Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209054
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125209054.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpená právnym
zástupcom: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, Trnava, IČO: 47 237 554, proti
žalovanému: ACCAY s.r.o. so sídlom Horná 37, Banská Bystrica, IČO: 36 613 002, o určenie neplatnosti
skončenia nájomného vzťahu, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 26.11.2025 domáhala voči
žalovanému určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 07.10.2025 a existencie trvania
nájomného vzťahu k bytu č. 3.2, nachádzajúceho sa na 3. NP apartmánového domu, súp. č. 59,

zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. D., obec D., okres E., a to od 01.12.2019 na dobu neurčitú.

2. Žalobkyňa po podaní žaloby následne doručila súd dňa 27.11.2025 návrh, ktorým sa domáhala
nariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanému(prenajímateľovi)zákazvykonávať
voči žalobkyni (nájomcovi) akékoľvek úkony smerujúce k jej vysťahovaniu, vyprataniu priestorov po
30.11.2025, ktoré užíva alebo bráneniu v pokojnom užívaní, vrátane fyzického alebo administratívneho

zásahu brániaceho užívaniu (najmä odpojenia energií, uzamykania vstupu alebo bráneniam prístupu)
predmetu nájmu, a to až do právoplatného ukončenia konania súdneho konania vo veci samej vedenej
Okresným súdom Trnava, sp. zn. 101C/72/2025.

3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, žalobkyňa je spotrebiteľ,
nájomca, ktorý odplatne užíva predmet nájmu - byt č. 3.2, nachádzajúci sa na 3. NP apartmánového

domu, súp. č. XX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. D., obec D., okres E., a to za účelom bývania
a riešenia svojej bytovej otázky. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá poskytuje predmet nájmu
do užívania v rámci svojej podnikateľskej činnosti za odplatu, prenajímateľ je vlastníkom predmetu
užívania. Žalobkyňa užíva predmet nájmu dlhodobo, súvisle a nepretržite, riadne zaň platí nájomné
(odplatu), čo potvrdil aj žalovaný vo ,,Výpovedi z nájmu zo dňa 07.10.2025“. Žalobkyňa stále nájomné
uhrádza. Podľa vlastných slov žalobkyne, samotná žalobkyňa užívala predmet nájmu v období od

01.06.2019 do 30.11.2019 na základe Zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzatvorenej medzi žalobkyňou
ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom dňa 01.06.2019 podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o
krátkodobom nájme bytu, pritom podľa článku II. ,,Doba nájmu a rozsah užívania“ sa doba krátkodobého
nájmu uzatvorila na dobu určitú od 01.05.2019 do 30.11.2019, so skúšobnou dobou dva mesiace.
Vychádzajúc zo skutkového stavu veci, po ukončení doby trvania podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o
krátkodobom nájme bytu, nedošlo zo strany účastníkov konania k písomnému predĺženiu užívania

predmetu nájmu (ustanovenie 53 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu) – ako krátkodobý
nájom, tak ako to zákon o krátkodobom nájme vyžaduje. Žalovaný ani žalobkyňu nevyzval k tomu, abyvypratala predmet nájmu, nevrátil jej depozit a naďalej poberal nájom teda ani prenajímateľ nepodnikol
kroky smerujúce k tomu, že by viac nechcel priestor prenajať žalobkyni, a teda žalobkyňa má za to,
že konkludentne účastníci záväzkového vzťahu uzatvorili počnúc dňom 01.12.2019 nájomnú zmluvu na

dobu neurčitú (nedohodli na dobe nájmu) v zmysle Občianskeho zákonníka, tak ako to bližšie právne
odôvodňuje žalobkyňa v žalobnom návrhu v súdnom konaní vedenom Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 101C/72/2025. Žalovaný počnúc od 01.12.2019 ako prenajímateľ akceptoval ďalej užívanie
predmetu nájmu žalobkyňou ako nájomcom, ktorá mu aj riadne platila a doteraz aj stále platí dohodnutú
odplatu, umožňoval jej užívanie predmetu nájmu a prijímal platby nájomného. Podľa žalobkyne je

tak logické vyvodiť z tohto skutkového stavu záver, že týmto navrhovateľka a odporca prejavili vôľu
smerujúcu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli
strany konania prejaviť. Dňa 07.10.2025 žalovaný doručil žalobkyni listinu označenú ako ,,Výpoveď z
nájmu bytu“, kde žalovaný uviedol, že nemá záujem o ďalšie predĺženia a obnovenie nájomného vzťahu.
Právny zástupca žalobkyne vyzval listom zo dňa 13.10.2025 žalovaného k predloženiu nájomnej zmluvy,
z ktorej vyplýva ukončenie nájmu, tak ako to žalovaný uviedol v listine označenej ako ,,Výpoveď z

nájmu bytu“ zo dňa 07.10.2025. V rámci mimosúdnej komunikácie žalovaný síce naoko prejavil záujem
na ďalšom poskytovaní a trvania nájomného vzťahu so žalovanou, ale neurobil žiadne právne kroky
smerujúce k späťvzatiu ,,Výpovede z nájmu bytu“.

4. Žalobkyňa ďalej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že aktuálny stav vytvára

bezprostrednú hrozbu zásahu do práv žalobkyne, predovšetkým strata bývania, hrozí vypratanie z
nehnuteľnosti, keďže samotný žalovaný ako prenajímateľ ukončil nájomný vzťah sporným spôsobom
a hrozí reálny zásah do bývania žalobkyne. Žalobkyňa z vyššie uvedených dôvodov, sa ocitla v stave
právnej neistoty a reálnej hrozby ťažko napraviteľnej ujmy (doslova zostane na ulici), a ako slabšia
strana sporu sa dovoláva týmto návrhom na vydanie neodkladného opatrenia dočasnej ochrany jej

práva na bývanie. Svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodňuje aj tým, že má dôvodnú
obavu, že ju prenajímateľ kedykoľvek vyhodí z predmetu nájmu a nebude mať kam ísť bývať, keďže ani
adekvátne nereaguje na protinávrh žalobkyne uzatvoriť vec mimosúdne. Naliehavosť potreby právnej
úpravy žalobkyňa vidí v tom, že sa ocitla v právnej neistote a do doriešenia sporu vo veci samej je
potrebné zo strany súdu dočasne autoritatívne zasiahnuť do vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom.

Z dôvodu opatrnosti a aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
zabezpečení sa pred hroziacim zásahom do práv žalobkyne (žalovaný považuje ukončenie nájmu
k 30.11.2025 za správne, hoci žalobkyňa nesúhlasila s ukončením nájomného vzťahu) a hroziacimi
úkonmi smerujúcimi k vysťahovaniu žalobkyne, vyhrážkami o ukončení nájmu, či inej snahy o ukončenie
užívania je potrebné dočasne chrániť práva a právom chránené záujmy žalobkyne (bytovú otázku),

žalobkyňa navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenom znení.

5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila ako listinné dôkazy Zmluvu
o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.06.2019, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. D., výpis z LV č. XXXX
pre kat. úz. D., výpoveď z nájmu zo dňa 07.10.2025, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia klienta

s výzvou na mimosúdne vyporiadanie právnej záležitosti s výzvou na predloženie dokladov zo dňa
13.10.2025 s podacími lístkami.

6. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa§327CSPaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní

od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd

pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

14. Žalobca musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť
nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v

konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania
vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a sporová strana ho musí vždy
osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv sporovej strany. Chýbajúceosvedčenie ohrozenia jej práva nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery sporových strán, pritom je
povinnýposkytnúťochranutomu,ktosavydanianeodkladnéhoopatreniadomáha,alevrámciústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (princíp proporcionality). Neodkladné opatrenie s ohľadom
na jeho charakter nemôže spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd sporových strán, lebo
rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

15. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 CSP. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. CSP v § 326
ods. 1 výslovne neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým

tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1, 3 CSP v rámci všeobecných
náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný
význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania
a bez výsluchu strán sporu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu
osvedčovania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca

osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie, ak sa mu na základe právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi a jeho návrh

by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

16. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu
ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva
postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť
dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo

veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného
opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým
títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie
subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych

skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút neodkladných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej
ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné

vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho
stavu.

17.Skutkovýaprávnystavsavkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaposudzujepodľanáležitostí

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžadovaných v § 326 CSP. Iba úplné, zrozumiteľné
a určité podanie tak umožňuje súdu rozhodnúť legitímnym spôsobom prostredníctvom individuálneho
aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany sporu, ak návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia má vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho
odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom zaoberal. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie musí

spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP, ako aj všeobecné náležitosti žaloby v
súlade s § 132 CSP. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 326 ods. 1 CSP. Petit
neodkladného opatrenia je obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia,v ktorom by mal žalobca uviesť, ako by mal súd rozhodnúť, resp. čo má súd vo výroku rozhodnutia
uviesť, nakoľko ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a
ako má rozhodnúť. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporovom

konaní je súd žalobným návrhom viazaný ( §216 CSP). Pokiaľ je žalobný petit nesprávny a vymedzenie
v ňom obsiahnutých práv a im zodpovedajúcich povinností je nepresné, neurčité, alebo nezrozumiteľné,
prevzatie takéhoto výroku do súdneho rozhodnutia by malo za následok nevykonateľnosť rozhodnutia.

18. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že petit

návrhu je formulovaný neurčito, nakoľko žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nedostatočne špecifikovala nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej má byť žalovanému uložený zákaz
vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k vysťahovaniu žalobkyne alebo vyprataniu nehnuteľnosti
( žalobkyňa uviedla len „priestorov, ktoré užíva“ alebo „predmet nájmu“ ), teda danú nehnuteľnosť bližšie
nešpecifikovala podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu

pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený.

19. Žalobkyňa zároveň nepreukázala hrozbu bezprostrednej ujmy, nakoľko medzi žalobkyňou a
žalovaným sa jedná o dlhodobý právny vzťah založený nájomnou zmluvou, pričom spornou je platnosť
výpovede z nájomnej zmluvy (žalobkyňa žalobou navrhuje určiť, že nájomný vzťah trvá). Nebol
preukázaný ani osvedčený žiadny skutkový stav, ktorý by odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami. Z obsahu návrhu a priložených dôkazov nevyplýva, že by žalovaný reálne

obmedzil alebo bezprostredne hrozil obmedzením výkonu práv žalobkyňu, ani že by jej vznikla alebo
hrozila ujma, ktorú by nebolo možné odvrátiť inak než nariadením neodkladného opatrenia. V prípade
nariadenia neodkladného opatrenia by nebola zachovaná zásada proporcionality, nakoľko žalovaný
je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom žalovanému by bol nariadením neodkladného
opatrenia znemožnený výkon jeho vlastníckych práv, vytvoril by sa nenávratný stav. Je povinnosťou

žalobkyne uviesť a opísať skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému a má poskytnúť ochrana. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila skutočnosť
opotrebenaliehavostižiadanéhoneodkladnéhoopatreniatak,žejepotrebnýbezprostrednýzásahsúdu,
ktorým sa upravia pomery strán.

20. Súd po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že návrh žalobkyne nesplnil zákonné
predpoklady podľa § 324 a nasl. CSP, keďže petit návrhu nebol formulovaný určito a zároveň žalobkyňa
neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným, ani obavu, že
exekúcia bude ohrozená (§325 ods. 1 CSP). Z predložených listín nevyplýva reálne ohrozenie jej

užívacieho práva ani nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol (výrok I.).

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.