona o poľovníctve, čo sa nestalo. Naopak, pokiaľ bolo jedným z účelov
nového zákona o poľovníctve zachovanie dovtedy uznaných poľovných revírov, ktorý zákon zmenu
ich hraníc explicitne nezakazuje, takéto vymedzenie účelu zákona implikuje zachovanie všetkých práv
a povinností (v rovnakom rozsahu a obsahu), ktoré zákon spája s poľovným revírom podľa nového
zákona o poľovníctve. Teda aj právo na zmenu hraníc poľovného revíru. Vzhľadom na uvedené žalobné

námietky týkajúce sa porušenia § 10 ods. 1 v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve dôvodné
neboli.
22. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s
názormi žalobcov, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, tzn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri

hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným
v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného
názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia. V rámci týchto žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia v čom
sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, čo za žalobcov správny
súd nemohol urobiť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať ich, ani rozhodovať
na základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).
II. Kasačná sťažnosť žalobcu v 2. rade, stanovisko ďalších účastníkov 8. a 11. rade

a) kasačná sťažnosť
23. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca 2. v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, kde
namietal, že:
- inštitút Valnej hromady zákon o poľovníctve nepozná a nepozná ho ani právny poriadok Slovenskej

republiky a teda je na mieste otázka, ako je možné, že orgán štátnej správy má také hrubé nedostatky
v právnom povedomí. Jediný právny inštitút, ktorý má oprávnenie na zmenu pomerov vo veci zmien
hraníc poľovných revírov je Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a to sa podľa horeuvedenej
notárskej zápisnice vôbec nekonalo. Na uvedenej „Valnej hromade” sa nezúčastnili zástupcovia
Slovenského pozemkového fondu a ani Lesov SR š.p.

- žalovanýnedodržalznenieatoust.§5zákonaopoľovníctve,ktoréjasnestanovujepodmienkykonania
Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zo znenia § 5 cit. zákona je zrejmé, že je vylúčené,
aby sa konalo Zhromaždenie na časť revíru alebo len na akési vopred určené územie, kde sa umelo
vytvoria podmienky tak, aby bolo možné získať väčšinu a následne žiadať o odtrhnutie takého územiaa jeho pričlenenie k inému poľovnému revíru. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa podľa
ust. 5 môže konať len v novovytváranom poľovnom revíri alebo v uznanom poľovnom revíri.
- podľa sťažovateľa žalovaný konal nezákonne aj z dôvodu, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Okresného úradu Zvolen č. OU-ZV-PLO-2019/000176 zo dňa 13.06.2019 a tým vykonal zmenu hraníc
poľovného revíru v čase platnosti užívacích zmlúv v oboch dotknutých revíroch, čo odporuje zneniu
zákona a to ust. 9 písm. a) na ktoré sa užívateľ odvolával pri svojej žiadosti na zmenu hraníc poľovného
revíri, nakoľko toto rozhodnutie žalovaného mení hranice poľovných revírov v čase, keď sú v oboch z
nich riadne a právoplatne zaevidované Zmluvy o užívaní poľovného revíru a užívateľ PR Vlkanová, teda

žalobca č. 2, neudelil súhlas so zmenou hraníc poľovného revíru.
- vlastníci poľovných pozemkov prejavili svoju vôľu na riadnom Zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov uznaného poľovného revíru Vlkanová a trvajú na tom, aby sa tento nedelil a aby poľovné
pozemky takýmto nezákonným spôsobom neboli pričlenené do PR Lukavica; rozdielnej výšky náhrady
za užívanie poľovných revírov Vlkanová a Lukavica čím by došlo k poškodeniu jednak zákonom
garantovaných práv vlastníkov poľovných pozemkov, a rovnako im spôsobilo aj nemalú finančnú ujmu.

- zákon o poľovníctve vyslovene stanovuje (§ 5 ods. 7), že „Zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov
poľovných pozemkov podľa tohto zákona. ", no v tomto prípade došlo k zvoleniu „splnomocnených
zástupcov”, t. j. tieto osoby ani nemohli podať žiadny návrh na začatie správneho konania, nakoľko
žiadny splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov zvolený nebol a rovnako nebol určený aj rozsah

splnomocnenia.
- je všeobecne akceptovanou právnou praxou (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16Co/39/2020-742, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/109/2019- 591, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k.17Co/425/2016 - 182, atď.), že práve civilné súdy zamietajú žaloby o určenie
neplatnosti právnych úkonov ( o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení, o určenie

neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia, o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru atď.)
práve na základe skutočnosti, že nie je možné podľa ustanovení Civilného sporového poriadku takúto
žalobu vôbec podať, nakoľko absentuje zákonný odkaz, resp. zákonná možnosť, vyžadovaná podľa
137 písm. c), d) CSP t. j., že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. V prípade, ak by bol právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici akceptovaný, nastolila
by sa právna prax, ktorá by bola ukážkovým stavom denegatio iustitiae, nakoľko by neexistovala právna
možnosť súdnej ochrany pred nezákonným konaním zvolávateľov zhromaždení (v tomto prípade „Valnej
hromady”), ba dokonca by im bola poskytnutá právna ochrana zo strany správneho orgánu.

- sťažovateľ poukázal na fakt, že notár zaznamenáva do zápisnice presný opis deja, ale jeho úlohou
nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali a ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so
zákonom. Notár teda neoveruje samotný obsah Zhromaždenia „Valnej hromady”, ale len jeho priebeh a v
žiadnom prípade nie je oprávnený do deja nijako zasiahnuť a teda nemôže ani ako nepriamo naznačuje
Krajský súd v Banskej Bystrici, „garantovat“ vyššiu právnu silu alebo vyšší stupeň hodnovernosti údajov,

dokumentov, vyhlásení či stanovísk zvolávateľov či jeho účastníkov. Poukázal pritom na rozsudok NS
SR spis. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018.
- záverom za najzávažnejšie pochybenie súdu považoval sťažovateľ porušenie ust. § 10 ods. 1 v
spojitosti s ust. § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve s tým, že PR Lukavica nedosahuje zákonom predpísanú
výmeru minimálne 1000 ha v oblasti s chovom srnčej zveri. Argumentácia prechodnými ustanoveniami

zákona o poľovníctve je v tomto prípade neprípustná, nakoľko zákonodarca ňou len a výlučne prebral
už existujúci právny stav. Bolo vysloveným prianím zákonodarcu (čo vyplýva aj z dôvodovej správy
k zákonu), aby po 01.09.2009 nemohol vzniknúť poľovný revír o menšej výmere ako 1000 ha. Z
uvedeného je zjavné, že nakoľko rozhodnutie bývalého Lesného úradu Zvolen č. Poľov. 365/31/92 zo
dňa 13.10.1993 o uznaní poľovného revíru č. 18 Lukavica právoplatnosťou napádaného rozhodnutia

zaniklo, že sa jedná o nový poľovný revír a teda nové rozhodnutie o jeho uznaní, ktoré je v rozpore zo
zákonom.
b) vyjadrenie ďalších účastníkov 8. a 11.
24. Ďalší účastníci v 8. a 11. rade podali zhodné vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti a považovali za
nesprávny názor sťažovateľa, že platnosť uznesení zhromaždenia nemožno napadnúť civilnou žalobou.

Ako príklad prikladá rozsudky Krajských súdov - z týchto však nevyplýva nemožnosť takúto žalobu
podať, ale skôr nesprávny postup sťažovateľa v daných konaniach (absencia naliehavého právneho
záujmu, neúplný rozsah žalovaných). Takúto žalobu je možné podať aj v civilnom súdnom konaní, avšak
táto musí byť podaná včas (t. j. pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu),oprávnenou osobou s naliehavým právnym záujmom, a za splnenia všetkých zákonných náležitostí.
Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na naliehavý právny záujem, síce správne uvádza, že tento nie je nutné
preukazovať pokiaľ vyplýva z osobitného predpisu, avšak to neznamená, že takúto žalobu nie je možné

podať. Podať ju možno aj pokiaľ ten čo ju podáva preukáže naliehaví právny záujem, pričom zákon len
určuje, že tento záujem sa nemusí preukazovať pokiaľ už vyplýva z osobitného predpisu.
25. Sťažovateľ v tomto konaní nenapáda rozhodnutie o uznaní poľovného revíru, ale napáda
rozhodnutie, ktorým dochádza k zmene - rozšíreniu jeho hraníc, a teda aj k zvýšeniu jeho výmery,
ktorá už pred zmenou hranice bola pod 1000 ha (ako to umožňuje ustanovenie § 80, ods. 5 zákona

o poľovníctve). Sťažovateľ síce odkazuje na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej
republiky, paradoxné potom je, že sa mu nepáči, aby o svojich pozemkoch rozhodovali priamo ich
vlastníci. Nie ktokoľvek ale len a výlučne vlastník pozemku má právo rozhodovať o svojom pozemku a o
tom,doktoréhorevírubudezačlenený-takakotonakoniecpredpokladáajsamotnýzákonopoľovníctve
(§ 5 ods. 4). Podľa názoru sťažovateľa je vylúčené, aby sa konalo zhromaždenie vlastníkov len na
časť územia, resp. na vopred určené územie, lebo údajne inak sa môžu vytvoriť podmienky na presun

predmetného územia z jedného revíru do druhého. Aj v tomto prípade sa jedná o absolútne nesprávny,
účelový a ústavne nekomfortný výklad zákona. Ustanovenie § 5, ods. 4 zákona o poľovníctve totiž
uvádza: „Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov
poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov

navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru."
III. Konanie pred kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň

vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
27. Podľa § 3 zákona o poľovníctve

(1) Pri uznávaní poľovného revíru okresný úrad prednostne prihliada na životné potreby zveri tak, aby
zver v poľovnom revíri mala
a/ primerané zdroje prirodzenej potravy a vody,
b/ zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a vývoja,
c/ vytvorené podmienky na prirodzený pohyb, úkryt a pokoj.

(2) Hranice poľovného revíru musia byť v teréne zreteľné tak, aby
a/ ak je to možné, sa kryli s prírodnými hranicami alebo v prírode zreteľnými hranicami,
b/ súčasťou poľovného revíru neboli pre zver nebezpečné alebo neprekonateľné prekážky, ktoré
zabraňujú zveri vo voľnom pohybe,
c/ poľovné pozemky, z ktorých je poľovný revír uznaný, boli celé zahrnuté do niektorého poľovného

revíru, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Okresný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov,
ktoré spĺňajú podmienky podľa odsekov 1 a 2 a dosahujú výmeru najmenej
a/ 1 000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri,
b/ 2 000 ha v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.

(4) Pri uznávaní poľovného revíru vykoná okresný úrad obhliadku navrhovaných hraníc poľovného revíru
a v prípade potreby vykoná zaokrúhlenie jeho hraníc tak, aby poľovný revír zodpovedal podmienkam
riadneho poľovníckeho hospodárenia.
(5) Na zaokrúhlenie hraníc poľovného revíru môže okresný úrad pričleniť alebo odčleniť poľovné
pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru, na ktorého užívanie je uzatvorená zmluva o

užívaní poľovného revíru (ďalej len "zmluva"). Pri zaokrúhľovaní hraníc poľovného revíru nie sú určujúce
hranicekatastrálnychúzemíanivlastníckehranice.Pričlenenépozemkymôžutvoriťnajviac10%výmery
navrhovaného poľovného revíru.
(6) Za splnenie podmienok na riadne poľovnícke hospodárenie sa na účely tohto zákona považuje
splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 3.

(7) Poľovné pozemky, ktoré nedosahujú výmeru podľa odseku 3 a ktoré sa nepoužijú na vytvorenie
poľovného revíru, pričlení okresný úrad k susednému poľovnému revíru.
28. Podľa § 4 zákona o poľovníctve(1) Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z
ktorého má byť poľovný revír uznaný, na príslušný okresný úrad.
(2) Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z
ktorých má byť poľovný revír uznaný.
(3) Ak poľovné pozemky navrhnuté na uznanie za poľovný revír ležia v obvode pôsobnosti viacerých
okresných úradov, dotknutými správnymi orgánmi sú okresné úrady, v ktorých pôsobnosti leží menšia
časť poľovných pozemkov.

(4) Žiadosť o uznanie poľovného revíru obsahuje:
a/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum
narodenia fyzickej osoby alebo vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorých žiadosť sa poľovný revír
uznáva,
b/ doklad o vlastníctve k poľovným pozemkom, z ktorých má byť poľovný revír uznaný,
c/ grafickú identifikáciu poľovných pozemkov a mapový zákres navrhovaných hraníc poľovného revíru

na katastrálnej mape v mierke 1: 2880 alebo 1: 2000 a na mape poľovného revíru vo formáte A3,
d/ opis hraníc navrhovaného poľovného revíru,
e/ notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a ktorá
obsahuje uznesenie o schválení žiadosti na uznanie poľovného revíru prijaté nadpolovičnou väčšinou
vlastníkov poľovných pozemkov, počítaných podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť

poľovný revír uznaný; notárska zápisnica sa nevyžaduje, ak je vlastníkom poľovných pozemkov jediná
osoba.
(5)Vrozhodnutíouznanípoľovnéhorevíruokresnýúraduvedienázovpoľovnéhorevíru,celkovúvýmeru
poľovného revíru a jej členenie podľa skupín vlastníctva, druhu pozemkov, ich výmery a opis hraníc.
Prílohou rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je mapa poľovného revíru vo formáte A3.

(6) Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri
potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad
rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24
ods. 1 a § 26 účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu.
(7) Vlastník pozemku, ktorý bol zaradený do poľovného revíru, môže požiadať o vyhlásenie pozemku

za nepoľovnú plochu okresný úrad. Okresný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní, ak je pozemok
a/ jednoznačne identifikovaný, napríklad geometrickým plánom,
b/ v teréne zreteľne označený,
c/ zrušené od 1.7.2013.
(8) Ak pozemok prestal spĺňať podmienky nepoľovnej plochy alebo ak zanikli podmienky, pre ktoré bol

vyhlásený za nepoľovnú plochu, okresný úrad ho vyhlási za poľovný pozemok a súčasne z vlastného
podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru.
29. Podľa § 5zákona o poľovníctve
(1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").

(2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6)
(3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len
"zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou
pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach
obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

(4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov
poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
(5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a

sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných
pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis
do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je
listina prítomných.

(6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
(7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania
vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.a/ po zániku zmluvy v dotknutých poľovných revíroch,
b/ v čase platnosti zmlúv v dotknutých poľovných revíroch, ak so zmenou súhlasia užívatelia týchto
poľovných revírov a vlastníci dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa §

5; dotknutými poľovnými pozemkami sú tie, ktoré majú byť začlenené do iného poľovného revíru,
c/ v čase platnosti zmlúv v jednom poľovnom revíri, ak so zmenou súhlasí užívateľ tohto poľovného
revíru a vlastníci všetkých dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa § 5.
30. Podľa§ 10 zákona o poľovníctve
(1) Žiadosť o zmenu hranice uznaného poľovného revíru podľa § 9 môže podať vlastník poľovného

revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru, ak v doterajšom poľovnom revíri, po navrhnutej
zmene poľovného revíru, zostanú dodržané podmienky podľa § 3 alebo sa dosiahne dodržanie týchto
podmienok pričlenením zostávajúcich poľovných pozemkov k susednému poľovnému revíru.
(2) Na konanie o zmene hranice poľovného revíru je miestne príslušný okresný úrad, ktorý pôvodný
poľovný revír uznal.
(3) Ak poľovné pozemky navrhnuté na zmenu ležia v obvode pôsobnosti viacerých okresných úradov,

okresné úrady, v ktorých pôsobnosti ležia časti dotknutých poľovných pozemkov, sú dotknutými
správnymi orgánmi.
(4) Žiadosť o zmenu hranice poľovného revíru obsahuje údaje podľa § 4 ods. 4 okrem písmena b), kde
sa vyžadujú údaje len o dotknutých poľovných pozemkoch.
(5)Vrozhodnutíozmenehranicepoľovnéhorevíruokresnýúraduvedienázovpoľovnéhorevíru,celkovú

novú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa druhu pozemkov, výmery a opis hraníc. Prílohou
rozhodnutia je mapa poľovného revíru vo formáte A3.
(6) Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru stráca platnosť
predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru.
(7) Ak je v dotknutom poľovnom revíri užívanie revíru postúpené zmluvou, upraví sa užívanie poľovného

revíru dodatkom k zmluve.
31. Podľa § 11 zákona o poľovníctve
(1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje
vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa
§ 5.

(2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať
poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie
môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
(3) Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.
32. Podľa § 80 ods. 5 zákona o poľovníctve poľovné revíry uznané do 31. augusta 2009 sa považujú

za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
33. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť,

že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie
je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ
namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.
34. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa, ktorá poukazovala na ust. § 5
zákona o poľovníctve s tým, že zákon inštitút „Valnej hromady“, ktorá sa mala konať dňa - nepozná.

Aj podľa kasačného súdu ide len o formálny nedostatok a písomná forma osvedčujúca priebeh
zhromaždenia vlastníkov vo forme notárskej zápisnice bola zachovaná. Správne pritom krajský súd
uviedol, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný sú povinní zaoberať sa v rámci hodnotenia dôkazov
aj tým, či predložené zákonom vyžadované podklady sú spôsobilé pre ďalší postup a či sú teda
súladné so zákonom. Kasačný súd dodáva, že činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným

oprávnením v zmysle príslušných ustanoví zákona o poľovníctve nie je iba automatická, majúca
formálno-technický charakter. Správny orgán vykoná evidenčný úkon až po preskúmaní podmienok
jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na
príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto
zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Námietka o nedostavení sa niektorých vlastníkov na zhromaždenie

z dôvodu „domnienky, že sa jednalo o právne nerelevantný úkon, nakoľko nemal zákonom predpísanú
formu“-bolaibahypotetickáavrozporelistinamizaloženýmivadministratívnomspise(Verejnávyhláška
zvolávateľov z 05.11.2013 a Pozvánka na zhromaždenie vlastníkov). Bez právneho významu odznela aj
námietka o neúčasti zástupcov Slovenského pozemkového fondu a Lesov š.p., pretože ide o subjekty,ktoré nenamietali porušenie vlastných subjektívnych práv. Správna žaloba má prísne individuálny
charakter, t. j. že žalobca môže namietať iba porušenie subjektívnych práv jemu vlastných, nie tretích
osôb. Ako už poznamenal krajský súd, pokiaľ v danom prípade dosiahnuté kvórum a uznesenie bolo

schválené zákonom požadovanou väčšinou, je nepodstatné, že sa zhromaždenia nezúčastnili niektorí
vlastníci alebo správcovia poľovných pozemkov, ktorých výmera predstavuje menšinu.
35. Neopodstatnená bola aj námietka sťažovateľa o porušení znenia ust. § 5 zákona o poľovníctve
s tým, že je vylúčené, aby sa konalo zhromaždenie na časť revíru alebo len na akési vopred určené
územie, kde sa umelo vytvoria podmienky tak, aby bolo možné získať väčšinu a následne žiadať o

odtrhnutietakéhoúzemiaajehopričleneniekinémupoľovnémurevíru.Kasačnýsúduvádza,žeust.§9v
spojení s § 10 zákona o poľovníctve umožňuje vlastníkom poľovných pozemok rozhodnúť sa, do ktorého
poľovného revíru budú ich pozemky zahrnuté. Z ust. § 5 ods. 3, 4 a 5 zákona o poľovníctve vyplýva, že
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých je vytvorený uznaný poľovný revír rozhoduje
o zmene jeho hraníc. Pritom ods. 4 jednoznačne upravuje, že zhromaždenie je uznášaniaschopné,
ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery

pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou
väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného
revíru. Zmena hraníc uznaného poľovného revíru tak predstavuje v podstate zmenšenie celkovej výmery
pôvodného poľovného revíru a zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zúčastňujú tí vlastníci
poľovných pozemkov, ktoré sú navrhované na začlenenie od iného poľovného revíru.

36. Sťažovateľ považoval za najzávažnejšie pochybenie porušenie ust. § 10 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve, pretože orgány verejnej správy ignorovali skutočnosť, že
revír Lukavica nedosahuje zákonom predpísanú výmeru minimálne 1000 ha v oblasti s chovom srnčej
zveri. Kasačný súd v nadväznosti na uvedenú námietku akceptuje výklad, ktorý poskytol krajský súd
a ktorý je plne preskúmateľný. Konanie o zmene hraníc poľovného revíru primárne sleduje možnosť

rozšírenia, resp. zúženia územia poľovného revíru. Správny orgán vrchnostenským spôsobom rozhodne
otom,čisúsplnenéhmotnoprávneaprocesnoprávnepodmienkynazmenuhranícvuznanompoľovnom
revíri. Konanie sa začína na návrh. Navrhovateľom je buď vlastník poľovného revíru, alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru. V návrhu musí navrhovateľ uviesť aj presnú identifikáciu poľovných
pozemkov, z ktorých majú byť k pôvodnému poľovnému revíru pričlenené, resp. majú byť od neho

odčlenené. V odôvodnení návrhu je potrebné uviesť aj splnenie hmotnoprávnych kritérií, a to: a)
existencia súhlasu vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 9 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve v
predpísanej forme (formou notárskej zápisnice) a súčasne b) splnenie podmienok obsiahnutých v § 3 cit.
zákona vo všetkých dotknutých poľovných revíroch. Zároveň je možné prijať taký interpretačný záver,
že podmienky obsiahnuté v § 3 zákona o poľovníctve (najmä zachovanie potrebnej výmery) musia byť

splnené aj v poľovnom revíri, ku ktorému sa pričleňujú poľovné pozemky, a aj v poľovnom revíri, od
ktorého sa tieto odčleňujú.
37. Podľa kasačného súdu je nevyhnutné prihliadnuť aj na osobitnú skutkovú okolnosť tohto prípadu,
kedy poľovný revír Lukavica vznikol uznaním v roku 1993, na základe rozhodnutia úradu Zvolen č. poľov
356/31/92 zo dňa 13.10.1993 a v súlade s platnou právnou úpravou v tom čase. Z ust. § 80 ods. 5

zákona o poľovníctve pritom vyplýva, že poľovné revíry uznané do 31. augusta 2009 sa považujú za
poľovné revíry uznané podľa tohto zákona. Zákon takto ex lege zabezpečil status a právnu kontinuitu
uznaným revírom podľa pôvodnej právnej úpravy a aj napriek nesplneniu podmienok podľa § 3 ods.
3 zákona im priznal aj po 01.09.2009 postavenie uznaných poľovných revírov. Uvedené znamená, že
takýmto spôsobom mali dotknuté subjekty garantované nadobudnuté práva a povinnosti, čo sa vzťahuje

aj na poľovný revír Lukavica. Je preto možné súhlasiť so záverom krajského súdu v tom zmysle (str.
24 a 25 rozsudku), že podmienku upravenú § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve je nevyhnutné v tejto veci
relativizovať vo vzťahu so žiadosťou o zmenu hraníc poľovného revíru, kedy sa k poľovnému revíru
Lukavica pričlenia naviac ďalšie pozemky. Kasačný súd preto dodáva, že ak zákon garantoval status
poľovného revíru aj pri nižšej výmere (ak teda bol revír uznaný do 31.08.2009), tak pri neakceptovaní

tohto právneho stavu po pričlenení ďalších pozemkov by sa poprel záujem sledovaný zákonodarcom,
ako aj legitímne nadobudnuté práva a povinnosti subjektu, ktorý je ich nositeľom. Práve ochrana
subjektívnych práv vo verejnej správe je nosným pilierom správneho súdnictva s tým, že opačná
interpretácia príslušných ustanoví (§ 10 ods. 1, § 3 ods. 3 a § 80 ods. 5 zákona o poľovníctve) pri
zmene hraníc poľovného revíru Lukavica by túto konštrukciu spochybnila. Na druhej strane uvedenou

interpretáciou kasačný súd nespochybňuje fakt, že vo všeobecnosti platí a má sa uplatňovať podmienka
ustanovená § 3 zákona o poľovníctve, t. j. potrebná výmera musí byť zachovaná aj v poľovnom revíri,
ku ktorému sa pričleňujú poľovné pozemky, a aj v poľovnom revíri, od ktorého sa tieto poľovné pozemky
odčleňujú.38. Vo zvyšku (námietka podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP) kasačná sťažnosť kopírovala žalobu a
na tieto časti námietok patrične reagoval krajský súd, preto kasačný súd nepovažoval za nevyhnutné
uvádzať duplicitnú argumentáciu. Hoci je možné súhlasiť so sťažovateľom v tom zmysle, že žaloby o

určenie právnej skutočnosti (s výnimkou určenia práva, napr. vlastníckeho práva k veci) sú prípustné len
vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis (napr. určenie neplatností skončenia pracovného pomeru podľa
Zákonníka práca, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka) a v iných prípadoch je podanie
takejto žaloby neprípustné (napr. uznesenia NS SR spis. zn. 6Cdo/15/2017, spis. zn. 6Cdo/30/2018,
spis. zn. 5Obo/12/2018 a spis. zn. 4Cdo/17/2019), posúdenie tejto parciálnej otázky nemalo v

konečnom dôsledku vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom k otázke evidenčného úkonu a
posudzovaní predložených dokumentov zo strany orgánu verejnej správy sa kasačný súd vyjadril vyššie.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je
s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.
40. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po
splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych

spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším
účastníkom konania trovy kasačného konania nevznikli, preto im ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP
v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2
SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.