Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100490
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100490.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXX, XXX XX D., 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., obaja právne
zastúpení: JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M., advokátka, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21,
010 01 Žilina, IČO: 52 346 897, proti žalovanej: Obec Klokočov, so sídlom Klokočov č. 962, 023 22
Klokočov, IČO: 00 314 048, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o.,

so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.06.2025 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) elektronicky
doručená správna žaloba označená ako „Správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy“,
ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby správny súd určil, že konanie žalovanej, ktorým odňala žalobcom
postavenie účastníkov v konaní o vydanie povolenia umiestniť a uskutočniť stavbu „Rodinný dom,
dvojpodlažný RD so záhradou, účel – bývanie, vlastná fotovoltaniká, vl. žumpa, vl. vrt“, ale už na
pozemkoch parc.č.XXXX/XX E. XXXX/XX v k. ú. C., v ktorom ako stavebný úrad dňa 19.04.2022

vydal stavebné povolenie pod č. 222/2022/Ča, ktorým umiestnenie a uskutočnenie stavby „Rodinný
dom“ jeho umiestnením na pozemkoch parc. č. XXXX/XX E. XXXX/XX C KN v k. ú. C. povolila, bolo
nezákonné. Ďalej sa žalobcovia domáhajú, aby správny súd určil, že konanie žalovanej, ktorým o
žalobcami podaných námietkach proti stavebnému povoleniu zo dňa 19.04.2022 pod č. 222/2022/Ča,
nekonala ako o námietkach podaných opomenutými účastníkmi konania, bolo nezákonné. Na záver
žiadali, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia k dôvodom svojej žaloby uviedli, že žalovaná vážnym spôsobom pochybila a závažným
spôsobom zasiahla do ich práv, ktorým nezákonne, tzn. konaním v rozpore so zákonom, uprela
postavenie účastníkov konania, v ktorom rozhodovala o návrhu stavebníkov na vydanie územného
povolenia a stavebného povolenia na ich stavbu v susedstve s nehnuteľnosťami žalobcov. Žalobcovia
majú za to, že konanie žalovanej spočívajúce či už v nezákonnom odopretí postavenia žalobcov ako

účastníkov územného a stavebného konania, nesprávnom postupe v prípade následného doručenia
rozhodnutia žalobcom, procesnom postupe v prípade námietok, ktoré proti tomuto rozhodnutiu
žalobcovia podali, tak možno charakterizovať ako iný zásah žalovanej ako správneho orgánu, proti
ktorému sa nemali a nemajú žalobcovia možnosť účinne brániť. Z tohto dôvodu a v záujme možnosti
žalobcov uplatniť si oprávnený nárok na náhradu škody spôsobenej im žalovanou ako orgánom
verejnej moci, domáhajú sa žalobcovia touto žalobou vyslovenia nezákonnosti iného zásahu žalovanej

spočívajúceho vo vyššie identifikovaných nezákonných postupoch, konaniach a rozhodnutiach, ktorými
bolo zasiahnuté do práv žalobcov a tieto boli vážne porušené.3. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.08.2025 uviedla, že žalobcovia svojimi podaniami
nepreukázali, že odňatím im postavenia účastníkov konania, či už priamo alebo nepriamo, bolo

zasiahnuté do užívania rodinného domu súp. č. XXXX, ktorého sú žalobcovia vlastníkmi. Ďalej
zdôraznila, že právne relevantnou skutočnosťou je, že žalobcovia neuviedli žiadne dôvody, pre ktoré
sa cítia byť vydaným stavebným povolením priamo dotknutí na svojich užívacích právach v rodinnom
dome, ktorého sú vlastníkmi a ktoré nemohli namietať v dôsledku nesprávneho postupu stavebného
úradu. Žalovaná je toho názoru, že ak žalobcovia nepreukážu relevantnými dôkazmi zásah do užívania

ich nehnuteľnosti vydaním napadnutého stavebného povolenia, zásah orgánu verejnej správy nemohol
mať zásadný vplyv na rozhodnutie. Ďalej žalovaná zdôraznila, že nakoľko sa počas niekoľkoročných
konaní tento zásah nepreukázal, opomenutie žalobcov ako účastníkov konania nemôže byť chápané
ako zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bol spôsobilý zapríčiniť vznik škody. Žalovaná má za to, že
za skutkových okolností daného prípadu sa jedná o porušenie malej intenzity, ktoré nebolo dôvodom
na zrušenie rozhodnutia, a teda nebolo podstatným porušením procesného právneho ustanovenia

stavebného zákona. Žalovaná namietala, že žalobcovia zmeškali lehotu na podanie správnej žaloby. V
tomto smere poukazovala na ustanovenia § 181 ods. 1, ods. 4 SSP. Uviedla, že stavebné povolenie,
ktorému predchádzal nesprávny úradný postup č. Výst.222/2022/Ča zo dňa 19.04.2022, nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.04.2022. Ak by sa aj lehota na podanie správnej žaloby počítala odo dňa
posledného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, tak rozhodnutie o mimoriadnom opravnom

prostriedku, ktorým sa nepovolila obnova konania, bolo vydané 19.11.2024. K námietke žalobcov
ohľadom nečinnosti zo strany obce žalovaná argumentovala, že nečinnosť nie je iným zásahom orgánu
verejnej správy. Na záver žalovaná uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú, že táto neplní reparačnú
ani inú ochrannú funkciu a navrhla ju zamietnuť.

4. Žalobcovia v replike zo dňa 30.09.2025 zdôraznili, že žalovaná s nimi nekonala ako s účastníkmi
a teda nenapravila svoje pochybenie ani v nadväznosti na podania, ktoré jej žalobcovia adresovali
ako opomenutí účastníci (odvolanie opomenutých účastníkov, návrh na obnovu konania) – teda,
keby skutočne daný stav bol dôsledkom iba pochybenia žalovanej pri doručovaní, žalovaná mala
možnosti toto pochybenie napraviť, avšak nekonala tak a nesprávnosť svojho postupu odmietala uznať.

Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že k danému spôsobu realizácie diela nemali možnosť
podať námietky, ani sa oboznámiť s projektovou dokumentáciou, práve v dôsledku konania žalovanej.
Zároveň však podľa nich platí, že k zámeru výstavby zo strany stavebníkov predložili žalovanej už v
minulosti viaceré dôvodné výhrady a aj následne v čase opakovane vznášali a upozorňovali na konanie
stavebníkov zasahujúce a obmedzujúce ich práva a záujmy a rovnako aj na konanie stavebníkov v

rozpore s vydaným stavebným povolením. Na záver žalobcovia uviedli, že žalovaná svojou nečinnosťou
umožnila stavebníkom realizovať stavbu i za stavu vedenia konaní, v ktorých sa domáhali ochrany
svojich práv, pričom v týchto konaniach bolo konštatované pochybenie na strane žalovanej.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 23.10.2025 okrem iného uviedla, že žalobcovia nešpecifikovali, akým

spôsobom už takmer postavená stavba na základe stavebného povolenia zasahuje do ich práv a
oprávnených záujmov. Z tohto sa žalovanej javí, že predmetná stavba v skutočnosti žalobcom ani
nijakým spôsobom neprekáža. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaná poukazovala na to, že
žalobcovia sa nevyjadrili k jej námietke týkajúcej sa premlčania lehoty na podanie správnej žaloby,
takže túto žalovaná považuje za nespornú a je toho názoru, že správna žaloba nebola podaná v

lehote stanovenej zákonom. Žalovaná konštatovala, že keďže v zmysle Správneho súdneho poriadku
lehotu na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť, nie je tu akákoľvek možnosť konvalidácie. Preto
je podľa nej potrebné správnu žalobu podľa ust. 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku
uznesením odmietnuť. Ďalej žalovaná považovala podanú žalobu za neprípustnú aj z toho dôvodu,
že ide o správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, no skutočnosti, ktoré žalobcovia

namietajú a odôvodňujú nimi tento iný zásah, nemožno v zmysle ustálenej judikatúry a právnej teórie
považovať za iný zásah. Záverom žalovaná ešte uviedla, že podanú správnu žalobu považuje za
neprípustnú aj z toho hľadiska, že má povahu subsidiarity voči iným prostriedkom ochrany práva,
žalobcovia podali žalobu v zmysle § 252 ods. 2 SSP, pre ktorej úspešnosť musí byť naplnená aj
podmienka, že počas trvania iného zásahu orgánu verejnej správy nebolo možné podať žalobu podľa

ust. § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Navrhla teda správnu žalobu odmietnuť ako podanú
oneskorene, prípadne rozhodnutím zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedla v písomných vyjadreniach.
6. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.7. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho
dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť

určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.

8. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.

9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná

oneskorene.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;

iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP: (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom

orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

13. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

14. Predtým, ako by správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, v rámci ktorého správny

súd posudzuje aj otázky, či namietaný postup orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy je
iným zásahom alebo ním nie je, prípadne, či takýto zásah predstavoval dotyk na subjektívnych právach
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo či bolo možné podať počas trvania zásahu tzv. negatórnu
žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy a ďalšie otázky dôvodnosti podanej žaloby, v súlade
s § 97 SSP je povinný skúmať a v danom prípade aj skúmal splnenie procesných podmienok, aby vôbec

mohol vo veci konať a rozhodnúť.

15.Procesnépodmienkypredstavujúzákonomstanovenépožiadavky,ktorýchabsenciamázanásledok
skončenie konania bez toho, aby sa správny súd zaoberal nárokom žalobcov vo veci samej. Procesné
podmienky správny súd skúma počas celého konania. Správny súd je povinný ex offo skúmať, či

sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, pričom jednou zo základných podmienok správneho
súdneho konania, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, je, že správna žaloba bola podaná v lehote
ustanovenej v § 256 SSP. Pre žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy platí, že musí byť
podaná v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, odkedy sa osoba dotknutá ňou namietaným iným
zásahom orgánu verejnej správy (žalobcovia) o ňom dozvedeli a súčasne aj v objektívnej dvojročnej

lehote odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

16. Rozhodujúcou z hľadiska plynutia objektívnej lehoty na podanie správnej žaloby proti inému zásahu
orgánu verejnej správy je skutočnosť, kedy nezávisle na úrovni znalosti žalobcov, došlo k vykonaniu
iného zásahu orgánom verejnej správy. Vedľa tzv. objektívnej lehoty na podanie správnej žaloby proti

inému zásahu orgánu verejnej správy Správny súdny poriadok stanovuje aj subjektívnu lehotu, začiatok
ktorej je určený subjektívne určenými atribútmi. Subjektívna lehota na podanie správnej žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy je dvojmesačná a podľa § 256 SSP začína plynúť odo dňa, keď sa
osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Objektívna a subjektívna lehotana podanie správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy tak začínajú plynúť a končia
nezávisle od seba a platí, že žalobný návrh treba uplatniť v čase, kedy plynú ešte obe lehoty, t. j. lehota
objektívna a v jej rámci lehota subjektívna. Márne uplynutie subjektívnej lehoty na podanie správnej

žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy má za následok oneskorenosť podania žalobného
návrhu, a to aj v prípade, ak žalobcom plynie ešte druhá (objektívna) lehota.

17. Správny súd konštatuje, že žalobcovia doručili správnu žalobu zo dňa 20.06.2025 správnemu súdu
dňa 26.06.2025. Správna žaloba bola podaná elektronicky a prijatá správnym súdom dňa 26.06.2025 (č.

l. 58-62 spisu). Preštudovaním obsahu administratívneho spisu, predloženého žalovanou k vyjadreniu
k žalobe, v rozsahu rozhodujúcom pre posúdenie včasnosti podania žaloby, správny súd zistil, že
správna žaloba žalobcov proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná oneskorene tak, ako
to namietala aj žalovaná.

18. Pokiaľ žalobcovia za iný zásah orgánu verejnej správy označujú odopretie im postavenia účastníkov

konania v stavebnom konaní, subjektívna dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby proti inému
zásahu orgánu verejnej správy začala plynúť najneskôr dňa 23.05.2022, kedy žalobcovia podali
podnet na vydanie protestu prokurátora, ktorým žiadali preskúmať rozhodnutie stavebného úradu Obce
Klokočov, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na parcele č. CKN
XXXX/XX E. XXXX/XX v k. ú. C. pre stavebníka F. G. a manželku, v ktorom to podnete adresovanom

prokurátorovižalobcovianamietali,žestavebnýúradvuvedenomstavebnomkonaníporušilustanovenie
§ 59 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,Stavebný zákon“), keďže neoslovil žiadnych účastníkov konania a vlastníkov susedných
nehnuteľností. Je nepochybne zrejmé z obsahu predmetného podnetu, že žalobcovia najneskôr dňa
23.05.2022 mali vedomosť o tom, že prebehlo konanie bez nich ako účastníkov konania.

19. V zmysle § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty - v danom prípade dňom, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. dňom,
kedy sa žalobcovia ako osoby dotknuté nimi označovaným zásahom orgánu verejnej správy dozvedeli

o tomto zásahu. Najneskôr dňom podania podnetu na vydanie protestu prokurátora, ktorým žalobcovia
žiadali preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie stavebného úradu, t. j. konkrétne dňom 23.05.2022,
začala plynúť zákonná subjektívna dvojmesačná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnejsprávy,nakoľkonajneskôrtýmtodňomsažalobcoviadozvedeli,žežalovanáimpodľaichnázoru
nezákonne odňala postavenie účastníkov konania.

20. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy podľa § 256 SSP pripadol na 25.07.2022 (pondelok - pracovný deň podľa § 69 ods. 5
SSP), pričom žalobcovia prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podali žalobu
elektronicky až dňa 26.06.2025 (č. l. 58 spisu).

21. Na základe uvedených skutočností tak správny súd musí konštatovať, že žaloba proti inému zásahu
orgánu verejnej správy bola podaná po uplynutí 2-mesačnej subjektívnej lehoty na jej podanie, dokonca
aj po uplynutí dvojročnej objektívnej lehoty, t. j. žaloba bola podaná oneskorene. Z tohto dôvodu správny
súd pri aplikácii ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP, žalobu odmietol.

22. Obiter dictum správny súd vo všeobecnosti uvádza, že ak je medzi účastníkmi konania sporné, či
namietaná činnosť resp. postup orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy je iným zásahom
alebo nie, prípadne, ak je sporné, či takýto zásah predstavoval dotyk na subjektívnych právach fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, alebo či bolo možné podať počas trvania zásahu tzv. negatórnu žalobu

proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tieto otázky správny súd posudzuje až pri meritórnom
posudzovaní veci a jeho záver sa premietne do konečného meritórneho rozhodnutia, keďže toto
posúdenie je otázkou dôvodnosti žaloby a nie otázkou existencie podmienok konania. Avšak predtým,
než by správny súd vôbec pristúpil k takémuto meritórnemu posudzovaniu, je podľa § 97 SSP
povinný najprv skúmať existenciu procesných podmienok a nakoľko v danom prípade bola žaloba

podaná oneskorene, bol správny súd povinný ju odmietnuť bez toho, aby skúmal jej dôvodnosť a teda
námietkami účastníkov konania týkajúcimi sa dôvodnosti žaloby sa správny súd nezaoberal.23. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

24. Podľa § 171 ods. 1, ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto
trov ostatným účastníkom konania.

25. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich
náhradu v zmysle § 170 písm. a) SSP, keďže správna žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil
podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti
rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri
listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis

s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní
urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).