Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200368
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: A. B. – Club Hotel
OLYMPIA, IČO:14 285 410, s miestom podnikania Partizánska 684/80, Poprad, právne zastúpeného:
JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100797883/2020 zo dňa 22.04.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov súdneho konania ani kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 26.06.2020 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100797883/2020 zo dňa 22.04.2020 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca
dane“) č. 102869089/2019 zo dňa 11.12.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca
dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 972,67 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2013 (t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 6 173,89 eur na sumu 3 201,22
eur). Žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu

dane a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie úplnej náhrady trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci

príslušný Správny súd v Košiciach.

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január2013,ovýsledkuktorejvyhotovilprotokolč.101695437/2018zodňa31.08.2018.Daňovákontrola
bola vykonané opätovne podľa ustanovenia § 44 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a

poplatkov ( daňový poriadok ) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) na
základe podnetu Finančného riaditeľstva SR č. 120539/2018 zo dňa 27.02.2018.4. Kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Colného úradu Prešov, pričom požiadavka na vykonanie
daňovej kontroly vychádzala zo záverov miestneho zisťovania vykonaného dňa 23.10.2017 na
predajnom mieste Club Hotel OLYMPIA v Poprade, počas ktorého zamestnanci Colného úradu Prešov

nadobudli dôvodné podozrenie z pozmeňovania kontrolných záznamov v elektronickej registračnej
pokladni (ďalej aj „ERP“). Predmetná ERP bola zabezpečená za účelom vykonania technickej expertízy,
ktorú následne vykonal Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy. Podľa
výsledkov technickej expertízy žalobca vykonával tlač falošných pokladničných dokladov vo veľkom
rozsahu a opakovane minimálne od 30.06.2008 do 23.10.2017.

5. Súčasťou administratívneho spisu je Žiadosť o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 22.01.2018
adresovaná správcovi dane zo strany Colného úradu Prešov, ktorej prílohou je Zápisnica o miestnom
zisťovaní č. 1406203/2017 zo dňa 23.10.2017 a Technická expertíza elektronickej registračnej
pokladnice č. 3449/2018 zo dňa 03.01.2018.

6. Správca dane v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. oboznámil splnomocneného zástupcu
žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 17.07.2018 so zisteniami správcu dane, ako aj s výsledkami
expertízy vykonanej na zabezpečenej ERP.

7. Protokol bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica zo

dňa 07.11.2018.

8. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102287469/2018 zo dňa 20.11.2018, ktorým určil žalobcovi rozdiel
v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 2 972,67 eur za zdaňovacie obdobie
január 2013 (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní: 6 173,89 eur; nadmerný odpočet

priznaný správcom dane: 3 201,22 eur; rozdiel v sume nadmerného odpočtu: 2 972,67 eur).

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100748487/2019 zo dňa 28.03.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane bola skutočnosť, že správca dane

dostatočne nezistil skutkový stav, pričom mu zároveň vytkol, že nereflektoval na návrhy žalobcu na
doplnenie dokazovania.

10. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie – vypočul bývalých
zamestnancov žalobcu, ako svedka vypočul C. D. E., zamestnanca Asseco Solutions, a.s. a vykonal

ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu
(C. F. G. H. a I. D.. A. E.). Na všetkých ústnych pojednávaniach sa zúčastnil splnomocnený zástupca
žalobcu.Správcadanenahliadoldozápisnícoústnychpojednávaniachsinýmizamestnancamižalobcu,
ktoré boli vykonané v rámci daňových kontrol na DPH za rok 2015, 2016, 2017 a na dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2015 a rok 2016, o čom vykonal v administratívnom spise úradný záznam.

11. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane dňa 11.12.2019 rozhodnutie č.
102869089/2019(ďalejaj„prvostupňovérozhodnutie“),ktorýmurčilrozdielvsumenadmernéhoodpočtu
2 972,67 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia
podrobne opísal priebeh administratívneho konania a skutkové zistenia. Uviedol, že na základe

výsledkov technickej expertízy elektronickej registračnej pokladnice č. 7171020729358002 vydanej
Colným úradom Bratislava č. 3449/2018 zo dňa 03.01.2018 bolo zistené porušenie § 19 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004
Z. z.“) tým, že žalobca ako daňový subjekt nepriznal DPH z dokladov evidovaných ERP, ktoré sa do
fiskálnej pamäte neukladali (boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne cez špeciálny

typ platby Hotovosť*). Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané
tržby ani DPH.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v odôvodnení

podrobne uviedol priebeh konania a skutkové zistenia správcu dane. Vo vzťahu k odvolacej námietke
týkajúcej sa nesprávneho označenia žalobcu (v rozhodnutí nebol uvedený dodatok „Club Hotel
OLYMPIA“) žalovaný konštatoval, že nakoľko bol žalobca označený menom, priezviskom, adresou,
IČO-m, DIČ-om a IČ DPH, bol označený jednoznačne a takéto označenie bolo v súlade sozákonom. K odvolacej námietke týkajúcej sa nezákonnosti vykonávania dokazovania správcom dane
vo vyrubovacom konaní žalovaný poukázal na to, že správca dane doplnil vo vyrubovacom konaní
dokazovanie z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom žalovaného vysloveným v jeho zrušujúcom

rozhodnutí. Výsluch svedkov vo vyrubovacom konaní nemožno považovať za nezákonne získaný
dôkaz. Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že vo vyrubovacom konaní je možné vykonávať iba
dôkazy navrhnuté daňovým subjektom. Žalobcom vznesenú námietku týkajúcu sa uplynutia lehoty na
vydanie rozhodnutia považoval žalovaný za neopodstatnenú, pretože rozhodnutie žalovaného (pozn.:
č. 100748487/2019 zo dňa 28.03.2019 ) o zrušení prvostupňového rozhodnutia správcu dane (pozn.:

č. 102287469/2018 zo dňa 20.11.2018) bolo správcovi dane doručené dňa 16.04.2019. Správca dane
následne požiadal o predĺženie 60 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia z dôvodu zložitosti veci
(listom zo dňa 31.05.2019). Žalovaný predĺžil správcovi dane lehotu na vydanie rozhodnutia o 180
dní, teda posledným dňom na vydanie rozhodnutia bol 12.12.2019. Rozhodnutie správcu dane (č.
102869089/2019) bolo vydané dňa 11.12.2019, teda v lehote. K námietke týkajúcej sa výsluchu
zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu ERP, žalovaný uviedol,

že zo strany žalobcu bola účelovo vznesená námietka zaujatosti zamestnancov, ktorí mali výsluch
vykonať, pretože žalobca ju vzniesol v čase bezprostredne pred vykonaním tohto výsluchu. Žalovaný
zároveň uviedol, že vykonanie výsluchu vypracovateľov technickej expertízy je možné považovať
za neodkladný úkon podľa § 60 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Záverom uviedol, že o všetkých
žalobcom vznesených námietkach zaujatosti bolo v konečnom dôsledku rozhodnuté tak, že dotknutí

zamestnanci správcu dane neboli z konania vylúčení. Za relevantnú nepovažoval žalovaný ani odvolaciu
námietku týkajúcu sa nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly z dôvodu, že na protokole nie je
správne uvedené sídlo správcu dane, ale adresa pobočky v Poprade. V tejto súvislosti poukázal na
ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 3 a § 5 ods. 1 zákona
č. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, a uviedol, že od 01.07.2019 je účinný zákon č.

35/2019, ktorý v § 5 ods. 4 a 6 stanovuje, že prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového
úradu môže zriadiť na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov pobočky alebo kontaktné miesta.
Z uvedeného vyplýva, že ak vydáva rozhodnutie Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, ako organizačná
zložka, opatrené pečiatkou Daňového úradu Prešov, nie je to konanie nepríslušným alebo nesprávne
označeným správcom dane. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne neumožnenia účasti pri dokazovaní

vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu zabezpečenej ERP, žalovaný poukázal na to, že žalobca navrhol
vykonať technickú expertízu ERP až vo vyrubovacom konaní, kedy už ERP prepadla v prospech štátu.
Záverom žalovaný konštatoval, že zistenie skutkového stavu správcom dane bolo dostatočné, pričom
prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci.

Súdne konanie

13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na
riadne posúdenie veci, konkrétne namietal:

a. nulitu napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia), nakoľko žalobca nebol vo
vydaných rozhodnutiach správne označený – v rozhodnutiach nebol uvedený jeho kompletný názov „A.
B. – Club Hotel OLYMPIA“, ale iba „A. B.“.
b. protokol z daňovej kontroly je nulitný, nakoľko neobsahuje označenie sídla správcu dane,
c. dôkazy, z ktorých žalovaný pri vydávaní rozhodnutia vychádzal sú nezákonné – konkrétne namietal

nezákonnosť dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní (výsluchy svedkov, ako aj zamestnancov
colnej správy, ktorí vykonali odbornú expertízu ERP).
d.hodnotenievýpovedísvedkov,ktoréžalovanýdezinterpretoval,atedaodôvodnenierozhodnutianemá
podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní,
e. žalovaný vychádzal aj z dôkazov – výpovede svedkov, ktoré nie sú relevantné pre skúmané

zdaňovacie obdobie,
f.žalovanýnehodnotildôkazyvichvzájomnejsúvislostiazároveňajvrozporesichskutočnýmobsahom,
g. v daňovom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil prítomnosť nefiskálnej tlačiarne
v prevádzke žalobcu v posudzovanom zdaňovacom období,
h. spochybňuje výsledky expertízy ERP, pretože z jej obsahu nemá za preukázané, že falošné

pokladničné doklady boli reálne vytlačené,
i. žalovaný nerozhodol o vznesenej námietke zaujatosti voči zamestnancom správcu dane a zároveň
vykonal výsluchy svedkov v čase, kedy o tejto námietke nebolo rozhodnuté,j. výsluch svedkov – zamestnancov colnej správy bol vykonaný nezákonným spôsobom (bol vykonaný
v čase, kedy nebolo rozhodnuté o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti a zároveň správca dane
vypočúval oboch svedkov naraz),

k. správcom dane nebola preukázaná reálna existencia tržby a jej prijatie žalobcom na základe falošných
podkladničných dokladov, v konaní absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval túto skutočnosť,
preto napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu,
l. žalovaný nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania a tento postup náležite neodôvodnil
– žalobca navrhoval vykonať znalecké dokazovanie týkajúce sa ERP nezávislým súdnym znalcom,

žalobca zároveň vytkol žalovanému, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na vykonanom znaleckom
dokazovaní,
m. žalovaný vychádzal vo svojom rozhodnutí z výsledkov miestneho zisťovania dňa 23.10.2017, avšak
podľa názoru žalobcu v danom prípade absentuje časový súvis týchto zistení so zdaňovacím obdobím,
ktoré je predmetom tohto konania.

14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na skutkové zistenia z administratívneho konania,
vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bol podrobne uvedený zistený
spôsob používania ERP v prevádzke žalobcu. Konštatoval, že skutkový stav bol v konaní zistený
dostatočne. Žalobné námietky považoval za nedôvodné a navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

15. Žalobca zo dňa 26.01.2021 zopakoval časť žalobných námietok uvedených v správnej žalobe.
Replika žalobcu bola doručená na vedomie žalovanému dňa 09.02.2021, žalovaný na repliku
nereagoval.

16. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2S/41/2020-211 zo dňa 18.02.2021 priznal správnej žalobe
odkladný účinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2021.

17. Na pojednávaní konanom dňa 07.04.2022 Krajský súd v Prešove vyhlásil rozsudok vo veci samej,
ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100797883/2020 zo dňa 22.04.2020 a rozhodnutie Daňového

úradu Prešov, pobočka Poprad, č. 102869089/2019 zo dňa 11.12.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Dôvodom zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane bolo vykonanie
dokazovania správcom dane vo vyrubovacom konaní v rozpore s § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.
z.. Krajský súd v Prešove vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/10/2016 zo dňa

03.10.2017, pričom z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že správca dane po zrušení
pôvodného prvostupňového rozhodnutia (č. 102287469/2018 zo dňa 20.11.2018) a vrátení veci do
vyrubovacieho konania vykonal z vlastnej iniciatívy výsluchy svedkov, ktoré žalobca v konaní nenavrhol.

18. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sfk/125/2022 zo dňa 29.10.2024 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/41/2020-227 zo dňa 07.04.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu
súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval nesprávne právne posúdenie veci
Krajským súdom v Prešove, pričom zdôraznil, že nemožno striktne a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie
dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník.

Nestotožnil sa s právnym názorom Krajského súdu v Prešove uvedeným v kasačnou sťažnosťou
napadnutom rozsudku, pričom poukázal na to, že v predmetnej veci bolo podstatné, že k doplneniu
dokazovania došlo na základe námietok, ktoré žalobca uviedol v odvolaní (a ktoré sa týkali porušenia
jeho práv pri vykonaní dôkazov), a teda nemožno sa stotožniť so záverom krajského súdu, že vykonanie
dokazovania vo vyrubovacom konaní bolo svojvoľné. Zároveň kasačný súd poukázal na výklad

ustanovenia § 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého má odvolací orgán právo vykonávať
v odvolacom konaní dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Vykladajúc toto ustanovenie v spojení
s ustanovením § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., je podľa kasačného súdu nevyhnutné dospieť
k záveru, že nič nebráni tomu, aby odvolací orgán delegoval vykonanie dokazovania v odvolacom
konaní na správcu dane. Kasačný súd po vrátení veci správnemu súdu v ďalšom konaní uložil žalobu

nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body v súlade s právnym názorom
uvedeným v tomto rozsudku.19. Na žiadosť žalobcu Správny súd v Košiciach (ďalej aj „súd“) nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa
konalo dňa 23.10.2025. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neúčasť
žalobcu na pojednávaní. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil, pričom súhlasil

s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej
správnej žalobe.

Právne východiská

20. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

23. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

25. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 47 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. protokol musí obsahovať meno, priezvisko, adresu

trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného
daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového
subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 60 odsek 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. zamestnanec príslušného orgánu je z daňového
konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať
pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj
vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

28. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti
preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku
zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti
musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy
sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie

zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky
zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.29. Podľa § 60 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti
sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné

úkony.

30. Podľa § 63 ods. 3 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. ak tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

31. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. ak tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej
osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej
osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné
číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom
dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného

predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu
a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj
identifikujúci túto právnickú osobu.

32. Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy

v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom
dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich
prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť
si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním
predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho

zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o
tejtoskutočnostiúradnýzáznam.Opriebehuaovýsledkochdokazovaniasprávcadanespíšesdaňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej

vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

33. Podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (posledná veta) ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a

vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

34. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže

obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

35. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2019, na zabezpečenie výkonu
činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť

pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje
a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka
daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

36. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019 daňový úrad vykonáva

pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Podľa § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2019, Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej
republiky plní tieto úlohy a vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné

informácie o pôvode tovaru, b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice
podľa osobitného predpisu, c) vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.38. Podľa § 5 ods. 6. zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť
pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh

riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

39. Podľa § 2 písm. z) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení
účinnom do 31.12.2019 na účely tohto zákona sa rozumie kontrolným záznamom kópia číselných údajov
z pokladničných dokladov a dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v elektronickej

podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov,
dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe
nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.

40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici

alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá
podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý
pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.

41. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v

znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej
pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem
kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo
virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo
virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.

42. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení
účinnom do 31.12.2019, konanie o certifikácií vykonáva Colný úrad Bratislava.

43. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v

znení účinnom do 31.12.2019, colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť elektronickú registračnú
pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej
pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

44. Podľa § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v

znení účinnom do 31.12.2019, Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa ods. 1
vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.

45. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd

poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

46. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Právne posúdenie veci správnym súdom

47. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„SSP“)preskúmalžalobounapadnutérozhodnutia
správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,

oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu a na pojednávaní konanom dňa
23.10.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

48. Úvodom súd poukazuje na to, že vo veci toho istého žalobcu s totožne nastolenými právnymi
otázkami už bolo tunajším aj Najvyšším správnym súdom SR (ďalej aj „NSS SR“) opakovane

rozhodované, pričom oba súdy vyslovili v žalobcom nastolených právnych otázkach už ustálené právne
posúdenia. V odôvodnení tak súd bude vychádzať a odkazovať jednak na rozsudok Správneho súdu
v Košiciach sp. zn. PO-1S/85/2021 zo dňa 31.01.2024, rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp.
zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023 ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.8Sfk/27/2024 zo dňa 25.09.2025 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/34/2024 zo dňa
14.08.2025 (§ 140 SSP).

49. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 2 972,67 eur za zdaňovacie
obdobie január 2013. Dôvodom boli zistenia správcu dane vyplývajúce z technickej expertízy ERP o tom,
že v prevádzke žalobcu bola zistená nefiškálna tlačiareň, ktorá umožňovala tlač falošných pokladničných
dokladov po zadaní typu platby „Hotovosť*“.

50. Žalobné námietky vyjadrené v správnej žalobe je možné z hľadiska ich obsahu rozčleniť na (i)
námietky týkajúce sa formálnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia
a protokolu z daňovej kontroly; (ii) námietky týkajúce sa vykonaného dokazovania; (iii) námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci.

51. V prvej skupine žalobných námietok žalobca namietal, že tak protokol z daňovej kontroly ako aj obe
rozhodnutia obsahujú nesprávne označenie žalobcu, pretože žalobca je v nich označený ako „A. B.“
pričom správne má byť označený ako „A. B. – Club Hotel OLYMPIA“, teda okrem mena a priezviska
má v obchodnom mene aj dodatok. Podľa žalobcu ak správca dane a žalovaný neuviedli dodatok, ktorý
je súčasťou jeho obchodného mena, vydali rozhodnutie vo vzťahu k neexistujúcemu subjektu. Zároveň

toto pochybenie podľa názoru žalobcu malo spôsobiť nulitu vydaných rozhodnutí, resp. ich nezákonnosť.
V tejto časti je žalobná argumentácia pomerne zmätočná, pretože žalobca na jednej strane uvádza, že
rozhodnutia sú nezákonné a v ďalšej časti, že sú nulitné. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že
žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole z daňovej kontroly označený ako fyzická
osoba podnikateľ správne uvedeným menom a priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi

o IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré umožňovali jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako
osobu,ktorejjerozhodnutieadresované,aktorejsatýkaprotokol[§63ods.3a§47písmenoc)zákonač.
563/2009 Z. z.]. Z tohto dôvodu ani nebolo nevyhnutné, aby v tomto smere žalovaný a ani správca dane
vykonalidokazovaniekvyžiadaniuživnostenskéhooprávneniažalobcunaOkresnomúradePoprad.Súd
preto nepovažoval za dôvodnú námietku nulity napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia,

ako ani protokolu z daňovej kontroly.

52. Taktiež súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť protokolu
z daňovej kontroly z dôvodu, že v ňom nebola uvedená adresa sídla správcu dane. Súd v časti
odôvodnenia tejto žalobnej námietky odkazuje na bod 47. rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp.

zn. PO-1S/85/2021 zo dňa 31.01.2024: „Aj ohľadne námietky žalobcu, že protokol, ako aj prvostupňové
správne rozhodnutie sú nezákonnými, pretože boli vydané na tento úkon nepríslušným orgánom, z
dôvodu neoznačenia v nich sídla správcu dane, ako aj z dôvodu, že ich vydala pobočka správcu dane
nemajúca právnu subjektivitu, správny súd odkazuje na bod 73. odôvodnenia svojho skoršieho rozsudku
č.k.PO-1S/100/2020-290z05.10.2023,vsúvislostisožalobnounámietkouktoroumimoinésprávnysúd

tiež v ich podstatnej časti už uviedol cit. „Uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky a zároveň
neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému
zneniu § 47 písm. a) Daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad
na subjektívne práva žalobcu. (...) Neuvedenie sídla správcu dane Daňového úradu Prešov preto
nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, či

už v rovine hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej, resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať.
Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.“ Okrem toho správny súd
považuje za zákonne udržateľný aj záver žalovaného, že aj keď rozhodnutie správcu dane bolo na
hlavičkovom papieri pobočky správcu dane, tak v samotnom rozhodnutí a to v jeho záhlaví, ako aj vo
výrokovej časti je uvedené už iba označenie správcu dane a nie jeho pobočky, pričom rozhodnutie

je opatrené aj odtlačkom okrúhlej pečiatky správcu dane a nie pobočky (Najvyšší súd SR sp. zn.
10Sžfk/25/2018).“

53. V druhej skupine žalobných námietok, ktoré sa týkali dokazovania vykonaného v daňovom konaní
žalobca namietal:

a. Nezákonnosť vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní, v dôsledku čoho sú aj dôkazy
takto získané potrebné považovať za nezákonné, teda rozhodnutie žalovaného vychádza z nezákonne
získaných dôkazov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane po vrátení veci
žalovaným na ďalšie konanie vo vyrubovacom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu,vykonal dokazovanie výsluchom svedkov bývalých zamestnancov žalobcu. Ako svedka vypočul C. D. E.,
zamestnanca Asseco Solutions, a.s., a vykonal ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu
Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu (C. F. G. H. a I. D.. A. E.). V otázke právneho posúdenia

tejto žalobnej námietky je súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý je uvedený v rozsudku
sp. zn. 1Sfk/125/2022 zo dňa 29.10.2024: „(30) Právne posúdenie krajského súdu, ktorý konštatoval
porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku rovnako neobstojí. Toto ustanovenie umožňuje daňovému
subjektu predložiť pripomienky a návrhy na vykonanie dokazovania. Z normatívneho textu tohto
ustanovenia nemožno vyvodiť absolútny zákaz vykonávania dokazovania vo vyrubovacom konaní bez

návrhu daňového subjektu, ku ktorému záveru dospel krajský súd. Uvedené nevyplýva ani z rozsudku
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, ktorý predmetné ustanovenie vykladal v kontexte odlišných
skutkových okolností. (31) Kasačný súd tiež poukazuje aj na ustanovenia § 74 ods. 2 – 4 Daňového
poriadku, v zmysle ktorých v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového
konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť
správcovi dane s určením primeranej lehoty (na realizáciu príslušných úkonov). Odvolací orgán je

tiež oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak
odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný
právnym názorom odvolacieho orgánu. Aj z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že po podaní
odvolania je možné vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie – v určitej, opodstatnenej miere,
pričom rozsah dokazovania závisí od kontextu konkrétnej veci.“ V prejednávanej veci súd z obsahu

administratívneho spisu zistil, že pokyn žalovaného adresovaný v jeho zrušujúcom rozhodnutí správcovi
dane vykonať vo vyrubovacom konaní dokazovanie vypočutím zamestnancov žalobcu sa sformoval
na základe zistenia, že správca dane neprijateľne zovšeobecnil vo vzťahu ku všetkým zamestnancom
žalobcu, bez toho aby ich tiež vypočul, vyjadrenie svedkyne B. J. pri miestnom zisťovaní 23.10.2017
o tom, že aj títo zamestnanci používali funkcie ERP „Hotovosť“ aj „Hotovosť*“ a že správca dane sa

uspokojil s vyjadrením svedkyne J. iba pri miestnom zisťovaní, avšak následne ju už nevypočul, aby
zabezpečil aj žalobcovi oprávnenie klásť tejto svedkyni otázky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
neuložil správcovi dane vykonať dokazovanie na preukázanie úplne nových skutočností s ktorými by
správca dane do tej doby nepracoval, len mu uložil toto dokazovanie doplniť tak, aby tieto správcom
dane už tvrdené skutočnosti boli aj objektívne overiteľnými a preukaznými, pri súčasnom zachovaní

všetkých procesných práv žalobcu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o nedôvodnosti tejto
žalobnej námietky.

b. Skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal nemá odporu v administratívnom spise – konkrétne
žalobca namietal záver žalovaného o tom, že svedkovia si nepamätali na funkcie, ktoré pri používaní

ERP používali nevychádza z výpovedí svedkov (konkrétne citoval časti výpovedí svedkov – J., E., B.,
J., E.). Žalobca namietal, že žalovaný a správca dane nehodnotili dôkazy v súlade so zákonom, keď
si z výpovedí svedkov vyselektovali iba tie časti, ktoré sa im argumentačne hodili. Zároveň žalobca
namietal aj spôsob vykonania výsluchu svedkov, ktorý podľa žalobcu bol vedený tak, že správca dane
svedkom sugestívnym spôsobom kládol otázky (predkladal im k nahliadnutiu fotodokumentáciu ERP).

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vypočul v konaní svedkov: K. J., G. L. a
M. H. (N. O. sa na výsluch nedostavila a M. B. odmietol vypovedať). Uvedení svedkovia všetci zhodne
uviedli, že si nepamätajú aké funkcie používali pri evidencii tržieb na ERP. Potvrdili, že každú prijatú
tržbu zaevidovali v ERP. Správca dane vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami svedkov –
bývalých zamestnancov žalobcu, ktorí však pre žalobcu nepracovali v rozhodnom období (január 2013),

a to I. A., G. P. a A. G.. Títo svedkovia boli zamestnancami žalobcu v období rokov 2015-2017. Z ich
svedeckých výpovedí vyplýva, že potvrdili používanie funkcie Hotovosť aj Hotovosť* pri evidovaní tržieb
v prevádzke žalobcu, boli na takýto spôsob používania ERP vyslovene zaškolení, pričom uviedli, že
aj iní zamestnanci evidovali tržby v ERP takýmto spôsobom. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné
prisvedčiť tvrdeniam žalobcu o tom, že svedkovia jednoznačným spôsobom popreli používanie funkcie

Hotovosť* na ERP v prevádzke žalobcu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného časť svedkov uviedla, že si
nepamätá aké funkcie ERP využívala, čo nie je možné vykladať ako potvrdenie avšak ani ako výslovné
popretie využívania funkcie Hotovosť*, ako sa to snaží interpretovať žalobca. Nemenej významnou
je zároveň skutočnosť, že druhá časť svedkov používanie funkcie Hotovosť* potvrdila. Pre konečné
vyhodnoteniesvedeckýchvýpovedívšak,ajpodľažalovanéhobolodôležitýmto,žeanijedenzosvedkov

nepoprel existenciu funkcie „Hotovosť*“ na ERP, ktorá sa tak na ERP musela nachádzať, keďže aj tí
svedkovia, ktorí uvádzali, že si nepamätajú alebo si nevšimli jej používanie uviedli, že nevedia na čo táto
funkcia slúžila alebo mala slúžiť. Vzhľadom k uvedenému a v kontexte s výpoveďou servisného technika,
ktorý potvrdil, že on nenainštaloval do ERP funkciu „Hotovosť*“ avšak, že by ju vedel nainštalovaťaj iný subjekt, ktorý mal k ERP prístup, ako aj v kontexte so zisteniami technickej expertízy, že z
kópií vyobrazených falošných pokladničných dokladov je zrejmé, že boli generované cez zmienenú
funkciu, čo bolo napokon verifikované aj pri miestnom zisťovaní, kedy použitím funkcie „Hotovosť*“ bol

2x vytlačený falošný pokladničný doklad, ktorý nebol zaznamenaný vo fiskálnej pamäti systému, čím
sa len potvrdil účel a zmysel používania tejto funkcie v ERP, možno zhodne so žalovaným uzavrieť,
že funkcia „Hotovosť*“ sa na ERP nepochybne nachádzala, čo nepoprel ani žalobca, keďže vo svojej
argumentácii ani nepopiera jej existenciu iba sa snaží preukázať, že sa nepoužívala, avšak jednako na
základe explicitnej výpovede vyššie uvedených svedkov v spojení so zisteniami technickej expertízy,

žalovaný objektívne uveriteľne uzavrel, že táto funkcia sa aj používala a to s účelom obchádzať priznanie
tržieb. „Správny súd zdôrazňuje, že vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach
ako ucelenú reťaz vzájomne sa doplňujúcich zistení. Výpovede svedkov nie je možné hodnotiť ako
objektívne pre ich zamestnanecký vzťah k žalobcovi, čoho dôkazom sú podstatné odlišnosti vo výpovedi
zamestnankyne žalobcu B. J. pri miestnom zisťovaní a pri výsluchu. Výsluchy boli navyše vykonávané
so značným časovým odstupom, čo znamená, že si svedkovia v rámci výsluchov, v porovnaní so

závermi z miestneho zisťovania, nemuseli detailne pamätať všetky okolnosti ohľadom vystavovania
pokladničných dokladov. Skutočnosť, že žalobca používal funkciu Hotovosť*, na základe ktorej tlačil
pokladničné doklady cez nefiskálnu tlačiareň, vyplynula z miestneho zisťovania dňa 23.10.2017, pri
ktorom zamestnankyne žalobcu vystavili pokladničný doklad s použitím funkcie Hotovosť*, tento bol
riadne vytlačený a odovzdaný pracovníkom colného úradu a taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za

riadne poskytnutú službu. To, že po použití funkcie Hotovosť* dochádzalo k tlači pokladničných dokladov
mimo fiskálnej tlačiarne vyplýva nepochybne z výsledkov technickej expertízy ERP, nakoľko v programe
BLUEGASTRO sa uložili kópie dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez jeho
tlače. Vzhľadom na uvedené je logickým a právne udržateľným záver, že v prevádzke žalobcu existovala
ajnefiskálnatlačiareň,naktorejsatakétopokladničnédokladytlačili,keďžepreukázateľnenebolitlačené

na fiskálnej tlačiarni (čo tiež vyplynulo z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon
potvrdilo aj miestne zisťovanie, pri ktorom boli zaistené dve tlačiarne (fiskálna a nefiskálna), pričom obe
boli funkčne spojené s ERP, čo bolo aj riadne zdokumentované“. (rozsudok Správneho súdu v Košiciach
sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023, bod 59.) Správny súd má preto za to, že v napadnutom
rozhodnutí žalovaným konštatovaný záver je v súlade s vykonaným a komplexne vyhodnoteným

dokazovaním a nie je založený iba na nepodložených dojmoch či domnienkach žalovaného, ako sa
to snaží prezentovať žalobca. Je nevyhnutné v súvislosti s touto žalobnou námietkou uviesť, že nie je
úlohou správneho súdu vykonávať hodnotenie dôkazov vykonaných správcom dane, súd má len ex
post skúmať a testovať zákonnosť dokazovania realizovaného správnymi orgánmi a ich hodnotenie –
v rozsahu riadne vznesených námietok. Súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že

odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (ako aj správcu dane) vychádza zo skutkového stavu zisteného
v daňovom konaní, jednotlivé vykonané dôkazy boli správcom dane a žalovaným vyhodnotené v súlade
so zákonom, a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, a závery, ku ktorým dospeli na základe
vykonaného dokazovania zodpovedajú zásadám logiky a obsahu jednotlivých vykonaných dôkazov.
V otázke spôsobu vedenia výsluchu svedkov súd odkazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sfk/27/2024,

v ktorom sa kasačný súd zaoberal posúdením tejto otázky (bod 55.): „ ... Len pre doplnenie je v tejto
súvislosti potrebné dodať, že kasačný súd za podmienok prerokúvaného skutkového stavu nevníma ako
sugestívny prístup vedenia výsluchu to, že správca dane poskytol svedkyni k nahliadnutiu vo vytlačenej
podobe vyobrazenie ERP sťažovateľa. Naopak, tento krok sa javí ako dôvodný nielen vzhľadom na
časový odstup od okolností, o ktorých mala svedkyňa vypovedať (rok 2015, výsluch až v septembri

2019),alekasačnýsúdhopovažovalzarelevantnýnapr.ajzdôvodu,žesamotnýrozdielmedzipoložkou
„Hotovosť“ a „Hotovosť*“ je iba v jednom symbole (*), keď svedkom po príslušnom časovom odstupe
takýto minimálny rozdiel v rámci ERP ani nemusel byť pri bežnej pamäťovej stope jednotlivca zrejmý.
Tu je potom tiež potrebné doplniť, že ak právny zástupca sťažovateľa v rámci výsluchu svedkov v
uvedenom smere niečo namietal, tak to bolo poskytnutie samotnej vizualizácie pokladne jednotlivým

svedkom(akopapieraA4),nieto,žebyimbolanapr.poskytnutánesprávnavizualizáciajehoERP.Vecnú
správnosť vizualizácie ERP, ktorá bola svedkom poskytnutá, teda žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil. ...“ Vychádzajúc z uvedeného súd vyhodnotil aj túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

c. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa v prevádzke žalobcu nachádzala akákoľvek

druhá (nefiskálna) tlačiareň. Žalobca poukazoval na výpovede svedkov, a to okrem vyššie uvedených
svedkovvypočutýchvtomtokonaníajnavýpovedesvedkovzinýchdaňovýchkonaní(zainézdaňovacie
obdobia), z ktorých správca dane ani žalovaný pri vydávaní rozhodnutia nevychádzali. Poukazoval na
to, že ani jeden zo svedkov vyslovene nepotvrdil existenciu nefiskálnej tlačiarne v prevádzke žalobcu.V konaní teda nebolo preukázané, že žalobca vykonával tlač falošných pokladničných dokladov. Vo
vzťahu k tejto námietke súd uvádza, že z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ako aj z obsahu
administratívneho spisu je nepochybné, tak ako už bolo uvedené vyššie, že žalovaný a správca dane

nevychádzali výlučne zo skutkových okolností zistených z výpovedí svedkov – bývalých zamestnancov
žalobcu. V rámci daňového konania bola vykonaná expertíza zaistenej ERP (vrátane dvoch tlačiarní –
fiskálnej a nefiskálnej), teda reálna existencia nefiskálnej tlačiarne v prevádzke žalobcu bola v konaní
dostatočným a nespochybniteľným spôsobom preukázaná. Nie je teda možné prisvedčiť žalobnej
argumentácii žalobcu, preto súd nepovažoval ani túto žalobnú námietku za dôvodnú.

d. Do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, ktorú žalobca vzniesol voči všetkým
zamestnancom správcu dane. Zároveň vzniesol námietku aj voči konkrétnym zamestnancom správcu
dane, o ktorej námietke žalovaný rozhodol dňa 10.10.2019, avšak namietaný zamestnanec vykonal
v konaní výsluch svedkov (zamestnancov colného úradu, ktorí vykonali technickú expertízu ERP)
v čase, kedy nebolo ešte o námietke zaujatosti voči jeho osobe rozhodnuté. Vo vzťahu k tejto žalobnej

námietke, ktorá rovnako bola žalobcom namietaná aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.
PO-1S/100/2020, súd poukazuje v plnom rozsahu na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn.
PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023, bod 39. „... Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal
poukazom jednako na okolnosti za ktorých bola táto námietka zaujatosti žalobcom 07.10.2019
uplatnená, kedy vypočutie zamestnancov colného úradu sa uskutočnilo na žiadosť žalobcu a po

predchádzajúcej dohode o termíne (09.10.2019) a mieste (Bratislava) tohto vypočutia so žalobcom,
ktorý majúc túto vedomosť dva dni pred týmto termínom uplatnil voči zamestnancom správcu dane, ktorí
sa už nachádzali v Bratislave, námietku zaujatosti, a jednako poukazom na to, že podľa žalovaného
zo strany správcu dane nedošlo k nezákonnému postupu, pretože v súlade s cit. § 60 ods. 5
daňového poriadku, žalobcom namietaní zamestnanci správcu dane vykonávali predmetné vypočutie

colníkov ako nevyhnutný úkon na návrh samotného žalobcu a namietaní zamestnanci správcu dane
napokon podľa rozhodnutí zaujatými neboli (dňa 09.10.2019 bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti voči
zamestnankyniam správcu dane C. E. a I. E. a 10.10.2019 o námietke voči C. A.). Na doplnenie svojej
skoršej argumentácie správny súd dodáva, že procesným úkonom, ktorý vykonali zamestnanci správcu
dane v čase, kedy bola ich nezaujatosť spochybnená žalobcom, bolo vypočutie zamestnancov colného

úradu, ktorí sa podieľali na vypracovaní technickej expertízy ERP, teda ktorí pri tomto vypočutí iba ústne
interpretovali odborné závery, ktoré bez ohľadu na tieto ich výpovede, boli už zachytené v písomnej
podobe dotknutej expertízy. Inými slovami povedané, aj keby tento postup mal znaky nezákonného
procesného postupu, tak by sa jednalo iba o formálny nedostatok nemajúci fundamentálny vplyv na
rozhodnutie správcu dane a žalovaného, pretože aj keby bolo napokon rozhodnuté, že vypočutia sa

zúčastnení zamestnanci správcu dane boli zaujatí (čo podľa rozhodnutia o námietke neboli, pozn.),
a teda z tohto dôvodu by zistenia nimi vykonaného úkonu boli pre rozhodnutie nepoužiteľnými, aj
tak by to v konečnom dôsledku nemalo vplyv na konečné rozhodnutie, ktorého nosným dôkazom je
bez ohľadu na tieto výpovede, technická expertíza. Podľa správneho súdu predmetný úkon vypočutia
zamestnancov colného úradu bol nevyhnutným úkonom s ktorým pojmom pracuje aj cit. § 60 ods. 5

daňového poriadku, t. j. takým ktorý bolo potrebné vykonať a ktorého nevyhnutnosť vykonania bola
pre správcu dane nastolená tak zo strany samotného žalobcu, ktorý jeho vykonanie sám navrhol a
teda ho považoval za potrebný a jednako aj zo strany žalovaného, ktorý správcovi dane, reagujúc
práve na návrh žalobcu, uložil tento úkon vykonať, t. j. v zmysle cit. § 60 ods. 5 daňového poriadku
sa jednalo o úkon, ktorý mohli vykonať aj zamestnanci správcu dane, ktorých nezaujatosť bola v čase

jeho vykonania spochybnená, aj keď tak konali s rizikom, že v prípade rozhodnutia o ich v tom čase
zaujatosti (čo sa v danom prípade nestalo), by použitie tohto dôkazu bolo zmarené, čo však, ako už
bolo uvedené, nemohlo nijako ochromiť závery písomného dôkazu v podobe technickej expertízy ERP,
ktorý je nosným dôkazom napadnutého rozhodnutia. Napokon v súvislosti s vypočutím zamestnancov
colného úradu mal žalobca za to, že správca dane pochybil aj tým, že ich nevypočúval osve, takže sa

mohli ovplyvňovať vo výpovedi. V uvedenej súvislosti je podľa správneho súdu nutné uviesť, že svedkom
je vo všeobecnosti osoba, ktorá vypovedá (podáva svedectvo) o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami
(či videla, počula či cítila), v kontexte uvedeného zamestnanci colného úradu, ktorí nevypovedali o
nimi bezprostredne zmyslami vnímaných skutočnostiach, ale iba referovali, resp. interpretovali závery
odbornej technickej expertízy, na vypracovaní ktorej sa podieľali, nemali tak status svedkov, ktorí by sa

mohli svojimi výpoveďami neprijateľne ovplyvňovať, tobôž, ak nimi interpretované závery ich skúmania
boli už v písomnom vyhotovení expertízy. Zamestnanci colného úradu mali skôr status porovnateľný
so statusom znalca, ktorý tiež referuje a vysvetľuje svoje odborné znalecké závery zachytené už v
odbornom znaleckom posudku. Preto správny súd nepovažuje postup správcu dane pri vypočúvanízamestnancov colného úradu za nezákonný, aj keď je treba podotknúť, že po úvodných im položených
dvoch otázkach, správca dane vyhovel námietke žalobcu a napokon týchto colníkov vypočúval každého
osve, pričom ich odpovede na zmienené prvé dve otázky správca dane nepoužil pri zdôvodnení

svojho rozhodnutia. Aj uvedená námietka žalobcu o takej nezákonnosti v procesnom postupe správcu
dane, ktorá by mala mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného, je podľa
správneho súdu vzhľadom na uvedené, nedôvodnou.“ Navyše k uvedenému súd dodáva, že ani žalobná
námietka, že do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči
všetkým zamestnancom správcu dane nie je dôvodná, pretože z obsahu administratívneho spisu (č. l.

66) je zrejmé, že správca dane doručil žalobcovi oznámenie zo dňa 10.10.2019, v ktorom uviedol, že
námietka zaujatosti v časti, v ktorej smeruje proti všetkým zamestnancom správcu dane (bez uvedenia
ich mien a dôvodov) nespĺňa náležitosti podľa § 60 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., a preto na ňu
správca dane nebude prihliadať.

e. Nevykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu – znalecké dokazovanie vo vzťahu k ERP

a nedostatočné odôvodnenie tohto postupu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia reagoval na túto
námietku žalobcu poukazom na to, že žalobca navrhol vykonanie tohto dôkazu až vo vyrubovacom
konaní, kedy už ERP prepadla v prospech štátu (str. 22 napadnutého rozhodnutia). V súvise s
touto témou súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/44/2019 z
10.09.2019, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie o prepadnutí ERP a výsledky technickej expertízy

sú dôkazmi o ktorých dôveryhodnosti nie je dôvod pochybovať a správca dane nie je oprávnený
vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu si
odborné posúdenie Colným úradom, ktorý je ako jediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické
expertízy ERP. V intenciách uvedeného súd dopĺňa, že tak ako aj pri iných účastníkom konania
navrhovaných dôkazoch aj v tomto prípade bolo povinnosťou žalobcu svoj návrh na vykonanie dôkazu

odôvodniť minimálne v tom smere, aká skutočnosť bude týmto dôkazom spochybnená alebo čo sa ním
preukáže, čo sa v tomto prípade nestalo a keďže ani žalobca nevzniesol vecnú pochybnosť o prípadnej
nesprávnosti či neúplnosti technickej expertízy vypracovanej colným úradom a túto pochybnosť tak
nemalanisprávcadane,bolobezvýznamuapotrebynariaďovaťvoveciznaleckédokazovanieanavyše
všetky prípadné nejasnosti ohľadne colným úradom vypracovanej technickej expertízy si mohol žalobca

ozrejmiť pri výsluchu zamestnancov colného úradu, ktorí na nej pracovali. Okrem toho, ako uviedol aj
žalovaný, predmetný návrh bol žalobcom podaný v čase kedy ERP už v dôsledku jej právoplatného
prepadnutia patrila štátu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru o nedôvodnosti tejto žalobnej
námietky, pretože z jej obsahu vyplýva, že je vyslovene formálna, nakoľko žalobca v nej nešpecifikuje,
akým spôsobom malo nevykonanie tohto dôkazu zasiahnuť do jeho práv, absentuje v nej akýkoľvek

materiálny obsah.

54. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, a to z dôvodu vnútornej
rozpornosti záverov žalovaného uvedených v odôvodnení rozhodnutia. V prvom rade poukázal
na rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s v poradí prvým rozhodnutím o odvolaní,

ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane a vec vrátená na ďalšie konanie (rozhodnutie č.
100748487/2019 zo dňa 28.03.2019). Dôvodil tým, že pôvodne, žalovaný vytkol správcovi dane,
že technická expertíza a zápisnice z miestneho zisťovania nie sú dostatočnými podkladmi na
rozhodnutie. Následne v napadnutom rozhodnutí zaujal opačné stanovisko, keď z týchto podkladov
vychádzal a považoval ich za nespochybnené. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že

žalovaný v rozhodnutí č. 100748487/2019 zo dňa 28.03.2019 uložil správcovi dane doplniť dokazovanie
reflektujúc na návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania v daňovom konaní, ako aj dokazovanie
smerujúce k zisteniu skutočností vo vzťahu ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu. Doplnenie
dokazovania tak malo zabezpečiť dôslednejšie zistenie skutkového stavu vo vzťahu k predmetnému
zdaňovaciemu obdobiu, pretože správca dane v pôvodnom rozhodnutí skutkovo vychádzal výlučne

z technickej expertízy ERP a zápisnice z miestneho zisťovania. Zároveň aj zabezpečiť zachovanie práv
žalobcu byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky (napr. v prípade vypočutia B. J.,
ktorá vypovedala výlučne pri miestnom zisťovaní, avšak aj zamestnancov colného úradu, ktorí vykonali
expertízu a ktorých vypočutie žalobca požadoval). Z uvedeného nie je možné dospieť k záveru, že by
žalovaný v rozhodnutí č. 100748487/2019 zo dňa 28.03.2019 označil dôkazy - technickú expertízu ERP

a zápisnicu z miestneho zisťovania za nedostatočne preukazné, ako to tvrdil žalobca. A rovnako nie je
možné z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyvodiť, že by z nich nebolo možné v ďalšom konaní vychádzať
ako z relevantných dôkazov preukazujúcich určité skutočnosti. Ak teda po vrátení veci správca dane
doplnil dokazovanie podľa pokynu žalovaného, a to so zachovaním všetkých procesných práv žalobcu,a následne z takto zisteného skutkového stavu (zahŕňajúc aj dokazovanie vykonané pred vrátením veci
na ďalšie konanie) vychádzal pri rozhodovaní, súd nevzhliadol v jeho postupe žiadny vnútorný rozpor,
ani vybočenie z medzí zákonného postupu, logiky, či správneho uváženia. Vzhľadom na uvedené má

súd za to, že ani tento žalobný bod nie je možné považovať za dôvodný.

55. Žalobca zároveň namietol, že vzhľadom na časovú diskontinuitu je vylúčený akýkoľvek súvis medzi
miestnym zisťovaním dňa 23.10.2017 a zdaňovacím obdobím, ktoré bolo predmetom tohto daňového
konania. Zároveň uviedol, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že by na základe údajných

falošných pokladničných dokladov aj reálne prijímal tržby, a teda nie je zrejmé, akým spôsobom mohol
byť správcom dane určený rozdiel dane.
K námietke časovej diskontinuity zápisnice z miestneho zisťovania, ktorá bola spísaná dňa 23.10.2017
so zdaňovacím obdobím, ktoré je predmetom tohto konania (január 2013), súd poukazuje na to,
že zápisnica z miestneho zisťovania nebola jediným dôkazom, z ktorého žalovaný pri posudzovaní
veci vychádzal. Aj hodnotenie tohto dôkazu je potrebné vykonať vo vzájomnej súvislosti s ostatnými

vykonanými dôkazmi (technická expertíza ERP, výpovede svedkov). Na miestnom zisťovaní bol zistený
spôsob, ako bolo v prevádzke sťažovateľa vykonávané evidovanie tržieb, keď počas kontrolných
nákupovrealizovanýchzamestnancamicolnejsprávy,bolitýmtovydanéfalošnépokladničnédoklady,na
základe ktorých následne bolo od nich prijaté peňažné plnenie. Toto peňažné plnenie nebolo zachytené
vo fiškálnej pamäti ERP. Čo sa týka námietky o nepreukázaní reálnej existencie tržieb, súd k tejto

otázke v plnom rozsahu odkazuje na právne posúdenie NSS SR v rozsudku sp. zn. 4Sfk/22/2024 zo
dňa 23.10.2024 (body 133 - 134): „ ... z právneho hľadiska nie je nevyhnutné, aby orgán verejnej
správy dokazoval daňovému subjektu poskytnutie zdaniteľného plnenia a prijatie odplaty za takéto
plnenie vo vzťahu ku každému jednému falošnému pokladničnému dokladu (Hotovosť*) – cca 147 tisíc
pokladničných dokladov za všetky zdaňovacie obdobia (vrátane zdaňovacieho obdobia relevantného

pre toto konanie). Toto by sa nepochybne priečilo účelu zákona a ochrane verejných záujmov, ktoré
orgány verejnej správy aj v týchto konaniach sledujú. Takýto dôkazný štandard naviac od správneho
orgánu nevyžaduje ani zákon. Súbor dôkazov a ich vzájomné hodnotenie (osobitne s prihliadnutím na
zachytený modus operandi sťažovateľa preukázaný dňa 23.10.2017) - podľa názoru kasačného súdu -
dostatočne odôvodňujú závery správnych orgánov o tom, že predmetné plnenia (na základe falošných

pokladničnýchdokladov)sťažovateľajreálneprijal.Vtomtozmyslepotompodľakasačnéhosúduorgány
verejnej správy aj uniesli súvisiace dôkazné bremeno.
134. Sťažovateľovi správca dane svoje pochybnosti týkajúce sa jeho daňového priznania, resp.
súvisiacich podkladov odkomunikoval ešte v priebehu daňovej kontroly (pozn.: čo sťažovateľ ani
nespochybňoval a meritórne sa proti týmto záverom bránil). Správca dane sťažovateľa oboznámil

s dôkazmi a zisteniami, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, resp. úplnosť ním predložených
dokladov pre účely určenia daňovej povinnosti, resp. nadväzujúcej daňovej kontroly. Správca dane na
základe vykonaných dôkazov prezentoval, že sťažovateľ mal aj iné príjmy – nezahrnuté do daňového
priznania za sledované zdaňovacie obdobie. V konaní orgány verejnej správy preukázali, že sťažovateľ
mal technicky uspôsobené zariadenie na vydávanie nefiskálnych pokladničných dokladov (Hotovosť*),

ako aj to, že tieto reálne tlačil (čo vyplýva napr. aj z technickej expertízy). Najmä z kontrolných
nákupov colníkov (ale aj z ďalších dôkazov – k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej) pritom vyplynulo, že
predmetné doklady zároveň tvorili základ pre prijatie peňažného plnenia od zákazníka, a to bez toho,
aby sa následne toto peňažné plnenie objavilo v priznaných tržbách sťažovateľa (fiskálna pamäť). Takto
dôkazmi podopreté pochybnosti správcu dane pritom sťažovateľ následne kvalifikovane nevyvrátil.“

Súd zároveň k tejto otázke pre úplnosť poukazuje na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o
používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (v rozhodnom čase), podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej
registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu vydať kupujúcemu pokladničný doklad. Uvedené potom

predpokladá, že doklad o platbe (pokladničný doklad) je zákazníkovi vydaný po prijatí peňažného
plnenia, alebo bezprostredne pri prijatí peňažného plnenia od neho, keď tento doklad je zároveň
potvrdením o kúpe tovarov a služieb, t. j. zároveň je dôkazom o poskytnutí predmetného plnenia zo
strany daňového subjektu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd považoval aj túto žalobnú námietku
za nedôvodnú.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, dospel k záveru že žalobca týmitorozhodnutiami nebol na svojich právach ukrátený, rozhodnutia oboch správnych orgánov súd považuje
za zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

57. O trovách konania ako i trovách kasačného konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167
a nasl. v spojení s § 467 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania ako ani
trov kasačného konania, pretože žalobca nemal v konaní v konečnom dôsledku úspech celkom ani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej

lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnej sťažnostialebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).